Štátne občianstvo možno udeliť na žiadosť osobám, ktoré bývajú na území Československej
republiky nepretržite aspoň päť rokov a pri nadobudnutí štátneho občianstva stratia,
pokiaľ nie sú bezdomovcami, svoju doterajšiu štátnu príslušnosť.
(2)
- Zrušený od 1. 1. 1969.
(3)
Manželia môžu žiadať o udelenie štátneho občianstva v spoločnej žiadosti; žiadosť
každého manžela sa posudzuje samostatne. Deti mladšie 15 rokov, ktoré ich otec alebo
matka pojali do svojej žiadosti, nadobúdajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo
s matkou.
Štátne občianstvo stráca ten, kto je prepustený zo štátneho sväzku na vlastnú žiadosť.
Štátne občianstvo zaniká dňom doručenia listiny o prepustení.
(2)
Manželia môžu žiadať o prepustenie zo štátneho občianstva v spoločnej žiadosti; žiadosť
každého manžela sa posudzuje samostatne. Deti mladšie 15 rokov, ktoré ich otec alebo
matka pojali do svojej žiadosti, strácajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo s
matkou.
Začiatočným dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť všeobecné predpisy o nadobúdaní
a strácaní štátneho občianstva.
Najmä sa zrušujú:
1.
ustanovenie § 28, vety druhej a §§ 29, 30, 31 a 32 obč. zák.,
2.
vysťahovalecký patent zo dňa 24. marca 1832, č. 2557 sb. zák. súd.,
3.
dekréty dvorskej kancelárie upravujúce veci štátneho občianstva,
4.
zák. čl. L/1879 o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva a zák. čl. IV/1886 o
naturalizácii hromadných repatriantov,
5.
ustanovenie §§ 2 a 3 zákona zo dňa 9.apríla 1920, č. 236 Sb., ktorým sa doplňujú
a menia doterajšie ustanovenia o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva a domovského
práva v Československej republike,
6.
vyhláška ministra vnútra zo dňa 15. decembra 1926, č. 225 Sb., o preukaze o štátnom
občianstve Československej republiky, v znení vyhlášky zo dňa 1. júla 1928, č. 108
Sb.,
7.
zákon zo dňa 29. mája 1947, č. 102 Sb., o nadobúdaní a strácaní československého
štátneho občianstva sobášom.
(2)
Tento zákon sa nedotýka zákona zo dňa 29. apríla 1930, č. 60 Sb., ktorým sa vykonáva
dohovor zo dňa 16. júla 1928 medzi Československom a Spojenými štátmi severoamerickými
o naturalizácii, zákona zo dňa 12. apríla 1946, č. 74 Sb., o udelení štátneho občianstva
krajanom vracajúcim sa do vlasti, zákona zo dňa 13. septembra 1946, č. 179 Sb., o
udelení štátneho občianstva krajanom z Maďarska, a zákona zo dňa 28. apríla 1948,
č. 107 Sb., ktorým sa predlžuje lehota na podanie žiadosti o udelenie štátneho občianstva
krajanom vracajúcim sa do vlasti.
Občianky, ktoré uzavreli manželstvo s cudzincom predo dňom účinnosti tohto zákona,
môžu podať žiadosť o ponechanie štátneho občianstva, a to najneskoršie do šesť mesiacov
po uzavretí manželstva. Takéto žiadosti a ostatné nevybavené žiadosti o ponechanie
československého štátneho občianstva sa vybavia ešte podľa § 5 zákona č. 194/1949 Zb. s účinkami tam určenými.
Osoby maďarskej národnosti, ktoré stratili československé štátne občianstvo podľa
dekrétu č. 33/1945 Zb. a majú v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, bydlisko na území Československej
republiky, stávajú sa československými štátnymi občanmi, pokiaľ československé štátne
občianstvo nenadobudli už skôr a nie sú príslušníkmi iného štátu.
(2)
Československými štátnymi občanmi sa stávajú zároveň manželky a maloleté deti osôb
uvedených v odseku 1, pokiaľ sa nimi už nestali podľa uvedeného odseku, ak majú bydlisko
na území Československej republiky a nie sú príslušníkmi iného štátu.