Účelom tohto zákona je usporiadať pracovné a platové pomery štátnych zamestnancov
obdobne, ako je to u ostatných pracujúcich, umožniť tak správny výber, hodnotenie
a odmeňovanie zamestnancov a zaručiť v najvyššej miere osobnú zodpovednosť, uvedomelú
disciplínu a podmienky pre socialistický pomer k práci, a tým i celkové zvýšenie produktivity
práce.
Tento zákon sa vzťahuje na všetkých štátnych zamestnancov s výnimkou
a)
príslušníkov ozbrojených sborov z povolania a
b)
sudcov z povolania a prokurátorov.
(2)
Vláda určí podniky, ústavy, fondy a zariadenia, na zamestnancov ktorých sa tento
zákon nevzťahuje. Vláda alebo orgán ňou na to splnomocnený tiež upravia pracovné a
platové pomery týchto zamestnancov; než sa tak stane, platia pre nich doterajšie predpisy.
Plánom pracovných síl sa ustanoví počet a druh pracovných síl potrebných na plnenie
úloh štátnej správy; pritom sa určia oddelene aj funkčné miesta. Tento plán sa sostaví
vždy na časové obdobie shodné s obdobím jednotného hospodárskeho plánu (plánovacie
obdobie).
(2)
Ak nastanú za plánovacieho obdobia zmeny v organizácii štátnej správy alebo v niektorého
jej odboru alebo zmeny úloh, ktoré boly podkladom pre sostavenie plánu pracovných
síl, treba pre zvyšujúcu časť plánovacieho obdobia prispôsobiť plán uvedeným zmenám.
(3)
Pracovné sily môžu byť plánované len v počte nevyhnutne potrebnom na obstarávanie
úloh štátnej správy v plánovacom období, funkčné miesta len v počte, ktorý je pri
najúspornejšom usporiadaní štátnej správy nevyhnutne potrebný.
(4)
Plán pracovných síl schvaľuje vláda.
(5)
Smernice pre sostavenie, prejednanie a kontrolu plánu pracovných síl a pre jeho vykonávanie
vydá vláda.
Zamestnanec je povinný pracovať so všetkým úsilím pre zaistenie a rozvoj ľudovodemokratického
zriadenia, najmä upevnenie moci pracujúceho ľudu.
(2)
Pri svojej práci je povinný spravovať sa zásadne príkazmi a pokynmi vedúcich a nesmie
svojmocne prekročiť rámec svojho oprávnenia. Sverené práce má vykonať včas, verne
a svedomite. V služobných veciach je povinný zachovávať mlčanlivosť.
(3)
Za svoju prácu je zamestnanec osobne zodpovedný a svoje chovanie má vždy zariadiť
tak, aby bolo v súlade s požiadavkami potrebnej uvedomelej disciplíny a podporovalo
pracujúcu pospolitosť. Vedomosti politické a odborné, potrebné na plnenie sverených
úloh, je povinný zamestnanec rozširovať a prehlbovať.
(4)
Zamestnanec nesmie vykonávať vedľajšiu súkromnú činnosť (funkciu, zamestnanie, povolanie),
ktorá by mu prekážala v riadnom plnení jeho povinností, priečila sa verejným záujmom
alebo budila pochybnosť o jeho nestrannom a nezištnom vykonávaní sverených prác. Taktiež
je neprípustné, aby zamestnanec prijímal od kohokoľvek vzhľadom na svoju činnosť dary
alebo iné výhody alebo si ich dal sľúbiť.
(5)
Zamestnanec je povinný svedomite opatrovať majetok, ktorý mu bol úradom sverený.
Ak mu bola uložená aj jeho správa, je povinný vykonávať ju s náležitou starostlivosťou.
(6)
Podrobnosti upraví vláda nariadením, ktorým môže aj splnomocniť ústredné úrady, aby
podľa potreby vydaly predpisy o osobitných povinnostiach zamestnancov.
Rozdelenie pracovného času v rámci platných predpisov určí vláda, poprípade úrady
(orgány) ňou na to splnomocnené. Ak to vyžaduje včasné vykonanie úlohy, je zamestnanec
povinný pracovať i nad rozsah určeného pracovného času.
(2)
V akom rozsahu a za akých podmienok sa snižuje pracovný čas zamestnancov pracujúcich
trvalo pod vplyvom röntgenového alebo rádiového žiarenia alebo vystavených pri práci
trvalo nákaze tuberkulózou, určí vláda.
Zamestnancom prislúcha prídavok na deti, a to vo výške a za podmienok určených predpismi
platnými pre ostatných pracujúcich. Podrobnosti určia platové poriadky.
(2)
Vláda môže povoľovať iné sociálne dávky, najmä pre zamestnancov postihnutých nešťastím
a pre pozostalých po zamestnancoch, a vydávať smernice o poskytovaní týchto dávok.
§ 16.
Administratívne srážky.
Pohľadávky štátu voči zamestnancovi vzniknuté z pracovného pomeru možno uhradzovať
administratívnymi srážkami s pracovných príjmov v rozsahu a za podmienok, ktoré určia
platové poriadky.
Zamestnanec môže vypovedať z vážnych osobných dôvodov pracovný pomer. Prijatie výpovede
môže sa odoprieť vo verejnom záujme.
(2)
Úrad môže rozviazať písomnou výpoveďou pracovný pomer zamestnanca,
a)
ak sa neosvedčí behom prvých troch mesiacov po nastúpení práce,
b)
ak vyjde na javo, že pri prijatí nesplňoval podmienky pre vznik pracovného pomeru,
c)
ak vykazuje vlastnou vinou nedostatočný pracovný výkon,
d)
ak poruší hrubo svoje povinnosti,
e)
ak nastane uňho stav, ktorý podľa predpisov o národnom dôchodkovom poistení zakladá
preň v prípade skončenia pracovného pomeru nárok na invalidný alebo starobný dôchodok,
f)
ak stratí československé občianstvo,
g)
ak je vo verejnom záujme potrebné účelnejšie rozmiestenie pracovných síl.
(3)
U zamestnancov, u ktorých od nastúpenia práce neuplynul čas troch mesiacov, je výpovedná
lehota dva týždne. U ostatných zamestnancov je výpovedná lehota tri mesiace a začína
prvým dňom nasledujúceho mesiaca po daní výpovede.
(4)
O zamestnanca, ktorého pracovný pomer bude rozviazaný výpoveďou podľa odseku 2 písm.
g), bude postarané iným vhodným umiestením zodpovedajúcim jeho spôsobilosti. Do času,
než sa tak stane, možno mu poskytnúť primeranú výpomoc. Podrobnosti určí vláda.
Úrad zruší bez výpovede pracovný pomer zamestnanca, ak sa dopustí zamestnanec takého
konania, že ho nemožno ďalej považovať za štátne spoľahlivého alebo že jeho bezodkladné
prepustenie je v záujme udržania pracovnej disciplíny podľa povahy veci nevyhnutne
potrebné.
Učiteľ je povinný pracovať s najväčším úsilím a starostlivosťou na rozumovom, mravnom
a telesnom rozvoji sverenej mládeže, aby vyspela na uvedomelých občanov ľudovodemokratického
štátu, statočných obrancov vlasti a zástancov pracujúceho ľudu a socializmu.
(2)
Učiteľ má prispievať ku kultúrnemu rozvoju štátu, pôsobiť na zvýšenie politického
uvedomenia ľudu a pomáhať pri zavádzaní socialistických foriem práce, najmä na dedine.
(3)
Učiteľ poverený správou školy (odboru) má byť ostatným učiteľom vzorom a viesť školu
tak, aby ako kolektív učiteľov a žiakov vo spolupráci s rodičmi vykonávala zdarne
svoje politické a výchovné poslanie.
(4)
V pracovnom čase určenom všeobecnými predpismi je učiteľ povinný plniť normálnu mieru
vyučovacej povinnosti, obstarávať práce súvisiace s vyučovaním a práce, ktoré sa mu
uložia osobitnými predpismi.
Zamestnanci zdravotnej starostlivosti sú zamestnanci, ktorí odborne pracujú v odbore
starostlivosti o zdravie ľudu alebo v odbore veterinárnej starostlivosti.
(2)
Okruh zamestnancov zdravotnej starostlivosti bližšie vymedzí platový poriadok.
Zamestnanci činní v odbore starostlivosti o zdravie ľudu sú povinní s najväčším úsilím
starať sa o zvýšenie zdravotnej úrovne ľudu. Pritom sú povinní poskytovať hodnotnú
a účelnú zdravotnú starostlivosť zodpovedajúcu súčasnému stavu a úrovni lekárskej
vedy a zdravotníckych zariadení. Sú ďalej povinní zvyšovať pracovnú spôsobilosť obyvateľstva
a prispievať tak k budovaniu socializmu.
(2)
Každý lekár a v medziach svojej spôsobilosti i každý iný zamestnanec zdravotnej starostlivosti
je povinný, ak tomu nebráni neprekonateľná prekážka, poskytnúť prvú pomoc v každom
dennom i nočnom čase, ak bez neodkladného poskytnutia tejto pomoci by bol ohrozený
život alebo bolo vážne ohrozené zdravie nemocného a ak nie je lekárska pomoc obvyklým
spôsobom včas dosiahnuteľná.
(3)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane pre zamestnancov činných v odbore veterinárnej
starostlivosti.
Pre zamestnancov zahraničnej služby platia ustanovenia tohto zákona o správnych zamestnancoch.
Odchýlky z týchto ustanovení odôvodnené povahou zahraničnej služby určí vláda.
Štátni zamestnanci, ktorí sú v deň začiatku účinnosti tohto zákona v činnej službe,
zaradia sa do príslušných pracovných tried v medziach dočasného plánu pracovných síl
a dostanú namiesto všetkých služobných príjmov podľa doterajších predpisov príjmy
podľa tohto zákona. Dočasný plán pracovných síl sa určí podľa § 4 najdlhšie na čas jedného roka odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona.
(2)
Až do vykonania prevodu vyplácajú sa preddavkove služobné príjmy podľa doterajších
predpisov; prípadné preplatky sa odpúšťajú, pokiaľ ich nezavinil zamestnanec.
(3)
Za súčasť služobných príjmov podľa doterajších predpisov sa považujú i preddavky
povolené vládou na platovú úpravu štátnych a niektorých iných verejných zamestnancov.
(4)
Podrobnosti, najmä či a v akej výške prislúcha prídavok na vyrovnanie prípadného
rozdielu medzi doterajšími a novými príjmami, určí vláda.
Pre zamestnancov v činnej službe, ktorí do dňa začiatku účinnosti tohto zákona neboli
účastní na národnom dôchodkovom poistení, a pre požívateľov odpočivných (zaopatrovacích)
platov platia odo dňa účinnosti tohto zákona predpisy o národnom dôchodkovom poistení.
Penzijné nároky získané vo verejnom penzijnom zaopatrení pred účinnosťou tohto zákona
zostávajú však nedotknuté.
(2)
Podrobnosti upraví vláda nariadením; než sa tak stane, postupuje sa podľa doterajších
predpisov.
Robiť opatrenia a rozhodnutia podľa tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných
prislúcha osobnému úradu, pokiaľ sa v tomto zákone alebo v týchto predpisoch neustanovuje
inak. Ústredný úrad môže toto oprávnenie preniesť na úrady podriadené, poprípade na
seba. Konanie upraví vláda nariadením.
(2)
Prezidentovi republiky prislúcha vymenúvať vysokoškolských profesorov.
(3)
Poverovanie funkciami prislúcha
a)
prezidentovi republiky, pokiaľ ide o
1.
prednostu a ostatných zamestnancov Kancelárie prezidenta republiky,
2.
prednostov diplomatických misií,
3.
predsedu Ústredia vedeckého výskumu, jeho námestníka a predsedu Štátneho úradu štatistického,
b)
užšiemu Predsedníctvu Národného shromaždenia (Predsedníctvu Slovenskej národnej rady),
pokiaľ ide o zamestnancov Národného shromaždenia (Slovenskej národnej rady),
c)
vláde, pokiaľ ide o
1.
vedúcich zamestnancov ústredných úradov poverených stálym zastupovaním ministra (námestníkov
ministra),
2.
prednostov odborov ústredných úradov,
d)
jednotlivým členom vlády, poprípade predsedom ústredných úradov, pokiaľ ide o
1.
správnych zamestnancov a zamestnancov zdravotnej starostlivosti na funkčných miestach,
ktorých poverenie funkciou neprislúcha prezidentovi republiky alebo vláde,
2.
riaditeľov škôl III. stupňa.
(4)
Predpisy o ustanovovaní tajomníkov a prednostov referátov na krajských národných
výboroch zostávajú nedotknuté. Komu prislúcha poverovanie ostatných zamestnancov národných
výborov funkciami, určí vláda.
(5)
Z funkcie odvoláva patričný ústredný úrad. Na Národnom shromaždení (Slovenskej národnej
rade) a národných výboroch odvoláva z funkcie orgán, ktorý zamestnanca funkciou poveril.
(6)
Ústredné úrady môžu pôsobnosť uvedenú v odseku 3 písm. d) a v predchádzajúcom odseku
vete prvej preniesť na osobné úrady.
(7)
Hodnosti zahraničnej služby v cudzine udeľuje, pokiaľ toto právo nie je vyhradené
prezidentovi republiky, minister zahraničných vecí, a ak ide o odborných pridelencov,
po dohode s vecne príslušným ministrom.
Spory z pracovného pomeru prejednávajú výlučne rozhodcovské komisie. Začatie sporu
z pracovného pomeru nemá odkladný účinok na vykonanie opatrení, o ktoré vo spore ide.
(2)
Složenie a organizáciu rozhodcovských komisií, ako aj konanie v nich upraví vláda
nariadením.
(3)
Sťažnosť k Správnemu súdu je v týchto veciach vylúčená.
V rozhodnutí o prijatí má sa výslovne uviesť práca a čas, na ktorý sa zamestnanec
prijíma. Pracovný pomer týchto zamestnancov skončí sa uplynutím času, na ktorý bol
dojednaný, ak sa neskončil už pred tým podľa ustanovení §§ 18 až 21.
Pre neštátnych verejných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje ustanovenie § 14 písm. a) zákona č. 244/1948 Sb., o štátnej mzdovej politike, platia ustanovenia tohto zákona len potiaľ, pokiaľ tak
ustanoví vláda. Ustanovenia § 2 ods. 2 druhej vety a § 29 platia obdobne.
Podania zamestnancov vo veciach ich pracovných a platových pomerov, ako aj zápisnice
spísané v takých veciach sú oslobodené od poplatkov a dávok za úradné úkony vo veciach
správnych.
Zamestnanci v činnej službe vo správe vykonávanej národnými výbormi a vo správe alebo
prevádzke podnikov, ústavov, fondov a iných zariadení spravovaných národnými výbormi,
ktorí nie sú štátnymi zamestnancami, stávajú sa nimi a vzťahujú sa na nich ustanovenia
tohto zákona s výnimkou zamestnancov komunálnych podnikov podľa zákona č. 199/1948 Sb., o komunálnych podnikoch. Ustanovenia § 29 platia tu obdobne.
(2)
Osobným úradom zamestnancov národných výborov je krajský národný výbor. Ministerstvo
vnútra môže podľa potreby preniesť túto pôsobnosť po dohode s patričnými ústrednými
úradmi na národné výbory nižšieho stupňa.
Pre zamestnancov Národného shromaždenia (Slovenskej národnej rady) platí tento zákon
s odchýlkou, že tam, kde sa v ňom určuje pôsobnosť vlády alebo jej členov, je príslušné
užšie Predsedníctvo Národného shromaždenia (Predsedníctvo Slovenskej národnej rady).
Odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona strácajú pre zamestnancov uvedených v § 2 ods. 1 platnosť alebo používateľnosť doterajšie predpisy o pracovných a platových pomeroch
štátnych zamestnancov.