Zákon č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení

Ústava z 9. mája zaručuje všetkým občanom právo na zaopatrenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri nemožnosti obživy. Toto právo bolo občanom zabezpečené národným poistením. Jeho súčasťou bolo tiež dôchodkové zabezpečenie zamestnancov. Rozvoj nášho národného hospodárstva a jeho úspechy umožňujú prebudovať dôchodkové zabezpečenie zamestnancov a pričleniť k nemu sociálnu starostlivosť o všetkých občanov, ktorí ju potrebujú. Účelom takto vytvoreného sociálneho zabezpečenia je prispieť v súlade s rozvojom výrobných síl ešte viacej k zvýšeniu hmotnej i kultúrnej úrovne pracujúcich a k výstavbe socializmu v našom štáte. Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Zamestnanci neplatia na ich úhradu osobitné príspevky.

Sociálne zabezpečenie zahrnuje:

Na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa tohto dielu zákona majú nárok:

Zamestnancom v zmysle tohto zákona je tiež ten, kto je činný pre socialistický sektor v pomere, ktorý má obsah zamestnaneckého pracovného pomeru, avšak nie je takto označený alebo nemá všetky náležitosti predpísané pre vznik zamestnaneckého pracovného pomeru; predchádzajúce ustanovenie však neplatí, ak takáto osoba je z dôvodu tejto činnosti poistená už podľa iných predpisov na dávky obdobné dávkam dôchodkového zabezpečenia.

Ako zamestnanci majú nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia s odchýlkami určenými vo vykonávacích predpisoch (§ 32):

Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú zamestnancom dávky v starobe a pri trvalej pracovnej neschopnosti; pozostalým po zamestnancoch sa poskytujú dávky pri strate živiteľa.

Z dôchodkového zabezpečenia zamestnancov sa poskytujú tieto dávky:

Zamestnania sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do troch pracovných kategórií:

Vláda určuje, ktoré zamestnania sa zaraďujú do II. pracovnej kategórie. Zoznam zamestnaní zaradených do II. pracovnej kategórie sa uverejní vyhláškou Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia v úradnom liste.

Zamestnancom I. (II.) pracovnej kategórie sa rozumie zamestnanec, ktorý bol zamestnaný v I. (II.) pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 9 ods. 1 a § 13) alebo ktorému vznikol nárok na dôchodok následkom pracovného úrazu (§ 16) utrpeného pri výkone tohto zamestnania, ak ku dňu vzniku nároku na dôchodok

Náhradné doby (§ 6 ods. 2) sa započítavajú ako doba zamestnania v I. (II.) pracovnej kategórii, ak bolo také zamestnanie prerušené len nimi.

Pokiaľ tento zákon požaduje pre vznik alebo výšku nárokov na dávky určitú dobu zamestnania, rozumejú sa ňou:

Ak bol zamestnanec zamestnaný alebo poistený (odsek 1) aspoň rok, započítavajú sa - ak neustanovuje tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané inak - do doby zamestnania v III. pracovnej kategórii tieto náhradné doby:

Ak sa kryje doba zamestnania s náhradnou dobou, započíta sa len jedna z nich, a to tá, ktorej zápočet je pre zamestnanca výhodnejší; to platí tiež, ak sa kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby navzájom.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí po dohode s ministerstvami národnej obrany a vnútra a s Ústrednou radou odborov vyhláškou v úradnom liste, ktoré doby podľa odseku 2 č. 1 a v akom rozsahu sa započítavajú do doby zamestnania; po dohode s Ústrednou radou odborov môže tiež určiť, ktoré iné činnosti a v akom rozsahu sa kladú naroveň dobe zamestnania (odsek 1 č. 2 písm. c).

Ak bolo zamestnanie prerušené po dobu nepresahujúcu päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením; ak však trvalo prerušené zamestnanie dlhšie než päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením, ak zamestnanie po ňom trvalo aspoň tri roky.

Ak bolo zamestnanie prerušené po dobu, po ktorú je poskytovaný dôchodok invalidný, čiastočný invalidný alebo za výsluhu rokov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, ako keby zamestnanec nevystúpil zo zamestnania, doba prerušenia sa však nezapočítava do doby zamestnania. To platí tiež, ak bolo zamestnanie prerušené na dobu dlhšiu než 2 roky z iných vážnych dôvodov. O tom, či bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť zamestnanca výkonný orgán okresného národného výboru. Žiadosť treba podať najneskoršie do dvoch rokov od výstupu zo zamestnania.

Dôchodky sa vymeriavajú z priemerného ročného zárobku.

Priemerný ročný zárobok sa vypočítava z hrubých zárobkov za posledných 10 kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov, ak to je pre zamestnanca výhodnejšie. Priemerný ročný zárobok až do sumy 24 000 Kčs sa berie za podklad vymerania dôchodku úplne, nad túto sumu, najviacej však celkom do 60 000 Kčs, jednou tretinou.

Priemerný ročný zárobok zamestnanca staršieho ako 60 rokov a priemerný ročný zárobok zamestnanca I. pracovnej kategórie alebo ženy, ktorí sú starší ako 55 rokov, sa vypočítava za kalendárne roky pred dovŕšením tohto veku, ak je tento priemerný ročný zárobok vyšší než priemerný ročný zárobok vypočítaný podľa odseku 2; starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok osoby, ktorá už požíva alebo požívala niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšieho priemerného ročného zárobku, než koľko robil priemerný ročný zárobok, z ktorého sa už dôchodok vymeral.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí po dohode s Ústrednou radou odborov podrobnosti vyhláškou v úradnom liste; pritom môže určiť, že niektoré doby, po ktoré zamestnanec (dôchodca) nemal zárobok, sa vylučujú z obdobia rozhodného pre výpočet priemerného ročného zárobku.

Starobný dôchodok náleží zamestnancovi, ktorý bol zamestnaný (§ 6) najmenej 20 rokov, ak v dobe trvania zamestnania alebo najneskoršie do dvoch rokov po výstupe z neho dovŕšil aspoň 60 rokov, zamestnanec I. pracovnej kategórie alebo žena aspoň 55 rokov.

Zamestnancovi, ktorý bol zamestnaný (§ 6) po dobu kratšiu než 20 rokov, avšak najmenej 5 rokov, náleží starobný dôchodok, ak v dobe trvania zamestnania alebo najneskoršie do dvoch rokov po výstupe z neho dovŕšil aspoň 65 rokov.

Základná výmera starobného dôchodku (§ 9 ods. 1) zamestnanca I. pracovnej kategórie je 60 %, zamestnanca II. pracovnej kategórie 55 % a zamestnanca III. pracovnej kategórie 50 % priemerného ročného zárobku.

Ak bol zamestnanec I. alebo II. pracovnej kategórie zamestnaný do dňa vzniku nároku na starobný dôchodok dlhšie než 20 rokov a zamestnanec III. pracovnej kategórie dlhšie než 25 rokov, pripočítajú sa k základnej výmere dôchodku za každý ďalší rok zamestnania

Ak zamestnanec bol zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, vpočíta sa pre zvýšenie nároku na dôchodok podľa odseku 2 do prvých 20 rokov (zamestnancovi III. pracovnej kategórie do prvých 25 rokov) zamestnania vždy najskôr doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. a napokon doba zamestnania v I. pracovnej kategórii.

Starobný dôchodok zamestnanca staršieho ako 65 rokov, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu než 20 rokov, avšak aspoň 5 rokov (§ 9 ods. 2), tvorí pomernú časť z 50 % priemerného ročného zárobku, ktorá zodpovedá pomeru doby zamestnania k dobe 20 rokov.

Invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok náleží zamestnancovi, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 13), ak sa v dobe trvania zamestnania alebo do dvoch rokov po výstupe z neho stal pre trvalé zhoršenie zdravotného stavu invalidným alebo čiastočne invalidným.

Zásady, podľa ktorých sa posudzuje invalidita a čiastočná invalidita, stanoví vláda; vyhlási ich Štátny úrad sociálneho zabezpečenia v úradnom liste.

Doba zamestnania (§ 6) potrebná pre nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok je u zamestnancov

Ak získal zamestnanec dobu zamestnania v niektorom z vekových pásem (odsek 1) a ak bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú doba zamestnania potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme.

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa pokladá vždy za získanú, ak ide o vdovu, ktorá bola zamestnaná v dobe smrti svojho manžela alebo vstúpila do zamestnania najneskoršie do jedného roku po zániku nároku na vdovský dôchodok a pokračovala v zamestnaní až do dňa, keď sa stala invalidná (čiastočne invalidná).

Základná výmera invalidného dôchodku je 50 % priemerného ročného zárobku.

Ak trvalo zamestnanie do dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok dlhšie než 15 rokov, pripočítajú sa k základnej výmere dôchodku za 16. a každý ďalší rok zamestnania:

Ak bol zamestnanec zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, včíta sa pre zvýšenie dôchodku podľa odseku 2 do prvých 15 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. pracovnej kategórii a naposledy doba zamestnania v I. pracovnej kategórii.

Čiastočný invalidný dôchodok zamestnanca I. pracovnej kategórie je 35 %, zamestnanca II. pracovnej kategórie 32 % a zamestnanca III. pracovnej kategórie 30 % priemerného ročného zárobku.

Pracujúcemu dôchodcovi sa zvyšuje nárok na invalidný dôchodok za každý rok zamestnania po dni vzniku nároku na tento dôchodok, najskôr však od 16. roku celkovej doby zamestnania; zvýšenie je v I. pracovnej kategórii 2 %, v II. pracovnej kategórii 1,5 % a v III. pracovnej kategórii 1 % priemeru hrubých ročných zárobkov dosiahnutých po dni vzniku nároku na dôchodok.

Zvýšenie dôchodku podľa odseku 1 sa vykoná vždy po dvoch rokoch, pokiaľ zamestnanie trvá, inak po skončení zamestnania.

Do doby zamestnania potrebnej pre zvýšenie invalidného dôchodku sa nezapočítavajú náhradné doby.

Invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok náleží bez ohľadu na dĺžku doby zamestnania, ak sa zamestnanec stal v dobe trvania zamestnania alebo najneskoršie do dvoch rokov od výstupu z neho invalidným alebo čiastočne invalidným (§ 12 ods. 2) následkom pracovného úrazu.

Pracovným úrazom je úraz, ktorý zamestnanec utrpel:

Pracovným úrazom sa kladú naroveň nemoci z povolania uvedené v prílohe k tomuto zákonu, ak vznikli za podmienok v nej určených. Štátny úrad sociálneho zabezpečenia môže po dohode s Ministerstvom zdravotníctva a s Ústrednou radou odborov doplňovať a meniť zoznam nemocí z povolania; doplnky a zmeny vyhlási v úradnom liste.

Kde sa v tomto zákone hovorí o invalidnom alebo čiastočnom invalidnom dôchodku, rozumie sa tým tiež invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze, pokiaľ zo zákona alebo z predpisov podľa neho vydaných nevyplýva inak.

Základná výmera invalidného dôchodku pri pracovnom úraze je 65 % priemerného ročného zárobku. Ustanovenia § 14 ods. 2 a 3 a § 15 platia i tu.

Čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze zamestnanca I. pracovnej kategórie je 45 %, zamestnanca II. pracovnej kategórie 42 % a zamestnanca III. pracovnej kategórie 40 % priemerného ročného zárobku.

Ak je požívateľ starobného dôchodku zamestnaný po 65. roku veku, a ak ide o požívateľa dôchodku zo zamestnania I. pracovnej kategórie alebo ženu, po 60. roku veku, aspoň po dobu dvoch rokov, vymeria sa dôchodok znovu (§§ 10 a 11) z priemerného ročného zárobku vypočítaného za kalendárne roky pred vznikom nároku na nové vymeranie, ak je nový dôchodok vyšší než doterajší dôchodok zvýšený podľa § 11. Nové vymeranie dôchodku sa vykoná vždy po dvoch rokoch, pokiaľ zamestnanie trvá, inak po skončení zamestnania.

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne tiež pre požívateľa invalidného dôchodku bez ohľadu na jeho vek, ak je zamestnaný po dni vzniku nároku na invalidný dôchodok.

Starobný a invalidný dôchodok zamestnanca I. pracovnej kategórie je najviacej 90 %, starobný a invalidný dôchodok ostatných zamestnancov najviacej 85 % priemerného ročného zárobku. Starobný a invalidný dôchodok spolu s akýmkoľvek dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), včítane dôchodkov z penzijného nadlepšenia, nesmie však presahovať

Starobný dôchodok podľa § 9 ods. 1 a invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne, starobný dôchodok podľa § 9 ods. 2 najmenej 300 Kčs mesačne. Starobný dôchodok ani invalidný dôchodok zamestnanca staršieho ako 20 rokov nesmie však byť vyšší než 90 % priemerného ročného zárobku.

Vdovský dôchodok náleží vdove po čas jedného roku od smrti zamestnanca (dôchodcu).

Vdovský dôchodok náleží naďalej po uplynutí jedného roku od smrti zamestnanca (dôchodcu) vdove, ak

Nárok na vdovský dôchodok nezanikne, ak odpadne niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a) alebo b), ak vdova v dobe trvania nároku na dôchodok dovŕšila 50 rokov, alebo 45 rokov a vychovala aspoň 2 deti.

Nárok na vdovský dôchodok vznikne znovu, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok.

Vdovský dôchodok náleží za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch tiež žene, ktorej manželstvo so zamestnancom (dôchodcom) bolo rozvedené (rozlúčené), ak bola v dobe jeho smrti odkázaná na výživné, ktoré jej bol povinný poskytovať.

Vdovský dôchodok možno priznať, ak sú pre to okolnosti hodné osobitného zreteľa, tiež družke, ktorá žila so zamestnancom (dôchodcom) až do jeho smrti v spoločnej domácnosti a bola naň odkázaná výživou.

Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; ak je však splnená niektorá z podmienok uvedených v odseku 2, vznikne pri opätovnom ovdovení pôvodný nárok znovu, ak by po poslednom manželovi nárok nenáležal alebo by náležal v nižšej výmere.

Vdovský dôchodok je 70 %

Vdove po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku možno vymerať v prípadoch hodných zreteľa vdovský dôchodok z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok, keby bol invalidný.

Rozvedenej žene náleží vdovský dôchodok len do výšky výživného (§ 21 ods. 5).

Vdovecký dôchodok náleží vdovcovi po zamestnankyni (dôchodkyni), ak je invalidný (§ 12 ods. 2) a ak bol posledný rok pred smrťou zamestnankyne (dôchodkyne) odkázaný výživou na jej zárobok (dôchodok).

Vdovecký dôchodok náleží vo výške vdovského dôchodku.

Sirotský dôchodok náleží vlastnému i osvojenému dieťaťu zomrelého zamestnanca (dôchodcu).

Sirotský dôchodok náleží tiež dieťaťu, ak zomrel jeho starý otec (stará matka) alebo pestún, ktorý bol zamestnancom (dôchodcom), a ak dieťa bolo v čase jeho smrti naň prevažne odkázané výživou.

Sirotský dôchodok náleží až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom náleží sirotský dôchodok najdlhšie do 25. roku, ak dieťa

Po niekoľkých zamestnancoch (dôchodcoch) náleží dieťaťu len jeden sirotský dôchodok, a to najvyšší.

Sirotský dôchodok polosiroty je štvrtina, úplnej siroty polovica dôchodku, z ktorého sa vymeriava vdovský (vdovecký) dôchodok. Sirotský dôchodok polosiroty je najmenej 120 Kčs mesačne, úplnej siroty najmenej 240 Kčs mesačne. Ak ide o dve alebo niekoľko detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší než pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného k invalidnému dôchodku (§ 30 ods. 3).

Manželke zamestnanca, ktorý získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok (§ 13), alebo požívateľa dôchodku starobného, invalidného, čiastočného invalidného alebo za výsluhu rokov náleží dôchodok manželky, ak sa stala invalidnou (§ 12 ods. 2) alebo dovŕšila 65 rokov a nie je zárobkovo činná ani nepožíva dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení alebo podľa iných predpisov.

Dôchodok manželky možno priznať tiež družke, ktorá je odkázaná svojou výživou na zamestnanca (dôchodcu).

Dôchodok manželky je 100 Kčs mesačne.

Nárok na dôchodok manželky nezaniká skončením manželského spolužitia.

Zamestnancom činným v zamestnaniach, ktoré pre svoju osobitnú povahu kladú mimoriadne nároky na schopnosti a organizmus zamestnanca, náleží po určitej dobe zamestnania bez zreteľa na zdravotný stav a vek dôchodok za výsluhu rokov. Podrobnosti určí vláda.

Obzvlášť zaslúžilým pracovníkom v odbore hospodárstva, vedy, kultúry, správy a v iných úsekoch verejnej činnosti alebo pozostalým po nich možno priznať osobný dôchodok. Vláda môže určiť podrobnosti.

Osobný dôchodok nahradzuje iné dôchodky z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

Osobám potrebujúcim sociálny dôchodok, ktoré sú staršie ako 65 rokov alebo invalidné (§ 12 ods. 2) možno ho priznať. Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí po dohode s Ministerstvom financií, ktoré osoby sa považujú za osoby potrebujúce sociálny dôchodok a v akej výške sa dôchodok vymeriava.

Výchovné náleží na každé dieťa (§ 24) požívateľa dôchodku starobného, invalidného, čiastočného invalidného, za výsluhu rokov, osobného a sociálneho. Výchovné nenáleží na dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo na ktoré prislúcha prídavok na deti (výchovné podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl). Výchovné taktiež nenáleží na dieťa, na ktoré neprislúcha prídavok na deti len preto, že zamestnanec nesplnil určené podmienky.

Výchovné je mesačne

Výchovné je mesačne

Ak požívateľ dôchodku je zároveň užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo výmere nad 0,5 ha (v pastvinárskej alebo krmovinárskej oblasti nad 2 ha) alebo žije s takýmto užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, je výchovné

Ak by malo nárok na výchovné na to isté dieťa niekoľko osôb, náleží výchovné tej, ktorá má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tej, ktorej sa skôr priznalo. Ak vzniknú niekomu nároky na výchovné na to isté dieťa podľa rôznych predpisov o dôchodkovom zabezpečení (poistení, zaopatrení), prizná sa len vyššie výchovné.

Výchovné náleží až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa a potom za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Ak je dieťa v zaopatrení inej osoby než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe.

Keď určuje súd výživné na dieťa, prihliada aj na to, do akej miery sú potreby dieťaťa uhradzované výchovným, ktoré sa naň poskytuje; do určeného výživného sa výchovné nezapočítava.

Dôchodky možno zvýšiť až o polovicu, ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou. Sirotský dôchodok možno zvýšiť pre bezvládnosť až od 7. roku dieťaťa. Tiež výchovné na dieťa staršie ako 7 rokov možno zvýšiť až o polovicu, ak je dieťa trvale bezvládne.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi určiť vyhláškou v úradnom liste podrobnosti, najmä ktoré zamestnania sa považujú za zamestnania pod zemou v baniach, ako i určiť odchýlky od ustanovení tohto dielu zákona, ak to vyžaduje osobitná povaha činnosti niektorých skupín zamestnancov alebo spôsob ich odmeňovania.

Zamestnanci si môžu svoje nároky zvyšovať dôchodkovým nadlepšením za poistné, ktoré sami platia.

Vláda určí nariadením podrobnosti.

Príslušníkom ozbrojených síl, ktorí nie sú zúčastnení dôchodkového zaopatrenia podľa osobitných predpisov a sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými (§ 12 ods. 2) následkom úrazu alebo onemocnenia vzniknutých pri obrane Československej republiky, pri výkone iných povinností v ozbrojených silách alebo v súvislosti s pobytom na fronte, náleží:

Dôchodok náležiaci podľa odseku 1 písm. a) sa vymeria z priemerného ročného zárobku, najmenej však zo sumy 12 000 Kčs ročne.

Dávky podľa § 34 náležia aj osobám, ktoré sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia, ktoré utrpeli následkom účasti v boji proti fašizmu ako príslušníci ozbrojených útvarov, alebo následkom väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody.

Zrušený od 2. 5. 1961.

Dávky podľa § 35 náležia aj osobám, ktoré nie sú príslušníkmi ozbrojených síl, ak sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu, ktorý bol bez ich zavinenia spôsobený bojovým prostriedkom. Mladistvým osobám náleží však až do skončenia povinnej školskej dochádzky len polovica dôchodku, na ktorý by mali nárok podľa predchádzajúcej vety.

O dôchodkoch pozostalých po osobách, ktoré zomreli následkom poškodenia zdravia uvedeného v §§ 34 až 36 alebo boli požívateľmi dôchodkov podľa týchto ustanovení, platia ustanovenia §§ 20 až 25.

O výchovnom a o zvýšení dôchodkov platia ustanovenia §§ 30 a 31.

Nárok na dávku vzniká splnením časovo poslednej podmienky nároku. Ak nemožno zistiť, kedy sa splnila posledná podmienka nároku, vzniká nárok dňom, keď bol uplatnený.

Nárok na dávku zaniká, ak odpadla niektorá z jeho podmienok, pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú inak.

Dôchodca (príjemca dôchodku) je povinný ohlásiť do 15 dní všetky zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak nehlási požívateľ starobného dôchodku vstup do zamestnania, nemá nárok na zvýšenie dôchodku (§ 11) za dobu, po ktorú nesplnil ohlasovaciu povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 41 ods. 2).

Dôchodca (príjemca dôchodku) je povinný osvedčiť v danej lehote, že trvajú skutočnosti rozhodné pre ďalšie poskytovanie dávky alebo pre jej výšku; ak tak neurobí, možno výplatu dávky zastaviť.

Výplatu dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom možno zastaviť, ak sa zdráha osoba, ktorej zdravotný stav treba zistiť, podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu napriek tomu, že bola upozornená na možné zastavenie výplaty dávky.

Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa zistí dodatočne, že dávka sa priznala na podklade omylu v skutkových okolnostiach, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky alebo jej výplatu, dávka sa odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Odňatie, zníženie a zastavenie výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Zvýšenie dávky omylom nesprávne vymeranej sa vykoná odo dňa, od ktorého náleží.

Ak sa nesplnila povinnosť uložená v § 40 ods. 1 alebo ak či už priznanie alebo výplata dávky boli privodené tvrdením nepravdivých alebo zatajením rozhodných skutočností alebo ak sa súdne zistilo, že poskytnutie dávky sa vylúdilo trestným činom, dávka sa odníme alebo zníži odo dňa, od ktorého nenáležala buď vôbec alebo v poskytovanej výške; zároveň možno požadovať vrátenie neprávom poskytnutých súm. O povinnosti vrátiť tieto sumy rozhodujú výkonné orgány okresných národných výborov. Sumy neprávom prijaté možno zrážať tiež z bežne vyplácanej alebo neskoršie priznanej dávky toho istého oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno zexekvovať pri exekúcii na plat.

Ak vznikne nárok na starobný dôchodok v čase, po ktorý sa vypláca nemocenské, posudzuje sa nárok zamestnanca na starobný dôchodok a jeho výšku rovnako ako nárok zamestnanca, ktorý vykonáva zamestnanie.

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca po dobu výplaty nemocenského priznaného na podklade nemocenského poistenia z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa §§ 34 a 35 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

Ak je dôchodca, ktorý nemá povinnosť vyživovať iné osoby, umiestený v psychiatrickej liečebni po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, dôchodok sa začínajúc siedmym mesiacom nevypláca. Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi možno však vyplácať časť dôchodku na úhradu osobných potrieb a záväzkov dôchodcových. Po návrate z liečebne vyplatí sa dôchodcovi dôchodok spätne za posledné tri mesiace.

Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému dávka má slúžiť, alebo keby tým boli poškodzované záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, určí ľudový súd jeho bydliska na návrh manžela, opatrovníka detí alebo výkonného orgánu miestneho národného výboru osobu, ktorej sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému. O návrhu rozhodne sudca uznesením. Ak vyhovie súd návrhu, je príjemca dávky povinný použiť ju len v prospech oprávneného a osôb, ktoré je povinný vyživovať.

Za dobu, po ktorú dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako tri mesiace, dôchodok nenáleží; manželke alebo deťom (§ 24) dôchodcu sa vypláca 70 % dôchodku a výchovné.

Ak sú splnené podmienky pre nárok na dôchodok starobný, dôchodok za výsluhu rokov, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo podmienky pre nárok na dva dôchodky toho istého druhu, náleží len jeden, a to vyšší.

Ak sú splnené podmienky pre nárok na niektorý z dôchodkov uvedených v odseku 1 a pre nárok na dôchodok vdovský alebo sirotský, náleží dôchodok vyšší (najvyšší) a z ostatných dôchodkov po jednej polovici; k výchovnému a k zvýšeniu dôchodku pre bezvládnosť sa neprihliada.

Dôchodky sa vyplácajú dopredu v mesačných splátkach zaokrúhlených na celé koruny nahor.

Pre výplatu dávok do cudziny platia predpisy medzištátnych dohovorov. Výplata dávok do cudzích štátov, s ktorými nie je dohovor uzavretý, spravuje sa smernicami, ktoré vydá Štátny úrad sociálneho zabezpečenia po dohode so zúčastnenými ministerstvami.

Nároky na dávky nemožno dať do zálohu; možno ich postúpiť len pre pohľadávky na úhradu osobných potrieb (výživné), a to až do polovice dávky. Zexekvovanie nároku na dávky sa spravuje predpismi o exekúcii na plat.

Nárok na dávku sa nepremlčuje.

Nárok na jednotlivú splátku dávky sa premlčuje v jednom roku odo dňa jej zročnosti.

Právo požadovať vrátenie jednotlivých splátok dávok neprávom poskytnutých sa premlčuje v 10 rokoch od ich výplaty.

Dávky sa nezdaňujú.

Dôchodcovia a ich rodinní príslušníci majú nárok na preventívnu a liečebnú starostlivosť. Náležia im tiež dávky obdobné vecným dávkam poskytovaným podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov. Z peňažných dávok im náleží podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné.

Preventívnu a liečebnú starostlivosť poskytujú orgány zdravotníckej správy. Kúpeľnú starostlivosť poskytuje zdravotnícka správa na vrub sociálneho zabezpečenia. Ostatné vecné ako i peňažné dávky poskytujú orgány sociálneho zabezpečenia.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí po dohode s Ministerstvom zdravotníctva podrobnosti.

Ustanovenia tejto časti zákona sa nevzťahujú

Štát pomáha osobám, ktoré potrebujú jeho pomoc, najmä osobám so zmenenou pracovnou schopnosťou, deťom a občanom starým alebo ťažko poškodeným na zdraví na zlepšenie ich hmotných pomerov a k rozvoju ich kultúrneho života poskytovaním služieb alebo dávok, a to radou, pracovným umiesťovaním, ústavným zaopatrením a doplnkovou starostlivosťou.

Výkonné orgány okresných národných výborov umiestňujú do zamestnania v pracovnom pomere osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou na miesta vhodné pre tieto osoby so zreteľom na ich pracovnú kvalifikáciu, prípadne odporúčajú ich prijatie za členov výrobných družstiev a jednotných roľníckych družstiev; na tento účel im umožňujú výcvik a školenie pre získanie odbornej kvalifikácie, aby sa mohli pracovne vhodne uplatniť.

Výkonné orgány okresných národných výborov sú oprávnené vykonávať v rozpočtových, hospodárskych a iných organizáciách (ďalej len „závody“) výber pracovných miest pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Osobami so zmenenou pracovnou schopnosťou sú osoby, ktoré pre trvalé poškodenie zdravia majú podstatne obmedzený výber zamestnania.

Za osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou sa považujú tiež osoby, ktoré pre trvalé poškodenie zdravia, ktoré nastalo pred začatím pravidelnej pracovnej činnosti, alebo pre vrodené chyby majú podstatne obmedzený výber zamestnania, najmä mládež s ťažkými zdravotnými chybami po dovŕšení veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

Ustanovenia tohto zákona, pokiaľ je v nich reč o osobách so zmenenou pracovnou schopnosťou, sa vzťahujú tiež na požívateľov dôchodkov, na ktoré je nárok podmienený nepriaznivým zdravotným stavom, počítajúc do toho i sociálne dôchodky; to platí tiež pre požívateľov obdobných dôchodkov poskytovaných podľa iných predpisov.

Osobám so zmenenou pracovnou schopnosťou sa v odôvodnených prípadoch poskytuje pred umiestením do zamestnania a po čas, po ktorý sa podrobujú výcviku alebo školeniu, hmotné zabezpečenie a náhrada nutných výdavkov spojených s výcvikom alebo školením. Hmotné zabezpečenie možno za tých istých podmienok poskytovať aj príslušníkom ich rodín odkázaným na ne výživou.

Pracovné miesta pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou zabezpečujú sa každoročne plánom pracovných miest pre tieto osoby; plán zostavujú výkonné orgány krajských národných výborov podľa smerníc vydaných Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia po dohode so Štátnym úradom plánovacím a zúčastnenými ústrednými úradmi.

Neplnenie plánu pracovných miest pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou sa považuje za neplnenie štátneho hospodárskeho plánu.

Rozmiesťovanie mládeže s ťažkými zdravotnými chybami do učebných a pracovných pomerov riadi Štátny úrad sociálneho zabezpečenia po dohode s ministerstvami pracovných síl, zdravotníctva, školstva a kultúry a za súčinnosti ostatných zúčastnených ústredných úradov.

V plánoch rozmiestenia dorastu sa podľa požiadaviek orgánov sociálneho zabezpečenia vyhradí počet učebných a pracovných miest potrebný pre mládež s ťažkými zdravotnými chybami.

Závody, v ktorých sú pracovné miesta vhodné pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, nemôžu uzavretie pracovného (učebného) pomeru s osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou odmietnuť s poukazom na jej zdravotný stav, ak druh práce a ostatné pracovné podmienky na tomto mieste sú podľa rozhodnutia výkonného orgánu okresného národného výboru pre uchádzača vhodné vzhľadom na jeho schopnosti. O prijatí osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou odporúčaných za členov družstiev (§ 51) rozhodne kompetentný orgán družstva.

Závody môžu rozviazať pracovný (učebný) pomer so zamestnancami, ktorí boli do závodu umiestení ako osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, ako i so zamestnancami, ktorí v závode dovŕšili vek rozhodný pre priznanie starobného dôchodku (§ 9), len po predchádzajúcom súhlase kompetentného výkonného orgánu okresného národného výboru. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na rozviazanie pracovných pomerov so zamestnancami prevádzky vo verejnej doprave.

Ak stratí zamestnanec následkom úrazu alebo nemoci schopnosť na prácu požadovanú na pracovnom mieste, ktoré doteraz zastával, je závod povinný ho preradiť na také pracovné miesto, kde druh požadovanej práce a pracovné podmienky sú preň vhodné vzhľadom na jeho schopnosti. Rozviazať pracovný pomer s takýmto zamestnancom môže závod len po predchádzajúcom súhlase kompetentného výkonného orgánu okresného národného výboru.

Výkonné orgány národných výborov dozerajú, či závody plnia povinnosti uložené im pri umiesťovaní osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou, a sledujú, či osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou umiestené v závode nepotrebujú ďalšiu pomoc. Za súčinnosti posudkových komisií sociálneho zabezpečenia (§ 70) dozerajú, či zamestnania týchto osôb a podmienky, za ktorých ich vykonávajú, nemajú nepriaznivý vplyv na ich zdravotný stav.

Ústavné zaopatrenie sa poskytuje v ústavoch sociálnej starostlivosti, a to

Vláda môže určiť, že ešte iné ústavy, najmä niektoré ústavy pre deti a mládež s trvalými telesnými, zmyslovými alebo duševnými chybami sa považujú za ústavy sociálnej starostlivosti.

V ústavoch sa poskytuje osobám v nich umiesteným potrebné zaopatrenie, príležitosť na vhodnú pracovnú činnosť a kultúrna starostlivosť.

Ústavy sociálnej starostlivosti zriaďujú, prevádzajú a udržujú výkonné orgány národných výborov, dobrovoľné organizácie, cirkvi a náboženské spoločnosti; zriaďovať ich môžu aj podniky a jednotné roľnícke družstvá. Zásady pre zriaďovanie, organizáciu a správu týchto ústavov ustanovuje Štátny úrad sociálneho zabezpečenia.

Dozor nad ústavmi sociálnej starostlivosti náleží Štátnemu úradu sociálneho zabezpečenia; vykonáva ho prostredníctvom výkonných orgánov národných výborov.

Na úhradu nákladov ústavného zaopatrenia prispievajú osoby umiestené v ústavoch sociálnej starostlivosti podľa svojich hospodárskych pomerov.

Výkonné orgány národných výborov vyhľadávajú osoby, ktoré potrebujú osobitnú starostlivosť. Podľa potreby môžu im zabezpečiť najmä stravovanie za výhodnejších podmienok, poskytnúť primeranú vecnú alebo peňažnú výpomoc a prípadne aj inak sa starať o zlepšenie ich životných podmienok a uspokojovanie kultúrnych potrieb; na tieto účely možno zriaďovať jedálne, kluby a iné zariadenia.

Osobám trvale ťažko poškodeným na zdraví sa poskytujú výhody, najmä pri osobnej preprave, a to za podmienok a v rozsahu, ktoré Štátny úrad sociálneho zabezpečenia po prejednaní s kompetentnými ministerstvami určí vyhláškou v úradnom liste.

O veciach zaopatrovacieho príspevku rodinným príslušníkom osôb povolaných na službu v brannej moci rozhodujú ako o veciach sociálnej starostlivosti orgány sociálneho zabezpečenia.

Podmienky a rozsah nároku na tento príspevok upravuje vláda nariadením.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a s Ústrednou radou odborov vyhláškou v úradnom liste podrobnosti na vykonanie tejto časti zákona.

Orgány sociálneho zabezpečenia sú Štátny úrad sociálneho zabezpečenia, Slovenský úrad sociálneho zabezpečenia a výkonné orgány národných výborov.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia je ústredným úradom so sídlom v Prahe. Na jeho čele je predseda vymenovaný vládou. Predseda je zodpovedný vláde.

Slovenský úrad sociálneho zabezpečenia je slovenským orgánom so sídlom v Bratislave. Na jeho čele je predseda vymenovaný Sborom povereníkov; je zodpovedný Sboru povereníkov a je povinný dbať na zásadné smernice predsedu Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia a Slovenský úrad sociálneho zabezpečenia majú spôsobilosť byť účastníkmi konania pred súdmi.

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona vykonávajú výkonné orgány národných výborov. Štátny úrad sociálneho zabezpečenia vykonáva pôsobnosť, ktorá je mu vyhradená týmto zákonom, a rozhoduje o dávkach dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ predseda úradu po dohode so zúčastnenými členmi vlády a s Ústrednou radou odborov neprenesie vyhláškou v úradnom liste rozhodovanie o týchto dávkach na výkonné orgány národných výborov.

Okresné a krajské národné výbory volia ako svoje výkonné orgány komisie sociálneho zabezpečenia rád národných výborov. Vláda určí zloženie a organizáciu týchto komisií.

Komisie sociálneho zabezpečenia rád národných výborov rozhodujú o dávkach, službách a ostatných veciach sociálneho zabezpečenia, o ktorých to určí Štátny úrad sociálneho zabezpečenia v dohode s Ústrednou radou odborov vyhláškou v Úřednom liste. Vyhláškou Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia vydanou v dohode s Ústrednou radou odborov sa tiež určí spôsob konania komisií sociálneho zabezpečenia.

Vláda môže na návrh Ústrednej rady odborov alebo národných výborov nariadením určiť, ako ešte viac priblížiť sociálne zabezpečenie pracujúcim a ako zvýšiť ich účasť na vykonávaní a kontrole sociálneho zabezpečenia.

Posudkové komisie sociálneho zabezpečenia zriadené ako znalecké orgány pri výkonných orgánoch okresných a krajských národných výborov vykonávajúcich sociálne zabezpečenie (ďalej len „posudkové komisie") podávajú posudky alebo návrhy vo všetkých prípadoch, kde rozhodnutie o dávke (službe) závisí od zdravotného stavu alebo pracovnej schopnosti, najmä

Podrobnosti o organizácii a činnosti posudkových komisií určí Štátny úrad sociálneho zabezpečenia po dohode s ministerstvami zdravotníctva a spravodlivosti a s Ústrednou radou odborov.

O poskytnutí dávky (služby) sa rozhoduje spravidla na žiadosť, ktorá sa podáva u výkonného orgánu okresného národného výboru, v obvode ktorého žiadateľ býva.

Žiadateľ o dávku (službu) je povinný na vyzvanie preukázať skutočnosti rozhodné pre poskytnutie dávky (služby), pre jej výšku a výplatu. Ak nemožno tieto skutočnosti preukázať, možno výnimočne pripustiť o nich čestné vyhlásenie.

Ak je priznanie dávky podmienené nepriaznivým zdravotným stavom, je osoba, ktorej zdravotný stav sa má zistiť, povinná podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu.

Výkonné zdravotnícke zariadenia sú povinné na požiadanie orgánov sociálneho zabezpečenia vykonať vyšetrenie zdravotného stavu v konaní o dávkach (službách), podávať lekárske nálezy, posudky a správy o priebehu nemoci a vydávať odpisy chorobopisov, ktoré sú potrebné na rozhodnutie o dávke (službe).

Vecné a osobné náklady na vyšetrenie zdravotného stavu na účely tohto zákona včítane nákladov na posudkové komisie, ako i náklady na zriadenie a udržiavanie výcvikových stredísk [§ 53 písm. c)], na vykonávanie výcviku (školenia) v nich a vo výcvikových kurzoch [§ 53 písm. b)] idú na vrub štátu.

Štát tiež uhradzuje cestovné, stravné a nocľažné, prípadne aj iné nutné výdavky osobám, ktoré sa na vyzvanie podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa ustanovia na konanie posudkovej komisie. Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí po dohode s Ministerstvom financií a s Ústrednou radou odborov podrobnosti; pritom tiež určí, za akých podmienok sa nahradzuje ušlý zárobok.

Ak zomrela osoba po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania a nadobúdajú nárok na sumy zročné do dňa smrti oprávneného postupne manžel (manželka), deti, otec, matka, druh (družka) a súrodenci, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.

Ak ide o dávky priznané pred smrťou oprávneného, možno zročné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti, vyplatiť členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienky odseku 1; ak sa takto vyplatia, nemôžu byť predmetom konania o prejednaní dedičstva.

Zamestnávatelia sú povinní viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku, najmä o dobe a druhu zamestnania, o výške zárobku svojich zamestnancov, ako i o uzavretí pracovného pomeru s dôchodcom, a hlásiť ich orgánom sociálneho zabezpečenia; podrobnosti určí Štátny úrad sociálneho zabezpečenia vyhláškou v úradnom liste. Na vyzvanie orgánu sociálneho zabezpečenia sú zamestnávatelia povinní kedykoľvek podať hlásenie o okolnostiach rozhodných pre priznanie dávky. Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo správnosť a úplnosť hlásenia preskúmať.

Ak zavinil zamestnávateľ nesprávnym hlásením alebo neoznámením vstupu dôchodcu do zamestnania, že bola poskytnutá dávka neprávom alebo vo vyššej miere, než náležala, je povinný nahradiť neprávom vyplatené dávky. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené dávky rozhodujú výkonné orgány okresných národných výborov; od požadovaní náhrady môžu celkom alebo sčasti upustiť.

Nárok na náhradu sa premlčuje do jedného roku odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že dávka bola poskytnutá neprávom.

Poverení zamestnanci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať do závodov a na pracoviská, pokiaľ je to potrebné na účely tohto zákona alebo na zistenie rozhodných skutočností pre nárok na náhradu dávok dôchodkového zabezpečenia. To platí tiež o členoch posudkových komisií, ak sa preukážu poverením orgánu sociálneho zabezpečenia.

Opravné prostriedky

Rozhodnutie vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia sa vydáva vždy písomne.

Poučenie o opravnom prostriedku má obsahovať údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať opravný prostriedok, do akej lehoty a kde. Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravnom prostriedku alebo ak je neúplné, môže účastník konania žiadať do 15 dní odo dňa, keď sa mu rozhodnutie oznámilo, aby sa doplnilo. Lehota na opravný prostriedok začína potom plynúť odo dňa, keď sa účastníkovi oznámilo úplné poučenie. Ak sa dalo poučenie nesprávne a účastník preto podal opravný prostriedok po lehote, považuje sa opravný prostriedok za podaný včas.

Ak požiadal účastník konania pred uplynutím lehoty na opravný prostriedok o oznámenie podkladov pre výpočet dôchodku, začína plynúť nová lehota odo dňa, keď boli účastníkovi tieto podklady doručené.

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia vo veciach upravených týmto zákonom rozhodujú súdy; o odvolaniach proti rozhodnutiam výkonných orgánov národných výborov sa rozhoduje v správnom konaní.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o odňatí, znížení alebo zastavení výplaty dávky nemá odkladný účinok.

Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neurčujú odchýlky od všeobecných predpisov o konaní vo veciach správnych, platia tieto predpisy.

Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. januára 1957 i nároky na dávky, ktorých skutkové podmienky sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa doterajších predpisov.

Nároky na dávky (zaopatrovacie požitky), ktoré vznikli do 31. decembra 1956 podľa doterajších predpisov o dôchodkovom zabezpečení a podľa § 81 zákona č. 76/1922 Zb. o vojenských zaopatrovacích požitkoch, a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do začiatku účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov, pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú inak; konanie sa však vykoná podľa ustanovení tohto zákona.

Dávky (zaopatrovacie požitky) poskytované podľa doterajších predpisov uvedených v § 80 ods. 2 sa považujú za dávky podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej náležali k 31. decembru 1956, a ďalšie trvanie nároku na ne sa posudzuje podľa ustanovení tohto zákona, pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú inak.

Z dávok uvedených v odseku 1 možno znížiť alebo odňať, len pokiaľ by to pripúšťali doterajšie predpisy,

Ak sa požívateľovi dôchodku alebo zaopatrovacích požitkov uvedených v odseku 2 prizná invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok pre zhoršenie následkov pracovného úrazu alebo poškodenia zdravia, zanikne nárok na úrazový dôchodok alebo zaopatrovacie požitky. Ak nastane súbeh s iným dôchodkom podľa tohto zákona, platí ustanovenie § 44 ods. 2 obdobne.

Dávky (zaopatrovacie požitky) vyplácané k 31. decembru 1956 po zrážke dane zo mzdy sa po tomto dni považujú za dávky vymerané vo výške, v ktorej boli takto vyplácané.

Krátenie dôchodku, vykonávané k 31. decembru 1956 podľa doterajších predpisov pre súbeh dôchodku so zárobkom, zaniká začínajúc splátkou dôchodku zročnou v januári 1957.

Starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok do 30. septembra 1956, náleží pracujúcemu dôchodcovi i za účinnosti tohto zákona v plnej výške. Za dobu zamestnania, po ktorú by podľa § 10 ods. 4 a 5 náležal starobný dôchodok len vo výške jednej tretiny, sa nárok na tento dôchodok zvyšuje za každý rok zamestnania o 2 %, 1,5 % alebo 1 % priemeru hrubých ročných zárobkov, ktoré dôchodca mal po 31. decembri 1956, a to podľa toho, v ktorej pracovnej kategórii bol v tej dobe zamestnaný; ustanovenia o novom vymeraní starobného dôchodku (§ 18) tu neplatia.

Ak sa zistí preskúmaním zdravotného stavu, že požívateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok do 31. decembra 1956, je len čiastočne invalidný, zníži sa jeho doterajší dôchodok, čítajúc do toho i nároky uvedené v §§ 83 a 84, na 60 % doterajšej výšky; takto znížený dôchodok sa posudzuje naďalej ako čiastočný invalidný dôchodok podľa tohto zákona.

Nároky získané vo verejnom penzijnom zaopatrení k 31. marcu 1950 na zvýšenie dôchodkov podľa § 3 ods. 1 a 2 vl. nar. č. 113/1950 Zb., § 3 ods. 1 a 2 vl. nar. č. 114/1950 Zb. a § 7 ods. 1 a 2 vl. nar. č. 115/1950 Zb. sa pri dôchodkoch, na ktoré vznikne nárok po 31. decembri 1956, zachovávajú v doterajšej výške, ak neprevyšujú 250 Kčs mesačne, keď ide o dôchodok starobný alebo invalidný, a 125 Kčs mesačne, keď ide o dôchodky pozostalých; ak prevyšuje doterajšia výška týchto nárokov uvedené sumy, zachovávajú sa vo výške jednej polovice, najmenej však vo výške týchto súm. Zvýšenie dôchodku však neprislúcha k starobnému dôchodku, na ktorý vznikol nárok po 30. septembri 1956 a ktorý náleží vo výške jednej tretiny (§ 10 ods. 4 a 5), ani k čiastočnému invalidnému dôchodku; tým nie je dotknuté ustanovenie § 82 ods. 4.

Nároky na najnižšiu výmeru dôchodkov, zabezpečené predpismi § 6 ods. 1 vl. nar. č. 113/1950 Zb., § 6 ods. 1 vl. nar. č. 114/1950 Zb. a § 10 ods. 1 vl. nar. č. 115/1950 Zb., zostávajú nedotknuté; neprislúchajú však, ak ide o starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok po 30. septembri 1956 a ktorý náleží vo výške jednej tretiny (§ 10 ods. 4 a 5), ani ak ide o čiastočný invalidný dôchodok. Ustanovenie § 82 ods. 4 nie je tým dotknuté.

Ustanovenia tohto zákona sa nedotýkajú nárokov, ktoré boli upravené vládnym nariadením č. 18/1954 Zb. o úprave nárokov z doterajšieho penzijného nadlepšenia.

Dôchodky z penzijného nadlepšenia vyplácané k 31. decembru 1956 po zrážke dane zo mzdy sa po tomto dni považujú za dôchodky vymerané vo výške, v ktorej sa takto vyplácali; dôchodky, na ktoré vznikne nárok za účinnosti tohto zákona, sa nezdaňujú.

Dôchodky z penzijného nadlepšenia neprislúchajú k starobnému dôchodku, na ktorý vznikol nárok po 30. septembri 1956 a ktorý náleží vo výške jednej tretiny (§ 10 ods. 4 a 5), ani k čiastočnému invalidnému dôchodku; tým nie je dotknuté ustanovenie § 82 ods. 4.

Dôchodky z penzijného nadlepšenia sa nezapočítavajú do najvyššej výmery starobného a invalidného dôchodku zamestnanca I. pracovnej kategórie (§ 19 ods. 1). Dôchodky z penzijného nadlepšenia zamestnancov II. a III. pracovnej kategórie sa znižujú o sumu, o ktorú úhrn dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) a dôchodku z penzijného nadlepšenia prevyšuje 85 % priemerného ročného zárobku. Pozostalým po zamestnancovi, ktorý by mal nárok na dôchodok z penzijného nadlepšenia znížený podľa predchádzajúcej vety, náležia z penzijného nadlepšenia dôchodky pozostalých vypočítané zo zníženého dôchodku; to platí tiež pre dôchodky pozostalých po dôchodcovi.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí po dohode s Ústrednou radou odborov vyhláškou v úradnom liste podrobnosti na vykonanie tohto dielu zákona. Pritom môže určiť odchýlky od ustanovení § 81 ods. 1; môže najmä určiť, že sa niektoré dávky toho istého druhu zlučujú v jedinú dávku a za ktoré dávky podľa tohto zákona sa považujú dávky poskytované podľa doterajších predpisov, avšak v tomto zákone už neupravené.

Vláda upraví nariadením penzijné nároky, ktoré rozpočtové a hospodárske organizácie štátneho a družstevného socialistického sektora plnia alebo sú zaviazané plniť podľa zmluvných dojednaní so zamestnancami alebo ako náhradu škody vzniknutej na nárokoch zamestnancov z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

Predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia môže odstraňovať tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona.

Štátna komisia dôchodkového zabezpečenia zriadená ustanovením § 7 zákona č. 102/1951 Zb. o prebudovaní národného poistenia, sa zrušuje.

Vláda upraví nariadením nemocenské a dôchodkové poistenie členov jednotných roľníckych družstiev, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie členov výrobných družstiev a dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných osôb samostatne hospodáriacich; pritom môže úpravu podrobností zveriť vykonávacím predpisom.

Proti rozhodnutiam vrcholných orgánov výrobných družstiev o poistení, o vymeriavacom základe, o poistnom a o iných otázkach poistného pomeru členov výrobných družstiev možno podať opravný prostriedok k ľudovému súdu, v obvode ktorého člen družstva býva; pritom platia primerane ustanovenia občianskeho súdneho poriadku upravujúce konanie v sporoch z poistenia zamestnancov.

Zrušujú sa všetky predpisy o veciach upravených týmto zákonom. Najmä sa zrušujú:

Dokiaľ nebudú vydané predpisy podľa tohto zákona, použijú sa doterajšie vykonávacie predpisy, pokiaľ nie sú v rozpore s týmto zákonom; podmienky a rozsah nárokov upravených týmito doterajšími predpismi sa však posudzujú podľa ustanovení tohto zákona.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1957; vykonajú ho všetci členovia vlády.

Ustanovenie § 84 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení v znení čl. I č. 5 platí aj pre nároky vzniknuté pred začiatkom účinnosti tohto zákona. Preplatky na dôchodkoch, ktoré by vznikli pri vykonávaní tejto úpravy, sa nevymáhajú.

Komisie sociálneho zabezpečenia rád okresných národných výborov môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že sa zníži starobný dôchodok osobám, ktoré boli pred vstupom do zamestnaneckého pracovného pomeru osobami samostatne zárobkovo činnými, zamestnávali cudzie pracovné sily a ktorým sa priznal starobný dôchodok podľa predpisov o národnom poistení platných pred 1. januárom 1957 za dobu dôchodkového poistenia kratšiu než 20 rokov. Zníženie dôchodku sa vykoná tak, aby dôchodok robil pomernú časť z 50 % priemerného ročného zárobku, ktorá zodpovedá pomeru doby dôchodkového poistenia, vypočítanej ku dňu vzniku nároku na dôchodok, k dobe 20 rokov; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení platí aj tu. Obdobne možno znížiť dôchodky pozostalých po týchto osobách.

Zníženie dôchodku sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bola vyplatená splátka dôchodku.

Komisie sociálneho zabezpečenia rád okresných národných výborov môžu znížiť dôchodky osôb, ktoré boli význačnými predstaviteľmi predošlého politického a hospodárskeho zriadenia, a pozostalých po týchto osobách až o sumu, ktorá zodpovedá pomeru medzi dobou zamestnania (poistenia), po ktorú boli tieto osoby takýmito predstaviteľmi, a dobou, ktorá bola vzatá za základ pre určenie výšky dôchodku; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení platí aj tu.

O začiatku účinnosti zníženia dôchodku platí ustanovenie čl. III ods. 2.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane i pre požívateľov dôchodkov zo sociálneho zaopatrenia príslušníkov ozbrojených síl. Ministri národnej obrany a vnútra určia podrobnosti, najmä určia, ktorý orgán vykoná opatrenie podľa odseku 1.

Starobné a invalidné dôchodky z dôchodkového poistenia zamestnancov, ktoré sa priznali podľa predpisov o dôchodkovom poistení platných pred 1. januárom 1957 a nedosahujú sumu 400 Kčs mesačne, sa zvyšujú na túto sumu začínajúc splátkou dôchodku zročnou v apríli 1959; toto ustanovenie ale neplatí, ak vznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok po 31. decembri 1951 a dôchodkové poistenie zamestnancov netrvalo dlhšie než 10 rokov, okrem prípadu, ak nárok na invalidný dôchodok vznikol pracovným úrazom alebo pred dovŕšením 30. roku zamestnanca.

Zvýšenie podľa odseku 1 nenáleží dôchodcom, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 40/1958 Zb. o úprave dôchodkov niektorých odsúdených osôb alebo ustanovenia čl. III a IV zákona č. 41/1958 Zb. o niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení.

Vláda môže postupne zvyšovať dôchodky priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení zamestnancov platných pred 1. januárom 1957 až na úroveň dôchodkov priznávaných podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov platných od tohto dňa.

Ustanovenie § 30 zákona č. 55/1956 Zb. v znení čl. I č. 4 platí aj pre výchovné, na ktoré vznikol nárok pred 1. aprílom 1959. Výchovné sa upraví začínajúc splátkou výchovného zročnou v apríli 1959.

Vyplácané dôchodky, ktoré prevyšujú sumy uvedené v § 19 zákona č. 55/1956 Zb. v znení čl. I č. 3, sa upravia na tieto sumy začínajúc splátkou dôchodku zročnou v júni 1959. Obdobne sa upravia dôchodky pozostalých, ktoré sa vymerali z dôchodkov prevyšujúcich uvedené sumy.