Národné výbory zabezpečujú za širokej účasti občanov ochranu socialistického poriadku.
Dbajú o to, aby budovanie vyspelej socialistickej spoločnosti nebolo narušované prejavmi
nedisciplinovanosti, ktoré sťažujú plnenie úloh štátnej správy, rušia verejný poriadok
alebo socialistické spolužitie občanov. Vychovávajú občanov k tomu, aby svedomite
a dôsledne zachovávali zákony a ostatné predpisy, dobrovoľne a zodpovedne plnili svoje
povinnosti voči štátu a spoločnosti a mali v úcte práva svojich spoluobčanov.
Národné výbory zabezpečujú socialistický poriadok predovšetkým organizátorskou, výchovnou
a preventívnou činnosťou; svoje orgány, občianske výbory i ostatné aktívy vedú k tomu,
aby v ich činnosti sa stále účinnejšie uplatňovali prostriedky spoločenského pôsobenia
a výchovy a aby sa včas odstraňovali príčiny porušovania socialistického poriadku;
občanov vychovávajú k tomu, aby socialistický poriadok nielen dobrovoľne dodržiavali,
ale aby jeho dodržiavanie i aktívne presadzovali.
Národné výbory pri zabezpečovaní socialistického poriadku úzko spolupracujú s dobrovoľnými
spoločenskými organizáciami, najmä s Revolučným odborovým hnutím a s Československým
sväzom mládeže, ďalej s vedením podnikov a závodov, orgánmi jednotných roľníckych
i iných ľudových družstiev, a pokiaľ ide o mládež, aj s rodičmi a školou. Prejednávajú
s nimi závažnejšie prípady porušenia socialistického poriadku a radia sa s nimi o
najvhodnejšej forme nápravy. Pomáhajú spoločenským a iným organizáciám a orgánom,
aby sa v ich činnosti stále viac uplatňovalo výchovné pôsobenie.
Väčšina občanov dobrovoľne a disciplinovane dodržuje socialistický poriadok. Tí,
ktorí ho porušujú konaním uvedeným v časti prvej tohto zákona, dopúšťajú sa priestupku.
(2)
Národný výbor dbá, aby každý priestupok bol prejednaný a aby už samo prejednanie
splnilo výchovný účel. Národný výbor sám prejedná priestupok a prípadne uloží opatrenie
podľa tohto zákona vtedy, ak na nápravu občana nestačí výchovné pôsobenie aktívu národného
výboru alebo spoločenskej organizácie, vedenia podniku alebo závodu, orgánu jednotného
roľníckeho alebo iného ľudového družstva, školy a pod.
Priestupkom je zavinené konanie uvedené v §§ 7 až 19 tohto zákona a ďalej zavinené porušenie povinnosti určenej v inom právnom predpise,
pokiaľ sa tým sťažuje plnenie úloh štátnej správy, ruší verejný poriadok alebo socialistické
spolužitie občanov, ak nejde o previnenie alebo o trestný čin.
(2)
Ako priestupok sa takéto konanie alebo porušenie povinnosti neprejedná, ak náprava
sa môže dosiahnuť podľa iných právnych predpisov.
Priestupku na úseku poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa dopustí ten, kto
a)
sťaží plnenie plánu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby a nákupu poľnohospodárskych
výrobkov,
b)
nedbá na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného fondu, najmä neoprávnene
odníma súčasti týchto fondov poľnohospodárskej, prípadne lesnej výrobe,
c)
nezabezpečí podľa svojej povinnosti riadne obrobenie poľnohospodárskej pôdy,
d)
zanedbá ochranu pred rastlinnými alebo živočíšnymi škodcami,
e)
neplní povinnosti určené na ochranu poľovníctva alebo rybárstva.
Priestupku proti preventívnej a liečebnej starostlivosti sa dopustí ten, kto
a)
napriek výzve sa nepodrobí povinnému vyšetreniu alebo liečeniu choroby,
b)
neposkytne nevyhnutnú osobnú a vecnú pomoc na splnenie naliehavých úloh preventívnej
a liečebnej starostlivosti, hoci je na to povinný,
c)
zneužíva zdravotnícke služby svojvoľným spôsobom alebo tak, že môže ohroziť starostlivosť
o iných občanov.
(2)
Priestupku proti hygienickej a protiepidemickej starostlivosti sa dopustí ten, kto
a)
nevykoná opatrenia určené alebo uložené na zabezpečenie zdravého a bezpečného životného
a pracovného prostredia,
b)
znečisťuje, prípadne inak ohrozuje zdroje pitných a úžitkových vôd alebo nedodržuje
predpisy o ochrane čistoty ovzdušia alebo obťažuje okolie nadmerným hlukom,
c)
ohrozí alebo poruší hodnotnosť alebo zdravotnú nezávadnosť požívatín alebo iných
predmetov potreby,
d)
neoprávnene vyrobí, dovezie, uvedie do obehu alebo prechováva jedy, látky škodlivé
zdraviu alebo rádioaktívne látky,
Priestupku proti záujmom obrany vlasti sa dopustí ten, kto nesplní povinnosť určenú
v branných predpisoch a v predpisoch o obrane Československej socialistickej republiky.
Priestupku proti verejnému poriadku sa dopustí ten, kto
a)
nemá predpísaný osobný preukaz alebo sa ním nemôže preukázať alebo nemôže inak vierohodne
preukázať svoju totožnosť, hoci je na to povinný,
b)
neoprávnene vstúpi na miesta, na ktoré je vstup vo všeobecnom záujme zakázaný,
c)
neoprávnene sa zdržuje na území republiky alebo nedodržuje podmienky určené pre pobyt,
d)
nedodržuje podmienky určené v odbore zbraní, streliva alebo výbušnín,
e)
neuposlúchne výzvu verejného orgánu pri výkone jeho právomoci,
f)
zanedbá povinnosti usporiadateľa verejnej zábavy alebo športového podniku,
g)
neoprávnene používa štátnu vlajku, štátny znak alebo iný štátny symbol alebo ho používa
neprípustným spôsobom.
(2)
Priestupku sa ďalej dopustí ten, kto
a)
náležite nevedie predpísané záznamy, evidenciu alebo nepodá predpísané hlásenie alebo
oznámenie,
b)
uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje pri plnení oznamovacej povinnosti,
c)
zničí, poškodí alebo neoprávnene odstráni úradnú uzáveru, úradnú značku, meračský
znak alebo iné meračské zariadenie alebo verejnú vyhlášku,
d)
uvedie do obehu alebo použije v hospodárskom styku meradlo, ktoré nevyhovuje vydaným
predpisom, alebo v hospodárskom styku použije nedovolený spôsob merania alebo nepoužije
určenú značku.
Priestupku proti socialistickému spolužitiu sa dopustí, kto drobným výtržníctvom,
rušením nočného pokoja, prekročením záverečnej hodiny alebo drobným poškodzovaním
majetku v socialistickom alebo osobnom vlastníctve alebo iným neprístojným konaním
v menšom rozsahu narúša socialistické spolužitie.
Miestne národné výbory prejednávajú priestupky, ktorými boli porušené povinnosti
vo veciach, ktoré spravujú.
(2)
Okresné národné výbory prejednávajú ostatné priestupky, pokiaľ nie sú kompetentné
iné orgány podľa § 31. Okresný národný výbor môže prejednaním priestupku poveriť miestny národný výbor,
ak sa tým dosiahne väčší výchovný účinok.
(3)
Na prejednanie priestupku je príslušný národný výbor, v obvode ktorého k priestupku
došlo. Na uľahčenie prejednania alebo z iných dôležitých dôvodov môže príslušný národný
výbor vec postúpiť národnému výboru, v obvode ktorého má občan bydlisko alebo pracovisko.
(4)
Priestupok prejedná ten orgán národného výboru, v pôsobnosti ktorého k priestupku
došlo. Krajské národné výbory, okresné národné výbory, mestské národné výbory, obvodné
národné výbory, ako aj miestne národné výbory v strediskových obciach môžu na prejednávanie
všetkých alebo niektorých priestupkov zriadiť komisie ako správne komisie. Členov
týchto komisií volí národný výbor z radov svojich poslancov a ďalších občanov, predovšetkým
tých, ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Predsedom komisie je poslanec národného
výboru. Komisia rokuje a rozhoduje v trojčlennom zložení a uznáša sa väčšinou hlasov.
Národný výbor postupuje pri prejednávaní priestupku tak, aby bol zistený čo najspoľahlivejšie
a najúplnejšie skutočný stav veci. Iné štátne orgány sú povinné poskytnúť mu pri tom
všestrannú pomoc a podporu.
(2)
Občanovi, ktorý sa dopustil priestupku, musí sa dať možnosť vyjadriť sa k zistenému
stavu veci i ku spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V neprítomnosti
občana sa môže vec prejednávať len vtedy, ak sa odmietne na prejednanie ustanoviť
alebo sa neustanoví bez náležitého ospravedlnenia.
(3)
Kto má u seba vec dôležitú pre zistenie skutočného stavu alebo vec, ktorá môže byť
vyhlásená za prepadnutú alebo môže byť zhabaná, je povinný ju na vyzvanie vydať. Ak
nevyhovie výzve, môže sa mu odňať.
Podľa ustanovení tohto zákona nemožno prejednávať priestupky, ktorých sa dopustili
osoby požívajúce diplomatické imunity a výsady alebo osobné oslobodenie.
(2)
Priestupky osôb podliehajúcich vojenskej disciplinárnej právomoci vybavujú príslušní
velitelia, a to podľa disciplinárnych predpisov.
Za porušenie povinností uložených organizáciám zodpovedajú podľa tohto zákona osoby,
ktoré za ne konali alebo mali konať, prípadne osoby, ktoré dali na konanie príkaz.
Ak nevedie k náprave občana samotné prejednanie priestupku pred národným výborom,
iným štátnym orgánom alebo spoločenskou organizáciou, uloží národný výbor za priestupok
niektoré z týchto opatrení:
a)
napomenutie,
b)
verejné pokarhanie,
c)
pokutu do 500 Kčs.
(2)
Popri tom môže národný výbor vysloviť prepadnutie veci, ktorá patrí tomu, kto sa
priestupku dopustil, a ktorá sa použila na spáchanie priestupku alebo ktorá bola priestupkom
získaná, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
(3)
Vec, ktorá nepatrí tomu, kto sa priestupku dopustil, môže byť zhabaná, ak sa použila
na spáchanie priestupku a ak ohrozuje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo mravnosť.
Takáto vec môže byť zhabaná i v tom prípade, ak patrí tomu, kto sa priestupku dopustil,
ak ho nemožno volať na zodpovednosť.
(4)
Prepadnutie alebo zhabanie veci nemožno vysloviť, ak je hodnota veci v nápadnom nepomere
k povahe priestupku.
(5)
Pokuty pripadajú štátu. Vlastníkom prepadnutej a zhabanej veci sa stáva štát.
Ak sa priestupkom spôsobila majetková škoda, národný výbor pôsobí na to, aby bola
dobrovoľne nahradená. Ak odoprie občan spôsobenú škodu nahradiť, uloží mu národný
výbor túto povinnosť. Ak sa však národnému výboru nepodarí zistiť presnú výšku škody
alebo ak by mu zistenie presnej výšky škody robilo ťažkosti, odporučí poškodenému,
aby sa obrátil so svojim nárokom na náhradu škody na okresný súd.
Orgány poverené okresnými národnými výbormi alebo vyhláškou ministra vnútra, vydanou
v dohode s príslušnými ústrednými úradmi, môžu za priestupok ukladať a vyberať pokuty
do 100 Kčs bez ďalšieho prejednania, ak je priestupok spoľahlivo zistený a ak nestačí
dohováranie (blokové konanie).
(2)
Ak občan odoprie pokutu zaplatiť, prejedná priestupok príslušný orgán národného výboru
alebo orgán kompetentný podľa § 31.
(3)
Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať.
Pokiaľ z predchádzajúcich ustanovení nevyplýva inak, platia pre prejednávanie priestupkov
všeobecné predpisy o správnom konaní, najmä aj o preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho
konania.
Pre prejednávanie priestupkov inými štátnymi orgánmi platia obdobne ustanovenia o
prejednávaní priestupkov národnými výbormi s týmito odchýlkami:
a)
priestupky prejednávajú orgány najnižšieho stupňa, o odvolaní proti ich opatreniu
rozhodujú orgány najbližšie vyššieho stupňa,
b)
za priestupok porušenia pravidiel cestnej premávky [§ 10 písm. a)] spôsobený prekročením najvyššej povolenej rýchlosti jazdy ustanovenej v osobitnom
predpise,1) možno uložiť pokutu až do 1000 Kčs; v blokovom konaní možno za tento priestupok uložiť
a vybrať pokutu do 200 Kčs.
Podľa tohto zákona sa prejednávajú i priestupky, ku ktorým došlo pred dňom účinnosti
zákona. Konanie začaté o takomto priestupku na národnom výbore alebo súde a právoplatne
neskončené sa dokončí podľa doterajších predpisov. Možno však uložiť len opatrenie
podľa tohto zákona.
nariadenie ministra financií č. 119/1950 Zb. o podrobovacom konaní,
4.
§§ 12 až 15 vládneho nariadenia č. 54/1953 Zb. o premávke na cestách v znení zákonného
opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 13/1956 Zb. a § 54 vyhlášky Ministerstva vnútra č. 141/1960 Zb., ktorou sa vydávajú pravidlá cestnej premávky,
5.
zákon č. 102/1953 Zb., ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia trestného práva správneho,
6.
§ 6 zákonného opatrenia č. 57/1955 Zb., ktorým sa upravuje urýchlené vymáhanie pohľadávok na úhradu osobných potrieb máloletých
detí,
7.
zákon č. 14/1957 Zb., ktorým sa mení a doplňuje trestný zákon správny č. 88/1950 Zb.,
8.
vládne nariadenie č. 65/1957 Zb. o trestnej právomoci miestnych národných výborov,
9.
vyhláška Ministerstva vnútra č. 198/1954 Ú.l. (č. 222/1954 Ú.v.) o organizácii trestných
komisií rád národných výborov, a
10.
vyhláška Ministerstva vnútra č. 273/1956 Ú.l. (Ú.v.) o blokovom konaní.
(2)
Nedotknuté zostávajú predpisy o právomoci štátnych inšpekcií.