Vyhláška ministra dopravy a spojov č. 42/1962 Zb. o úprave mzdových podmienok pre vodičov cestných motorových vozidiel, závozníkov a sprievodcov autobusov

Príloha č. 2 vyhlášky č. 42/1962 Zb.

SMERNICE

o úprave pracovného času pracovníkov v cestnej motorovej doprave

Úprava pracovného času pre vodičov musí vyhovovať všetkým zákonným predpisom o ochrane práce a zdravia pracujúcich pri rešpektovaní všetkých požiadaviek kladených na prepravu, najmä čo do operatívnosti a kvality prepravy, zníženia nadčasovej práce a ochrany socialistického vlastníctva.

I. Všeobecné zásady pre úpravu pracovného času

1. Na základe plánovaného prevádzkového času určí vedúci organizácie (prevádzky) spoločne s odborovou organizáciou pracovné a smenové plány a po dohode so zamestnancami ich vyhlási. Plánovaný prevádzkový čas vodičov má zodpovedať pravidelnému pracovnému času, určenému príslušnými predpismi, pripadajúcemu podľa počtu pracovných dní na kalendárny mesiac. V pracovných a smenových plánoch môže byť určený pre jednotlivé dni rôzny pracovný čas.

2. Začiatok a koniec denného pracovného času určí vedúci v dohode s odborovou organizáciou v pracovných a smenových plánoch. Ak je vo výnimočných prípadoch z nutných prevádzkových dôvodov na krátky čas potrebné zmeniť určený rozvrh práce, vedúci organizácie je oprávnený so súhlasom odborovej organizácie túto zmenu vykonať. Na lepšie prispôsobenie pracovného času prepravným potrebám a na zabezpečenie väčšieho rozsahu osobného voľna pre vodičov majú sa vypracovať pracovné a smenové plány, ktoré majú v najlepšej miere predvídať potrebu nepravidelných začiatkov pracovného času (smeny), ako i delené smeny.

3. O nepravidelný začiatok smeny ide vtedy, ak sa najmenej o jednu hodinu odchyľuje od všeobecného začiatku pracovného času. Delená smena je taká smena, v rámci ktorej je zabezpečený pracujúcim súvislý voľný čas trvajúci najmenej 3 hodiny nepretržite v mieste bydliska pracovníka alebo sídla jeho podniku (závodu).

4. Hodiny, ktoré v rámci kalendárneho mesiaca presahujú pravidelný pracovný čas určený príslušnými predpismi, sú hodinami nadčasovej práce. Pri zistení, či ide o nadčasovú prácu, započítava sa do odpracovaného času aj čas, po ktorý vodič nepracoval pre prekážky v práci, pokiaľ mu za tento čas prislúcha náhrada mzdy alebo peňažné dávky nemocenského poistenia zamestnancov.

II. Zásady pre určenie pracovných a smenových plánov

1. Pracovné a smenové plány pre vodičov cestných motorových vozidiel sa určia na základe pravidelného pracovného času, určeného príslušnými predpismi, pripadajúceho podľa počtu pracovných dní na kalendárny mesiac. Pracovné a smenové plány sa majú zostavovať pre čo možno najdlhšie časové obdobie, najmenej na jeden týždeň dopredu.

2. Ak pre niektoré dni takéto určenie pracovného plánu z prevádzkových dôvodov nie je možné, musí sa nástup do práce (začiatok smeny) vodičovi oznámiť spravidla najmenej 12 hodín vopred. Rovnako, ak je potrebné z prevádzkových dôvodov dodatočne meniť začiatok pracovného času určený v pracovnom pláne pre určitý deň treba vodičovi túto zmenu oznámiť najneskôr 12 hodín pred začiatkom smeny.
3. Medzi dvoma plnými pracovnými smenami (oddiel IV, bod 1) treba vodičovi poskytnúť a v pláne určiť najmenej 12 hodín, u turnusových zamestnancov výnimočne 10 hodín odpočinku. Čas odpočinku musí byť určený tak, aby poskytoval možnosť spánku, preto musí byť určený spravidla v noci a len výnimočne cez deň. Ak je čas odpočinku poskytnutý na pracovnej ceste, musí sa možnosť spánku zabezpečiť v miestnosti (v ubytovni) alebo výnimočne vo vozidle, ak je zariadené pre spánok vodiča.

4. Ak sa trvanie pracovnej smeny predĺžilo výnimočne nad 8 hodín (oddiel IV, bod 2), musí čas neprerušeného odpočinku po tejto smene trvať 12 hodín. Medzi dvoma pracovnými smenami, kratšími ako 8 hodín, môže byť čas odpočinku výnimočne krátený až na 8 hodín.

5. Pracovné a smenové plány musia určiť spôsob nástupu do práce, dĺžku trvania a časové rozloženie pracovných smien, pracovné prestávky a dni pracovného voľna. Pracovné a smenové plány musia v najvyššej možnej miere zabezpečovať rovnomerné rozloženie práce na jednotlivých vodičov a dĺžky jednotlivých pracovných smien na jednotlivé týždne v mesiaci a vnútri týždňov na jednotlivé dni.

III. Pracovná smena, pracovný čas a pracovné prestávky

1. Pracovná smena sa skladá z pracovného času a zo zákonnej prestávky.

2. Pracovný čas zahŕňa čas trvania prepravného výkonu a čas strávený ostatnými výkonmi.

3. Čas prepravného výkonu zahŕňa

a) čas prevádzkovej a technickej prípravy a zakončenia práce,

b) čas jazdy vozidla, vrátane času nakladania a vykladania vozidla,

c) čas strávený opravami vozidla na ceste.

4. Ostatnými výkonmi sa rozumejú

a) účasť na oprave vozidla v dielni

b) vyúčtovanie tržby (predaných cestovných lístkov a pod.),

c) pravidelné prevádzkové školenie (poučovanie) dopravných zamestnancov,

d) udržiavanie vozidiel v zahriatom stave.

5. Okrem výkonov uvedených v bode 3 a 4 sa do pracovného času zahŕňajú

a) čas, po ktorý vodič, prípadne aj závozník žiadnu prácu nevykonáva, ale musí byť v pohotovosti na pracovný výkon. Takýto prípad nastane, keď osádka vozidla

- je s vozidlom pripravená na odjazd, ale jazdný príkaz nemohol byť doteraz z prevádzkových alebo organizačných dôvodov vydaný,

- po vykonaní jazdného príkazu čaká na ďalší pracovný príkaz,

- s vozidlom musí čakať u odosielateľa alebo príjemcu tovaru na vybavenie,

- je s vozidlom pripravená na naloženie alebo vyloženie nákladu, avšak potrební nakladači alebo vykladači nie sú doteraz k dispozícii,

- je pripravená na prácu, ale vodič nemôže prevziať vozidlo z dôvodov, ktoré sa netýkajú jeho osoby (nevčasné vykonanie technickej prehliadky alebo - pri viacsmennej práci - oneskorený návrat vozidla z predchádzajúcej smeny atď.),

ďalej sem patrí

- nariadená pohotovosť vodiča (okrem pohotovosti mimo pracoviska),

- stráženie vozidla a nákladu;

b) odpočinok po 5 hodinách nepretržitého vedenia vozidla;

c) poruchy na trati (technická závada vozidla, nezjazdnosť ciest, čakanie na posypanie, mimoriadne poveternostné vplyvy, čakanie na sprievod pri preprave ťažkých a rozmerných nákladov, čakanie nariadené pri vyšetrovaní dopravnej nehody).

6. Zákonnou prestávkou sa rozumie prestávka na desiatu v rozsahu 15 minút za smenu.

7. Ako čas čakania podľa bodu 5 sa neposudzuje čas, s ktorým môže vodič mimo plánovaného pracovného času, určeného smenovým plánom, po odstavení vozidla voľne disponovať bez toho, že by mal povinnosť na prácu.

8. Minister dopravy a spojov môže určiť časové limity pre niektoré pracovné výkony a prestávky uvedené v bode 3 až 5.

IV. Trvanie pracovnej smeny

1. Pracovná smena nemá zásadne trvať dlhšie než 8 hodín. Odchýlky sú prípustné

a) na pracoviskách, kde je zavedený pri 46 hodinovom pracovnom čase päťdenný pracovný týždeň,

b) pri živelných pohromách,

c) pri dojazdoch do cieľového miesta,

d) pri žiadúcej mimoriadnej odôvodnenej nárazovej a časove obmedzenej preprave, ktorú nemožno normálnym spôsobom v zákonnom pracovnom čase zabezpečiť, po predbežnej dohode so závodným výborom ROH, a to vždy najdlhšie v jednom kalendárnom dni o 2 hodiny.

2. Čas vlastného vedenia vozidla (jedným vodičom) nesmie spravidla prekročiť 7 hodín v jednom kalendárnom dni (v jednej smene); výnimočne môže byť predĺžený z dôvodov dokončenia prepravného výkonu (jazdy do cieľového miesta), avšak maximálne na 9 hodín, ak bola pred ďalšou jazdou poskytnutá zodpovedajúca prestávka.

3. Ak sa pri prepravnom výkone v nákladnej a autobusovej doprave v tuzemsku i v zahraničí používajú na vedenie vozidla 2 vodiči, nesmie úhrn hodín vedenia vozidla v priebehu 24 hodín pripadajúci na každého vodiča prekročiť 9 hodín. V takýchto prepravách môže sa čas odpočinku (oddiel II, bod 3 a 4) znížiť na 10 nepretržitých hodín.

4. Nepretržité vedenie vozidla bez akejkoľvek prestávky je prípustné v trvaní najviac 5 hodín. Ďalšie vedenie vozidla smie v dôvodu bezpečnosti jazdy nasledovať najskôr po poskytnutí prestávky v trvaní 30 minút.

5. Prestávku na desiatu v trvaní 15 minút (oddiel III, bod 6) treba vodičovi poskytnúť najdlhšie po 5 hodinách práce, ak mu do toho času nebola práca prerušená z iných dôvodov na čas najmenej 15 minút (čakanie na prácu, prestávka vo vedení vozidla po piatich hodinách).

V. Dni pracovného voľna

Vodičovi treba zabezpečiť v rámci kalendárneho týždňa súvislé voľno v rozsahu najmenej 32 hodín, pričom raz za 3 týždne musí toto voľno pripadnúť na nedeľu.

VI. Odchýlky platné pre vodičov osobných automobilov, vodičov sanitných automobilov a vodičov autobusov

1. Pracovný čas vodiča osobného automobilu je celý čas smeny (oddiel III), resp. delenej smeny, pokiaľ bol strávený v mieste (obci) pracoviska.

2. Pracovný čas vodiča osobného automobilu v smene, ktorý strávil na pracovnej ceste, je iba čas pracovného výkonu, ktorý pozostáva

a) z denného ošetrenia vozidla,

b) z opráv vozidla na trati,

c) z jazdy s vozidlom,

d) zo zákonných prestávok v priebehu jazdy [oddiel III, bod 5b) a 6].

3. Ostatné prestávky sa vodičovi osobného automobilu na pracovnej ceste do pracovného času nezapočítavajú. Pracovná smena pri pracovnej ceste, v ktorej bola vodičovi osobného automobilu poskytnutá nezapočítateľná pracovná prestávka, sa posudzuje vždy ako delená smena, aj keď čas prestávky (súčet viac prestávok počas smeny) nedosiahol 3 hodiny.

4. Vodič osobného automobilu, ktorý na pracovných cestách pri zotrvaní na mieste prechodného pobytu podľa pracovného plánu nie je v určitom dni využitý na pracovný výkon buď vôbec alebo nie po celý zákonom určený pracovný čas, sa odmeňuje za hodiny zodpovedajúce zákonnému pracovnému času pripadajúcemu na tento deň. Ak však jeho výkon dosiahne alebo prevýši tento zákonný pracovný čas, sa odmeňuje iba za hodiny strávené pracovným výkonom.

5. Odchýlky platné pre vodičov osobných automobilov možno použiť aj pre určenie pracovného času vodičov autobusov, ktoré sú v majetku podnikov alebo Revolučného odborového hnutia.

6. Ustanovenia o pracovnom čase (oddiel III a IV) vodičov sanitných automobilov upraví vo vykonávacích predpisoch minister zdravotníctva s ministrom dopravy a spojov a príslušným odborovým sväzom, a pokiaľ sa týka vodičov autobusov verejnej dopravy, minister dopravy a spojov v dohode s odborovým sväzom s prihliadnutím na zvláštne prevádzkové podmienky a povahu prepravnej práce týchto vodičov.

VII. Povinnosť vedúcich organizačných jednotiek a záverečné ustanovenia

1. Vedúci organizačných jednotiek sú povinní riadnou organizáciou práce starať sa o to, aby vodiči cestných motorových vozidiel mali dostatočný voľný čas na odpočinok a na obnovenie fyzických a duševných síl, ako aj na uspokojenie osobných záujmov, aby nadčasové hodiny poklesli pod zákonom prípustný rozsah*) a aby boli ďalej obmedzované a postupne celkom odstránené.

Ďalej musia vytvárať také predpoklady, aby cestné dopravné prostriedky boli vybavované vhodnými mechanizačnými prostriedkami zaisťujúcimi bezpečnosť práce a odstraňovanie jej namáhavosti a musia zlepšovať ostatné podmienky, najmä zriaďovaním nocľahární, sociálneho zabezpečenia a pod.

2. Nadčasová práca je prípustná len so súhlasom závodného výboru Revolučného odborového hnutia.

3. Vedúci organizačných jednotiek zodpovedajú za to, že povolená nadčasová práca vodičov neprekročí v žiadnom prípade zákonom určenú hranicu. Za tým účelom musí vedúci organizácie vodičovi nadčasovú prácu pre jednotlivé štvrťročia kalendárneho roku so súhlasom odborovej organizácie plánovať a takto určené štvrťročné limity počtu nadčasových hodín vodičov dôsledne dodržiavať.

4. V prípade nesplnenia alebo porušenia týchto smerníc treba závady prejednávať za účasti odborovej organizácie a za nedodržanie zásady o zákonom určenej hranici pre nadčasovú prácu voči zodpovednému pracovníkovi vyvodzovať sankcie podľa platných predpisov.

5. Uvedené smernice platia obdobne aj pre úpravu pracovného času závozníkov a sprievodcov autobusov.

Príloha č. 3 vyhlášky č. 42/1962 Zb.

ÚPRAVA

ministra dopravy a spojov

zo 17. apríla 1962,

ktorou sa vydáva poriadok pre prémiovanie vodičov a niektorých iných pracovníkov za hospodárnu prevádzku cestných vozidiel pre motorovú dopravu

Za účelom hmotného zainteresovania pracovníkov na zhospodárnení prevádzky cestných vozidiel pre motorovú dopravu (ďalej len „vozidlá") sa priznávajú vodičom cestných motorových vozidiel (ďalej len „vodiči") prémie:

1. za jazdu bez dopravných nehôd a závad,

2. za zníženie prevádzkových nákladov vozidla.

Časti prémie uvedené pod č. 2 sa môžu priznávať tiež opravárom (údržbárom, nastavovačom vstrekovacích čerpadiel a karburátorov), výdajcom pohonných hmôt, hospodárom s pneumatikami, údržbárom pneumatík a vulkanizérom podľa ďalej uvedených osobitných ustanovení.

I. Prémia za jazdu bez dopravných nehôd a závad

1. Výška prémie za jazdu bez dopravných nehôd a závad je závislá od počtu základných kilometrov, ktoré vodič dosiahne bez dopravných nehôd a závad v určitom kalendárnom štvrťroku na vozidlách toho istého podniku (závodu), s ktorým bol v tomto štvrťroku v pracovnom pomere. Kilometre ubehnuté so súkromnými vozidlami bez dopravných nehôd a závad a dopravné nehody a závady pri jazde so súkromnými vozidlami s výnimkou skutočností uvedených v odseku 2 písm. e) nemajú na výplatu prémie vplyv.

2. Za okolnosti vylučujúce vyplatenie prémie za jazdu bez dopravných nehôd a závad sa považujú najmä:

a) ak bol vodič právoplatne odsúdený pre trestný čin, ktorého sa dopustil v cestnej doprave alebo pri výkone svojho zamestnania, a to aj vtedy, ak súd upustil od potrestania;

b) ak miestny ľudový súd alebo národný výbor právoplatne zistil, že sa vodič dopustil previnenia v cestnej doprave alebo pri výkone svojho zamestnania:

c) ak vodičovi za priestupok v cestnej doprave uložil národný výbor pokutu, verejné pokarhanie alebo napomenutie;

d) ak bol vodičovi za konanie proti pravidlám cestnej premávky odňatý vodičský preukaz alebo mu bol vymenený alebo preštiknutý kupón k vodičskému preukazu;

e) ak sa nepochybne zistilo, že sa vodič dopustil závažného konania proti pravidlám cestnej premávky, najmä že požil pred začatím alebo počas jazdy (aj súkromným vozidlom) alkoholický nápoj, a to aj keď takéto konanie nebolo kompetentným orgánom prerokované.

3. Prémie sa vyplácajú po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroku. Za každých 100 základných kilometrov, ktoré vodič dosiahne v tomto štvrťroku bez dopravných nehôd a závad, sa mu vyplatí prémia vo výške Kčs 1,-. Pri nastúpení alebo prerušení pracovného pomeru počas kalendárneho štvrťroku, pokiaľ ide o zvýhodnenú zmenu zamestnania, prislúcha pomerná časť prémií. V ostatných prípadoch sa prémie za tento štvrťrok nevyplácajú.

4. V prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a), b), e) a v prípade odňatia vodičského preukazu podľa písm. d) zaniká nárok na prémie nielen v tomto kalendárnom štvrťroku, v ktorom k uvedenej udalosti došlo, ale aj v ďalších dvoch kalendárnych štvrťrokoch (čakacia doba). Obdobne sa postupuje v tých prípadoch, keď sa zistí, že vodič zatajil akúkoľvek dopravnú nehodu alebo závadu (priestupok proti predpisom na ochranu cestnej premávky).

5. O výplate prémií rozhoduje v dohode s príslušným orgánom odborového sväzu vedúci podniku (závodu), s ktorým je vodič v pracovnom pomere.

II. Prémie za zníženie prevádzkových nákladov vozidla

6. a) Prémia za zníženie prevádzkových nákladov vozidla sa poskytuje za úspory dosiahnuté v určitom štvrťroku oproti normovanej spotrebe pohonných hmôt a plášťov a normovaným nákladom na údržbu a opravy vozidla; z výslednej úspory sa určí prémia.

b) Ak je strata pri vozidle vyššia než dosiahnuté úspory, nevzniká nárok na prémiu a strata sa prevedie do ďalšieho štvrťroku.

7. Úspory alebo straty na pohonných hmotách, v spotrebe plášťov a nákladov na údržbu a opravy vozidla sa zistia porovnaním skutočných nákladov podľa údajov prvotnej evidencie s normovanými nákladmi.

8. Podkladom pre určenie normovaných nákladov pohonných hmôt, plášťov a nákladov na údržbu a opravy vozidiel sú normy vydané k tomuto prémiovému poriadku. Ak sa tieto normy prejavia v prevádzke cestnej dopravy ako málo progresívne, je držiteľ vozidla (podnik) povinný zaviesť normy pokrokovejšie; spresnenie noriem vykoná vo svojej právomoci a vyhlási ich po prejednaní s odborovou organizáciou.

9. a) Prvé - základné vybavenie vozidla (prívesu) plášťami po dodaní z výroby sa neuvažuje v skutočných nákladoch na vozidlo v zmysle odseku 6 a rovnako sa neuvažuje v normovaných nákladoch.

b) Náklady na výmenu plášťov, vzniknuté z titulu preukázaných výrobných chýb, nejdú na ťarchu prémiovaných pracovníkov.

c) Fakturované alebo účtované ceny za generálne opravy prevyšujúce určenú štátnu jednotnú cenu z dôvodu, že vozidlo nebolo do generálnej opravy odovzdané podľa základných určených podmienok, sa posudzujú ako vzniknuté náklady na vozidlo. Obdobne sa posudzuje i faktúra dodávateľa za chýbajúce príslušenstvo (vybavenie) vozidla.

d) Suma prekročenia štátnej jednotnej ceny generálnej opravy z dôvodu rekonštrukcie alebo zdokonalenia vozidla sa do skutočných nákladov nepočíta.

10. Sadzba prémie pre vodičov za úspory dosiahnuté na prevádzkových nákladoch v danom štvrťroku závisí od počtu základných kilometrov dosiahnutých vozidlom a môže robiť najviac 20 % a po prekročení výkonu normovaného do strednej alebo generálnej opravy, prípadne výkonu normovaného za celú upotrebiteľnosť najviac 24 % z dosiahnutých úspor.

11. Prémia sa vypočítava z úspor dosiahnutých na vozidle a rozdeľuje sa podľa počtu dosiahnutých základných kilometrov na vodičov, ktorí majú príslušné vozidlo trvale pridelené. Vodiči vykonávajúci trvale striedanie, dostanú priemernú prémiu z celej kolóny (skupiny) vozidiel, ktorú striedajú. U kolektívov súťažiacich o titul brigád socialistickej práce možno prémie vypočítať podľa výsledkov hospodárenia vozidiel celého kolektívu a rozdeliť ich medzi členov kolektívu s prihliadnutím na počet dosiahnutých základných kilometrov každým členom kolektívu.

12. Okrem vodičov možno za zníženie prevádzkových nákladov vozidla prémiovať kolektívne opravárov a údržbárov, vrátane nastavovačov vstrekovacích čerpadiel a karburátorov, výdajcov pohonných hmôt a hospodárov s pneumatikami, údržbárov pneumatík a vulkanizérov za úspory dosiahnuté na celom vozovom parku podniku (závodu) v danom štvrťroku.

13. Pre výpočet prémie týchto pracovníkov sa použijú výsledné úspory vykázané v spotrebe alebo v nákladoch v danom štvrťroku v porovnaní so spotrebou alebo normovanými nákladmi (po odpočítaní strát). Sadzba prémie je najviac 10 % z týchto výsledných úspor dosiahnutých na celom vozovom parku podniku (závodu). Prémia je kolektívna a rozdeľuje sa pomerným dielom s prihliadnutím na mieru zásluh jednotlivých pracovníkov na docielených úsporách.

14. a) Prémia za zníženie prevádzkových nákladov nesmie prekročiť u vodiča v jednom štvrťroku 40 %, u opravárov, výdajcov pohonných hmôt, hospodárov s pneumatikami, vulkanizérov a údržbárov pneumatík 30 % z ich základnej mzdy za zákonný pracovný čas.

b) Prípadné prebytky prémií v jednotlivých štvrťrokoch nad medze určené po písm. a) sa do ďalších štvrťrokoch neprevádzajú.

15. U organizácií s malým počtom vozidiel (spravidla do 5 vozidiel) môžu sa prémie podľa časti II tohto prémiového poriadku vyplácať vodičom odchylne od predchádzajúcich ustanovení, a to ako kolektívne prémie vypočítané z úspory normovaných (plánovaných) nákladov a skutočných nákladov na celý vozový park. Sadzba prémie môže robiť najviac 10 % z celkových dosiahnutých úspor a nesmie prekročiť u vodiča v jednom štvrťroku 20 % jeho základnej mzdy za zákonný pracovný čas.

16. Vedúci podniku (závodu), s ktorým sú pracovníci v pracovnom pomere, je povinný znížiť alebo úplne odňať prémie pracovníkom, ktorí porušili svoje povinnosti, najmä tým, ktorí:

a) v snahe po dosiahnutí prémií hrubo porušia predpisy na ochranu bezpečnosti prevádzky alebo úmyselne uviedli nesprávne údaje rozhodné pre výpočet prémie;

b) spôsobia mimoriadne opotrebenie, poškodenie alebo znehodnotenie vozidla;

c) zavinia zlý technický stav vozidla a jeho veľkú poruchovosť v prevádzke, následkom jeho nesvedomitého obsluhovania a málo starostlivého udržiavania;

d) neoprávnene použili služobné vozidlo na súkromnú jazdu.

17. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány môžu určiť, že prémie za zníženie prevádzkových nákladov vozidla sa budú vyplácať v ich pôsobnosti výnimočne mesačne, ak sú pre to ekonomické dôvody.

Všeobecné ustanovenia

18. Prémie sa vyplácajú k dosiahnutej mzde pracovníkom v zúčtovacom období, ktoré nasleduje po príslušnom štvrťroku (mesiaci), v ktorom boli splnené podmienky pre výplatu prémií.

19. Peňažné prostriedky na prémie podľa tohto prémiového poriadku sa čerpajú z plánovaného mzdového fondu (z prémiového fondu).

20. Prémie podľa tohto prémiového poriadku možno priznať a vyplácať len pri zabezpečení presnej evidencie a kontroly všetkých údajov potrebných pre priznanie prémií, vrátane evidencie o práci. Toto zabezpečenie vykoná vedúci podniku (závodu). Správnosť údajov nesmú potvrdzovať tí pracovníci, ktorí sú prémiovaní podľa rovnakých prémiových ukazovateľov.

21. Prémie za jazdu bez dopravných nehôd a závad smú sa vyplácať len za podmienky, že v príslušnom podniku (závode) bolo zavedené aj prémiovanie za zníženie prevádzkových nákladov vozidla.

22. Pracovníci prémiovaní podľa tohto prémiového poriadku nesmú byť odmeňovaní za rovnaké úspory podľa iných prémiových poriadkov.

23. Ministerstvá a ústredné orgány môžu určiť k tomuto prémiovému poriadku výnimky a odchýlky s prihliadnutím na osobitné prevádzkové a technické podmienky vo svojom rezorte [napr. vylúčiť ukazovatele úspory pohonných hmôt v týchto podriadených podnikoch (závodoch), ktoré sa zaoberajú distribúciou a spracovaním týchto hmôt].

24. Za správne vykonávanie tohto prémiového poriadku zodpovedá vedúci podniku (závodu) spoločne s tými pracovníkmi, ktorých poveril jeho vykonávaním.

25. Vedúci podniku (závodu) zabezpečí oboznámenie so zásadami tohto prémiového poriadku všetkých zamestnancov, na ktorých sa tento poriadok vzťahuje.

26. So súhlasom príslušného odborového orgánu, zníži vedúci podniku (závodu) prémie alebo ich úplne odníme tým pracovníkom, ktorí nepodporujú snahu ostatných o lepšie udržiavanie vozového parku. Odňatie, prípadne zníženie prémie sa musí pracovníkovi oznámiť vždy s udaním dôvodov. Prémiovanie sa vykonáva v dohode s príslušnými orgánmi odborového sväzu.

27. Za prekročenie normy výkonu vozidla do generálnej opravy alebo normy výkonu určenej pre celú upotrebiteľnosť vozidla, ako aj za dosiahnutie 200 000, 300 000, 400 000, 500 000 atď. základných kilometrov dosiahnutých vodičom bez dopravných nehôd a závad môže sa vodičovi priznať rozhodnutím vedúceho podniku (závodu), so súhlasom príslušného orgánu odborového sväzu, okrem prémií určených v tomto prémiovom poriadku, aj mimoriadna odmena z prostriedkov plánovaného mzdového fondu (prémiového fondu).

Použitie súhrnných noriem nákladov pre prémiovanie vodičov za hospodárnu prevádzku cestných motorových vozidiel

1. V tabuľkách uvedené súhrnné normy sú určené na jeden základný kilometer a zahŕňajú normy premenlivých nákladov na údržbu a opravy vozidla,

normy nákladov na plášte,

normy nákladov na pohonné hmoty,

normy stálych nákladov na údržbu a opravy vozidla,

a) normy premenlivých nákladov na údržbu a opravy vozidla zahŕňajú iba náklady, ktoré nabiehajú s počtom dosiahnutých základných kilometrov. Pre určenie pomeru premenlivých a stálych nákladov sa uvažovali tieto počty základných kilometrov mesačne

pri autobusoch 5000,
pri nákladných automobiloch 3800,
pri osobných automobiloch 4000,

b) normy nákladov na plášte sa pri všetkých typoch vozidiel vypočítali s jedným rezervným plášťom z maloobchodných cien platných k 1. aprílu 1962. Prvé vybavenie nového vozidla plášťami sa v normovaných nákladoch neuvažuje; podiel týchto nákladov je v súhrnnej norme započítaný až od počtu základných kilometrov, ktorý zodpovedá opotrebeniu plášťov (vrátane rezervného) prvého základného vybavenia vozidla,

c) normy nákladov pohonných hmôt sa prepočítali na 1 základný kilometer z maloobchodných cien platných k 1. aprílu 1962. Pri ich výpočte sa uvažovala normovaná spotreba pre letné obdobie,

d) v normách stálych nákladov sú zahrnuté náklady na denné ošetrenie vozidla, umývanie vozidla, výmenu batérií a opravu štartovacieho zariadenia, čistiace prostriedky. Pri vyklápacích automobiloch sa ešte uvažujú náklady na zdvíhacie zariadenie a pri autobusoch náklad na denné upratovanie vozidla. Tieto normy sú na rozdiel od predchádzajúcich určené v Kčs na kalendárny mesiac a na prevádzkový deň vozidla (zaokrúhlene).

2. Zistenie celkových normovaných nákladov na vozidlo sa vykoná vynásobením počtu základných kilometrov za prémiové obdobie normou zodpovedajúcou dosiahnutiu príslušnej hranice počtu základných kilometrov a obdobie vykonania opravy (SO, GO).

3. Pri použití zimnej normy pohonných hmôt zvýšia sa uvedené celkové normované náklady na jeden základný kilometer o 10 % ceny pohonných hmôt na jeden základný kilometer.

4. Ak jazdí vozidlo v podmienkach, kde patria prirážky na pohonné hmoty za prevádzkové podmienky, treba uvedené normy zvýšiť o príslušné náklady. Toto zvýšenie možno vykonať podľa vzorca. (Celkom normované pohonné hmoty v litroch za prémiové obdobie x cena jedného litra pohonných hmôt) - (cena pohonných hmôt na jeden základný kilometer x počet dosiahnutých základných kilometrov). Výsledná suma je náklad v Kčs pripadajúci na prirážky za prevádzkové podmienky, o ktoré sa zvýšia normované náklady.

5. Pri typoch vozidiel, pre ktoré nie sú uvedené normy v prílohe prémiového poriadku, určí podnik (závod) normu podľa tohto postupu. Vo vyhláške Ministerstva dopravy a spojov o hospodárnosti prevádzky cestných vozidiel pre motorovú dopravu, zistí normu nákladov na opravy a údržbu v tabuľke noriem podľa obsahu valcov v ccm, užitočného zaťaženia vozidla alebo obsaditeľnosti vozidla, základnú normu spotreby pohonných hmôt a sadzbu odpisu plášťov.

Pre určenie pevných nákladov sa použijú tieto sadzby:

Norma nákladov na údržbu a opravy vozidla sa zníži o podiel pevných nákladov prepočítaných na 1 základný kilometer, pričom sa v prepočte uvažujú počty základných kilometrov uvedené v odseku 1a) a norma pohonných hmôt sa zistí zo základnej normy spotreby a ceny pohonných hmôt.

Norma plášťov sa zistí z počtu ojazdených plášťov a príslušnej normy; z celkovej ceny plášťov (vrátane rezervy) a normy plášťov sa zistí počet základných kilometrov určený pre prvé vybavenie vozidla plášťami, od dosiahnutia tohto počtu základných kilometrov sa do celkových nákladov zahrnie i normovaný náklad na plášte.

Príklad:

Nákladný automobil Škoda 256 (užitočné zaťaženie 2500 kg). Základná norma B-25 litrov x 4 Kčs = 100 Kčs = 1 Kčs/zkm.

Plášte 7 kusov - rozmeru 7,5 x 20

celková cena robí 7 x 850 = 5950 Kčs

norma súpravy plášťov na 1 zkm

(6 x 2,5) / 100 = 12,9 hal.

počet zkm na prvé vybavenie vozidla

(5950 / 0,129) = 46 124 zkm

Náklady uvedené v poslednom stĺpci sú celkové premenlivé náklady v halieroch na jeden základný kilometer vozidla, ku ktorým sa pripočítajú stále náklady vo výške Kčs 270,- mesačne alebo Kčs 9,- denne.

Osobné a dodávkové

Autobusy a autokary

Nákladné automobily