Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 114/1971 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie

(K § 2 zákona)

Za daňovníkov podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona sa považujú aj hospodárske organizácie mestského hospodárstva, v ktorých sa uplatňuje rovnaký režim hospodárenia ako v hospodárskych organizáciách komunálnych služieb a miestneho priemyslu.*)

Ostatnými socialistickými organizáciami [§ 2 ods. 1 písm. f) zákona], pokiaľ ich vzťah k štátnemu rozpočtu nie je upravený inými právnymi predpismi,**) sú najmä:

Inými organizáciami ako socialistickými, ktoré sú právnickými osobami [§ 2 ods. 1 písm. g) zákona] sa rozumejú najmä cirkevné organizácie, spolky, základiny, spoločnosti s ručením obmedzeným a pod. Daňová povinnosť týchto organizácií nie je dotknutá, ak je na ich majetkovú podstatu zavedená národná správa.

Výrobnými a pracovnými družstvami pre občanov s ťažším zdravotným poškodením [§ 2 ods. 2 písm. a) zákona] sú:

Za hospodárske (účelové) zariadenia zväzov invalidov [§ 2 ods. 2 písm. a) zákona] sa považujú len také zariadenia, ktoré zamestnávajú prevažne (nad 50 %) občanov s ťažším zdravotným poškodením a spĺňajú podmienku, že najmenej 80 % pracovníkov sú občania so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Organizácie uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) zákona a ich hospodárske zariadenia sú oslobodené od dôchodkovej dane len za podmienky, ak vykonávajú odvody svojim vyšším orgánom najmenej vo výške 65 % (§ 16 zákona) zo základu dane zo zisku (§ 4 zákona), prípadne 20 % zo základu dane zo zisku nepresahujúceho 80 000 Kčs (§ 22 ods. 1 zákona).*)

(K § 3 zákona)

Trvalou hospodárskou činnosťou sa rozumie činnosť smerujúca k dosahovaniu zisku, ak tržby a výnosy z nej vyplývajúce prevyšujú sumu 80 000 Kčs v zdaňovacom období, a to bez ohľadu na dĺžku jej trvania. Za trvalú hospodársku činnosť sa vždy považuje vykonávanie obchodnej činnosti organizáciami, ktorým sa priznali obchodné zrážky.

Za trvalú hospodársku činnosť spoločenských organizácií v zmysle zákona sa nepovažuje činnosť, ktorá sa obmedzuje iba na plnenie vlastného poslania týchto organizácií podľa stanov (s výnimkou hospodárskej činnosti smerujúcej k dosahovaniu zisku).

Trvalou hospodárskou činnosťou spoločenských organizácií, s výnimkou ich hospodárskych zariadení (podnikov), tak isto nie je: zabezpečovanie rekreácie Revolučného odborového hnutia pre vlastných pracovníkov a pracovníkov združených organizácií (včítane ich rodinných príslušníkov), výmenná rekreácia Revolučného odborového hnutia, detská rekreácia (včítane výmennej), školy v prírode, školenia v závodných rekreačných zariadeniach Revolučného odborového hnutia pre vlastných zamestnancov, ako ani činnosť kultúrnych zariadení Revolučného odborového hnutia vykonávaná v rámci zásad schválených Ústrednou radou Čs. revolučného odborového hnutia včítane prevádzky kín, s výnimkou trvale vykonávanej obchodnej činnosti (článok 7) týchto zariadení (za trvale vykonávanú obchodnú činnosť sa nepovažuje pri týchto zariadeniach maloobchodná činnosť a verejné stravovanie, na ktoré neboli priznané obchodné zrážky) a činností, ktoré sú predmetom podnikania hospodárskych organizácií. Trvalou hospodárskou činnosťou spoločenských organizácií ďalej nie je usporadúvanie športových zápasov, pretekov, telovýchovných a kultúrnych akcií, usporadúvanie príležitostných tanečných zábav a zájazdov, zazverovanie a zarybňovanie v tuzemsku, postrek stromov a lisovanie ovocia pre členov. Za trvalú hospodársku činnosť sa nepovažuje ani prevádzka zberní Sazky a Športky a činnosť zimných štadiónov, ak túto činnosť vykonávajú telovýchovné jednoty.

Pri hospodárskych zariadeniach (podnikoch) spoločenských organizácií sa trvalou hospodárskou činnosťou rozumie všetka činnosť a príjmy z nej vyplývajúce.

(K § 4 zákona)

Podmienkou riadne vedeného účtovníctva je aj účtovanie nákladov a výnosov v ich časovej a hospodárskej súvislosti.

(K § 5 zákona)

Príspevky a subvencie [§ 5 ods. 1 písm. a) zákona], ktoré uhradiť nie je daňovník podľa právnych predpisov povinný, sú tie, ktoré poskytuje na základe dobrovoľne prijatého záväzku, ako napr. príspevky dobrovoľným záujmovým alebo účelovým združeniam, nie však napr. príspevky platené v povinnej výške odborovým (generálnym) riaditeľstvám na úhradu nákladov ich činnosti. Za príspevky platené podľa predpisov sa považujú členské príspevky platené vyšším družstevným organizáciám, príspevky družstevných podnikov platené družstevným zväzom a Ústrednej rade družstiev v predpísanej výške, členské príspevky, ktoré platí Ústredná rada družstiev Medzinárodnému družstevnému zväzu a príspevky platené okresným poľnohospodárskym združeniam.

Za iné bezodplatné venovania sa považujú aj náklady na pohostenie a dary nad určený limit.

Za platené penále sa považuje aj penále fakturované za nevrátenie obalov.*)

Daňovníkmi zaoberajúcimi sa prevažne obchodnou činnosťou (§ 11 ods. 1 zákona) sú organizácie, v ktorých tvoria tržby z obchodnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok viac ako polovicu z tržieb organizácie z výrobných činností, nevýrobných činností a dotácií zvyšujúcich tržby; v organizáciách, ktorých daňová povinnosť vznikla v priebehu zdaňovacieho obdobia, je rozhodujúci pomer týchto tržieb v pláne organizácií. Za obchodnú činnosť sa považuje maloobchodná a veľkoobchodná činnosť, verejné stravovanie, ubytovacie služby, služby cestovného ruchu, propagačné, reklamné a inzertné služby (včítane prieskumu trhu, komerčného výtvarníctva a aranžovania). Za obchodnú činnosť sa však nepovažuje zberová činnosť podnikov a činnosť podnikov Zberné suroviny.

Ak daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. a) až c) a písm. f) zákona, s výnimkou spoločných družstevných podnikov a melioračných družstiev, vykonávajú obchodnú i neobchodnú činnosť, použije sa u nich sadzba platná pre činnosť, ktorá prevažuje. Pri posúdení, ktorá činnosť prevažuje, rozhoduje objem tržieb z obchodnej a neobchodnej činnosti v predchádzajúcom zdaňovacom období; pritom sa u daňovníkov podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona neprihliada na tržby zo zásobovania opravárskych podnikov náhradnými dielmi.

Zoznam vybraných činností (§ 15 ods. 2 zákona) je uvedený v prílohe č. 1.

Príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 10 % v organizáciách s prevažne neobchodnou činnosťou, uvedených v prílohe č. 1, sa vypočíta zo základu (§ 10 ods. 2 zákona), ktorý zodpovedá podielu tržieb za vybrané činnosti (služby) z celkových tržieb a výnosov organizácie. Tento podiel sa vypočíta s presnosťou na stotiny (bez zaokrúhľovania).

(K § 22 zákona)

Zoznam preferovaných učebných odborov na poskytovanie zliav z dane zo zisku na výchovu učňov je uvedený v prílohe č. 2.

Zľavy z dane na výchovu učňov sa poskytujú podľa skutočného stavu učňov k 31. decembru kalendárneho roka, za ktorý sa daň vyrubuje.

Internátnou výučbou mimo podniku sa rozumie výučba učňov v samostatnom odbornom internátnom učilišti. Pritom nie je rozhodujúce, či je učilište v správe daňovníka alebo inej organizácie; výučba sa môže kombinovať i s praktickým výcvikom učňov (cyklická výučba). Sústredenou výučbou sa rozumie skupinová výučba v učebnom stredisku pod vedením samostatného majstra výučby alebo iného pracovníka povereného vedením výučby.

Novovzniknutým družstvám invalidov alebo podnikom invalidov sa zníži daň o 30 % (§ 22 ods. 3 zákona) po predložení potvrdenia o ich charaktere, ktoré vydá príslušný zväz, prípadne ústredný odvetvový orgán na základe vyjadrenia príslušného ministerstva práce a sociálnych vecí alebo orgánu ním povereného.

Družstvá invalidov alebo podniky invalidov sú povinné oznámiť zmenu charakteru družstva alebo podniku do 15 dní miestne príslušnému orgánu vykonávajúcemu správu dane.

Zoznam vybraných činností (služieb) je uvedený v prílohe č. 1.

Podiel tržieb za vybrané činnosti (služby) sa vypočíta zo súčtu tržieb za vybrané činnosti z výrobných a nevýrobných činností k celkovým tržbám a výnosom s presnosťou na stotiny (bez zaokrúhľovania).

Percento zľavy dane zo zisku podľa § 22 ods. 4 zákona sa vypočíta tak, že podiel tržieb za vybrané činnosti (služby) vyjadrený v percentách sa vynásobí koeficientom 0,4; táto zľava však môže tvoriť maximálne 40 % dane zo zisku pripadajúcej na tržby za vybrané činnosti (služby).

Podiel tržieb za vybrané činnosti a medziročný rast týchto tržieb sa vypočíta tak, že pri výpočte sa musí zachovať metodická a organizačná porovnateľnosť s bežným rokom.

(K § 29 zákona)

Podkladom pre výpočet mesačných preddavkov na daň zo zisku, na daň z objemu miezd a na príspevok na sociálne zabezpečenie je schválený ročný finančný plán organizácie. Do tých čias, než schváli tento plán nadriadený orgán, platí predbežný plán organizácie.

Ak v priebehu roka dôjde k zmenám finančného plánu, ktoré majú vplyv na výšku vypočítaných preddavkov, je daňovník povinný predložiť do ôsmich dní nový prepočet preddavkov orgánu vykonávajúcemu správu dane a ďalej platiť mesačné preddavky podľa nového výpočtu. Výška mesačných preddavkov zročných do tých čias sa nemení.

Pri výpočte dane zo zisku sa po uplynutí štvrťroka upravuje bilančný zisk o pripočítateľné a odpočítateľné položky (§ 5 a 6 zákona) podľa skutočnosti od začiatku roka do konca štvrťroka, za ktorý sa vykonáva výpočet.

Pri výpočte preddavkov na daň zo zisku sa prihliada na zníženie podľa § 22 ods. 2 a 3 zákona. Zľava na výchovu učňov sa pritom vypočíta zo stavu plánovaného k 31. decembru bežného kalendárneho roka a v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada na skutočný stav.

Daňovníci, ktorí majú nárok na zníženie dane podľa § 22 ods. 4 zákona alebo u ktorých sa zvyšuje sadzba dane zo zisku podľa § 17 zákona, odvádzajú mesačné preddavky na daň zo zisku podľa plánovanej skladby činnosti. Pri výpočte dane zo zisku po uplynutí štvrťroka sa zistí, koľko predstavuje toto zníženie alebo zvýšenie podľa skutočnej skladby činnosti.

Ak orgán vykonávajúci správu dane zistí, že daňovník si vypočítal preddavky podľa plánu nesprávne alebo na základe nesprávne určeného plánu, vydá rozhodnutie, v ktorom novo určí preddavky podľa vlastného výpočtu a uloží daňovníkovi doplatiť rozdiel do 15 dní.

U daňovníkov so sezónnou činnosťou určí orgán vykonávajúci správu dane na žiadosť daňovníka mesačné preddavky na daň spravidla vo výške 1/3 štvrťročnej povinnosti vyplývajúcej z rozdelenia celoročnej daňovej povinnosti na jednotlivé štvrťroky na základe sezónnych výkyvov v tvorbe zisku za predchádzajúci rok. Mesačné preddavky možno tiež určiť podľa rozpisu plánu, ktorý vykoná organizácia v rámci svojej štvrťročnej povinnosti na jednotlivé mesiace. Obdobne možno postupovať i v iných odôvodnených prípadoch.

Penále ukladané zvýšením dane alebo príspevku na sociálne zabezpečenie (§ 31 ods. 2 zákona) sa predpíše tak z rozdielu, o ktorý sú daň alebo príspevok na sociálne zabezpečenie vyrubené platobným výmerom vyššie než daň alebo príspevok na sociálne zabezpečenie, ktoré si daňovník sám vypočítal v priznaní, ako aj z rozdielov určených dodatočným platobným výmerom na základe kontroly alebo revízie vykonanej po vyrubení. Ak daňovník nezaplatil rozdiel včítane zvýšenia (§ 31 ods. 2 zákona) do 15 dní po doručení platobného výmeru, je povinný platiť z nedoplatku k lehote zročnosti penále podľa § 31 ods. 1 zákona.

Za začatie činnosti novobudovanej organizácie, ktoré je rozhodujúce pre oslobodenie podľa § 36 ods. 2 písm. f) zákona, sa považuje deň, keď sa začala dani podliehajúca činnosť.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.