Predškolskú výchovu, výchovu mimo vyučovania, systém ďalšieho vzdelávania učiteľov
a ostatných školských pracovníkov a odborné služby školám, predškolským zariadeniam
a školským výchovným zariadeniam zabezpečujú školské zariadenia.
(2)
Školské zariadenia sú súčasťou školskej výchovnovzdelávacej sústavy.
(3)
Školské zariadenia sú predškolské zariadenia, školské výchovné zariadenia, školské
účelové zariadenia, prípadne ďalšie školské zariadenia zriadené podľa § 45 ods. 1.
Úlohou predškolskej výchovy je utvárať základy vedomostí a zručností detí, rozvíjať
ich reč, myslenie a záujem o hru, o primeranú prácu a učenie. Predškolská výchova
pripravuje deti na vstup do základnej školy.
(2)
Predškolskú výchovu detí zabezpečuje v úzkej spolupráci rodina a predškolské zariadenia.
Predškolské zariadenia sú jasle, materská škola, spoločné zariadenie jasle a materská
škola a detský útulok.
(2)
Predškolské zariadenia uvedené v odseku 1 zriaďujú národné výbory ako územné predškolské
zariadenia alebo socialistické organizácie so súhlasom národného výboru ako závodné
alebo družstevné predškolské zariadenia.
Jasle sú detské výchovné zariadenia s liečebno-preventívnou starostlivosťou; starajú
sa o zdravý telesný a duševný vývoj a o harmonický rozvoj detí spravidla do troch
rokov veku.
(2)
Pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky vo veciach
jaslí, upravená osobitnými predpismi,1) ostáva nedotknutá.
Materská škola nadväzuje na výchovu dieťaťa v rodine a v jasliach, všestranne rozvíja
osobnosť dieťaťa spravidla vo veku od troch do šiestich rokov a pripravuje ho na vstup
do základnej školy. Do materskej školy sa prednostne prijímajú deti, ktoré dovŕšili
najmenej päť rokov veku.
(2)
Materské školy sa zriaďujú predovšetkým ako materské školy s celodennou starostlivosťou;
môžu sa zriaďovať aj ako školy internátne. Internátne materské školy poskytujú deťom
predškolskú výchovu cez celý týždeň alebo cez celý rok. V materských školách s celodennou
starostlivosťou a v internátnych materských školách sa môžu zriaďovať triedy bez celodennej
starostlivosti a triedy pre deti ľahšie mentálne, zmyslovo alebo telesne postihnuté
alebo pre deti s ľahšími chybami reči.
(3)
Pre deti mentálne, zmyslovo alebo telesne postihnuté a pre deti s chybami reči sa
zriaďujú materské školy pre deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť. Pre choré alebo
zdravotne oslabené deti sa zriaďujú materské školy pri zdravotníckych zariadeniach.
(4)
Pre deti, ktoré nemôžu do materských škôl pravidelne dochádzať a ktoré majú v školskom
roku, v ktorom dovŕšia šesť rokov veku, začať povinnú školskú dochádzku, sa pri materských
školách zriaďujú v druhom polroku predchádzajúceho školského roku prípravné oddelenia,
v ktorých sa deti pripravujú na povinnú školskú dochádzku.
(5)
V záujme priaznivého vývoja zmyslovo postihnutých detí predškolského veku je dochádzka
týchto detí do materských škôl povinná od začiatku školského roku, v ktorom dieťa
dovŕši piaty rok veku. Vláda Slovenskej socialistickej republiky nariadením ustanoví
začiatok účinnosti tohto ustanovenia.
Jasle a materská škola sa môžu zriaďovať so spoločnou správou ako zariadenie s celodennou
starostlivosťou alebo ako internátne zariadenie.
(2)
Podrobnosti o zriaďovaní a organizácií spoločného zariadenia jasle a materská škola
ustanovuje Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo
školstva“) po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky
všeobecne záväzným právnym predpisom.
V miestach, kde nie sú podmienky na zriadenie materskej školy, zriaďuje sa detský
útulok. Detský útulok plní s prihliadnutím na miestne podmienky úlohy materskej školy.
Socialistické organizácie so súhlasom národného výboru budujú zo svojich prostriedkov
pre deti svojich pracovníkov predškolské zariadenia alebo sa na budovaní predškolských
zariadení podieľajú; náklady na tieto zariadenia uhrádzajú podľa osobitných predpisov.2)
(2)
Ústredné orgány utvárajú v odbore svojej pôsobnosti podmienky na rozvoj predškolských
zariadení.
(3)
Náklady spojené s poskytovaním výchovnej a liečebno-preventívnej starostlivosti o
deti v predškolských zariadeniach zriadených socialistickými organizáciami uhrádzajú
národné výbory.
(4)
Podrobnosti o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení zriaďovaných socialistickými
organizáciami ustanoví vláda Slovenskej socialistickej republiky nariadením.
Školské výchovné zariadenia sú zariadenia pre záujmové štúdium, školské zotavovacie
zariadenia, mimoškolské výchovné zariadenia a školské zariadenia na výkon ústavnej
výchovy a ochrannej výchovy.
Záujmovému štúdiu umenia slúžia ľudové školy umenia a školské ústavy umeleckej výroby,
záujmovému štúdiu jazykov slúžia ľudové školy jazykov a jazykové školy, záujmovému
štúdiu stenotypistiky a písania na stroji slúžia stenografické ústavy.
Ľudová škola umenia sa podieľa na rozvíjaní vlôh, schopností a nadania detí a mládeže,
prípadne dospelých formou záujmovej výchovy a výučby v oblasti umenia a účasťou na
spoločenskom živote; poskytuje základy odborného vzdelania v hudobnom, tanečnom, literárno-dramatickom,
divadelnom, bábkárskom a výtvarnom odbore. Osobitne nadaných žiakov ľudová škola umenia
pripravuje rozšíreným vyučovaním na ďalšie štúdium na umeleckých školách.
(2)
Ľudová škola umenia organizuje prípravné štúdium určené predovšetkým pre žiakov prvého
stupňa základnej školy, základné štúdium, ktoré nadväzuje na prípravné štúdium, a
kurzy pre dospelých. Do prípravného štúdia sa môžu prijať aj mimoriadne hudobne nadané
deti predškolského veku.
Školský ústav umeleckej výroby svojou výchovnou a vzdelávacou činnosťou sa stará
o udržiavanie tradičných a rozvíjanie nových výtvarných prejavov, techník a praktických
poznatkov v odboroch ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel.
(2)
Ústav uskutočňuje najmä záujmovú výchovu a výučbu žiakov a dospelých zameranú na
oblasť ľudovej umeleckej výroby, odbornú výchovu a výučbu žiakov a dospelých pre potreby
socialistických organizácií, ktoré sa zaoberajú ľudovou umeleckou výrobou a umeleckými
remeslami, ak ju nezabezpečujú príslušné stredné školy, a na tvorbu návrhov vzorov
a technickej dokumentácie potrebných pre záujmovú i odbornú výchovu a výučbu žiakov
a dospelých v oblasti ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel.
(3)
Ústav plní svoje úlohy prostredníctvom bezplatných kurzov a prostredníctvom strednej
odbornej umeleckoremeselnej školy zriadenej pri ústave.
Ľudová škola jazykov poskytuje žiakom základných škôl, stredných škôl, študentom vysokých
škôl a pracujúcim jazykové vzdelanie v hlavných svetových jazykoch.
Jazyková škola poskytuje pracujúcim, žiakom základných škôl, stredných škôl a študentom
vysokých škôl jazykové vzdelanie v hlavných svetových jazykoch i v iných jazykoch,
organizuje aj vyučovanie jazykov s odborným zameraním a pripravuje pracujúcich z jazykovej
stránky na vykonávanie činností v medzinárodných stykoch, na prekladateľskú, tlmočnícku
a inú činnosť.
(2)
Štúdium na jazykovej škole sa môže ukončiť štátnou jazykovou skúškou; túto skúšku
môže vykonať i občan, ktorý na jazykovej škole neštudoval.
Stenografický ústav školí a doškoľuje pracujúcich v odbore slovenskej a cudzojazyčnej
stenografie, písania na stroji, hospodárskej korešpondencie, stenotypistiky, techniky
a mechanizácie administratívy a sekretárskych prác. Štúdium odborov, ktoré sa v ústave
vyučujú, možno ukončiť štátnou skúškou.
Škola v prírode je školské zotavovacie zariadenie, ktoré umožňuje pobyt detí z predškolských
zariadení a žiakov škôl alebo jednotlivých tried, prípadne vybraných skupín žiakov
v zdravotne priaznivom prostredí bez prerušenia školskej výchovnovzdelávacej práce.
Jej poslaním je zotavovanie a upevňovanie zdravia a fyzickej zdatnosti detí a žiakov
žijúcich v mestách a priemyselných oblastiach.
(2)
Do školy v prírode sa vysielajú deti z materských škôl, žiaci základných škôl a žiaci
škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
(3)
Národné výbory môžu školu v prírode zriaďovať a spravovať aj mimo svojich územných
obvodov po dohode s národným výborom, v územnom obvode ktorého sa má škola v prírode
zriadiť.
Výchova mimo vyučovania tvorí organickú jednotu so školskou výchovou. Jej úlohou
je poskytnúť žiakom po vyučovaní aktívny oddych, rozvíjať ich špecifické schopnosti,
nadanie a záujmy, viesť ich k účasti na spoločenskom živote primeranej ich veku a
pomáhať im pri príprave na vyučovanie. Výchova mimo vyučovania prispieva i k uvedomelej
voľbe povolania.
(2)
Výchovu mimo vyučovania organizujú školy, Socialistický zväz mládeže, Pionierska
organizácia Socialistického zväzu mládeže, ďalšie spoločenské organizácie a školské
výchovné zariadenia.
Mimoškolské výchovné zariadenia sú dom pionierov a mládeže, stanica mladých technikov,
stanica mladých prírodovedcov a stanica mladých turistov a za podmienok ustanovených
týmto zákonom aj školská družina, školský klub, školská knižnica a domov mládeže.
Dom pionierov a mládeže ako štátne mimoškolské výchovné a vzdelávacie zariadenie
pomáha plniť hlavné výchovné ciele a poslanie škôl a programové a obsahové zameranie
činnosti Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže a Socialistického zväzu
mládeže. Dom organizuje výchovnovzdelávaciu prácu s deťmi a mládežou v čase mimo vyučovania
a metodicky pomáha školám, Pionierskej organizácii Socialistického zväzu mládeže a
Socialistickému zväzu mládeže.
(2)
Zriaďuje sa miestny (mestský) dom pionierov a mládeže, okresná (obvodný) dom pionierov
a mládeže, krajský dom pionierov a mládeže a ústredný dom pionierov a mládeže.
(3)
Stanica mladých technikov, stanica mladých prírodovedcov a stanica mladých turistov
plní v odbore techniky, v odbore prírodných vied, v odbore turistiky a v odbore brannej
výchovy obdobné úlohy ako dom; zriaďuje sa ako oddelenie domu alebo ako samostatné
mimoškolské výchovné zariadenie.
(4)
Národné výbory spolupracujú s orgánmi Socialistického zväzu mládeže a orgánmi Pionierskej
organizácie Socialistického zväzu mládeže pri odbornom vedení nimi spravovaných domov
a staníc, pri určovaní obsahovej náplne tých činností domov a staníc, ktoré napomáhajú
uskutočňovať ciele Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže, a pri kontrole
činnosti domov a staníc.
Na výchovu žiakov základnej školy, základnej školy pre zmyslovo postihnutých žiakov,
základnej školy pre žiakov s chybami reči, osobitnej školy a pomocnej školy, prípadne
základnej školy pre telesne postihnutých žiakov, základnej školy pri zdravotníckych
zariadeniach slúži v čase mimo vyučovania a cez školské prázdniny školská družina
a školský klub. Školská družina je určená pre žiakov prvého až štvrtého ročníka, školský
klub pre žiakov ostatných ročníkov týchto škôl.
(2)
Ak školská družina alebo školský klub nebude súčasťou školy, môže sa zriadiť ako
mimoškolské výchovné zariadenie.3)
Domov mládeže zabezpečuje žiakom stredných škôl výchovu, ubytovanie a stravovanie.
Obsah výchovnej činnosti v domove mládeže nadväzuje na obsah výchovnovzdelávacej práce
strednej školy. Na politickovýchovnej, kultúrnej, spoločenskej a športovej činnosti
domova sa podieľa Socialistický zväz mládeže.
(2)
Ak domov mládeže nebude súčasťou školy, môže sa zriadiť ako mimoškolské výchovné
zariadenie.3)
Štvrtý diel
Školské zariadenia na výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy
Na výkon ústavnej výchovy mládeže sa zriaďujú detské domovy. Na výkon ústavnej výchovy
ťažko vychovateľnej mládeže alebo ochrannej výchovy mládeže sa zriaďujú osobitné výchovné
zariadenia; výkon ústavnej výchovy zabezpečujú aj internátne školy pre mládež vyžadujúcu
osobitnú starostlivosť. Diagnostické úlohy pri výkone ústavnej výchovy a ochrannej
výchovy plnia diagnostické ústavy.
Detský domov je internátne výchovné zariadenie na výkon ústavnej výchovy mládeže;
zabezpečuje výchovnú, hmotnú a sociálnu starostlivosť o mládež s normálnym duševným
vývojom, ktorú zo závažných dôvodov nemožno vychovávať vo vlastnej rodine a nemôže
byť osvojená alebo umiestnená v inej forme náhradnej rodinnej starostlivosti.
(2)
Mládež, u ktorej sa predpokladá dlhodobý pobyt v detskom domove, sa vychováva v detskom
domove rodinného typu.
(3)
Detský domov sa stará o mládež od troch do osemnástich rokov, prípadne do skončenia
prípravy na povolanie.
Osobitné výchovné zariadenia uvedené v § 26 až 28 sú internátne výchovné zariadenia na výkon ochrannej výchovy alebo ústavnej výchovy
ťažko vychovateľnej mládeže.
(2)
Osobitné výchovné zariadenia sú diferencované podľa veku, pohlavia, stupňa obťažnosti
výchovy a podľa mentálnej úrovne mládeže.
Detský výchovný ústav sa stará o ťažko vychovateľnú mládež do času, kým skončí dochádzku
do základnej školy alebo do osobitnej školy, prípadne kým skončí prípravu na povolanie.
Výchovný ústav pre mládež sa stará o ťažko vychovateľnú mládež, ktorá skončila dochádzku
do základnej školy alebo do osobitnej školy; v starostlivosti ústavu mládež ostáva
do osemnástich, prípadne do devätnástich rokov, ak jej súd ochrannú výchovu alebo
ústavnú výchovu predĺžil.
Ústav s výchovno-liečebným režimom sa stará v nevyhnutne potrebnom čase o mládež z
detských domovov a osobitných výchovných zariadení, u ktorej bola zistená prechodná
alebo trvalá duševná porucha takého druhu a stupňa, že nemôže byť vychovávaná v ostatných
zariadeniach na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy.
Diagnostické ústavy sú internátne výchovné zariadenia, ktoré komplexne vyšetrujú
z hľadiska psychologického a pedagogického mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo
uloženou ochrannou výchovou alebo mládež, o umiestnení ktorej do výchovného zariadenia
rozhodol predbežným opatrením národný výbor, prípadne mládež, o umiestnenie ktorej
do výchovného zariadenia požiadali národný výbor zákonní zástupcovia, a sprostredkúvajú
jej zdravotné vyšetrenie. Mládež rozmiestňujú do príslušných typov detských domovov
a osobitných výchovných zariadení, prípadne do internátnych škôl pre mládež vyžadujúcu
osobitnú starostlivosť.
(2)
Diagnostické ústavy poskytujú na prechodný čas výchovnú starostlivosť mládeži, ktorá
bola zadržaná na úteku od rodičov alebo iných osôb, prípadne z inštitúcií zodpovedných
za jej výchovu.
(3)
Diagnostické ústavy sa členia na detské diagnostické ústavy (§ 30) a na diagnostické ústavy pre mládež (§ 31).
Detský diagnostický ústav plní diagnostické úlohy uvedené v § 29; vedie evidenciu mládeže umiestnenej v detských domovoch a v detských výchovných
ústavoch vo svojom územnom obvode.
Diagnostický ústav pre mládež plní diagnostické úlohy uvedené v § 29; vedie evidenciu mládeže umiestnenej vo výchovných ústavoch pre mládež v územnom
obvode ustanovenom ministerstvom školstva.
Piaty diel
Príprava na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou
Funkciu školských výchovných zariadení plnia aj zariadenia sociálnej starostlivosti,
v ktorých sa občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou poskytuje vzdelanie a výcvik
na vhodné pracovné uplatnenie podľa predpisov o sociálnom zabezpečení; tieto zariadenia
môžu plniť aj funkciu strediska praktického vyučovania.4)
(2)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a ministerstvo
školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o vzdelávaní
a výcviku v týchto zariadeniach.
Školské účelové zariadenia pomáhajú predškolským zariadeniam, základným školám, školám
pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, stredným školám a školským výchovným
zariadeniam plniť výchovnovzdelávacie úlohy; zabezpečujú aj ďalšie vzdelávanie pedagogických
pracovníkov alebo hmotnú starostlivosť žiakom v čase ich pobytu v škole.
Úlohy výchovného poradenstva plnia školy výchovnými poradcami, okresné pedagogicko-psychologické
poradne, mestské pedagogicko-psychologické poradne a krajské pedagogicko-psychologické
poradne.
Základné školy, školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a stredné školy
zabezpečujú úlohy výchovného poradenstva výchovnými poradcami. Výchovnými poradcami
sú učitelia školy odborne pripravení na výchovné poradenstvo.
Okresná pedagogicko-psychologická poradňa pomáha riešiť výučbové a výchovné problémy
detí predškolských zariadení i žiakov škôl a školských výchovných zariadení, ktoré
odborne vedie okresný národný výbor, pomáha pri profesijnej orientácii a uvedomelej
voľbe povolania žiakov a zabezpečuje pre školy odborné pedagogicko-psychologické služby.
(2)
Okresná pedagogicko-psychologická poradňa vykonáva pedagogicko-psychologické vyšetrenia
žiakov navrhovaných na zaradenie do škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť
a sprostredkúva ich zdravotné a iné vyšetrenia; metodicky usmerňuje činnosť výchovných
poradcov.
Krajská pedagogicko-psychologická poradňa pomáha riešiť výučbové a výchovné problémy
detí a žiakov škôl a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie krajský národný
výbor, pomáha pri profesijnej orientácii a uvedomelej voľbe povolania žiakov; poskytuje
okresným pedagogicko-psychologickým poradniam a mestským pedagogicko-psychologickým
poradniam odbornú pomoc v prípadoch, ktoré vyžadujú špeciálne vyšetrenie alebo vedenie.
(2)
Krajská pedagogicko-psychologická poradňa metodicky usmerňuje činnosť okresných pedagogicko-psychologických
poradní a mestských pedagogicko-psychologických poradní v kraji, výchovných poradcov
na školách a psychológov v školských výchovných zariadeniach, ktoré odborne vedie
krajský národný výbor.
Druhý diel
Zariadenia pre ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov
Okresné pedagogické stredisko poskytuje odbornú pomoc riaditeľom, učiteľom a ostatným
pedagogickým pracovníkom škôl, predškolských zariadení a školských výchovných zariadení,
ktoré odborne vedie okresný národný výbor.
(2)
Stredisko organizuje ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov a poskytuje na
tomto úseku orgánom štátnej školskej správy poradenskú službu.
(3)
Stredisko metodicky riadi a koordinuje činnosť metodických združení a predmetových
komisií na základných školách.
Krajský pedagogický ústav poskytuje odbornú pomoc riaditeľom, učiteľom a ostatným
pedagogickým pracovníkom škôl a školských výchovnych zariadení, ktoré odborne vedie
krajský národný výbor, školským pracovníkom okresných národných výborov a metodikom
okresných pedagogických stredísk a mestských pedagogických stredísk.
(2)
Ústav organizuje ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov a poskytuje na tomto
úseku orgánom štátnej školskej správy poradenskú službu; podľa potrieb orgánov štátnej
školskej správy skúma stav a metódy učebno-výchovnej práce v jednotlivých vyučovacích
predmetoch, v predškolskej výchove a vo výchove mimo vyučovania.
(3)
Ústav metodicky riadi a koordinuje činnosť okresných pedagogických stredísk a mestských
pedagogických stredísk v kraji a predmetových komisií na školách, ktoré odborne vedie
krajský národný výbor.
Školská jedáleň sa zriaďuje ako účelové zariadenie pre predškolské zariadenia a pre
školy všetkých druhov; zabezpečuje stravovanie detí a žiakov, učiteľov a ostatných
pracovníkov škôl v čase ich pobytu v škole a spolupôsobí pri utváraní racionálnych
výživových, hygienických a spoločenských návykov.
V internátnych školách a v internátnych výchovných zariadeniach je jedáleň súčasťou
školy alebo výchovného zariadenia; poskytuje celodenné stravovanie.
Na metodické riadenie školských a internátnych jedální sa zriaďujú strediská školského
stravovania.
(2)
Krajské stredisko školského stravovania metodicky riadi okresné strediská školského
stravovania, mestské strediská školského stravovania a školské a internátne jedálne,
ktoré odborne vedie krajský národný výbor, a zabezpečuje zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov
týchto jedální.
(3)
Okresné stredisko školského stravovania metodicky riadi školské a internátne jedálne,
ktoré odborne vedie okresný národný výbor, a zabezpečuje zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov
týchto jedální.
(4)
Mestské stredisko školského stravovania plní v územnom obvode mestského národného
výboru úlohy okresného strediska školského stravovania.
Školským hospodárstvom sa rozumie školský majetok, školské lesy, školské rybárstvo
a školské záhradníctvo.
(2)
Školské hospodárstvo sa zriaďuje na stredných poľnohospodárskych technických školách,
na stredných lesníckych technických školách a na stredných rybárskych technických
školách.
(3)
Školské hospodárstvo plní účelové pedagogické poslanie spočívajúce najmä v zabezpečení
praktického výcviku žiakov, ich záujmovej odbornej činnosti, v rozvíjaní odbornej
a pedagogickej práce učiteľov a v plnení výrobných a dodávkových úloh.
Technické a materiálové stredisko poskytuje školám pomoc pri modernizácii výchovnovzdelávacej
práce a pri utváraní materiálno-technickej základne na rozvoj, skvalitňovanie a prehlbovanie
polytechnického vyučovania.
Školské výpočtové stredisko je účelové zariadenie stredných škôl na vyučovanie výpočtovej
techniky; pre učiteľov stredných škôl zabezpečuje v spolupráci s krajským pedagogickým
ústavom študijné cykly, kurzy, semináre, prednášky a inštruktáže o výpočtovej technike.
Vláda Slovenskej socialistickej republiky nariadením ustanoví, ktoré ďalšie školské
zariadenia môžu národné výbory podľa spoločenskej potreby zriaďovať.
(2)
Ministerstvo školstva vydáva všeobecne záväzné právne predpisy o výchovnovzdelávacej
činnosti predškolských zariadení a školských výchovných zariadení uvedených v tomto
zákone, pokiaľ táto pôsobnosť podľa osobitného zákona nepatrí inému ústrednému orgánu
štátnej správy.
(3)
Dĺžku štúdia a učebné plány na ľudových školách umenia, na ľudových školách jazykov
a na jazykových školách ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym
predpisom.
(4)
Podrobnosti o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy ustanovuje ministerstvo
školstva po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.
(5)
Ministerstvo školstva riadi v rozsahu ustanovenom vládou Slovenskej socialistickej
republiky pokusné overovanie organizácie a foriem výchovnovzdelávacej práce v predškolských
zariadeniach a v školských výchovných zariadeniach, ako aj pokusné overovanie ďalších
školských zariadení.
(6)
Ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom určí školské zariadenia,
v ktorých majú pedagogickí pracovníci postavenie učiteľa.
(7)
Ministerstvo školstva môže určiť druhy školských zariadení, ktoré možno zlučovať
a aké bude ich organizačné postavenie; o zlučovaní týchto školských zariadení rozhoduje
krajský národný výbor so súhlasom národných výborov, ktoré školské zariadenia zriadili.
Tento zákon sa vzťahuje na školské zariadenia spravované národnými výbormi. Ustanovenia
§ 2 až 8 sa vzťahujú aj na predškolské zariadenia zriaďované socialistickými organizáciami.
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
2)
Napr.: vyhláška č. 90/1972 Zb. o financovaní niektorých zariadení podnikovej spoločenskej spotreby a niektorých
činností štátnych hospodárskych organizácií a organizácií zahraničného obchodu, vyhláška
č. 119/1972 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií a o poskytovaní
príspevkov na investičnú výstavbu a prevádzku niektorých zariadení v znení zákona
č. 103/1974 Zb. o poľnohospodárskej dani a zákona č. 62/1977 Zb. o úpravách sústavy
odvodov a daní organizácií, čl. 87 písm. b) Vzorových stanov jednotných roľníckych
družstiev (príloha nariadenia vlády ČSSR č. 137/1975 Zb.), smernice Federálneho ministerstva
financií o financovaní niektorých výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií
(reg. v čiastke 7/1973 Zb.).
3)
§ 29 zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl.
4)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1975 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 36/1983 Zb.) a § 61 školského zákona.