Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o štátnom riadení v oblasti cien č. 169/1980 Zb. (úplné znenie) 2026

Štátne riadenie v oblasti cien zahŕňa:

Ceny možno zvyšovať alebo znižovať len za podmienok ustanovených vládou Československej socialistickej republiky.

Cieľom štátneho riadenia v oblasti cien je utvoriť jednotnú racionálnu sústavu cien podporujúcu uskutočnenie zámerov hospodárskej politiky štátu, konkretizovanej štátnymi plánmi rozvoja národného hospodárstva (ďalej len „štátne plány“), pri dôslednom zabezpečení určeného vývoja cien.

Racionálnu cenovú sústavu utvárajú ceny, ktoré

Na zabezpečenie účinnosti štátneho riadenia v oblasti cien sa musia opatrenia v cenách a v ostatných ekonomických nástrojoch vykonávať vo vzájomnom súlade. Za tým účelom opatrenia, ktoré vyvolávajú potrebu zmeny cien, musia byť vopred dohodnuté s príslušným cenovým úradom, s výnimkou opatrení schválených vládou Československej socialistickej republiky; obdobne sa musí na opatreniach v oblasti riadenia cien, ktoré menia podmienky, za ktorých boli určené ostatné ekonomické nástroje, dohodnúť príslušný cenový úrad s ústredným orgánom, ktorému patrí určiť alebo navrhnúť tieto ekonomické nástroje alebo ich zmeny.

Ceny výrobkov sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

Zásada jednotnosti cien platí aj pre ceny, ktorých určenie je v pôsobnosti orgánov republík, ako aj pre ceny, ktorých určením sú poverené organizácie.

Základným nástrojom riadenia vývoja cien, záväzným pre všetky orgány a organizácie, je plán vývoja cien, ktorý je súčasťou štátnych plánov.

Plán vývoja cien konkretizuje štátnu cenovú politiku na obdobie strednodobého štátneho plánu a vykonávacieho štátneho plánu na základe dlhodobého výhľadu. Jeho úlohou je určovať vývoj úrovne cien a zmeny cien jednotlivých výrobkov v súlade s plánovaným vývojom základných hmotných a hodnotových proporcií a zabezpečovať vzájomný súlad s ostatnými nástrojmi riadenia.

Plánovanie vývoja cien a uskutočňovanie zmien cien zahŕňa

Zmeny cien sa uskutočňujú na základe plánu vývoja cien alebo podľa § 1 ods. 2. Na základe osobitných predpisov sa môžu uskutočňovať zmeny cien za účelom cenového zvýhodnenia alebo znevýhodnenia výrobkov, zmeny cien dojednávaných dohodou dodávateľa s odberateľom a zmeny nesprávne určených cien.

Spôsob premietnutia plánovaných zmien cien do ukazovateľov štátnych plánov a štátnych rozpočtov sa určuje po dohode s príslušnými orgánmi tak, aby tieto zmeny účinne pôsobili na dodávateľa i odberateľa. Pre finančné vyrovnanie rozdielov z nového ocenenia zásob so štátnym rozpočtom platí osobitný predpis.¹)

Ceny sa tvoria pre nové výrobky, ktorých podstatné kvalitatívne a iné dodacie podmienky boli už vymedzené.

Úlohou tvorby cien nových výrobkov je

Dodávatelia môžu s odberateľmi dojednávať iba ceny a zmeny cien výrobkov uvedených v zozname vyhlásenom osobitným predpisom a za podmienok tam ustanovených.

Orgánom a organizáciám, ktoré poveria cenové úrady určením a zmenami cien, môžu príslušné cenové úrady uložiť povinnosť oznamovať im ceny výrobkov pred nadobudnutím ich platnosti tak, aby príslušný cenový úrad mohol pozastaviť vyhlásenie ceny, pokiaľ by nebola v súlade s cenovými predpismi, a vykonať opatrenia na nápravu.

Federálny cenový úrad spolu s cenovými úradmi republík vydáva Cenový vestník, v ktorom sa vyhlasujú opatrenia cenových úradov. Cenové opatrenia určené len pre niektoré orgány a organizácie sa v Cenovom vestníku iba oznamujú s uvedením orgánov, v ktorých možno do týchto opatrení nazrieť.

Ostatné orgány a organizácie vydávajúce cenové opatrenia pre opakovane dodávané výrobky sú povinné bez meškania ich zaslať všetkým príslušným orgánom, národným výborom a dodávateľom i odberateľom týchto výrobkov známym v čase vydania cenového opatrenia.

Výrobky dodávané za maloobchodné ceny musia sa označiť platnou maloobchodnou cenou tak, aby bola pri ich nákupe zreteľne viditeľná, a to na výrobku alebo na jeho obale, pokiaľ príslušný cenový úrad neurčí iný spôsob označenia cenou.

Cenovú kontrolu vykonávajú orgány a organizácie oprávnené na to podľa osobitných predpisov²) (ďalej len „kontrolné orgány“).

Odberateľskú kontrolu dodržiavania platných cien a dodržiavania kvalitatívnych a dodacích podmienok, za ktorých sú ceny určené, sú povinné vykonávať všetky socialistické organizácie.

Organizácie, v ktorých sa zistilo porušenie cenových predpisov, sú povinné vykonať alebo navrhnúť opatrenia potrebné na nápravu.

Organizácia, ktorá podľa kontrolného zistenia získala prostriedky porušením cenových predpisov (ďalej len „neoprávnene získané prostriedky“), je povinná odviesť ich do štátneho rozpočtu alebo do rozpočtu národného výboru (ďalej len „príslušný rozpočet“) ako dodatkový odvod.

Dodatkový odvod je úhrn prostriedkov neoprávnene získaných v období troch rokov pred 1. dňom mesiaca, v ktorom sa zistili, a prostriedkov neoprávnene získaných po tomto dátume. Do tohto úhrnu sa nezapočítavajú sumy, ktoré sa vrátili organizáciám a občanom, na úkor ktorých boli získané, a sumy, ktoré sa im vrátia najneskoršie do dvoch mesiacov odo dňa kontrolného zistenia, ak kontrolný orgán neurčí kratšiu lehotu.

Ak nemožno úhrn neoprávnene získaných prostriedkov zistiť vyčerpávajúcim alebo výberovým spôsobom,⁴) určí sa podľa prostriedkov preukázaných pri kontrole. Dodatkový odvod je trojnásobok týchto prostriedkov. Pre započítavanie súm vrátených organizáciám alebo občanom platí ustanovenie odseku 2.

Pri porušení cenového predpisu predajom výrobku, pre ktorý nebola cena ešte určená, alebo predajom výrobku, pre ktorý neboli v prípade určenia ceny poverenou organizáciou vymedzené podstatné kvalitatívne alebo iné dodacie podmienky a nemožno ich vymedziť ani podľa cenovej kalkulácie výrobku, tvorí dodatkový odvod 3 % z hodnoty výrobkov dodaných v období uvedenom v odseku 2. Ak organizácia získa za tieto výrobky aj prostriedky porušením iných ustanovení cenových predpisov, odvedie sa ten dodatkový odvod, ktorý je vyšší.

Ak organizácia nesplní povinnosť predložiť návrh cenového limitu alebo určiť cenový limit, tvorí dodatkový odvod

Od dodatkového odvodu sa odpočítajú prostriedky, ktoré organizácia z toho istého dôvodu odviedla do štátneho rozpočtu alebo ktoré ako majetkový prospech vydala štátu podľa osobitných predpisov.⁵) Od dodatkového odvodu podľa odsekov 2, 3 a 4 odvádzaného organizáciami, ktoré podľa osobitných predpisov zúčtovávajú cenové rozdiely s rizikovým fondom, sa odpočítavajú neoprávnene získané prostriedky odvedené na osobitný účet štátneho rozpočtu federácie v rámci ustanovených odvodov cenových rozdielov. Neoprávnene získané prostriedky zúčtované s rizikovým fondom sa odvádzajú na jeho ťarchu.

Dodatkový odvod ukladá kontrolný orgán, ktorý neoprávnene získané prostriedky v kontrolovanej organizácii zistil. Ak však ide o orgán, ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva cenovú kontrolu, nemá však oprávnenie ukladať dodatkové odvody, uloží tento odvod na základe protokolu o vykonanej kontrole ústredný orgán nadriadený kontrolovanej organizácii alebo príslušný národný výbor.

Ak dodatkový odvod neuloží kontrolný orgán oprávnený podľa predchádzajúceho odseku, uloží ho včítane zvýšenia podľa odseku 5, cenový úrad republiky príslušný podľa sídla kontrolovanej organizácie.

Organizácii, ktorá sama zistí, že získala neoprávnene prostriedky, sa dodatkový odvod neukladá; organizácia ho odvádza do príslušného rozpočtu už na základe vlastného zistenia vo výške určenej podľa § 11.

Ak neoprávnene získané prostriedky kontrolovanej organizácie zistí jej nadriadené generálne (odborové) riaditeľstvo, nadriadený družstevný alebo spoločenský orgán, uloží sa dodatkový odvod vo výške určenej podľa § 11.

Ak neoprávnene získané prostriedky zistí iný kontrolný orgán než uvedený v odseku 4, zvyšuje sa dodatkový odvod o sumu rovnajúcu sa úhrnu prostriedkov neoprávnene získaných za posledný rok trojročného obdobia vymedzeného v § 11 ods. 2 a prostriedkov neoprávnene získaných po skončení tohto obdobia až do uloženia dodatkového odvodu. Pri výpočte zvýšenia dodatkového odvodu sa neodpočítajú sumy vrátané podľa § 11 ods. 2 druhej vety po kontrolnom zistení. Ak sa neoprávnené prostriedky po zistení kontrolným orgánom vrátili organizáciám a občanom, na úkor ktorých sa získali, alebo ak bola lehota na ich vrátenie určená podľa § 11 ods. 2, ukladá oprávnený orgán kontrolovanej organizácii len zvýšenie dodatkového odvodu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dodatkové odvody podľa § 11 ods. 3, ods. 4 prvej vety a ods. 5 a na dodatkový odvod prostriedkov čerpaných investorom z iných než vlastných zdrojov alebo úverov na úhradu prostriedkov dodávateľom neoprávnene požadovaných v dôsledku porušenia cenových predpisov.⁶)

Vypustený.

Zvýšenie dodatkového odvodu sa nevzťahuje na prípady neoprávneného získania prostriedkov nákupom za nižšiu než platnú cenu.

Dodatkový odvod sa ukladá kontrolovanej organizácii. Ak cenové predpisy porušilo generálne (odborové) riaditeľstvo výrobných alebo obchodných organizácií, ukladá sa dodatkový odvod po prerokovaní s týmto generálnym riaditeľstvom jemu alebo organizáciám, ktoré získali prostriedky.

Povinnosť vrátiť neoprávnené prostriedky organizáciám a občanom, na úkor ktorých sa získali, alebo ich odviesť do príslušného rozpočtu vzniká bez ohľadu na to, či kontrolovaná organizácia porušením cenových predpisov získala majetkový prospech. Pri obchodných, odbytových a zásobovacích organizáciách a ostatných organizáciách poverených obchodnými, odbytovými a zásobovacími výkonmi podliehajú však dodatkovému odvodu, prípadne jeho zvýšeniu len sumy, o ktoré sa zvýšila ich obchodná alebo odbytová prirážka alebo zrážka, a prípadne ďalšie sumy majetkového prospechu získaného v dôsledku porušenia cenových predpisov. Tým nie je dotknutá platnosť § 11 ods. 4 a 5 pre uvedené organizácie.

Vykonaním dodatkového odvodu do príslušného rozpočtu nie sú dotknuté nároky organizácií a občanov, na úkor ktorých sa prostriedky neoprávnene získali.

Organizácii, ktorá vyrába a dodáva výrobok označený oprávnenými orgánmi za technicky zastaraný alebo zaradený do tretieho stupňa akosti alebo označený ako krmivo so zníženou akosťou, môže príslušný cenový úrad, národný výbor, prípadne iný poverený orgán uložiť miesto zníženia ceny alebo zľavy z ceny dodatkový odvod.

Dodatkový odvod za výrobok technicky zastaraný je suma rovnajúca sa skutočnému zisku výrobnej organizácie z tohto výrobku, zistenému výslednou kalkuláciou zostavenou v poslednom roku výroby, najmenej však 15 % z jeho veľkoobchodnej ceny.

Dodatkový odvod za výrobok zaradený do tretieho stupňa akosti pri prvom alebo pri novom hodnotení alebo na základe kontroly a za krmivo so zníženou akosťou tvorí 15 % z veľkoobchodnej ceny. Dodatkový odvod za výrobok zaradený aj pri opakovanom hodnotení do tretieho stupňa akosti tvorí 30 % z veľkoobchodnej ceny. Dodatkový odvod sa vypočíta z množstva skutočne dodaných výrobkov, najmenej však z množstva, ktoré má byť po čas platnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do tretieho stupňa akosti dodané podľa plánu odbytu, a ak sa tento plán v potrebnom členení nezostavuje, z množstva podľa dodávkových hospodárskych zmlúv.

Dodatkové odvody podľa predchádzajúcich odsekov sa neukladajú za dovážané výrobky; ďalej sa neukladajú za výrobky dodávané na vývoz, ak ich veľkoobchodné ceny, prípadne evidenčné veľkoobchodné ceny nie sú vyššie ako ich kúpne ceny dosiahnuté pri vývoze alebo ak tak rozhodne ústredný orgán nadriadený výrobcovi po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi. Ak je veľkoobchodná cena, prípadne evidenčná veľkoobchodná cena vyššia ako kúpna cena, je dodatkový odvod tento rozdiel, najviac však suma podľa odsekov 2 alebo 3.

Dodatkový odvod pri výrobkoch, ktorých cenové znevýhodnenie sa určí v závislosti od cien dosahovaných pri vývoze, tvorí najviac 30 % z veľkoobchodnej ceny, prípadne evidenčnej veľkoobchodnej ceny. Vymedzenie rozsahu výrobkov a spôsob výpočtu výšky dodatkového odvodu podľa dosahovaných cien, prípadne podielov z dodatkového odvodu určia pre výrobné organizácie a pre organizácie zahraničného obchodu cenové úrady osobitným rozhodnutím.

Organizácii sa môže uložiť dodatkový odvod prostriedkov alebo časti prostriedkov získaných v dôsledku opatrenia príslušného orgánu, ktoré nie je premietnuté do ceny výrobku, najmä v dôsledku zmeny ceny poddodávky, v dôsledku povolenej odchýlky od podstatnej kvalitatívnej alebo dodacej podmienky dodávaných výrobkov alebo inej povolenej zmeny alebo v dôsledku ceny rozdielnej pre dodávateľa a odberateľa.

Dodatkový odvod prostriedkov získaných v dôsledku opatrenia organizácie na úsporu alebo na zámenu materiálu sa môže tejto organizácii uložiť len v prípadoch vymedzených osobitným predpisom.⁸)

Dodatkové odvody podľa odsekov 1 a 2 ukladá príslušný cenový úrad.⁹)

Dodatkové odvody upravené týmto nariadením sa platia do toho štátneho rozpočtu alebo do rozpočtu národného výboru, do ktorého plynú výnosy odvodov zo zisku, prípadne odvodu časti zisku na základe finančného plánu, dôchodkovej dane alebo poľnohospodárskej dane z dôchodku,¹⁰) ktorým podlieha organizácia povinná vykonať dodatkový odvod. V ostatných prípadoch sa tieto dodatkové odvody platia do rozpočtu príslušného národného výboru.

O správe dodatkových odvodov upravených týmto nariadením platí ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 111/1971 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie.

Uloženie dodatkových odvodov upravených týmto nariadením je aktom hospodárskeho riadenia.

Vypustený.

Dodatkové odvody podľa § 11 ods. 5 písm. a) a c) sa ukladajú za porušenia cenových predpisov zistené od 1. januára 1979.

Ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 sa vzťahujú na na výrobky, ktoré budú alebo majú byť dodané odo dňa 1. septembra 1978.

Pri pláne štandardizácie sa dodatková odvod podľ § 11 ods. 5 písm. b) ukladá začínajúc plánmi na rok 1981.

Zvýšenie dodatkového odvodu podľa § 12 ods. 5 sa neuplatňuje v prípadoch podľa § 11 ods. 4 a v prípadoch čerpania investičných prostriedkov investorom z iných než vlastných zdrojov alebo úveru na úhradu prostriedkov dodávateľom neoprávnene požadovaných, ak do začiatku účinnosti tohto nariadenia nebol uložený odvod podľa § 11.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1974.

Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 72/1978 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 136/1973 Zb. o štátnom riadení v oblasti cien nadobudlo účinnosť 1. septembrom 1978 a nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 158/1980 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 136/1973 Zb. o štátnom riadení v oblasti cien, v znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 72/1978 Zb. nadobudlo účinnosť 1. januárom 1981.