Toto nariadenie upravuje podmienky mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku občanom,
ktorí boli za účinnosti tohto nariadenia uvoľnení z doterajšieho zamestnania z dôvodov
uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.
Občan uvedený v § 1 má odo dňa nasledujúceho po dni uvoľnenia nárok na starobný dôchodok, ak
a)
bol zamestnaný najmenej 25 rokov,
b)
do dovŕšenia veku potrebného pre nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení mu chýbajú ku dňu uvoľnenia najviac dva roky a
c)
príslušný štátny orgán mu nemôže zabezpečiť vhodné zamestnanie.2)
(3)
Pre výšku starobného dôchodku a pre nárok na starobný dôchodok sa pripočíta k dobe
zamestnania aj doba odo dňa nasledujúceho po dni uvoľnenia do dňa dovŕšenia veku potrebného
pre nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení.
Požívateľovi starobného dôchodku priznaného podľa § 2 sa do dovŕšenia veku potrebného pre nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení starobný dôchodok pri ďalšom zamestnaní nezvyšuje.
Žiadosť o starobný dôchodok musí byť doložená potvrdením príslušného štátneho orgánu
o tom, že občanovi nemôže zabezpečiť zamestnanie uvedené v § 2 ods. 1 písm. c) a ak sa tomu občanovi poskytovalo hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie, aj
o tom, ktorým dňom zanikol nárok na hmotné zabezpečenie.
(2)
Starobný dôchodok priznaný podľa § 2 sa nevypláca po dobu, po ktorú sa občanovi poskytovalo hmotné zabezpečenie uchádzačov
o zamestnanie.