Za spoločenské organizácie [§ 2 ods. 1 písm. c) zákona] sa považujú aj kultúrne zariadenia podnikových odborových orgánov, ktoré majú právnu
subjektivitu.
Zariadením na výkon činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) zákona na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa rozumejú najmä stavenisko,
dielne, kancelárie, zariadenie na ťažbu prírodných zdrojov a ďalšie prevádzkárne.
Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni. Pritom sa na účely
vzniku stálej prevádzkárne sčítajú doby trvania činnosti, pokiaľ nedôjde k jej prerušeniu
na dobu dlhšiu ako 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.
V malých podnikoch a malých družstvách, ktorým sa povolilo viesť zjednodušené účtovníctvo,
sa ziskom rozumie rozdiel medzi príjmami a výdavkami znížený o odpisy základných prostriedkov.
(2)
Sumou, o ktorú boli zvýšené náklady v rozpore s právnymi predpismi, je i dôchodková
daň vyberaná v Českej a Slovenskej Federatívnej Repbuliky, ktorá bola zaplatená za
subjekty so sídlom alebo bydliskom na území štátov, s ktorými Česká a Slovenská Federatívna
Republika dojednala zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, pokiaľ bola táto daň zahrnutá
do nákladov.
(3)
Ak sa náklady daňovníka vzťahujú tak na zdaňovanú činnosť, ako aj na nezdaňovanú
činnosť (správnu, záujmovú a pod.), uznávajú sa náklady pri určení základu dôchodkovej
dane len v tej výške, v akej pripadajú na činnosť podrobenú dani. Ak nemožno ich výšku
z účtovníctva ani z inej preukázateľnej evidencie zistiť, určí sa podľa vhodného kritéria,
napr. zastavanej plochy, najazdených kilometrov, počtu pracovníkov a pod., alebo podľa
pomeru príjmov zo zdaniteľnej a nezdaniteľnej činnosti.
(4)
Za príjmy z licenčných a im podobných poplatkov [§ 4 ods. 7 písm. a) zákona] sa považuje akékoľvek peňažné a iné plnenie, ktoré sa poskytuje za použitie alebo
za právo na použitie patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov, návrhov, dizajnov
modelov, technických projektov a plánov, utajovaných vzorcov alebo postupov, ako aj
za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného a vedeckého zariadenia
alebo za oznámenie priemyselných, obchodných a vedeckých skúseností.
(5)
Za príjmy za technickú pomoc a služby [§ 4 ods. 7 písm. a) zákona] sa považujú príjmy za činnosť technického charakteru spojené s dozorom, technickým
poradenstvom, výcvikom, školením, instruktážou, prieskumom a výskumom na mieste, odovzdávaním
technickej dokumentácie a poskytovaním ďalších služieb technickej povahy.
(6)
Príjmami z prevádzkovacích práv [§ 4 ods. 7 písm. b) zákona] sa rozumie plnenie akéhokoľvek druhu, či peňažné alebo iné, ktoré sa poskytuje ako
náhrada za použitie práva verejne predvádzať divadelné, filmové, televízne a hudobné
dielo požívajúce autorskoprávnu ochranu.
(7)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) zákona sa za náklady nevyhnutne vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov v Českej
a Slovenskej Federatívnej Republike považujú aj odpisy v rozsahu a do výšky podľa
československého práva a primeraná časť celkových administratívnych výdavkov vynaložených
v cudzine na zabezpečenie príjmov v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
(8)
Základ dôchodkovej dane podľa § 4 ods. 7 písm. d) zákona sa u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) zákona určí vo výške, ktorú by z tej istej činnosti dosiahla organizácia so sídlom na území
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na jeho určenie sa môže použiť pomer zisku
k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných organizáciách alebo činnostiach
za predchádzajúci kalendárny rok, porovnateľnej výške obchodného rozpätia (provízie)
a iných porovnateľných údajoch.
Obchodnou činnosťou sa podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona rozumie prevádzkovanie maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti, poskytovanie obchodných
služieb, služieb verejného stravovania, verejných ubytovacích služieb a služieb cestovnému
ruchu. Výrazom „prevažne“ sa rozumie viac ako polovica tržieb z uvedených činností.
Za služby verejného stravovania sa nepovažuje závodné stravovanie.
U daňovníkov, pre ktorých nie je určený ukazovateľ redukované výkony, sa zľava (§
6 ods. 1 zákona) vypočíta podľa podielu výkonov služieb vymedzených v prílohe tejto
vyhlášky na celkových výkonoch.
(2)
Za daňovníkov podľa § 6 ods. 3 zákona sa považujú daňovníci, u ktorých podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou
je viac ako 60 % z priemerného počtu všetkých pracovníkov. Pre určenie tejto hranice
sa pracovník so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím započítava
trikrát.
(3)
Za služby verejnosti v Ústredí českej advokácie a Ústredí slovenskej advokácie sa
nepovažujú advokátske, informačné a iné služby poskytované organizáciám zaradené podľa
jednotnej klasifikácie výkonov do odboru 993.
Sadzba dane z objemu miezd podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona vo výške 20 % sa vzťahuje na časť základu dane z objemu miezd, ktorý pripadá na druhy
služieb a činností včítane podnikovej spoločenskej spotreby2) (ďalej len „služby“), uvedené v prílohe tejto vyhlášky. Do tejto časti základu dane
z objemu miezd sa zahŕňajú mzdové prostriedky, ktoré pripadajú na služby poskytované
obyvateľstvu, organizáciám a ich pracovníkom.
(2)
Časť základu dane z objemu miezd sa určí buď:
a)
podľa samostatne evidovaných mzdových prostriedkov za jednotlivé vnútorné štrukturálne
jednotky poskytujúce uvedené služby zvýšené o podiel mzdových prostriedkov pripadajúcich
na vnútropodnikové strediská včítane podnikovej správy, ktoré sa podieľajú na poskytovaní
služieb, a to podľa podielu výkonov týchto služieb na celkových výkonoch v percentách,
prípadne redukovaných výkonov týchto služieb na celkových redukovaných výkonoch s
presnosťou na desatiny (bez zaokrúhlenia), alebo
b)
podľa podielov výkonov týchto služieb na celkových výkonoch v percentách, prípadne
redukovaných výkonov týchto služieb na celkových redukovaných výkonoch s presnosťou
na desatiny (bez zaokrúhlenia).
(3)
Daňovník dohodne s orgánom vykonávajúcim správu dane, či sa použije výpočet podľa
odseku 2 písm. a) alebo b); redukované výkony sa uplatnia u tých daňovníkov, pre ktorých
je tento ukazovateľ ustanovený.
Pri výpočte priemerného prepočítaného počtu pracovníkov včítane pracovníkov so zmenenou
pracovnou schopnosťou sa postupuje podľa smerníc k štátnym štatistickým výkazom za
úsek Práce a mzdy.3)