Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona
č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990
Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona
č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. a zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 42a vrátane nadpisu znie:
„Odporovateľné právne úkony
§ 42a
(1)
Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2
až 4, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2)
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a)
osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú
účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c)
právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(4)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a)
členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b)
osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú
účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d)
právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom
alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.“.
2.
Za § 42a sa vkladá nový § 42b, ktorý znie:
㤠42b
(1)
Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2)
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.
(3)
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom
dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom;
proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
(4)
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech.“.
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona
č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 78/1983 Zb.,
zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č.
263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 22/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996
Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 266 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Na návrh povinného, ktorý je revitalizovaným podnikom, po vydaní rozhodnutia o revitalizácii
podľa osobitného zákona predseda senátu do 30 dní od podania návrhu odloží uskutočnenie
výkonu rozhodnutia na dobu, ktorá je určená v rozhodnutí o revitalizácii. Odklad výkonu
rozhodnutia povolí predseda senátu aj povinnému, ktorý je oprávnenou osobou voči povinnému,
ktorý je revitalizovaným podnikom po vydaní rozhodnutia o revitalizácii, na jeho návrh.“.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V § 56 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Na návrh povinného, ktorý je revitalizovaným podnikom po vydaní rozhodnutia o revitalizácii,
podľa osobitného zákona súd do 30 dní od podania návrhu povolí odklad exekúcie na
dobu, ktorá je určená v rozhodnutí o revitalizácii. Odklad exekúcie povolí súd aj
povinnému, ktorý je oprávnenou osobou voči povinnému, ktorý je revitalizovaným podnikom
po vydaní rozhodnutia o revitalizácii, na jeho návrh.“.
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.“.
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona
č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995
Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 322/1996 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z. sa
mení a dopĺňa takto:
1.
V § 14 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „ak osobitný zákon neustanoví inak.“.
2.
V § 28 sa odsek 3 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o)
na ďalšie účely, ak tak ustanoví osobitný predpis.“.
§ 59 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z.
2)
§ 59 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z.§ 47 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.
3)
§ 103 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
4)
§ 23 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.§ 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.
§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku
1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
§ 64 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z.
9)
§ 14 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.