Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 338/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch
Znenie účinné:
od do
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti
a)
o postupe pre odber pôdnych vzoriek,
b)
o spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd a zisťovania pôdnych
vlastností lesných pozemkov,
c)
o poľnohospodárskom pozemku a vedení evidencie spotreby a použitia hnojív,
d)
o spôsobe spracúvania každoročného bilančného porovnania živín a pôdnej organickej
hmoty na poľnohospodárskych pozemkoch.
(1)
Pôdne vzorky poľnohospodárskych pozemkov sa odoberajú v jarnom období do 31. mája
a v období po zbere plodín do 30. novembra kalendárneho roka.
(2)
Vzorka pôdy sa odoberá sondážnou tyčou tvaru uvedeného v prílohe č. 1 najmenej 30 vpichmi, ktoré sú rozmiestnené rovnomerne po ploche poľnohospodárskeho
pozemku alebo po jeho časti s rovnakou plodinou a s jednotným hnojením.
(3)
Odber pôdnych vzoriek sa zabezpečuje na všetkých poľnohospodárskych pozemkoch väčších
ako jeden hektár, ktoré boli zaradené Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym
(ďalej len „kontrolný ústav“) do ročného plánu celoplošného výkonu agrochemického
skúšania pôd.
(4)
Plocha na odber jednej pôdnej vzorky na veľkých poľnohospodárskych pozemkoch predstavuje
v priemere výmeru
a)
osem hektárov na ornej pôde v zemiakovej a horskej výrobnej oblasti a desať hektárov
na ornej pôde v repnej a kukuričnej výrobnej oblasti; pôdne vzorky sa odoberajú z
orničnej vrstvy najviac do hĺbky 30 cm,
b)
20 hektárov na trvalých trávnych porastoch; odber pôdnych vzoriek sa vykonáva do
hĺbky 15 cm, pričom mačinová vrstva pôdy sa odhadzuje priamo z odobratej vzorky,
c)
dva hektáre vo vinohradoch; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 60 cm, pričom
vrchných 20 cm sa do objemu vzorky nezahŕňa,
d)
tri hektáre v intenzívnych ovocných sadoch; pôdna vzorka sa odoberá do hĺbky 40 cm,
e)
tri hektáre v chmeľniciach; pôdna vzorka sa odoberá do hĺbky 40 cm, pričom vrchná
10 cm vrstva pôdy sa odhadzuje priamo z odobratej vzorky.
(5)
Predsušené pôdne vzorky, vyplnené mapové podklady, záznam o odbere pôdnych vzoriek
uvedený v prílohe č. 2 a záznam o vzorke a výsledkoch agrochemického skúšania pôd uvedený v prílohe č. 3 sa odovzdávajú na miesto určené kontrolným ústavom najneskôr jeden mesiac po skončení
odberov pôdnych vzoriek.
(1)
V pôdnych vzorkách sa zisťuje
a)
pôdna reakcia,
b)
obsah prístupného fosforu, draslíka a horčíka,
c)
potreba vápnenia a dávka CaO na hektár.
(2)
V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov vybraných kontrolným ústavom sa
v prípade potreby zisťuje aj obsah vápnika, stopových prvkov, medi, zinku, mangánu,
bóru, molybdénu, železa a humusu.
(3)
V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov s rizikom vstupu nežiaducich látok
do potravinového reťazca určuje kontrolný ústav rozsah rizikových prvkov a rizikových
látok podľa špecifík konkrétneho pozemku.
(1)
Princípy chemických rozborov poľnohospodárskych pôd sú uvedené v prílohe č. 4.
(2)
Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek uvedených v prílohe č. 3 vyhodnotí kontrolný ústav podľa určených kritérií, štatisticky ich spracuje a odovzdá
tak, aby výsledky z jarných odberov boli využiteľné pri jesennom hnojení a výsledky
z jesenných odberov boli využiteľné pri jarnom hnojení. Kritériá hodnotenia výsledkov
chemických rozborov poľnohospodárskych pôd sú uvedené v prílohe č. 5.
(3)
Agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pozemkov po vyhodnotení kontrolným ústavom
obsahuje
a)
výsledky chemických rozborov dodaných vzoriek z jednotlivých skúšaných pozemkov vrátane
priemerných hodnôt týchto výsledkov,
b)
agronomické zhodnotenie parametrov jednotlivých skúšaných poľnohospodárskych pozemkov
a štatistické prehľady za celú odskúšanú poľnohospodársku pôdu obhospodarovanú subjektom,
ktorý dodal pôdne vzorky,
c)
priebežnú evidenciu o poľnohospodárskych pozemkoch prehnojených niektorou zo zisťovaných
živín,
d)
zhodnotenie vývoja agrochemických vlastností skúšaných poľnohospodárskych pozemkov
priebežne a po skončení celého cyklu agrochemického skúšania pôd podľa administratívneho
usporiadania štátu a za celú Slovenskú republiku,
e)
zisťovanie aktuálneho stavu kontaminácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane vedenia
ich zoznamu.
(1)
Odber pôdnych vzoriek z lesných pozemkov1) pozostáva na každom odbernom mieste z odberu
a)
pokryvného humusu na ploche 30 cm x 30 cm, ktorý sa vykoná až po hranicu minerálnej
pôdy (organická vrstva),
b)
minerálnej pôdy osobitne z hĺbky do 10 cm, z hĺbky od 10 cm do 20 cm a z hĺbky od
20 cm do 40 cm.
(2)
Pri odbere pôdnych vzoriek z lesných pozemkov v lesných škôlkach a v lesných porastoch
určených na produkciu semena zo semenných sadov, v energetických porastoch a plantážach
vianočných stromčekov
a)
sa ustanovuje plocha na odber jednej vzorky najviac 0,5 hektára,
b)
pôdnu vzorku tvorí pôdny materiál odobratý z viacerých miest rovnomerne rozmiestnených
po ploche vzdialených od seba približne 25 m,
c)
odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 25 cm, pričom vrchné 3 cm sa do vzorky nezahŕňajú,
d)
hustota a rozmiestnenie odberu pôdnych vzoriek má zohľadňovať homogenitu, najmä z
hľadiska používaných postupov hnojenia pri príprave pôdy.
(1)
Chemickým rozborom pôdnych vzoriek lesných pozemkov sa zisťuje
a)
v organických horizontoch hmotnostné množstvo organickej vrstvy, pôdna reakcia (pH),
oxidovateľný uhlík, celkový dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík a prípadne ďalšie
prvky, ak si to vyžadujú miestne podmienky,
b)
v minerálnych horizontoch pôdna reakcia (pH), oxidovateľný uhlík, celkový dusík,
prístupné živiny a prípadne ďalšie prvky, ak si to vyžadujú miestne podmienky.
(2)
Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sú uvedené v prílohe č. 6.
(3)
Po chemických rozboroch sa vyhotovuje protokol o výsledkoch analýz pôdnych vzoriek
z lesných pozemkov, ktorý obsahuje
a)
číslo a dátum protokolu,
b)
názov a sídlo laboratória,
c)
meno a priezvisko alebo názov a adresu subjektu, ktorý dodal pôdne vzorky,
d)
opis a presné označenie vzoriek,
e)
charakteristiky a stav pôdnych skúšobných vzoriek,
f)
dátum odberu pôdnych vzoriek,
g)
identifikáciu pôdnych vzoriek,
h)
miesto odberu vzoriek,
i)
údaje o prostredí počas odberu, ak môžu ovplyvňovať výsledok skúšok (poveternostné
podmienky),
j)
princíp použitej metódy,
k)
odkaz na metódu odberu vzoriek,
l)
dátum prevzatia vzoriek do laboratória a dátum vykonania skúšky,
m)
výsledok skúšky vrátane jednotiek,
n)
meno, priezvisko, titul a podpis osoby zodpovednej za správnosť a technickú stránku
protokolu.
(1)
Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov vyhodnocuje Lesnícky
výskumný ústav.
(2)
Vyhodnotenie výsledkov chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov spolu
s protokolom o výsledku skúšok uchováva Lesnícky výskumný ústav ako podklad na súhrnné
hodnotenie pôdnych vlastností lesných pozemkov.
(1)
V lesných škôlkach, porastoch určených na produkciu semena, energetických porastoch
a v plantážach vianočných stromčekov sa pôdne vlastnosti zisťujú pravidelne, pričom
základné parametre sa zisťujú najmenej každé štyri roky.
(2)
Vyhodnotenie pôdnych vlastností lesných pozemkov slúži ako podklad na návrh ozdravných
opatrení počas dvoch rokov; po ich uplynutí sa vykoná nové zisťovanie stavu pôdnych
vlastností lesných pozemkov.
(3)
Evidencia o použití priemyselných hnojív, hospodárskych hnojív a pomocných látok
na lesných pozemkoch sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 7.
Hnojivá na lesných pozemkoch sa používajú podľa
a)
vyhodnotenia chemických rozborov lesnej pôdy a stavu lesných porastov,
b)
vonkajších príznakov porúch výživy, rastu a vývoja lesných porastov a ich celkového
stavu,
c)
podmienok stanovišťa,
d)
výsledkov predchádzajúceho použitia hnojív v lesných porastoch.
(1)
Evidencia o hnojení pozemku, jeho vlastnostiach, striedaní plodín a agrotechnike
v priebehu desiatich rokov na poľnohospodárskych pozemkoch sa vedie podľa vzoru uvedeného
v prílohe č. 8.
(2)
Z evidencie o spotrebe hnojív na poľnohospodárskych pozemkoch poľnohospodárske subjekty
každoročne začiatkom kalendárneho roka poskytujú kontrolnému ústavu prehľad o spotrebe
hnojív v poľnohospodárskom podniku za predchádzajúci hospodársky rok podľa vzoru uvedeného
v prílohe č. 9.
(1)
Na hnojenie poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov možno používať len hnojivá,
ktoré boli skladované ustanoveným spôsobom.
(2)
Tuhé hnojivá sa skladujú v skladoch ako voľne ukladané alebo balené.
(3)
Voľne ukladané hnojivá sa skladujú
a)
v hromadách označených názvom hnojiva do maximálnej výšky šiestich metrov vzdialených
minimálne dva metre od seba,
b)
v oddeleniach označených názvom hnojiva, kde hromady môžu dosahovať najvyššie hornú
hranu prepážky, alebo
c)
v zásobníkoch.
(4)
Balené hnojivá do hmotnosti 50 kg sa skladujú vo vreciach uložených na seba maximálne
do výšky 1,5 m alebo na paletách do výšky 3,5 m.
(1)
Kvapalné hnojivá sa skladujú v nádržiach vybudovaných na tento účel a označených
názvom uskladneného hnojiva, umiestnených v záchytnej vani, ktorej objem prevyšuje
objem najväčšej skladovacej nádrže umiestnenej vo vani.
(2)
Suspenzné hnojivá sa skladujú v nádržiach s účinným miešacím zariadením.
(3)
Pri skladovaní kvapalných hnojív je nutné dôsledne dodržiavať podmienky skladovania
predpísané ich výrobcom.
Jednozložkové hnojivá typu dusičnanu amónneho s celkovým obsahom oboch foriem dusíka
vyšším ako 28 % možno skladovať len
a)
v skladoch, oddelene a chránené pred akýmkoľvek prístupom organických látok, najmä
pilín, slamy, dreva, oleja alebo ropných látok,
b)
balené a v množstve maximálne do 25 ton,
c)
tak, aby boli chránené pred priamym slnečným žiarením a teplom zo svetelného zdroja,
d)
minimálne vo vzdialenosti 1 m od stropu skladu a tepelného a svetelného zdroja,
e)
v sklade, v ktorom je zakázané fajčiť, kúriť a manipulovať s otvoreným ohňom a ktorý
je označený nápisom „nebezpečenstvo výbuchu“.
(1)
Skladovacie priestory hospodárskych hnojív je potrebné zosúladiť so skutočnou produkciou
hnoja v podniku za obdobie
a)
šiestich mesiacov pri vyvážke hnoja dvakrát ročne,
b)
12 mesiacov pri vyvážke jedenkrát ročne.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na tuhé hospodárske hnojivá uložené na poľnohospodárskej
pôde pred ich použitím s výnimkami ustanovenými osobitným predpisom.2)
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pastevný spôsob chovu zvierat, ktorý trvá celoročne
alebo sezónne. Vyžaduje sa však písomné potvrdenie chovateľa zvierat, že akékoľvek
aj malé množstvo hospodárskych hnojív z prístreškov zvierat bolo využité spôsobom
nepoškodzujúcim životné prostredie.
(4)
Zásobníky na uskladnenie hnojovice majú mať objem na štvormesačnú produkciu v podniku,
pri močovke je potrebný objem na trojmesačnú produkciu. Pri prevádzkovaných zásobníkoch
nie je prípustný prítok povrchových vôd.
(5)
Ak sú hospodárske zvieratá chované na pasienku prevažnú časť roka, kapacita zásobníkov
na kvapalné hospodárske hnojivá musí pokryť minimálne obdobie zákazu aplikácie na
poľnohospodársku pôdu a dobu ustajnenia zvierat v maštali.
(6)
Ustajnenie na hlbokej podstielke nevyžaduje skladovacie priestory, ak je preukázané,
že hospodárske hnojivo bolo využité tak, aby nebolo poškodené životné prostredie.
(1)
Pri používaní hnojív, hospodárskych hnojív a pôdnych pomocných látok na poľnohospodárskych
pozemkoch nesmie prísť k ich priamemu prieniku alebo k splaveniu do povrchových vôd
alebo na vedľajšie pozemky. Tuhé hospodárske a organické hnojivá musia byť zapracované
do 48 hodín po ich aplikácii.
(2)
Pri používaní hnojovice alebo močovky na povrchu ornej pôdy sa musí zabrániť úniku
amoniaku jej priamou aplikáciou alebo následným zapracovaním do pôdy, najneskôr do
24 hodín po aplikácii.
(3)
Pri použití dusíka s cieľom rozložiť slamu alebo iné rastlinné zvyšky možno použiť
hnojovicu alebo močovku v dávke do 80 kg dusíka na hektár.
(4)
Používanie hnojív na poľnohospodárskych pozemkoch je obmedzené v období od 15. novembra
do 31. januára. Hnojivá sa neaplikujú na pozemkoch
a)
svahovitých so sklonom viac ako 12o, ak je nebezpečenstvo ich splavenia do povrchových vôd,
b)
zamokrených alebo prevlhčených na svahu,
c)
odvodnených do dvoch mesiacov od odvodnenia pri tuhých formách hnojív a do dvoch
rokov od odvodnenia poľnohospodárskych pozemkov pri kvapalných formách hnojív,
d)
susediacich s vodárenskými zdrojmi povrchových vôd a vodárenskými zdrojmi podzemných
vôd.
(5)
Pri aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov na poľnohospodársky pozemok
sa postupuje podľa osobitného predpisu.3)
(6)
Pri určovaní dávky hnojív sa vychádza zo zásad cieleného hnojenia, ktoré zohľadňuje
a)
potreby plodiny na dosiahnutie predpokladanej úrody a kvality produkcie,
b)
množstvo prístupných živín v poľnohospodárskej pôde, výsledky bilančného porovnávania
živín na poľnohospodárskom pozemku alebo analýzy rastlín a vonkajšie príznaky porúch
vo výžive,
c)
pôdnu reakciu, pomer dôležitých katiónov vápnika, horčíka a draslíka a výsledky bilančného
porovnania pôdnej organickej hmoty (humus),
d)
podmienky pôdneho stanovišťa, a to pôdny druh a typ, vlhkostné, tepelné pomery a
svahovitosť,
e)
pestovateľské podmienky ovplyvňujúce prístupnosť živín, napríklad predplodina, spracovanie
poľnohospodárskej pôdy, organizácia porastu, závlaha.
(1)
Každý, kto hospodári na poľnohospodárskej pôde, každoročne spracúva bilančné porovnanie
živín a pôdnej organickej hmoty na všetkých poľnohospodárskych pozemkoch vedených
v evidencii podľa prílohy č. 8.
(2)
Bilančné porovnanie živín sa nevzťahuje na poľnohospodárske pozemky, ktoré sa využívajú
na
a)
ekologické pestovanie plodín,
b)
škôlky ovocných drevín a okrasných drevín a skleníkové hospodárstvo,
c)
poľnohospodárske pozemky dočasne vyradené z obhospodarovania až do skončenia takéhoto
stavu.
(3)
Bilančné porovnanie živín za poľnohospodársky pozemok sa spracúva zo vstupov a výstupov
hlavných živín, ktorými sú dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), a vyjadruje rozdiel
medzi množstvom živín dodaných do poľnohospodárskej pôdy a množstvom živín odčerpaných
úrodou z jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov výpočtom podľa vzorcov uvedených
v prílohe č. 10. Výsledná bilancia živín (A+B+C) - (D+E) sa dopĺňa do evidenčnej tabuľky uvedenej
v prílohe č. 8 takto:
a)
bilancia dusíka = (A+B+C) - (D+E),
b)
bilancia fosforu a draslíka = (A+B) - (D+E),
kde
A = vstup živín (v kg . ha-1) v minerálnych, organických a organicko-minerálnych hnojivách,
B = vstup živín (v kg . ha-1) v hospodárskych hnojivách a v upravených kaloch,
C = vstup dusíka (v kg . ha-1) biologickou fixáciou,
1.
ak ide o ďatelinoviny (ďatelina, lucerna), 240 kg N.ha-1,
2.
ak ide o strukoviny (hrach, bôb, lupina, fazuľa, šošovica, sója a iné), 80 kg N.ha-1,
3.
ak ide o ostatné (t. j. ďatelinotrávne a lucernotrávne a strukovinoobilné miešanky),
25 kg N.ha-1,
D = výstup živín (v kg . ha-1) z úrody hlavného produktu,
E = výstup živín (v kg . ha-1) z úrody vedľajšieho produktu (len v prípade, ak je odvezený z poľnohospodárskeho
pozemku).
(4)
Na určenie dávok živín na jednotlivé poľnohospodárske pozemky sa používajú obsahy
živín v prvkoch uvedené na označení hnojív. Pri aplikácii organických hnojív a organicko-minerálnych
hnojív vlastnej výroby, hospodárskych hnojív, upravených kalov a ďalších sekundárnych
zdrojov živín sa využívajú výsledky aktuálnych analýz alebo obsahy živín podľa tabuľky
uvedenej v prílohe č. 11. Súčasťou prílohy sú aj koeficienty na prepočet prvkov na oxidy a opačne a hodnoty
bilančných prebytkov podľa jednotlivých živín.
(5)
Na určenie výstupu živín úrodou hlavného a vedľajšieho produktu pri spracúvaní bilančného
porovnania živín sa používajú stredné hodnoty odberu živín podľa tabuľky uvedenej
v prílohe č. 12.
(6)
Úroda vedľajšieho zberového produktu sa určuje na základe pomeru hlavného produktu
a vedľajšieho produktu takto:
a)
ak ide o obilniny:
množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 0,8,
b)
ak ide o kukuricu:
množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 1,2,
c)
ak ide o strukoviny:
množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 1,1,
d)
ak ide o slnečnicu:
množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 3,1,
e)
ak ide o cukrovú repu:
množstvo buliev : množstvo skrojkov 1 : 0,7,
f)
ak ide o repku olejnú:
množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 2,0 - 3,2,
g)
ak ide o vinič:
množstvo hrozna : množstvo listov a dreva 1 : 0,5,
h)
ak ide o chmeľ:
množstvo zelených hlávok : množstvo listov a dreva 1: 1,5.
(1)
Celkové vstupy živín na jednotlivé poľnohospodárske pozemky a výstupy živín sa spracúvajú
do výsledného bilančného porovnania živín za celú obhospodarovanú výmeru poľnohospodárskej
pôdy podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 13.
(2)
Vysoký bilančný prebytok živín, ktorý je nežiaduci z hľadiska optimálnej výživy rastlín
a ochrany životného prostredia, možno znížiť obmedzením vstupov živín zo všetkých
druhov hnojív alebo zmenou osevného postupu vyšším zastúpením plodín náročnejších
na živiny.
(1)
Bilančným porovnaním pôdnej organickej hmoty na každom poľnohospodárskom pozemku
sa sleduje, či nedochádza k jej bilančnému schodku.
(2)
Po zistení bilančného schodku pôdnej organickej hmoty, ktorá je dôsledkom nedostatočných
vstupov, sa vykonávajú nápravné opatrenia následným organickým hnojením.
(3)
Spôsob spracúvania bilančného porovnania pôdnej organickej hmoty na poľnohospodárskom
pozemku vyjadrený jej transformáciou na obsah humusu je uvedený v prílohe č. 14. Bilančné saldo humusu sa vypočíta zo vstupov a výstupov organickej hmoty. Vyjadruje
rozdiel medzi množstvom dodaného humusu zo zdrojov uvedených v prílohe č. 15 a korekčného vplyvu plodiny osevného postupu na saldo humusu v pôde pozemku uvedeného
v prílohe č. 16. Vypočítané bilančné saldo pôdneho humusu na poľnohospodárskom pozemku celkom ( A+B+C
) sa dopĺňa do tabuľky v prílohe č. 8.
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 21/2001 Z. z. o agrochemickom skúšaní pôd a zisťovaní pôdnych vlastností lesných pozemkov.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augusta 2005 okrem § 16 až 18, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.
Zsolt Simon v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
NÁČRT SONDÁŽNEJ TYČE SO ŠKRABKOU
Príloha č. 2 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
VZOR
ZÁZNAM O ODBERE PÔDNYCH VZORIEK
ZÁZNAM O ODBERE PÔDNYCH VZORIEK
Príloha č. 3 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
ZÁZNAM O VZORKE A VÝSLEDKOCH AGROCHEMICKÉHO SKÚŠANIA PÔD
Príloha č. 4 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
PRINCÍPY CHEMICKÝCH ROZBOROV POĽNOHOSPODÁRSKYCH PÔD
1.
Základné pôdne parametre
a)
stanovenie pH
Medzi vyluhovacím roztokom a pôdou nastane rovnováha medzi iónmi vodíka v roztoku
a iónmi vodíka viazanými v sorpčnom komplexe pôdy. Aktivita iónov vodíka sa meria
vhodnou elektródou pH-metrom;
b)
stanovenie obsahu uhličitanov
Uhličitany v pôde sa rozkladajú kyselinou chlorovodíkovou. Objem uvoľneného oxidu
uhličitého je úmerný obsahu uhličitanov vo vzorke;
c)
stanovenie podielu vodíka (H+) v sorpčnom komplexe
pH tlmivého roztoku pridaného do pôdnej suspenzie sa zmení pod vplyvom uvoľnených
hydroxóniových iónov. Závislosť je v bežnom rozsahu pôdnych vzoriek lineárna a zmena
pH suspenzie pri pridaní tlmivého roztoku sa vyjadrí ako množstvo uvoľnených hydroxóniových
iónov zo sorpčného komplexu pôdy;
d)
stanovenie obsahu prijateľných živín podľa Mehlicha III
Pôda sa extrahuje kyslým roztokom známym ako Mehlich III, ktorý obsahuje fluorid amónny
na zvýšenie rozpustnosti rôznych foriem fosforu viazaných na železo a hliník. V roztoku
je prítomný aj dusičnan amónny ovplyvňujúci desorpciu draslíka, horčíka a vápnika.
Kyslá reakcia vyluhovacieho roztoku sa dosiahne prídavkom kyseliny octovej a kyseliny
dusičnej. Vyluhovací roztok dobre modeluje prístupnosť živín z pôdy pre rastliny.
Koncentrácia horčíka a vápnika v extrakte sa stanovuje metódou atómovej spektrofotometrie
po odstránení rušivých vplyvov prídavkom lantánu. Koncentrácia draslíka sa stanovuje
metódou plameňovej fotometrie alebo atómovej emisnej spektrofotometrie a koncentrácia
fosforu sa stanovuje spektrometricky po reakcii s molybdénanom v kyslom prostredí
ako molybdénová modrá. Stanoviť fosfor, draslík, horčík a vápnik možno aj metódou
optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Vo všetkých prípadoch sa
na vyhodnotenie využíva metóda kalibračnej krivky.
2.
Stanovenie stopových prvkov
a)
stanovenie medi, zinku, mangánu a železa v extrakte podľa Lindsaya a Norvella
Pôda sa extrahuje roztokom: 0.1 mol.l-1 trietanolamínu, 0.01 mol.l-1 chloridu vápenatého a 0.005 mol.l-1 DTPA (kyseliny dietyléntriamínopentaoctovej), pH upravené na hodnotu 7,3. Extrakcia
prebieha za prísne definovaných podmienok pri pomere pôda : extrakčný roztok 1 : 2
(w/v). Jednotlivé prvky sa stanovujú metódou atómovej absorpčnej spektrofotometrie,
prípadne metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme metódou
kalibračnej krivky;
b)
stanovenie bóru
Vzorka pôdy sa extrahuje definovaným spôsobom vodou počas varu. V extrakte sa stanoví
bór spektrofotometricky metódou kalibračnej krivky po reakcii s azometinom-H, keď
vzniká oranžovožltý komplex pri pH 4–5. Sfarbené organické látky sa odstránia oxidáciou
manganistanom. Vplyv rušiacich iónov sa odstraňuje prídavkom kyseliny askorbovej.
Bór možno stanoviť aj metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme
metódou kalibračnej krivky;
c)
stanovenie molybdénu
V pôdnom extrakte sa molybdén stanovuje atómovou absorpčnou spektrofotometriou s elektrotermickou
atomizáciou po extrakcii komplexu molybdénu s 8-hydroxychinolínom do chloroformu pri
pH 1,6 – 5,6. Pri extrakcii dochádza súčasne k odstráneniu najzávažnejších rušivých
prvkov a k zakoncentrovaniu molybdénu. Koncentrácia molybdénu sa stanovuje metódou
kalibračnej krivky.
3.
Stanovenie cudzorodých látok
a)
stanovenie rizikových prvkov
Upravená vzorka pôdy sa extrahuje zmesou kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej
(3+1, v+v) počas varu. Obsahy jednotlivých prvkov sa v extrakte stanovia najvhodnejšou
metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Možno využiť aj
atómovú absorpčnú spektrofotometriu s atomizáciou v plameni alebo elektrotermickou,
prípadne hydridovou metódou;
b)
stanovenie polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH)
Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (acetón, toulén, zmes hexán + acetón).
Obsah jednotlivých PAH v extrakte sa stanovuje metódou vysokoúčinnej kvapalinovej
chromatografie s fluorescenčným detektorom alebo plynovou chromatografiou s hmotnostným
detektorom;
c)
stanovenie obsahu extrahovateľného organicky viazaného chlóru (EOCl)
V extrakte sa stanoví obsah EOCl po rozklade pri vysokej teplote mikrocoulometrickou
titráciu;
d)
stanovenie obsahu adsorbovateľného organicky viazaného chlóru (AOCl)
Zlúčeniny s organicky viazaným chlórom sa adsorbujú na aktívne uhlie. Po termickom
rozklade sa ich obsah stanovuje mikrocoulometrickou titráciou;
e)
stanovenie chlórovaných uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov (PCB), perzistentných
organochlórovaných pesticídov, polychlórovaných dibenzodioxínov (PCDD) a dibenzofuránov
(PCDF)
Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (hexán + acetón). Extrakt sa po
prečistení na stĺpci modifikovaného silikagélu analyzuje metódou plynovej chromatografie
hmotnostným detektorom.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
KRITÉRIÁ HODNOTENIA VÝSLEDKOV CHEMICKÝCH ROZBOROV POĽNOHOSPODÁRSKYCH PÔD
Kritériá hodnotenia pôdnej reakcie
| Hodnota pH | Pôdna reakcia |
| do 4,5 | extrémne kyslá |
| 4,6 - 5,0 | silne kyslá |
| 5,1 - 5,5 | kyslá |
| 5,6 - 6,5 | slabo kyslá |
| 6,6 - 7,2 | neutrálna |
| 7,3 - 7,7 | alkalická |
| nad 7,7 | silne alkalická |
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III
Orná pôda
| Obsah | Fosfor (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 60 | do 50 | do 40 |
| vyhovujúci | 61 - 95 | 51 - 85 | 41 - 70 |
| dobrý | 96 -145 | 86 -125 | 71 -100 |
| vysoký | 146 - 200 | 126 -165 | 101-135 |
| veľmi vysoký | nad 200 | nad 165 | nad 135 |
| Obsah | Draslík (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 90 | do 130 | do 170 |
| vyhovujúci | 91 - 150 | 131 - 200 | 171 - 260 |
| dobrý | 151 - 230 | 201 - 300 | 261 - 370 |
| vysoký | 231 - 350 | 301 - 400 | 371 - 500 |
| veľmi vysoký | nad 350 | nad 400 | nad 40 |
| Obsah | Horčík (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 80 | do 110 | do 145 |
| vyhovujúci | 81 - 135 | 111 - 175 | 146 - 220 |
| dobrý | 136 - 200 | 176 - 255 | 221 - 340 |
| vysoký | 201 - 300 | 256 - 340 | 341 - 470 |
| veľmi vysoký | nad 300 | nad 340 | nad 470 |
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III
Ovocné sady a vinice
| Obsah | Fosfor (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 85 | do 70 | do 60 |
| vyhovujúci | 86 - 130 | 71 - 110 | 61 - 130 |
| dobrý | 131 - 180 | 111 - 150 | 91 - 130 |
| vysoký | 181 - 240 | 151 - 200 | 131 -170 |
| veľmi vysoký | nad 240 | nad 20 | nad 170 |
| Obsah | Draslík (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 105 | do 130 | do 170 |
| vyhovujúci | 106 - 210 | 131 - 260 | 171 - 340 |
| dobrý | 211 - 320 | 261 - 400 | 341 - 510 |
| vysoký | 321 - 430 | 401 - 540 | 511 - 680 |
| veľmi vysoký | nad 430 | nad 540 | nad 680 |
| Obsah | Horčík (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 80 | do 150 | do 250 |
| vyhovujúci | 81 - 135 | 151 - 220 | 251 - 350 |
| dobrý | 136 - 200 | 221 - 330 | 351 - 450 |
| vysoký | 201 - 300 | 331 - 440 | 451 - 550 |
| veľmi vysoký | nad 300 | nad 440 | nad 550 |
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III
Chmeľnice
| Obsah | Fosfor (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 160 | do 135 | do 110 |
| vyhovujúci | 161 - 240 | 136 - 195 | 111 - 160 |
| dobrý | 241 - 300 | 196 - 250 | 161 - 210 |
| vysoký | 301 - 375 | 251 - 310 | 211 - 260 |
| veľmi vysoký | nad 375 | nad 310 | nad 260 |
| Obsah | Draslík (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 200 | do 250 | do 300 |
| vyhovujúci | 201 - 300 | 251 - 380 | 301 - 420 |
| dobrý | 301 - 400 | 381 - 490 | 421 - 540 |
| vysoký | 401 - 550 | 491 - 620 | 541 - 670 |
| veľmi vysoký | nad 550 | nad 620 | nad 670 |
| Obsah | Horčík (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 150 | do 200 | do 250 |
| vyhovujúci | 151 - 200 | 201 - 280 | 251 - 320 |
| dobrý | 201 - 300 | 281 - 360 | 321 - 400 |
| vysoký | 301 - 400 | 361 - 495 | 401 - 530 |
| veľmi vysoký | nad 400 | nad 495 | nad 530 |
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III
Trvalé trávne porasty
| Obsah | Fosfor (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 35 | do 30 | do 25 |
| vyhovujúci | 36 - 75 | 31 - 65 | 26 - 50 |
| dobrý | 76 -120 | 66 -100 | 51 - 85 |
| vysoký | 121-150 | 101 -125 | 86 - 105 |
| veľmi vysoký | nad 150 | nad 125 | nad 105 |
| Obsah | Draslík (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 80 | do 100 | do 130 |
| vyhovujúci | 81 - 120 | 101 - 150 | 131 - 190 |
| dobrý | 121 - 180 | 151 - 210 | 191 - 270 |
| vysoký | 181 - 270 | 211 - 290 | 271 - 370 |
| veľmi vysoký | nad 270 | nad 290 | nad 370 |
| Obsah | Horčík (mg.kg-1) | ||
| pôda | |||
| ľahká | stredná | ťažká | |
| nízky | do 65 | do 90 | do 110 |
| vyhovujúci | 66 - 100 | 91 - 130 | 111 - 165 |
| dobrý | 101 -155 | 131 - 175 | 166 - 230 |
| vysoký | 156 - 230 | 176 - 255 | 231 - 320 |
| veľmi vysoký | nad 230 | nad 255 | nad 320 |
Príloha č. 6 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
PRINCÍPY CHEMICKÝCH ROZBOROV PÔDNYCH VZORIEK Z LESNÝCH POZEMKOV
1.
Pôdna reakcia a formy kyslosti pôdy
Hodnota aktívnej pôdnej reakcie je daná vzájomným pomerom iónov vodíka a hydroxylových
iónov v pôdnom roztoku. Stanovuje sa potenciometricky vo vodnej suspenzii.
Výmenná pôdna reakcia, ktorá charakterizuje potenciálnu kyslosť, sa stanoví vo výluhu
1M roztoku KCl potenciometricky.
2.
Oxidovateľný uhlík
Organický uhlík v pôde sa stanovuje metódou Ťurina v modifikácii Nikitina so spektrofotometrickým
stanovením vzniknutého Cr3+, prípadne titračným stanovením nespotrebovanej kyseliny
chrómovej.
Variantne možno stanovenie realizovať na vhodných jednoúčelových automatických analyzátoroch
na stanovenie uhlíka, v ktorých sa spravidla detekuje oxid uhličitý uvoľnený spálením
vzorky infračervenou spektroskopiou.
3.
Celkový dusík
Celkový dusík sa stanovuje metódou podľa Kjeldahla alebo dusík možno stanoviť na jednoúčelových
automatických analyzátoroch s teplotnovodivostnou detekciou.
4.
Stanovenie prístupných foriem živín
Obsahy prijateľných živín sa stanovujú vo vhodne zvolených extraktoch. Najčastejšie
používané sú extrakčné roztoky podľa Mehlicha II, Mehlicha III, Berger-Truoga, Barona
a Lindsay-Norvella.
Extrakčný roztok MEHLICH II
Metóda je určená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa stanovuje
fosfor, draslík, vápnik, horčík, možno stanoviť aj sodík, mangán a zinok.
Extrakčný roztok MEHLICH III
Tento vyluhovací roztok dobre modeluje prístupnosť živín v pôde pre rastliny. V extrakte
sa stanovuje fosfor, draslík, vápnik, horčík, možno stanoviť aj sodík, meď, mangán,
zinok a železo.
Extrakcia pôdy vodou za varu (podľa Bergera a Truoga)
V extrakte vodou za varu sa stanovuje predovšetkým bór a molybdén pre výbornú koreláciu
s príjmom týchto prvkov rastlinami.
Extrakcia prístupných mikroelementov podľa Barona
Metóda je určená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa stanovuje
železo, zinok, mangán, meď, možno stanoviť aj vápnik a horčík, prípadne ťažké kovy
kadmium, olovo, ortuť, chróm, nikel.
Extrakcia podľa Lindsaya a Norvella
Uvedený extrakčný postup sa používa na stanovenie medi, zinku, mangánu a železa, môže
sa použiť aj na stanovenie olova, kadmia, niklu a chrómu. Mierne alkalická reakcia
extrakčného činidla a prítomnosť iónov vápnika obmedzuje rozpúšťanie karbonátov, takže
sa zníži aj extrakcia okludovaných mikroelementov, ktoré sú pre rastliny neprístupné.
5.
Stanovenie živín, prípadne cudzorodých látok v extrakte lúčavkou kráľovskou za horúca
(uzančné celkové obsahy)
Postup je určený pre vzorky minerálnych a organických pôd. V mineralizáte možno stanoviť
uzančné celkové obsahy Li, Be, Na, Mg, Al, P, K, Ca, Cr, Mn, Fe, Co, Ni, Cu, Zn, As,
Se, Sr, Mo, Cd, Sn, Sb, Ba, Pb, Bi, prípadne ďalšie, postup nie je určený na stanovenie
C, N a halogénov.
Upravená vzorka sa rozkladá zmesou kyseliny chlórovodíkovej a kyseliny dusičnej (3+1,
obj.) za varu.
6.
Stanovenie celkových obsahov vybraných prvkov
Rozklad vzoriek sa podľa požadovaných stanovení robí dvomi základnými postupmi, a
to metódou kyselinovej mineralizácie a metódou tlakovej mineralizácie s mikrovlnným
ohrevom.
V extraktoch a mineralizátoroch sa jednotlivé elementy stanovujú vhodne zvolenými
validovanými analytickými postupmi. Kritériom pre voľbu je vhodnosť použitia metodiky
pre stanovený element a jeho detekčný limit.
Odporúčanými metodikami sú najmä plameňová atómová absorpčná spektrofotometria, atómová
absorpčná spektrometria s hydridovou technikou, atómová absorpčná spektrofotometria
elektorickou atomizáciou, atómová emisná spektrometria s indukčne viazanou plazmou.
Celkový obsah ortuti je vhodné stanovovať metódou studených pár po predchádzajúcej
mineralizácii zmesou kyselín v Klainovom systéme alebo sa stanovuje na jednoúčelovom
automatickom ortuťovom analyzátore so spektrometrickou detekciou.
7.
Ďalšie stanovenia
Ak ide o riziká kontaminácie, stanovujú sa organické cudzorodé, najmä polycyklické
aromatické uhľovodíky – PAH, polychlorované bifenyly – PCB a organochlórované zlúčeniny
po predchádzajúcej extrakcii organickým rozpúšťadlom vhodnou analytickou technikou.
Ak ide o silne kyslé pôdy s predpokladanou nízkou tlmivosťou, stanovuje sa katiónová
výmenná kapacita – obsah bázických katiónov (indikátora TUOL) a výmenná acidita medzinárodnou
metodikou monitoringu vo výluhu chloridu bárnatého, prípadne chloridu draselného.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
VZOR
EVIDENCIA O POUŽITÍ PRIEMYSELNÝCH HNOJÍV, HOSPODÁRSKYCH HNOJÍV A POMOCNÝCH LÁTOK NA LESNÝCH POZEMKOCH
EVIDENCIA O POUŽITÍ PRIEMYSELNÝCH HNOJÍV, HOSPODÁRSKYCH HNOJÍV A POMOCNÝCH LÁTOK NA LESNÝCH POZEMKOCH
Vlastník lesného pozemku:
Fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkujúca lesnú výrobu:
Príloha č. 8 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 8 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
VZOR
EVIDENCIA O HNOJENÍ POZEMKU, JEHO VLASTNOSTIACH, STRIEDANÍ PLODÍN A AGROTECHNIKE V PRIEBEHU DESIATICH ROKOV NA POĽNOHOSPODÁRSKYCH POZEMKOCH
EVIDENCIA O HNOJENÍ POZEMKU, JEHO VLASTNOSTIACH, STRIEDANÍ PLODÍN A AGROTECHNIKE V PRIEBEHU DESIATICH ROKOV NA POĽNOHOSPODÁRSKYCH POZEMKOCH
Príloha č. 9 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 9 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
VZOR
PREHĽAD O SPOTREBE HNOJÍV V POĽNOHOSPODÁRSKOM PODNIKU
PREHĽAD O SPOTREBE HNOJÍV V POĽNOHOSPODÁRSKOM PODNIKU
Príloha č. 10 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 10 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
SPÔSOB SPRACOVANIA BILANČNÉHO POROVNANIA ŽIVÍN NA POĽNOHOSPODÁRSKOM POZEMKU
Príloha č. 11 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 11 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
URČENIE VSTUPU ŽIVÍN V ORGANICKÝCH A ORGANICKO-MINERÁLNYCH HNOJIVÁCH VLASTNEJ VÝROBY,
HOSPODÁRSKYCH HNOJIVÁCH A UPRAVENÝCH ČISTIARENSKÝCH KALOCH
| Hnojivo | Obsah živín v kg . t-1 hospodárskeho hnojiva, upraveného kalu a organického a organicko-minerálneho hnojiva |
||
| dusík (N)* | fosfor (P) | draslík (K) | |
| Maštaľný hnoj | 4,2 | 1,1 | 5,0 |
| Hnojovica hov. dobytka | 3,0 | 0,7 | 4,2 |
| Hnojovica ošípaných | 5,0 | 1,3 | 1,9 |
| Hydinový trus | 10,0 | 2,4 | 4,2 |
| Močovka | 2,5 | 0,0 | 3,7 |
| Upravený kal | 6,0 | 3,5 | 0,7 |
| Kompost (organické a organicko-minerálne hnojivá) |
7,0 | 1,7 | 2,1 |
Koeficienty na prepočet prvkov na oxidy a opačne:
| Oxidy na prvky | Prvky na oxidy |
| NO3- . 0,226 = N | N . 4,429 = NO3- |
| NH4+. 0,776 = N | N . 1,288 = NH4+ |
| P2O5 . 0,436 = P | P . 2,291 = P2O5 |
| K2O . 0,830 = K | K . 1,205 = K2O |
| MgO . 0,603 = Mg | Mg . 1,658 = MgO |
| CaO. 0,715 = Ca | Ca . 1,399 = CaO |
Hodnoty bilančných prebytkovpodľa jednotlivých živín
| Bilančný prebytok | dusík (N) | fosfor (P) | draslík (K) |
| kg.ha-1 | |||
| nízky | do 20 | do 10 | do 20 |
| stredný | 21 - 50 | 10 - 20 | 21 - 50 |
| vysoký | nad 50 | nad 20 | nad 50 |
Príloha č. 12 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 12 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
TABUĽKA ČERPANIA ŽIVÍN ÚRODOU HLAVNÉHO A VEDĽAJŠIEHO PRODUKTU
| Skupina plodín+plodiny | Plodina | Zberový produkt |
Odber živín v kg na 1 tonu produktu | ||
| dusík (N) | fosfor (P) | draslík (K) | |||
| Obilniny— pšenica ozimná — pšenica jarná — jačmeň ozimný — jačmeň jarný sladovnícky — jačmeň jarný kŕmny — raž — ovos — triticale — kukurica na zrno — proso — pohánka — miešanka ozimná na zrno — miešanka jarná na zrno — obilniny s podsev. ďateliny — obilniny s podsev. lucerny |
pšenica ozimná | zrno | 18,5 | 3,3 | 3,7 |
| slama | 5,0 | 0,9 | 11,0 | ||
| zrno+slama | 23,0 | 4,1 | 13,6 | ||
| jačmeň ozimný | zrno | 17,0 | 3,4 | 5,0 | |
| slama | 5,5 | 0,9 | 11,0 | ||
| zrno+slama | 22,5 | 4,3 | 16,0 | ||
| jačmeň jarný | zrno | 16,5 | 3,5 | 4,5 | |
| slama | 6,0 | 1,0 | 11,0 | ||
| zrno+slama | 21,3 | 4,3 | 13,3 | ||
| raž ozimná | zrno | 16,0 | 3,5 | 5,0 | |
| slama | 4,2 | 1,0 | 10,0 | ||
| zrno+slama | 21,0 | 4,7 | 17,0 | ||
| triticale | zrno | 18,0 | 3,8 | 4,6 | |
| slama | 5,5 | 0,9 | 12,5 | ||
| zrno+slama | 24,1 | 4,8 | 18,4 | ||
| ovos | zrno | 18,8 | 3,9 | 5,0 | |
| slama | 5,7 | 1,5 | 17,8 | ||
| zrno+slama | 25,1 | 5,6 | 24,6 | ||
| kukurica na zrno |
zrno | 15,0 | 3,5 | 4,2 | |
| slama | 12,5 | 1,7 | 20,8 | ||
| zrno+slama | 27,5 | 5,0 | 25,0 | ||
| Priemerný odber živín obilninami | zrno | 18,0 | 4,0 | 5,0 | |
| slama | 5,5 | 1,0 | 12,0 | ||
| zrno+slama | 23,0 | 5,0 | 17,0 | ||
| Strukoviny- hrach, peluška, bôb, bôb s podsevom ďateliny alebo lucerny, vika jarná, fazuľa, lupina, šošovica |
hrach peluška |
zrno | 35,5 | 3,6 | 8,3 |
| slama | 15,0 | 1,5 | 15,0 | ||
| zrno+slama | 50,5 | 5,1 | 23,3 | ||
| sója | zrno | 54,0 | 7,2 | 18,7 | |
| slama | 10,0 | 1,3 | 9,5 | ||
| zrno+slama | 68,0 | 8,5 | 28,2 | ||
| Priemerný odber živín strukovinami | zrno | 41,9 | 4,6 | 10,1 | |
| slama | 10,4 | 0,8 | 11,1 | ||
| zrno+slama | 54,4 | 5,6 | 23,4 | ||
| Technické plodiny - olejniny a priadne rastliny- repka ozimná a jarná - horčica na zrno - horčica na zeleno -mak - slnečnica - ľan olejný - ľan priadny |
repka ozimná a jarná |
semeno | 33,5 | 7,0 | 8,3 |
| slama | 6,6 | 1,3 | 19,0 | ||
| sem.+slama | 45,4 | 9,3 | 42,5 | ||
| repka jarná | semeno | 33,5 | 7,0 | 8,3 | |
| slama | 6,6 | 1,3 | 19,0 | ||
| sem.+slama | 45,4 | 9,3 | 42,5 | ||
| slnečnica | semeno | 28,0 | 7,0 | 19,9 | |
| org. zvyšky | 15,0 | 3,9 | 41,5 | ||
| sem.+zvyšky | 55 | 11,0 | 60,0 | ||
| ľan priadny | semeno | 30,0 | 7,0 | 8,0 | |
| org. zvyšky | 5,5 | 1,2 | 12,8 | ||
| sem.+zvyšky | 46,5 | 10,6 | 46,4 | ||
| Priemerný odber živín technickými plodinami |
semeno | 33,0 | 7,0 | 8,0 | |
| org. zvyšky | 6,0 | 1,5 | 17,0 | ||
| sem.+zvyšky | 46,0 | 10,0 | 44,0 | ||
| Okopaniny - zemiaky | zemiaky skoré | hľuzy | 3,0 | 0,5 | 4,4 |
| zemiaky ostatné | hľuzy | 3,5 | 0,5 | 4,5 | |
| Okopaniny - repa- cukrová repa - cukrová repa sadzačka - kŕmna repa - čakanka |
cukrová repa | buľvy | 2,0 | 0,3 | 2,0 |
| skrojky | 4,0 | 0,4 | 4,5 | ||
| buľvy+skroj. | 4,8 | 0,6 | 5,2 | ||
| kŕmna repa | buľvy | 1,4 | 0,1 | 1,3 | |
| skrojky | 2,8 | 0,4 | 4,0 | ||
| buľvy+skroj. | 2,5 | 0,3 | 2,9 | ||
| čakanka | koreň | 1,4 | 0,1 | 1,3 | |
| skrojky | 2,8 | 0,4 | 4,0 | ||
| koreň+skroj. | 2,5 | 0,3 | 2,9 | ||
| Priemerný odber živín okopaninami | buľvy-hľuzy | 2,5 | 0,4 | 3,5 | |
| listy | 3,0 | 0,4 | 4,1 | ||
| buľvy+listy | 3,5 | 0,4 | 4,0 | ||
| Poľná zelenina | hlúboviny | 4,5 | 0,9 | 4,8 | |
| cibuľová zelenina |
2,8 | 0,5 | 4,5 | ||
| koreňová zelenina | 4,2 | 0,8 | 6,5 | ||
| plodová zelenina | 2,4 | 0,4 | 3,0 | ||
| listová zelenina | 3,0 | 0,5 | 5,0 | ||
| Kŕmne plodiny- kukurica na zeleno a siláž - ovos a bôb na senáž - ozimná miešanka na zeleno - jarná miešanka na zeleno |
silážna kukurica | zelená hmota | 3,0 | 0,4 | 2,5 |
| kukurica na zeleno | zelená hmota | 3,0 | 0,4 | 2,5 | |
| obilniny na zeleno | zelená hmota | 3,5 | 0,6 | 4,3 | |
| struk.-obil. miešan. | zelená hmota | 3,5 | 0,6 | 4,3 | |
| Priemerný odber živín kŕmnymi plodinami |
zelená hmota | 3,3 | 0,5 | 3,7 | |
| Ďatelinoviny - ďatelina, lucerna a krycie plodiny |
ďatelina | zelená hmota | 6,5 | 0,7 | 3,2 |
| lucerna | zelená hmota | 6,0 | 0,6 | 5,0 | |
| Priemerný odber živín ďatelinovinami | zelená hmota | 6,0 | 0,6 | 4,0 | |
| Vinice - priemerný odber živín | hrozno | 2,0 | 0,5 | 3,0 | |
| listy a drevo | 4,5 | 1,1 | 4,7 | ||
| hrozno+listy a drevo | 6,5 | 1,6 | 7,7 | ||
| Chmeľnice - priemerný odber živín | hlávky | 90,0 | 17,5 | 83,0 | |
| listy a drevo | |||||
| hlávky+listy a drevo | |||||
| Ovocie | jablká a hrušky | plody | 0,7 | 0,1 | 1,3 |
| slivky | plody | 4,0 | 0,7 | 5,8 | |
| marhule | plody | 4,0 | 0,6 | 5,0 | |
| broskyne | plody | 3,0 | 0,7 | 7,5 | |
| čerešne a višne | plody | 5,0 | 0,6 | 5,0 | |
| ríbezle a egreše | plody | 7,7 | 1,1 | 3,6 | |
| maliny | plody | 7,7 | 1,1 | 3,6 | |
| jahody | plody | 7,7 | 1,1 | 3,6 | |
| Trávy a ďatelinotrávy | ďatelinotráva | zelená hmota | 6,1 | 0,7 | 3,2 |
| trávy na or. pôde | zelená hmota | 3,9 | 0,6 | 3,9 | |
| lúky a pasienky | zelená hmota | 4,0 | 0,7 | 3,5 | |
| Priemerný odber živín trávami a ďatelinotr. | zelená hmota | 4,5 | 0,7 | 3,5 | |
Príloha č. 13 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 13 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
VÝSLEDNÁ BILANCIA ŽIVÍN ZA CELÚ OBHOSPODAROVANÚ VÝMERU POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
Príloha č. 14 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 14 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
SPÔSOB SPRACÚVANIA BILANČNÉHO POROVNANIA PÔDNEJ ORGANICKEJ HMOTY NA POĽNOHOSPODÁRSKOM
POZEMKU
(vyjadrenej saldom humusu)
| Parcela č. | ||||
| Korekčný vplyv plodiny osevného postupu na saldo humusu v pôde pozemku | ||||
| Plodina | Výmera ha |
Korekčný faktor (z prílohy č. 16) |
Saldo humusu v tonách | |
| Spôsob výpočtu: | 1 | 2 | 1 x 2 | |
| ozimná pšenica | 10 | -3,75 | (A) -37,5 | |
| Výpočet dodaného humusu z hospodárskych hnojív, slamy a ďalších vedľajších produktov | ||||
| Organická hmota | Výmera ha |
Dávka v tonách |
Koeficient tvorby humusu (z prílohy č. 15) |
Dodaný humus v tonách |
| Spôsob výpočtu: | 1 | 2 | 3 | 1 x 2 x 3 |
| slama | 10 | 5 | 0,135 | (B) 6,75 |
| hnojovica ošíp. | 10 | 10 | 0,105 | (C) 1,05 |
| Bilančné saldo humusu celkom v tonách : | (A+B+C) -29,7 | |||
| Poznámka: (A) | - hodnota predstavuje korekčný vplyv plodiny osevného postupu na saldo humusu v pôde parcely; v závislosti od jej vplyvu môže byť kladná alebo záporná, |
|||
| Poznámka: (B), (C) | - hodnoty predstavujú dodaný humus z hospodárskych hnojív, slamy a ďalších vedľajších produktov aplikovaných na poľnohospodársky pozemok. |
|||
Príloha č. 15 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 15 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
KOEFICIENTY TVORBY HUMUSU Z JEDNOTLIVÝCH DRUHOV ORGANICKÝCH HNOJÍV
| Druh organického hnojiva |
Koeficient tvorby humusu v tonách na jednotku organickej hmoty |
| Maštaľný hnoj | 0,05/t |
| Hnojovica 5 % suš. | 0,07/m3 |
| Hnojovica 7,5 % suš. | 0,105/m3 |
| Hnojovica 10 % suš. | 0,14/m3 |
| Slama obil. a kukurice | 0,135/t |
| Repný list | 0,015/t |
| Kompost z odpadovej biomasy |
0,061/t |
| Kompost z mašt. hnoja | 0,075/t |
| Čistiarenský kal - odvodnený (18 % suš.) |
0,15/m3 |
Príloha č. 16 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
Príloha č. 16 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.
KOREKČNÝ FAKTOR VPLYVU PLODÍN OSEVNÉHO POSTUPU NA VÝPOČET SALDA HUMUSU
| Plodina | Pôdny druh | Korekčný faktor v tonách na ha |
| Obilniny s odvozom slamy Priadne rastliny |
ľahká | -3,50 |
| stredná | -3,75 | |
| ťažká | -4,00 | |
| Cukrová repa s odvozom lístia a skrojkov |
ľahká | -9,00 |
| stredná | -10,00 | |
| ťažká | -10,00 | |
| Silážna kukurica | ľahká | -6,75 |
| Kukurica na zrno | stredná | -7,50 |
| Zemiaky | ťažká | -8,25 |
| Strukoviny Olejniny |
ľahká | +2,25 |
| stredná | +2,50 | |
| ťažká | +2,75 | |
| Viacročné krmoviny na ornej pôde |
ľahká | +6,75 |
| stredná | +7,50 | |
| ťažká | +8,25 | |
| Podsevy | ľahká | +2,50 |
| stredná | +3,00 | |
| ťažká | +3,00 | |
| Strniskové plodiny | ľahká | +1,00 |
| stredná | +1,25 | |
| ťažká | +1,50 |
Poznámky pod čiarou
1)
STN 48 1000 Odber a príprava vzoriek lesných pôd pri zisťovaní zdravotného stavu
lesa.
2)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 392/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných
oblastiach.
3)
§ 3, 4 a 5 zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona
č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v
znení zákona č. 364/2004 Z. z.