LEX
418/2010 Z. z.Pripravované zmenyDôvodové správy

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona 2026

Znenie účinné:
od do neurčito
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).

Audit integrity

Overovanie...

Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...

Právne záväzné znenie (PDF)

§ 1Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti
a)
o zisťovaní výskytu, monitorovaní a hodnotení množstva, kvality a režimu povrchových vôd a podzemných vôd,
b)
o bilancovaní množstva povrchových vôd a podzemných vôd,
c)
o vedení evidencie o vodách,
d)
o spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd.

Zisťovanie výskytu povrchových vôd a podzemných vôd, monitorovanie a hodnotenie ich množstva, kvality a režimu

§ 2Identifikácia útvaru povrchovej vody

(1)
Identifikáciou útvaru povrchovej vody je vymedzenie samostatnej a významnej časti povrchovej vody. Postup a kritériá vymedzenia útvarov povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 1. Zoznam útvarov povrchovej vody je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Útvary povrchovej vody sa zaraďujú do kategórie
a)
rieky,
b)
rieky so zmenenou kategóriou, najmä vodné nádrže a zdrže,
c)
jazerá.
(3)
Rieka so zmenenou kategóriou je útvar vnútrozemskej povrchovej vody občas tečúcej alebo útvar vnútrozemskej povrchovej vody stojatej, ktorý vznikol takým zásahom ľudskej činnosti, ktorým sa zmenila tečúca voda na stojatú vodu alebo na občas tečúcu vodu.
(4)
Vodné útvary sa členia na
a)
prirodzené útvary povrchovej vody,
b)
výrazne zmenené vodné útvary,
c)
umelé vodné útvary.
(5)
Postup vymedzenia výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov je uvedený v prílohe č. 3.
(6)
Útvary povrchovej vody sa určia ako umelý vodný útvar alebo výrazne zmenený vodný útvar, ak
a)
zmeny hydromorfologických charakteristík tohto útvaru potrebné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu by mali výrazné negatívne účinky na
1.
životné prostredie v širšom okolí,
2.
plavbu vrátane prístavných zariadení alebo na rekreáciu,
3.
splnenie účelov, na ktoré sa voda akumuluje, najmä na zásobovanie pitnou vodou, na výrobu energie a na zavlažovanie,
4.
úpravu vodných pomerov,
5.
protipovodňovú ochranu,
6.
odvodňovanie pôdy,
7.
iné činnosti dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti,
b)
prínosy z využívania vôd, zabezpečené umelými alebo zmenenými charakteristikami vodného útvaru, nemožno v dostatočnej miere dosiahnuť z dôvodov technickej uskutočniteľnosti alebo neúmerných nákladov inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia, napríklad presunom užívania vôd na iný vodný útvar, náhradou vodnej elektrárne za inú alternatívnu možnosť alebo náhradou vodnej dopravy za železničnú dopravu alebo cestnú dopravu.

§ 3Identifikácia útvaru podzemnej vody

(1)
Identifikáciou útvaru podzemnej vody je vymedzenie objemu podzemnej vody v hydrogeologickom kolektore, ktorý umožní jeho ohraničenie. Súčasťou identifikácie útvaru podzemnej vody je popis stavu so zhodnotením dosiahnutia environmentálnych cieľov. Hodnotenie vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody a na určenie rizika nesplnenia environmentálnych cieľov sa vykonáva analýzou ich stavu.
(2)
Ak ide o útvary podzemnej vody, ktoré sa identifikujú ako rizikové, vykonáva sa ďalšie hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam príslušného rizika a určia sa opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Toto hodnotenie obsahuje aj analýzy stavu útvarov podzemnej vody a informácie o vplyve ľudskej činnosti, ktorý spôsobuje začlenenie útvaru podzemnej vody medzi rizikové.
(3)
Kritériá vymedzenia a charakterizácie útvarov podzemnej vody sú uvedené v prílohe č. 4.

§ 4Monitorovanie vôd

(1)
Monitorovanie vôd sa vykonáva v monitorovacích miestach podľa programov monitorovania vôd.
(2)
Základné údaje o množstve, režime, kvalite a o stave povrchových vôd sú najmä
a)
úroveň hladiny povrchovej vody,
b)
prietok alebo objem povrchovej vody,
c)
chemické a fyzikálno-chemické ukazovatele,
d)
biologické prvky kvality a mikrobiologické ukazovatele povrchových vôd,
e)
chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality,
f)
hydromorfologické prvky kvality.
(3)
Základné údaje o množstve, kvalite a o režime podzemných vôd sú najmä
a)
výdatnosť prameňa podzemnej vody,
b)
úroveň hladiny podzemnej vody,
c)
tlak na záhlaví vrtu pri artézskej vode,
d)
tepelno-energetický potenciál pri geotermálnej vode,
e)
prírodné a využiteľné množstvo podzemnej vody,
f)
fyzikálne, chemické a mikrobiologické vlastnosti podzemnej vody.
(4)
Faktory ovplyvňujúce základné údaje podľa odsekov 2 a 3, ktoré sú súčasťou hodnotenia množstva, kvality, režimu a stavu povrchovej vody a podzemnej vody, sú najmä
a)
fyzicko-geografické podmienky povodí,
b)
množstvo a kvalita atmosférických zrážok a snehovej pokrývky,
c)
teplota vzduchu,
d)
výpar z vodnej hladiny,
e)
kolísanie hladiny v prirodzených stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,
f)
interakcia povrchovej vody a podzemnej vody,
g)
množstvo a kvalita odobratej povrchovej vody a podzemnej vody,
h)
množstvo a kvalita odpadovej vody a osobitnej vody vypúšťanej do povrchovej vody a do podzemnej vody,
i)
kolísanie hladiny v umelých stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,
j)
zmeny prítokov a odtokov, zadržanie vody, prevod vody alebo presmerovanie časti prietoku vody vodného toku,
k)
iné vplyvy, ako sú uvedené v písmenách g) a j), ktoré menia hydrologický režim,
l)
výpar z pôdy a z rastlinstva,
m)
hydrogeologické pomery a hydraulické vlastnosti hydrogeologického kolektora podzemnej vody,
n)
zaobchádzanie s nebezpečnými látkami,
o)
plošné znečistenie.
(5)
Faktory, ktoré sú súčasťou hodnotenia vplyvov na kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody, sú najmä údaje o
a)
využívaní vôd a o režime ich využívania,
b)
čistení odpadových vôd, znečistení a o režime vypúšťaných odpadových vôd z bodových zdrojov znečistenia,
c)
produkcii kalov, ich zložení a o ich zneškodňovaní,
d)
zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
e)
látkach používaných v poľnohospodárstve,
f)
množstve a kvalite sedimentov,
g)
difúznych vplyvoch a o erózii,
h)
ďalších informáciách z bodových zdrojov a z difúznych zdrojov znečistenia,
i)
identifikácii zdroja látky, ktorá spôsobuje nedosiahnutie environmentálnych cieľov.

§ 5Program monitorovania vôd

(1)
Programy monitorovania vôd sa vypracúvajú samostatne pre každú oblasť povodia v členení osobitne pre
a)
povrchové vody,
b)
podzemné vody,
c)
chránené územia.
(2)
Programy monitorovania vôd sa vypracúvajú v súlade s Vodným plánom Slovenska najmenej raz za šesť rokov.
(3)
Programy monitorovania vôd obsahujú najmä
a)
ciele a účely monitorovania vôd,
b)
monitorovacie miesta,
c)
rozsahy a frekvencie ukazovateľov,
d)
spôsob odovzdávania a uchovávania výsledkov,
e)
údaje o subjektoch zodpovedných za realizáciu jednotlivých častí programu monitorovania vôd,
f)
systémy zabezpečenia kvality,
g)
finančné náklady.

§ 6Monitorovanie povrchových vôd

(1)
Monitorovanie povrchových vôd sa člení na
a)
základné monitorovanie,
b)
prevádzkové monitorovanie,
c)
prieskumné monitorovanie,
d)
monitorovanie chránených území.
(2)
Základné monitorovanie sa vykonáva základnými monitorovacími sieťami. Základným monitorovaním sa získavajú informácie najmä na
a)
hodnotenie režimu, množstva, kvality povrchových vôd a stavu útvarov povrchových vôd,
b)
doplnenie a potvrdenie platnosti postupu hodnotenia dosahov ľudskej činnosti na povrchové vody,
c)
získavanie podkladov pre návrhy budúcich monitorovacích programov,
d)
hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a na hodnotenie dlhodobých zmien spôsobených ľudskou činnosťou.
(3)
Základnú monitorovaciu sieť tvoria reprezentatívne monitorovacie miesta útvarov povrchovej vody,
a)
kde je veľkosť prietoku významná pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane miest na vodných tokoch, kde plocha povodia je väčšia ako 2 500 km2,
b)
kde je množstvo vody významné pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane jazier a vodných nádrží,
c)
kde útvary povrchovej vody presahujú hranice členských štátov Európskej únie,
d)
potrebné na odhad zaťaženia znečistením prenášaným cez hranice susediacich štátov.
(4)
Základné monitorovanie sa vykonáva v priebehu jedného roka pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. Ak sa monitorovaním preukáže, že daný útvar povrchovej vody dosiahol dobrý stav s najvyššou mierou spoľahlivosti hodnotenia, základné monitorovanie sa uskutoční raz za obdobie trvania najviac troch Vodných plánov Slovenska.
(5)
Základným monitorovaním sa sledujú ukazovatele povrchovej vody. Ukazovatele monitorovania stavu útvarov povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 5.
(6)
Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prevádzkovým monitorovaním sa najmä
a)
zisťuje a overuje stav tých útvarov povrchovej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,
b)
sledujú a vyhodnocujú zmeny stavu útvarov povrchovej vody, ktoré vyplynú z realizácie programov opatrení,
c)
sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami podľa § 17 ods. 1 písm. d) zákona,
d)
sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu,
e)
sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na zabezpečenie výkonu činností správy vodných tokov a vodohospodárskeho manažmentu povodí.
(7)
Prevádzkové monitorovanie možno na základe informácií získaných z hodnotenia vplyvov a dosahov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchových vôd alebo na základe informácií získaných podľa odseku 6 písm. a) upraviť aj v priebehu platnosti Vodného plánu Slovenska, najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie monitorovania v prípade, ak sa zistí, že dosah ľudskej činnosti nie je významný, alebo ak sa odstránil príslušný vplyv.
(8)
Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva v monitorovacích miestach útvarov povrchovej vody,
a)
pri ktorých existuje riziko nedosiahnutia environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody podľa § 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona, na základe hodnotenia dôsledku vplyvov ľudskej činnosti na stav vody alebo na základe monitorovania,
b)
do ktorých sa vypúšťajú znečisťujúce látky uvedené v zozname prioritných látok podľa prílohy č. 1 Zoznamu III zákona alebo v ktorých boli tieto látky identifikované,
c)
ohrozených vplyvmi významných bodových zdrojov a plošných zdrojov znečistenia tak, aby bolo možné vyhodnotiť ich vplyv a dôsledky,
d)
ohrozených významnými hydromorfologickými zmenami tak, aby sa vyhodnotil ich vplyv a dôsledok na daný útvar povrchovej vody,
e)
určených ako vodné útvary vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,
f)
určených na závlahy,
g)
určených na odbery vody pre pitnú vodu,
h)
potrebných na hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,
i)
potrebných na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu.
(9)
Prevádzkovým monitorovaním sa sledujú prietoky, objemy, úroveň hladiny vody, fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické ukazovatele na hodnotenie množstva, kvality, režimu a stavu alebo potenciálu povrchovej vody, na spracovanie hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie a hodnotenia podľa účelu použitia vody a na hodnotenie ukazovateľov najcitlivejších na vplyvy, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené.
(10)
Na vyhodnotenie dôsledkov, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené, sa monitorujú
a)
ukazovatele indikatívne pre prvok alebo prvky biologickej kvality, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú útvary povrchovej vody vystavené,
b)
vypúšťané prioritné látky,
c)
iné znečisťujúce látky vypúšťané vo významných množstvách,
d)
indikatívne parametre pre hydromorfologický prvok, ktorý je najcitlivejší na identifikovaný vplyv.
(11)
Prieskumné monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prieskumným monitorovaním sa zisťuje najmä
a)
neznáma príčina zhoršenia ukazovateľov sledovaných vo vodnom prostredí,
b)
príčina nedosiahnutia environmentálnych cieľov útvaru povrchovej vody alebo útvarov povrchovej vody, ak základné monitorovanie preukáže, že environmentálne ciele určené pre útvar povrchovej vody sa pravdepodobne nedosiahnu a prevádzkové monitorovanie sa nezačalo,
c)
rozsah a dôsledky mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody alebo mimoriadneho ohrozenia kvality povrchovej vody.
(12)
Priekumné monitorovanie poskytuje informácie na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov a opatrení potrebných na nápravu účinkov mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody.
(13)
Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva najmä na
a)
zistenie rozsahu a dôsledkov mimoriadneho zhoršenia vody,
b)
posúdenie mimoriadneho ohrozenia kvality vody.
(14)
Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva
a)
v miestach, kde nie sú známe príčiny presiahnutí meraných ukazovateľov alebo mimoriadnych javov,
b)
v miestach, kde základné monitorovanie indikuje, že sa environmentálne ciele určené pre daný útvar povrchovej vody pravdepodobne nedosiahnu, a kde doteraz nebolo zavedené prevádzkové monitorovanie s cieľom zistiť príčiny, pre ktoré je dosiahnutie environmentálnych cieľov daného útvaru alebo útvarov povrchovej vody ohrozené.
(15)
Prieskumným monitorovaním sa sledujú vybrané prvky kvality a ďalšie ukazovatele na zistenie a posúdenie príčin, rozsahu a dôsledkov mimoriadnych zmien stavu útvarov povrchovej vody a útvarov povrchovej vody, pre ktoré nie sú známe príčiny zhoršenia stavu.
(16)
Prieskumné monitorovanie možno realizovať v súlade s požiadavkami na prevádzkové monitorovanie, ak sa prevádzkové monitorovanie nezačalo a ak je potrebné prešetriť príčiny pravdepodobného neplnenia environmentálnych cieľov v danom útvare povrchovej vody.
(17)
Monitorovaním chránených území sa monitorujú
a)
b)
útvary povrchovej vody tvoriace chránené oblasti stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody.
(18)
Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu, ktoré je súčasťou monitorovania chránených oblastí, sa vykonáva v miestach povrchovej vody, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m3 vody za deň.
(19)
Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu sa dopĺňa tak, aby sa získali spoľahlivé informácie o plnení požiadaviek určených pre vodárenské zdroje z povrchových zdrojov podľa § 7 zákona a podľa osobitného predpisu.1) V týchto útvaroch povrchovej vody sa monitorujú aj prioritné látky a ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav útvaru povrchovej vody, ktorých prítomnosť v pitnej vode je limitovaná podľa osobitného predpisu.1)
(20)
Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach, na stanovištiach výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa zaradí do programu prevádzkového monitorovania v miestach, kde sa tieto útvary povrchovej vody na základe hodnotenia dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti a základného monitorovania označia ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Týmto monitorovaním sa zisťujú údaje, ktoré umožnia hodnotiť veľkosť a dôsledky všetkých relevantných vplyvov na príslušné útvary povrchovej vody, a v miestach, kde je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu týchto útvarov povrchovej vody spôsobených realizáciou programov opatrení podľa § 15 zákona.
(21)
Ako súčasť monitorovania chránených území sa vykonáva aj monitorovanie útvarov povrchovej vody, ktoré boli na základe hodnotenia dôsledkov ľudskej činnosti a základného monitorovania povrchovej vody identifikované ako ohrozené z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Monitorovanie útvarov povrchovej vody sa uskutoční na vyhodnotenie veľkosti a dôsledku všetkých relevantných významných vplyvov na útvary povrchovej vody, a ak je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu útvarov povrchovej vody vyplývajúcich z plánov manažmentu oblasti povodí.
(22)
Zásady výberu reprezentatívnych odberových miest pre monitorovanie povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 6.
(23)
Monitorovanie prvkov kvality pre vodné útvary povrchových vôd sa vykonáva podľa technickej normy1a) alebo podľa inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

§ 7Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie výskytu, množstva, kvality, režimu a stavu povrchových vôd

(1)
Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie množstva, kvality, režimu a stavu povrchových vôd je súčasťou schváleného programu monitorovania vôd.
(2)
Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Minimálna frekvencia monitorovania prvkov kvality pre hodnotenia stavu a kvality povrchových vôd je uvedená v prílohe č. 7.
(3)
Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického a chemického stavu a ekologického potenciálu útvarov povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 8.
(4)
Frekvencia základného monitorovania a prevádzkového monitorovania zohľadňuje premenlivosť ukazovateľov, ktorá vyplýva z prírodných podmienok a z vplyvu ľudskej činnosti. Obdobie monitorovania sa vyberie tak, aby sa zachytili zmeny v príslušnom útvare povrchovej vody spôsobené ľudskou činnosťou. Na dosiahnutie tohto cieľa možno v prípade potreby vykonať aj doplnkové monitorovanie v priebehu rôznych období toho istého roka.
(5)
Monitorovanie miest odberu na úpravu pitnej vody z útvarov povrchovej vody sa vykonáva pri odbere
a)
pre menej ako 10 000 zásobovaných obyvateľov najmenej štyrikrát ročne,
b)
pre 10 000 až 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej osemkrát ročne,
c)
pre viac ako 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej 12-krát ročne.
(6)
Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach, na stanovištiach výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa vykonáva dovtedy, kým voda týchto útvarov nevyhovuje požiadavkám na ich kvalitu podľa osobitného predpisu2) a kým sa nesplnia environmentálne ciele.
(7)
Ak je počas 12 mesiacov pri dodržaní minimálnych frekvencií meraní zisťovaná len hodnota medze stanovenia príslušného chemického ukazovateľa a táto medza stanovenia je nižšia ako environmentálna norma kvality, monitorovanie daného chemického ukazovateľa sa realizuje najviac raz za šesťročné obdobie príslušného plánovacieho cyklu, ak sa na základe technických znalostí a odborného posúdenia nerozhodne inak.

§ 8Hodnotenie množstva a režimu povrchových vôd

(1)
V rámci hodnotenia množstva povrchových vôd sa určujú tieto hydrologické charakteristiky:
a)
priemerné ročné prietoky,
b)
priemerné ročné odtokové výšky,
c)
priemerné špecifické odtoky,
d)
priemerné mesačné prietoky,
e)
M – denné prietoky.
(2)
Hydrologické charakteristiky sa stanovujú za reprezentatívne obdobie. Reprezentatívne obdobie je obdobie, v ktorom sú základné štatistické charakteristiky hydrologických radov blízke ich hodnotám určeným z dlhých hydrologických radov.
(3)
Vhodnosť reprezentatívneho obdobia sa posudzuje v súlade s Vodným plánom Slovenska najmenej raz za šesť rokov.
(4)
Hydrologický režim je charakteristická premenlivosť hodnôt hydrologických charakteristík v čase a priestore a zhodnotenie ich dlhodobých zmien a krátkodobých zmien.
(5)
V rámci hodnotenia hydrologického režimu sa vykonáva aj hodnotenie trendov hydrologických charakteristík.

§ 9Hodnotenie kvality povrchovej vody

(1)
Kvalita povrchovej vody sa hodnotí v ktoromkoľvek monitorovanom mieste.
(2)
Hodnotenie kvality povrchovej vody3) sa vykonáva spravidla raz ročne alebo za určené časové obdobie.
(3)
Hodnotenie kvality povrchovej vody zahŕňa najmä
a)
časové zmeny vybraných ukazovateľov,
b)
účelové grafické spracovanie alebo štatistické spracovanie údajov z monitorovania,
c)
identifikácie trendov zmien kvality povrchovej vody,
d)
identifikácie zmien kvality vody v zmiešavacích zónach a konca zmiešavacích zón,
e)
hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,
f)
hodnotenie vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd,
g)
hodnotenie vo vzťahu k užívaniu vôd.

§ 10Hodnotenie stavu útvarov povrchovej vody

(1)
Stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí samostatne pre každú kategóriu útvarov povrchovej vody.
(2)
Ekologický stav riek sa hodnotí
a)
biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie a početnosť vodnej flóry – fytoplanktónu, fytobentosu a makrofytov, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,
b)
hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika prietoku, interakcia s útvarmi povrchovej vody a útvarmi podzemnej vody, priechodnosť riek a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky, štruktúra a substrát koryta rieky a štruktúra príbrežného pásma,
c)
fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita a nutrienty,
d)
chemickými prvkami kvality, ktorými sú syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce látky relevantné pre Slovensko.
(3)
Ekologický stav útvarov povrchových vôd so zmenenou kategóriou a jazier sa hodnotí
a)
biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu, zloženie a početnosť inej vodnej flóry – fytobentosu a makrofytov, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,
b)
hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika toku vody, interakcia s útvarmi povrchovej vody a s útvarmi podzemnej vody, čas zdržania a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou, množstvo, štruktúra a substrát dna útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou a štruktúra brehu útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou alebo premenlivosť hĺbky jazera, množstvo, štruktúra a substrát dna jazera a štruktúra brehu jazera,
c)
fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita a nutrienty,
d)
chemickými prvkami kvality, ktorými sú syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce látky relevantné pre Slovensko.
(4)
Na základe výsledkov hodnotenia prvkov kvality sa vykonáva klasifikácia ekologického stavu útvarov povrchových vôd podľa osobitného predpisu.4) Základnými princípmi klasifikácie ekologického stavu sú
a)
typová špecifickosť,
b)
špecifickosť zodpovedajúca vzniknutému stresu,
c)
splnenie definícií klasifikácie ekologického stavu,
d)
identifikácia antropogénne vyvolanej odchýlky od referenčných hodnôt.
(5)
Zoznam typov útvarov povrchových vôd je uvedený v prílohe č. 9. Definovanie klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody je uvedené v prílohe č. 10.
(6)
Na účely klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody sa výsledky merania biologických prvkov kvality vyjadrujú ako pomery ekologickej kvality. Pomer ekologickej kvality je vzťah medzi hodnotami – metrikami biologických ukazovateľov pozorovaných v danom útvare povrchovej vody a referenčnými hodnotami – metrikami týchto ukazovateľov platnými pre danú kategóriu a daný typ útvaru povrchovej vody. Referenčné hodnoty predstavujú biologické spoločenstvo, ktoré sa očakáva tam, kde nie je žiadne alebo malé narušenie vodného ekosystému ľudskou činnosťou. Základné princípy určovania referenčných podmienok sú uvedené v prílohe č. 11.
(7)
Ekologický stav útvarov povrchovej vody sa člení na
a)
veľmi dobrý ekologický stav,
b)
dobrý ekologický stav,
c)
priemerný ekologický stav,
d)
zlý ekologický stav,
e)
veľmi zlý ekologický stav.
(8)
Členenie ekologického stavu útvarov povrchovej vody podľa odseku 7 určujú hraničné číselné hodnoty interkalibračným porovnaním na medzinárodnej úrovni medzi
a)
veľmi dobrým ekologickým stavom a dobrým ekologickým stavom,
b)
dobrým ekologickým stavom a priemerným ekologickým stavom.
(9)
Pomer ekologickej kvality podľa odseku 6 sa vyjadruje číselnou hodnotou od 0 do 1. Veľmi dobrý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke hodnote 1 a zlý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke 0.
(10)
Ak nemožno určiť typovo špecifické referenčné podmienky pre niektorý prvok kvality konkrétneho typu útvaru povrchovej vody podľa odsekov 2 a 3 z dôvodu vysokej miery prirodzenej premenlivosti prvku kvality, ktorá nie je spôsobená len sezónnymi zmenami, možno tento prvok kvality vylúčiť z hodnotenia ekologického stavu tohto typu útvaru povrchovej vody. Dôvody vylúčenia sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.
(11)
Chemický stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí na základe posúdenia súladu zistených koncentrácií prioritných látok s environmentálnymi normami kvality určenými pre tieto látky.
(12)
Pri hodnotení stavu útvarov povrchových vôd je potrebné pre nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a nesyntetické prioritné látky zohľadniť pozaďové koncentrácie ťažkých kovov.
(13)
Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického a chemického stavu útvarov povrchových vôd je uvedené v prílohe č. 8.

§ 11Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov

(1)
Ak sa útvar povrchovej vody stanoví ako výrazne zmenený vodný útvar alebo ako umelý vodný útvar, jeho environmentálnym cieľom je dosiahnutie dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.
(2)
Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov sa hodnotí hydromorfologickými prvkami kvality vody, biologickými prvkami kvality, fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami kvality vody riek alebo útvarov povrchových vôd so zmenenou kategóriou podľa toho, s ktorou z týchto kategórií útvarov povrchovej vody je výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar zhodný.
(3)
Vybrané prvky kvality, ktoré patria do zhodnej kategórie povrchovej vody, sa označujú ako relevantné prvky kvality.
(4)
Na základe výsledkov sledovania relevantných prvkov kvality vo výrazne zmenených vodných útvaroch alebo umelých vodných útvaroch sa vykonáva určenie ich ekologického potenciálu. Základné princípy určenia ekologického potenciálu sú rovnaké ako základné princípy klasifikácie ekologického stavu.
(5)
Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa člení na
a)
maximálny ekologický potenciál,
b)
dobrý ekologický potenciál,
c)
priemerný ekologický potenciál,
d)
zlý ekologický potenciál,
e)
veľmi zlý ekologický potenciál.
(6)
Definovanie klasifikácie ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov je uvedené v prílohe č. 12.
(7)
Hraničné hodnoty na odlíšenie dobrého ekologického potenciálu a priemerného ekologického potenciálu sa pre výrazne zmenené alebo umelé vodné útvary povrchových vôd odvodzujú individuálne.
(8)
Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov sa vykonáva podľa prílohy č. 8.

§ 12Prezentácia stavu útvarov povrchovej vody

(1)
Prezentácia stavu útvarov povrchovej vody sa člení na
a)
prezentáciu ekologického stavu,
b)
prezentáciu ekologického potenciálu,
c)
prezentáciu chemického stavu.
(2)
Pre každé správne územie povodia a čiastkové povodia sa vypracúvajú mapy hodnotenia ekologického stavu a chemického stavu útvarov povrchovej vody a ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov. Mapové zobrazenie prezentácie stavu útvarov povrchovej vody je uvedené v prílohe č. 13.
(3)
Vodné útvary povrchovej vody, kde sa dobrý ekologický stav alebo dobrý ekologický potenciál nedosiahol z dôvodu presiahnutia environmentálnej normy kvality jednej alebo viacerých syntetických a nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko, ktoré boli stanovené pre tento útvar povrchovej vody, sa v mapách označia čiernymi bodmi.

§ 13Monitorovanie podzemných vôd

(1)
Monitorovanie podzemných vôd sa člení na
a)
monitorovanie kvantity podzemných vôd,
b)
monitorovanie kvality podzemných vôd, ktoré sa člení na
1.
základné monitorovanie,
2.
prevádzkové monitorovanie,
c)
monitorovanie chránených území.
(2)
Monitorovaním kvantity podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na
a)
hodnotenie množstva a režimu podzemných vôd,
b)
hodnotenie prírodných a využiteľných množstiev podzemných vôd,
c)
hodnotenie kvantitatívneho stavu útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,
d)
hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok,
e)
cielené hodnotenie dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti najmä na
1.
hladiny podzemných vôd a výdatnosti prameňov,
2.
zmeny prúdenia podzemných vôd,
3.
kvantitatívny stav útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,
4.
overenie postupov hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd,
f)
navrhovanie monitorovacích programov,
g)
účely hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie.
(3)
Základným monitorovaním kvality podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na
a)
hodnotenie kvality podzemných vôd,
b)
hodnotenie využiteľných množstiev podzemných vôd,
c)
hodnotenie chemického stavu útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,
d)
hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok,
e)
cielené hodnotenie dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti na kvalitu podzemných vôd, chemický stav útvaru alebo skupín útvarov podzemnej vody a na overenie postupov hodnotenia chemického stavu,
f)
navrhovanie monitorovacích programov,
g)
účely hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie.
(4)
Prevádzkovým monitorovaním kvality podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na
a)
určenie chemického stavu útvarov podzemnej vody alebo ich skupín, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov,
b)
určenie prítomnosti dlhodobého stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý bol spôsobený vplyvmi ľudskej činnosti, a na identifikáciu obratu týchto trendov.
(5)
Monitorovaním chránených území sa monitorujú územia podľa § 5 ods. 1 písm. c) štvrtého, piateho, siedmeho a ôsmeho bodu zákona.

§ 14Monitorovanie stavu podzemných vôd

(1)
Monitorovanie kvantity podzemných vôd sa vykonáva v dostatočnom počte reprezentatívnych monitorovacích miest na meranie hladiny podzemných vôd, výdatnosti prameňov a teploty podzemných vôd v každom útvare podzemnej vody pri zohľadnení krátkodobej premenlivosti a dlhodobej premenlivosti dopĺňania útvarov podzemnej vody a spôsobov využívania podzemnej vody.
(2)
Monitorovanie kvantity podzemných vôd sa rozširuje v útvare podzemnej vody,
a)
ktorý nedosahuje určené environmentálne ciele alebo bol identifikovaný ako rizikový z hľadiska ich nedosiahnutia, o monitorovacie miesta v dostatočnej hustote na vyhodnotenie vplyvu odberov a vypúšťaní na hodnotenie režimu podzemnej vody a jeho zmien,
b)
kde podzemná voda prúdi cez hranicu susediaceho štátu, pričom je potrebné zabezpečiť dostatočný počet monitorovacích bodov na odhadnutie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.
(3)
Základné monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v správnych územiach povodí na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov ľudskej činnosti a ich dosahov na kvalitu podzemných vôd. Základné monitorovanie podzemných vôd trvá najmenej jeden rok počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. V útvaroch podzemných vôd, v ktorých sa predchádzajúcim monitorovaním preukázal dobrý chemický stav a ktoré súčasne nie sú vystavené vplyvom, ktoré by mohli zmeniť ich chemický stav na nevyhovujúci, základné monitorovanie podzemnej vody trvá najmenej jeden rok počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú tri po sebe nasledujúce Vodné plány Slovenska.
(4)
Základné monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v dostatočnom počte monitorovacích miest v útvaroch podzemnej vody
a)
identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,
b)
poskytujúcich viac ako 100 m3 vody za deň,
c)
presahujúcich hranice štátu,
d)
ak sa v nich nevykonávalo základné monitorovanie počas predchádzajúceho obdobia, na ktoré sa vzťahovali dva po sebe nasledujúce Vodné plány Slovenska.
(5)
Základným monitorovaním podzemnej vody sa sledujú
a)
obsah kyslíka, pH, vodivosť, dusičnany a amónne ióny vo všetkých vybraných útvaroch podzemnej vody podľa odseku 4,
b)
ukazovatele podľa písmena a) a ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené, v útvaroch podzemnej vody identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,
c)
ukazovatele podľa písmena b) a ukazovatele závislé od prúdenia podzemnej vody, ktoré sú relevantné pre všetky spôsoby využívania podzemnej vody, v útvaroch podzemnej vody presahujúcich hranice štátu.
(6)
Prevádzkové monitorovanie podzemných vôd vykonáva vo všetkých útvaroch alebo v skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré sú na základe ich charakterizácie, vyhodnotenia vplyvov a výsledkov základného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Výberom monitorovacích miest sa zohľadňuje aj zabezpečenie reprezentatívnosti získaných monitorovaných údajov pre celý útvar podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody.
(7)
Prevádzkové monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v určených obdobiach medzi programami základného monitorovania podzemnej vody na
a)
klasifikáciu chemického stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody podľa odseku 6,
b)
určenie prítomnosti každého dlhodobo stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky vyvolaného vplyvmi ľudskej činnosti.
(8)
Prevádzkovým monitorovaním podzemnej vody sa sledujú ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené.

§ 15Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri hodnotení množstva, kvality, režimu a stavu podzemných vôd

(1)
Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri hodnotení množstva, kvality, režimu a stavu podzemných vôd je súčasťou schváleného programu monitorovania vôd. Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú vo Vodnom pláne Slovenska.
(2)
Sledovanie ukazovateľov monitorovania kvantity podzemných vôd sa vykonáva najmenej raz za týždeň.
(3)
Frekvencia kvantitatívneho monitorovania útvarov podzemnej vody identifikovaných ako rizikových z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov musí zabezpečovať dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie dôsledkov nakladania s vodami a na hodnotenie režimu podzemnej vody a jeho zmien.
(4)
Frekvencia kvantitatívneho monitorovania útvarov podzemnej vody, ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu štátu, musí zabezpečovať dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu štátu.
(5)
Monitorovacia sieť na monitorovanie kvality podzemných vôd sa navrhuje tak, aby výsledky monitorovania poskytovali prehľad o kvalite podzemnej vody v každej oblasti povodia a zároveň odhalili dlhodobé vzostupné trendy koncentrácií znečisťujúcich látok podmienené ľudskou činnosťou.
(6)
Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri základnom monitorovaní podzemnej vody musí byť taká, aby sa získali dostatočné informácie na spoľahlivé vyhodnotenie stavu daného ukazovateľa na splnenie cieľov základného monitorovania.
(7)
Prevádzkové monitorovanie podzemnej vody sa uskutočňuje v období medzi základnými monitorovaniami s frekvenciou dostatočnou na splnenie cieľov prevádzkového monitorovania najmenej raz za rok.
(8)
Výsledky základného monitorovania podzemnej vody a prevádzkového monitorovania podzemnej vody sa použijú aj na identifikáciu dlhodobých trendov koncentrácií znečisťujúcich látok a na identifikáciu ich zmien.

§ 16Hodnotenie stavu útvarov podzemnej vody

(1)
Stav útvaru podzemnej vody je určený jeho kvantitatívnym stavom a chemickým stavom.
(2)
Hodnotením kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody je posúdenie dlhodobého využívania zdrojov podzemnej vody v súvislosti s určenými využiteľnými množstvami podzemnej vody5) v útvare podzemnej vody alebo jeho časti.
(3)
Za hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa považuje aj hodnotenie dlhodobých zmien výdatnosti prameňov a úrovne hladiny podzemnej vody alebo hodnotenie využívania zdroja podzemnej vody v nadväznosti na odporúčané odberné množstvá a odporúčané zníženia hladiny podzemnej vody tohto zdroja získané na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu.
(4)
Na základe zisteného kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Kvantitatívny stav útvarov podzemnej vody sa člení na
a)
dobrý kvantitatívny stav,
b)
nevyhovujúci kvantitatívny stav.
(5)
Dobrý kvantitatívny stav je stav, ak
a)
využiteľné množstvá podzemnej vody a využiteľné kapacity zdrojov podzemnej vody v útvare podzemnej vody nie sú prevýšené dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom podzemnej vody a ak nedochádza k dlhodobým poklesom hladín podzemnej vody v miestach odberov podzemnej vody,
b)
v útvaroch podzemnej vody alebo v ich častiach nedochádza k poklesom hladín podzemnej vody alebo k výdatnosti prameňov vplyvom odberov podzemnej vody pod prípustné hodnoty schválené na využívanie týchto vodných zdrojov,
c)
úroveň hladiny podzemnej vody nepodlieha takým zmenám spôsobeným ľudskou činnosťou, ktoré by mali za následok nedosiahnutie environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody, zhoršenie stavu podzemnej vody alebo poškodenie suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemnej vody,
d)
zmeny úrovne hladiny podzemnej vody a z nich vyplývajúce zmeny smeru prúdenia podzemnej vody sa vyskytujú len dočasne alebo trvalo v priestorovo ohraničenej oblasti za predpokladu, že nespôsobujú trvalý a jasne identifikovateľný trend poklesu úrovne hladiny podzemnej vody presahujúcej túto skôr ohraničenú oblasť,
e)
zmeny smeru prúdenia podzemnej vody spôsobené vplyvom ľudskej činnosti nespôsobujú jasne identifikovateľný prienik znečisťujúcich látok do podzemnej vody a zmenu kvality podzemnej vody v porovnaní s jej kvalitou pred vplyvom ľudskej činnosti.
(6)
Pri hodnotení chemického stavu podzemnej vody sa posudzuje
a)
koncentrácia znečisťujúcich látok,
b)
vodivosť alebo celková mineralizácia.
(7)
Na základe zisteného chemického stavu podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody a hodnotenie kvality podzemnej vody vo vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu podzemných vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd.
(8)
Chemický stav podzemnej vody sa člení na
a)
dobrý chemický stav,
b)
nevyhovujúci chemický stav.
(9)
Dobrý chemický stav je stav, keď chemické zloženie útvaru podzemnej vody spĺňa tieto požiadavky:
a)
koncentrácie znečisťujúcich látok
1.
nevykazujú žiadne vplyvy prieniku slanej vody alebo iných prienikov do podzemnej vody,
2.
nepresahujú normy kvality podľa prílohy č. 1a zákona,
3.
nevedú k nedosiahnutiu environmentálnych cieľov podľa § 5 ods. 2 zákona pre súvisiace povrchové vody ani k významnému zhoršeniu ekologickej kvality alebo chemickej kvality takých útvarov a ani k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov priamo závislých od útvaru podzemnej vody,
b)
zmeny vodivosti podzemnej vody nenaznačujú prienik slanej vody alebo iných prienikov do útvarov podzemnej vody.

§ 17Prezentácia stavu útvarov podzemnej vody

(1)
Prezentácia stavu útvarov podzemnej vody sa člení na
a)
prezentáciu kvantitatívneho stavu,
b)
prezentáciu chemického stavu.
(2)
Na základe výsledkov hodnotenia chemického stavu podzemnej vody sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody spoločne vyhodnotia ako celok. Dobrý chemický stav sa vyznačí na mapách zelenou farbou a nevyhovujúci chemický stav sa vyznačí červenou farbou.
(3)
V útvaroch podzemnej vody sa miesta, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky, vyznačia na mape hodnotenia chemického stavu podzemnej vody čiernymi bodmi. Zmena tohto trendu sa vyznačí na mape v zistenom mieste modrým bodom.

Bilancovanie množstva povrchových vôd a podzemných vôd

§ 18Hydrologická bilancia

Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vody v bilančných jednotkách na základe porovnania množstiev vody vstupujúcich do bilančných jednotiek zrážkami alebo prítokom vody a sumáru množstiev vody vystupujúcich z bilančnej jednotky výparom alebo odtokom vody. Bilančnými jednotkami sú povodie, čiastkové povodie, hydrogeologický rajón alebo vodný útvar. Hydrologická bilancia sa vypracúva na základe výsledkov programov monitorovania stavu vôd a údajov súhrnnej evidencie podľa schválených metodík.

§ 19Vodohospodárska bilancia

(1)
Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na vodu s využiteľným množstvom vody a jej kvalitou. Požiadavky na vodu sú požiadavky na odbery povrchovej vody, podzemnej vody a vypúšťanie odpadovej vody a osobitnej vody. Vodohospodárska bilancia sa vypracúva na účely Vodného plánu Slovenska podľa schváleného časového plánu s použitím schválených postupov získavania údajov, metodík spracovania a foriem výstupov.
(2)
Vodohospodársku bilanciu tvoria tieto dokumenty:
a)
vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za uplynulý rok,
b)
vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za uplynulý rok,
c)
správa o vodohospodárskej bilancii vody za uplynulý rok,
d)
správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov.
(3)
Vodohospodárskou bilanciou množstva a kvality povrchovej vody sa
a)
hodnotí množstvo povrchovej vody, jej využiteľnosť, uskutočnené používanie vody podľa odseku 2 za uplynulý rok a jej kvalita v porovnaní s kritériami na kvalitu vody a zmeny v porovnaní s predchádzajúcimi hodnoteniami,
b)
porovnávajú pre výhľadové časové horizonty výhľadové zdroje vody s výhľadovými požiadavkami na zabezpečenie dodávky vody a čistenie odpadovej vody pri nezhoršení súčasného stavu vody.
(4)
Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody sa vykonáva pre čiastkové povodia v sieti bilančných profilov vybraných so zreteľom na dosahované stupne bilančnej napätosti, rozhodujúce znečistenie a dostupnosť hydrologických podkladov a údajov o kvalite povrchovej vody.
(5)
Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za uplynulý rok obsahuje
a)
hodnotenie množstva povrchovej vody bez zohľadnenia vykonaných úprav odtokových pomerov v povodí, napríklad vplyv nádrží, prevodov vody, a aj s ich zohľadnením,
b)
hodnotenie množstiev odobratej povrchovej vody na určité druhy použitia a nahlásených podľa § 6 ods. 5 zákona a ich porovnanie s povolenými množstvami,
c)
hodnotenie vypúšťania odpadovej vody nahlásenej podľa § 6 ods. 6 zákona a jej porovnanie s povolenými množstvami,
d)
overenie, či sa dosiahli predpokladané ciele hospodárenia s vodou, napríklad nadlepšenie minimálnych prietokov nádržami alebo prevodmi a súlad s kvalitatívnymi cieľmi povrchovej vody,
e)
hodnotenie zmien kvality povrchovej vody.
(6)
Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za uplynulý rok obsahuje
a)
hodnotenie využiteľného množstva podzemnej vody,
b)
hodnotenie uskutočnených odberov podzemnej vody nahlásených podľa § 6 ods. 5 zákona,
c)
porovnanie nahlásených množstiev odobratej podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 zákona s povoleným množstvom a určeným množstvom podzemnej vody podľa písmena a),
d)
kvalitatívne hodnotenie podzemnej vody za uplynulý rok a zmeny v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením.
(7)
Správa o vodohospodárskej bilancii vody za uplynulý rok obsahuje
a)
ročnú súhrnnú informáciu o množstve a kvalite vody a o nakladaní s vodami,
b)
zhodnotenie vývoja charakteristík množstva a kvality vody, ich odberov, vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody a ich kvalitatívne ukazovatele,
c)
prípady zhoršenia kvalitatívnych ukazovateľov povrchovej vody a podzemnej vody a ich pravdepodobné príčiny.
(8)
Správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov v nadväznosti na vodné plánovanie obsahuje
a)
zhodnotenie výhľadových množstiev odobratej vody, výhľadových množstiev vypúšťanej odpadovej vody a výhľadových množstiev osobitnej vody,
b)
zhodnotenie stupňa zabezpečenosti výhľadových odberov vôd a očakávanej kvality povrchovej vody,
c)
návrh opatrení v oblasti zdrojov vody, výstavby čistiarní odpadových vôd a racionálneho využívania vody pre vodné plány.
(9)
Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody sa vykonáva pre čiastkové povodia. Podkladom na jej spracovanie a jej súčasťou je bilancia množstva a kvality podzemnej vody v hydrogeologických rajónoch, čiastkových rajónoch a subrajónoch s nadväznosťou na bilančné profily povrchovej vody a čiastkové povodia v súlade s metodikou, ktorá zohľadňuje systém bilancovania povrchovej vody. Súčasťou hodnotenia využiteľných množstiev podzemnej vody je aj hodnotenie kvality podzemnej vody za uplynulý rok v porovnaní s kritériami na kvalitu podzemnej vody.
(10)
Pri spracovaní vodohospodárskej bilancie množstva a kvality povrchovej vody a podzemnej vody sa vychádza
a)
z výsledkov monitorovania vôd,
b)
z výsledkov hodnotenia množstva a režimu povrchových vôd a podzemných vôd,
c)
z výsledkov hodnotenia kvality povrchových vôd a podzemných vôd,
d)
zo súhrnnej evidencie,
e)
z výsledkov hydrogeologických prieskumov.
(11)
Výsledkom bilančných hodnotení je overenie, či sa dosiahli požadované bilančné stavy, predpokladané ciele hospodárenia s povrchovou vodou a podzemnou vodou.

Spôsob a rozsah oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd

§ 20Oznamovanie údajov o odbere povrchovej vody a podzemnej vody

(1)
Oznámenia o začatí odberu vody a využívaní vody podľa § 6 ods. 5 zákona okrem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zasielajú do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy Slovenskému hydrometeorologickému ústavu (ďalej len „ústav“) na predpísanom tlačive uverejnenom na webovom sídle ústavu.
(2)
Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody okrem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa oznamujú v členení na kalendárne mesiace raz ročne do 31. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive. Súčasťou oznamovaných údajov sú aj údaje o kvalite, ak sú k dispozícii. Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody sa získavajú určenými meradlami.6)
(3)
Okrem údajov podľa odseku 2 sa súčasne oznamuje aj
a)
údaj o výdatnosti prameňa pri odberoch podzemnej vody z prameňov okrem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov,
b)
hladina podzemnej vody v čase čerpania pri odbere podzemnej vody čerpaním,
c)
tlak na záhlaví odberného objektu pri artézskych vrtoch,
d)
údaj o teplote vody pri geotermálnej vode a osobitnej vode.
(4)
Údaje o kvalite podzemnej vody a osobitnej vody podľa § 39 ods. 4 zákona okrem údajov o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch sa zasielajú ústavu do 30 dní od požiadania a následne do 30 dní po skončení monitorovacieho obdobia.
(5)
Údaje o odoberaných, odvádzaných, vypúšťaných, zadržiavaných a nadlepšovaných množstvách povrchovej vody na účely vypracúvania hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie sa oznamujú ústavu v tomto rozsahu:
a)
základné údaje o vodných stavbách vrátane parametrov vodnej stavby, zaručeného prietoku, objemových kriviek, čiary zatopených plôch a ďalších informácií a údaje o vodnej stavbe sa oznamujú po vzájomnej dohode medzi správcom vodohospodársky významných vodných tokov a ústavom do 30 dní po ich uvedení do prevádzky; zmeny uvedených údajov do 30 dní po ich zistení,
b)
údaje o dennom meraní výšky hladiny, objemu vody vo vodných nádržiach, ktoré spravujú, a o meraní množstva prítoku, odberu, odtoku a výparu z nich, ak sa merajú, za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,
c)
údaje o dennom meraní množstva prečerpávanej povrchovej vody alebo odvádzanej povrchovej vody do derivačných kanálov a množstve vypúšťanej povrchovej vody z derivačných kanálov pri vodných elektrárňach za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,
d)
údaje o dennom meraní množstva prevádzanej vody rozdeľovacími objektmi na vodnom toku do iného vodného toku alebo kanála, ak sa merajú, najmä do závlahového kanála alebo náhonu, sa za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,
e)
údaje o dennom meraní množstva vypúšťanej vody z vodných nádrží určených na plavbu za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.
(6)
Údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody okrem údajov o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 15. februára nasledujúceho roka vo vzájomne dohodnutej forme a štruktúre.

§ 21Oznamovanie údajov o zistených zdrojoch podzemnej vody

(1)
Údaje o zistených zdrojoch podzemnej vody a o odlišných množstvách ich výskytu podľa § 6 ods. 7 zákona okrem zdrojov podzemných vôd7) sa oznamujú ústavu do 30 dní od vzniku oznamovacej povinnosti.
(2)
Pri zistení zdroja podzemnej vody sa v oznámení uvedie
a)
meno, priezvisko a adresa fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorej oznamovacia povinnosť vznikla,
b)
presná lokalizácia výskytu zdroja podzemnej vody spolu s koordinátmi a prehľadnou situáciou v mierke 1 : 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 : 50 000,
c)
dátum zistenia zdroja podzemnej vody a okolnosť, pri ktorej bol zdroj podzemnej vody zistený,
d)
druh zdroja podzemnej vody, najmä prameň a vrt,
e)
údaje o množstve, teplote, stave hladiny podzemnej vody a o kvalite zisteného zdroja podzemnej vody, ak sú známe.
(3)
Záverečnú správu8) z hydrogeologického prieskumu odovzdáva zhotoviteľ geologických prác osobe podľa osobitného predpisu.9)
(4)
Ak ten, kto má oznamovaciu povinnosť, zistí pri odbere podzemnej vody odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt podľa § 6 ods. 7 zákona, oznámi ústavu do 30 dní tieto údaje:
a)
meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorá odlišné množstvo výskytu podzemnej vody zistila,
b)
presnú lokalizáciu miesta odberu podzemnej vody, najmä obec, okres a kraj, spolu s koordinátmi a prehľadnou situáciou v mierke 1: 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 : 50 000,
c)
pôvodné množstvo výskytu podzemnej vody a informácie o tomto údaji,
d)
dátum zistenia výskytu odlišného množstva podzemnej vody,
e)
zistené odlišné množstvo výskytu podzemnej vody,
f)
kópiu právoplatného povolenia na odber podzemnej vody, ak bolo vydané.

§ 22Oznamovanie údajov o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody

(1)
Oznámenia o začatí vypúšťania odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona sa zasielajú správcovi vodohospodársky významných tokov a ústavu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy na predpísanom tlačive.
(2)
Údaje o množstvách vypúšťanej odpadovej vody a vypúšťanej osobitnej vody v členení na kalendárne mesiace a jednotlivé výusty vrátane výsledkov analýz produkovaného a vypúšťaného znečistenia sa oznamujú ústavu raz ročne do 31. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive.
(3)
Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) a správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytujú ústavu údaje o
a)
výsledkoch z kontrolných rozborov vzoriek vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok do 31. marca nasledujúceho roka,
b)
výsledkoch sledovania vplyvu vypúšťanej odpadovej vody alebo osobitnej vody na recipient do 30. júna nasledujúceho roka.
(4)
Údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok získané v rámci oznamovacej povinnosti poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 28. februára nasledujúceho roka pre zdroje znečistenia podliehajúce plateniu poplatkov podľa osobitného predpisu10) a pre ostatné zdroje znečistenia do 31. marca.

§ 23Dopĺňanie oznamovaných údajov o odberoch vody a o vypúšťaní odpadovej vody

(1)
Na vedenie súhrnnej evidencie o vodách môže ústav žiadať od poskytovateľa oznamovaných údajov podľa § 20 až 22 doplňujúce a upresňujúce informácie.
(2)
Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytne ústavu údaje o odberoch vody a o vypúšťaniach odpadovej vody, ktoré boli podkladom na spoplatnenie odberov vôd a vypúšťaní odpadových vôd do 30. apríla.

Vedenie evidencie o vodách

§ 24Evidencia o vodách

(1)
Evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona obsahuje
a)
evidenciu útvarov povrchovej vody,
b)
evidenciu hydrogeografie vodných tokov a ich povodí, napríklad rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráže vodných tokov a hydrografických čísel vodných tokov,
c)
evidenciu útvarov podzemnej vody,
d)
zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov.
(2)
Evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch a evidencia vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou podľa § 29 ods. 2 písm. b) zákona obsahuje evidenciu
a)
zoznamu a lokalizácie objektov štátnej hydrologickej siete a účelu monitorovania v objektoch štátnej hydrologickej siete,11)
b)
základných údajov o množstve, režime, kvalite a o stave povrchových vôd podľa § 4 ods. 2 a základných údajov o množstve, režime, kvalite a o stave podzemných vôd podľa § 4 ods. 3 písm. a), b), e) a f) monitorovaných v objektoch štátnej hydrologickej siete,
c)
bilančných profilov povrchovej vody pre potreby hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie,
d)
odberov povrchovej vody a podzemnej vody a ich odberateľov podľa § 6 ods. 5 zákona,
e)
subjektov, ktoré vypúšťajú odpadovú vodu a osobitnú vodu do povrchovej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,
f)
množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,
g)
zdrojov podzemnej vody, geotermálnej vody a osobitnej vody, ich množstiev a kvality, odberateľov a odberov podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 a 7 zákona, okrem evidencie o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch,
h)
informácií poskytovaných orgánom štátnej vodnej správy o zaobchádzaní s prioritnými nebezpečnými látkami podľa § 39 ods. 9 zákona,
i)
množstva a kvality vody v nádržiach a ich zmien, množstva prítokov a vypúšťania vody do vodných nádrží a množstva odtokov a odberov z vodných nádrží,
j)
pasportov vodných útvarov povrchových vôd,
k)
údajov o hydromorfologických prvkoch kvality,
l)
údajov o biologických prvkoch kvality,
m)
údajov o fyzikálno-chemických a chemických prvkoch kvality,
n)
o stave a potenciáli útvarov povrchových vôd,
o)
o stave útvarov podzemných vôd.
(3)
Evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona obsahuje evidenciu
a)
povolení na osobitné užívanie vôd, povolení na vodné stavby a súhlasov,
b)
c)
zoznamu právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané rozhodnutie.
(4)
Evidencia chránených území a ostatných území podľa § 29 ods. 2 písm. d) zákona, ktorú reviduje a aktualizuje ministerstvom poverená osoba, obsahuje evidenciu
a)
útvarov povrchovej vody určených na odber pre pitnú vodu,
b)
vôd vhodných na kúpanie,
c)
povrchovej vody určenej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,
d)
chránených vodohospodárskych oblastí,
e)
ochranných pásiem vodárenských zdrojov,
f)
citlivých oblastí,
g)
zraniteľných oblastí,
h)
chránených území a ich ochranných pásiem podľa predpisov o ochrane prírody a krajiny,
i)
inundačných území.
(5)
O rozhodnutiach podľa odseku 3 písm. a) a b) sa vedie evidenčný list samostatne pre každé povolenie, súhlas a opatrenie uložené rozhodnutím. Evidenčné listy sa zaznamenávajú do centrálnej databázy súhrnnej evidencie o vodách, ktorú spravuje ústav.
(6)
Evidenciu podľa
a)
odseku 2 vedie ústav,
b)
odseku 2 písm. a) a j) vedie správca vodohospodársky významných vodných tokov,
c)
odseku 3 písm. a), odseku 3 písm. b) okrem § 62 ods. 6 zákona a odseku 3 písm. c) vedie orgán štátnej vodnej správy okrem inšpekcie.
(7)
Evidenciu rozhodnutí vydaných podľa § 39 ods. 4 písm. a), § 41 ods. 9 a § 74 ods. 3 zákona a evidenciu výsledkov sledovania množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a ich vplyvu na recipient vedie inšpekcia.

§ 25Súhrnná evidencia o vodách

(1)
Súhrnná evidencia o vodách podľa § 29 ods. 3 zákona obsahuje vybrané údaje a informácie z evidencie o vodách v tomto členení:
a)
evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody, ktorá obsahuje
1.
informácie a údaje o vodných útvaroch povrchovej vody a podzemnej vody vrátane ich určenia na rôzne spôsoby používania,
2.
hydrogeografiu vodných tokov a ich povodí vrátane rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráží vodných tokov, hydrografických čísel vodných tokov,
3.
zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov,
b)
evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou, ktorá obsahuje
1.
informácie o monitorovacích sieťach,
2.
informácie o bilančných profiloch povrchovej vody,
3.
údaje o množstve a kvalite vody vo vodných útvaroch určených na rôzne spôsoby používania,
4.
údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 zákona,
5.
miesta výskytu podzemnej vody a informácie o ich množstvách podľa § 6 ods. 7 zákona,
6.
miesta umelého zvyšovania množstva podzemnej vody podľa § 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu zákona,
7.
údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,
8.
údaje o bodových zdrojoch znečistenia,
9.
umiestnenie vodných stavieb na odber, odvádzanie, presmerovanie, vypúšťanie, akumulovanie a zlepšovanie množstiev povrchovej vody a vybrané informácie o týchto stavbách,
10.
informácie o technických parametroch stavieb a zariadení slúžiacich na odbery podzemnej vody,
c)
evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy.
(2)
Súčasťou súhrnnej evidencie o vodách je evidencia chránených území podľa § 24 ods. 4.

§ 26Transpozičné ustanovenie

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 14.

§ 27Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 221/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii.

§ 28Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. novembra 2010.
v z. József Nagy v. r.
priloha 1
Príloha č. 1 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
POSTUP A KRITÉRIÁ VYMEDZENIA ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY
A.
Postup vymedzenia útvarov povrchovej vody
Vymedzenie útvarov povrchovej vody je opakovaný proces, ktorý pozostáva z týchto krokov:
I.
Rieky s plochou povodia nad 10 km2 a jazerá s plochou nad 0,5 km2
1.
Určenie ekoregiónu.
2.
Určenie kategórie povrchovej vody.
3.
Rozdelenie kategórií povrchovej vody do typov.
4.
Určenie hraníc útvarov povrchovej vody tak, aby bol každý útvar povrchovej vody priradený k jednej kategórii povrchovej vody a len k jednému typu povrchovej vody.
5.
Spresnenie vymedzenia útvarov povrchovej vody podľa významných geografických charakteristík, ako sú veľkosť povodia, sútok riek, a podľa zmeny hydromorfologických charakteristík, v dôsledku fyzických zmien spôsobených ľudskou činnosťou.
6.
Spresnenie vymedzenia útvarov povrchovej vody podľa ďalších kritérií, ako sú rozdiely v stave vôd alebo hranice chránených území; pri prvom vymedzení útvarov povrchovej vody sa použijú odhady zmeny stavu povrchovej vody na základe hodnotenia vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti.
7.
Určenie významne neovplyvnených útvarov povrchovej vody ako prirodzených útvarov povrchovej vody.
8.
Určenie významne ovplyvnených útvarov povrchovej vody ako predbežné určenie umelých vodných útvarov alebo výrazne zmenených vodných útvarov.
9.
Spresňovanie vymedzených útvarov povrchovej vody na základe informácií z hodnotenia rizík a ich potvrdenie výsledkami monitorovacích programov.
II.
Veľmi malé vodné toky s plochou povodia pod 10 km2 a veľmi malé jazerá s plochou pod 0,5 km2
Veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá budú vymedzené ako útvary povrchovej vody v tých prípadoch, ak environmentálne ciele podľa § 5 zákona nemožno dosiahnuť bez ich vymedzenia. V takých prípadoch sa postupuje takto:
1.
zahrnúť veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá do väčšieho, priliehajúceho (susedného, súvislého) útvaru povrchovej vody rovnakej kategórie a rovnakého typu,
2.
ak nemožno postupovať podľa prvého bodu, veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá sa určia ako útvary povrchovej vody podľa ich významu, napríklad podľa ekologickej dôležitosti, s ohľadom na stanovené ciele pre chránené územia, na základe negatívnych vplyvov na ďalšie povrchové vody v oblasti povodí. V takom prípade veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá patriace do rovnakej kategórie a rovnakého typu, ovplyvnené rovnakou kategóriou vplyvov a úrovňou dôsledkov a majúce vplyv na ďalšie vodné útvary, sa môžu pre potreby ich hodnotenia a spracovania správ zoskupovať,
3.
veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá, ktoré neboli určené ako útvary povrchovej vody, treba chrániť a zlepšiť ich stav tam, kde je to potrebné, s cieľom neohroziť dosiahnutie environmentálnych cieľov tých útvarov povrchovej vody, s ktorými sú spojené.
Poznámky:
a)
Ak sa typ kategórie útvarov povrchovej vody definuje podľa systému A, útvary povrchovej vody sa členia podľa ekoregiónov v súlade s geografickými oblasťami a následne podľa typov v súlade s popisnými charakteristikami pre systém A.
b)
Ak sa typ kategórie útvarov povrchovej vody definuje podľa systému B, musí sa dosiahnuť aspoň taká miera rozčlenenia, ako podľa systému A.
c)
Útvary povrchovej vody sa rozčlenia na typy s použitím hodnôt povinných charakteristík a takých voliteľných charakteristík alebo ich kombináciou, ktoré sú potrebné na zabezpečenie spoľahlivého odvodenia typovo špecifických referenčných podmienok.
B.
Kritériá vymedzenia útvarov povrchovej vody
Útvary povrchovej vody sa zaraďujú do kategórií a typov podľa týchto kritérií:
KATEGÓRIA RIEKY
Systém A
Pevná typológia Popisné charakteristiky
Ekoregión Ekoregión podľa zoznamu ekoregiónov riek a jazier
Typ Typológia podľa nadmorskej výšky
vysoko položený: > 800 m
strednej polohy: 200 až 800 m
nížinný: < 200 m
 
Typológia podľa rozlohy založená na veľkosti plochy povodia
malý: 10 až 100 km2
stredný: > 100 do 1 000 km2
veľký: > 1 000 do 10 000 km2
veľmi veľký: > 10 000 km2
 
Typológia podľa geologického zloženia
vápencový
kremičitý
organický
Systém B
Alternatívny popis Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky rieky alebo časti rieky, a tým štruktúru a zloženie biologickej populácie
Povinné faktory nadmorská výška
zemepisná šírka
zemepisná dĺžka
geologické zloženie
rozloha
Voliteľné faktory vzdialenosť od prameňa rieky
energia prúdenia (funkcia prietoku a sklonu)
priemerná šírka hladiny vody
priemerná hĺbka vody
priemerný sklon hladiny vody
forma a tvar hlavného koryta rieky
kategória prietoku rieky
tvar údolia
transport pevných látok
kyselinová neutralizačná kapacita
priemerné zloženie podložia
chloridy
rozsah teploty vzduchu
priemerná teplota vzduchu
zrážky
KATEGÓRIA RIEKY SO ZMENENOU KATEGÓRIOU A JAZERÁ
Systém A
Pevná typológia Popisné charakteristiky
Ekoregión Ekoregión podľa zoznamu ekoregiónov riek a jazier
Typ Typológia podľa nadmorskej výšky
vysoko položený: > 800 m
strednej polohy: 200 až 800 m
nížinný: < 200 m
 
Typológia podľa hĺbky založená na priemernej hĺbke
< 3 m
3 až 15 m
> 15 m
 
Typológia podľa rozlohy založená na veľkosti plochy hladiny
0, 5 až 1 km2
1 až 10 km2
10 až 100 km2
> 100 km2
 
Typológia podľa geologického zloženia
vápencový
kremičitý
organický
Systém B
Alternatívny popis Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky útvaru povrchovej vody so zmenenou kategóriou alebo jazera, a tým aj štruktúru a zloženie biologickej populácie
Povinné faktory nadmorská výška
zemepisná šírka
zemepisná dĺžka
hĺbka
geologické zloženie
rozloha
Voliteľné faktory  priemerná hĺbka vody
tvar útvaru povrchovej vody so zmenenou kategóriou alebo jazera
čas zdržania
priemerná teplota vzduchu
rozsah teploty vzduchu
zmiešavacie charakteristiky
kyselinová neutralizačná kapacita
koncentrácie živín
priemerné zloženie podložia
kolísanie vodnej hladiny
C.
Zoznam ekoregiónov riek a jazier pre systém A vyskytujúcich sa na území Slovenskej republiky
10.
Karpaty
11.
Panónska panva
priloha 2
Príloha č. 2 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
priloha 3
Príloha č. 3 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
POSTUP VYMEDZENIA VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV A UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV
Predbežne vymedzené výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary podliehajú overovaniu. Overovanie sa vykonáva určovacími skúškami.
A.
Určovacie skúšky na vymedzenie výrazne zmenených vodných útvarov
Predbežne vymedzené výrazne zmenené vodné útvary sa overujú dvoma určovacími skúškami špecificky zameranými pre každý takýto útvar povrchovej vody.
1.
Prvú určovaciu skúšku tvoria tieto kroky:
1.1.
Určenie hydrologických zmien na zabezpečenie dosiahnutia dobrého ekologického stavu (ďalej len „opatrenie na nápravu“), ktoré môžu zahŕňať opatrenia na zníženie environmentálnych dôsledkov fyzických úprav, ale aj opatrenia na úplné odstránenie fyzickej úpravy.
1.2.
Určenie negatívnych dôsledkov opatrení na nápravu určených podľa bodu 1.1. na špecifikované druhy užívania vôd, napríklad na plavbu, na výrobu elektrickej energie, na rekreáciu alebo na ďalšie špecifikované druhy užívania vôd. Tomuto hodnoteniu podliehajú len tie útvary povrchovej vody, v ktorých sa fyzické úpravy týkajú súčasného druhu užívania vôd, pričom sa posudzujú negatívne dôsledky všetkých možných opatrení na nápravu. Ak budú negatívne dôsledky na špecifikované druhy užívania vôd hodnotené ako významné, potom možno prejsť priamo k druhej určovacej skúške alebo sa môže pokračovať v prvej skúške krokom podľa bodu 1.3. Ak dôsledky nie sú hodnotené ako významné, pokračuje sa v prvej skúške krokom podľa bodu 1.3. Pod významným negatívnym dôsledkom sa pritom rozumie taký dôsledok, ktorý môže spôsobiť nápadnú odchýlku od súčasného užívania vôd. Pri posudzovaní významných negatívnych dôsledkov majú dôležitú úlohu ekonomické dôsledky vrátane zváženia sociálnych aspektov, napríklad odstránenie protipovodňových opatrení môže viesť k vysídleniu obyvateľstva. Dôsledky sa hodnotia na úrovni útvaru povrchovej vody, skupiny útvarov povrchovej vody, regiónu, oblasti povodí alebo v národnom meradle, a to v závislosti od situácie, druhu špecifikovaného užívania vôd alebo sektora. Tam, kde to bude potrebné, možno tieto dôsledky hodnotiť v niekoľkých úrovniach, aby sa zabezpečilo čo najlepšie posúdenie. Východiskom pri hodnotení dôsledkov bude posúdenie miestnych dôsledkov.
1.3.
Posúdenie možnosti vzniku významných negatívnych dosahov realizácie nápravných opatrení na životné prostredie v širšom okolí, ktoré zahŕňa prirodzené prostredie a prostredie človeka vrátane archeológie, kultúrneho dedičstva, krajiny a geomorfológie, s cieľom zabezpečiť, aby nápravné opatrenia nutné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu nemali za následok environmentálne zlepšenie a súčasne niekde nespôsobovali environmentálne problémy. Negatívny dôsledok na životné prostredie v širšom okolí bude klasifikovaný ako významný, ak škody spôsobené opatreniami na nápravu budú vyššie ako výhody vyplývajúce zo zlepšeného stavu vody, napríklad ako sú výrazne zvýšené emisie CO2 alebo produkcia a zneškodňovanie veľkého množstva asanačného odpadu. Ak sa na špecifikovaných druhoch užívania vôd alebo na životnom prostredí v širšom okolí neprejavili významné negatívne dôsledky, potom je predbežne vymedzený výrazne zmenený vodný útvar považovaný za prirodzený a mali by byť vykonané opatrenia na nápravu na zabezpečenie dosiahnutia jeho dobrého ekologického stavu. Ak sa významné negatívne dôsledky prejavia pri špecifikovaných druhoch užívania vôd alebo na životnom prostredí v širšom okolí, potom sa útvar povrchovej vody hodnotí druhou určovacou skúškou.
2.
Druhú určovaciu skúšku tvorí päť krokov hodnotenia, ktorými sa posudzujú možnosti dosiahnutia prínosov zabezpečovaných fyzickými úpravami útvaru povrchovej vody inými prostriedkami, ktoré sú
2.1.
technicky realizovateľné,
2.2.
významne lepšie z hľadiska životného prostredia,
2.3.
primerane nákladné.
Hodnotí sa aj to, či iné prostriedky umožnia dosiahnuť dobrý ekologický stav príslušného útvaru povrchovej vody. Útvary povrchovej vody, pre ktoré sa nájdu iné prostriedky spĺňajúce kritériá uvedené v druhom bode a ktorými sa môžu dosiahnuť prínosy zabezpečované fyzickými úpravami útvaru povrchovej vody, nemusia byť vymedzené ako výrazne zmenené. Ak sa upustí od súčasného špecifikovaného druhu užívania vody a fyzické zmeny sa odstránia, útvar povrchovej vody môže dosiahnuť dobrý ekologický stav. Za určitých podmienok môžu iné prostriedky iba čiastočne nahradiť druh užívania vôd. V takých prípadoch iné prostriedky splnia kritériá uvedené v druhom bode, v dôsledku fyzických úprav však nebude stále možné dosiahnuť dobrý ekologický stav. Napríklad ak je útvar povrchovej vody ovplyvnený dvoma druhmi užívania vôd a možno nájsť iné prostriedky na dosiahnutie prínosov z týchto úprav pre jedno z týchto užívaní vôd, druhé užívanie môže stále vyžadovať fyzické úpravy, ktoré zabraňujú útvaru povrchovej vody dosiahnuť dobrý ekologický stav. Ak útvar povrchovej vody nedosiahne dobrý ekologický stav inými prostriedkami a ak je to spôsobené fyzickými zmenami, potom sa tento útvar povrchovej vody vymedzí ako výrazne zmenený. Ak útvar povrchovej vody dosiahne dobrý ekologický stav inými prostriedkami, potom sa tento útvar povrchovej vody považuje za prirodzený.
B.
Určovacie skúšky na vymedzenie umelých vodných útvarov
Určovacie skúšky pre umelé vodné útvary sa nevzťahujú na ich konečné vymedzenie, ale na proces ich vymedzenia.
1.
Ak bol útvar povrchovej vody vymedzený ako umelý, prvou overovacou skúškou sa zabezpečí, aby nápravné opatrenia nemali významný negatívny dôsledok na špecifikovaný druh užívania vody alebo na životné prostredie v širšom okolí.
2.
Pri druhej určovacej skúške sa určuje, či existujú iné prostriedky, ktoré môžu zabezpečiť dosiahnutie prínosov umelých vodných útvarov a ktoré budú mať za následok napríklad zlepšenie ekologického stavu príslušného útvaru povrchovej vody.
Výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary vymedzené v prvej etape procesu vodného plánovania sa v jeho druhej etape preskúmajú.
priloha 4
Príloha č. 4 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
KRITÉRIÁ VYMEDZENIA A CHARAKTERIZÁCIE ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY
A.
KRITÉRIÁ VYMEDZENIA ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY
Útvar podzemnej vody sa môže klasifikovať ako celok a opatrenia prijaté v tomto útvare sú dostatočné na zvrátenie jeho nepriaznivého stavu.
B.
CHARAKTERIZÁCIA ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY
Charakterizácia útvarov podzemnej vody obsahuje
1.
úvodný opis,
2.
ďalší opis,
3.
prehľad dôsledku ľudskej činnosti na podzemnú vodu,
4.
prehľad dôsledku zmien úrovne hladiny podzemnej vody,
5.
prehľad dôsledku znečistenia na kvalitu podzemnej vody.
1.
Úvodný opis
1.
Vykoná sa úvodný opis všetkých útvarov podzemnej vody s cieľom zhodnotenia ich využívania a miery rizika, že nesplnia environmentálne ciele, ktoré sú stanovené pre útvary podzemnej vody. Útvary podzemnej vody sa na účely úvodného opisu môžu zoskupovať.
2.
Pri analýzach útvarov podzemnej vody pre potreby úvodného opisu možno využívať existujúce údaje, ktorými sú najmä hydrologické údaje, geologické údaje, pedologické údaje, údaje o využívaní územia, údaje o vypúšťaní vôd a údaje o odberoch vôd.
3.
Na základe vykonaných analýz sa stanovia:
3.1.
poloha a hranice útvaru alebo útvarov podzemnej vody,
3.2.
vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary podzemnej vody vystavený vrátane difúznych zdrojov znečistenia, bodových zdrojov znečistenia, odberov vody a umelého dopĺňania,
3.3.
všeobecný charakter nadložných vrstiev lokality povodia, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný,
3.4.
útvary podzemnej vody, od ktorých sú priamo závislé ekosystémy povrchovej vody alebo suchozemské ekosystémy.
2.
Ďalší opis
1.
Vykoná sa pre tie útvary alebo skupiny útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia tvoriace súčasť programu opatrení na zvrátenie tohto nepriaznivého stavu.
2.
Zahŕňa príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby aj ďalšie informácie
2.1.
o geologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane rozsahu a typu geologických jednotiek,
2.2.
o hydrogeologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane hydraulickej vodivosti, pórovitosti a napätosti,
2.3.
o charakteristikách povrchových depozitov a pôd v povodí, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane hrúbky, pórovitosti, hydraulickej vodivosti a absorpčných vlastností depozitov a pôd,
2.4.
o stratifikačných charakteristikách podzemnej vody v rámci daného útvaru podzemnej vody,
2.5.
o pridružených povrchových systémoch vrátane suchozemských ekosystémov a útvarov povrchovej vody, s ktorými je útvar podzemnej vody dynamicky spojený,
2.6.
o odhadoch smerov a množstiev výmeny vody medzi útvarom podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými systémami,
2.7.
o dostatočných údajoch na výpočet dlhodobého priemerného ročného množstva celkového dopĺňania,
2.8.
o charakteristike chemického zloženia podzemnej vody vrátane špecifikácie miery vplyvov ľudskej činnosti; pri stanovovaní prírodného pozadia pre tieto útvary podzemnej vody možno použiť typológiu charakterizovania podzemnej vody.
3.
Prehľad dôsledku ľudskej činnosti na podzemnú vodu
Pre tie útvary podzemnej vody, ktoré zasahujú do územia susedných štátov alebo sú identifikované na základe úvodnej charakterizácie ako rizikové, vzhľadom na možnosť nesplnenia environmentálnych cieľov sa zhromažďujú a spracovávajú tieto informácie:
1.
miesta odberu podzemnej vody v útvare podzemnej vody používané na odber vody okrem
1.1.
miest odberu vody poskytujúcich v priemere menej ako 10 m3 za deň,
1.2.
miest odberu vody na pitné účely poskytujúcich v priemere menej ako 10 m3 za deň alebo slúžiacich pre menej ako 50 osôb,
2.
priemerné ročné množstvá odberov z takýchto miest,
3.
chemické zloženie vody odoberanej z útvaru podzemnej vody,
4.
poloha miest v útvare podzemnej vody, do ktorých je voda priamo vypúšťaná,
5.
množstvo vypúšťanej vody v takých miestach,
6.
chemické zloženie vody vypúšťanej do útvaru podzemnej vody,
7.
využívanie územia v povodí alebo povodiach, z ktorých je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane vstupov znečisťujúcich látok a zmien charakteristík dopĺňania vplyvom ľudskej činnosti, napríklad odklonenie odtoku dažďovej vody a povrchového odtoku spôsobeného znížením infiltračnej schopnosti, umelým dopĺňaním, prehradením alebo odvodňovaním.
4.
Prehľad dôsledku zmien úrovne hladiny podzemnej vody
Určia sa tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba stanoviť menej prísne environmentálne ciele vrátane zváženia možných vplyvov stavu týchto útvarov podzemnej vody
1.
na povrchovú vodu a súvisiace suchozemské ekosystémy,
2.
na regulovanie vôd a vodných zdrojov, ochranu proti povodniam a odvodňovanie územia,
3.
na rozvoj spoločnosti.
5.
Prehľad dôsledku znečistenia na kvalitu podzemnej vody
Určia sa tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba špecifikovať nižšie environmentálne ciele, pretože v dôsledku vplyvu ľudskej činnosti sú také znečistené, že dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody je nerealizovateľné alebo neprimerane nákladné.
priloha 5
Príloha č. 5 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
UKAZOVATELE MONITOROVANIA STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY
A.
RIEKY
A.1. Biologické prvky
1.
zloženie a početnosť vodnej flóry (fytoplanktón, fytobentos a makrofyty)
2.
zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov
3.
zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny
A.2. Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky
Hydrologický režim:
1.
hydrologický režim
2.
interakcia s útvarmi podzemnej vody
3.
priechodnosť riek
Morfologické podmienky:
1.
premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky
2.
štruktúra a substrát koryta rieky
3.
štruktúra príbrežného pásma
A.3. Chemické a fyzikálno-chemické prvky
A.3.1. Všeobecné:
1.
teplotný režim
2.
kyslíkový režim
3.
celková mineralizácia
4.
neutralizačná kapacita
5.
koncentrácia nutrientov
A.3.2. Špecifické znečisťujúce látky:
1.
znečistenie všetkými prioritnými látkami a ďalšími znečisťujúcimi látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované,
2.
znečistenie ďalšími látkami – syntetickými a nesyntetickými špecifickými látkami relevantnými pre Slovensko, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách podľa osobitného predpisu.2)
B.
RIEKY SO ZMENENOU KATEGÓRIOU A JAZERÁ
B.1. Biologické prvky
1.
zloženie, abundancia a biomasa fytoplanktónu
2.
zloženie a početnosť inej vodnej flóry (fytobentos a makrofyty)
3.
zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov
4.
zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny
B.2. Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky
Hydrologický režim:
1.
hydrologický režim a bilancovanie množstva povrchových vôd
2.
doba zdržania
3.
interakcia s útvarmi podzemnej vody
Morfologické podmienky:
1.
premenlivosť hĺbky jazera
2.
množstvo, štruktúra a substrát dna jazera
3.
štruktúra brehu jazera
B.3. Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky
B.3.1. Všeobecné:
1.
priehľadnosť vody
2.
teplotný režim
3.
kyslíkový režim
4.
celková mineralizácia
5.
neutralizačná kapacita
6.
koncentrácia nutrientov
B.3.2. Špecifické znečisťujúce látky:
1.
znečistenie všetkými prioritnými látkami a ďalšími znečisťujúcimi látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované,
2.
znečistenie ďalšími látkami – syntetickými a nesyntetickými špecifickými látkami relevantnými pre Slovensko, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách podľa osobitného predpisu.2)
C.
UMELÉ VODNÉ ÚTVARY A VÝRAZNE ZMENENÉ VODNÉ ÚTVARY POVRCHOVEJ VODY
Ukazovatele monitorovania stavu umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov povrchovej vody budú zodpovedať ukazovateľom stanoveným v bode A alebo v bode B. Výber ukazovateľov bude podmienený podobnosťou umelého vodného útvaru alebo výrazne zmeneného vodného útvaru povrchovej vody s príslušnou kategóriou vodného útvaru.
priloha 6
Príloha č. 6 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
ZÁSADY VÝBERU REPREZENTATÍVNYCH ODBEROVÝCH MIEST PRE MONITOROVANIE POVRCHOVÝCH VÔD
Reprezentatívne odberové miesto alebo úsek
1.
charakterizuje stav celého vodného útvaru,
2.
nemôže sa umiestniť pod zdrojmi znečistenia alebo inými významnými vplyvmi v mieste, kde vplyv ešte pôsobí, a nemôže sa umiestniť v úseku toku so vzdutou hladinou,
3.
je prirodzeným tokom bez významných hydromorfologických zmien z hľadiska hodnotenia ekologického stavu,
4.
môže sa odlišne umiestniť na hodnotenie ekologického stavu a chemického stavu,
5.
môže byť v uzáverových profiloch vodných útvarov za dodržania zásad podľa prvého až štvrtého bodu.
V relevantných bodoch sa merajú jednotlivé biologické prvky kvality, napríklad ak ide o veľké vodné toky a ak sa sleduje vodný tok v troch bodoch priečneho profilu.
priloha 7
Príloha č. 7 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
MINIMÁLNA FREKVENCIA MONITOROVANIA PRVKOV KVALITY PRE HODNOTENIE STAVU A KVALITY POVRCHOVÝCH VÔD
Ukazovatele Rieky Jazerá
Biologické    
Fytoplanktón raz za mesiac1) raz za mesiac1)
Ostatná vodná flóra:
    vodné makrofyty
    fytobentos 		 
raz za tri roky 		 
raz za tri roky
raz za dva roky raz za dva roky
Bentické bezstavovce raz za tri roky raz za tri roky
Ryby raz za tri roky raz za tri roky
Hydromorfologické    
Priechodnosť raz za šesť rokov  
Hydrológia priebežne mesačne
Morfológia raz za šesť rokov raz za šesť rokov
Fyzikálno-chemické a chemické    
Teplotné pomery raz za mesiac raz za mesiac
Kyslíkové pomery raz za mesiac raz za mesiac
Mineralizácia raz za tri mesiace raz za tri mesiace
Obsah nutrientov raz za mesiac raz za mesiac
Neutralizačná kapacita raz za mesiac raz za mesiac
Ďalšie znečisťujúce látky – syntetické a nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko raz za mesiac raz za mesiac
Prioritné látky raz za mesiac raz za mesiac
Poznámka:
1) Vo vegetačnom období a pri riekach len v nížinných tokoch.
priloha 8
Príloha č. 8 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
URČENIE SPOĽAHLIVOSTI HODNOTENIA EKOLOGICKÉHO A CHEMICKÉHO STAVU A EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD
1.
Spoľahlivosť hodnotenia sa určuje pre každý vodný útvar povrchovej vody. Najvyššia spoľahlivosť hodnotenia je 5 a najnižšia 1.
2.
Na určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického stavu a ekologického potenciálu sa použijú kritériá uvedené v tabuľkách č. 1a – 1e.
3.
Na určenie spoľahlivosti hodnotenia chemického stavu sa použijú kritériá uvedené v tabuľkách č. 2a – 2e.
4.
LOQ v tabuľkách je limit kvantifikácie metódy. ENK je environmentálna norma kvality.
Tabuľka č. 1a
Prvky kvality Popis kritérií pre ekologický stav Spoľahlivosť
hodnotenia
Biologické prvky
kvality		 Všetky relevantné biologické prvky kvality sú k dispozícii
5
Boli dodržané všetky frekvencie meraní
Metódy vzorkovania a analýz sú v súlade s požiadavkami RSV
Metódy sú interkalibrované na európskej úrovni
(znamená to, že sú aspoň v procese interkalibrácie)
Výsledky biologického monitorovania sú podporené výsledkami hydro­morfo­logických prvkov kvality a výsledkami všeobecných fyzikálno-chemických ukazovateľov
Fyzikálno-chemické prvky kvality Všetky prvky kvality sú k dispozícii
Boli dodržané všetky požadované frekvencie meraní
Syntetické
a nesyntetické
špecifické látky
relevantné
pre Slovensko		 Všetky látky relevantné pre konkrétny vodný útvar boli merané
Požadované frekvencie a rozloženie v roku (rovnomernosť, sezonalita) boli dodržané
Metódy na stanovenie jednotlivých látok sú v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov
Sú k dispozícii všetky národné environmentálne normy kvality
Agregácia vodných útvarov bola urobená s vysokou mierou spoľahlivosti
Tabuľka č. 1b
Prvky kvality Popis kritérií pre ekologický stav Spoľahlivosť
hodnotenia
Biologické prvky
kvality		 Z relevantných biologických prvkov kvality jeden chýba
4
Boli dodržané všetky frekvencie meraní
Metódy vzorkovania a analýz sú v súlade s požiadavkami RSV
Metódy sú interkalibrované na európskej úrovni
(znamená to, že sú aspoň v procese interkalibrácie)
Výsledky biologického monitorovania sú podporené výsledkami hydro­morfo­logických prvkov kvality a výsledkami všeobecných fyzikálno-chemických ukazovateľov
Fyzikálno-chemické prvky kvality Aspoň 80 % prvkov kvalityje k dispozícii
Boli dodržané všetky požadované frekvencie meraní
Syntetické
a nesyntetické
špecifické látky
relevantné
pre Slovensko		 Všetky látky relevantné pre konkrétny vodný útvar boli merané
Požadované frekvencie a rozloženie v roku (rovnomernosť, sezonalita) boli dodržané
Metódy na stanovenie jednotlivých látok sú v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov
Sú k dispozícii všetky národné environmentálne normy kvality
Agregácia vodných útvarov bola urobená s vysokou mierou spoľahlivosti
Tabuľka č. 1c
Prvky kvality Popis kritérií pre ekologický stav Spoľahlivosť
hodnotenia
Biologické prvky
kvality		 Z relevantných biologických prvkov kvality jeden chýba
3
Boli dodržané všetky frekvencie meraní
Metódy vzorkovania a analýz sú v súlade s požiadavkami RSV
Metódy sú interkalibrované na európskej úrovni
(znamená to, že sú aspoň v procese interkalibrácie)
Výsledky biologického monitorovania sú podporené výsledkami hydro­morfo­logických prvkov kvality a výsledkami všeobecných fyzikálno-chemických ukazovateľov
Fyzikálno-chemické prvky kvality Aspoň 60 % prvkov kvalityje k dispozícii
Boli dodržané všetky požadované frekvencie meraní
Syntetické
a nesyntetické
špecifické látky
relevantné
pre Slovensko		 Všetky látky relevantné pre konkrétny vodný útvar boli merané
Požadované frekvencie a rozloženie v roku (rovnomernosť, sezonalita) neboli dodržané
Aspoň 80 % metód na stanovenie jednotlivých látok je v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov
Sú k dispozícii všetky národné environmentálne normy kvality
Agregácia vodných útvarov bola urobená so strednou mierou spoľahlivosti
Tabuľka č. 1d
Prvky kvality Popis kritérií pre ekologický stav Spoľahlivosť
hodnotenia
Biologické prvky
kvality		 Z relevantných biologických prvkov kvality dva chýbajú
2
Neboli dodržané všetky frekvencie meraní
Metódy vzorkovania a analýz sú v súlade s požiadavkami RSV
Metódy sú interkalibrované na európskej úrovni
(znamená to, že sú aspoň v procese interkalibrácie)
Výsledky biologického monitorovania sú podporené výsledkami hydro­morfo­logických prvkov kvality a výsledkami všeobecných fyzikálno-chemických ukazovateľov
Fyzikálno-chemické ukazovatele Aspoň 40 % prvkov kvality je k dispozícii
Boli dodržané všetky požadované frekvencie meraní
Syntetické
a nesyntetické
špecifické látky
relevantné
pre Slovensko		 Nie všetky látky relevantné pre konkrétny vodný útvar boli merané
Požadované frekvencie a rozloženie v roku (rovnomernosť, sezonalita) neboli dodržané
Aspoň 80 % metód na stanovenie jednotlivých látok je v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov
Sú k dispozícii všetky národné environmentálne normy kvality
Agregácia vodných útvarov bola urobená s nižšou mierou spoľahlivosti
Tabuľka č. 1e
Prvky kvality Popis kritérií pre ekologický stav Spoľahlivosť
hodnotenia
Biologické prvky
kvality		 Biologické prvky kvality neboli merané
1
Všeobecné fyzikálno-chemické ukazovatele Aspoň 40 % prvkov kvality je k dispozícii
Neboli dodržané všetky požadované frekvencie meraní
Syntetické
a nesyntetické
špecifické látky
relevantné
pre Slovensko		 Nie všetky látky relevantné pre konkrétny vodný útvar boli merané
Požadované frekvencie a rozloženie v roku (rovnomernosť, sezonalita) neboli dodržané
Metódy na stanovenie jednotlivých látok nie sú v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov
Nie sú k dispozícii všetky národné environmentálne normy kvality
Agregácia vodných útvarov bola urobená s nízkou mierou spoľahlivosti
Tabuľka č. 2a
Prvky kvality Popis kritérií pre chemický stav Spoľahlivosť
hodnotenia

Buď nie je žiadny zdroj prioritných látok (žiadne bodové a difúzne zdroje), alebo

 5
Prioritné látky Všetky prioritné látky boli vo vodnom útvare merané
Požadované frekvencie (12x ročne) boli dodržané
Metódy na stanovenie jednotlivých látok sú v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov
Agregácia vodných útvarov bola urobená s vysokou mierou spoľahlivosti
Tabuľka č. 2b
Prvky kvality Popis kritérií pre chemický stav Spoľahlivosť
hodnotenia
Prioritné látky Všetky prioritné látky boli vo vodnom útvare merané 4
Požadované frekvencie (12x ročne) boli dodržané
80 % z metód na stanovenie jednotlivých látok je v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov
20 % metód LOQ sa rovná a/alebo je vyššie ako ENK
Agregácia vodných útvarov bola urobená s vysokou mierou spoľahlivosti
Tabuľka č. 2c
Prvky kvality Popis kritérií pre chemický stav Spoľahlivosť
hodnotenia
Prioritné látky 80 % z celkového počtu prioritných látok bolo vo vodnom útvare meraných 3
Požadované frekvencie (12x ročne) boli dodržané
Metódy na stanovenie jednotlivých látok sú v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov
Agregácia vodných útvarov bola urobená so strednou mierou spoľahlivosti
Tabuľka č. 2d
Prvky kvality Popis kritérií pre chemický stav Spoľahlivosť
hodnotenia
Prioritné látky 80 % z celkového počtu prioritných látok bolo vo vodnom útvare meraných 2
Požadované frekvencie (12x ročne) neboli dodržané
80 % z metód na stanovenie jednotlivých látok je v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov
20 % metód LOQ sa rovná a/alebo je vyššie ako ENK
Agregácia vodných útvarov bola urobená s nižšou mierou spoľahlivosti
Tabuľka č. 2e
Prvky kvality Popis kritérií pre chemický stav Spoľahlivosť
hodnotenia
Prioritné látky Aspoň 60 % z celkového počtu prioritných látok bolo vo vodnom útvare meraných 1
Požadované frekvencie (12x ročne) neboli dodržané
80 % z metód na stanovenie jednotlivých látok je v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov
20 % metód LOQ sa rovná a/alebo je vyššie ako ENK
Agregácia vodných útvarov bola urobená s nižšou mierou spoľahlivosti
priloha 9
Príloha č. 9 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
ZOZNAM TYPOV ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD
ČASŤ A
Typy vodných útvarov kategórie riek

Kód
typu		 Kód
podtypu		 Názov typu/podtypu
P1M - Malé toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve
P2M - Malé toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Panónskej panve
P1S - Stredne veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve
P2S - Stredne veľké toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Panónskej panve
K2M - Malé toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
K3M - Malé toky v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch
K4M - Malé toky v nadmorskej výške nad 800 m v Karpatoch
K2S - Stredne veľké toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
K3S - Stredne veľké toky v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch
K4S - Stredne veľké toky v nadmorskej výške nad 800 m v Karpatoch
P1V M1(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Morava
P1V D1(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Dunaj v úseku Devín – Klížska Nemá
P1V D2(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Dunaj v úseku Klížska Nemá – št. hranica s Maďarskou republikou
K3V V1(K3V) Veľké toky hornej časti povodia Váhu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch
K2V V2(K2V) Veľké toky strednej časti povodia Váhu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
P1V V3(P1V) Veľké toky dolnej časti povodia Váhu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve
K2V R0(K2V) Horná časť toku Hron v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
K2V R1(K2V) Stredná časť toku Hron v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
P1V R2(P1V) Dolná časť toku Hron v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve
P1V I1(P1V) Dolná časť toku Ipeľ v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve
K2V H1(K2V) Stredná časť toku Hornád v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
K2V H2(K2V) Dolná časť toku Hornád v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
K2V S(K2V) Veľké toky v povodí Slaná v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
P1V B1(P1V) Veľké toky v povodí Bodrogu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve
K3V C(K3V) Časť toku Dunajec v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch
K3V P1(K3V) Stredná časť toku Poprad v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch
K3V P2(K3V) Dolná časť toku Poprad v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch

ČASŤ B
Typy vodných útvarov so zmenenou kategóriou
Kód
typu 		Názov typu
P112 Vodný útvar so zmenenou kategóriou, plytký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve
P113 Vodný útvar so zmenenou kategóriou plytký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške
do 200 m v Panónskej panve
P121 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve
P221 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Panónskej panve
K123 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Karpatoch
K211 Vodný útvar so zmenenou kategóriou plytký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške
200 – 500 m v Karpatoch
K221 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
K222 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
K232 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch
K321 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch
K323 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch
K331 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške
500 – 800 m v Karpatoch
K332 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch
K333 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške
500 – 800 m v Karpatoch
priloha 10
Príloha č. 10 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
DEFINOVANIE KLASIFIKÁCIE EKOLOGICKÉHO STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY
ČASŤ A
KLASIFIKÁCIA EKOLOGICKÉHO STAVU
všeobecné podmienky
Prvok Veľmi dobrý ekologický stav Dobrý ekologický stav Priemerný ekologický stav
Všeobecné
podmienky 		Nevyskytujú sa žiadne
alebo iba veľmi malé,
vplyvom ľudskej činnosti
vyvolané odchýlky hodnôt
fyzikálno-chemických
a hydromorfologických
prvkov kvality hodnoteného
typu útvaru povrchovej vody
v porovnaní s týmto typom
existujúcim v nenarušených
podmienkach.
 
Hodnoty biologických
prvkov kvality útvaru
povrchovej vody
zodpovedajú hodnotám,
ktoré sú bežné pre tento typ
útvaru v nenarušených
podmienkach a nevykazujú
žiadne alebo iba veľmi malé
znaky narušenia.
 
Toto sú podmienky
a spoločenstvá špecifické pre
konkrétny typ útvaru. 		Hodnoty biologických
prvkov kvality pre
konkrétny typ útvaru
povrchovej vody vykazujú
slabé narušenie
v dôsledku ľudskej
činnosti, ale iba mierne sa
odlišujú od hodnôt
bežných pre konkrétny typ
útvaru povrchovej vody
v nenarušených
podmienkach. 		Hodnoty prvkov
biologickej kvality pre
konkrétny typ útvaru
povrchovej vody sa
v strednej miere odlišujú
od hodnôt bežných
pre konkrétny typ útvaru
povrchovej vody
v nenarušených
podmienkach. Hodnoty
ukazujú znaky narušenia
strednej miery v dôsledku
ľudskej činnosti a sú
podstatne viac narušené
ako hodnoty pre útvar
v dobrom stave.
Vysvetlivky:
1.
Vody dosahujúce horší ako priemerný stav sa klasifikujú ako vody v zlom stave alebo vo veľmi zlom stave.
2.
Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, klasifikujú sa ako vody v zlom stave.
3.
Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, klasifikujú sa ako vody vo veľmi zlom stave.
ČASŤ B
KLASIFIKÁCIA EKOLOGICKÉHO STAVU
pre jednotlivé prvky kvality
Prvok Veľmi dobrý ekologický stav Dobrý ekologický stav Priemerný ekologický stav
Hydromorfologické prvky kvality
Hydrologický režim Veľkosť a dynamika prietoku vody a súvisiace väzby s podzemnými vodami úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Fyzikálno-chemické prvky kvality
Všeobecné podmienky Hodnoty fyzikálno-chemických ukazovateľov úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám v nenarušených podmienkach.
Koncentrácie nutrientov sú v rozsahu, aký je bežný v nenarušených podmienkach. Stupeň mineralizácie, hodnota pH, kyslíková bilancia, kyselinová neutralizačná kapacita a teplota nevykazujú znaky narušenia ľudskou činnosťou a sú v rozsahu, aký je bežný v nenarušených podmienkach. 		Teplota, kyslíková bilancia, pH, kyselinová neutralizačná kapacita a mineralizácia neprekračujú hodnoty ukazovateľov stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahli sa už uvedené hodnoty biologických prvkov kvality.
Koncentrácie nutrientov nepresahujú hodnoty stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahli sa už uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. 		Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Syntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a syntetické prioritné látky Koncentrácie sú blízke nule alebo aspoň pod medzou stanovenia bežne používaných najvyvinutejších analytických metód. Koncentrácie nepresahujú ciele stanovené v súlade s postupom opísaným v časti B prílohy č. 12 bez dotknutia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES (<ENK). Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a nesyntetické prioritné látky Koncentrácie sú v rozsahu, aký je bežný v nenarušených podmienkach, teda na úrovni hodnôt pozaďových koncentrácií.1) Koncentrácie nepresahujú ciele stanovené v súlade s postupom opísaným v časti B prílohy č. 122) bez dotknutia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES (<ENK). Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Poznámky:
1) Hodnoty pozaďových koncentrácií nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko a nesyntetických prioritných látok (ťažkých kovov) sú uvedené v prílohe č. 11.
ENK – Environmentálna norma kvality.
2) Používanie ENK odvodených na základe týchto definícií nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových koncentrácií.
ČASŤ C
STANOVENIE ENVIRONMENTÁLNYCH NORIEM KVALITY PRE VODU, SEDIMENTY ALEBO ŽIVÉ ORGANIZMY
Tam, kde je to možné, získajú sa údaje o akútnej a chronickej toxicite testovacích organizmov – taxónov uvedených v nasledujúcej tabuľke, ktoré sú relevantné pre konkrétny typ vodného útvaru, ako aj ostatných taxónov, pre ktoré existujú dostupné údaje. Základný súbor testovacích organizmov tvoria riasy a/alebo makrofyty, dafnie a ryby.
Postup pri stanovovaní maximálnej priemernej ročnej koncentrácie
1.
Stanovia sa primerané bezpečnostné faktory, ktoré budú v každom prípade v súlade s charakterom a kvalitou dostupných údajov a usmerneniami uvedenými v odseku 3.3.1. časti II Technického usmernenia na podporu Smernice komisie 93/67/EHS o hodnotení rizika nových ohlásených látok a nariadenia komisie (ES) č. 1488/94 o hodnotení rizika pre existujúce látky, ako aj s bezpečnostnými faktormi uvedenými v tejto tabuľke:
  Bezpečnostný faktor
Najmenej jedna hodnota L(E)C50 akútneho testu pre každú z troch trofických úrovní základného súboru 1 000
Jedna hodnota NOEC z chronického testu (ryby alebo dafnie) 100
Dve hodnoty NOEC z chronického testu na druhoch reprezentujúcich dve trofické úrovne (ryby a/alebo dafnie a/alebo riasy) 50
Hodnoty NOEC z chronického testu aspoň na troch druhoch reprezentujúcich tri trofické úrovne (obvykle ryby, dafnie a riasy) 10
Ostatné prípady vrátane pozorovaných údajov alebo modelových ekosystémov, ktoré umožňujú výpočet a aplikáciu presnejších bezpečnostných faktorov Hodnotenie
podľa jednotlivých prípadov
2.
Ak sú k dispozícii údaje o nerozložiteľnosti a bioakumulácii, je potrebné ich zohľadniť pri odvodzovaní konečnej hodnoty environmentálnej normy kvality.
3.
Takto odvodená environmentálna norma kvality by sa mala porovnať s dostupnými výsledkami z terénnych štúdií. Ak sa objavia anomálie, odvodenie sa prehodnotí, aby bolo možné bezpečnostný faktor spresniť. Environmentálna norma kvality bude predmetom dôkladného odborného posúdenia a verejnej konzultácie na účely spresnenia bezpečnostného faktora.
priloha 11
Príloha č. 11 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
ZÁKLADNÉ PRINCÍPY URČOVANIA REFERENČNÝCH PODMIENOK
1.
Pre každý typ útvaru povrchovej vody sa stanovia hydromorfologické a fyzikálno-chemické podmienky špecifické pre konkrétny typ a reprezentujúce hodnoty hydromorfologických a fyzikálno-chemických prvkov kvality pre konkrétny typ s veľmi dobrým ekologickým stavom. Určia sa typovo špecifické biologické referenčné podmienky reprezentujúce hodnoty biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody s veľmi dobrým ekologickým stavom.
2.
Hodnoty ekologického potenciálu pre výrazne zmenené vodné útvary povrchovej vody alebo umelé vodné útvary povrchovej vody sa budú preverovať každých šesť rokov.
3.
Typovo špecifické referenčné podmienky uvedené v prvom a druhom bode a typovo špecifické referenčné biologické podmienky môžu byť určené
3.1
na základe existujúcich referenčných lokalít na území Slovenska,
3.2
prostredníctvom modelovania,
3.3
na základe historických údajov,
3.4
na základe odborného posúdenia,
3.5
na základe existujúcich referenčných lokalít na území iných štátov v tom istom type,
3.6
kombináciou uvedených postupov.
4.
Pri definovaní veľmi dobrého ekologického stavu vo vzťahu ku koncentráciám špecifických znečisťujúcich látok podľa prílohy č. 1 zákona a prioritných látok sa za medze stanovení považujú tie, ktoré možno dosiahnuť metódami dostupnými v čase, keď sa špecifické podmienky pre konkrétny typ určujú.
5.
Pre priestorovo založené biologické referenčné hodnoty sa spracuje katalóg referenčných lokalít pre každý typ útvaru povrchovej vody. Katalóg bude obsahovať dostatočný a možný počet miest pre veľmi dobrý stav, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň spoľahlivosti pri danej premenlivosti hodnôt prvkov kvality zodpovedajúcich veľmi dobrému ekologickému stavu.
priloha 12
Príloha č. 12 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
DEFINOVANIE KLASIFIKÁCIE EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV A UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV
ČASŤ A
MAXIMÁLNY EKOLOGICKÝ POTENCIÁL, DOBRÝ EKOLOGICKÝ POTENCIÁL A PRIEMERNÝ EKOLOGICKÝ POTENCIÁL VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV ALEBO UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV
Prvok Maximálny ekologický potenciál Dobrý ekologický potenciál Priemerný ekologický potenciál
Biologické prvky kvality Hodnoty príslušných biologických prvkov kvality úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám zisteným v najbližšie porovnateľnom type útvaru povrchovej vody vzhľadom na fyzikálne podmienky, ktoré vyplývajú z umelých alebo významne modifikovaných charakteristík vodného telesa. Vyskytujú sa malé zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zodpovedajúcimi maximálnemu ekologickému potenciálu. Existujú stredne veľké zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zistenými pre maximálny ekologický potenciál.
Tieto hodnoty sú podstatne viac narušené ako hodnoty zistené pri dobrej kvalite.
Hydromorfologické prvky Hydromorfologické podmienky zodpovedajú tým, pri ktorých dosahy na útvar povrchovej vody vyplývajú z umelých alebo významne modifikovaných charakteristík vodného útvaru, kde sa uplatnili všetky prakticky uskutočniteľné opatrenia zamerané na zabezpečenie čo najlepšieho priblíženia k ekologickej priechodnosti, najmä vo vzťahu k migrácii fauny a vhodnému podkladu na kladenie ikier a rast. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Fyzikálno-chemické prvky
Všeobecné podmienky Fyzikálno-chemické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam najbližšieho porovnateľného typu útvaru povrchovej vody, ktorý sa najviac podobá príslušnému umelému alebo významne zmenenému útvaru. Hodnoty fyzikálno-chemických prvkov kvality sú v rozsahoch stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom v nenarušených podmienkach.

Hodnoty teploty, kyslíkovej bilancie a pH sú v súlade s hodnotami zisťovanými v najbližšie porovnateľných typoch útvarov povrchovej vody v nenarušených podmienkach. 		Teplota a pH nepresahujú hodnoty ukazovateľov stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov.
Syntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a syntetické prioritné látky Koncentrácie sú blízke nule alebo aspoň pod medzou stanovenia bežne používaných najvyvinutejších analytických metód. Koncentrácie nepresahujú ciele stanovené v súlade s postupom opísaným
v časti B prílohy č. 12
bez dotknutia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES (<ENK). 		Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a nesyntetické prioritné látky Koncentrácie sú v rozsahu, aký je bežný v nenarušených podmienkach, teda na úrovni hodnôt pozaďových koncentrácií.1) Koncentrácie nepresahujú ciele stanovené v súlade s postupom opísaným v časti B prílohy č. 122) bez dotknutia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES (<ENK). Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Poznámky:
1) Hodnoty pozaďových koncentrácií nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko a nesyntetických prioritných látok (ťažkých kovov) sú uvedené v prílohe č. 11.
ENK – Environmentálna norma kvality.
2) Používanie ENK odvodených na základe týchto definícií nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových koncentrácií.
priloha 13
Príloha č. 13 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
MAPOVÉ ZOBRAZENIE PREZENTÁCIE STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY
1.
Na mape správneho územia povodia a čiastkových povodí sa klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázorní farebne podľa kódov uvedených v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
Klasifikácia ekologického stavu Farebný kód RGB1)
farba
Veľmi dobrý Modrá 0, 0, 255
Dobrý Zelená 0, 255, 0
Priemerný Žltá 255, 255, 0
Zlý Oranžová 255, 102, 0
Veľmi zlý Červená 255, 0, 0
Poznámka:
1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).
2.
Na mape správneho územia povodia a čiastkových povodí sa klasifikácia ekologického potenciálu každého umelého alebo výrazne zmeneného vodného útvaru znázorní farebne podľa kódu uvedeného v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
Klasifikácia ekologického potenciálu Umelé vodné útvary Výrazne zmenené útvary
Farebný kód RGB* farba Farebný kód RGB1) farba
Dobrý a vyšší Rovnako široké zelené a svetlosivé pásy 0, 128, 0 192, 192, 192 Rovnako široké zelené a tmavosivé pásy 0, 128, 0 128, 128, 128
Priemerný Rovnako široké žlté a svetlosivé pásy 255, 255, 0 192, 192, 192 Rovnako široké žlté a tmavosivé pásy 255, 255, 0 128, 128, 128
Zlý Rovnako široké oranžové a svetlosivé pásy 255, 102, 0 192, 192, 192 Rovnako široké oranžové a tmavosivé pásy 255, 102, 0 128, 128, 128
Veľmi zlý Rovnako široké červené a svetlosivé pásy 255, 0, 0 192, 192, 192 Rovnako široké červené a tmavosivé pásy 255, 0, 0 128, 128, 128
Poznámka:
1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).
3.
Na mape správneho územia povodia a čiastkových povodí sa klasifikácia chemického stavu každého vodného útvaru znázorní farebne podľa kódu uvedeného v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3
Klasifikácia chemického stavu Farebný kód RGB1) farba
Dobrý Modrá 0, 147, 221
Nedosahujúci dobrý stav Červená 218, 37, 29
Poznámka:
1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).
priloha 14
Príloha č. 14 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22. 12. 2000) v platnom znení.
2.
Smernica Komisie 2014/101/EÚ z 30. októbra 2014, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 311, 31. 10. 2014).

Poznámky pod čiarou

1)
§ 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
1a)
Napríklad STN EN ISO 5667-3 Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 3: Konzervácia vzoriek vody a manipulácia s nimi (ISO 5667-3: 2012) (75 7051), STN EN 15204 Kvalita vody. Pokyny na stanovenie fytoplanktónu inverznou mikroskopiou (Utermöhlova metóda) (75 7851), STN EN 15972 Kvalita vody. Pokyny na kvantitatívne a kvalitatívne skúmanie morského fytoplanktónu (75 7852), STN ISO 10260 Kvalita vody. Meranie biochemických parametrov. Spektrofotometrické stanovenie koncentrácie chlorofylu a (75 7380), STN EN 15460 Kvalita vody. Pokyny na skúmanie makrofytov v jazerách (75 7714), STN EN 14184 Kvalita vody. Pokyny na skúmanie vodných makrofytov v tečúcich vodách (75 7713), STN EN 15708 Kvalita vody. Návod na prieskum, odber vzoriek a laboratórnu analýzu fytobentosu v plytkých tečúcich vodách (75 7716), STN EN 13946 Kvalita vody. Pokyny na rutinný odber a predúpravu vzoriek bentických rozsievok z riek a jazier (75 7754), STN EN 14407 Kvalita vody. Pokyny na identifikáciu, stanovenie a interpretáciu vzoriek bentických rozsievok vo vzorkách z riek a jazier (75 7839), STN EN ISO 10870 Kvalita vody. Návod na výber metód a zariadení na odber vzoriek bentických makroevertebrát v sladkých vodách (ISO 10870: 2012) (75 7750), STN EN 15196 Kvalita vody. Pokyny na odber vzoriek a úpravu exúvií kukiel dvojkrídleho hmyzu čeľade Chironomidae na ekologické hodnotenie (75 7756), STN EN 16150 Kvalita vody. Pokyny na pomerný (pro-rata) multihabitatový odber vzoriek bentických makroevertebrát v brodných tokoch (75 7751), STN EN ISO 19493 Kvalita vody. Pokyny na biologický prieskum morských pevných substrátov (ISO 19493: 2007) (75 7701), STN EN ISO 16665 Kvalita vody. Pokyny na kvantitatívny odber a spracovanie vzoriek makrofauny morského dna (ISO 16665: 2014) (75 7757), STN EN 14962 Kvalita vody. Pokyny na výber metód odberu vzoriek rýb (75 7758), STN EN 14011 Kvalita vody. Odber vzoriek rýb pomocou elektrického prúdu (75 7753), STN EN 15910 Kvalita vody. Návod na odhad početnosti rýb mobilnými hydroakustickými metódami (75 7761), STN EN 14757 Kvalita vody. Odber vzoriek rýb žiabrovými sieťami (75 7755), STN EN 14614 Kvalita vody. Návod na hodnotenie hydromorfologických vlastností tokov (75 7201) a STN EN 16039 Kvalita vody. Návod na hodnotenie hydromorfologických vlastností jazier (75 7204).
2)
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd.
3)
4)
5)
6)
§ 9 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.
7)
§ 4 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
§ 16 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
9)
10)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 367/2008 Z. z.
11)
§ 7 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe.