Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/014765/2021-721 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky na zabezpečenie jednotného postupu pri vypĺňaní daňových priznaní podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov oznamuje, že vydalo poučenia k jednotlivým daňovým priznaniam k:

Poučenia k jednotlivým daňovým priznaniam sú súčasťou tohto oznámenia.

Ing. Daniela Klučková generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) -

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) - Typ: B (MF/010699/2021-721)

Daňové priznanie typ B k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie typ B") podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 5 až 8 zákona a nie sú oslobodené od dane. Daňové priznanie typ A je určené pre daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti.

Základ dane zistený podľa § 4 zákona, osobitný základ dane zistený podľa § 7 zákona a osobitný základ dane podľa § 51e zákona sa zaokrúhľuje spôsobom stanoveným v § 47 zákona. Sadzba dane pre fyzickú osobu podľa § 15 zákona je

Výsledná daň sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa v priznaní typ B uvádzajú v eurách, s presnosťou na dve desatinné miesta, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona, ak zákon neustanovuje inak.

Pred vyplnením každého riadku je potrebné si pozorne prečítať s ním súvisiacu predtlač v daňovom priznaní typ B. Daňové priznanie sa vyplňuje čitateľne, strojom alebo paličkovým písmom. Riadky daňového priznania typ B sa vyplnia podľa predtlače, nevyplnené riadky sa neprečiarkujú.

Na riadku 01 uvádza daňovník DIČ, ak ho má pridelené; v ostatných prípadoch sa uvádza rodné číslo. Na riadku 02 sa uvádza dátum narodenia v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené DIČ ani rodné číslo. Riadok 03 vypĺňa len daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona) alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona). Na riadku 03 sa uvedie kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód SK NACE nahrádza kód OKEČ a klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ sa uvádza názov činnosti vykonávanej v rámci podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, z ktorej v zdaňovacom období daňovník dosiahol najvyšší príjem.

Riadky 04 až 06 vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa predtlače. Na riadkoch 07 až 11 vypĺňa daňovník adresu svojho miesta trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí v deň podania daňového priznania. Riadok 12 zaškrtáva daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) podľa § 2 písm. e) prvého a druhého bodu zákona a príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, vypĺňa sa aj ODDIEL XI. V súlade so Smernicou rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní Finančná správa SR nahlasuje príjmy nerezidentov zo zdrojov na území SR. Článok 8 tejto smernice určuje (okrem iného) povinnú automatickú výmenu informácií príjmov zo závislej činnosti a príjmov z nehnuteľného majetku. Pre účely automatickej výmeny informácií, daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvádza krajinu svojej rezidencie a vypĺňa riadok 147 resp. 148, ak dosahuje príjmy, ktoré sa na týchto riadkoch uvádzajú. Riadok 13 zaškrtáva daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, ak v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu. V takomto prípade daňovník XIII. ODDIELe uvedie aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený. Riadky 14 až 17 vypĺňa len ten daňovník, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Riadky 18 až 26 vyplní len zákonný zástupca, zástupca podľa § 9 daňového poriadku alebo dedič, alebo správca v konkurznom konaní, ktorý podáva priznanie za daňovníka. Ak je dedič daňovníka fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne a musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom, uvádzajú sa na riadkoch 18 až 26 údaje o zákonnom zástupcovi (opatrovníkovi), ktorý podáva priznanie a údaje o dedičovi v členení riadkov 18 až 26, sa uvádzajú v XIII. ODDIELe ako osobitný záznam.

Riadky 27 a 28 vyplní daňovník, ak podáva priznanie sám, pričom na týchto riadkoch uvedie svoje telefónne číslo a email. Ak podáva priznanie zákonný zástupca alebo dedič alebo zástupca alebo správca v konkurznom konaní za daňovníka, uvedie na týchto riadkoch svoje telefónne číslo a email, ak sa nedohodnú inak. Tieto údaje nie je daňovník povinný vyplniť v súlade s § 32 zákona.

Riadky 29 a 30 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý je na začiatku (1. januára) zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie) poberateľom dôchodku (ov) uvedených v § 11 ods. 6 zákona, alebo daňovník, ktorému bol tento dôchodok (ky) priznaný spätne k začiatku (k 1. januáru) zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie). Riadok 30 sa vypĺňa len v prípade, ak daňovník si uplatňuje zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona.

Riadok 31 vypĺňa podľa predtlače daňovník, len v prípade, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona. Riadok 32 vypĺňa daňovník, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona. Nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti si môže daňovník uplatniť, ak manželka (manžel) nemá vlastné príjmy presahujúce sumu 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“) len za ustanovených podmienok podľa § 11 ods. 4 zákona. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona, sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona, za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, považuje manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá

Daňovník ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý mesiac na začiatku ktorého boli splnené podmienky.

Riadok 33 vypĺňa daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus a uplatňuje si ho podľa § 33 zákona.

Podľa ustanovenia § 33 zákona si daňovník môže uplatniť daňový bonus podľa § 33 zákona na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu). Na daňový bonus má nárok daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a aj vykázal z týchto príjmov základ dane (čiastkový základ dane). Na daňový bonus podľa § 33 zákona má nárok tiež daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Daňovník, ktorý podáva priznanie, si môže uplatniť daňový bonus podľa § 33 zákona (§ 33 ods. 1, 6 až 9, § 36 ods. 5 a § 38 ods. 1 zákona), ak

Na riadku 33 sa uvádzajú údaje o vyživovanom dieťati (deťoch), na ktoré za rovnaké obdobie kalendárneho roka neuplatnil nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona iný daňovník. Ak vyživované dieťa nemá pridelené rodné číslo, uvádza sa na riadku 33 dátum narodenia tohto dieťaťa. Ak sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona za 12 kalendárnych mesiacov, vyznačí sa krížikom okienko 1-12. Ak sa nárok uplatňuje len za niektoré kalendárne mesiace, vyznačí sa krížikom len okienko príslušného mesiaca.

Ak uplatňuje daňovník daňový bonus podľa § 33 zákona na viac ako na 4 deti, v rovnakom členení ako je uvedené na riadku 33, sa uvedú ostatné vyživované deti v XIII. ODDIELe (zaškrtne sa riadok 34).

Daňový bonus podľa § 33 zákona možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu podľa § 33 zákona, požiada daňovník miestne príslušného správcu dane v XIV. ODDIELe o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu podľa § 33 zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane postupuje pri vrátení uvedenej sumy ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku (§ 33 ods. 6 zákona).

Riadok 35 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý si uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Suma zaplatených úrokov za zdaňovacie obdobie sa vypĺňa podľa potvrdenia vydaného veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. na priznanie sumy daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ktorého kópia je prílohou daňového priznania. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), v ktorých má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňovník – žiadateľ o úver, ktorý si chce uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, musí spĺňať podmienky uvedené v § 33a zákona:

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je určený vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona sa prvýkrát použije pri zmluvách o úvere na bývanie uzatvorených po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Riadky 36 až 38 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období, za ktoré sa vyrovnáva daň (daňová povinnosť), príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov. Súčasťou príjmov na riadku 36 je aj

poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, pri ktorej nie sú v príslušnom zdaňovacom období splnené podmienky pre jej oslobodenie od dane.

Súčasťou tohto riadku nie je uvedená sociálna výpomoc vyplatená v úhrnnej výške nepresahujúcej 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa, ktorá je od dane oslobodená a neuvádza sa v daňovom priznaní [§ 5 ods. 7 písm. l) zákona]. Ak by sociálna výpomoc nepresiahla v úhrne 2 000 eur, ale bola by vyplatená od viacerých zamestnávateľov, od dane je oslobodená suma len od jedného zamestnávateľa a sociálna výpomoc vyplatená ďalšími zamestnávateľmi je zdaniteľným príjmom daňovníka a uvádza sa ako súčasť príjmov zo závislej činnosti na r. 36

Z príjmov na r. 36 sa v tomto oddiele vypočítava základ dane (čiastkový základ dane).

Uvádzajú sa tu aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, a to prepočítané na eurá, pričom za príjmy zo zdrojov v zahraničí sa považujú hrubé (brutto) príjmy (bez odpočítateľných položiek a nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí). Pri príjmoch zo závislej činnosti sa použije podľa § 31 ods. 2 zákona prepočítací kurz, ktorý sa určí ako

Tento oddiel vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 zákona). Ak daňovník dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení (§ 829 až 841 Občianskeho zákonníka) uvedie v tomto oddiele tú časť príjmov a výdavkov, ktorá na neho pripadá.

Uvádzajú sa tu aj príjmy rovnakého druhu zo zdrojov v zahraničí (napr. z podnikania, autorský honorár, z prenájmu), ktoré sa v prepočte na eurá uvádzajú spoločne s príjmami dosiahnutými na našom území (v tuzemsku). Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek podľa zákonov platných v zahraničí a výdavky vzťahujúce sa k týmto príjmom sa môžu uplatniť len podľa zákona platného na našom území. Podľa § 31 ods. 1 zákona, ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (www.nbs.sk), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa § 24 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije kurz uvedený v § 31 ods. 2 zákona (postup je uvedený v oddiele V.).

Súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona sú aj príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom (napr. príjem z prenájmu takéhoto majetku) a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré patria do § 6 ods. 1 a 2 zákona, ale v súlade s § 4 ods. 7 zákona sa do základu dane nezahŕňajú a to z dôvodu, že z nich bola už vybraná daň zrážkou. Ak by však išlo o úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch zriadených v zahraničí, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tieto budú súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 uvádzaných v priznaní. Súčasťou týchto príjmov je aj príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka (§ 17a zákona) a výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom podľa § 6 ods. 5 písm. c) a d) zákona.

Ak ide o príjmy z prenájmu dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, každý spoluvlastník uvedie v daňovom priznaní typ B príjmy a výdavky vo výške svojho podielu na riadku 11 tabuľky č. 1. Ak príjmy z prenájmu plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva, zdaňuje sa tento príjem v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodli inak. V takomto pomere sa delia aj výdavky. Každý z manželov podáva priznanie, kde zahrnie dohodnutý podiel. Ak sú výdavky spojené s príjmom z prenájmu vyššie, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník uvedie na riadku 11 v stl. 2 výdavky len do výšky príjmov z prenájmu. Rovnako postupuje pri vypĺňaní riadku 12 aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona.

V daňovom priznaní typ B sa neuvádzajú príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona, z ktorých sa v súlade s § 43 ods. 3 písm. h) zákona daň vyberá zrážkou, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14. Podľa § 43 ods. 14 zákona sa daň vyberaná zrážkou z uvedeného príjmu nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Ak daňovník dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona uzatvoril, je povinný zahrnúť uvedené príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v daňovom priznaní.

Daňovník, ktorý spĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 vyznačí túto skutočnosť pod tabuľkou 1.

Podľa § 6 ods. 11 zákona, daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 zákona), a ktorý uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať:

Daňovník, ktorý sa rozhodne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, je povinný túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia a uchovávať ju po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň. V súlade s § 1 zákona o účtovníctve sa fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť a preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, nepovažujú za účtovné jednotky. Z tohto dôvodu daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona nepredkladá správcovi dane účtovné výkazy. Pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí skutočnosť, že daňovník uplatňuje daňové výdavky v súlade s § 6 ods. 11 zákona.

Výdavky percentom z príjmov si v súlade s § 6 ods. 10 zákona môže uplatniť len daňovník, ktorý aspoň časť zdaňovacieho obdobia nebol platiteľom DPH. Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona), pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí táto skutočnosť.

Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona), neuvádza sa suma výdavku pri jednotlivých druhoch príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ale výdavky sa uvedú úhrnom vrátane preukázateľnej výšky zaplateného poistného a príspevkov na riadku 10 tabuľky č. 1, pričom pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí táto skutočnosť.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona vo výške 60 % avšak maximálne do výšky 20 000 eur ročne. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona vo výške 60 % avšak maximálne do výšky 20 000 eur ročne.

Bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom daňovník uplatňuje svoje výdavky k príjmom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia podľa § 6 ods. 11 zákona alebo evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona), uvedie pod tabuľku č. 1, sumu preukázateľne zaplateného poistného a príspevku v eurách v príslušnom zdaňovacom období. Na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, daňovník vyplní aj Prílohu č. 3 priznania. Čo sa týka zohľadnenia rozsahu poistného a príspevkov ako daňového výdavku znižujúceho príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvádzané v riadku pod tabuľkou č. 1 tlačiva daňového priznania, vychádza sa z ustanovení zákona v nadväznosti na spôsob vedenia výdavkov, pričom

V prípade, ak daňovník uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona resp. uplatňovanie tohto spôsobu ukončil je povinný túto skutočnosť v priznaní pod tabuľkou č. 1 vyznačiť.

Tabuľku č. 1a vyplní podľa predtlače:

Tabuľku č. 1b vyplní podľa predtlače daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona.

Na riadkoch 11 a 12 v stĺp. 2 tabuľky č. 1 sa uvedie suma výdavku pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona oddelene.

Výdavky percentom z príjmov je možné uplatňovať pri príjmoch z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu. V prípade, ak daňovník dosahuje aj príjmy z prenájmu aj príjmy z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu môže uplatňovať aj kombináciu výdavkov, t. j. pri príjmoch z prenájmu uplatní preukázateľné výdavky a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu uplatní výdavky percentom z príjmov. Rovnako môže dôjsť aj ku kombinácii medzi príjmami z prenájmu, kde musí vždy uplatniť preukázateľné výdavky a príjmami z podnikania, kde môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Ak uplatňuje preukázateľné výdavky pri príjmoch z prenájmu a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, musí ich posudzovať oddelene, pričom na riadkoch 11 a 12 v stĺp. 2 ich uvedie maximálne vo výške každého príslušného príjmu, t. j. nesmie vykazovať daňovú stratu pri žiadnom z týchto príjmov.

Ak sa uplatňujú daňové výdavky podľa § 19 zákona, môžu sa tieto uviesť úhrnom na riadku 10 tejto tabuľky, ak sa vzťahujú len k príjmom uvedeným na riadkoch 1 až 9 (t. j. okrem príjmov z prenájmu uvedených na riadku 11 tejto tabuľky a okrem príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu uvedených na riadkoch 12 tejto tabuľky). Na riadku 11 stĺ. 1 tabuľky č. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona kladný rozdiel medzi príjmom z prenájmu nehnuteľnosti a sumou 500 eur. Výdavky priraďované k príjmom z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaným do základu dane sa na riadku 11 stĺ. 2 tabuľky č. 1 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona], napríklad: daňovník v roku 2021 dosiahol príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona) vo výške 9948 eur, preukázateľné daňové výdavky sú vo výške 3785 eur. Na riadku 11 stĺ. 1 tabuľky č. 1 sa uvedie suma 9 448 eur [9 948 – 500 eur)]. Na riadku 11 stĺ. 2 tabuľky č. 1 sa uvedie suma výdavku 3 595,75 eura [(9 448 : 9 948) x 3 785].

V r. 12 v stĺp. 1 tabuľky č. 1 sa uvádzajú príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu zo zdrojov na území Slovenskej republiky len vtedy, ak sa daňovník v súlade s § 43 ods. 14 zákona vopred písomne dohodol s platiteľom dane, že sa z nich daň nevyberie zrážkou podľa § 43 zákona. Ak sú preukázateľné výdavky spojené s príjmom z použitia diela a umeleckého výkonu vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada a výdavky sa uvádzajú len do výšky príjmov.

Z tabuľky 1 sa prenášajú údaje z riadku 10 na stranu 4 do riadku 39 (príjmy) a riadku 40 (výdavky) a z riadku 13 na stranu 5 do riadku 58 (príjmy) a riadku 59 (výdavky). Na riadku 41 po vyplnení predchádzajúcich riadkov sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a na riadku 60 sa po vyplnení predchádzajúcich riadkov vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona. Riadky 41 až 44 a riadky 61 až 64 vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, pričom v XIII. ODDIELe uvedie položky, o ktoré konkrétne základ dane zvýšil, resp. znížil. Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov JÚ v rámci uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami zákona (položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky) a preto takýto daňovník už riadky 43, 44, 63 ani 64 daňového priznania typ B nevypĺňa s výnimkou ďalej uvedených prípadov. Tieto riadky vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v prípade, ak podáva dodatočné priznanie resp. ak podáva daňové priznanie po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu a postupuje sa podľa § 32 ods. 12 zákona, nakoľko fyzická osoba dosahujúca príjmy podľa § 6 zákona, ktorá je účtovnou jednotkou nemôže podľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve otvárať uzavreté účtovné knihy, z dôvodu že nemá obdobie schvaľovania účtovnej závierky. Účtovná závierka fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je zostavená a zároveň aj schválená pripojením podpisového záznamu k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, t. j. nemôže podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve uzatvorené účtovné knihy znovu otvoriť. Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 a 11 zákona riadky 43, 44, 63 a 64 nevypĺňa, pričom položky zvyšujúce a znižujúce základ dane sú u neho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v evidencii podľa týchto ustanovení zákona. Výnimku z uvedeného tvoria prípady, kedy daňovník musí upraviť základ dane v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 19 písm. h) a odsekov 34 a 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona. Ide o úpravy základu dane v prípadoch, kedy

Fyzická osoba, podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, obstaral v januári v roku 2021 osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Iný osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac v obchodnom majetku zaradený nemá. Podľa § 17 ods. 34 zákona sa základ dane neupraví o rozdiel medzi sumou skutočne uplatnených daňových odpisov (v tomto prípade 15 000 eur) a odpisov z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), ak daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 zákona aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur). V roku 2021 daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona vo výške 4 000 eur. Keďže tento základ dane (v tomto prípade čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona) je nižší ako limitovaný daňový odpis (12 000 eur), daňovník je povinný zvýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o sumu 3 000 eur, t. j. o rozdiel medzi skutočne uplatneným daňovým odpisom (15 000 eur) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), a to na r. 43 ako položku zvyšujúcu základ dane. V daňovom priznaní typ B bude celý ročný odpis z tohto automobilu uvedený ako súčasť výdavkov v tabuľke č. 1 na r. 10 stĺ. 2.

Rovnakým spôsobom sa postupuje aj pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. h) a odseku 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona. Pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona sa základ dane znižuje na riadku 44 resp. 64.

Ak v podanom daňovom priznaní typ B mal daňovník na riadku 60 nulu, pričom výdavky uviedol na riadku 11, resp. riadku 12 tabuľky č. 1 len do výšky príjmov, potom na riadku 63 dodatočného daňového priznania uvedie správnu sumu, o ktorú sa (čiastkový) základ dane zvýši.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva tabuľku č. 1 nevypĺňa. Vypĺňa len riadky 41 až 46 a riadky 61 až 65. Údaje daňovník uvádza podľa účtovníctva. Ak daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 10 ods. 2 zákona), na riadkoch 41 až 46 uvedie už len podiel, ktorý na neho pripadá. Obdobne postupuje aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona ako spoluvlastník k danej veci (§ 10 ods. 1 zákona).

Prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona, ich uplatnenie podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona a podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“).

Na r. 47 až 49 sa uvádza prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona účinného do 31.12.2019 v nadväznosti na ustanovenie § 52zza ods. 16 zákona po zohľadnení špeciálneho postupu pri odpočítaní daňových strát v roku 2019 v nadväznosti na znenie § 24b zákona č. 67/2020 Z. z.

Prípadnú zostávajúcu časť vykázanej daňovej straty, ale už len za roky 2017 a 2018, daňovník douplatňuje v daňovom priznaní za rok 2021 spôsobom určeným v § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, podľa ktorého je od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona daňovníka, ktorý je fyzickou osobou možné odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. V daňovom priznaní za rok 2021 je možné podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona uplatniť daňovú stratu vzniknutú v roku 2017 až 2020. Daňové straty za roky 2017 a 2018 sa uvádzajú jednotlivo v stĺpcoch 47 a 48, pričom na r. 2 sa uvedie celá suma vykázanej daňovej straty z roku uvedenom na r. 1. Na r. 3 daňovník uvedie sumu daňovej straty, na odpočítanie ktorej ešte mal nárok podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, a ktorú odpočítal v daňovom priznaní za rok 2019 od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z.

Na r. 4 sa uvádza zostatok daňovej straty zo sumy uvedenej v r. 2 vykázanej v zdaňovacom období uvedenom v r. 1, na odpočítanie podľa § 30 a 52zza ods. 16 zákona po zohľadnení daňovej straty, ktorá už bola odpočítaná, alebo mohla byť odpočítaná podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, a po zohľadnení daňovej straty odpočítavanej v roku 2019 podľa§ 24b zákona č. 67/2020 Z. z. Na r. 5 sa uvedie daňová strata, ktorá môže byť odpočítaná v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie v súlade s podmienkami ustanovenými v § 30 a § 52zza zákona. Súčet takto zistených strát na ich odpočítanie z r. 5 uvedie na r. 49, pričom suma uvádzaná na r. 5 nemusí zodpovedať 1/4-ne vykázanej straty, ak bola časť daňovej straty odpočítavaná podľa § 24b zákona č. 67/2020.

Ak daňovník neuplatňoval v roku 2019 odpočet daňovej straty podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. vypĺňa len r. 1, 2 a 5, pričom daňovník postupuje výlučne podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, čo znamená, že suma odpočítavanej straty na r. 5 by mala zodpovedať ¼-ne vykázanej daňovej straty.

Na r. 50 sa uvedie suma vykázanej daňovej straty v roku 2019 a na r. 51 sa uvedie daňová strata, ktorá môže byť odpočítaná v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie v súlade s podmienkami ustanovenými v § 30 a § 52zza zákona a to vo výške ¼-ny sumy z r. 50.

Riadky 1 až 3 v stĺpci 52 vypĺňa daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu v roku 2020, pričom postupuje pri jej uplatňovaný podľa ustanovenia § 30 účinného od 1.1.2020, t. j. uplatňuje daňovú stratu počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období po zdaňovacom období kedy vznikla.

Suma odpočítavanej daňovej straty však nemôže byť vyššia ako 50% základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvádzanom na r. 45.

Na r. 55 sa následne zníži čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o úhrn strát z predchádzajúcich zdaňovacích období uvedených na r. 54 ktorú však uplatní maximálne do výšky tohto čiastkového základu dane uvedeného na r. 45.

Podľa § 30c zákona je možné odpočítať zákonom stanovené výdavky od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zníženého o odpočet daňovej straty.

Na r. 56 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona a to na základe výpočtu uvedeného v Prílohe č. 1 - Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona.

Na r. 57 sa základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona znížený o daňovú stratu z r. 55 zníži o odpočet výdavkov (nákladov) z r. 56. Odpočet týchto výdavkov (nákladov) sa môže vykonať maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na r. 55.

Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva priznanie, príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona), vypĺňa skôr, ako si vypočíta osobitný základ dane z týchto príjmov na riadkoch 66 až 68, aj tabuľku č. 2 na riadkoch 1 až 11, resp. riadok 12. Ak výdavky v stĺpci 2 na riadku 7 tabuľky č. 2 sú vyššie ako príjem na tomto riadku, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov. Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 7 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Do príjmov z kapitálového majetku sa zahrnujú aj príjmy zo zahraničia, a to prepočítané na eurá spôsobom uvedeným v V. ODDIELe (podľa § 31 ods. 2 zákona). Pri príjmoch z kapitálového majetku sa v prevažnej miere uplatňuje zrážková daň podľa § 43 zákona, ide však len o také príjmy, ktoré sú dosahované na našom území (uvedené v tabuľke č. 2). V týchto prípadoch sa zrazená daň považuje za vysporiadanú a príjmy, z ktorých sa zráža, nie sú súčasťou osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 zákona (§ 7 ods. 10 zákona). Výnimku tvoria príjmy z kapitálového majetku uvedené v § 43 ods. 6 písm. b) a c) zákona, pri ktorých sa daňovník môže rozhodnúť, že daň z nich zrazenú bude považovať za preddavok. Ak takéto príjmy prizná daňovník v priznaní, považuje sa zrazená daň za preddavok (§ 43 ods. 7 zákona) a ak suma zrazenej dane bude vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní typ B, daňovník má nárok na vrátenie zrazenej dane (jej časti) po podaní žiadosti o vrátenie preplatku (XIV. ODDIEL). Na riadku 12 sa uvádzajú príjmy (brutto) dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona. V tejto súvislosti sa vypĺňa riadok 130 priznania, kde sa uvedie suma preddavku vybraná len z takéhoto príjmu.

Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), potom si príjmy z kapitálového majetku uvádzané v daňovom priznaní typ B v stĺp. 1 zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie a to ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku, kedy ich platil takéto príjmy nepoberá, alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj v zdaňovacom období, kedy ich platil, resp. si vyberie čo je pre neho výhodnejšie (§ 32 ods. 12 zákona).

V tabuľke č. 3 sa uvádzajú ostatné príjmy. Nejde o príjmy podľa § 5 až 7 zákona. Každý jednotlivý druh príjmov sa uvádza na riadkoch 1 až 16 tejto tabuľky. Na riadku 17 sa uvádza príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16 a to ak ide o viac druhov príjmov, tak úhrnom. Na riadku 17 sa uvádza aj suma vyplatená (vrátená) dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa § 64a ods. 13 alebo § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“), pričom výdavkami v tomto prípade sú zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ale len do výšky tohto príjmu.

Na riadku 18 sa uvádza kladný rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo jeho pomerná časť, ak sa rozhodne daňovník (vkladateľ) uvedený rozdiel zahrnúť postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (§ 8 ods. 2 zákona).

Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 8 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor.

Ak sú výdavky v stĺ. 2 na jednotlivých riadkoch vyššie ako príjem na týchto riadkoch, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov. Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvádza kladný rozdiel medzi príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona a sumou 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona. Výdavky priraďované k príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona zahrnovaným do základu dane sa na riadku 1 stĺ. 2 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer týchto príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona]. Napríklad: daňovník v roku 2021 dosiahol len príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona] vo výške 1000 eur, výdavky podľa § 8 ods. 9 zákona sú vo výške 250 eur (25 % max. do výšky 5 040 eur ročne). Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvedie suma 500 eur [1 000 – 500]. Na riadku 1 stĺ. 2 sa uvedie suma výdavku vo výške 125 eur [(500 : 1 000) x 250]. Na riadkoch 4, 5 a 6 stĺ. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona kladný rozdiel medzi príjmami uvádzanými na týchto riadkoch zníženými o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 7 zákona a sumou 500 eur [oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010, t.j. oslobodenie do výšky 5-násobku platného životného minima za rok 2010, a to 925,95 eura]. Napríklad daňovník dosiahol v roku 2021 len zdaniteľné príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e) zákona] v sume 3 000 eur, ktoré nadobudol v roku 2015 za 1 200 eur; na riadku 5 stĺ. 1 sa podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona uvádza sumu 1 300 eur [3 000 – 1 200 – 500] a na riadku 5 stĺ. 2 sa neuvádza žiadna suma.

Na riadku 11 v stĺp. 1 sa uvádza peňažné a nepeňažné plnenie prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa pri výkone klinického skúšania. V stĺp. 2 sa uvádzajú len výdavky, na preukázateľne zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, ak bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný takéto platiť a výdavky preukázateľne vynaložené v súvislosti s klinickým skúšaním podľa § 8 ods. 3 písm. c) zákona. Na riadku 15 sa uvádzajú príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Na riadku 16 sa uvádzajú príjmy z predaja virtuálnej meny. Na riadku 17 sa uvádzajú výdavky len do výšky každého jednotlivého druhu príjmu, ak ide o príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16, napr. daňovník dosiahne okrem príjmov uvedených na riadkoch 1 až 14 dva druhy príjmov úhrnom 330 eur (250 eur + 80 eur), pričom výdavky k príjmom 250 eur preukázateľne vynaložil v sume 150 eur a 100 eur vynaložil k príjmom 80 eur. Výdavky v stĺ. 2 budú spolu 230 eur (150 eur + 80 eur). Na riadku 18 sa neuvádzajú výdavky, lebo daňovník uvádza v stĺpci príjmov už výsledný rozdiel po uplatnení výdavkov. Na riadkoch 69 až 71 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z ostatných príjmov. Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, potom si ostatné príjmy uvádzané v daňovom priznaní typ B zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku kedy ich platil takéto príjmy nepoberá alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj zdaňovacom období, kedy ich platil resp. si vyberie, čo je pre neho výhodnejšie.

V tomto oddiele daňovník vypočítava daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie

V súlade s § 11 ods. 1 zákona, daňovník môže uplatniť (odpočítať) nezdaniteľné časti len od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu a tento uvedie na riadku 72. V prípade, ak daňovník vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona v zdaňovacom období, za ktoré podáva priznanie a dosahuje aj príjmy podľa § 5 zákona, uvedie na tomto riadku len základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 zákona. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uvedie na riadku 73, s výnimkou prípadov, keď daňovník vypĺňal III. oddiel riadok 29. V týchto prípadoch uvedie len kladný rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a ročnou sumou dôchodkov uvedených na riadku 30. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2021 je v sume 4 511,43 eura, ak daňovník spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. jeho základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy platného životného minima, čo je pre rok 2021 suma vo výške 19 936,22 eur, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona.

Riadok 74 vypĺňa daňovník, ktorý uviedol údaje v III. oddiele na riadku 32. Na riadku 74 sa uvádza suma nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela). Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v roku 2021 je v sume 4 124,74 eura, ak daňovník spĺňa ustanovené podmienky podľa § 11 ods. 3 písm. a) prvý bod a ods. 4 zákona, t. j. jeho základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu sa rovná alebo je nižší ako 176,8- násobok sumy platného životného minima čo je pre rok 2021 suma vo výške 37 981,94 eura a manželka (manžel) nemala žiadne vlastné príjmy, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu a písm. b) zákona.

Na riadku 75 sa uvádza nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu a to v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok. Na to, aby mohla byť táto nezdaniteľná časť základu dane uplatnená, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 11 ods. 10 zákona, a to:

Na riadku 77 sa uvedie úhrn nezdaniteľných častí základu dane daňovníka vypočítaných podľa § 11 ods. 2, 3 a 8 zákona maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu uvedenom na riadku 72 tlačiva.

Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o úhrn nezdaniteľných častí základu dane uvedených v § 11 odsekoch 2, 3 a 8 na r. 77 a to podľa § 11 ods. 12 zákona. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 si zníži len o zostávajúcu sumu z úhrnu nezdaniteľných častí základu dane uvedenú na r. 77, pričom táto zostávajúca suma je uvedená na r. 91.

O nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (§ 11 ods. 2 zákona) sa znižuje základ dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 11 zákona. O nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona, nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona sa znižuje základ dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí [§ 11 ods. 7 zákona]. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL. Na riadku 78 daňovník vypočíta základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 znížený o nezdaniteľné časti základu dane.

Na riadku 79 sa uvedie suma, o ktorú sa zvyšuje základ dane podľa § 11 ods. 11 a § 52zza ods. 2 zákona. Podľa § 52zza ods. 2 zákona, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení, a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona v znení účinnom do 31.12.2019, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Podľa § 11 ods. 11 zákona, ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Na riadku 80 daňovník vypočíta základ dane v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona (r. 78 + 65 + 71+ 79), pričom takto vypočítaný základ dane zistený podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona zvýši aj o sumu uvedenú na riadku 79. Daň podľa § 15 písm. a) bodu 1 zákona daňovník vypočíta na riadku 81 zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona zaokrúhleného podľa § 47.

Riadky 82 až 84 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona podliehajúce zdaneniu v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Úhrnom vyňatých príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Tieto riadky vypĺňa aj daňovník, ktorému plynuli príjmy zo závislej činnosti z nezmluvného štátu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené alebo daňovník, ktorému plynuli takéto príjmy zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší [§ 45 ods. 3].

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvedie na riadku 84.

Riadky 85 až 89 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítava na tuzemskú daňovú povinnosť daň zaplatená v zahraničí v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 45 ods. 1 zákona), pričom na riadku 86 sa uvádza suma zaplatenej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace výdavky v súlade so zákonom a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov. Úhrnom príjmov (základov dane) podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, a § 8 zákona zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Ak vypočítaný percentuálny podiel na riadku 87 vychádza vyšší ako 100, uvedie sa v maximálnej výške 100.

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona po vyňatí a zápočte sa uvedie na riadku 90.

Na riadku 91 uvedie daňovník zostatok neuplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane z r. 77.

Na riadku 92 sa uvádza základ dane z príjmov dosiahnutých podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na riadku 57, znížený o zostatok nezdaniteľnej časti základu dane z r. 91.

Na riadku 94 daňovník vypočíta základ dane v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona, ktorý navýši o sumu z riadku 93.

Na riadku 95 sa uvedú zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona potrebné pre účely zistenia sadzby dane podľa § 15 zákona. V prípade výšky zdaniteľných príjmov, tieto sa uvedú vo výške v akej daňovník o nich účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o nich vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona daňovník vypočíta na riadku 96, zaokrúhlenú podľa § 47.

Riadky 97 a 98 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podliehajúce zdaneniu v zahraničí a daňové straty, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Úhrnom vyňatých príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14.

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvedie na riadku 99.

Riadky 100 až 104 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítava na tuzemskú daňovú povinnosť daň zaplatená v zahraničí v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 45 ods. 1 zákona), pričom na riadku 101 sa uvádza suma zaplatenej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace výdavky v súlade so zákonom a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov. Úhrnom príjmov (základov dane) podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Ak vypočítaný percentuálny podiel na riadku 102 vychádza vyšší ako 100, uvedie sa v maximálnej výške 100.

Na riadku 106 uvedie daňovník daň vo výške 19% z osobitného základu dane zisteného z príjmov z kapitálového majetku uvedeného na r. 68.

Riadky 107 až 114 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 7 zákona zo zdrojov v zahraničí, ak zamedzuje dvojitému zdaneniu týchto príjmov podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Daňovník pri vypĺňaní týchto riadkov postupuje rovnako ako pri vypĺňaní riadkov 82 až 89, t.j. na ich vyplnenie primerane použije poučenie na vyplnenie riadkov 82 až 89.

Na riadku 116 sa uvádza daň (daňová povinnosť) zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a z osobitného základu dane podľa § 51e zákona (r. 90 + r. 105 + r. 115 + r. 28 Prílohy č. 2).

Ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 117) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 123) a výsledná suma uvedená na riadku 116 nepresiahne 17 eur alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 117) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 123) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, na riadku 116 sa uvádza nula. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona uplatní postup podľa § 46a zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL.

Riadok 117 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil III. ODDIEL. Obdobne daňovník vypĺňa aj riadky 118 až 122. Na riadku 118 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa § 33 zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona, na riadku 118 bude mať vždy uvedenú rovnakú sumu dane, ako na riadku 116. Ak sa vypĺňa riadok 121, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELe daňového priznania.

Riadok 123 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil IV. ODDIEL. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je suma vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období z riadku 35 najviac však do výšky 400 eur za rok. Ak obdobie úročenia úveru na bývanie počas ktorého má daňovník nárok na tento daňový bonus začalo v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvádza sa v r. 123 suma zodpovedajúca pomernej časti daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov, v ktorých vznikol nárok na jeho uplatnenie.

Daňovník, ktorý v roku 2021 zaplatí úroky v sume 1 000 € a úver na bývanie je úročený od februára 2021, uplatní si daňový bonus na zaplatené úroky v sume 366,63 € [(50 % zo sumy 1 000 eur = 500 eur, pričom maximálna suma za kalendárny rok je 400 eur), preto pomerná časť zo 400 eur pripadajúca na rok 2021 predstavuje sumu 366,63 eur (400/12*11=33,3333÷ 33,33 )].

Na riadku 124 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa § 33 zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa §33a zákona. Riadok 125 sa vypĺňa, ak bolo podané daňové priznanie po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov. Ak sa vypĺňa riadok 127, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELe daňového priznania.

Na riadku 128 sa uvádza suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom alebo správcom dane. Tento riadok sa vypĺňa, len ak daňovník uplatňoval zamestnaneckú prémiu u zamestnávateľa, alebo ju uplatnil v daňovom priznaní typ A a dodatočne zistí, že nemal na ňu nárok (dosiahol v roku, za ktorý si uplatnil zamestnaneckú prémiu aj iné druhy príjmov, napr. ostatné príjmy podľa § 8 zákona z predaja majetku).

Sumu preddavku vybranú zrážkou podľa § 43 zákona daňovník uvedie na riadku 129, ale len za podmienky, že ide o preddavok vybraný z príjmov, ktoré daňovník uvádza v priznaní (bližšie uvedené v odkaze 28 daňového priznania typ B). Na riadku 130 sa uvádza suma preddavku vybraná len z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona a ktoré daňovník uviedol na riadku 12 tabuľky č. 2. Zrazené alebo zaplatené preddavky na daň alebo na zabezpečenie dane uvedie daňovník na riadkoch 131 až 134.

Riadky 135 a 136 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 135) alebo daňový preplatok (riadok 136).

Ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie typ B za zdaňovacie obdobie roka 2021, vypĺňa sa tento oddiel v eurách (bližšie v bode 3 tohto poučenia). Na riadku 137 dodatočného daňového priznania sa uvádza suma daňovej povinnosti z riadku 116, ktorú daňovník uviedol v riadku 116 „riadneho“ daňového priznania, prípadne bezprostredne predchádzajúceho podaného daňového priznania, alebo riadok 56 daňového priznania typ A alebo riadku 06 ročného zúčtovania. Podobný postup sa uvádza aj na riadkoch 138 až 144 dodatočného daňového priznania typ B.

Na riadku 145 sa uvádza štát daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. štát, v ktorom sú zdaňované „celosvetové“ príjmy tohto daňovníka. Tento riadok vypĺňa každý daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. Riadok 146 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 7, § 33 ods. 10, § 33a ods. 10 a § 46a zákona, t.j. daňovník, ktorý dosahuje najmenej 90 % zo všetkých svojich celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky a má nárok na uplatnenie nezdaniteľných častí podľa § 11 ods. 3 a 8 zákona, daňového bonusu podľa § 33 zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, alebo nevyrubenie a neplatenie dane, ktorá za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona]. Riadok 147 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a ktorého súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 61 alebo 62 sú aj výnosy z prenájmu nehnuteľného majetku umiestneného na území Slovenskej republiky. Riadok 148 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. podvojného účtovníctva, alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona a ktorého súčasťou príjmov na r. 39 resp. výsledku hospodárenia na r. 41 lebo r. 42 sú aj príjmy, resp. výnosy z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky, ktorá je zaradená do obchodného majetku tohto daňovníka. Riadok 149 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 49 ods. 7 zákona, t. j. daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky. Tento je povinný podať priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona. Na riadku 150 daňovník uvedie počet stálych prevádzkarní umiestnených na území Slovenskej republiky. Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na území Slovenskej republiky viacej stálych prevádzkarní, do XIII. ODDIELu uvedie ich presné adresy umiestnenia.

Riadky 151 a 152 sa vypĺňajú vtedy, ak daňovník uplatní postup vyplývajúci z § 50 zákona, t. j. využije inštitút o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Údaje o prijímateľovi, ktoré daňovník uvádza na riadku 152 daňovník zistí zo zoznamu prijímateľov, ktorý každoročne zverejňuje Notárska komora SR do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť 2 % resp. 3 % podiel zaplatenej dane. IČO sa zarovnáva sprava a ak obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona). Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani (toto sa uvádza na riadku 140 dodatočného daňového priznania). V daňovom priznaní typ B podanom za zdaňovacie obdobie roka 2021 sa na riadku 151 uvádzajú 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane z riadku 124 minimálne však 3 eurá. Suma zodpovedajúca podielu zaplatenej dane sa zaokrúhľuje podľa § 47. Podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona môže prijímateľovi poukázať fyzická osoba, ktorá v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 406/2011 Z. z.“) počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou daňového priznania. Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z., ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti. V prípade, ak daňovník vyjadrí súhlas zaškrtnutím políčka v tomto oddiele, správca dane je povinný v súlade s § 50 ods. 8 zákona, oznámiť prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu.

V tomto oddiele daňovník uvádza všetky požadované údaje v jednotlivých oddieloch priznania pod tabuľkami č. 1, 2 a 3 v členení, ako je uvedené priamo v priznaní v tomto oddiele. Sú to napr. spoločné príjmy dosiahnuté s ďalším daňovníkom alebo s viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv (§ 10 ods. 1 zákona), pričom sa tu uvádzajú údaje o týchto daňovníkoch, ale aj celkové spoločné príjmy a výdavky. Uvádzajú sa tu aj príjmy a výdavky daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, pričom tieto sa uvádzajú v členení podľa štátu, z ktorého plynú (uvedie sa kód štátu podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 112/2012 Z. z., ktorý uverejňuje štatistický úrad na svojom webovom sídle – www.statistics.sk) a druhu príjmu (napr. § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 písm. b) alebo § 6 ods. 2 písm. a) zákona), výšku príjmu a výšku výdavku, ktorý znižuje daný príjem.

Zákon explicitne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“, pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona. Vo všeobecnosti príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí je pri aktívnych príjmoch príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. príjem zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne), pri „pasívnych“ príjmoch sa napr. za príjem zo zdrojov v zahraničí považuje príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí , resp. príjem charakteru úrokov alebo licenčných poplatkov plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom iného zmluvného štátu.

V prípade, ak by daňovník mal na území iných štátov viaceré druhy príjmov a štruktúrované riadky 1 – 6 by nepostačovali na uvedenie týchto príjmov, daňovník uvedie prednostne príjmy podľa § 5 a podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, nakoľko tieto údaje budú slúžiť pre účely zdravotného a sociálneho poistenia. Ostatné druhy príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí uvedie v časti pod tabuľkou v rozsahu uvedenom v štruktúrovanej tabuľke. K jednotlivým druhom príjmov uvádza daňovník aj príslušné výdavky, ktoré na tieto príjmy vynaložil, pričom z celkových vynaložených výdavkov k danému druhu príjmu, o ktoré daňovník znížil príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, samostatne vyčlení výdavok na zaplatené povinné poistné [ide o povinné poistné zadefinované v § 5 ods. 7 zákona (legislatívna skratka platná aj pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona)].

Daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. w) zákona sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené v § 152a Zákonníka práce, a to len v prípade, ak daňovníkovi už nebol poskytnutý takýto príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Ak si daňovník uplatňuje takéto výdavky (náklady) na rekreáciu podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona, zaškrtne príslušné políčko v XIII. oddiele. Okrem toho uvedie sumu výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených na jeho rekreáciu, ktoré je možné uplatniť do daňových výdavkov, vo výške 55 % z oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, najviac však vo výške 275 € za zdaňovacie obdobie roka 2021.

Ak daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu, uvádza v tomto oddiele aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený. K identifikácii prepojenej osoby sa u fyzickej osoby uvádza najmä meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, bydlisko a DIČ (ak bolo pridelené) a u právnickej osoby najmä obchodné meno alebo názov, sídlo, IČO a DIČ (ak bolo pridelené). V prípade, ak daňovník podáva dodatočné priznanie len z dôvodov uvedených v § 32 ods. 8, 11 a 12 alebo § 40 ods. 7 zákona, uvedú sa v tomto oddiele aj konkrétne dôvody, pre ktoré sa podáva. Napr. daňovník podáva dodatočné priznanie podľa § 32 ods. 12 zákona, a to uplatňuje si zaplatený nedoplatok na povinnom poistnom na verejné zdravotné poistenie, vypočítaný zdravotnou poisťovňou v ročnom zúčtovaní preddavkov na verejné zdravotné poistenie za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bolo podané priznanie, t. j. ročné zúčtovanie za rok 2021 z podaného daňového priznania za rok 2021. Uvedie tu aj presnú sumu, o ktorú si znižuje daný príjem, z ktorého mu vznikol nedoplatok na poistnom. V tomto oddiele vykoná výpočet aj daňovník, ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, v prípadoch splnenia všetkých podmienok uvedených v § 32a zákona za situácie, že pri príjmoch z podnikania nedosiahol žiadne príjmy len uplatnil daňové výdavky, t. j. vykázal daňovú stratu. Ak vykázal daňovú stratu ale dosiahol nejaké príjmy, napr. aj z podielových listov zahrnutých do obchodného majetku, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona, nespĺňa podmienky pre uplatnenie zamestnaneckej prémie podľa § 32a ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona. Výpočet zamestnaneckej prémie môže vykonať podľa pomôcky pre jej výpočet.

Na riadku 153 sa uvádza počet všetkých príloh vrátane Prílohy č. 1 až 3, aj keď sa nevypĺňajú, ktoré sú súčasťou priznania. Ak daňovník uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj na viac projektov, každý projekt uvádza na samostatnej prílohe č. 1 a do počtu príloh sa uvádza celkový počet príloh – projektov. V prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov.

Daňovník, ktorý vyplnil III. a IV. ODDIEL a aj riadok 121 a 127, v tomto oddiele, vyplní žiadosť o vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 ods. 6 zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, na základe čoho mu bude správcom dane poukázaný rozdiel medzi sumou daňového bonusu podľa § 33 zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podáva dodatočné priznanie typ B, v tomto prípade sa v žiadosti v XIV. ODDIELe vypĺňa len kladný rozdiel z riadku 141 a 143 dodatočného daňového priznania typ B. Ak je rozdiel záporný, tak tento rozdiel sa vráti správcovi dane.

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani (riadok 136 alebo rozdiel z riadku 140, ak je záporný), ktorý žiada aj podľa § 79 daňového poriadku vrátiť, vyplní sa podľa predtlače tento oddiel. Ak daňovník žiada vrátiť inú sumu daňového preplatku, žiadosť o vrátenia inej sumy daňového preplatku žiada vrátiť osobitnou žiadosťou.

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t. j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

U daňovníka, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 zákona alebo daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, sa uvádza v XIII. oddiele číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka. Pokiaľ daňovník nie je majiteľom bankového účtu, uvádza sa v XIII. oddiele názov bankového účtu príjemcu.

V hornej časti Prílohy č. 1 uvedie daňovník číslo projektu z celkového počtu projektov (napr. 001/001, 002/003 a pod.) a dátum začiatku realizácie projektu. V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla pri jednotlivom projekte. V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovník realizuje viaceré projekty, je povinný vyplniť prílohu za každý projekt samostatne (každý projekt = samostatná príloha). Riadky 7, 8 a 9 sa vypĺňajú iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1. Riadok 7 obsahuje úhrnnú sumu odpočtov výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 zákona skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období za všetky projekty. Riadok 7 vypĺňa aj daňovník, ktorý odpočítava výdavky (náklady) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona iba na jeden projekt, pričom tento riadok obsahuje rovnaký údaj, aký je uvedený v riadku 6. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55.

V riadku 8 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 8 po zohľadnení sumy v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55.

Riadok 9 sa vypĺňa iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1 a obsahuje súčet súm uvedených v riadku 7 a riadku 8. Suma v riadku 9 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55; zároveň sa suma uvedená v riadku 9 prenáša do riadku 56 priznania. V Prílohe k § 30c zákona daňovník uvedie aj ciele, ktoré sa snaží projektom dosiahnuť a ktoré sú merateľné po ukončení projektu.

Prílohu č. 2 vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy uvedené v § 51e zákona, ktoré mu plynú zo zdrojov v zahraničí. Na r. 01 až 06 sa uvádzajú predmetné príjmy v prípadoch, ak plynú daňovníkom od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale nejde o daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona. Na r. 07 až 17 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uplatní metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia a to takú metódu, ktorú určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Na r. 18 potom tento daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona po vyňatí a zápočte. Riadky 19 až 27 vypĺňa daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x zákona. Na r. 28 potom daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona, ktorú následne prenesie na r. 116, kde sa uvádza súčet daní vypočítaných zo základu dane podľa § 4 a z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a tohto osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

Údaje na účely sociálneho a zdravotného poistenia vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje príjmy z osobnej asistencie na základe uzatvorenej zmluvy o jej výkone v súlade s § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. a každý daňovník s príjmami zo závislej činnosti a s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje ako daňový výdavok povinne platené poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Daňovník dosahujúci príjmy z osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nie je podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 10b zákona o zdravotnom poistení, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Z tohto dôvodu sa z jeho príjmu neplatia odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preto na riadkoch 01 až 07 uvedie pre tieto účely samostatne príjmy a výdavky a základ dane resp. daňovú stratu. V prípade, ak osobný asistent vedie podvojné účtovníctvo, vypĺňa na riadku 01 zaúčtované výnosy a náklady z činnosti osobného asistenta.

Na riadku 08 sa prenesie úhrn poistného a príspevkov [z riadku 37 priznania – úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)], ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu (§ 5 ods. 8 zákona). Na riadkoch 09 a 10 sa rozpíše úhrn povinného poistného z riadku 08, na úhrn poistného na sociálne poistenie (zabezpečenie) a úhrn poistného na zdravotné poistenie, pričom v prípade obdobne plateného zahraničného poistenia z príjmov dosahovaných zo závislej činnosti v zahraničí, ak z predloženého potvrdenia o zahraničnom povinnom poistnom nie je možné rozdelenie tohto poistného podľa riadkov 09 a 10, vyplní sa len riadok 08, v ktorom sa uvedie úhrn povinného poistného z riadku 37 priznania [úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)].

Na riadku 11 daňovník uvedie z riadku preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného pod tabuľkou č. 1 časť pripadajúcu na preukázateľne zaplatené poistné na sociálne poistenie zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, o ktoré si znížil základ dane v danom roku a to platby poistného za 12 kalendárnych mesiacov uhradené od januára do decembra 2021 plus zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa zahrňuje aj platba poistného za december 2020 uhradená v januári 2021. Z takto stanoveného preukázateľne zaplateného poistného na sociálne poistenie daňovník vyčlení preukázateľne zaplatené poistné na dobrovoľné sociálne poistenie a uvedie ho na riadku 12. Upozornenie: Platba poistného za december 2021 zaplatená v januári 2022 sa do úhrnu poistného nezahrňuje. Súčasťou riadkov 11 a 12 nie je povinne alebo dobrovoľne preukázateľne zaplatené sociálne poistenie v zahraničí.

Na riadku 13 daňovník uvedie z riadku preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného pod tabuľkou č. 1 časť pripadajúcu na preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné poistenie zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, o ktoré si znížil základ dane v danom roku a to platby preddavkov za 12 kalendárnych mesiacov uhradené od januára do decembra 2021 plus zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa zahrňuje aj platba poistného za december 2020 uhradená v januári 2021. Upozornenie: Platba preddavku za december 2021, resp. nedoplatku za predchádzajúce obdobia zaplatená v januári 2022 sa do úhrnu poistného nezahrňuje. Súčasťou riadku 13 nie je povinne preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie v zahraničí. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku (preddavky, nedoplatky, atď.), t. j. vychádza zo sumy poistného na zdravotné poistenie, ktorú zohľadnil vo svojich nákladoch.

Na riadku 14 daňovník uvádza iba preukázateľne zaplatené preddavky na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, t. j. platby preddavkov uhradené v januári 2021 až decembri 2021, o ktoré si znížil základ dane v danom roku, a to bez zaplatených nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia z predchádzajúcich rokov a zahraničného poistenia. To znamená, že na príslušnom riadku sa uvedie aj platba preddavku na zdravotné poistenie za december 2020 uhradená v januári 2021. Upozornenie: Platba preddavku za december 2021 uhradená v januári roku 2022 sa do tohto riadku nezahrnie. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku (len preddavky) t. j. vychádza zo sumy preddavkov na zdravotné poistenie, ktorú zohľadnil vo svojich nákladoch.

Na riadku 15 daňovník, ktorý vedie podvojné účtovníctvo a ktorý nevypĺňa riadky 1 až 3 a riadky 5 až 9 v tabuľke č. 1, uvedie výnosy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, t. j. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správne posúdenie vzniku povinného sociálneho poistenia.

(Číselné údaje sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na dve desatinné miesta.)

6-násobok minimálnej mzdy = 623 x 6 = 3 738 eur

Na účely § 35 ods. 1 písm. b) zákona sa 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočítala takto: 4 511,43 : 12 = 375,95

Základ dane = 15 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 4 511,43

Základ dane = 24 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 9 495,49– (24 000,00 : 4) = 9 495,49– 6 000,00 = 3 495, 49

Základ dane = 37 981,94

Nezdaniteľná časť základu dane = 9 495,49– (37 981,94: 4) = 9 495,49– 9 495,49= 0

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00 Manželka sa celý rok 2021 stará o vlastné dvojročné dieťa

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00 Manželke sa narodilo dieťa 15. augusta 2021 t. j. nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane vzniká až od septembra 2021 (§ 11 ods. 4 a 5 zákona) 1.

1.Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 4 124, 74: 12 = 343,73 (pomerná mesačná výška

NČ ZD) x 4 (počet mesiacov, počas ktorých spĺňa podmienky pre uplatnenie NČ ZD) = 1 374,92

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 40 000,00 Manželka je celý rok 2021 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 13 620,22 – 10 000,00 – 1 500,00 = 2 120,22

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 40 000,00 Manželka je evidovaná na úrade práce od 1. mája 2021.

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie v sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (3 738 eur) a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy (7 476 eur), vzhľadom na mechanizmus výpočtu zamestnaneckej prémie, mu nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká (výsledkom výpočtu zamestnaneckej prémie je záporné číslo). Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy (7 476 eur), potom zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona z posudzovaných príjmov daňovníka. Postupné znižovanie zamestnaneckej prémie je zavedené v nadväznosti na výšku základu dane každého daňovníka, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2021 môže vzniknúť tomu daňovníkovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, túto vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri jej vyplatení postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

Poučenie má slúžiť ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte daňovej povinnosti, sumy dane na úhradu, resp. daňového preplatku, daňového bonusu podľa § 33 zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a zamestnaneckej prémie.

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) platné pri podávaní daňového priznania u daňovníka, ktorému posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul po 31.12.2021

(MF/010700/2021 -721)

V riadku 02 sa uvedie identifikačné číslo organizácie (IČO). IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

V riadku 03 sa uvedie trojmiestny kód právnej formy daňovníka (výber z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka nachádzajúci sa na konci tohto poučenia). Len v prípade daňovníka, ktorým je pozemkové spoločenstvo a spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (resp. iné spoločenstvo) sa doteraz uvádzal okrem trojmiestneho kódu aj štvrtý údaj (číslo), ktorý slúžil len na rozlíšenie spoločenstiev pre daňové účely.

V riadku 04 sa uvedie kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód SK NACE nahrádza kód OKEČ a klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ sa uvádza názov činnosti, z ktorej v zdaňovacom období daňovník dosiahol najvyšší príjem.

Právny nástupca daňovníka, ktorý podáva priznanie za daňovníka podľa § 49 ods. 6 zákona, uvádza v riadku 01 daňové identifikačné číslo daňovníka a v riadku 05 názov daňovníka, za ktorého podáva priznanie.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zk zákona sa ustanovenie § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017 naposledy uplatnilo za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2017 a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Ak daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok, končiace v rokoch 2015 až 2018, daňovú licenciu podľa § 46b zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017. Vzhľadom na toto prechodné ustanovenie zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v priznaní, ktorý je evidovaný v tabuľke K z predchádzajúcich zdaňovacích období, možno v tomto tlačive priznania uplatniť už iba u daňovníka na daňovú licenciu zaplatenú za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka, ktorý skončil počas roka 2018.

U daňovníka na účely určenia výšky daňovej licencie na účely zápočtu daňovej licencie podľa § 46b a § 52zk zákona sa vyznačí, či:

Definícia ročného obratu nebola ustanovená priamo v zákone, ale zákon sa odvolával na § 6 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa za ročný obrat považuje u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie. U daňovníka, ktorý uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 52zk zákona a § 46b ods. 5 zákona, sa zaškrtnú polia na prvej strane a zároveň sa vyplní riadok 900, t. j. uvedie sa suma daňovej licencie, ktorú by teoreticky platil (podľa kritérií, ktoré spĺňa k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva priznanie, ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška daňovej licencie. Započítanie daňovej licencie sa vykoná v riadkoch 900 až 1000 a vyplní sa tabuľka K.

U daňovníka, ktorý spĺňa definíciu mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona a uplatnia sa u neho ustanovenia zákona zvýhodňujúc mikrodaňovníka vo vybraných daňových oblastiach (napr. odpisy, opravné položky k pohľadávkam, odpočet daňovej straty), sa na strane 1 zaškrtne pole označujúce mikrodaňovníka.

V riadku 100 sa uvedie u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva výsledok hospodárenia pred zdanením, zistený v účtovníctve (zisk alebo strata), neupravený vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti o nárok na podiel na zisku, či o povinnosť k úhrade straty vo vzťahu k spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárom komanditnej spoločnosti. U daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa uvedie rozdiel medzi príjmami a výdavkami (kladný alebo záporný). Ak je výsledkom hospodárenia zisk, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami kladný, riadok 100 sa označí znamienkom plus (+). Ak je výsledkom hospodárenia strata, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (-). Súčasťou riadku 100 je aj výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí.

V riadku 100 uvádza daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo výsledok hospodárenia upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona (tabuľka G2 riadok 3 alebo tabuľka G3 riadok 4).

Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve okrem poznámok.

Daňovník vyplňujúci tabuľku G3 predkladá ako prílohu priznania prehľad úprav vykonaných podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011053/2006- 72 z 15. februára 2006, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721 v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia (tabuľka G3 riadok 4).

V riadku 100 vykazuje daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie účtujúci:

b)v sústave jednoduchého účtovníctva rozdiel príjmov a výdavkov v úhrne z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 v riadku 1.

V riadku 110 sa uvedie aj rozdiel zvyšujúci základ dane, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných a finančných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných a finančných vzťahoch (§ 17 ods. 5 zákona), ak nie je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100.

V riadku 130 sa uvedú v úhrne výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo § 21a zákona a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 19 zákona z III. časti – tabuľka A, okrem súm uvedených v riadkoch 140, 150 a 180.

V riadku 140 sa uvádzajú sumy podľa § 17 ods. 19 zákona, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, t. j. neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o nich účtovalo ako o náklade:

V riadku 290 sa uvedú ostatné sumy znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ak nie sú už uvedené v riadkoch 210 až 280.

V riadku 290 sa uvedú aj:

Vecná náplň riadku 290 sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V riadku 301 sa uvádza základ dane alebo daňová strata podľa § 17 ods. 38 zákona. U daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, je súčasťou tohto základu dane alebo daňovej straty aj časť základu dane alebo daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, pripadajúca na spoločníka alebo komplementára. V tomto riadku sa uvádza aj základ dane alebo daňová strata nerezidenta vyčíslená v riadku 11 tabuľky H.

Riadok 302 sa vypĺňa u daňovníka, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane uvedeného v riadku 301 pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu, resp. pomernej časti ročného odpisu z osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 zákona) a u daňovníka, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci pri prenajatom osobnom automobile so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 zákona). Uvádza sa suma, ktorá zvyšuje základ dane. Suma celého ročného odpisu je súčasťou sumy v riadku 2 tabuľky B.

V riadku 303 sa uvádza suma členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva v právnickej osobe, ktorá prevyšuje limit ustanovený v § 19 ods. 3 písm. n) zákona.

V riadku 304 sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, uvádza suma výdavkov za alkoholické nápoje – víno (§ 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. spotrebnej dane z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov) poskytované ako reklamný predmet, prevyšujúca 5 % zo základu dane. Víno je považované za reklamný predmet, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur/ks. Ak hodnota vína spĺňajúceho kritérium reklamného predmetu presiahne v úhrne 5 % zo základu dane uvedeného v riadku 301, uvedie sa v riadku 304 suma prevyšujúca týchto 5 %.

V riadku 306 sa uvádza suma zvýšenia základu dane podľa § 17 ods. 39 zákona. Ak držiteľ motorového vozidla , ktoré je určené na predaj do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa 6. bodu poznámok k položke 65 sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č. 342/2016 Z. z. vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu tohto poplatku, zvýšiť základ dane o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovania, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Takto postupuje v každom zdaňovacom období, až kým nedôjde k úhrade poplatku.

V riadku 307 sa uvádza v úhrne suma zníženia základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona pri poskytovaní praktického vyučovania žiakovi na základe učebnej zmluvy uzatvorenej medzi daňovníkom ako zamestnávateľom a zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom podľa § 19 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V riadku 308 sa uvádza v úhrne suma kladných základov dane kontrolovaných zahraničných spoločností podľa § 17h zákona, u ktorých vzniká povinnosť zahrnúť ich do základu dane podľa § 17h ods. 4 až 6 zákona. Suma uvedená v r. 308 môže byť v budúcich zdaňovacích obdobiach aj záporná, ak by daňovník uplatnil postup podľa § 17h ods. 9 až 11 zákona; v tomto prípade uvádza sumu v r. 308 so záporným znamienkom (-).

Riadok 320 vypĺňa len komanditná spoločnosť a verejná obchodná spoločnosť (verejná obchodná spoločnosť vypĺňa priznanie len po riadok 400, na ktorom vykazuje nulu). S účinnosťou od 1. januára 2022 sa v riadku 320 časť základu dane alebo daňovej straty pripadajúca na spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementára komanditnej spoločnosti nevylúči, ak sú splnené podmienky definície reverzného hybridného subjektu podľa § 17j zákona.

V riadku 330 sa uvedie úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Na účely vyňatia základov dane podliehajúcich zdaneniu v zahraničí je základom dane rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona, vyčíslený podľa § 14 zákona.

Ak je daňovníkom spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, bude suma uvedená v tomto riadku obsahovať aj na neho pripadajúcu pomernú časť príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí z tejto spoločnosti, vynímaných zo základu dane podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ak sú zahrnuté do základu dane v riadku 310.

Daňovník uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka rozčlenenie úhrnnej čiastky z tohto riadku na časť vzťahujúcu sa k verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a na časť vzťahujúcu sa k vlastnej podnikateľskej činnosti daňovníka.

V riadku 410 sa vykoná odpočet daňovej straty na základe výpočtu v tabuľke D.

V riadku 500 sa uvádza základ dane z riadku 400 znížený o daňovú stratu. Ak je v riadku 400 uvedená daňová strata alebo nula, potom sa v riadku 500 uvedie nula.

V riadku 501 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30c zákona – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona.

V hornej časti Prílohy k § 30c zákona uvedie daňovník číslo projektu z celkového počtu projektov (napr. 001/001, 002/003 a pod.) a dátum začiatku realizácie projektu. V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla pri jednotlivom projekte. V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovník realizuje viaceré projekty, je povinný vyplniť prílohu za každý projekt samostatne (každý projekt = samostatná príloha). Riadky 7, 8 a 9 sa vypĺňajú iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1.

Riadok 7 obsahuje úhrnnú sumu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 zákona skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období za všetky projekty. Riadok 7 vypĺňa aj daňovník, ktorý odpočítava výdavky (náklady) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona iba na jeden projekt, pričom tento riadok obsahuje rovnaký údaj, aký je uvedený v riadku 6. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500. V riadku 8 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 8 po zohľadnení sumy v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500. Daňovník uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka sumu odpočtu výdavkov podľa § 30c ods. 2 zákona na ktorej odpočítanie má nárok v príslušnom zdaňovacom období, ako aj neuplatnenú sumu odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona, ktorú si prenáša do nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 30c ods. 9 zákona. Riadok 9 sa vypĺňa iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1 a obsahuje súčet súm uvedených v riadku 7 a riadku 8. Suma v riadku 9 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500; zároveň sa suma uvedená v riadku 9 prenáša do riadku 501 priznania. V Prílohe k § 30c zákona sa uvádzajú aj ciele, ktoré sa daňovník snaží projektom dosiahnuť a ktoré sú merateľné po ukončení projektu.

U daňovníka sa vypĺňajú len tie tabuľky III. časti, ktoré vecne súvisia s údajmi jeho priznania.

Táto tabuľka je rozpisom úhrnnej sumy uvedenej v II. časti v riadku 130.

V riadku 6 sa uvádzajú výdavky na reprezentáciu a výdavky na reklamné predmety podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona.

V riadku 16 sa uvedú v úhrne ostatné položky, ktoré sú súčasťou sumy uvedenej v II. časti riadku 130, a nie sú súčasťou riadkov 1 až 15. V tomto riadku sa uvádzajú aj výdavky (náklady) na víno, avšak len tie, ktoré boli vynaložené na víno nespĺňajúce kritérium reklamného predmetu, t. j. ktorého hodnota prevyšuje 17 eur/ks. Limitácia výdavkov na víno, ktoré spĺňa kritérium reklamného predmetu, sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, uvádza v riadku 304.

V riadku 2 uvádza daňovník úhrn daňových odpisov hmotného majetku pred úpravou podľa § 17 ods. 34 zákona, ktorý zahŕňa:

Súčasťou riadku 2 nie sú odpisy, ktoré si môže uplatniť daňovník pri predaji hmotného majetku, u ktorého je cena limitovaná výškou príjmov (výnosov) dosiahnutých z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona, pripadajúce na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval. Tieto sa uvádzajú v riadku 5.

Údaje v tabuľke C1 sa vypĺňajú u daňovníka účtujúceho podľa:

V riadku 4 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 zákona, t. j. zisk z predaja tohto majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane.

V riadku 5 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane.

V riadku 6 sa uvádza celková suma výnosov z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Údaje v tabuľke C2 vypĺňajú daňovníci účtujúci podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky, účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania (oznámenie č. 472/2010 Z. z.) v znení neskorších predpisov.

V riadku 4 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 zákona, t. j. zisk z predaja tohto majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane.

V riadku 5 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane.

V riadku 6 sa uvádza celková suma príjmov z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Tabuľka D - Evidencia a odpočet straty podľa § 35a a 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a podľa § 30, § 30a, § 30b, § 52za ods. 4 zákona, § 52zza ods. 16 zákona a po zohľadnení odpočtu daňových strát podľa § 24b lex korona. (k r. 410 II. časti)

V stĺpci 1 sa uvádza osobitný odpočet daňovej straty po skončení uplatňovania nároku na daňový úver podľa § 35a a § 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V riadku 1 daňovník uvádza celkovú výšku daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré si prvýkrát uplatňoval nárok na daňový úver. V riadku 2 uvádza sumu odpočítavanú v príslušnom zdaňovacom období a v riadku 3 zostávajúcu časť na odpočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak suma uvedená v riadku 2 pozostáva z daňových strát vykázaných podľa rôznych zákonov o dani z príjmov uvedie sa spôsob vyčíslenej sumy v riadku 2 na odpočítanie v bežnom období v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V stĺpcoch 2 a 3 v riadku 1 sa uvádza výška daňovej straty vykázaná v jednotlivých zdaňovacích obdobiach u daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b zákona. V riadku 2 sa uvádza suma odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období podľa § 30a ods. 3 písm. b) alebo § 30b ods. 3 písm. b) zákona, t. j. daňová strata je odpočítavaná nerovnomerne do výšky vykázaného základu dane. V riadku 3 sa uvádza vždy zostatok neodpočítanej daňovej straty, ktorú je možné odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

V stĺpcoch 4 až 8 v riadku 1 sa uvádza celková výška daňovej straty vykázanej podľa § 30 zákona za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňové straty sa vypĺňajú od najstaršej vykázanej daňovej straty po naposledy vykázanú daňovú stratu za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Daňová strata vykázaná v príslušnom zdaňovacom období sa uvádza iba v riadku 400 a v tabuľke D sa uvádza až v nasledujúcom zdaňovacom období. V riadku 2 sa uvedie suma daňovej straty, ktorú daňovník odpočíta od základu dane v príslušnom zdaňovacom období.

Ak daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období uplatňoval daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2018 podľa § 24b lex korona, pri odpočte daňovej straty alebo jej neodpočítanej časti, ktorá môže byť odpočítaná v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva priznanie na tomto tlačive a v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, postupuje v súlade s § 30 a § 52zza ods. 16 zákona. To znamená, že zostávajúce neuplatnené časti daňovej straty daňovník uplatní v zdaňovacích obdobiach, v ktorých by ich uplatnil podľa § 30 zákona, ak by nebol prijatý lex korona, tzn. 3. štvrtinu vykázanej daňovej straty, resp. jej zostávajúcu časť odpočíta v treťom roku odpočtu príslušnej daňovej straty a 4. štvrtinu vykázanej daňovej straty, resp. jej zostávajúcu časť odpočíta v štvrtom roku umorovania príslušnej daňovej straty.

Ak bola daňová strata v predchádzajúcom priznaní odpočítavaná podľa § 24b lex korona, suma odpočítavanej daňovej straty v riadku 2 nemusí zodpovedať ¼ vykázanej daňovej straty (obdobne zostávajúca časť na odpočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v riadku 3).

Podľa § 30 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 daňové straty vykázané do 31. decembra 2019 u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok a daňové straty u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok vykázané najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré začalo v roku 2019 a skončilo v roku 2020, je možné odpočítať najviac vo výške ¼ ročne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Napríklad u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok je možné daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie roka 2017 odpočítať vo výške poslednej ¼ v zdaňovacom období roka 2021 (ak daňovník na túto časť daňovej straty neuplatnil odpočet daňovej straty podľa § 24b lex korona).

Podľa § 30 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 a § 52zza ods. 16 zákona daňové straty vykázané počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína najskôr 1. januára 2020, je možné odpočítať najviac do výšky 50 % základu dane uvedeného v riadku 400, a to počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.

U mikrodaňovníka je možné podľa § 30 ods. 1 zákona odpočítať daňovú stratu do výšky základu dane uvedeného v riadku 400, a to počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, ak ide o daňovú stratu vykázanú v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2021.

V riadku 3 sa uvádza zostatok daňovej straty, ktorú je možné odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 ods. 1 zákona.

V stĺpci 9 sa uvádza v riadku 2 súčet súm z riadku 2 v stĺpcoch 1 až 8 (tento súčet sa uvedie aj v riadku 410 priznania). V riadku 3 sa uvádza súčet súm z riadku 3 v stĺpcoch 1 až 8.

V riadku 1 sa uvádza kladný základ dane prevzatý z II. časti z riadku 400.

V riadku 2 sa uvádza úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Úhrnom príjmov (základov dane) zdanených v zahraničí sa na účely zápočtu rozumie rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami podľa § 2 písm. h) zákona plynúcimi zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona, vyčíslený podľa § 14 zákona.

Rozpis čiastkových základov dane v členení podľa jednotlivých štátov sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V riadku 2 sa uvádza úhrn príjmov (základov dane) znížený o hrubé príjmy (výnosy) vzťahujúce sa k hybridnému prevodu podľa § 45 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.

V riadku 3 sa uvedie percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období [(r. 2 : r. 1) x 100], zaokrúhlený na dve desatinné miesta podľa § 47 zákona. Ak vypočítaný percentuálny podiel je vyšší ako 100, v riadku 3 sa uvedie v maximálnej výške 100,00.

V riadku 4 sa uvedie maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať [(r. 700 II. časti x r. 3) : 100]. V riadku 5 sa uvedie čistý príjem (výnos) z hybridného prevodu podľa § 17i zákona v znení účinnom od 1. januára 2020, t. j. hrubý príjem (výnos) z hybridného prevodu znížený o výdavky (náklady) súvisiace s hybridným prevodom. V riadku 6 sa uvedie percentuálny podiel čistých príjmov (výnosov) z hybridného prevodu zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období [(r. 5 : r. 1) x 100]. Súčet vypočítaných percentuálnych podielov z riadkov 3 a 6 nesmie byť vyšší ako 100, v riadku 6 sa potom uvedie vo výške, ktorá v úhrne s riadkom 3 nepresiahne 100,00. V riadku 7 sa uvedie maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné z hybridného prevodu započítať [(r. 700 II. časti x r. 6) : 100]. V riadku 8 sa uvedie úhrn dane zaplatenej v zahraničí uplatňovanej na zápočet, vzťahujúcej sa k príjmom uvedeným v riadku 2 a 5. Pri započítavaní dane zaplatenej z príjmu v zahraničí na úhradu dane podľa zákona je daňovník povinný preukázať výšku dosiahnutého príjmu a sumu dane zaplatenej z tohto príjmu v zahraničí. V tomto riadku sa uvedie len tá časť dane, ktorá môže byť v štáte zdroja príjmov vybraná v súlade s príslušným ustanovením zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri prepočte dane zaplatenej v zahraničí na euro sa na účely zápočtu použije kurz uvedený v § 31 zákona. Prepočet čiastky uvedenej v tomto riadku podľa jednotlivých mien sa uvedie v osobitnej prílohe. V riadku 10 sa uvedie výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať (uvedie sa nižšia suma z riadkov 8 a 9). Suma uvedená v tomto riadku sa prevezme do riadku 710 - II.

Spoločnosť A so sídlom na území SR uzatvorila v roku 2021 zmluvu o dočasnom prevode dlhopisov na 2 roky na spoločnosť B so sídlom v zahraničí. Spoločnosť A tak získala finančné prostriedky vo výšky 50 000 eur s povinnosťou každoročnej fixnej platby vo výške 550 eur, predstavujúcej úrokový náklad. Počas roka 2021 došlo k splatnosti alikvotného úrokového výnosu z prevedených dlhopisov vo výške 750 eur, z ktorého bola v zahraničí vybraná daň zrážkou vo výške 10 %, t. j. 75 eur. Spoločnosť A aj spoločnosť B sa považujú za majiteľov dlhopisov, t. j. aj za príjemcu úrokového výnosu a obe si tento príjem zahrnú do základu dane a uplatnia zápočet na zrazenú daň. Uvedená situácia spĺňa definíciu hybridného prevodu podľa § 17i ods. 3 písm. c) zákona účinného od 1. januára 2020. Podľa § 45 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 si môže spoločnosť A započítať daň vybranú v zahraničí pri hybridnom prevode najviac v sume pripadajúcej na čistý príjem (výnos) zahrnutý do základu dane. Spoločnosť A tak hrubý príjem (výnos) z hybridného prevodu, t. j. úrokový výnos vo výške 750 eur neuvedie na r. 2. V r. 5 uvedie čistý (príjem) výnos z hybridného prevodu vo výške 200 eur (750 – 550), t. j. čistú sumu príjmov (výnosov) zahrňovanú do zdaniteľných príjmov z tohto realizovaného obchodu. V r. 6 sa vypočíta pomer čistého (príjmu) výnosu z hybridného prevodu k základu dane na r. 1 a v r. 7 výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú bude možné započítať na daňovú povinnosť.

Tabuľku vypĺňa daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona. Túto tabuľku nevypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, tabuľku F nevypĺňa ani daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie, keďže vypĺňa tabuľku C1 alebo C2 podľa spôsobu vedenia účtovníctva. Túto tabuľku vypĺňa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod], ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona.

Tabuľku G1 vypĺňa každý daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona.

Tabuľku G2 vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva v súlade s § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Tento daňovník nevypĺňa tabuľku F. Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by sa vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by daňovník účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve, napr. pre banky, poisťovne, správcovské spoločnosti a pod. okrem poznámok. Daňovník – obchodná spoločnosť podľa § 17a ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve, predkladá evidenciu v rozsahu účtovnej závierky podľa opatrenia vydaného MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve v závislosti od toho, do ktorej veľkostnej skupiny by sa podľa § 2 ods. 5 až 8 zákona o účtovníctve zatriedila okrem poznámok.

Tabuľku G3 vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a upravuje tento výsledok hospodárenia podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72 v znení Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721. Ako prílohu priznania predkladá daňovník vyplňujúci tabuľku G3 prehľad úprav vykonaných podľa citovaného opatrenia z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia.

Tabuľku vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod zákona] (ďalej len „nerezident“), ktorý podnikal v zdaňovacom období na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo dosahoval príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky a príjmy, z ktorých daň vybranú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 zákona.

V riadku 1 sa uvádza úhrn základov dane alebo daňových strát daňovníka z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky a ktorý zisťuje základ dane iným spôsobom ako podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona.

V riadku 2 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 3 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 4 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 5 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) piateho bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 6 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) bodu 13 zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 7 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 8 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 9 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. h) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 10 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. i) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

Tabuľku vypĺňa daňovník, ktorý uskutočňuje transakcie so závislými osobami v tuzemsku aj v zahraničí. V riadku 1 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosových úrokov z poskytnutých úverov alebo pôžičiek, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladových úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V riadku 2 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladov na nákup služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V riadku 3 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z poskytnutých licenčných práv (z príjmu za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladov z prijatých licenčných práv (z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. Licenčnými poplatkami, ktoré sa uvádzajú v riadku 3, sa rozumejú odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), alebo odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, alebo nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky. Daňovník už neuvádza tieto transakcie na iných riadkoch tabuľky I. V riadku 4 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja nehmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného nehmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia. V tomto riadku sa uvádza nehmotný majetok, pri ktorého predaji, resp. nákupe dochádza k prevodu všetkých majetkových a dispozičných práv k nehmotnému majetku. V riadku 4 „Nehmotný majetok“ daňovníci uvádzajú napr. príjem z predaja nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou. Napr. softvérová spoločnosť vyvinula softvér k fiškálnym pokladniciam „ERP“, avšak po určitom období zistila, že aktivity súvisiace s poskytovaním tohto softvéru nie sú pre spoločnosť ziskové. Dôvodom bolo, že softvérová spoločnosť nenašla dostatok zákazníkov na trhu. Z tohto dôvodu v rámci skupiny závislých osôb našla partnera (závislú osobu), ktorý má vybudované dostatočné portfólio zákazníkov, pre ktorých by bol daný produkt vhodný. Na základe toho mu majetkové právo k tomuto softvéru predala, a tým mu predala právo nakladať s týmto majetkom. Softvérová spoločnosť stratila predajom tohto majetkového práva právo nakladať s nim a šíriť ho ďalej. Príjem z takéhoto predaja potom daňovník uvádza v riadku 4 tabuľky I priznania.

V riadku 5 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja hmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného hmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia. V riadku 6 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja finančného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného finančného majetku počas zdaňovacieho obdobia. V riadku 7 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja materiálu, výrobku alebo tovaru, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpených zásob materiálu, výrobkov alebo tovaru počas zdaňovacieho obdobia.

Tabuľku J vypĺňa nerezident, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona, ak dosahuje príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona. V riadku 1 sa uvádza výnos dosiahnutý z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky. V riadku 2 sa uvádza výnos z nájomného a iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky.

Tabuľku K vypĺňa daňovník, ktorý uplatňuje zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období. Keďže tabuľka K obsahuje nielen zápočet, ale aj evidenciu daňovej licencie podľa § 46b zákona, vypĺňa tabuľku K aj ten daňovník, ktorý síce v príslušnom zdaňovacom období, t. j. v zdaňovacom období za ktoré podáva priznanie, neuplatňuje započítanie daňovej licencie (napr. z dôvodu vykázania daňovej straty), avšak v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach mu vznikol nárok na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou. Do tabuľky uvádza práve tieto kladné rozdiely z predchádzajúcich zdaňovacích období.). Údaje v tabuľke K sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie.

V stĺpci 1 uvedie daňovník zdaňovacie obdobie, v ktorom vykázal kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou. V stĺpci 2 uvedie celkovú sumu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou bez ohľadu na to, akú sumu už z tohto kladného rozdielu započítal. V stĺpci 3 uvádza časť kladného rozdielu, ktorú započítal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. V stĺpci 4 uvádza sumu kladného rozdielu, ktorý započítava v príslušnom zdaňovacom období a v stĺpci 5 uvedie sumu kladného rozdielu, zostávajúcu na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak daňovník v stĺpci 5 vykáže zostávajúcu časť vo výške 0,- t. j. kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vykázaný za jednotlivé zdaňovacie obdobie je plne započítaný, alebo ak v súlade s § 46b ods. 5 a ods. 8 písm. a) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017 nárok na zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou v nasledujúcom zdaňovacom období zaniká, nevykazuje toto obdobie pri vyplnení tabuľky K v nasledujúcom zdaňovacom období.

V stĺpci 4 v riadku 5 sa uvádza celková suma kladného rozdielu započítavaná v príslušnom zdaňovacom období, ktorej výška však nesmie presiahnuť sumu uvedenú v riadku 910 priznania. Údaj zo stĺpca 4 v riadku 5 sa zároveň prenáša do riadku 920 priznania.

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, zaplatil za zdaňovacie obdobie od 1.12.2017 do 30.11.2018 daňovú licenciu vo výške 480 eur, pretože za toto zdaňovacie obdobie vykázal daňovú stratu. Daňovú licenciu zaplatenú za toto obdobie si podľa § 46b a § 52zk zákona môže započítať v troch nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, t. j. v zdaňovacom období od 1.12.2018 do 30.11.2019, od 1.12.2019 do 30.11.2020, alebo od 1.12.2020 do 30.11.2021.

V zdaňovacom období od 1.12.2018 do 30.11.2019 sa stal platiteľom DPH, dosiahol obrat do 500 000 eur a výška jeho daňovej povinnosti vyčíslenej v riadku 800 bola vo výške 1 000 eur. V súlade s § 52zk zákona si daňovník uplatnil zápočet daňovej licencie na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšovala sumu daňovej licencie vykázanú podľa podmienok § 46b ods. 2 zákona platného do 31.12.2017 za zdaňovacie obdobie od 1.12.2018 do 30.11.2019, t. j. vo výške 40 eur (1 000 – 960 = 40) eur; zostatok nezapočítanej sumy daňovej licencie je 440 eur (480 – 40) eur.

V zdaňovacom období od 1.12.2019 do 30.11.2020 bol daňovník platiteľom DPH a dosiahol obrat vo výške 250 000 eur a výška jeho daňovej povinnosti vyčíslenej v riadku 800 bola vo výške 1 200 eur. V súlade s § 52zk zákona si daňovník uplatnil zápočet daňovej licencie (nezapočítaná časť 440 eur) na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšovala sumu daňovej licencie vykázanú podľa podmienok § 46b ods. 2 zákona platného do 31.12.2017, t. j. sumu 240 eur (1 200 – 960 = 240) eur; zostatok nezapočítanej sumy daňovej licencie 200 eur (480 - 40 - 240) eur.

V zdaňovacom období od 1.12.2020 do 30.11.2021 je daňovník platiteľom DPH a dosiahol obrat vo výške 200 000 eur a výška jeho daňovej povinnosti vyčíslenej v riadku 800 je vo výške 1 500 eur. V súlade s § 52zk zákona si daňovník môže uplatniť zápočet daňovej licencie (nezapočítaná časť 200 eur) na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie vykázanú podľa podmienok § 46b ods. 2 zákona platného do 31.12.2017, t. j. zostávajúcu sumu nezapočítanej daňovej licencie 200 eur (1 500 – 960 = 540) eur; zostatok nezapočítanej sumy daňovej licencie 0 eur (200 - 200) eur.

IV. časť – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona

V tejto časti sa vypočíta daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona. Vzhľadom na možnosť platenia dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona vzťahujúcu sa na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, v splátkach, je potrebné rozlíšiť, na ktorú časť dane z osobitného základu dane je možné povoliť splátky. Pri zdaňovaní podľa § 17f zákona, ktoré sa uvádza v tejto časti priznania sa uplatňuje „fikcia predaja“, t. j. vyčíslenie základu dane ako pri predaji individuálneho majetku alebo podniku alebo jeho časti.

Riadky 1 až 13 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok.

V riadkoch 1 až 6 stĺpca 1 sa v úhrne podľa jednotlivých kategórii majetku uvedie reálna hodnota individuálneho majetku presunutého do zahraničia podľa § 17f ods. 1 zákona. V riadkoch 1 až 6 stĺpca 2 sa v úhrne podľa jednotlivých kategórii majetku uvedú výdavky, ktoré je možné uplatniť k jednotlivým druhom majetku, a to výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b) e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) zákona a hodnotu zásob. V riadku 7 sa uvedie reálna hodnota majetku a záväzkov presunutých podľa § 17f ods. 2 zákona pri odchode daňovníka do zahraničia alebo pri presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia. Riadky 8 a 9 vypĺňa iba daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona (obdobne ako pri predaji podniku alebo jeho časti). Daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) alebo písm. d) zákona, vyplní iba riadok 7 a následne pokračuje až riadkami 10 a 11. V riadku 10 sa uvedie úhrn súm, ktoré zvyšujú osobitný základ dane (obdobne ako základ dane vyčíslený pri predaji podniku alebo jeho časti) primerane podľa § 17a zákona. V riadku 11 sa uvedie úhrn súm, ktoré znižujú osobitný základ dane (obdobne ako základ dane vyčíslený pri predaji podniku alebo jeho časti) primerane podľa § 17a zákona. V riadku 12 sa uvedie zisk/strata z osobitného základu dane vyčísleného pri odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia V riadku 13 sa uvedie zisk/strata z presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom sa umožňuje platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach.

Riadky 14 až 26 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom nie je možné platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach. Riadky 14 až 26 sa vyplnia obdobne ako riadky 1 až 13.

V riadku 27 sa uvedie celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2 zákona ako súčet osobitných základov dane z riadkov 13 a 26, avšak celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 3 zákona nesmie mať zápornú hodnotu. Ak je súčet týchto riadkov záporné číslo, uvedie sa v tomto riadku 0. V riadku 29 sa uvedie daň z osobitného základu dane [(r. 27 x r. 28) : 100]. Suma z riadku 29 sa uvedie aj v riadku 1060 v II. časti. V riadku 30 sa uvádza časť dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 29, ktorú je možné na základe rozhodnutia daňovníka platiť podľa § 17f zákona v splátkach. Suma z riadku 30 sa uvedie aj v riadku 1061 v II. časti.

V riadku 31 sa uvádza časť dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 29, ktorú nie je možné platiť podľa § 17g zákona v splátkach. Suma z riadku 30 sa uvedie aj v riadku 1062 v II. časti.

Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona sú predmetom dane príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) zákona, ak plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona.

V riadkoch 1 až 3 stĺpca 1 sa uvedie úhrn príjmov (neznížených o výdavky) podľa jednotlivých kategórií príjmov, a to podiel na zisku (dividenda), podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 4 sa v stĺpci 1 uvedie úhrn vyrovnacích podielov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 4 v stĺpci 2 sa uvedie úhrn výdavkov, o ktoré je možné znížiť vyrovnacie podiely podľa § 51e ods. 3 zákona, t. j. o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákona, a to za každý podiel jednotlivo. Ak hodnota splateného vkladu je vyššia ako vyrovnací podiel, na rozdiel sa neprihliada. V riadku 5 sa v stĺpci 1 uvedie úhrn podielov na likvidačnom zostatku, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 5 v stĺpci 2 sa uvedie úhrn výdavkov, o ktoré je možné znížiť podiely na likvidačnom zostatku podľa § 51e ods. 3 zákona, t. j. o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákona, a to za každý podiel jednotlivo. Ak hodnota splateného vkladu je vyššia ako podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada. V riadku 7 sa uvedie osobitný základ dane podľa § 51e zákona ako rozdiel úhrnu príjmov (výnosov) z riadku 6 stĺpca 1 a úhrnu výdavkov (nákladov) z riadku 6 stĺpca 2. V riadku 9 sa uvedie daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona ako súčin základu dane z riadku 7 a sadzby dane 35 % z riadku 8.

V súlade s § 50 ods. 1 zákona, je daňovník oprávnený vyhlásiť v priznaní v lehote na podanie priznania, že suma zodpovedajúca ustanovenému percentu zaplatenej dane (podiel zaplatenej dane) sa má poukázať ním určenej právnickej osobe (prijímateľovi). Podmienky poskytnutia podielu zaplatenej dane prijímateľovi sú uvedené v § 50 zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačí túto skutočnosť v VI. časti vyplnením zaškrtávacieho poľa. Daňovník, ktorý uplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačením zaškrtávacieho poľa dáva súhlas správcovi dane s uverejnením svojich údajov v rozsahu podľa § 50 ods. 8 zákona.

IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne. Príklad: IČO prijímateľa je v Zozname prijímateľov vedenom Notárskou komorou uvedené nasledovne: 00360918

Do vyhlásenia daňovník uvedie:

IČO/SID

V riadku 1 sa uvádza suma dane z príjmov právnickej osoby, z ktorej je možné poukázať podiel zaplatenej dane podľa § 50 zákona. V riadku 1 sa uvedie suma z riadku 1080. Ak súčasťou riadku 1080 je aj daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona, ktorú bude platiť daňovník v splátkach podľa § 17g zákona, potom v riadku 1 uvedie rozdiel súm uvedených v riadku 1080 a riadku 1090.

Riadok 2 vypĺňa daňovník pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2021, ktorý najneskôr v lehote na podanie priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % z r. 1 ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, na účely vymedzené v § 50 ods. 5 zákona. Daňovník v tomto riadku uvedie sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar, ktorý poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia, ako aj sumu poskytnutého daru najneskôr do lehoty na podanie tohto priznania.

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia roka 2021 finančný dar vo výške 1 000,- € a do lehoty na podanie priznania poskytol ešte finančný dar vo výške 300,- €. Priznanie podal v lehote na podanie priznania, v ktorom vykázal v VI. časti v riadku 2 sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar vo výške 1 300,- €. V riadku 1 vykázal daň 200 000,- €. Suma zodpovedajúca 0,5 % z riadku 1 bola vo výške 1 000,- €. Daňovník splnil podmienku podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona a je oprávnený vyhlásiť v priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa môže poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 zákona. Suma finančného daru poskytnutého do lehoty na podanie priznania, uvedená v riadku 2 sa započítava do sumy finančného daru poskytnutého za zdaňovacie obdobie 2021 a nie je možné túto sumu alebo jej časť započítať ako finančný dar poskytnutý za zdaňovacie obdobie roka 2022. Riadok 3 vypĺňa len ten daňovník, ktorý poskytol finančné prostriedky ako dar v ustanovenej výške uvedenej v riadku 2. V tomto prípade je oprávnený poukázať sumu 2 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa). Riadok 4 vypĺňa len ten daňovník, ktorý v lehote na podanie priznania neposkytol žiadne finančné prostriedky ako dar, resp. poskytol finančný dar, ktorého výška bola nižšia ako je 0,5 % z riadku 1. V tomto prípade je oprávnený poukázať sumu 1 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa).

Uvedú sa údaje o osobe oprávnenej na podanie priznania za právnickú osobu. V časti Vzťah k právnickej osobe sa uvedie vzťah podľa toho, akú pozíciu osoba v spoločnosti zastáva napr. konateľ, správca spoločenstva prípadne, ak ide o inú osobu splnomocnenú na podanie priznania za právnickú osobu uvedie sa napr. daňový poradca, advokát.

Priznanie podpisuje štatutárny orgán daňovníka alebo iná osoba oprávnená podať priznanie za daňovníka. Ak štatutárny orgán daňovníka pozostáva z viacerých členov, podpisuje priznanie tá osoba (resp. tie osoby), ktorá je oprávnená na konanie a zastupovanie spoločnosti spôsobom uvedeným v Obchodnom registri Slovenskej republiky (napr. predseda predstavenstva, konateľ, komplementár, prokurista, likvidátor, správca konkurznej podstaty) príp. v iných registroch (napr. register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, register neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a pod.). Ak sa podáva priznanie za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8, 13 a 14 zákona, podáva a podpisuje ho posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v Obchodnom registri pred výmazom daňovníka z Obchodného registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu zapísanom v Obchodnom registri pred výmazom daňovníka z Obchodného registra a v lehote na podanie priznania je povinný daň aj zaplatiť.

V mieste, kde daňovník vyhlasuje, že všetky údaje uvedené v priznaní sú správne a úplné, vyplňuje daňovník aj počet príloh, ktoré sú súčasťou priznania. Samostatnou prílohou priznania sa rozumie napr.:

Prílohou priznania je Príloha k § 13a a § 13b zákona, Príloha k § 30c zákona a Príloha k VI časti, aj keď ich daňovník nevypĺňa.

Podľa § 17g ods. 1 zákona môže daňovník požiadať o platenie dane podľa § 17f zákona v splátkach, ak sa vzťahuje na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. Žiadosť podáva podľa § 17g ods. 2 zákona v priznaní, a to zaškrtnutím políčka, v ktorom daňovník žiada o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 1090 v splátkach.

V priznaní si môže daňovník navrhnúť výšku a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona sa platí v splátkach počas 5-tich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Podľa § 17g ods. 3 zákona správca dane povolí platenie dane v splátkach najskôr po uplynutí lehoty na podanie priznania, pričom výšku splátok a ich lehotu splatnosti určí správca dane v rozhodnutí. Pri určení výšky splátok a ich splatnosti správca dane môže vychádzať z výšky a splatnosti splátok navrhovaných daňovníkom v VIII. časti.

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t. j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

Ak daňovník žiada o vrátenie daňového preplatku poštovým poukazom, je možné podľa § 79 ods. 6 daňového poriadku takto poukázať do výšky 15 000 eur vrátane.

Daňovník, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, uvádza v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka.

Poučenie doplňuje predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona. Poučenie má slúžiť ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte dane, dane na úhradu, resp. daňového preplatku.

Zastúpenie zahraničnej právnickej osoby

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti - typ A (ďalej len „daňové priznanie typ A“) podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby len zo závislej činnosti (§ 5 zákona) a nie sú od dane oslobodené. Pre daňovníka, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 5 až 8 zákona a nie sú oslobodené od dane, je určené daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B.

Daňové priznanie typ A sa podáva správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 zákona do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak cit. zákon neustanovuje inak. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V daňovom priznaní typ A daňovník vypočíta daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorá je splatná v lehote na podanie daňového priznania alebo v lehote do ôsmich dní od doručenia oznámenia čísla účtu správcom dane vedeného pre daňovníka, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Ak v tejto lehote daň nezaplatí, správca dane pri ukladaní sankcií postupuje podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie 2021 nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, s výnimkou, ak daňovník uplatňuje daňový bonus na vyživované dieťa v mesiacoch január až jún 2021 podľa § 33 zákona, v mesiaci júl 2021 podľa § 33 ods. 2 až 10 a § 52zzj ods. 2 a 3 zákona v znení účinnom od 1. 7. 2021 do 31. 7. 2021 a v mesiacoch august až december 2021 podľa § 33 ods. 2 až 10 a § 52zzj ods. 2 a 3 zákona v znení účinnom od 1. 8. 2021 (ďalej len „daňový bonus podľa § 33 zákona“) alebo daňové zvýhodnenie na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona“). Tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Daň na úhradu sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur a to aj v prípade, ak daňovník využije postup podľa § 50 zákona. Daňové priznanie typ A je povinný podať aj daňovník, ktorému podľa zákona nevznikla povinnosť daňové priznanie typ A podať, ak ho správca dane vyzve na podanie daňového priznania (§ 15 daňového poriadku).

2. Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (v tomto prípade daňového priznania typ A) môže daňovník podať opravné daňové priznanie (typ A alebo typ B, ak zistí, že mal podať tento typ daňového priznania) podľa § 16 ods. 1 daňového poriadku, v ktorom vyznačí, že ide o opravné daňové priznanie.

3.Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ A je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné daňové priznanie [typ A alebo typ B, ak mal podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daň je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ A alebo vyrubená správcom dane a v rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná. Ak daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A zistí po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, že mal okrem príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona) za príslušné zdaňovacie obdobie aj iný druh zdaniteľných príjmov podľa zákona, je povinný podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B. Dodatočné daňové priznanie typ A alebo typ B môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako ju uviedol v daňovom priznaní alebo ako bola správcom dane vyrubená, alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie (§ 16 daňového poriadku). Podľa § 32 ods. 8 zákona, osoba uvedená v § 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zákona zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. V súlade s § 32 ods. 11 zákona, podáva dodatočné daňové priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. V dodatočnom daňovom priznaní (typ A alebo typ B) sa na prvej strane vyznačí, že ide o dodatočné daňové priznanie a zároveň vyznačí aj deň, v ktorom daňovník zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočné daňové priznanie, alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené daňovník vyznačí v VII. ODDIELe dodatočného daňového priznania na riadkoch 73 až 82.

Vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na eurocenty podľa § 47 zákona.

5. Takto vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus podľa § 33 zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ak daňovníkovi vznikne nárok na ich uplatnenie. Daňový bonus podľa § 33 zákona a daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona môže uplatniť daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ale aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33 ods. 10 zákona a § 33a ods. 10 zákona).

6.Prílohou daňového priznania typ A sú všetky kópie dokladov preukazujúce výšku príjmov zo závislej činnosti daňovníka, zaplateného povinného poistného, ktoré bol zamestnanec povinný zaplatiť vrátane zahraničného povinného poistného, ktoré je rovnakého druhu ako povinné poistné na území Slovenskej republiky a ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (zdravotné poistenie, sociálne poistenie § 5 ods. 8 zákona), výšku zrazených preddavkov na daň z týchto príjmov, príp. výšku nepeňažných príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona), z ktorých nebolo možné podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona zraziť preddavok na daň, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky ako aj zo zdrojov v zahraničí v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie typ A, nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona a daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. V osobitnom prípade je prílohou daňového priznania typ A aj doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona). Ak si daňovník uplatňuje v daňovom priznaní typu A daňový bonus podľa § 33 zákona, alebo jeho časť, prílohou daňového priznania sú aj kópie dokladov preukazujúcich nárok na jeho priznanie (§ 37 zákona – napr. potvrdenie o návšteve školy, kópia rodného listu dieťaťa...). Daňovník, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona, nemá povinnosť predkladať potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa študuje na škole so sídlom na území SR. Daňovník nemusí (opätovne) predkladať správcovi dane doklady, v ktorých nedošlo k zmene údajov v nich uvedených. To platí nielen pre rodný list, ale aj pre ďalšie doklady, napr. potvrdenie zo školy, ak ide o dieťa študujúce v zahraničí, sobášny list, ak preukazuje nárok na dieťa druhého z manželov, rozhodnutie súdu atď. U daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, prílohou daňového priznania typ A je potvrdenie vydané veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. Prílohou daňového priznania typ A je aj písomné potvrdenie o výkone činnosti dobrovoľníka, ak túto činnosť vykonával najmenej 40 hodín a ak sa rozhodol poukázať sumu do výšky 3 % zaplatenej dane. [Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 406/2011 Z. z.“), ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti].

Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa v daňovom priznaní typ A uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona, t. j. s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že

Pred vyplnením každého riadku daňového priznania typ A je potrebné si pozorne prečítať s ním súvisiacu predtlač. Daňové priznanie typ A sa vypĺňa čitateľne písacím strojom alebo paličkovým písmom. Riadky daňového priznania typ A sa vyplnia podľa predtlače, nevyplnené riadky sa neprečiarkujú.

Nevyplnené riadky v celom daňovom priznaní typ A, daňovník ponechá prázdne.

Riadky 01 a 02 vyplní daňovník podľa predtlače. Na riadku 01 uvádza daňovník daňové identifikačné číslo (DIČ), ak ho má pridelené, v ostatných prípadoch uvádza rodné číslo. Na riadku 02 sa uvádza dátum narodenia v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené DIČ ani rodné číslo.

Riadky 03 až 05 vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa predtlače.

Na riadkoch 06 až 10 vypĺňa daňovník adresu svojho miesta trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí v deň podania daňového priznania typ A.

Riadok 11 zaškrtáva daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) podľa § 2 písm. e) prvého a druhého bodu zákona a príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, vypĺňa sa aj ODDIEL X. V súlade so Smernicou rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní Finančná správa SR nahlasuje príjmy nerezidentov zo zdrojov na území SR. Článok 8 tejto smernice určuje (okrem iného) povinnú automatickú výmenu informácií príjmov zo závislej činnosti a príjmov z nehnuteľného majetku.

Riadky 12 až 15 vypĺňa len ten daňovník, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Riadky 16 až 24 vyplní len zákonný zástupca, dedič alebo zástupca podľa § 9 daňového poriadku, ktorý podáva daňové priznanie typ A za daňovníka. Ak je dedič daňovníka fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne a musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom, uvádzajú sa na riadkoch 16 až 24 údaje o zákonnom zástupcovi (opatrovníkovi), ktorý podáva priznanie a údaje o dedičovi v členení riadkov 16 až 24, sa uvádzajú v IX. ODDIELe ako osobitný záznam. Ak je dedičom daňovníka právnická osoba, údaje o tejto právnickej osobe sa uvádzajú v IX. ODDIELe.

Riadky 25 a 26 vyplní daňovník ak podáva daňové priznanie typ A sám, pričom uvádza na týchto riadkoch svoje číslo telefónu a emailovú adresu. Ak za daňovníka podáva daňové priznanie typ A zákonný zástupca alebo dedič alebo zástupca, potom na týchto riadkoch uvedie číslo telefónu a emailovú adresu zástupca (dedič), ak sa nedohodnú inak. Tieto údaje nie je daňovník povinný vyplniť v súlade s § 32 zákona.

Riadok 27 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia (1. januára), za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie) poberateľom dôchodku (ov) uvedených v § 11 ods. 6 zákona, alebo daňovník, ktorému bol tento dôchodok (ky) priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1. januáru), za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie). Riadok 28 vyplní sa, ak si daňovník, ktorý vyplnil riadok 27 uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v ustanovenej výške - ak suma dôchodku (ov) v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi vypočítanou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku (ov) - § 11 ods. 6 zákona. Riadky 29 a 30 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona. Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona žijúcu s daňovníkom v domácnosti si môže daňovník uplatniť, ak manželka (manžel) nemá vlastné príjmy presahujúce sumu 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia len za ustanovených podmienok podľa § 11 ods. 4 zákona. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane sa podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona považuje za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona, daňový bonus podľa § 33 zákona, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, pričom vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona]. Do vlastného príjmu manželky (manžela) patria okrem zdaniteľných príjmov napr. aj nemocenské dávky (napr. materské), dôchodkové dávky (napr. starobný dôchodok), dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, dávka v hmotnej núdzi, rôzne ďalšie sociálne dávky a pod.

Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky t.j. ak uplatňujúci daňovník spĺňa podmienku výšky základu dane, môže si ju uplatniť len počas obdobia, kedy bol zosobášený s manželkou (manželom) a zároveň aj spĺňal niektorú ďalšiu zo zákonom stanovených podmienok ako napr. ak sa manželka (manžel) stará o vyživované maloleté dieťa [napr. daňovník v máji 2021 uzavrel sobáš a dňa 15. septembra 2021 sa im narodilo dieťa, má nárok uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku (manžela) až za mesiace október až december 2021].

Riadok 31 vypĺňa daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus podľa § 33 zákona na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa). Ak dieťa (deti) vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus podľa § 33 zákona uplatniť len jeden z nich. Na daňový bonus podľa § 33 zákona má nárok daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ak

Na riadku 31 sa uvádzajú údaje o vyživovanom dieťati (deťoch), na ktoré za rovnaké obdobie kalendárneho roka neuplatnil nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona iný daňovník. Ak vyživované dieťa nemá pridelené rodné číslo, na riadku 31 sa uvádza dátum narodenia tohto dieťaťa vo formáte RRMMDD a políčka za lomítkom sa nevyplnia. Ak sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona za 12 kalendárnych mesiacov, vyznačí sa krížikom okienko 1- 12. Ak sa nárok uplatňuje len za niektoré kalendárne mesiace, vyznačí sa krížikom len okienko príslušného mesiaca.

Riadok 32 sa vyznačí krížikom vtedy, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona za viac ako štyri deti, nárok sa uplatní v IX. ODDIELe v členení údajov podľa riadku 31 daňového priznania typ A.

Riadok 33 – vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý si uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Suma zaplatených úrokov za zdaňovacie obdobie sa vypĺňa podľa potvrdenia vydaného veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. na priznanie sumy daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ktorého kópia je prílohou daňového priznania. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), v ktorých má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňovník – žiadateľ o úver, ktorý si chce uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, musí spĺňať nasledovné podmienky uvedené v § 33a zákona:

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je určený vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona sa prvýkrát použije pri zmluvách o úvere na bývanie uzatvorených po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých (§ 52zm ods. 1 zákona).

Riadky 34 až 39 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období, za ktoré sa vyrovnáva daň (daňová povinnosť), príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov podľa údajov uvedených vo všetkých potvrdeniach (dokladoch) o príjmoch zo závislej činnosti zo zdrojov na území Slovenskej republiky ako aj zo zdrojov v zahraničí, o zaplatenom povinnom poistnom (na zdravotné poistenie, na sociálne poistenie) za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie typ A. Do úhrnu príjmov v riadku 34 sa uvedú aj nepeňažné príjmy daňovníka podľa § 5 zákona, z ktorých nebolo možné v zdaňovacom období zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a) zákona]. Súčasťou príjmov na riadku 34 je aj

Do riadku 35 sa vyplní úhrn príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú zahrnuté v riadku 34, ale plynuli daňovníkovi na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí v brutto výške, bez odpočítateľných položiek, resp. nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí (uvedené v úhrne príjmov na riadku 34) a poistné, charakteru povinného poistného a príspevkov, preukázateľne zaplatené v zahraničí (uvedené v úhrne povinného poistného na riadku 36), sa uvedú v prepočte na eurá podľa § 31 ods. 2 zákona. Ak z predloženého potvrdenia o zahraničnom povinnom poistnom nie je možné rozdelenie tohto poistného podľa riadkov 37 a 38, vyplní sa len riadok 36. Poznámka (prepočítací kurz podľa § 31 ods. 2 zákona) - pri príjmoch zo závislej činnosti, plynúcich zo zdrojov v zahraničí na prepočet cudzej meny na eurá sa použije kurz:

Na riadku 40 sa uvádza suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka s výnimkou prípadov, keď daňovník vypĺňal III. ODDIEL riadok 27. V týchto prípadoch uvedie len rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a ročnou sumou dôchodkov uvedených na riadku 28. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2021 je v sume 4 511,43 eura, ak daňovník spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t.j. jeho základ dane z príjmov podľa § 5 zákona sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy platného životného minima, čo je pre rok 2021 suma vo výške 19 936,22 eura, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona.

Riadok 41 vypĺňa daňovník, ktorý uviedol údaje v III. ODDIELe na riadkoch 29 a 30 daňového priznania typ A. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v roku 2021 je v sume 4 124,74 eura, ak daňovník spĺňa ustanovené podmienky podľa § 11 ods. 3 písm. a) prvý bod a ods. 4 zákona, t.j. jeho základ dane z príjmov podľa § 5 zákona sa rovná alebo je nižší ako 176,8- násobok sumy platného životného minima čo je pre rok 2021 suma vo výške 37 981,94 eura a manželka (manžel) nemala žiadne vlastné príjmy, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu a písm. b) zákona. O nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela sa znižuje základ dane daňovníka

Na riadku 42 sa uvedie nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu a to v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac do výšky 180 eur ročne. Na to, aby mohla byť táto nezdaniteľná časť uplatnená, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 11 ods. 10 zákona a to:

O nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu sa znižuje základ dane daňovníka

Daňovník, ktorý si nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť priložiť k daňovému priznaniu doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane preukázal. Správca dane je oprávnený daňovníka na jeho preukázanie vyzvať.

Na riadku 43 sa uvedie súčet riadkov r. 40 + r. 41 + r. 42.

Na riadku 44 sa uvedie základ dane z riadku 39, znížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona a zvýšený o sumu príspevkov, o ktorú sa zvyšuje základ dane podľa § 11 ods. 11 a § 52zza ods. 2 zákona.

Podľa § 11 ods. 11 zákona, ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Podľa § 11 ods. 9 zákona účinného do 31.12.2019 v nadväznosti na § 52zza ods. 2 zákona, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona v znení účinnom do 31.12.2019, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Na riadku 45 sa vypočíta daň zo základu dane uvedeného na riadku 44, a to sadzbou dane 19 % zo sumy nepresahujúcej 37 981,94 eura vrátane a sadzbou dane 25 % zo sumy presahujúcej 37 981,94 eura. Vypočítané sumy dane sa zaokrúhlia na eurocenty podľa § 47 zákona jednotlivo a až následne sa vykoná ich súčet. Na riadku 46 sa vyplní suma zamestnaneckej prémie, o ktorú daňovník žiada prostredníctvom žiadosti o poukázanie zamestnaneckej prémie v XI. ODDIELe, vypočítaná podľa § 32a ods. 3 a 4 zákona. Na výpočet sa môže použiť pomôcka, ktorá je súčasťou poučenia na vyplnenie daňového priznania typ A. Riadok 47 sa vyplní len v prípade, ak daňovník podáva opravné alebo dodatočné daňové priznanie typ A a mení sumu zamestnaneckej prémie. Do tohto riadku sa uvedie suma nesprávne vyplatenej zamestnaneckej prémie na základe vykonaného ročného zúčtovania (vyplatil zamestnávateľ) alebo podaného daňového priznania (vyplatil správca dane). Riadky 48 až 50 sa vyplnia, ak v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie typ A, plynuli daňovníkovi aj príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky (§ 45 zákona), v prepočte na eurá podľa § 31 ods. 2 zákona. Na účely výpočtu dane sa úhrn týchto príjmov zníži o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec (vzťahujúce sa k týmto príjmom) a o zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu ako povinné poistenie na území Slovenskej republiky (§ 5 ods. 8 zákona). Riadky 51 až 55 sa vyplnia, ak v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie typ A, plynuli daňovníkovi aj príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, z ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia na území Slovenskej republiky započítava daň zaplatená v zahraničí, v prepočte na eurá podľa § 31 ods. 2 zákona. Na účely výpočtu dane uznanej na zápočet na tuzemskú daňovú povinnosť zo zaplatenej dane v zahraničí, sa môže úhrn týchto príjmov znížiť o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec (vzťahujúce sa k týmto príjmom) a o zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu ako povinné poistenie (§ 5 ods. 8 zákona) na území Slovenskej republiky. Výpočet percenta dane na účely zápočtu sa vykonáva s presnosťou na dve desatinné miesta (§ 47 zákona).

Poznámka k riadkom 48 až 55: Podľa § 45 ods. 3 zákona sa metóda vyňatia príjmov uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti

Na riadku 56 sa uvádza daň (daňová povinnosť). Ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 57) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 63) a výsledná suma uvedená na riadku 56 nepresiahne 17 eur alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 57) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 63) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, na riadku 56 sa uvádza nula. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona uplatní postup podľa § 46a zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj X. ODDIEL.

Na riadku 57 sa uvádza úhrnná suma daňového bonusu na všetky vyživované deti žijúce v (spoločnej) domácnosti s daňovníkom, na ktoré vznikol nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona. Ak podmienky nároku na uplatnenie daňového bonusu podľa § 33 zákona spĺňa viac daňovníkov, môže si počas zdaňovacieho obdobia uplatniť daňový bonus na všetky vyživované deti len jeden z nich, prípadne si môže pomernú časť daňového bonusu podľa § 33 zákona uplatniť na všetky deti po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov (§ 33 ods. 4 zákona). Daňový bonus podľa § 33 zákona si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33 ods. 10 zákona). Takýto daňovník vypĺňa aj X. ODDIEL riadok 86.

Na riadku 58 sa uvádza rozdiel riadkov 56 a 57.

Na riadku 59 sa uvádza suma vyplateného daňového bonusu podľa § 33 zákona z kópií potvrdení od všetkých zamestnávateľov so sídlom alebo bydliskom na území Slovenskej republiky, ktoré sú prílohou daňového priznania typ A.

Na riadku 60 sa uvádza rozdiel riadkov 57 a 59. Ak zamestnávateľ nevyplatil celú sumu daňového bonusu podľa § 33 zákona a daňovník si uplatňuje nárok na zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu podľa § 33 zákona, na ktorú mu za zdaňovacie obdobie 2021 vznikol nárok, tento rozdiel je vždy väčší ako 0.

Na riadku 61 sa uvádza rozdiel riadkov 60 a 56. Vypĺňa sa v prípade, ak je suma uplatneného daňového bonusu podľa § 33 zákona z riadku 60 vyššia ako suma daňovej povinnosti z riadku 56. Daňový bonus podľa § 33 zákona možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu podľa § 33 zákona, požiada daňovník miestne príslušného správcu dane v XI. ODDIELe daňového priznania typ A o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu podľa § 33 zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane postupuje pri vrátení uvedenej sumy ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku (§ 33 ods. 6 zákona).

Na riadku 62 sa uvádza rozdiel riadkov 59 a 57 ak je väčší ako 0.

Na riadku 63 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil IV. ODDIEL. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období z riadku 33, najviac však do výšky 400 eur za rok. Ak obdobie úročenia úveru na bývanie, počas ktorého má daňovník nárok na tento daňový bonus, začalo v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvádza sa v riadku 63 suma zodpovedajúca pomernej časti daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov, v ktorých vznikol nárok na jeho uplatnenie. Napr. ak úročenie začalo v októbri 2021 a daňovník zaplatil:

Na riadku 64 sa uvádza rozdiel riadkov 58 a 63.

Na riadku 65 sa uvádza suma zamestnávateľom vyplateného daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ak daňové priznanie bolo podané po vykonaní ročného zúčtovania.

Na riadku 66 sa uvádza rozdiel riadkov 63 a 65, ak je väčší ako 0.

Na riadku 67 sa uvádza rozdiel riadkov 66 a 58. Vypĺňa sa v prípade, ak je suma uplatneného bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona z riadku 66 vyššia ako suma daňovej povinnosti zníženej o sumu daňového bonusu podľa § 33 zákona z riadku 58.

Na riadku 68 sa uvádza úhrn zaplatených preddavkov na daň podľa § 34 zákona.

Na riadku 69 sa uvádza úhrn zrazených preddavkov na daň podľa § 35 zákona z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky z kópií potvrdení (dokladov) od všetkých zamestnávateľov, ktoré sú prílohou daňového priznania typ A. Neuvádzajú sa preddavky na daň podľa § 35 ods. 10 a 11 zákona.

Na riadku 70 sa uvádza úhrn zaplatených preddavkov na daň podľa § 35 ods. 10 a 11 zákona. (vyplní daňovník, ktorý vykonáva závislú činnosť pre zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a preddavky na daň si platil daňovník sám).

Riadky 71 a 72 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 71) alebo daňový preplatok (riadok 72).

Riadky 73 až 82 sa vypĺňajú len v prípade, ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie typ A (bližšie v bode 3 tohto poučenia). Na riadku 73 dodatočného daňového priznania sa uvádza suma daňovej povinnosti, ktorú daňovník uviedol v riadku 56 „riadneho“ daňového priznania typ A, prípadne bezprostredne predchádzajúceho podaného daňového priznania, alebo riadok 116 daňového priznania typ B alebo riadku 06 ročného zúčtovania. Podobný postup sa uvádza aj na riadkoch 74 až 82 dodatočného daňového priznania typ A.

Riadky 83 a 84 sa vyplnia, ak daňovník uplatňuje postup vyplývajúci z § 50 zákona, t.j. využije inštitút o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Údaje o prijímateľovi, ktoré sa uvádzajú na riadku 84, daňovník zistí zo zoznamu prijímateľov, ktorý každoročne zverejňuje Notárska komora Slovenskej republiky do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť 2 % resp. 3 % podiel zaplatenej dane. IČO sa zarovnáva sprava a ak obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

Podiel zaplatenej dane, poukázaný správcom dane prijímateľovi, nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona). Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani (toto sa uvádza na riadku 76 dodatočného daňového priznania). V daňovom priznaní typ A podanom za zdaňovacie obdobie roka 2021 sa na riadku 83 uvádzajú 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane z riadku 64 minimálne však 3 eurá. Suma zodpovedajúca podielu zaplatenej dane sa zaokrúhľuje na eurocenty podľa § 47 zákona. Podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona môže prijímateľovi poukázať fyzická osoba, ktorá v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou daňového priznania. Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z., ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti.

V prípade, ak daňovník vyjadrí súhlas zaškrtnutím políčka v tomto oddiele, správca dane je povinný v súlade s § 50 ods. 8 zákona oznámiť prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt.

Uvádzajú sa osobitné záznamy daňovníka (napr. k riadku 32).

Ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie len z dôvodov uvedených v § 32 ods. 8, 11 a 12 alebo § 40 ods. 7 zákona, uvedú sa v tomto oddiele aj konkrétne dôvody, pre ktoré sa podáva. Ak súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú aj príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov v zahraničí, ich výška sa uvedie do tabuľky aj s číselným kódom príslušného štátu.

Na riadku 85 sa uvádza krajina daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, t.j. štát, v ktorom sú predmetom dane jeho „celosvetové“ príjmy. Tento riadok vypĺňa každý daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. Riadok 86 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 7, § 33 ods. 10, § 33a ods. 10 a § 46a zákona, t.j. daňovník, ktorý dosahuje najmenej 90 % zo všetkých svojich celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky a má nárok na uplatnenie nezdaniteľných častí podľa § 11 ods. 3 a 8 zákona, daňového bonusu podľa § 33 zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona alebo nevyrubenie a neplatenie dane, ktorá za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona].

Na riadku 87 sa uvádza počet všetkých príloh, ktoré sa prikladajú k daňovému priznaniu typ A.

Daňovník, ktorý vyplnil III. a IV. ODDIEL a aj riadok 61 a 67, v tomto oddiele vyplní žiadosť o vyplatenie daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 ods. 6 zákona a žiadosť o vyplatenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a ods. 9 zákona, na základe čoho mu bude správcom dane poukázaný rozdiel medzi sumou daňového bonusu podľa § 33 zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podáva dodatočné priznanie typ A, v tomto prípade sa v žiadosti v XI. ODDIELe vypĺňa len kladný rozdiel z riadku 78 a 82 dodatočného daňového priznania typ A. Ak je rozdiel záporný, tak tento rozdiel sa vráti správcovi dane. Daňovník, ktorý vyplnil riadok 46 postupuje obdobne v prípade zamestnaneckej prémie určenej na poukázanie správcom dane. V prípade dodatočného priznania typ A sa v XI. ODDIELe vypĺňa len kladný rozdiel súm zamestnaneckej prémie z riadku 80.

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani (riadok 72 alebo rozdiel z riadku 76, ak je záporný), ktorý žiada aj podľa § 79 daňového poriadku vrátiť, vyplní sa podľa predtlače tento oddiel. Ak daňovník žiada vrátiť inú sumu daňového preplatku, žiadosť o vrátenie inej sumy daňového preplatku žiada vrátiť osobitnou žiadosťou.

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu, používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

Daňovníkovi, ktorý žiada o vrátenie daňového preplatku formou poštovej poukážky, je možné podľa § 79 ods. 6 daňového poriadku poukázať daňový preplatok do výšky 15 000 eur vrátane.

U daňovníka, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 zákona alebo daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, sa uvádza v IX. oddiele číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka. Pokiaľ daňovník nie je majiteľom bankového účtu, uvádza sa v IX. oddiele názov bankového účtu príjemcu. Pri vrátení sumy daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 ods. 6 zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a ods. 9 zákona správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

(Číselné údaje sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na dve desatinné miesta.)

Sadzba dane podľa § 15 písm. a) bod 1 zákona zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona je:

6-násobok minimálnej mzdy = 623 x 6 = 3 738 eur

Základ dane = 15 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 4 511,43

Základ dane = 24 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 9 495,49 – (24 000,00 : 4) = 9 495,49 – 6 000,00 = 3 495,49

Základ dane = 37 981,96

Nezdaniteľná časť základu dane = 9 495,49 – (37 981,96 : 4) = 9 495,49 – 9 495,49 = 0

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00. Manželka sa celý rok 2021 stará o vlastné dvojročné dieťa.

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00. Manželka sa stará o dieťa, ktoré sa narodilo 15. augusta 2021, t. j. nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane daňovníkovi vzniká až od septembra 2021 (§ 11 ods. 4 a 5 zákona).

§ 11 ods. 3 písm. b) zákona

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 40 000,00. Manželka je celý rok 2021 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 40 000,00. Manželka je od 1. mája 2021 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie v sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (3 738 eur) a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy (7 476 eur), vzhľadom na mechanizmus výpočtu zamestnaneckej prémie, mu nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká (výsledkom výpočtu zamestnaneckej prémie je záporné číslo). Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy (7 476 eur), potom zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona z posudzovaných príjmov daňovníka. Postupné znižovanie zamestnaneckej prémie je zavedené v nadväznosti na výšku základu dane každého daňovníka, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2021 môže vzniknúť tomu daňovníkovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie typ A, túto vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri jej vyplatení postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

Poučenie má slúžiť ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte daňovej povinnosti, sumy dane na úhradu, resp. daňového preplatku, daňového bonusu podľa § 33 zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a zamestnaneckej prémie.