Oznámenie MF SR č. MF/018612/2018-721 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky na zabezpečenie jednotného postupu pri vypĺňaní daňových priznaní podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov oznamuje, že vydalo poučenia k jednotlivým daňovým priznaniam k:

Poučenia k jednotlivým daňovým priznaniam sú súčasťou tohto oznámenia.

Ing. Daniela Klučková generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)

Typ: A (MF/011698/2018-721) za rok 2018

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti typ A (ďalej len „daňové priznanie typ A“) podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby len zo závislej činnosti (§ 5 zákona) a nie sú od dane oslobodené. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B je určené pre daňovníka, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 5 až 8 zákona a nie sú oslobodené od dane.

Daňové priznanie typ A sa podáva správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 zákona do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak cit. zákon neustanovuje inak. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V daňovom priznaní typ A daňovník vypočíta daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorá je splatná v lehote na podanie daňového priznania alebo v lehote do ôsmich dní od doručenia oznámenia čísla účtu správcom dane vedeného pre daňovníka, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Ak v tejto lehote daň nezaplatí, správca dane pri ukladaní sankcií postupuje podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, s výnimkou, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona (ďalej len „daňový bonus podľa § 33 zákona“) alebo daňové zvýhodnenie na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (ďalej len daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona“). Tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Daň na úhradu sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur a to aj v prípade, ak daňovník využije postup podľa § 50 zákona.

Daňové priznanie typ A je povinný podať aj daňovník, ktorému podľa zákona nevznikla povinnosť daňové priznanie typ A podať, ak ho správca dane vyzve na podanie daňového priznania (§ 15 daňového poriadku).

2. Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (v tomto prípade daňového priznania typ A) môže daňovník podať opravné priznanie (typ A alebo typ B, ak zistí, že mal podať tento typ priznania) podľa § 16 ods. 1 daňového poriadku, v ktorom vyznačí, že ide o opravné daňové priznanie.

3.Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ A je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ A alebo typ B, ak mal podať tento typ priznania], ak zistí, že jeho daň je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ A alebo vyrubená správcom dane a v rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná. Ak daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A zistí po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, že mal okrem príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona) za príslušné zdaňovacie obdobie aj iný druh zdaniteľných príjmov podľa zákona, je povinný podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B. Dodatočné daňové priznanie typ A alebo typ B môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako ju uviedol v daňovom priznaní alebo ako bola správcom dane vyrubená, alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie (§ 16 daňového poriadku). Podľa § 32 ods. 8 zákona, osoba uvedená v § 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zákona zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. V súlade s § 32 ods. 11 zákona, podáva dodatočné daňové priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. Na dodatočnom daňovom priznaní (typ A alebo typ B) sa na prvej strane vyznačí, že ide o dodatočné daňové priznanie a zároveň vyznačí aj deň, v ktorom daňovník zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočné daňové priznanie, alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené daňovník vyznačí v VII. ODDIELe dodatočného daňového priznania na riadkoch 73 až 82.

4.Daň z príjmov fyzickej osoby sa vypočíta zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona zníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona, zaokrúhleného na eurocenty nadol, sadzbou podľa § 15 písm. a) zákona:

Vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

6.Prílohou daňového priznania typ A sú všetky kópie dokladov preukazujúce výšku príjmov zo závislej činnosti daňovníka, zaplateného povinného poistného, ktoré bol zamestnanec povinný zaplatiť, výšku zrazených preddavkov na daň z týchto príjmov, príp. výšku nepeňažných príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona), z ktorých nebolo možné podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona zraziť preddavok na daň, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky ako aj zo zdrojov v zahraničí v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie typ A, nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona a daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. V osobitnom prípade je prílohou daňového priznania typ A aj doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona). Ak si daňovník uplatňuje v daňovom priznaní typu A daňový bonus podľa § 33 zákona, alebo jeho časť, prílohou daňového priznania sú aj kópie dokladov preukazujúcich nárok na jeho priznanie (§ 37 zákona – napr. potvrdenie o návšteve školy, kópia rodného listu...). U daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, prílohou daňového priznania typu A je potvrdenie vydané veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. Prílohou daňového priznania typu A je aj písomné potvrdenie o výkone činnosti dobrovoľníka, ak túto činnosť vykonával najmenej 40 hodín a ak sa rozhodol poukázať sumu do výšky 3 % zaplatenej dane. [Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 406/2011 Z. z.“), ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti].

Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa v daňovom priznaní typ A uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona, ak zákon neustanovuje inak.

Pred vyplnením každého riadku daňového priznania typ A je potrebné si pozorne prečítať s ním súvisiacu predtlač. Daňové priznanie typ A sa vypĺňa čitateľne písacím strojom alebo paličkovým písmom. Riadky daňového priznania typ A sa vyplnia podľa predtlače, nevyplnené riadky sa neprečiarkujú.

Riadky 01 a 02 vyplní daňovník podľa predtlače. Na riadku 01 uvádza daňovník daňové identifikačné číslo (DIČ), ak ho má pridelené, v ostatných prípadoch uvádza rodné číslo. Na riadku 02 sa uvádza dátum narodenia v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené DIČ ani rodné číslo.

Riadky 03 až 05 vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa predtlače.

Na riadkoch 06 až 10 vypĺňa daňovník adresu svojho miesta trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí v deň podania daňového priznania typ A.

Riadok 11 zaškrtáva daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) podľa § 2 písm. e) prvého a druhého bodu zákona a príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, vypĺňa sa aj ODDIEL X. V súlade so Smernicou rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní Finančná správa SR nahlasuje príjmy nerezidentov zo zdrojov na území SR. Článok 8 tejto smernice určuje (okrem iného) povinnú automatickú výmenu informácií príjmov zo závislej činnosti a príjmov z nehnuteľného majetku.

Riadky 12 až 15 vypĺňa len ten daňovník, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Riadky 16 až 24 vyplní len zákonný zástupca, dedič alebo zástupca podľa § 9 daňového poriadku, ktorý podáva daňové priznanie typ A za daňovníka. Ak je dedič daňovníka fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne a musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom, uvádzajú sa na riadkoch 16 až 24 údaje o zákonnom zástupcovi (opatrovníkovi), ktorý podáva priznanie a údaje o dedičovi v členení riadkov 16 až 24, sa uvádzajú v IX. ODDIELe ako osobitný záznam. Ak je dedičom daňovníka právnická osoba, údaje o tejto právnickej osobe sa uvádzajú v IX. ODDIELe.

Riadky 25 a 26 vyplní daňovník ak podáva daňové priznanie typ A sám, pričom uvádza na týchto riadkoch svoje číslo telefónu a emailovú adresu. Ak za daňovníka podáva daňové priznanie typ A zákonný zástupca alebo dedič alebo zástupca, potom na týchto riadkoch uvedie číslo telefónu a emailovú adresu zástupca (dedič), ak sa nedohodnú inak. Tieto údaje nie je daňovník povinný vyplniť v súlade s § 32 zákona. Číslo telefónu je daňovník povinný vyplniť, ak uplatňuje postup podľa § 50 zákona a vypĺňa riadky 83 a 84 v VIII. ODDIELe.

Riadok 27 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia (1. januára), za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie) poberateľom dôchodku (ov) uvedených v § 11 ods. 6 zákona, alebo daňovník, ktorému bol tento dôchodok (ky) priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1. januáru), za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie). Riadok 28 vyplní sa, ak si daňovník, ktorý vyplnil riadok 27 uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v ustanovenej výške - ak suma dôchodku (ov) v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi vypočítanou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku (ov) - § 11 ods. 6 zákona.

Riadky 29, 30 a 31 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona alebo na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona za manželku (manžela). Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona žijúcu s daňovníkom v domácnosti si môže daňovník uplatniť, ak manželka (manžel) nemá vlastné príjmy presahujúce sumu 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia len za ustanovených podmienok podľa § 11 ods. 4 zákona. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane sa podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona považuje za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona, daňový bonus podľa § 33 zákona, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, pričom vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona]. Do vlastného príjmu manželky (manžela) patria okrem zdaniteľných príjmov napr. aj nemocenské dávky (napr. materské), dôchodkové dávky (napr. starobný dôchodok), dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, dávka v hmotnej núdzi, rôzne ďalšie sociálne dávky a pod. Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky t.j. ak uplatňujúci daňovník spĺňa podmienku výšky základu dane, môže si ju uplatniť len počas obdobia, kedy bol zosobášený s manželkou (manželom) a zároveň aj spĺňal niektorú ďalšiu zo zákonom stanovených podmienok ako napr. ak sa manželka (manžel) stará o vyživované maloleté dieťa [napr. daňovník v máji 2018 uzavrel sobáš a dňa 15. septembra 2018 sa im narodilo dieťa, má nárok uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku (manžela) až za mesiace október až december 2018]. Nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona za manželku (manžela) si daňovník môže uplatniť vo výške preukázateľne zaplatených úhrad najviac 50 eur, ak v príslušnom zdaňovacom období jej bola poskytovaná kúpeľná starostlivosť v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a manželka (manžel) si za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť základu dane.

Riadok 32 vypĺňa daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus a uplatňuje si ho podľa § 33 zákona a/alebo si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona na vyživované dieťa (deti). Daňovník si môže uplatniť daňový bonus podľa § 33 zákona na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu podľa § 33 zákona). Ak dieťa (deti) vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus podľa § 33 zákona uplatniť len jeden z nich. Na daňový bonus podľa § 33 zákona má nárok daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ak

Na riadku 32 sa uvádzajú údaje o vyživovanom dieťati (deťoch), na ktoré za rovnaké obdobie kalendárneho roka neuplatnil nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona alebo nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona iný daňovník. Ak sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona za 12 kalendárnych mesiacov, vyznačí sa krížikom okienko 1-12. Ak sa nárok uplatňuje len za niektoré kalendárne mesiace, vyznačí sa krížikom len okienko príslušného mesiaca. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona za vyživované dieťa (deti), sa v stĺpci „Kúpeľná starostlivosť (KS)“ vyznačí x a na riadku 34 sa uvedie suma preukázateľne zaplatených úhrad na kúpeľnú starostlivosť za každé vyživované dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti, pri ktorom (ktorých) je v stĺpci „Kúpeľná starostlivosť (KS) vyznačené x, v úhrne však najviac do výšky 50 eur za rok na jedno vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti.

Riadok 33 sa vyznačí krížikom vtedy, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona alebo nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona za viac ako štyri deti, nárok sa uplatní v IX. ODDIELe v členení údajov podľa riadku 32 daňového priznania typ A.

Riadok 35 – vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý si uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Suma zaplatených úrokov za zdaňovacie obdobie sa vypĺňa podľa potvrdenia vydaného veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. na priznanie sumy daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ktorého kópia je prílohou daňového priznania. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období

(kalendárnom roku), v ktorých má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňovník – žiadateľ o úver, ktorý si chce uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, musí spĺňať nasledovné podmienky uvedené v § 33a zákona:

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je určený vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona sa prvýkrát použije pri zmluvách o úvere na bývanie uzatvorených po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých (§ 52zm ods. 1 zákona).

Riadky 36 až 38 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období, za ktoré sa vyrovnáva daň (daňová povinnosť), príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov podľa údajov uvedených vo všetkých potvrdeniach (dokladoch) o príjmoch zo závislej činnosti zo zdrojov na území Slovenskej republiky ako aj zo zdrojov v zahraničí, o zaplatenom povinnom poistnom (na zdravotné poistenie, na sociálne poistenie) za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie typ A. Do úhrnu príjmov v riadku 36 sa uvedú aj nepeňažné príjmy daňovníka podľa § 5 zákona, z ktorých nebolo možné v zdaňovacom období zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a) zákona]. Súčasťou príjmov na riadku 36 je aj

poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, pri ktorej nie sú v príslušnom zdaňovacom období splnené podmienky pre jej oslobodenie od dane. Súčasťou tohto riadku nie je uvedená sociálna výpomoc vyplatená v úhrnnej výške nepresahujúcej 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa, ktorá je od dane oslobodená a neuvádza sa v daňovom priznaní [§ 5 ods. 7 písm. l) zákona]. Ak by sociálna výpomoc nepresiahla v úhrne 2 000 eur, ale bola by vyplatená od viacerých zamestnávateľov, od dane je oslobodená suma len od jedného zamestnávateľa a sociálna výpomoc vyplatená ďalšími zamestnávateľmi je zdaniteľným príjmom daňovníka a uvádza sa ako súčasť príjmov zo závislej činnosti na r. 36,

Do riadku 36a sa vyplní úhrn príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú zahrnuté v riadku 36, ale plynuli daňovníkovi na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí v brutto výške, bez odpočítateľných položiek, resp. nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí (uvedené v úhrne príjmov na riadku 36) a poistné, charakteru povinného poistného a príspevkov, preukázateľne zaplatené v zahraničí (uvedené v úhrne povinného poistného na riadku 37), sa uvedú v prepočte na eurá podľa § 31 ods. 2 zákona. Ak z predloženého potvrdenia o zahraničnom povinnom poistnom nie je možné rozdelenie tohto poistného podľa riadkov 37a a 37b, vyplní sa len riadok 37. Poznámka (prepočítací kurz podľa § 31 ods. 2 zákona) - pri príjmoch zo závislej činnosti, plynúcich zo zdrojov v zahraničí na prepočet cudzej meny na eurá sa použije kurz:

Na riadku 39 sa uvádza suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka s výnimkou prípadov, keď daňovník vypĺňal III. ODDIEL riadok 27. V týchto prípadoch uvedie len rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a ročnou sumou dôchodkov uvedených na riadku 28. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2018 je v sume 3 830,02 eura, ak daňovník spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t.j. jeho základ dane z príjmov podľa § 5 zákona sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, čo je pre rok 2018 suma vo výške 19 948 eur, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona.

Riadok 40 vypĺňa daňovník, ktorý uviedol údaje v III. ODDIELe na riadkoch 29 a 30 daňového priznania typ A. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v roku 2018 je v sume 3 830,02 eura, ak daňovník spĺňa ustanovené podmienky podľa § 11 ods. 3 písm. a) prvý bod a ods. 4 zákona, t.j. jeho základ dane z príjmov podľa § 5 zákona sa rovná alebo je nižší ako 176,8- násobok sumy platného životného minima čo je pre rok 2018 suma vo výške 35 268,06 eura a manželka (manžel) nemala žiadne vlastné príjmy, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu a písm. b) zákona.

O nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela sa znižuje základ dane daňovníka

Na riadku 43 sa uvedie súčet riadkov r. 39, 40, 41 a 42.

Na riadku 44 sa uvedie základ dane z riadku 38, znížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona a zvýšený o sumu príspevkov, o ktorú sa zvyšuje základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 zákona.

Podľa § 11 ods. 9 zákona, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Podľa § 11 ods. 13 zákona, ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Na riadku 45 sa vypočíta daň zo základu dane uvedeného na riadku 44, a to sadzbou dane 19 % zo sumy nepresahujúcej 35 268,06 eura vrátane a sadzbou dane 25 % zo sumy presahujúcej 35 268,06 eura. Súčet oboch vypočítaných súm dane sa zaokrúhli na eurocenty nadol. Na riadku 46 sa vyplní suma zamestnaneckej prémie, o ktorú daňovník žiada prostredníctvom žiadosti o poukázanie zamestnaneckej prémie v XI. ODDIELe, vypočítaná podľa § 32a ods. 3 a 4 zákona. Na výpočet sa môže použiť pomôcka, ktorá je súčasťou poučenia na vyplnenie daňového priznania typ A. Riadok 47 sa vyplní len v prípade, ak daňovník podáva opravné alebo dodatočné daňové priznanie typ A a mení sumu zamestnaneckej prémie. Do tohto riadku sa uvedie suma nesprávne vyplatenej zamestnaneckej prémie na základe vykonaného ročného zúčtovania (vyplatil zamestnávateľ) alebo podaného daňového priznania (vyplatil správca dane). Riadky 48 až 50 sa vyplnia, ak v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie typ A, plynuli daňovníkovi aj príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky (§ 45 zákona), v prepočte na eurá podľa § 31 ods. 2 zákona. Na účely výpočtu dane sa úhrn týchto príjmov zníži o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec (vzťahujúce sa k týmto príjmom) a o zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu ako povinné poistenie na území Slovenskej republiky (§ 5 ods. 8 zákona). Riadky 51 až 55 sa vyplnia, ak v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie typ A, plynuli daňovníkovi aj príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, z ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia na území Slovenskej republiky započítava daň zaplatená v zahraničí, v prepočte na eurá podľa § 31 ods. 2 zákona. Na účely výpočtu dane uznanej na zápočet na tuzemskú daňovú povinnosť zo zaplatenej dane v zahraničí, sa môže úhrn týchto príjmov znížiť o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec (vzťahujúce sa k týmto príjmom) a o zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu ako povinné poistenie (§ 5 ods. 8 zákona) na území Slovenskej republiky. Výpočet percenta dane na účely zápočtu sa vykonáva s presnosťou na dve desatinné miesta (§ 47 ods. 2 zákona).

Poznámka k riadkom 48 až 55: Podľa § 45 ods. 3 zákona sa metóda vyňatia príjmov uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti

Na riadku 56 sa uvádza daň (daňová povinnosť). Ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 57) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 63) a výsledná suma uvedená na riadku 56 nepresiahne 17 eur alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 57) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 63) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, na riadku 56 sa uvádza nula. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona uplatní postup podľa § 46a zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj X. ODDIEL. Na riadku 57 sa uvádza úhrnná suma daňového bonusu podľa § 33 zákona na všetky vyživované deti žijúce v (spoločnej) domácnosti s daňovníkom, na ktoré vznikol nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona. Ak podmienky nároku na uplatnenie daňového bonusu podľa § 33 zákona spĺňa viac daňovníkov, môže si počas zdaňovacieho obdobia uplatniť daňový bonus podľa § 33 zákona na všetky deti len jeden z nich, prípadne si môže pomernú časť daňového bonusu podľa § 33 zákona uplatniť na všetky deti po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov (§ 33 ods. 4 zákona). Daňový bonus podľa § 33 zákona si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33 ods. 10 zákona). Takýto daňovník vypĺňa aj X. ODDIEL riadok 86. Na riadku 58 sa uvádza rozdiel riadkov 56 a 57. Na riadku 59 sa uvádza suma vyplateného daňového bonusu podľa § 33 zákona z kópií potvrdení od všetkých zamestnávateľov so sídlom alebo bydliskom na území Slovenskej republiky, ktoré sú prílohou daňového priznania typ A. Na riadku 60 sa uvádza rozdiel riadkov 57 a 59. Ak zamestnávateľ nevyplatil celú sumu daňového bonusu podľa § 33 zákona a daňovník si uplatňuje nárok na zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu podľa § 33 zákona, na ktorú mu za zdaňovacie obdobie 2018 vznikol nárok, tento rozdiel je vždy väčší ako 0. Na riadku 61 sa uvádza rozdiel riadkov 60 a 56. Vypĺňa sa v prípade, ak je suma uplatneného daňového bonusu podľa § 33 zákona z riadku 60 vyššia ako suma daňovej povinnosti z riadku 56. Daňový bonus podľa § 33 zákona možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu podľa § 33 zákona, požiada daňovník miestne príslušného správcu dane v XI. ODDIELe daňového priznania typ A o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu podľa § 33 zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane postupuje pri vrátení uvedenej sumy ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku (§ 33 ods. 6 zákona). Na riadku 62 sa uvádza rozdiel riadkov 59 a 57 ak je väčší ako 0.

Na riadku 63 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil IV. ODDIEL. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období z riadku 35, najviac však do výšky 400 eur za rok. Ak obdobie úročenia úveru na bývanie počas ktorého má daňovník nárok na tento daňový bonus začalo v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvádza sa v riadku 63 suma zodpovedajúca pomernej časti daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov, v ktorých vznikol nárok na jeho uplatnenie. Napr. ak úročenie začalo v októbri 2018 a daňovník zaplatil:

Na riadku 65 sa uvádza suma zamestnávateľom vyplateného daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ak daňové priznanie bolo podané po vykonaní ročného zúčtovania.

Na riadku 66 sa uvádza rozdiel riadkov 63 a 65, ak je väčší ako 0.

Na riadku 67 sa uvádza rozdiel riadkov 66 a 58. Vypĺňa sa v prípade, ak je suma uplatneného bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona z riadku 66 vyššia ako suma daňovej povinnosti zníženej o sumu daňového bonusu podľa § 33 zákona z riadku 58.

Na riadku 68 sa uvádza úhrn zaplatených preddavkov na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 zákona.

Na riadku 69 sa uvádza úhrn zaplatených preddavkov na daň podľa § 34 okrem preddavkov zaplatených podľa § 34 ods. 6 a 7 zákona.

Na riadku 70 sa uvádza úhrn zrazených preddavkov na daň podľa § 35 zákona z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky z kópií potvrdení (dokladov) od všetkých zamestnávateľov, ktoré sú prílohou daňového priznania typ A.

Riadky 71 a 72 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 71) alebo daňový preplatok (riadok 72).

Riadky 73 až 82 sa vypĺňajú len v prípade, ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie typ A (bližšie v bode 3 tohto poučenia). Na riadku 73 dodatočného daňového priznania sa uvádza suma daňovej povinnosti, ktorú daňovník uviedol v riadku 56 „riadneho“ daňového priznania, prípadne bezprostredne predchádzajúceho podaného daňového priznania, alebo riadok 105 daňového priznania typ B alebo riadku 06 ročného zúčtovania. Podobný postup sa uvádza aj na riadkoch 74 až 82 dodatočného daňového priznania typ A.

Riadky 83 a 84 sa vyplnia, ak daňovník uplatňuje postup vyplývajúci z § 50 zákona, t.j. využije inštitút o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Údaje o prijímateľovi, ktoré sa uvádzajú na riadku 84, daňovník zistí zo zoznamu prijímateľov, ktorý každoročne zverejňuje Notárska komora Slovenskej republiky do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť 2 % resp. 3 % podiel zaplatenej dane.

IČO sa zarovnáva sprava a ak obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

Podiel zaplatenej dane, poukázaný správcom dane prijímateľovi, nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona). Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani (toto sa uvádza na riadku 76 dodatočného daňového priznania). V daňovom priznaní typ A podanom za zdaňovacie obdobie roka 2018 sa na riadku 83 uvádzajú 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane z riadku 64 minimálne však 3 eurá. Suma zodpovedajúca podielu zaplatenej dane sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona môže prijímateľovi poukázať fyzická osoba, ktorá v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou daňového priznania. Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z., ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti.

V prípade, ak daňovník vyjadrí súhlas zaškrtnutím políčka v tomto oddiele, správca dane je povinný v súlade s § 50 ods. 8 zákona oznámiť prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt.

Uvádzajú sa osobitné záznamy daňovníka (napr. k riadku 33).

Ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie len z dôvodov uvedených v § 32 ods. 8, 11 a 12 alebo § 40 ods. 7 zákona, uvedú sa v tomto oddiele aj konkrétne dôvody, pre ktoré sa podáva. Ak súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú aj príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov v zahraničí, ich výška sa uvedie do tabuľky aj s číselným kódom príslušného štátu.

Na riadku 85 sa uvádza krajina daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, t.j. štát, v ktorom sú predmetom dane jeho „celosvetové“ príjmy. Tento riadok vypĺňa každý daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. Riadok 86 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 7, § 33 ods. 10, § 33a ods. 10 a § 46a zákona, t.j. daňovník, ktorý dosahuje najmenej 90 % zo všetkých svojich celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky a má nárok na uplatnenie nezdaniteľných častí podľa § 11 ods. 3 a 10 zákona, daňového bonusu podľa § 33 zákona na vyživované dieťa (deti), daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona alebo nevyrubenie a neplatenie dane, ktorá za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona]. Na riadku 87 sa uvádza počet všetkých príloh, ktoré sa prikladajú k daňovému priznaniu typ A. Povinnou prílohou daňového priznania typ A sú kópie potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň o daňovom bonuse podľa § 33 zákona na vyživované dieťa, ktoré v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva priznanie, plynuli daňovníkovi zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, o zaplatenom povinnom poistnom a príspevkoch, tiež aj potvrdenie o zaplatenom poistnom v zahraničí, ktoré je rovnakého druhu ako povinné poistné na území Slovenskej republiky a ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (zdravotné poistenie, sociálne poistenie - § 5 ods. 8 zákona), kópie dokladov, ktorými daňovník preukazuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona, na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a tiež aj písomné potvrdenie o výkone činnosti dobrovoľníka, ak túto činnosť vykonával najmenej 40 hodín a ak sa rozhodol poukázať sumu do výšky 3 % zaplatenej dane.

Daňovník, ktorý vyplnil III. a IV. ODDIEL a aj riadok 61 a 67, v tomto oddiele vyplní žiadosť o vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 ods. 6 zákona, na základe čoho mu bude správcom dane poukázaný rozdiel medzi sumou daňového bonusu podľa § 33 zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podáva dodatočné priznanie typ A, v tomto prípade sa v žiadosti v XI. ODDIELe vypĺňa len kladný rozdiel z riadku 78 a 82 dodatočného daňového priznania typ A. Ak je rozdiel záporný, tak tento rozdiel sa vráti správcovi dane. Daňovník, ktorý vyplnil riadok 46 postupuje obdobne v prípade zamestnaneckej prémie určenej na poukázanie správcom dane. V prípade dodatočného priznania typ A sa v XI. ODDIELe vypĺňa len kladný rozdiel súm zamestnaneckej prémie z riadku 80.

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani (riadok 72 alebo rozdiel z riadku 76, ak je záporný), ktorý žiada aj podľa § 79 daňového poriadku vrátiť, vyplní sa podľa predtlače tento oddiel. Ak daňovník žiada vrátiť inú sumu daňového preplatku, žiadosť o vrátenia inej sumy daňového preplatku žiada vrátiť osobitnou žiadosťou.

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu, používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

U daňovníka, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 zákona alebo daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, sa uvádza v IX. oddiele číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka. Pokiaľ daňovník nie je majiteľom účtu, uvádza sa v IX. oddiele názov účtu príjemcu. Pri vrátení sumy daňového bonusu podľa § 33 ods. 6 zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a ods. 9 zákona správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

(Číselné údaje sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na dve desatinné miesta.)

Sadzba dane podľa § 15 zákona zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona je:

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a na manželku (manžela): podľa pomôcky

Daňový bonus podľa § 33 zákona na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti: za I. - XII. mesiac suma 21,56 eur.

Ročná suma daňového bonusu podľa § 33 zákona na jedno vyživované dieťa za celý rok 2018 (12 mesiacov) je 258,72 eur.

6-násobok minimálnej mzdy = 480 x 6 = 2 880 eur

Zamestnanecká prémia vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 zákona z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy je 0 eur.

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie v sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (2 880 eur) a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy (5 760 eur), vzhľadom na mechanizmus výpočtu zamestnaneckej prémie, mu nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká (výsledkom výpočtu zamestnaneckej prémie je záporné číslo). Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy (5 760 eur), potom zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona z posudzovaných príjmov daňovníka. Postupné znižovanie zamestnaneckej prémie je zavedené v nadväznosti na výšku základu dane každého daňovníka, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 môže vzniknúť tomu daňovníkovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie typ A, túto vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri jej vyplatení postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

Základ dane = 15 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 3 830,02

Základ dane = 20 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 8 817,016 – (20 000,00 : 4) = 8 817,016 – 5 000,00 = 3 817,016 ÷ 3 817,02

Základ dane = 35 268,07

Nezdaniteľná časť základu dane = 8 817,016 – (35 268,07 : 4) = 8 817,016 – 8 817,0175 =

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00. Manželka sa celý rok 2018 stará o vlastné dvojročné dieťa.

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00. Manželka sa stará o dieťa, ktoré sa narodilo 15. augusta 2018, t. j. nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane daňovníkovi vzniká až od septembra 2018 (§ 11 ods. 4 a 5 zákona).

§ 11 ods. 3 písm. b) zákona

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 35 500,00. Manželka je celý rok 2018 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 35 500,00. Manželka je od 1. mája 2018 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) -

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) - Typ: B (MF/011700/2018-721)

Daňové priznanie typ B k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len "daňové priznanie typ B") podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 5 až 8 zákona a nie sú oslobodené od dane. Daňové priznanie typ A je určené pre daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti.

Základ dane zistený podľa § 4 zákona, osobitný základ dane zistený podľa § 7 zákona a osobitný základ dane podľa § 51e zákona sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Sadzba dane pre fyzickú osobu podľa § 15 zákona

Výsledná daň sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa v priznaní typ B uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona, ak zákon neustanovuje inak.

Pred vyplnením každého riadku je potrebné si pozorne prečítať s ním súvisiacu predtlač v daňovom priznaní typ B. Daňové priznanie sa vyplňuje čitateľne, strojom alebo paličkovým písmom. Riadky daňového priznania typ B sa vyplnia podľa predtlače, nevyplnené riadky sa neprečiarkujú.

Na riadku 01 uvádza daňovník DIČ, ak ho má pridelené; v ostatných prípadoch sa uvádza rodné číslo. Na riadku 02 sa uvádza dátum narodenia v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené DIČ ani rodné číslo. Riadok 03 vypĺňa len daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona) alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona). Na riadku 03 sa uvedie kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód SK NACE nahrádza kód OKEČ a klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ sa uvádza názov činnosti vykonávanej v rámci podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, z ktorej v zdaňovacom období daňovník dosiahol najvyšší príjem.

Riadky 04 až 06 vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa predtlače. Na riadkoch 07 až 11 vypĺňa daňovník adresu svojho miesta trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí v deň podania daňového priznania. Riadok 12 zaškrtáva daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) podľa § 2 písm. e) prvého a druhého bodu zákona a príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, vypĺňa sa aj ODDIEL XI. V súlade so Smernicou rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní Finančná správa SR nahlasuje príjmy nerezidentov zo zdrojov na území SR. Článok 8 tejto smernice určuje (okrem iného) povinnú automatickú výmenu informácií príjmov zo závislej činnosti a príjmov z nehnuteľného majetku. Pre účely automatickej výmeny informácií, daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvádza krajinu svojej rezidencie a vypĺňa riadok 137 resp. 138, ak dosahuje príjmy, ktoré sa na týchto riadkoch uvádzajú. Riadok 13 zaškrtáva daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, ak v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu. V takomto prípade daňovník XIII. ODDIELe uvedie aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený. Riadky 14 až 17 vypĺňa len ten daňovník, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Riadky 18 až 26 vyplní len zákonný zástupca, zástupca podľa § 9 daňového poriadku alebo dedič, alebo správca v konkurznom konaní, ktorý podáva priznanie za daňovníka. Ak je dedič daňovníka fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne a musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom, uvádzajú sa na riadkoch 18 až 26 údaje o zákonnom zástupcovi (opatrovníkovi), ktorý podáva priznanie a údaje o dedičovi v členení riadkov 18 až 26, sa uvádzajú v XIII. ODDIELe ako osobitný záznam.

Riadky 27 a 28 vyplní daňovník, ak podáva priznanie sám, pričom na týchto riadkoch uvedie svoje telefónne číslo a email. Ak podáva priznanie zákonný zástupca alebo dedič alebo zástupca alebo správca v konkurznom konaní za daňovníka, uvedie na týchto riadkoch svoje telefónne číslo a email, ak sa nedohodnú inak. Tieto údaje nie je daňovník povinný vyplniť v súlade s § 32 zákona. Číslo telefónu je daňovník povinný vyplniť, ak uplatňuje postup podľa § 50 zákona a vypĺňa riadky 141 a 142 v XII. ODDIELe.

Riadky 29 a 30 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý je na začiatku (1. januára) zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie) poberateľom dôchodku (ov) uvedených v § 11 ods. 6 zákona, alebo daňovník, ktorému bol tento dôchodok (ky) priznaný spätne k začiatku (k 1. januáru) zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie). Riadok 30 sa vypĺňa len v prípade, ak daňovník si uplatňuje zníženie základu dane alebo dosahuje príjmy podľa § 6 zákona, kedy je tento údaj potrebný pre účely výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti na platenie preddavkov podľa § 34 zákona. Riadok 31 vypĺňa podľa predtlače daňovník, len v prípade, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona alebo nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona za manželku (manžela).

Riadok 32 vypĺňa daňovník, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona. Nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti si môže daňovník uplatniť, ak manželka (manžel) nemá vlastné príjmy presahujúce sumu 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“) len za ustanovených podmienok podľa § 11 ods. 4 zákona.

Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona, sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona, za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, považuje manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona, daňový bonus podľa § 33 zákona, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, pričom vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona]. Do vlastného príjmu manželky (manžela) patria okrem zdaniteľných príjmov napr. aj nemocenské dávky (napr. materské), dôchodkové dávky (napr. starobný dôchodok), ďalej dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, dávka v hmotnej núdzi, rôzne ďalšie sociálne dávky a pod. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), počas ktorých manželka (manžel) splnila podmienky uvedené v § 11 ods. 4 zákona (už za kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené ustanovené podmienky; ak sú súčasne splnené dve a viac podmienok v tom istom kalendárnom mesiaci, do počtu mesiacov sa započíta takýto mesiac len jedenkrát).

Daňovník ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý mesiac na začiatku ktorého boli splnené podmienky.

Riadok 33 vypĺňa daňovník, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojenými službami podľa § 11 ods. 14 zákona za manželku (manžela). Za nezdaniteľnú časť základu dane sa považujú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami zaplatené za manželku vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách v znení neskorších predpisov, v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok.

Riadok 34 vypĺňa daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus a uplatňuje si ho podľa § 33 zákona a/alebo ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona za vyživované dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti.

Podľa ustanovenia § 33 zákona si daňovník môže uplatniť daňový bonus podľa § 33 zákona na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu). Na daňový bonus má nárok daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a aj vykázal z týchto príjmov základ dane (čiastkový základ dane). Na daňový bonus podľa § 33 zákona má nárok tiež daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Daňovník, ktorý podáva priznanie, si môže uplatniť daňový bonus podľa § 33 zákona (§ 33 ods. 1, 6 až 9, § 36 ods. 5 a § 38 ods. 1 zákona), ak

Na riadku 34 sa uvádzajú údaje o vyživovanom dieťati (deťoch), na ktoré za rovnaké obdobie kalendárneho roka neuplatnil nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona alebo nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona iný daňovník. Ak sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona za 12 kalendárnych mesiacov, vyznačí sa krížikom okienko 1-12. Ak sa nárok uplatňuje len za niektoré kalendárne mesiace, vyznačí sa krížikom len okienko príslušného mesiaca. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona za vyživované dieťa (deti), sa v stĺpci „Kúpeľná starostlivosť (KS)“ vyznačí x a na riadku 36 sa uvedie suma preukázateľne zaplatených úhrad na kúpeľnú starostlivosť za každé vyživované dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti, pri ktorom (ktorých) je v stĺpci „Kúpeľná starostlivosť (KS) vyznačené x, v úhrne však najviac do výšky 50 eur za rok na jedno vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti.

Ak uplatňuje daňovník daňový bonus podľa § 33 zákona a/alebo nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona na viac ako na 4 deti, v rovnakom členení ako je uvedené na riadku 34, sa uvedú ostatné vyživované deti v XIII. ODDIELe (zaškrtne sa riadok 35).

Daňový bonus podľa § 33 zákona možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu podľa § 33 zákona, požiada daňovník miestne príslušného správcu dane v XIV. ODDIELe o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu podľa § 33 zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane postupuje pri vrátení uvedenej sumy ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku (§ 33 ods. 6 zákona).

Riadok 37 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý si uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Suma zaplatených úrokov za zdaňovacie obdobie sa vypĺňa podľa potvrdenia vydaného veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. na priznanie sumy daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ktorého kópia je prílohou daňového priznania. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), v ktorých má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňovník – žiadateľ o úver, ktorý si chce uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, musí spĺňať podmienky uvedené v § 33a:

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je určený vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona sa prvýkrát použije pri zmluvách o úvere na bývanie uzatvorených po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Riadky 38 až 40 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období, za ktoré sa vyrovnáva daň (daňová povinnosť), príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov. Súčasťou príjmov na riadku 38 je aj

poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, pri ktorej nie sú v príslušnom zdaňovacom období splnené podmienky pre jej oslobodenie od dane.

Súčasťou tohto riadku nie je uvedená sociálna výpomoc vyplatená v úhrnnej výške nepresahujúcej 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa, ktorá je od dane oslobodená a neuvádza sa v daňovom priznaní [§ 5 ods. 7 písm. l) zákona]. Ak by sociálna výpomoc nepresiahla v úhrne 2 000 eur, ale bola by vyplatená od viacerých zamestnávateľov, od dane je oslobodená suma len od jedného zamestnávateľa a sociálna výpomoc vyplatená ďalšími zamestnávateľmi je zdaniteľným príjmom daňovníka a uvádza sa ako súčasť príjmov zo závislej činnosti na r. 38.

Z príjmov na r. 38 sa v tomto oddiele vypočítava základ dane (čiastkový základ dane).

Uvádzajú sa tu aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, a to prepočítané na eurá, pričom za príjmy zo zdrojov v zahraničí sa považujú hrubé (brutto) príjmy (bez odpočítateľných položiek a nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí). Pri príjmoch zo závislej činnosti sa použije podľa § 31 ods. 2 zákona prepočítací kurz, ktorý sa určí ako

Tento oddiel vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 zákona). Ak daňovník dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení (§ 829 až 841 Občianskeho zákonníka) uvedie v tomto oddiele tú časť príjmov a výdavkov, ktorá na neho pripadá.

Uvádzajú sa tu aj príjmy rovnakého druhu zo zdrojov v zahraničí (napr. z podnikania, autorský honorár, z prenájmu), ktoré sa v prepočte na eurá uvádzajú spoločne s príjmami dosiahnutými na našom území (v tuzemsku). Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek podľa zákonov platných v zahraničí a výdavky vzťahujúce sa k týmto príjmom sa môžu uplatniť len podľa zákona platného na našom území. Podľa § 31 ods. 1 zákona, ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (www.nbs.sk), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa § 24 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije kurz uvedený v § 31 ods. 2 zákona (postup je uvedený v oddiele V.).

Súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona sú aj príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom (napr. príjem z prenájmu takéhoto majetku) a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré patria do § 6 ods. 1 a 2 zákona, ale v súlade s § 4 ods. 7 zákona sa do základu dane nezahŕňajú a to z dôvodu, že z nich bola už vybraná daň zrážkou. Ak by však išlo o úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch zriadených v zahraničí, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tieto budú súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 uvádzaných v priznaní. Súčasťou týchto príjmov je aj príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka (§ 17a zákona) a výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom podľa § 6 ods. 5 písm. c) a d) zákona.

Ak ide o príjmy z prenájmu dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, každý spoluvlastník uvedie v daňovom priznaní typ B príjmy a výdavky vo výške svojho podielu na riadku 11 tabuľky č. 1. Ak príjmy z prenájmu plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva, zdaňuje sa tento príjem v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodli inak. V takomto pomere sa delia aj výdavky. Každý z manželov podáva priznanie, kde zahrnie dohodnutý podiel. Ak sú výdavky spojené s príjmom z prenájmu vyššie, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník uvedie na riadku 11 v stl. 2 výdavky len do výšky príjmov z prenájmu. Rovnako postupuje pri vypĺňaní riadku 12 aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona.

V daňovom priznaní typ B sa neuvádzajú príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 zákona, z ktorých sa v súlade s § 43 ods. 3 písm. h) zákona daň vyberá zrážkou, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14. Podľa § 43 ods. 14 zákona sa daň vyberaná zrážkou z uvedeného príjmu nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Ak daňovník dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona uzatvoril, je povinný zahrnúť uvedené príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v daňovom priznaní.

Podľa § 6 ods. 11 zákona, daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 zákona), a ktorý uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať:

Daňovník, ktorý sa rozhodne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, je povinný túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia a uchovávať ju po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň. V súlade s § 1 zákona o účtovníctve sa fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť a preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, nepovažujú za účtovné jednotky. Z tohto dôvodu daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona nepredkladá správcovi dane účtovné výkazy. Pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí skutočnosť, že daňovník uplatňuje daňové výdavky v súlade s § 6 ods. 11 zákona.

Výdavky percentom z príjmov si v súlade s § 6 ods. 10 zákona môže uplatniť len daňovník, ktorý aspoň časť zdaňovacieho obdobia nebol platiteľom DPH. Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona), pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí táto skutočnosť.

Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona), neuvádza sa suma výdavku pri jednotlivých druhoch príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ale výdavky sa uvedú úhrnom vrátane preukázateľnej výšky zaplateného poistného a príspevkov na riadku 10 tabuľky č. 1, pričom pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí táto skutočnosť.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona vo výške 60 % avšak maximálne do výšky 20 000 eur ročne. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona vo výške 60 % avšak maximálne do výšky 20 000 eur ročne.

Bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom daňovník uplatňuje svoje výdavky k príjmom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia podľa § 6 ods. 11 zákona alebo evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona), uvedie pod tabuľku č. 1, sumu preukázateľne zaplateného poistného a príspevku v eurách v príslušnom zdaňovacom období.

Na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, daňovník vyplní aj Prílohu č. 3 priznania.

Čo sa týka zohľadnenia rozsahu poistného a príspevkov ako daňového výdavku znižujúceho príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvádzané v riadku pod tabuľkou č. 1 tlačiva daňového priznania, vychádza sa z ustanovení zákona v nadväznosti na spôsob vedenia výdavkov, pričom

V prípade, ak daňovník uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona resp. uplatňovanie tohto spôsobu ukončil je povinný túto skutočnosť v priznaní pod tabuľkou č. 1 vyznačiť.

Tabuľku č. 1b vyplní podľa predtlače daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona.

Na riadkoch 11 a 12 v stĺp. 2 sa uvedie suma výdavku pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona oddelene.

Výdavky percentom z príjmov je možné uplatňovať pri príjmoch z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu. V prípade, ak daňovník dosahuje aj príjmy z prenájmu aj príjmy z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu môže uplatňovať aj kombináciu výdavkov, t.j. pri príjmoch z prenájmu uplatní preukázateľné výdavky a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu uplatní výdavky percentom z príjmov. Rovnako môže dôjsť aj ku kombinácii medzi príjmami z prenájmu, kde musí vždy uplatniť preukázateľné výdavky a príjmami z podnikania, kde môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Ak uplatňuje preukázateľné výdavky pri príjmoch z prenájmu a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, musí ich posudzovať oddelene, pričom na riadkoch 11 a 12 v stĺp. 2 ich uvedie maximálne vo výške každého príslušného príjmu, t.j. nesmie vykazovať daňovú stratu pri žiadnom z týchto príjmov.

Ak sa uplatňujú daňové výdavky podľa § 19 zákona, môžu sa tieto uviesť úhrnom na riadku 10 tejto tabuľky, ak sa vzťahujú len k príjmom uvedeným na riadkoch 1 až 9 (t.j. okrem príjmov z prenájmu uvedených na riadku 11 tejto tabuľky a okrem príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu uvedených na riadkoch 12 tejto tabuľky). Na riadku 11 stĺ. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona kladný rozdiel medzi príjmom z prenájmu nehnuteľnosti a sumou 500 eur. Výdavky priraďované k príjmom z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaným do základu dane sa na riadku 11 stĺ. 2 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona], napríklad: daňovník v roku 2018 dosiahol príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona) vo výške 9948 eur, preukázateľné daňové výdavky sú vo výške 3785 eur. Na riadku 11 stĺ. 1 sa uvedie suma 9 448 eur [9 948 – 500 eur)]. Na riadku 11 stĺ. 2 sa uvedie suma výdavku 3 594,76 eura [(9 448 : 9 948) x 3 785].

Z tabuľky 1 sa prenášajú údaje z riadku 10 na stranu 4 do riadku 41 (príjmy) a riadku 42 (výdavky) a z riadku 13 na stranu 5 do riadku 58 (príjmy) a riadku 59 (výdavky). Na riadku 43 po vyplnení predchádzajúcich riadkov sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a na riadku 60 sa po vyplnení predchádzajúcich riadkov vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona. Riadky 43 až 46 a riadky 61 až 64 vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, pričom v XIII. ODDIELe uvedie položky, o ktoré konkrétne základ dane zvýšil, resp. znížil. Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov JÚ v rámci uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami zákona (položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky) a preto takýto daňovník už riadky 45, 46, 63 ani 64 daňového priznania typ B nevypĺňa s výnimkou ďalej uvedených prípadov. Tieto riadky vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v prípade, ak podáva dodatočné priznanie resp. ak podáva daňové priznanie po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu a postupuje sa podľa § 32 ods. 12 zákona, nakoľko fyzická osoba dosahujúca príjmy podľa § 6 zákona, ktorá je účtovnou jednotkou nemôže podľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve otvárať uzavreté účtovné knihy, z dôvodu že nemá obdobie schvaľovania účtovnej závierky. Účtovná závierka fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je zostavená a zároveň aj schválená pripojením podpisového záznamu k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, t. j nemôže podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve uzatvorené účtovné knihy znovu otvoriť. Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 a 11 zákona riadky 45, 46, 63 a 64 nevypĺňa, pričom položky zvyšujúce a znižujúce základ dane sú u neho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v evidencii podľa týchto ustanovení zákona. Výnimku z uvedeného tvoria prípady, kedy daňovník musí upraviť základ dane v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 19 písm. h) a odsekov 34 a 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona. Ide o úpravy základu dane v prípadoch, kedy

Fyzická osoba, podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, obstaral v januári v roku 2018 osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Iný osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac v obchodnom majetku zaradený nemá. Podľa § 17 ods. 34 zákona sa základ dane neupraví o rozdiel medzi sumou skutočne uplatnených daňových odpisov (v tomto prípade 15 000 eur) a odpisov z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), ak daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 zákona aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur). V roku 2018 daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona vo výške 4 000 eur. Keďže tento základ dane (v tomto prípade čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona) je nižší ako limitovaný daňový odpis (12 000 eur), daňovník je povinný zvýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o sumu 3 000 eur, t. j. o rozdiel medzi skutočne uplatneným daňovým odpisom (15 000 eur) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), a to na r. 45 ako položku zvyšujúcu základ dane. V daňovom priznaní typ B bude celý ročný odpis z tohto automobilu uvedený ako súčasť výdavkov v tabuľke č. 1 na r. 10 stĺ. 2.

Rovnakým spôsobom sa postupuje aj pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. h) a odseku 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona. Pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona sa základ dane znižuje na riadku 46 resp. 64.

Ak v podanom daňovom priznaní typ B mal daňovník na riadku 60 nulu, pričom výdavky uviedol na riadku 11, resp. riadku 12 tabuľky č. 1 len do výšky príjmov, potom na riadku 63 dodatočného daňového priznania uvedie správnu sumu, o ktorú sa (čiastkový) základ dane zvýši. Napríklad, ak daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, mal z prenájmu nehnuteľností zdaniteľný príjem 3 000 eur (3 500 eur – 500 eur) a výdavok 4 000 eur, na riadku 11 tabuľky č. 1 daňového priznania uviedol výdavok 3 000 eur (do výšky príjmov). Ak po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí, že príjem mal byť o 2 000 eur vyšší, v dodatočnom daňovom priznaní typ B riadok 11 tabuľky č. 1 vyplní bezo zmeny (nemôže otvoriť uzavreté účtovné knihy) a na riadku 63 uvedie sumu 1 000 eur, o ktorú sa základ dane (čiastkový základ dane) zvýši.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva tabuľku č. 1 nevypĺňa. Vypĺňa len riadky 43 až 48 a riadky 61 až 65. Údaje daňovník uvádza podľa účtovníctva. Ak daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 10 ods. 2 zákona), na riadkoch 43 až 48 uvedie už len podiel, ktorý na neho pripadá. Obdobne postupuje aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona ako spoluvlastník k danej veci (§ 10 ods. 1 zákona).

Na r. 49 až 52 sa uvádza prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona.

Podľa § 30 zákona je od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona daňovníka možné odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Na r. 49 sa uvedie presná suma celej daňovej straty vzniknutá za zdaňovacie obdobie roka 2014, ktorú daňovník uplatňuje v súlade s § 30 zákona. Na r. 50 sa uvedie presná suma celej daňovej straty vzniknutá za zdaňovacie obdobie roka 2015, ktorú daňovník uplatňuje v súlade s § 30 zákona. Na r. 51 sa uvedie presná suma celej daňovej straty vzniknutá za zdaňovacie obdobie roka 2016, ktorú daňovník uplatňuje v súlade s § 30 zákona. Na r. 52 sa uvedie presná suma celej daňovej straty vzniknutá za zdaňovacie obdobie roka 2017, ktorú daňovník uplatňuje v súlade s § 30 zákona. V daňovom priznaní za rok 2018 je možné podľa § 30 zákona uplatniť daňovú stratu vzniknutú v roku 2014, 2015, 2016 a 2017. Na r. 53 sa uvedie súčet daňových strát z r. 49 až 52 a na r. 54 sa uvedie len ¼ zo súčtu strát na r. 53. Na r. 55 sa následne zníži čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o ¼ z úhrnu strát z predchádzajúcich zdaňovacích období (r. 54), ktorú však uplatní maximálne do výšky tohto čiastkového základu dane uvedeného na r. 47.

Podľa § 30c zákona je možné odpočítať zákonom stanovené výdavky od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zníženého o odpočet daňovej straty.

Na r. 56 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona a to na základe výpočtu uvedeného v Prílohe č. 1 - Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona. Na r. 57 sa základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona znížený o daňovú stratu z r. 55 zníži o odpočet výdavkov (nákladov) z r. 56 odpočet týchto výdavkov (nákladov) sa môže vykonať maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na r. 55.

Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva priznanie, príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona), vypĺňa skôr, ako si vypočíta osobitný základ dane z týchto príjmov na riadkoch 66 až 68, aj tabuľku č. 2 na riadkoch 1 až 11, resp. riadok 12. Ak výdavky v stĺpci 2 na riadku 7 tabuľky č. 2 sú vyššie ako príjem na tomto riadku, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov. Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 7 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Do príjmov z kapitálového majetku sa zahrnujú aj príjmy zo zahraničia, a to prepočítané na eurá spôsobom uvedeným v V. ODDIELe (podľa § 31 ods. 2 zákona). Pri príjmoch z kapitálového majetku sa v prevažnej miere uplatňuje zrážková daň podľa § 43 zákona, ide však len o také príjmy, ktoré sú dosahované na našom území (uvedené v tabuľke č. 2). V týchto prípadoch sa zrazená daň považuje za vysporiadanú a príjmy, z ktorých sa zráža, nie sú súčasťou osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 zákona (§ 7 ods. 10 zákona). Výnimku tvoria príjmy z kapitálového majetku uvedené v § 43 ods. 6 písm. b) a c) zákona, pri ktorých sa daňovník môže rozhodnúť, že daň z nich zrazenú bude považovať za preddavok. Ak takéto príjmy prizná daňovník v priznaní, považuje sa zrazená daň za preddavok (§ 43 ods. 7 zákona) a ak suma zrazenej dane bude vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní typ B,

Na riadku 12 sa uvádzajú príjmy (brutto) dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona. V tejto súvislosti sa vypĺňa riadok 119 priznania, kde sa uvedie suma preddavku vybraná len z takéhoto príjmu. Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), potom si príjmy z kapitálového majetku uvádzané v daňovom priznaní typ B v stĺp. 1 zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie a to ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku, kedy ich platil takéto príjmy nepoberá, alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj v zdaňovacom období, kedy ich platil, resp. si vyberie čo je pre neho výhodnejšie (§ 32 ods. 12 zákona).

V tabuľke č. 3 sa uvádzajú ostatné príjmy. Nejde o príjmy podľa § 5 až 7 zákona. Každý jednotlivý druh príjmov sa uvádza na riadkoch 1 až 16 tejto tabuľky. Na riadku 17 sa uvádza príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16 a to ak ide o viac druhov príjmov, tak úhrnom. Na riadku 17 sa uvádza aj suma vyplatená (vrátená) dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa § 64a ods. 13 alebo § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“), pričom výdavkami v tomto prípade sú zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ale len do výšky tohto príjmu.

Na riadku 18 sa uvádza kladný rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo jeho pomerná časť, ak sa rozhodne daňovník (vkladateľ) uvedený rozdiel zahrnúť postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (§ 8 ods. 2 zákona).

Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 8 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor.

Ak sú výdavky v stĺ. 2 na jednotlivých riadkoch vyššie ako príjem na týchto riadkoch, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov. Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvádza kladný rozdiel medzi príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona a sumou 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona. Výdavky priraďované k príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona zahrnovaným do základu dane sa na riadku 1 stĺ. 2 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer týchto príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona]. Napríklad: daňovník v roku 2018 dosiahol len príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona] vo výške 1000 eur, výdavky podľa § 8 ods. 9 zákona sú vo výške 250 eur (25 % max. do výšky 5 040 eur ročne). Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvedie suma 500 eur [1 000 – 500]. Na riadku 1 stĺ. 2 sa uvedie suma výdavku vo výške 125 eur [(500 : 1 000) x 250]. Na riadkoch 4, 5 a 6 stĺ. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona kladný rozdiel medzi príjmami uvádzanými na týchto riadkoch zníženými o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 7 zákona a sumou 500 eur [oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010, t.j. oslobodenie do výšky 5-násobku platného životného minima za rok 2010, a to 925,95 eura]. Napríklad daňovník dosiahol v roku 2018 len zdaniteľné príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e) zákona] v sume 3 000 eur, ktoré nadobudol v roku 2015 za 1 200 eur; na riadku 5 stĺ. 1 sa podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona uvádza sumu 1 300 eur [3 000 – 1 200 – 500] a na riadku 5 stĺ. 2 sa neuvádza žiadna suma.

Na riadku 11 v stĺp. 1 sa uvádza peňažné a nepeňažné plnenie prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa pri výkone klinického skúšania. V stĺp. 2 sa uvádzajú len výdavky, na preukázateľne zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, ak bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný takéto platiť a výdavky preukázateľne vynaložené v súvislosti s klinickým skúšaním podľa § 8 ods. 3 písm. c) zákona. Na riadku 15 sa uvádzajú príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Na riadku 16 sa uvádzajú príjmy z predaja virtuálnej meny. Na riadku 17 sa uvádzajú výdavky len do výšky každého jednotlivého druhu príjmu, ak ide o príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16, napr. daňovník dosiahne okrem príjmov uvedených na riadkoch 1 až 14 dva druhy príjmov úhrnom 330 eur (250 eur + 80 eur), pričom výdavky k príjmom 250 eur preukázateľne vynaložil v sume 150 eur a 100 eur vynaložil k príjmom 80 eur. Výdavky v stĺ. 2 budú spolu 230 eur (150 eur + 80 eur). Na riadku 18 sa neuvádzajú výdavky, lebo daňovník uvádza v stĺpci príjmov už výsledný rozdiel po uplatnení výdavkov. Na riadkoch 69 až 71 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z ostatných príjmov. Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, potom si ostatné príjmy uvádzané v daňovom priznaní typ B zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku kedy ich platil takéto príjmy nepoberá alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj zdaňovacom období, kedy ich platil resp. si vyberie, čo je pre neho výhodnejšie.

V tomto oddiele daňovník vypočítava daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie

V súlade s § 11 ods. 1 zákona, daňovník môže uplatniť (odpočítať) nezdaniteľné časti len od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu a tento uvedie na riadku 72. V prípade, ak daňovník vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona v zdaňovacom období, za ktoré podáva priznanie a dosahuje aj príjmy podľa § 5 zákona, uvedie na tomto riadku len základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 zákona. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uvedie na riadku 73, s výnimkou prípadov, keď daňovník vypĺňal III. oddiel riadok 29. V týchto prípadoch uvedie len kladný rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a ročnou sumou dôchodkov uvedených na riadku 30. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2018 je v sume 3 830,02 eura, ak daňovník spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t.j. jeho základ dane (čiastkový základ dane)

z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, čo je pre rok 2018 suma vo výške 19 948 eur, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona.

Riadok 74 vypĺňa daňovník, ktorý uviedol údaje v III. oddiele na riadku 32. Na riadku 74 sa uvádza suma nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela). Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v roku 2018 je v sume 3 830,02 eura, ak daňovník spĺňa ustanovené podmienky podľa § 11 ods. 3 písm. a) prvý bod a ods. 4 zákona, t.j. jeho základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu sa rovná alebo je nižší ako 176,8- násobok sumy platného životného minima čo je pre rok 2018 suma vo výške 35 268,06 eura a manželka (manžel) nemala žiadne vlastné príjmy, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu a písm. b) zákona.

Na riadku 75 sa uvádza nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 10 zákona na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu a to v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok. Na to, aby mohla byť táto nezdaniteľná časť základu dane uplatnená, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 11 ods. 12 zákona, a to:

Podľa § 11 ods. 14 ZDP nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitného predpisu (§ 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok. Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto daňovníka za vyživované (§ 33 zákona) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok za každého z nich. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Úhrnná suma preukázateľne zaplatených úhrad, ktoré súvisia s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami podľa § 11 ods. 14 zákona sa uvedie na riadku 76, z toho

Na riadku 77 sa uvedie úhrn nezdaniteľných častí základu dane daňovníka vypočítaných podľa § 11 ods. 2, 3,10 a 14 zákona maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu uvedenom na riadku 72 tlačiva. O nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (§ 11 ods. 2 zákona) a o nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť (§ 11 ods. 14 zákona) sa znižuje základ dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 11 zákona. O nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona a nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 10 zákona sa znižuje základ dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí [§ 11 ods. 7 zákona]. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL. Na riadku 78 daňovník vypočíta základ dane znížený o nezdaniteľné časti základu dane.

Na riadku 79 sa uvedie suma, o ktorú sa zvyšuje základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 zákona. Podľa § 11 ods. 9 zákona, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení, a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Podľa § 11 ods. 13 zákona, ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Na riadku 80 daňovník vypočíta základ dane v súlade s § 4 zákona (r. 78 + 65 + 71+ 79), pričom takto vypočítaný základ dane zistený podľa § 4 zákona zvýši aj o sumu uvedenú na riadku 79. Daň podľa § 15 písm. a) bodu 1 zákona daňovník vypočíta na riadku 81 zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona zaokrúhleného na eurocenty nadol, pričom aj daň sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

Riadky 82 až 84 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, 6 a 8 zákona podliehajúce zdaneniu v zahraničí a daňové straty, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Úhrnom vyňatých príjmov podľa § 5, 6 a 8 zákona podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14. Tieto riadky vypĺňa aj daňovník, ktorému plynuli príjmy zo závislej činnosti z nezmluvného štátu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené alebo daňovník, ktorému plynuli takéto príjmy zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší [§ 45 ods. 3].

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvedie na riadku 84.

Riadky 85 až 89 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, 6 a 8 zákona zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítava na tuzemskú daňovú povinnosť daň zaplatená v zahraničí v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 45 ods. 1 zákona), pričom na riadku 86 sa uvádza suma zaplatenej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace výdavky v súlade so zákonom a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov.

Úhrnom príjmov (základov dane) podľa § 5, 6 a 8 zákona zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Ak vypočítaný percentuálny podiel na riadku 87 vychádza vyšší ako 100, uvedie sa v maximálnej výške 100.

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona po vyňatí a zápočte sa uvedie na riadku 90.

Na riadku 91 uvedie daňovník daň vo výške 19% z osobitného základu dane zisteného z príjmov z kapitálového majetku uvedeného na r. 68.

Riadky 92 až 99 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 7 zákona zo zdrojov v zahraničí, ak zamedzuje dvojitému zdaneniu týchto príjmov podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Daňovník pri vypĺňaní týchto riadkov postupuje rovnako ako pri vypĺňaní riadkov 82 až 89, t.j. na ich vyplnenie primerane použije poučenie na vyplnenie riadkov 82 až 89.

Daň z osobitného základu dane podľa § 7 zákona po vyňatí a zápočte sa uvedie na riadku 100.

Riadky 101 až 103 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol úrokové príjmy z krajín zo zoznamu uverejneného na webovom sídle Ministerstva financií SR, pri ktorých sa podľa Smernice Rady č. 2003/48/ES z 3.6.2003 (ďalej len „smernica) započíta daň preukázateľne zrazená v zahraničí na úhradu dane do výšky, v ktorej môže byť zrazená podľa zákona (§ 45 ods. 4 zákona), pričom na riadku 102 sa uvádza suma preukázateľne zaplatenej dane podľa smernice. Nadväzne na zoznam uverejnený na webovej stránke MF SR sa možnosť zápočtu v roku 2018 môže týkať iba dane preukázateľne zrazenej na Sint Maartene. V iných prípadoch sa riadky nevypĺňajú.

Na riadku 104 sa uvádza daň (daňová povinnosť) z rozdielu riadku 100 a riadku 103, t.j. daň po uplatnení zápočtu dane z úrokových príjmov. Ak daňovník nedosiahol úrokové príjmy a nie sú súčasťou zdaniteľných príjmov, na riadku 104 sa bude daň (daňová povinnosť) rovnať sume dane na riadku 100.

Na riadku 105 sa uvádza daň (daňová povinnosť) zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a z osobitného základu dane podľa § 51e zákona (r. 90 + r. 104 + r. 28 Prílohy č. 2).

Ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 106) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 112) a výsledná suma uvedená na riadku 105 nepresiahne 17 eur alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 106) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 112) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, na riadku 105 sa uvádza nula. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona uplatní postup podľa § 46a zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL.

Riadok 106 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil III. ODDIEL. Obdobne daňovník vypĺňa aj riadky 107 až 111. Na riadku 107 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa § 33 zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona, na riadku 107 bude mať vždy uvedenú rovnakú sumu dane, ako na riadku 105. Ak sa vypĺňa riadok 110, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELe daňového priznania.

Riadok 112 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil IV. ODDIEL. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je suma vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období z riadku 37, najviac však do výšky 400 eur za rok. Ak obdobie úročenia úveru na bývanie počas ktorého má daňovník nárok na tento daňový bonus začalo v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvádza sa v r. 112 suma zodpovedajúca pomernej časti daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov, v ktorých vznikol nárok na jeho uplatnenie.

Daňovník, ktorý v roku 2018 zaplatí úroky v sume 1 000 € a úver na bývanie je úročený od februára 2018, uplatní si daňový bonus na zaplatené úroky v sume 366,67 € [(50 % zo sumy 1 000 eur = 500 eur, pričom maximálna suma za kalendárny rok je 400 eur), preto pomerná časť zo 400 eur pripadajúca na rok 2018 predstavuje sumu 366,67 eur (400/12*11)].

Na riadku 113 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa § 33 zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa §33a zákona. Riadok 114 sa vypĺňa, ak bolo podané daňové priznanie po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov. Ak sa vypĺňa riadok 116, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELe daňového priznania.

Na riadku 117 sa uvádza suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom alebo správcom dane. Tento riadok sa vypĺňa, len ak daňovník uplatňoval zamestnaneckú prémiu u zamestnávateľa, alebo ju uplatnil v daňovom priznaní typ A a dodatočne zistí, že nemal na ňu nárok (dosiahol v roku, za ktorý si uplatnil zamestnaneckú prémiu aj iné druhy príjmov, napr. ostatné príjmy podľa § 8 zákona z predaja majetku).

Sumu preddavku vybranú zrážkou podľa § 43 zákona daňovník uvedie na riadku 118, ale len za podmienky, že ide o preddavok vybraný z príjmov, ktoré daňovník uvádza v priznaní (bližšie uvedené v odkaze 29 daňového priznania typ B). Na riadku 119 sa uvádza suma preddavku vybraná len z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona a ktoré daňovník uviedol na riadku 12 tabuľky č. 2. Zrazené alebo zaplatené preddavky na daň alebo na zabezpečenie dane uvedie daňovník na riadkoch 120 až 123. Na riadku 124 sa uvádza zaplatená daň, resp. časť zaplatenej dane v zahraničí z úrokových príjmov podľa smernice uznaná za daňový preplatok podľa § 45 ods. 4 zákona (riadok 102 – riadok 103). Riadky 125 a 126 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu

Riadky 125 a 126 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 125) alebo daňový preplatok (riadok 126).

Ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie typ B za zdaňovacie obdobie roka 2018, vypĺňa sa tento oddiel v eurách (bližšie v bode 3 tohto poučenia). Na riadku 127 dodatočného daňového priznania sa uvádza suma daňovej povinnosti z riadku 105, ktorú daňovník uviedol v riadku 105 „riadneho“ daňového priznania, prípadne bezprostredne predchádzajúceho podaného daňového priznania, alebo riadok 56 daňového priznania typ A alebo riadku 06 ročného zúčtovania. Podobný postup sa uvádza aj na riadkoch 128 až 134 dodatočného daňového priznania typ B.

Na riadku 135 sa uvádza štát daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, t.j. štát, v ktorom sú zdaňované „celosvetové“ príjmy tohto daňovníka. Tento riadok vypĺňa každý daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. Riadok 136 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 7, § 33 ods. 10, § 33a ods. 10 a § 46a zákona, t.j. daňovník, ktorý dosahuje najmenej 90 % zo všetkých svojich celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky a má nárok na uplatnenie nezdaniteľných častí podľa § 11 ods. 3 a 10 zákona, daňového bonusu podľa § 33 zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, alebo nevyrubenie a neplatenie dane, ktorá za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona]. Riadok 137 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a ktorého súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 61 alebo 62 sú aj výnosy z prenájmu nehnuteľného majetku umiestneného na území Slovenskej republiky. Riadok 138 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. podvojného účtovníctva, alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona a ktorého súčasťou príjmov na r. 41, resp. výsledku hospodárenia na r. 43 alebo r. 44 sú aj príjmy, resp. výnosy z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky, ktorá je zaradená do obchodného majetku tohto daňovníka. Riadok 139 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 49 ods. 7 zákona, t.j. daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky. Tento je povinný podať priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona. Na riadku 140 daňovník uvedie počet stálych prevádzkarní umiestnených na území Slovenskej republiky. Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na území Slovenskej republiky viacej stálych prevádzkarní, do XIII. ODDIELu uvedie ich presné adresy umiestnenia.

Riadky 141 a 142 sa vypĺňajú vtedy, ak daňovník uplatní postup vyplývajúci z § 50 zákona, t.j. využije inštitút o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Údaje o prijímateľovi, ktoré daňovník uvádza na riadku 142 daňovník zistí zo zoznamu prijímateľov, ktorý každoročne zverejňuje Notárska komora SR do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť 2 % resp. 3 % podiel zaplatenej dane.

IČO sa zarovnáva sprava a ak obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona). Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani (toto sa uvádza na riadku 130 dodatočného daňového priznania). V daňovom priznaní typ B podanom za zdaňovacie obdobie roka 2018 sa na riadku 141 uvádzajú 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane z riadku 113 minimálne však 3 eurá. Suma zodpovedajúca podielu zaplatenej dane sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

Podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona môže prijímateľovi poukázať fyzická osoba, ktorá v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z.z. (ďalej len „zákon č. 406/2011 Z.z.“) počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou daňového priznania. Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z., ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti. V prípade, ak daňovník vyjadrí súhlas zaškrtnutím políčka v tomto oddiele, správca dane je povinný v súlade s § 50 ods. 8 zákona, oznámiť prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt.

V tomto oddiele daňovník uvádza všetky požadované údaje v jednotlivých oddieloch priznania pod tabuľkami č. 1, 2 a 3 v členení, ako je uvedené priamo v priznaní v tomto oddiele. Sú to napr. spoločné príjmy dosiahnuté s ďalším daňovníkom alebo s viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv (§ 10 ods. 1 zákona), pričom sa tu uvádzajú údaje o týchto daňovníkoch, ale aj celkové spoločné príjmy a výdavky. Uvádzajú sa tu aj príjmy a výdavky daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, pričom tieto sa uvádzajú v členení podľa štátu, z ktorého plynú (uvedie sa kód štátu podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 112/2012 Z. z., ktorý uverejňuje štatistický úrad na svojom webovom sídle – www.statistics.sk) a druhu príjmu (napr. § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 písm. b) alebo § 6 ods. 2 písm. a) zákona), výšku príjmu a výšku výdavku, ktorý znižuje daný príjem.

Zákon o dani z príjmov explicitne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“, pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona. Vo všeobecnosti príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí je pri aktívnych príjmoch príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. príjem zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne), pri „pasívnych“ príjmoch sa napr. za príjem zo zdrojov v zahraničí považuje príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí , resp. príjem charakteru úrokov alebo licenčných poplatkov plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom iného zmluvného štátu.

V prípade, ak by daňovník mal na území iných štátov viaceré druhy príjmov a štrukturované riadky 1 – 6 by nepostačovali na uvedenie týchto príjmov, daňovník uvedie prednostne príjmy podľa § 5 a podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, nakoľko tieto údaje budú slúžiť pre účely zdravotného a sociálneho poistenia. Ostatné druhy príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí uvedie v časti pod tabuľkou v rozsahu uvedenom v štrukturovanej tabuľke. K jednotlivým druhom príjmov uvádza daňovník aj príslušné výdavky, ktoré na tieto príjmy vynaložil, pričom z celkových vynaložených výdavkov k danému druhu príjmu, o ktoré daňovník znížil príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, samostatne vyčlení výdavok na zaplatené povinné poistné [ide o povinné poistné zadefinované v § 5 ods. 7 zákona (legislatívna skratka platná aj pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona)]. Ak daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu, uvádza v tomto oddiele aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený. K identifikácii prepojenej osoby sa u fyzickej osoby uvádza najmä meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, bydlisko a DIČ (ak bolo pridelené) a u právnickej osoby najmä obchodné meno alebo názov, sídlo, IČO a DIČ (ak bolo pridelené).

V prípade, ak daňovník podáva dodatočné priznanie len z dôvodov uvedených v § 32 ods. 8, 11 a 12 alebo § 40 ods. 7 zákona, uvedú sa v tomto oddiele aj konkrétne dôvody, pre ktoré sa podáva. Napr. daňovník podáva dodatočné priznanie podľa § 32 ods. 12 zákona, a to uplatňuje si zaplatený nedoplatok na povinnom poistnom na verejné zdravotné poistenie, vypočítaný zdravotnou poisťovňou v ročnom zúčtovaní preddavkov na verejné zdravotné poistenie za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bolo podané priznanie, t.j. ročné zúčtovanie za rok 2018 z podaného daňového priznania za rok 2018. Uvedie tu aj presnú sumu, o ktorú si znižuje daný príjem, z ktorého mu vznikol nedoplatok na poistnom. V tomto oddiele vykoná výpočet aj daňovník, ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, v prípadoch splnenia všetkých podmienok uvedených v § 32a zákona za situácie, že pri príjmoch z podnikania nedosiahol žiadne príjmy len uplatnil daňové výdavky, t.j. vykázal daňovú stratu. Ak vykázal daňovú stratu ale dosiahol nejaké príjmy, napr. aj z podielových listov zahrnutých do obchodného majetku, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona, nespĺňa podmienky pre uplatnenie zamestnaneckej prémie podľa § 32a ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona. Výpočet zamestnaneckej prémie môže vykonať podľa pomôcky pre jej výpočet.

Na riadku 143 sa uvádza počet všetkých príloh vrátane Prílohy č. 1 až 3, aj keď sa nevypĺňajú, ktoré sú súčasťou priznania. Ak daňovník uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj na viac projektov, každý projekt uvádza na samostatnej prílohe č. 1 a do počtu príloh sa uvádza celkový počet príloh – projektov. V prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov.

Daňovník, ktorý vyplnil III. a IV. ODDIEL a aj riadok 110 a 116, v tomto oddiele, vyplní žiadosť o vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 ods. 6 zákona, na základe čoho mu bude správcom dane poukázaný rozdiel medzi sumou daňového bonusu podľa § 33 zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podáva dodatočné priznanie typ B, v tomto prípade sa v žiadosti v XIV. ODDIELe vypĺňa len kladný rozdiel z riadku 132 a 134 dodatočného daňového priznania typ B. Ak je rozdiel záporný, tak tento rozdiel sa vráti správcovi dane.

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani (riadok 126 alebo rozdiel z riadku 130, ak je záporný), ktorý žiada aj podľa § 79 daňového poriadku vrátiť, vyplní sa podľa predtlače tento oddiel. Ak daňovník žiada vrátiť inú sumu daňového preplatku, žiadosť o vrátenia inej sumy daňového preplatku žiada vrátiť osobitnou žiadosťou.

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t.j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

U daňovníka, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 zákona alebo daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, sa uvádza v XIII. oddiele číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka. Pokiaľ daňovník nie je majiteľom účtu, uvádza sa v XIII. oddiele názov účtu príjemcu.

V hornej časti Prílohy č. 1 uvedie daňovník číslo projektu z celkového počtu projektov (napr. 001/001, 002/003 a pod.) a dátum začiatku realizácie projektu. V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla pri jednotlivom projekte. V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovník realizuje viaceré projekty, je povinný vyplniť prílohu za každý projekt samostatne (každý projekt = samostatná príloha). Riadky 7, 8 a 9 sa vypĺňajú iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1. Riadok 7 obsahuje úhrnnú sumu odpočtov výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 zákona skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období za všetky projekty. Riadok 7 vypĺňa aj daňovník, ktorý odpočítava výdavky (náklady) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona iba na jeden projekt, pričom tento riadok obsahuje rovnaký údaj, aký je uvedený v riadku 6. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55.

V riadku 8 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 8 po zohľadnení sumy v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55.

Riadok 9 sa vypĺňa iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1 a obsahuje súčet súm uvedených v riadku 7 a riadku 8. Suma v riadku 9 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55; zároveň sa suma uvedená v riadku 9 prenáša do riadku 56 priznania. V Prílohe k § 30c zákona daňovník uvedie aj ciele, ktoré sa snaží projektom dosiahnuť a ktoré sú merateľné po ukončení projektu.

Prílohu č. 2 vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy uvedené v § 51e zákona, ktoré mu plynú zo zdrojov v zahraničí. Na r. 01 až 06 sa uvádzajú predmetné príjmy v prípadoch, ak plynú daňovníkom od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale nejde o daňovník nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona. Na r. 07 až 17 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uplatní metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia a to takú metódu, ktorú určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Na r. 18 potom tento daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona po vyňatí a zápočte. Riadky 19 až 27 vypĺňa daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v nezmluvnom štáte podľa § 2 písm. x zákona. Na r. 28 potom daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona, ktorú následne prenesie na r. 105, kde sa uvádza súčet daní vypočítaných zo základu dane podľa § 4 a z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a tohto osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

Údaje na účely sociálneho a zdravotného poistenia vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje príjmy z osobnej asistencie na základe uzatvorenej zmluvy o jej výkone v súlade s § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. a každý daňovník s príjmami zo závislej činnosti a s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje ako daňový výdavok povinne platené poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Daňovník dosahujúci príjmy z osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nie je podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 10b zákona o zdravotnom poistení, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Z tohto dôvodu sa z jeho príjmu neplatia odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preto na riadkoch 01 až 07 uvedie pre tieto účely samostatne príjmy a výdavky a základ dane resp. daňovú stratu. V prípade, ak osobný asistent vedie podvojné účtovníctvo, vypĺňa na riadku 01 zaúčtované výnosy a náklady z činnosti osobného asistenta. Na riadku 08 sa prenesie úhrn poistného a príspevkov [z riadku 39 priznania – úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)], ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu (§ 5 ods. 8 zákona). Na riadkoch 09 a 10 sa rozpíše úhrn povinného poistného z riadku 08, na úhrn poistného na sociálne poistenie (zabezpečenie) a úhrn poistného na zdravotné poistenie, pričom v prípade obdobne plateného zahraničného poistenia z príjmov dosahovaných zo závislej činnosti v zahraničí, ak z predloženého potvrdenia o zahraničnom povinnom poistnom nie je možné rozdelenie tohto poistného podľa riadkov 09 a 10, vyplní sa len riadok 08, v ktorom sa uvedie úhrn povinného poistného z riadku 39 priznania [úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)].

Na riadku 11 daňovník uvedie z riadku preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného pod tabuľkou č. 1 časť pripadajúcu na preukázateľne zaplatené poistné na sociálne poistenie zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, o ktoré si znížil základ dane v danom roku a to platby poistného za 12 kalendárnych mesiacov uhradené od januára do decembra 2018 plus zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa zahrňuje aj platba poistného za december 2017 uhradená v januári 2018. Z takto stanoveného preukázateľne zaplateného poistného na sociálne poistenie daňovník vyčlení preukázateľne zaplatené poistné na dobrovoľné sociálne poistenie a uvedie ho na riadku 12. Upozornenie: Platba poistného za december 2018 zaplatená v januári 2019 sa do úhrnu poistného nezahrňuje. Súčasťou riadkov 11 a 12 nie je povinne alebo dobrovoľne preukázateľne zaplatené sociálne poistenie v zahraničí.

Na riadku 13 daňovník uvedie z riadku preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného pod tabuľkou č. 1 časť pripadajúcu na preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné poistenie zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, o ktoré si znížil základ dane v danom roku a to platby preddavkov za 12 kalendárnych mesiacov uhradené od januára do decembra 2018 plus zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa zahrňuje aj platba poistného za december 2017 uhradená v januári 2018. Upozornenie: Platba preddavku za december 2018, resp. nedoplatku za predchádzajúce obdobia zaplatená v januári 2019 sa do úhrnu poistného nezahrňuje. Súčasťou riadku 13 nie je povinne preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie v zahraničí. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku (preddavky, nedoplatky, atď.), t.j. vychádza zo sumy poistného na zdravotné poistenie, ktorú zohľadnil vo svojich nákladoch.

Na riadku 14 daňovník uvádza iba preukázateľne zaplatené preddavky na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, t.j. platby preddavkov uhradené v januári 2018 až decembri 2018, o ktoré si znížil základ dane v danom roku, a to bez zaplatených nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia z predchádzajúcich rokov a zahraničného poistenia. To znamená, že na príslušnom riadku sa uvedie aj platba preddavku na zdravotné poistenie za december 2017 uhradená v januári 2018. Upozornenie: Platba preddavku za december 2018 uhradená v januári roku 2019 sa do tohto riadku nezahrnie. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku (len preddavky) t. j. vychádza zo sumy preddavkov na zdravotné poistenie, ktorú zohľadnil vo svojich nákladoch.

Na riadku 15 daňovník, ktorý vedie podvojné účtovníctvo a ktorý nevypĺňa riadky 1 až 3 a riadky 5 až 9 v tabuľke č. 1, uvedie výnosy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, t.j. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správne posúdenie vzniku povinného sociálneho poistenia.

(Číselné údaje sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na dve desatinné miesta.)

Sadzba dane podľa § 15 zákona zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona je:

Sadzba dane podľa § 15 zákona z osobitného základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 7 zákona je 19%. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a na manželku (manžela): podľa pomôcky. Daňový bonus na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti: za I.- XII. mesiac suma 21,56 eura. Daňový bonus za celý rok 2018 na jedno vyživované dieťa je suma 258,72 eura (12 mesiacov)

Daňový bonus za celý rok 2018 na jedno vyživované dieťa je suma 258,72 eura (12 mesiacov)

6-násobok minimálnej mzdy = 480 x 6 = 2 880 eur

Základ dane = 15 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 3 830,02

Základ dane = 20 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 8 817,016 – (20 000,00 : 4) = 8 817,016 – 5 000,00 = 3 817,016 ÷ 3 817,02

Základ dane = 35 268,06

Nezdaniteľná časť základu dane = 8 817,016 – (35 268,06 : 4) = 8 817,016 – 8 817,015 = 0,001 = 0,01

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00 Manželka sa celý rok 2018 stará o vlastné dvojročné dieťa

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00 Manželke sa narodilo dieťa 15. augusta 2018 t.j. nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane vzniká až od septembra 2018 (§ 11 ods. 4 a 5 zákona) 1.

1.Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 830,02: 12 = 319,168 (pomerná mesačná výška NČ ZD) x 4 (počet mesiacov, počas ktorých spĺňa podmienky pre uplatnenie NČ ZD) = 1 276,673 ÷ 1 276,68

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 35 500,00 Manželka je celý rok 2018 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 35 500,00 Manželka je evidovaná na úrade práce od 1. mája 2018.

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie v sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (2 880 eur) a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy (5 760 eur), vzhľadom na mechanizmus výpočtu zamestnaneckej prémie, mu nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká (výsledkom výpočtu zamestnaneckej prémie je záporné číslo).

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy (5 760 eur), potom zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona z posudzovaných príjmov daňovníka. Postupné znižovanie zamestnaneckej prémie je zavedené v nadväznosti na výšku základu dane každého daňovníka, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 môže vzniknúť tomu daňovníkovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, túto vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri jej vyplatení postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 zákona, preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období podľa § 34 ods. 1 zákona je daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty a príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o daňový bonus. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia podľa § 34 ods. 1 zákona sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia, pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.

Výpočet poslednej známej daňovej povinnosti (ďalej len „PZDP“) na účely platenia preddavkov na daň

PZDP = Základ dane z {[r. (40 + 55 + 65 + 79) alebo z r. (40 + 55 + 65 + 79 - 82)] – suma nezdaniteľnej časti [§ 11 ods. 2 písm. a) platnej na zdaňovacie obdobie, na ktoré sa platia preddavky] x sadzba dane podľa § 15 zákona platná pre zdaňovacie obdobie, na ktoré sa preddavky platia} – r. 106

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) platné pri podávaní daňového priznania u daňovníka, ktorému posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul po 31.12.2018

(MF/011703/2018-721)

V riadku 03 sa uvedie trojmiestny kód právnej formy daňovníka (výber z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka nachádzajúci sa na konci tohto poučenia). Len v prípade daňovníka, ktorým je pozemkové spoločenstvo a spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (resp. iné spoločenstvo) sa uvádza okrem trojmiestneho kódu aj štvrtý údaj (číslo), ktorý slúži len na rozlíšenie spoločenstiev pre daňové účely.

V riadku 04 sa uvedie kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód SK NACE nahrádza kód OKEČ a klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ sa uvádza názov činnosti, z ktorej v zdaňovacom období daňovník dosiahol najvyšší príjem.

Právny nástupca daňovníka, ktorý podáva priznanie za daňovníka podľa § 49 ods. 6 zákona, uvádza v riadku 01 daňové identifikačné číslo daňovníka a v riadku 05 názov daňovníka, za ktorého podáva priznanie.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zk zákona sa ustanovenie § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017 naposledy uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2017 a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Ak daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok, končiace v rokoch 2015 až 2018, daňovú licenciu podľa § 46b zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017.

Daňovník na účely určenia výšky daňovej licencie podľa § 46b zákona vyznačí, či:

Definícia ročného obratu nie je ustanovená priamo v zákone, ale zákon sa odvoláva na § 6 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa za ročný obrat považuje u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý končí v priebehu kalendárneho roka 2018 tiež vyznačí skutočnosť, že daňovú licenciu neplatí iba z dôvodov uvedených v § 46b ods. 7 zákona. Ak daňovník uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 52zk zákona a § 46b ods. 5 zákona, zaškrtne pole na prvej strane a zároveň vyplní riadok 810, t. j. uvedie sumu daňovej licencie, ktorú by teoreticky platil (podľa kritérií, ktoré spĺňa k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva priznanie napr. k 31.12.2018), ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška daňovej licencie. Započítanie daňovej licencie vykoná daňovník v riadkoch 910 až 1000 a vyplní tabuľku K.

V riadku 100 sa uvedie u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva výsledok hospodárenia pred zdanením, zistený v účtovníctve (zisk alebo strata), neupravený vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti o nárok na podiel na zisku, či o povinnosť k úhrade straty vo vzťahu k spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárom komanditnej spoločnosti. U daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa uvedie rozdiel medzi príjmami a výdavkami (kladný alebo záporný). Ak je výsledkom hospodárenia zisk, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami kladný, riadok 100 sa označí znamienkom plus (+). Ak je výsledkom hospodárenia strata, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (-). Súčasťou riadku 100 je aj výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí.

V riadku 100 uvádza daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo výsledok hospodárenia upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona (tabuľka G2 riadok 3 alebo tabuľka G3 riadok 4).

Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve okrem poznámok.

Daňovník vyplňujúci tabuľku G3 predkladá ako prílohu priznania prehľad úprav vykonaných podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011053/2006- 72 z 15. februára 2006, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721 v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia (tabuľka G3 riadok 4).

V riadku 100 vykazuje daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie účtujúci:

V riadku 110 sa uvedie aj rozdiel zvyšujúci základ dane, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných a finančných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných a finančných vzťahoch (§ 17 ods. 5 zákona), ak nie je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100.

V riadku 130 sa uvedú v úhrne výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo § 21a zákona a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 19 zákona z III. časti – tabuľka A, okrem súm uvedených v riadkoch 140, 150 a 180. V riadku 140 sa uvádzajú sumy podľa § 17 ods. 19 zákona, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, t. j. neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o nich účtovalo ako o náklade:

V riadku 150 sa uvádza dočasný rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú odpisy tohto majetku podľa zákona (III. časť, kladný rozdiel riadku 1 a riadku 6 tabuľky B). V opačnom prípade sa použije riadok 250.

V riadku 170 sa vykoná úprava (zvýšenie) základu dane v prípade zrušenia daňovníka s likvidáciou a pri vyhlásení konkurzu (§ 17 ods. 8 zákona). U daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva budú v tomto riadku zahrnuté aj zostatky vytvorených zákonných rezerv a opravných položiek, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok (ak nesúvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu) za predpokladu, že táto úprava nie je už premietnutá v riadku 100. V tomto riadku sa uvedú aj rozdiely vzniknuté pri úprave základu dane pri predaji podniku (§ 17a zákona), pri nepeňažnom vklade (§ 17b a § 17d zákona) a pri zrušení daňovníka bez likvidácie (§ 17c a § 17e zákona), pričom ide o rozdiely, ktoré vznikajú u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, vkladá nepeňažný vklad, daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie. V tomto riadku sa rovnako uvedú rozdiely, ktoré podľa ustanovení § 17a až 17e zákona vznikajú u daňovníka, ktorý kupuje podnik alebo jeho časť, je príjemcom nepeňažného vkladu alebo je právnym nástupom daňovníka zrušeného bez likvidácie. Úprava (zníženie) základu dane sa vykoná v riadku 280. Rozčlenenie položiek (podľa účtovných skupín) z úhrnnej sumy uvedenej v tomto riadku sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. V riadku 180 sa uvedú ostatné sumy zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ak nie sú už uvedené v riadkoch 110 až 170. Daňovník, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti v tomto riadku uvedie rozdiel medzi jeho podielom na základe dane (alebo daňovej strate) a podielom na výsledku hospodárenia verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, pokiaľ je tento rozdiel kladný (ak je tento rozdiel záporný, uvedie ho v riadku 290). V riadku 180 sa uvedú aj:

Vecná náplň riadku 180 sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V riadku 210 sa uvádzajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 zákona, ak sú súčasťou riadku 100. Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona predmetom dane nie je podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, podiel na výsledku podnikania vyplatený tichému spoločníkovi, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou okrem týchto príjmov plynúcich od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x). Podľa § 52 ods. 24 zákona, ustanovenie § 12 ods. 7 písm. c) zákona sa použije na podiely na zisku vyplácané zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona, t. j. na podiely na zisku vyplácané z výsledku hospodárenia vykázaného v zdaňovacom období za rok 2004, resp. z výsledku hospodárenia vykázaného v zdaňovacom období nasledujúcom po roku 2003. V riadku 210 sa uvedú aj príjmy nezahrnované do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona, z ktorých je daň vyberaná zrážkou (§ 43 zákona), vybraním ktorej je daňová povinnosť splnená – doteraz uvádzané na r. 240. V riadku 240 sa uvedú príjmy (výnosy) oslobodené od dane podľa § 13a zákona a § 13b zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100. Ide o príjmy (výnosy) z :

Daňovník, ktorý vypĺňa riadok 240, vypĺňa aj Prílohu k § 13a a § 13b zákona.

V riadku 1 tejto prílohy sa uvádza úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13a zákona, v riadku 2 úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13b zákona. Údaj z riadku 3, na ktorom sa uvádza úhrnná výška oslobodenia spolu podľa § 13a a § 13b zákona, sa prenáša do riadku 240. V Prílohe k § 13a a § 13b zákona daňovník uvádza aj číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený, alebo názov počítačového programu (softvér).

V riadku 260 sa uvedú príjmy (výnosy) z predaja akcií akciovej spoločnosti, obchodného podielu u spoločníka s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí oslobodené od dane podľa § 13c zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100 a sú splnené podmienky pre oslobodenie uvedené v § 13c zákona a § 52zn ods. 17 zákona.

V riadku 270 sa uvedú sumy:

V riadku 290 sa uvedú ostatné sumy znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ak nie sú už uvedené v riadkoch 210 až 280. V riadku 290 sa uvedú aj:

Vecná náplň riadku 290 sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V riadku 301 sa uvádza základ dane alebo daňová strata podľa § 17 ods. 38 zákona. U daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, je súčasťou tohto základu dane alebo daňovej straty aj časť základu dane alebo daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, pripadajúca na spoločníka alebo komplementára. V tomto riadku sa uvádza aj základ dane alebo daňová strata nerezidenta vyčíslená v riadku 10 tabuľky H. Riadok 302 vypĺňa daňovník, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane uvedeného v riadku 301 pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu, resp. pomernej časti ročného odpisu z osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 zákona) a daňovník, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci pri prenajatom osobnom automobile so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 zákona). Uvádza sa suma, ktorá zvyšuje základ dane. Suma celého ročného odpisu je súčasťou sumy v riadku 2 tabuľky B, v ktorom sa uvádza suma daňových odpisov hmotného majetku pred úpravou podľa § 17 ods. 34 zákona. V riadku 303 sa uvádza suma členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva v právnickej osobe, ktorá prevyšuje limit ustanovený v § 19 ods. 3 písm. n) zákona. V riadku 304 sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, uvádza suma výdavkov za alkoholické nápoje – víno (§ 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. spotrebnej dane z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov) poskytované ako reklamný predmet, prevyšujúca 5 % zo základu dane. Víno je považované za reklamný predmet, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur/ks. Ak hodnota vína spĺňajúceho kritérium reklamného predmetu presiahne v úhrne 5 % zo základu dane uvedeného v riadku 301, uvedie sa v riadku 304 suma prevyšujúca týchto 5 %. U daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, sa víno považuje za reklamný predmet, ak jeho hodnota neprevyšuje 17 eur/ks bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane.

V riadku 305 sa uvádza suma zvýšenia základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona. Podľa § 17 ods. 19 písm. h) sú súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe, poskytnuté počas obdobia trvania tejto zmluvy v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane. Ak daňovník vykáže v riadku 301 daňovú stratu alebo 0 je povinný o sumu zaplateného sponzorského zvýšiť základ dane. V tomto riadku sa uvádza aj suma nepoužitého sponzorského, ak sponzor vykázal kladný základ dane v riadku 301, avšak sponzorovaný nepoužil všetky prostriedky prijaté na základe zmluvy o sponzorstve v športe v príslušnom zdaňovacom období.

V riadku 306 sa uvádza suma zvýšenia základu dane podľa § 17 ods. 39 zákona. Ak držiteľ motorového vozidla , ktoré je určené na predaj do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa 6. bodu poznámok k položke 65 sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č. 342/2016 Z. z. vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu tohto poplatku, zvýšiť základ dane o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovania, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Takto postupuje v každom zdaňovacom období, až kým nedôjde k úhrade poplatku.

V riadku 307 sa uvádza v úhrne suma zníženia základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona pri poskytovaní praktického vyučovania žiakovi na základe učebnej zmluvy uzatvorenej medzi daňovníkom ako zamestnávateľom a zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom podľa § 19 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V riadku 308 sa uvádza v úhrne suma kladných základov dane kontrolovaných zahraničných spoločností podľa § 17h zákona, u ktorých vzniká povinnosť zahrnúť ich do základu dane podľa § 17h ods. 4 až 6 zákona. Podľa § 52zo zákona sa ustanovenia § 17h zákona použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019. Uvedený riadok 308 preto môže vyplniť právnická osoba, ktorej zdaňovacie obdobie skončí počas roka 2019 a vznikne jej povinnosť podať priznanie na tomto tlačive. Suma uvedená na r. 308 môže byť v budúcich zdaňovacích obdobiach aj záporná, ak by daňovník uplatnil postup podľa § 17h ods. 9 až 11 zákona; v tomto prípade uvádza sumu na r. 308 so záporným znamienkom (-).

Riadok 320 vypĺňa len komanditná spoločnosť a verejná obchodná spoločnosť (verejná obchodná spoločnosť vypĺňa priznanie len po riadok 400, na ktorom vykazuje nulu).

V riadku 330 sa uvedie úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Na účely vyňatia základov dane podliehajúcich zdaneniu v zahraničí je základom dane rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona, vyčíslený podľa § 14 zákona. Ak je daňovníkom spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, bude suma uvedená v tomto riadku obsahovať aj na neho pripadajúcu pomernú časť príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí z tejto spoločnosti, vynímaných zo základu dane podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ak sú zahrnuté do základu dane v riadku 310. Daňovník uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka rozčlenenie úhrnnej čiastky z tohto riadku na časť vzťahujúcu sa k verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a na časť vzťahujúcu sa k vlastnej podnikateľskej činnosti daňovníka.

V riadku 410 sa vykoná odpočet daňovej straty na základe výpočtu v tabuľke D. Daňová strata daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti sa upraví o časť základu dane alebo daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti pripadajúcej na spoločníka alebo komplementára.

V riadku 500 sa uvádza základ dane z riadku 400 znížený o daňovú stratu zaokrúhlený na eurocenty nadol. Ak je v riadku 400 uvedená daňová strata alebo nula, potom sa v riadku 500 uvedie nula.

V riadku 501 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30c zákona – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona.

V hornej časti Prílohy k § 30c zákona uvedie daňovník číslo projektu z celkového počtu projektov (napr. 001/001, 002/003 a pod.) a dátum začiatku realizácie projektu. V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla pri jednotlivom projekte. V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovník realizuje viaceré projekty, je povinný vyplniť prílohu za každý projekt samostatne (každý projekt = samostatná príloha). Riadky 7, 8 a 9 sa vypĺňajú iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1.

Riadok 7 obsahuje úhrnnú sumu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 zákona skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období za všetky projekty. Riadok 7 vypĺňa aj daňovník, ktorý odpočítava výdavky (náklady) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona iba na jeden projekt, pričom tento riadok obsahuje rovnaký údaj, aký je uvedený v riadku 6. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500.

V riadku 8 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 8 po zohľadnení sumy v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500. Daňovník uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka sumu odpočtu výdavkov podľa § 30c ods. 2 zákona na ktorej odpočítanie má nárok v príslušnom zdaňovacom období, ako aj neuplatnenú sumu odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona, ktorú si prenáša do nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 30c ods. 9 zákona.

Riadok 9 sa vypĺňa iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1 a obsahuje súčet súm uvedených v riadku 7 a riadku 8. Suma v riadku 9 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500; zároveň sa suma uvedená v riadku 9 prenáša do riadku 501 priznania.

V Prílohe k § 30c zákona daňovník uvedie aj ciele, ktoré sa snaží projektom dosiahnuť a ktoré sú merateľné po ukončení projektu.

V riadku 510 sa uvádza základ dane z riadku 500 znížený o odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj zaokrúhlený na eurocenty nadol. Ak je v riadku 500 uvedená nula, potom sa v tomto riadku a v riadku 600 uvedie nula.

V riadku 550 sa uvádza sadzba dane podľa § 15 písm. b) prvého bodu zákona.

V riadku 610 sa uvádza úľava na dani (napr. podľa § 35, 35a, 35b a § 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prechodné ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 zákona a § 30a a 30b zákona). V tomto riadku sa uvádza aj suma úľavy na dani podľa § 30d zákona v znení účinnom od 1. januára 2019, ktorú si uplatňuje sociálny podnik podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Daňovník v popise položky riadku 610 vypíše na označené miesto tú úľavu, ktorú si uplatňuje.

V riadku 710 sa uvádza zápočet dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 zákona, uvedenej v III. časti - tabuľke E a v riadku 6. V riadku 810 sa uvádza ustanovená suma daňovej licencie podľa § 46b ods. 2, 3 a 6 zákona, a to na základe skutočností, či daňovník k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia bol platiteľom dane z pridanej hodnoty, či jeho ročný obrat za zdaňovacie obdobie presiahol 500 000 eur a či uplatňuje zníženie daňovej licencie podľa § 46b ods. 3 zákona na polovicu. Riadok 810 vypĺňa aj daňovník, ktorý uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 46b ods. 5 zákona a podľa § 52zk zákona, pričom uvedie sumu daňovej licencie, ktorú by teoreticky platil, ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška daňovej licencie (podľa kritérií, ktoré spĺňa k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva daňové priznanie napr. k 31.12.2018) .

V riadku 820 sa uvádza kladný rozdiel medzi daňovou licenciou z riadku 810 a daňou po úľavách a po zápočte dane z riadku 800. Daňovník má nárok na zápočet takto vypočítaného kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňovou povinnosťou v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 46b ods. 5 zákona. Sumu z toho riadku v príslušnom zdaňovacom období neuvádza v tabuľke K. Do tabuľky K ju uvedie až v nasledujúcom zdaňovacom období.

V riadku 900 uvedie daňovník sumu, ktorá predstavuje sumu daňovej licencie, ak:

pričom suma v riadku 900 predstavuje súčet dane z riadku 800 a časť daňovej licencie do výšky ustanovenej sumy daňovej licencie. Riadky 910 až 1000 sa vypĺňajú len v prípade, ak je vyplnený údaj v riadku 5 v stĺpci 4 tabuľky K, t. j. len v prípade zápočtu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období. V riadku 910 sa uvádza kladný rozdiel medzi daňou z riadku 800 a ustanovenou sumou daňovej licencie z riadku 810, od ktorého je možné odpočítať kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období. V riadku 920 sa uvedie suma zápočtu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období podľa § 46b ods. 5 zákona na základe výpočtu v tabuľke K. V riadku 1000 sa uvedie daň po zápočte daňovej licencie z predchádzajúcich zdaňovacích období ako rozdiel dane uvedenej v riadku 800 a započítavaného kladného rozdielu uvedeného v riadku 920. V riadku 1010 sa uvádza suma preddavkov na daň zaplatených daňovníkom v zdaňovacom období podľa § 42 a § 51c ods. 1 zákona (znížená o časť prevyšujúcu preddavky na daň zaplatené do lehoty na podanie priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá bola daňovníkovi vrátená na základe žiadosti podľa § 42 ods. 9 zákona). Daňovník do tejto sumy uvádza aj tie preddavky na daň, ktoré uhradil po skončení zdaňovacieho obdobia, do lehoty na podanie priznania, ak sa vzťahujú k daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa priznanie podáva (napr. preddavok splatný v novembri 2018, ktorý daňovník uhradil vo februári 2019, t. j. do lehoty na podanie priznania (31.3.2019), avšak vzťahuje sa na zdaňovacie obdobie roka 2018). Rovnako súčasťou tejto sumy je aj preplatok použitý na úhradu preddavkov podľa § 79 daňového poriadku. Do tejto sumy sa nezapočítavajú preddavky na daň platené daňovníkom na budúce zdaňovacie obdobie. V riadku 1030 sa uvádza suma dane vybraná zrážkou platiteľom dane za daňovníka, ak zrazená daň je považovaná za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 zákona.

V riadku 1040 sa uvádza celková suma preddavkov na daň, pričom suma dane vybranej zrážkou uvedená v riadku 1030 je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 zákona. V riadku 1050 sa uvádza daň po prípadnom zápočte daňovej licencie z predchádzajúcich zdaňovacích období alebo daňová licencia pred úpravou o preddavky na daň. V riadku 1060 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona. V tomto riadku sa uvádza suma z riadku 29 – IV. časti – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona. V riadku 1061 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 30 – IV. časti vzťahujúca sa k presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. V riadku 1062 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 31 – IV. časti vzťahujúca sa k presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do iného štátu, ako je štát uvedený v riadku 1061. V riadku 1070 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona z riadku 9 – V. časti – Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona. V riadku 1080 sa uvádza celková daň alebo daňová licencia ako súčet riadkov 1050, 1060 a 1070. V riadku 1090 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona, ktorú bude daňovník platiť v splátkach. Podľa § 17g ods. 1 zákona má daňovník možnosť daň vzťahujúcu sa na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, platiť v splátkach. Ak chce daňovník túto možnosť využiť vyplní riadok 1090, kde uvedie sumu z riadku 1061 a zároveň je povinný vyplniť VIII. časť – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach. V riadku 1100 sa uvádza daň alebo daňová licencia na úhradu, t. j. nedoplatok dane (+). Ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 5 eur, v riadku 1100 sa uvedie nula a daň na úhradu sa neplatí, a to aj v prípade, ak daňovník použije postup podľa § 50 zákona. V riadku 1101 sa uvádza daňový preplatok (-). Suma dane vybranej zrážkou uvedená v riadku 1030 je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 zákona. V riadku 1110 sa uvádza daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie na účely stanovenia výšky platených preddavkov na daň podľa § 42 ods. 6 zákona. Pri výpočte sa základ dane uvedený v riadku 500 prenásobí sadzbou dane platnou pre zdaňovacie obdobie, na ktoré sú preddavky na daň platené. Táto suma sa zníži o hodnoty uvedené v riadkoch 610, 710 a 1030.

Pri stanovení preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby sa postupuje podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona.

Ak si daňovník uplatňuje v riadku 610 úľavu v zmysle § 35, resp. § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, riadok 1110 sa nevyplňuje a daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň.

Riadky 1120 až 1190 sa vypĺňajú len vtedy, ak daňovník podáva dodatočné priznanie. Hodnoty v riadkoch 1120, 1140, 1160 a 1180 sa uvádzajú v absolútnych hodnotách, t. j. bez znamienka mínus (-).

Daňovník vypĺňa len tie tabuľky III. časti, ktoré vecne súvisia s údajmi jeho priznania.

Táto tabuľka je rozpisom úhrnnej sumy uvedenej v II. časti v riadku 130.

V riadku 6 sa uvádzajú výdavky na reprezentáciu a výdavky na reklamné predmety podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona.

V riadku 16 sa uvedú v úhrne ostatné položky, ktoré sú súčasťou sumy uvedenej v II. časti riadku 130, a nie sú súčasťou riadkov 1 až 15. V tomto riadku sa uvádzajú aj výdavky na víno, avšak len tie, ktoré boli vynaložené na víno nespĺňajúce kritérium reklamného predmetu, t. j. ktorého hodnota prevyšuje 17 eur/ks. Limitácia výdavkov na víno, ktoré spĺňa kritérium reklamného predmetu, sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, uvádza v riadku 304.

V riadku 2 uvádza daňovník úhrn daňových odpisov hmotného majetku, ktorý zahŕňa:

Súčasťou riadku 2 nie sú odpisy, ktoré si môže uplatniť daňovník pri predaji hmotného majetku, u ktorého je cena limitovaná výškou príjmov (výnosov) dosiahnutých z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona, pripadajúce na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval. Tieto sa uvádzajú v riadku 5.

Údaje v tabuľke C1 vypĺňajú daňovníci účtujúci podľa:

V riadku 4 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 zákona, t. j. zisk z predaja tohto majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane.

V riadku 5 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane.

Údaje v tabuľke C2 vypĺňajú daňovníci účtujúci podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky, účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania (oznámenie č. 472/2010 Z. z.) v znení neskorších predpisov.

V riadku 4 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 zákona, t. j. zisk z predaja tohto majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane.

V riadku 5 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane.

V stĺpci 1 sa uvádza osobitný odpočet daňovej straty po skončení uplatňovania nároku na daňový úver podľa § 35a a § 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V riadku 1 daňovník uvádza celkovú výšku daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré si prvýkrát uplatňoval nárok na daňový úver. V riadku 2 uvádza sumu odpočítavanú v príslušnom zdaňovacom období a v riadku 3 zostávajúcu časť na odpočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak suma uvedená v riadku 2 pozostáva z daňových strát vykázaných podľa rôznych zákonov o dani z príjmov uvedie sa spôsob vyčíslenej sumy v riadku 2 na odpočítanie v bežnom období v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V stĺpcoch 2 a 3 v riadku 1 sa uvádza výška daňovej straty vykázaná v jednotlivých zdaňovacích obdobiach u daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b zákona. V riadku 2 sa uvádza suma odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období podľa § 30a ods. 3 písm. b) alebo § 30b ods. 3 písm. b) zákona, t. j. daňová strata je odpočítavaná nerovnomerne do výšky vykázaného základu dane. V riadku 3 sa uvádza vždy zostatok neodpočítanej daňovej straty, ktorú je možné odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. V stĺpcoch 4 až 7 v riadku 1 sa uvádza celková výška daňovej straty vykázanej podľa § 30 zákona za príslušné zdaňovacie obdobie ukončené najskôr v kalendárnom roku 2014. Daňové straty sa vypĺňajú od najstaršej vykázanej daňovej straty po najnovšiu. Daňová strata vykázaná v príslušnom zdaňovacom období sa uvádza iba v riadku 400 a v tabuľke D sa uvádza až v nasledujúcom zdaňovacom období. V riadku 2 sa uvedie suma daňovej straty, ktorú daňovník odpočíta od základu dane v príslušnom zdaňovacom období – jej výška však nesmie presiahnuť ¼ zo sumy uvedenej v riadku 1. V riadku 3 uvádza daňovník zostatok daňovej straty, ktorú môže odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 ods. 1 zákona, t. j. vykázanú daňovú stratu zníženú o príslušnú ¼ za každé zdaňovacie obdobie možného odpočtu bez ohľadu na skutočne odpočítanú výšku daňovej straty. V stĺpci 8 sa uvádza v riadku 2 súčet súm z riadku 2 v stĺpcoch 1 až 7 (tento súčet sa uvedie aj v riadku 410 priznania). V riadku 3 sa uvádza súčet súm z riadku 3 v stĺpcoch 1 až 7.

V riadku 1 sa uvádza kladný základ dane prevzatý z II. časti z riadku 400.

V riadku 2 sa uvádza úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, zaokrúhlený na eurocenty nadol. Úhrnom príjmov (základov dane) zdanených v zahraničí sa na účely zápočtu rozumie rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona, vyčíslený podľa § 14 zákona.

Rozpis čiastkových základov dane v členení podľa jednotlivých štátov sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V riadku 3 sa uvedie percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období [(r. 2 : r. 1) x 100], zaokrúhlený na dve desatinné miesta podľa § 47 ods. 2 zákona. Ak vypočítaný percentuálny podiel je vyšší ako 100, v riadku 3 sa uvedie v maximálnej výške 100,00.

V riadku 4 sa uvedie maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, zaokrúhlená na eurocenty nahor [(r. 700 II. časti x r. 3) : 100].

V riadku 5 sa uvedie úhrn dane zaplatenej v zahraničí uplatňovanej na zápočet, vzťahujúcej sa k príjmom uvedeným v riadku 2 (zaokrúhlený na eurocenty nahor). Pri započítavaní dane zaplatenej z príjmu v zahraničí na úhradu dane podľa zákona je daňovník povinný preukázať výšku dosiahnutého príjmu a sumu dane zaplatenej z tohto príjmu v zahraničí. V tomto riadku sa uvedie len tá časť dane, ktorá môže byť v štáte zdroja príjmov vybraná v súlade s príslušným ustanovením zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri prepočte dane zaplatenej v zahraničí na euro sa na účely zápočtu použije kurz uvedený v § 31 zákona. Prepočet čiastky uvedenej v tomto riadku podľa jednotlivých mien sa uvedie v osobitnej prílohe.

V riadku 6 sa uvedie výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať (uvedie sa nižšia suma z riadkov 4 a 5). Suma uvedená v tomto riadku sa prevezme do riadku 710 - II. časti.

Tabuľku vypĺňa daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona. Túto tabuľku nevypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, tabuľku F nevypĺňa ani daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie, keďže vypĺňa tabuľku C1 alebo C2 podľa spôsobu vedenia účtovníctva. Túto tabuľku vypĺňa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod], ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona.

Tabuľku G1 vypĺňa každý daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona.

Tabuľku G2 vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva v súlade s § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Tento daňovník nevypĺňa tabuľku F. Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by sa vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by daňovník účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve, napr. pre banky, poisťovne, správcovské spoločnosti a pod. okrem poznámok. Daňovník – obchodná spoločnosť podľa § 17a ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve, predkladá evidenciu v rozsahu účtovnej závierky podľa opatrenia vydaného MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve v závislosti od toho, do ktorej veľkostnej skupiny by sa podľa § 2 ods. 5 až 8 zákona o účtovníctve zatriedila okrem poznámok.

Tabuľku G3 vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a upravuje tento výsledok hospodárenia podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72 v znení Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721. Ako prílohu priznania predkladá daňovník vyplňujúci tabuľku G3 prehľad úprav vykonaných podľa citovaného opatrenia z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia.

Tabuľku vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 zákona] (ďalej len „nerezident“), ktorý podnikal v zdaňovacom období na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo dosahoval príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky a príjmy, z ktorých daň vybranú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 zákona.

V riadku 1 sa uvádza úhrn základov dane alebo daňových strát daňovníka z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky a ktorý zisťuje základ dane iným spôsobom ako podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona.

V riadku 2 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

Tabuľku vypĺňa daňovník, ktorý uskutočňuje transakcie so závislými osobami v tuzemsku aj v zahraničí.

V riadku 1 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosových úrokov z poskytnutých úverov alebo pôžičiek, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladových úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V riadku 2 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladov na nákup služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V riadku 3 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z poskytnutých licenčných práv (z príjmu za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladov z prijatých licenčných práv (z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. Licenčnými poplatkami, ktoré sa uvádzajú v riadku 3, sa rozumejú odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), alebo odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, alebo nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky. Daňovník už neuvádza tieto transakcie na iných riadkoch tabuľky I. V riadku 4 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja nehmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného nehmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia. V tomto riadku sa uvádza nehmotný majetok, pri ktorého predaji, resp. nákupe dochádza k prevodu všetkých majetkových a dispozičných práv k nehmotnému majetku. V riadku 4 „Nehmotný majetok“ daňovníci uvádzajú napr. príjem z predaja nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou. Napr. softvérová spoločnosť vyvinula softvér k fiškálnym pokladniciam „ERP“, avšak po určitom období zistila, že aktivity súvisiace s poskytovaním tohto softvéru nie sú pre spoločnosť ziskové. Dôvodom bolo, že softvérová spoločnosť nenašla dostatok zákazníkov na trhu. Z tohto dôvodu v rámci skupiny závislých osôb našla partnera (závislú osobu), ktorý má vybudované dostatočné portfólio zákazníkov, pre ktorých by bol daný produkt vhodný. Na základe toho mu majetkové právo k tomuto softvéru predala, a tým mu predala právo nakladať s týmto majetkom. Softvérová spoločnosť stratila predajom tohto majetkového práva právo nakladať s nim a šíriť ho ďalej. Príjem z takéhoto predaja potom daňovník uvádza v riadku 4 tabuľky I priznania. V riadku 5 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja hmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného hmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia. V riadku 6 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja finančného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného finančného majetku počas zdaňovacieho obdobia. V riadku 7 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja materiálu, výrobku alebo tovaru, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpených zásob materiálu, výrobkov alebo tovaru počas zdaňovacieho obdobia.

Tabuľku J vypĺňa nerezident, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona, ak dosahuje príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona. V riadku 1 sa uvádza výnos dosiahnutý z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky. V riadku 2 sa uvádza výnos z nájomného a iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky.

Tabuľka K – Evidencia a zápočet daňovej licencie podľa § 46b zákona 3 4

Tabuľku K vypĺňa daňovník, ktorý uplatňuje zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období (riadok 820 priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie). Keďže tabuľka K obsahuje nielen zápočet, ale aj evidenciu daňovej licencie podľa § 46b zákona, vypĺňa tabuľku K aj ten daňovník, ktorý síce v príslušnom zdaňovacom období, t. j. v zdaňovacom období za ktoré podáva priznanie, neuplatňuje započítanie daňovej licencie (napr. z dôvodu vykázania daňovej straty), avšak v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach mu vznikol nárok na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou. Do tabuľky uvádza práve tieto kladné rozdiely z predchádzajúcich zdaňovacích období.). Údaje v tabuľke K sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. Do tabuľky K v príslušnom zdaňovacom období daňovník neuvádza kladný rozdiel za príslušné zdaňovacie obdobie, t. j. údaj z riadku 820. Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vykázaný v príslušnom zdaňovacom období v riadku 820 sa v tabuľke bude uvádzať až v nasledujúcom zdaňovacom období.

V stĺpci 1 uvedie daňovník zdaňovacie obdobie, v ktorom vykázal kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou. V stĺpci 2 uvedie celkovú sumu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou bez ohľadu na to, akú sumu už z tohto kladného rozdielu započítal. V stĺpci 3 uvádza časť kladného rozdielu, ktorú započítal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. V stĺpci 4 uvádza sumu kladného rozdielu, ktorý započítava v príslušnom zdaňovacom období a v stĺpci 5 uvedie sumu kladného rozdielu, zostávajúcu na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak daňovník v stĺpci 5 vykáže zostávajúcu časť vo výške 0,- t. j. kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vykázaný za jednotlivé zdaňovacie obdobie je plne započítaný, alebo ak v súlade s § 46b ods. 5 a ods. 8 písm. a) zákona nárok na zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou v nasledujúcom zdaňovacom období zaniká, nevykazuje toto obdobie pri vyplnení tabuľky K v nasledujúcom zdaňovacom období.

V stĺpci 4 v riadku 5 sa uvádza celková suma kladného rozdielu započítavaná v príslušnom zdaňovacom období, ktorej výška však nesmie presiahnuť sumu uvedenú v riadku 910 priznania. Údaj zo stĺpca 4 v riadku 5 sa zároveň prenáša do riadku 920 priznania.

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, zaplatil v zdaňovacom období 2016 a 2017 daňovú licenciu vo výške 480 eur, za tieto zdaňovacie obdobia vykázal daňové straty. V zdaňovacom období 2018 sa stal platiteľom DPH, dosiahol obrat do 500 000 eur a výška jeho daňovej povinnosti vyčíslenej v riadku 800 bola vo výške 1 600 eur. V súlade s § 52zk zákona má daňovník možnosť uplatniť si zápočet daňovej licencie v zdaňovacom období 2018, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie vykázanú podľa podmienok § 46b ods. 2 zákona platného do 31.12.2017 za zdaňovacie obdobie 2018, t. j. vo výške 640 (1 600 – 960) eur .

Zostávajúcu neuplatnenú časť daňovej licencie zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2017 vo výške 320 eur si bude môcť daňovník uplatniť v zdaňovacom období 2019 a 2020 v závislosti od dosiahnutej daňovej povinnosti vyčíslenej v príslušných zdaňovacích obdobiach.

V tejto časti sa vypočíta daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona. Vzhľadom na možnosť platenia dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona vzťahujúcu sa na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, v splátkach, je potrebné rozlíšiť, na ktorú časť dane z osobitného základu dane je možné povoliť splátky. Pri zdaňovaní podľa § 17f zákona, ktoré sa uvádza v tejto časti priznania sa uplatňuje „fikcia predaja“, t. j. vyčíslenie základu dane ako pri predaji individuálneho majetku alebo podniku alebo jeho časti.

Riadky 1 až 13 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok.

V riadkoch 1 až 6 stĺpca 1 sa v úhrne podľa jednotlivých kategórii majetku uvedie reálna hodnota individuálneho majetku presunutého do zahraničia podľa § 17f ods. 1 zákona. V riadkoch 1 až 6 stĺpca 2 sa v úhrne podľa jednotlivých kategórii majetku uvedú výdavky, ktoré je možné uplatniť k jednotlivým druhom majetku, a to výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b) e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) zákona a hodnotu zásob. V riadku 7 sa uvedie reálna hodnota majetku a záväzkov presunutých podľa § 17f ods. 2 zákona pri odchode daňovníka do zahraničia alebo pri presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia. Riadky 8 a 9 vypĺňa iba daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona (obdobne ako pri predaji podniku alebo jeho časti). Daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) alebo d) zákona, vyplní iba riadok 7 a následne pokračuje až riadkami 10 a 11. V riadku 10 sa uvedie úhrn súm, ktoré zvyšujú osobitný základ dane (obdobne ako základ dane vyčíslený pri predaji podniku alebo jeho časti) primerane podľa § 17a zákona. V riadku 11 sa uvedie úhrn súm, ktoré znižujú osobitný základ dane (obdobne ako základ dane vyčíslený pri predaji podniku alebo jeho časti) primerane podľa § 17a zákona. V riadku 12 sa uvedie zisk/strata z osobitného základu dane vyčísleného pri odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia V riadku 13 sa uvedie zisk/strata z presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom sa umožňuje platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach.

Riadky 14 až 26 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom nie je možné platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach. Riadky 14 až 26 sa vyplnia obdobne ako riadky 1 až 13.

V riadku 27 sa uvedie celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2 zákona ako súčet osobitných základov dane z riadkov 13 a 26, avšak celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 3 zákona nesmie mať zápornú hodnotu. Ak je súčet týchto riadkov záporné číslo, uvedie sa v tomto riadku 0. V riadku 29 sa uvedie daň z osobitného základu dane [(r. 27 x r. 28) : 100] zaokrúhlená na eurocenty nadol. Suma z riadku 29 sa uvedie aj v riadku 1060 v II. časti. V riadku 30 sa uvádza časť dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 29, ktorú je možné na základe rozhodnutia daňovníka platiť podľa § 17f zákona v splátkach. Suma z riadku 30 sa uvedie aj v riadku 1061 v II. časti. V riadku 31 sa uvádza časť dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 29, ktorú nie je možné platiť podľa § 17g zákona v splátkach. Suma z riadku 30 sa uvedie aj v riadku 1062 v II. časti.

Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona sú predmetom dane príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) zákona, ak plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona.

V riadkoch 1 až 3 stĺpca 1 sa uvedie úhrn príjmov (neznížených o výdavky) podľa jednotlivých kategórií príjmov, a to podiel na zisku (dividenda), podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 4 sa v stĺpci 1 uvedie úhrn vyrovnacích podielov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 4 v stĺpci 2 sa uvedie úhrn výdavkov, o ktoré je možné znížiť vyrovnacie podiely podľa § 51e ods. 3 zákona, t. j. o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákona, a to za každý podiel jednotlivo. Ak hodnota splateného vkladu je vyššia ako vyrovnací podiel, na rozdiel sa neprihliada. V riadku 5 sa v stĺpci 1 uvedie úhrn podielov na likvidačnom zostatku, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 5 v stĺpci 2 sa uvedie úhrn výdavkov, o ktoré je možné znížiť podiely na likvidačnom zostatku podľa § 51e ods. 3 zákona, t. j. o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákona, a to za každý podiel jednotlivo. Ak hodnota splateného vkladu je vyššia ako podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada. V riadku 7 sa uvedie osobitný základ dane podľa § 51e zákona ako rozdiel úhrnu príjmov (výnosov) z riadku 6 stĺpca 1 a úhrnu výdavkov (nákladov) z riadku 6 stĺpca 2. V riadku 9 sa uvedie daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona ako súčin základu dane z riadku 7 a sadzby dane 35 % z riadku 8.

V súlade s § 50 ods. 1 zákona, je daňovník oprávnený vyhlásiť v priznaní v lehote na podanie priznania, že suma zodpovedajúca ustanovenému percentu zaplatenej dane (podiel zaplatenej dane) sa má poukázať ním určenej právnickej osobe (prijímateľovi). Podmienky poskytnutia podielu zaplatenej dane prijímateľovi sú uvedené v § 50 zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačí túto skutočnosť v VI. časti vyplnením zaškrtávacieho poľa. Daňovník, ktorý uplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačením zaškrtávacieho poľa dáva súhlas správcovi dane s uverejnením svojich údajov v rozsahu podľa § 50 ods. 8 zákona.

IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

Príklad: IČO prijímateľa je v Zozname prijímateľov vedenom Notárskou komorou uvedené nasledovne: 00360918

Do vyhlásenia daňovník uvedie:

V riadku 1 sa uvádza suma dane z príjmov právnickej osoby, z ktorej je možné poukázať podiel zaplatenej dane podľa § 50 zákona. V riadku 1 sa uvedie suma z riadku 1080. Ak súčasťou riadku 1080 je aj daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona, ktorú bude platiť daňovník v splátkach podľa § 17g zákona, potom v riadku 1 uvedie rozdiel súm uvedených v riadku 1080 a riadku 1090.

Riadok 2 vypĺňa daňovník pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2018, ktorý najneskôr v lehote na podanie priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % z r. 1 ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, na účely vymedzené v § 50 ods. 5 zákona. Daňovník v tomto riadku uvedie sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar, ktoré poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia, ako aj sumu finančných prostriedkov poskytnutých ako dar najneskôr do lehoty na podanie tohto priznania.

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia roka 2018 finančný dar vo výške 1 000,- € a do lehoty na podanie priznania poskytol ešte finančný dar vo výške 300,- €. Priznanie podal v lehote na podanie priznania, v ktorom vykázal v VI. časti v riadku 2 sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar vo výške 1 300,- €. V riadku 1 vykázal daň 200 000,- €. Suma zodpovedajúca 0,5 % z riadku 1 bola vo výške 1 000,- € (ide o zjednodušený príklad bez vplyvu daňovej licencie). Daňovník splnil podmienku podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona a je oprávnený vyhlásiť v priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa môže poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 zákona. Suma finančného daru poskytnutého do lehoty na podanie priznania, uvedená v riadku 2 sa započítava do sumy finančného daru poskytnutého za zdaňovacie obdobie 2018 a nie je možné túto sumu alebo jej časť započítať ako dar poskytnutý za zdaňovacie obdobie roka 2019. Riadok 3 vypĺňa len ten daňovník, ktorý poskytol finančné prostriedky ako dar v ustanovenej výške uvedenej v riadku 2. V tomto prípade je oprávnený poukázať 2 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa). Riadok 4 vypĺňa len ten daňovník, ktorý v lehote na podanie priznania neposkytol žiadne finančné prostriedky ako dar, resp. poskytol finančné prostriedky ako dar, ktorých výška bola nižšia ako je 0,5 % z riadku 1. V tomto prípade je oprávnený poukázať 1 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa).

Uvedú sa údaje o osobe oprávnenej na podanie priznania za právnickú osobu. V časti Vzťah k právnickej osobe sa uvedie vzťah podľa toho, akú pozíciu osoba v spoločnosti zastáva napr. konateľ, správca spoločenstva prípadne, ak ide o inú osobu splnomocnenú na podanie priznania za právnickú osobu uvedie sa napr. daňový poradca, advokát.

Priznanie podpisuje štatutárny orgán daňovníka alebo iná osoba oprávnená podať priznanie za daňovníka. Ak štatutárny orgán daňovníka pozostáva z viacerých členov, podpisuje priznanie tá osoba (resp. tie osoby), ktorá je oprávnená na konanie a zastupovanie spoločnosti spôsobom uvedeným v Obchodnom registri Slovenskej republiky (napr. predseda predstavenstva, konateľ, komplementár, prokurista, likvidátor, správca konkurznej podstaty) príp. v iných registroch (napr. register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, register neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a pod.).

V mieste, kde daňovník vyhlasuje, že všetky údaje uvedené v priznaní sú správne a úplné, vyplňuje daňovník aj počet príloh, ktoré sú súčasťou priznania. Samostatnou prílohou priznania sa rozumie napr.:

Prílohou priznania je Príloha k § 13a a § 13b zákona, Príloha k § 30c zákona a Príloha k VI časti, aj keď ich daňovník nevypĺňa.

Podľa § 17g ods. 1 zákona môže daňovník požiadať o platenie dane podľa § 17f zákona v splátkach, ak sa vzťahuje na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. Žiadosť podáva podľa § 17g ods. 2 zákona v priznaní, a to zaškrtnutím políčka, v ktorom daňovník žiada o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 1090 v splátkach. V priznaní si môže daňovník navrhnúť výšku a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona sa platí v splátkach počas 5-tich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Podľa § 17g ods. 3 zákona správca dane povolí platenie dane v splátkach najskôr po uplynutí lehoty na podanie priznania, pričom výšku splátok a ich lehotu splatnosti určí správca dane v rozhodnutí. Pri určení výšky splátok a ich splatnosti správca dane môže vychádzať z výšky a splatnosti splátok navrhovaných daňovníkom v VIII. časti.

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t. j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

Daňovník, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, uvádza v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka.

Poučenie doplňuje predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona. Poučenie má slúžiť ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte dane, dane na úhradu, resp. daňového preplatku.

Výber z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka