. - Metodické usmernenie sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR č. MF/015729/2017 - 1411 k finančnému riadeniu pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu

Ministerstvo financií SR vydáva toto metodické usmernenie podľa § 3 písm. b) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“) s cieľom zabezpečiť primeranú aplikáciu ustanovení zákona o finančnej kontrole a audite.

Metodické usmernenie je zamerané na základné princípy, zásady a minimálne požiadavky kladené na finančné riadenie podľa § 5 zákona o finančnej kontrole a audite. Metodické usmernenie je určené najmä pre štatutárne orgány a vedúcich zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorými sú správcovia kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „SKŠR“) podľa § 9 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a predstavuje minimálny základ pre vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie finančného riadenia v rámci SKŠR, pričom jeho nastavenie predpokladá znalosť príslušnej legislatívy a prispôsobenie finančného riadenia na konkrétne podmienky SKŠR.

Každý SKŠR je povinný nastaviť systém finančného riadenia na svoje podmienky tak, aby mu systém napomáhal zabezpečovať a plniť jeho ciele a úlohy, ako aj vynakladať verejné financie hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Základné prvky finančného riadenia uvedené v metodickom usmernení je potrebné vnímať v ich vzájomnej previazanosti a komplexnosti a príklady a vzory môžu byť pre jednotlivých SKŠR pomôckou ako vytvoriť systém finančného riadenia.

Verejná vnútorná kontrola vo verejnej správe zahŕňa rozsiahlu sieť systémov zavedených v rámci orgánu verejnej správy za účelom primeraného zabezpečenia organizačných a finančných cieľov. Koncepciu verejnej vnútornej kontroly vytvorila Európska komisia1) s cieľom poskytnúť štruktúrovaný a funkčný model vytvárania prostredia vnútornej kontroly, ako aj modernizáciu kontrolných systémov vo verejnom sektore v súlade s medzinárodnými štandardami a osvedčenými postupmi v Európskej únii.

Verejná vnútorná kontrola predstavuje systém vnútorného kontrolného prostredia s cieľom poskytnúť primeranú záruku, že transakcie sú vykonávané v súlade s princípmi zdravého finančného riadenia, transparentnosti, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, ako aj s relevantnou legislatívou a rozpočtovými pravidlami. Z dôvodu zabezpečenia ochrany verejných financií je dôležité vytvoriť a zabezpečiť efektívny a účinný systém verejnej vnútornej kontroly. Verejná vnútorná kontrola je vo svojej povahe preventívna a má zabezpečiť, že sú implementované primerané opatrenia, ktoré majú v najvyššej možnej miere brániť vzniku korupcie, podvodu a neoprávnenému použitiu verejných financií.

Verejná vnútorná kontrola je založená na troch hlavných pilieroch – troch stupňoch uistenia:

Zodpovednosť a reportovacie línie 3 pilierov verejnej vnútornej kontroly

Štatutárne orgány majú konečnú zodpovednosť za nastavenie a fungovanie verejnej vnútornej kontroly tak, aby zverené verejné financie boli vynakladané hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Úlohy a zodpovednosti jednotlivých riadiacich úrovní je preto potrebné nastaviť jednoznačne a do ich kompetencií zahrnúť zodpovednosť aj za efektívny systém verejnej vnútornej kontroly. SKŠR zodpovedajú verejnosti za nakladanie s verejnými financiami za orgán verejnej správy ako celok. Vo verejnej správe štatutárne orgány (úroveň vyššieho manažmentu) sú jeho nezávislí účastníci, ktorí reprezentujú politickú úroveň a sú zodpovední za správne nastavenie a fungovanie systému riadenia. Majú zodpovednosť za nastavenie hlavných cieľov a úloh, ako aj definovanie stratégie a postupov ako tieto ciele a úlohy dosiahnuť. Štatutárny orgán sa môže rozhodnúť, že využije aj služby externého auditu v prípade špecifických úloh a nastavení systémov; úloha externého auditu nemôže nahradiť úlohy a zodpovednosti niektorého z troch pilierov / stupňov uistenia verejnej vnútornej kontroly.

Manažérska zodpovednosť je založená na pravidelnej dennej zodpovednosti vedúcich zamestnancov (úroveň stredného manažmentu) za všetky aktivity, ktoré vykonávajú, t. j. za zabezpečenie prevádzky, finančného riadenia a kontrolu v rámci zverenej agendy / riadeného úseku. Manažérska zodpovednosť, finančné riadenie a vnútorná kontrola by mala pokryť všetky úrovne činnosti orgánu verejnej správy. V praxi to znamená, že každý vedúci zamestnanec je zodpovedný za vytvorenie a udržiavanie vhodne nastaveného finančného riadenia a kontroly a realizáciu úloh plánovania, rozpočtovania, účtovania, výkazníctva, archivácie a monitorovania úloh. Vedúci zamestnanci sú zodpovední za vytvorenie efektívneho systému riadenia v rámci určených hlavných úloh a činností, na ktoré je príslušný SKŠR zriadený, pričom je zodpovedný aj za vytváranie kultúry riadenia a riešenie každodenných úloh. Ide o tzv. „tón zhora“, z ktorého má byť zrejmé, že vrcholoví manažéri v príslušnom SKŠR kladú dostatočný dôraz na hospodárne, efektívne, účinné a účelné vynakladanie verejných financií.

Druhý pilier – druhý stupeň uistenia verejnej vnútornej kontroly vyžaduje, aby bola v rámci jednotlivých organizačných útvarov zabezpečená identifikácia rizík alebo rizikových oblastí a na jednotlivé identifikované riziká sa nastavili vhodné kontroly. Hodnotenie rizík je objektívny nástroj, ktorý by mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť kontrolného systému, pričom riziká by mali byť identifikované a riadené v súlade so zodpovednosťou vedúcich zamestnancov. V orgánoch verejnej správy je zavedený decentralizovaný spôsob riadenia rizík, ako aj zabezpečenia súladu vykonávaných činností s príslušnou legislatívou. Tento spôsob riadenia vychádza z predpokladu, že zamestnanci, ktorí sami vykonávajú činnosti poznajú aj ich potenciálne riziká, ktorým sú tieto činnosti / procesy vystavené a vedúci zamestnanci by mali byť schopní na identifikované riziká prijímať príslušné opatrenia.

Druhá možnosť je vytvoriť pre proces riadenia rizík a posúdenie vykonávaných činností v súlade s príslušnou legislatívou samostatný útvar, ktorý by pomáhal jednotlivým útvarom pri identifikovaní rizík a vyhodnocovaní možných dopadov na plnenie úloh a výsledky činnosti orgánov verejnej správy.

Definovanie a riadenie rizík nemá byť zodpovednosťou vnútorného audítora vzhľadom na skutočnosť, že uvedené procesy majú následne podliehať vnútornému auditu a v prípade, ak by bol vnútorný audítor zapojený do nastavenia a riadenia procesu, nemohol by neskôr vykonávať vnútorný audit v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardami.

Postavenie funkčne nezávislého vnútorného auditu predstavuje tretí pilier – tretí stupeň uistenia verejnej vnútornej kontroly. Vnútorný audit by mal byť nápomocný pri implementácii systémov vnútornej kontroly a má poskytovať štatutárnemu orgánu SKŠR nezávislé, objektívne hodnotenie implementovaných systémov vnútornej kontroly, resp. odhaľovať riziká v jeho nastavení a funkčnosti. Vnútorný audit priamo zodpovedá štatutárnemu orgánu, je nezávislý na názore manažmentu ako vykonávať vnútorný audit.

Vnútorný audítor nepredstavuje tradičného experta na kontrolu a revíziu; jeho činnosť je zameraná na overovanie primeranosti implementovaných systémov z hľadiska ich hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti, s cieľom odhaliť všetky potenciálne slabé stránky, ktoré by mohli ohroziť plnenie cieľov orgánu verejnej správy. Vnútorný audítor hodnotí nastavenie systému finančného riadenia a navrhuje zlepšenie systému finančného riadenia. Pri nastavení systému verejnej vnútornej kontroly je podstatné, že štatutárny orgán / vedúci zamestnanec je ten, kto rozhodne o prijatí / neprijatí odporúčania vnútorného audítora s prihliadnutím na prínos a náklady súvisiace s navrhovaným odporúčaním.

Vnútorný kontrolný systém v rámci jednotlivých SKŠR by mal zabezpečiť, aby tri hlavné piliere - stupne uistenia verejnej vnútornej kontroly boli primeraným spôsobom prenesené do bežných činností SKŠR. Všeobecne sa vnútorný kontrolný systém skladá z piatich hlavných oblastí kontroly systému COSO2) – kontrolné prostredie, hodnotenie rizika, informácie, komunikácia a monitorovanie, ktoré platia vo všetkých subjektoch. Systém COSO uplatňuje 17 hlavných princípov, ktoré sú rozdelené podľa ich obsahu do piatich hlavných oblastí kontroly nasledovne:

Spôsob, akým budú vedúci zamestnanci aplikovať tento rámec systému vnútornej kontroly sa bude v jednotlivých SKŠR výrazne líšiť. Previazanosti týchto hlavných oblastí na jednotlivé stupne uistenia a základné princípy vnútorného kontrolného systému je uvedený v prílohe č. 1. Princípy COSO je potrebné primeraným spôsobom prispôsobiť na podmienky verejnej správy.

Pri plnení úloh zamestnanci vstupujú do vzťahov, ktoré sa realizujú prostredníctvom množstva procesov a podprocesov. Vlastník procesu je primárne zodpovedný za dosahovanie cieľov procesu, za dlhodobý systematický rozvoj a zlepšovanie celého procesu a súčasne podlieha kontrole osobami na vyššom stupni riadenia. Kontroly musia na seba efektívne, správne a kontinuálne nadväzovať, čím sa zabezpečí vnútorný kontrolný systém.

Vedúci zamestnanci na všetkých riadiacich úrovniach v rámci systému vnútornej kontroly zodpovedajú za uskutočňovanie kontrol tých procesov, výkon ktorých spadá do ich riadiacej pôsobnosti. Procesom tu rozumieme súhrn pracovných činností potrebných na optimálne realizovanie činností. Nepriame procesné kontroly vykonávajú vedúci zamestnanci alebo nimi poverení zamestnanci zvyčajne v určitých vopred stanovených časových intervaloch a vo vopred stanovenom rozsahu a zameraní. V rámci nich zisťujú a skúmajú, do akej miery činnosť orgánu verejnej správy zabezpečuje dodržiavanie cieľov, plánov a finančnej disciplíny. Výsledky skúmania sú podkladom pre rozhodovanie vedúcich zamestnancov na všetkých úrovniach riadenia a slúžia na presadenie nápravy a odstránenie nežiaducich javov. Priame procesné kontroly v rámci vnútorného kontrolného systému vykonávajú zamestnanci, sú zamerané na kontroly priebehu pracovných činností a ich výsledkov priamym pozorovaním a zisťovaním skutočností na miestach, kde sa samotné činnosti uskutočňujú. Sú primárne zamerané na previerku správnosti údajov o vykonaných operáciách a transakciách. Existencia a kvalita procesných kontrol, ktoré vykonávajú vedúci zamestnanci a zamestnanci, podlieha hodnoteniu nezávislou zložkou - útvarom vnútorného auditu.

Organizačná štruktúra ako prostriedok riadenia a kontroly je schválená zámerná štruktúra rolí zverených zamestnancom vo vnútri SKŠR tak, aby mohol hospodárne a účinne dosahovať svoje ciele:

Vnútorné riadiace akty / vnútorné predpisy sú nástrojom vnútornej kontroly; ich vytvorenie pre jednotlivé činnosti orgánov verejnej správy zabezpečuje adresné určenie právomocí a zodpovedností pre jednotlivých zamestnancov:

Postupy / procesy sú prostriedkom, ktorý sa využíva k vykonávaniu činností v súlade so stanovenými cieľmi. Pri nastavení postupov / procesov je potrebné dodržiavať najmä nasledovné zásady:

Zamestnanci by mali mať kvalifikáciu, ktorá je úmerná im zverenej práci. Najlepšia forma kontroly nad výkonom jednotlivcov je supervízia. Preto by mali byť stanovené štandardy supervízie. Nasledujúce zásady pomáhajú pri zlepšovaní riadenia a kontroly:

Účtovníctvo predstavuje základný zdroj informácií, ktoré sú nevyhnuté na rozhodovanie, plánovanie a kontrolu. Správne vedené účtovníctvo vytvára predpoklady pre zostavenie účtovnej závierky, poskytujúcej štruktúrované informácie o finančnej situácii, výkonnosti a zmenách finančnej situácie s cieľom pomôcť jej používateľom -manažmentu, zamestnancom ako aj externým užívateľom pri ich ekonomickom rozhodovaní.

Rozpočet predstavuje výkaz o očakávaných výsledkoch vyjadrených v číslach. K niektorým zásadám zabezpečenia vnútorného kontrolného systému v rámci rozpočtu patria nasledovné:

Významnú súčasť vnútorného kontrolného systému orgánu verejnej správy tvoria informačné a komunikačné procesy. V zásade platí, že jednotlivé druhy informácií, spôsob ich zberu, spracovania, odovzdania, nasmerovania, využitia a ich pravidelnosť predstavujú informačný systém. Nastavenie vnútorného kontrolného systému by malo zaistiť kvalitu spracovania interných a externých správ a informácií. Toto si vyžaduje udržiavanie vhodných záznamov a procesov, ktoré vytvárajú plynulý tok včasných, relevantných a spoľahlivých informácií tak vo vnútri orgánu verejnej správy, ako aj v komunikácii s okolím. Správne nastavený vnútorný kontrolný systém musí v sebe zahŕňať postupy pre bezodkladné podávanie správ príslušným riadiacim úrovniam ( napr. o výskyte závažných zlyhaní riadenia a kontroly, o slabých miestach riadenia a kontroly), a to spoločne s popisom opatrení na nápravu.

Vedúci zamestnanci sa pri svojej riadiacej činnosti rozhodujú na základe informácií a správ, ktoré dostávajú. Preto majú byť správy včasné, presné a zmysluplné. K niektorým zásadám vytvárania vyhovujúceho systému podávania správ patria nasledovné:

Dôležitým prvkom vnútorného kontrolného systému je útvar vnútorného auditu, ktorý musí byť priamo podriadený štatutárnemu orgánu ako útvar nezávislý od ostatných činností podľa zákona o finančnej kontrole a audite. Hodnotí a kontroluje dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov a postupov; skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť finančného riadenia, vnútorného kontrolného systému, systému riadenia rizík, ako aj vykonávanie finančných operácií hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Je tiež zodpovedný za sledovanie odstraňovania zistených nedostatkov a za sledovanie realizácie schválených návrhov a odporúčaní na nápravu nedostatkov.

Finančné riadenie je súbor aktivít, ktoré sa zaoberajú plánovaním, organizovaním, riadením a kontrolou verejných financií, finančných procesov v rámci vnútorného a vonkajšieho prostredia orgánu verejnej správy. Tri stupne uistenia verejnej vnútornej kontroly tvoria základ nastavenia finančného riadenia orgánov verejnej správy, napomáhajú zabezpečiť efektívne a účinné finančné riadenie orgánov verejnej správy. Orgán verejnej správy je podľa § 5 zákona o finančnej kontrole a audite povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, ktoré by malo zahŕňať najmä:

Stratégia riadenia orgánov verejnej správy by mala vychádzať najmä z cieľov a úloh určených osobitnými predpismi (napr. zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákony, ktorými sa zriaďujú orgány verejnej správy, programové vyhlásenie vlády SR, národné koncepcie a pod.), je strategickým koncepčným materiálom pre plánovanie, realizáciu a vyhodnocovanie cieľov a aktivít na zabezpečenie uplatňovania procesného riadenia a je nástrojom na ďalší rozvoj, zlepšovanie výkonnosti a efektívnosti v jednotlivých oblastiach činností, za ktoré sú príslušné orgány verejnej správy zodpovedné. Stratégia by mala byť naplánovaná spravidla na obdobie troch rokov; úlohy z nej vyplývajúce by mali byť prenesené do plánu hlavných úloh orgánu verejnej správy a vyhodnotenie plnenia stratégie by malo byť súčasťou pravidelného ročného vyhodnotenia plnenia aktivít stratégie riadenia orgánu verejnej správy, aktuálnosti a efektívnosti strategických cieľov. V prípade potreby zmeny cieľov, výsledkov alebo aktivít by mala byť vykonaná aktualizácia stratégie formou vydania novej úplnej verzie. Súčasťou stratégie môže byť vytvorenie SWOT analýzy3), definovanie hlavných cieľov pre jednotlivé oblasti a nástroje ich zabezpečenia. Stratégia môže byť vytvorená ako jeden komplexný materiál pre celý orgán verejnej správy, avšak vzhľadom pre rôznorodosť činností orgánov verejnej správy je vhodné vytvoriť pre jednotlivé činnosti samostatné stratégie, ktoré obsahujú strategické ciele, kľúčové ukazovatele výkonnosti, kritické faktory úspechu, najvýznamnejšie riziká, nástroje na plnenie cieľov, popis aktivít na plnenie strategických cieľov, ako aj termíny a osoby/útvary zodpovedné za plnenie cieľov. Príklady prístupu k tvorbe stratégie sú uvedené v prílohe č. 2.

Podľa § 2 písm. q) zákona o finančnej kontrole a audite je riziko definované ako pravdepodobnosť výskytu udalostí s nepriaznivým vplyvom na splnenie určených cieľov a úloh. Ciele a úlohy orgánov verejnej správy sú určené osobitnými zákonmi; na ich zabezpečenie orgány verejnej správy vypracujú organizačnú štruktúru a nastavia jednotlivé procesy. V rámci jednotlivých procesov je potrebné identifikovať inherentné riziká t. j. prirodzené riziká, ktoré daný proces môžu ovplyvňovať a k týmto rizikám priradiť spôsob zmiernenia a riadenia týchto rizík.

Primárne príčiny vzniku rizík sú úzko prepojené; môže ísť o náhodný charakter udalostí, nedokonalé alebo neúplné poznatky alebo informácie, nedostatočný dosah kontroly a pod. Z hľadiska zdroja vzniku môžu byť riziká klasifikované ako:

Zdroje niektorých zložitých rizík môžu byť vonkajšie a súčasne vnútorné, napríklad v prípade finančných rizík. V súvislosti s identifikovaním externých či interných rizík má zodpovedný zamestnanec zisťovať aj skutočnosť, kto alebo čo je nositeľom rizika. Určenie nositeľa rizika je kľúčovým predpokladom pre prijatie zodpovedajúcich opatrení na jeho elimináciu. Nositeľom rizika býva udalosť, proces, aktivita, ale môže to byť aj osoba. Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad príkladov niektorých udalostí, ktoré môžu byť indikátorom vzniku rizík:

Každé potenciálne riziko môže mať dopad vo finančnom vyjadrení, resp. iný významný dopad na splnenie cieľov a úloh orgánu verejnej správy. Zodpovedný manažér si preto v rámci svojej riadiacej činnosti má byť vedomý najzávažnejších rizík, ovplyvňujúcich plnenie hlavných zverených úloh a aj ich potenciálneho dopadu. V nadväznosti na uvedené je potom schopný nastaviť adekvátny preventívny systém, eliminujúci vznik rizík a súvisiacich dopadov pri efektívnom použití verejných financií na tento systém. Príklady dopadov:

Riadenie rizík je podľa § 2 písm. p) zákona o finančnej kontrole a audite opakujúci sa proces navzájom previazaných činností, ktorých cieľom je riadiť potenciálny vznik rizika, teda obmedziť pravdepodobnosť výskytu rizika alebo znížiť jeho vplyv s cieľom predchádzať nepriaznivým výsledkom či negatívnym javom v činnosti orgánu verejnej správy a zamedziť vzniku nezrovnalostí a podvodom. Aby riadenie, identifikovanie a kontrola rizika bola efektívna, vedenie orgánu verejnej správy vymedzuje v rámci procesu riadenia rizík pôsobnosť podriadeným vedúcim zamestnancom a zamestnancom, pretože zamestnanci pracujúci v konkrétnom procese orgánu verejnej správy najlepšie poznajú všetky potenciálne riziká, ktoré sa môžu v danom procese vyskytnúť. Riadenie rizík je základnou súčasťou činnosti orgánu verejnej správy a vzťahuje sa na všetky jeho procesy. Patrí do pôsobnosti vedúcich zamestnancov a zamestnancov na všetkých stupňoch riadenia, ktorí identifikujú existujúce riziká, mapujú ich a hodnotia ich. Výsledkom procesu je vyhotovenie aktuálneho zoznamu rizík podľa priorít a významnosti rizík na príslušné obdobie. Zoznam rizík je však potrebné pravidelne vyhodnocovať s cieľom aktualizovať postupy na elimináciu rizík, prípadne identifikovať nové riziká. Hodnotenie je potrebné vykonať aspoň raz za rok. Je rozdiel medzi analýzou rizika vykonávanou vnútorným auditom a riadením rizík vykonávaným zamestnancami orgánu verejnej správy. Aj keď vnútorný audit môže a mal by napomáhať riadeniu rizík v orgáne verejnej správy, zodpovednosť za jeho riadenie nesú nositelia rizika, t. j. vedúci zamestnanci a zamestnanci, ktorí sú zodpovední za konkrétnu činnosť. Proces riadenia rizík možno rozdeliť na nasledovné kroky:

Identifikácia rizík má za cieľ určiť, akým rizikám a do akej miery sú jednotlivé procesy orgánu verejnej správy vystavené. Správna identifikácia rizika vyžaduje od orgánu verejnej správy znalosti právneho, sociálneho, politického a kultúrneho prostredia, v ktorom sa nachádza. SKŠR by mal zmapovať procesy na všetkých útvaroch, určiť vlastníkov procesov, vytvorená mapa procesov môže byť dobrým východiskom pre identifikáciu rizík vlastníkmi procesov. Pri identifikácii rizík je dôležité začať na najvyššej pozícii, aby sa identifikovali riziká na čo najvyššej úrovni, ktoré majú najväčší vplyv a význam na činnosť orgánu verejnej správy a postupne pokračovať ostatnými organizačnými úrovňami. Identifikácia rizík spočíva v zapojení všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy do procesu identifikovania rizík v rámci vnútorného kontrolného systému. Pri identifikácii rizika hľadáme odpovede napr. na tieto otázky:

Pri identifikácii rizika je potrebné brať do úvahy interné faktory, ako je štruktúra orgánu verejnej správy, charakter činností, kvalita ľudských zdrojov, organizačné zmeny a fluktuácia zamestnancov, ako aj externé faktory, ako sú zmeny v odvetví a technologický pokrok, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť dosiahnutie cieľov orgánu verejnej správy.

Každé identifikované riziko je potrebné zrozumiteľne opísať a zaznamenať v štruktúrovanej forme, napr. v tabuľkovej alebo grafickej podobe. V katalógu (zozname) rizík môžu byť sústredené potenciálne riziká s priradením stupňa významnosti, ktoré boli identifikované jednotlivými organizačnými útvarmi orgánu verejnej správy, a ktoré reálne ohrozujú jeho činnosti a procesy. Nie je žiaduce mať definovaný príliš veľký počet rizík, ktorých eliminácia by brzdila plnenie úloh príslušného orgánu verejnej správy, ale príslušní vedúci zamestnanci musia vedieť identifikovať najzávažnejšie riziká, ktorých eliminácia je nevyhnutná na plnenie stanovených úloh. Medzi možné nežiaduce dopady môžeme zaradiť napríklad ohrozenie alebo ujmu na majetku a právach, čerpanie alebo využívanie verejných financií nehospodárnym, neefektívnym, neúčinným alebo neúčelným spôsobom, nedodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, narušenie alebo ohrozenie bezpečnosti informácií a informačnej politiky, časové a vecné neplnenie úloh, ktoré ohrozujú plnenie stanovených cieľov, poškodenie povesti orgánu verejnej správy, atď.

Najčastejšia metóda identifikácie rizík je ich zisťovanie z jednotlivých útvarov orgánov verejnej správy formou dotazníkov alebo tzv. samohodnotením. Uvedený postup spočíva v tom, že jednotlivým organizačným útvarom je zaslaný buď písomne alebo elektronicky dotazník, v ktorom ich vedenie orgánu verejnej správy požiada o zhodnotenie, v ktorých oblastiach fungovania orgánu verejnej správy ako celku, alebo samotného útvaru vidia príslušní riadiaci zamestnanci možné riziká. Z uvedeného vyplýva, že proces zbierania údajov je prioritne organizovaný na úrovni jednotlivých útvarov, ktoré sú nositeľmi rizika. Na základe zozbierania názorov jednotlivých zamestnancov sa môže vyhotoviť základná tabuľka identifikovaných rizík s následným hodnotením (odhadom) a vyhotovením mapy rizík a zoznamu rizík. Výhodou takejto metódy je, že sa môžu identifikovať aj riziká vyskytujúce sa v bežnej činnosti, o ktorých vedenie orgánu verejnej správy nemusí vedieť. Zbieranie dotazníkov, ich vyhodnocovanie a vytvorenie mapy rizík by malo mať v organizačnej štruktúre orgánu verejnej správy určené miesto napr. útvar zodpovedný za organizáciu a riadenie, príp. služobný úrad, ktorý by tieto informácie zbieral a vyhodnocoval; zodpovednosť za túto činnosť by nemala byť pridelená útvaru vnútorného auditu. Útvar vnútorného auditu môže byť v tejto činnosti v úlohe konzultanta tak, aby nebola narušená jeho nezávislosť pri následnom overovaní procesu riadenia rizík. Vzor dotazníka na zhodnotenie rizík manažmentom orgánu verejnej správy je uvedený v prílohe č. 3.

Analýza rizík je systematický postup, ktorý má za úlohu pochopiť povahu rizika a určiť jeho mieru. Náplňou analýzy rizík je nájsť možné zdroje rizík, zhodnotiť aktuálny spôsob ochrany i existujúce slabiny ochranných opatrení (zraniteľnosti) a určiť výslednú veľkosť rizík. Proces analýzy rizík pomáha účinnej a efektívnej prevádzke orgánu verejnej správy tým, že identifikuje tie riziká, ktoré vyžadujú pozornosť vedenia orgánu verejnej správy.

Príklady niektorých metód analýzy rizík (názorné). V oblasti riadenia rizík existuje veľa metód analýzy rizík, ktoré môžu byť využité.

Príklad ETA- Analýza stromu udalostí pri spracovaní žiadosti o platbu

Príklad FTA –Analýza stromu porúch v legislatívnom procese (hrozba pokuty za nedodržanie termínov zo strany EÚ – finančné riziko, resp. strata reputácie – operatívne riziko)

Po skončení procesu analýzy rizík je potrebné zmerať významnosť rizika. Výsledkom hodnotenia je katalóg aktuálnych rizík (určený stupeň vážnosti dopadu rizík a priority rizík). Hodnotenie rizík sa používa na prijímanie rozhodnutí o závažnosti rizík pre orgán verejnej správy a o tom, či konkrétne riziko je možné akceptovať alebo je potrebné prijať opatrenia na jeho riešenie. Riziko sa môže merať napríklad dvoma veličinami:

Zvyčajne hodnotenie rizika vyjadruje kombináciu pravdepodobnosti vzniku rizikovej udalosti s následkom. Niektoré typy rizík (hlavne finančné riziká) je vhodné podrobiť číselnej diagnostike; na iné typy rizík (napr. dobré meno) je možné použiť subjektívny pohľad. Rozhodnutie, akú mierku pravdepodobnosti a následku vybrať, je na orgáne verejnej správy. Stanovenie počtu stupňov rizika je na konkrétnom orgáne verejnej správy a ten by mal vybrať také, ktoré budú ľahko pochopiteľné všetkými úrovňami organizačnej štruktúry a budú zodpovedať cieľom orgánu verejnej správy. Najčastejšie sa využívajú dva spôsoby hodnotenia rizika, a to v stanovení trojstupňovej alebo päťstupňovej mierky. Je možné vytvoriť a použiť i iné (viacstupňové) mierky, avšak pri ich využívaní je problém stanoviť rozhrania jednotlivých stupňov a ich posúdenia. Nie sú vhodné hodnotenia, ktoré vytvárajú medzistupne, napríklad hodnotenie typu 3+. Pri použití trojstupňového systému hodnotenia je možné použiť napríklad takéto kritériá:

Nízka – riziková udalosť sa v nasledujúcich 12 mesiacoch pravdepodobne vyskytne aspoň raz. Stredná – riziková udalosť sa v nasledujúcich 12 mesiacoch pravdepodobne vyskytne 2 až 3 krát. Vysoká – riziková udalosť sa v nasledujúcich 12 mesiacoch pravdepodobne vyskytne viac ako 3 krát.

Nízky – následky nie sú vážne a s tým spojené straty sú relatívne malé. Pri jednotlivom výskyte nebudú mať žiadny alebo len malý vplyv na fungovanie orgánu verejnej správy. Avšak, ak sa neprijmú opatrenia, tieto riziká môžu mať významnejší kumulatívny efekt. Napríklad, menšie úrazy zamestnancov, chyby na cestách, zmeškanie termínov pri malých projektoch, malé prípady vandalizmu na majetku. Stredný – riziká, ktoré môžu mať badateľný dôsledok na plnenie cieľov orgánu verejnej správy. Je pravdepodobné, že sa budú vyskytovať nepravidelne a sú všeobecne ťažko predpovedateľné. Vysoký – riziko môže mať katastrofálne dôsledky na plnenie cieľov orgánu verejnej správy. Spôsobí významné finančné a iné straty. Taktiež môže spôsobiť rozsiahle narušenie poskytovania služby a/alebo významný dopad na verejnosť. Zvyčajne sa vyskytuje nepravidelne a je extrémne ťažko predpovedateľné. Aj keď to nie je nevyhnutné, spravidla vyjadrujeme úrovne rizika číselne tak, že každej úrovni priradíme číselnú hodnotu. Pre lepšie praktické využitie a väčší prehľad sú tieto hodnoty uvedené v maticiach. Ich využitie spočíva vo vzájomnom vynásobení. Napríklad v 3 x 3 matici rizika, nízka pravdepodobnosť a vysoký následok (1 x 3 = 3); vysoká pravdepodobnosť a vysoký následok (3 x 3 = 9).

Príklad trojstupňového systému - hodnoty možno priradiť nasledovne:

Matica rizík 3x3

Rizikový subjekt (nositeľ rizika):

Riziková činnosť (skutočnosť):

Dôležitým krokom pri hodnotení rizík je stanoviť stupeň významnosti rizika a zároveň stanoviť mieru jeho prijateľnosti (akceptovateľnosti). Stupeň významnosti rizika je súčinom bodového ohodnotenia pravdepodobnosti dopadu a následku rizika.

Takéto matematické vyjadrenie významnosti rizika je veľmi vhodné určiť pre každé riziko a pomôže spracovať celkový prehľad rizík, napríklad v takomto tvare:

Spracovaný prehľad umožňuje stanoviť kritériá pre akceptovateľnosť či neakceptovateľnosť rizika. Vzhľadom na použitie číselných údajov, je vhodné stanoviť číselne hranicu akceptovateľnosti, napríklad pri trojstupňovom hodnotení významnosť 9 je už vyjadrením neakceptovateľného rizika. Určenie hranice akceptovateľnosti je na rozhodnutí vedenia orgánu verejnej správy a vychádza zo skutočnosti, že len málokedy sa podarí riziko úplne odstrániť. Dôvody môžu byť rôzne, napríklad prevádzkové, ľudské, ekonomické. Pre ďalšie rozhodovanie je vhodné vypracovať veľmi jednoduchý prehľad rizík vo forme mapy rizík. Mapa rizík obsahuje riziká, ktoré boli vyhodnotené ako najdôležitejšie v procesoch orgánu verejnej správy a boli vybraté z katalógu rizík. Výber rizík je zohľadnený tak, aby boli zastúpené všetky kategórie rizík a stupne významnosti rizík, a tiež zohľadnené riadiace, hlavné a podporné procesy orgánu verejnej správy. Riziko hroziace orgánu verejnej správy je vyjadrením pomeru jeho pravdepodobnosti vzniku a možného následku. V súvislosti so zmenami, ktoré v procese riadenia, vývoja jednotlivých činností vznikajú, je potrebné neustále analyzovať nové riziká, meniť hodnotenie každého rizika z hľadiska významnosti, následku rizika na činnosť orgánu verejnej správy a vyraďovať a odstraňovať už neexistujúce riziká. Vzor pre zoznam rizík, ich významnosť a opatrenia na ich elimináciu tvorí prílohu č. 4 tohto usmernenia.

V komunikácii o riziku hrá nezastupiteľnú úlohu vedenie orgánu verejnej správy. Komunikácia a odovzdávanie informácií je rozhodujúcim predpokladom pre účinné fungovanie riadenia rizík. Na každej úrovni orgánu verejnej správy sa vyžadujú rozdielne informácie z procesu riadenia rizík.

Rozhodnutie o riešení rizika je konečným výsledkom procesu riadenia rizika. Pri rozhodovaní o ďalšom postupe riešenia rizika je potrebné zohľadniť schopnosť orgánu verejnej správy riadiť dané riziko a taktiež náklady spojené s riešením rizika. Rozhodnutie o prijateľnosti alebo neprijateľnosti rizika sa opiera o nasledujúce dve úrovne rizika:

Prijímanie opatrení na riešenie rizík sú postupy, ktoré pomáhajú zabezpečiť, aby sa prijali potrebné opatrenia na riešenie a zníženie rizík pre dosiahnutie cieľov orgánu verejnej správy. Nie je možné vyhnúť sa všetkým rizikám; zníženie rizika na „nulu“ zvyčajne nie je pre orgán verejnej správy efektívne. Na riešenie rizika je možné prijať niekoľko stratégií. Orgán verejnej správy by sa mal prostredníctvom svojich vedúcich zamestnancov sústrediť hlavne na riešenie rizík s vysokou, resp. strednou mierou významnosti. Pri rizikách s nízkou mierou významnosti je možné využiť taktiku udržiavania rizika. Každé riziko by malo byť riadené subsidiárne, na úrovni riadenia, ktorá je k tomu vybavená potrebnými znalosťami a kompetenciami. Ak vedúci zamestnanci neprijmú príslušné opatrenia na zmiernenie alebo prevenciu (predchádzanie) rizík spojených s riadnym spravovaním a riadením orgánu verejnej správy a nastávajúce pôsobenie rizík svojim nežiadúcim dopadom ohrozí alebo znemožní plnenie schválených zámerov a cieľov, nesú za tieto následky plnú zodpovednosť.

Postupy riešenia rizika môžu byť napr.:

Pre sledovanie a koordinovanie činností riešenia rizík je vhodné spracovať plán realizácie opatrení napr. v tejto podobe:

Riadenie rizík by malo znížiť stupeň významnosti rizika prijatými opatreniami na prijateľnú úroveň. Prijateľná úroveň vyjadruje úroveň zostávajúceho rizika, ktorú je schopný orgán verejnej správy v danej situácii akceptovať. Dôležitá je, okrem stanovenia zodpovedajúcej úrovne akceptovateľnosti, i ďalšia práca s týmto rizikom. V praxi to znamená predovšetkým jeho evidovanie, sledovanie a vyhodnocovanie. Pozornosť je potrebné upriamiť na možnú recidívu, pretože často stačí veľmi malá zmena vonkajších či vnútorných vplyvov a akceptovateľnosť rizika sa zmení na úroveň neakceptovateľnú. Významnou vnútornou zmenou môže byť napríklad aj nedôsledné plnenie prijatých opatrení. Akákoľvek zmena, vplyv či okolnosť, ktorá môže zvýšiť úroveň významnosti rizika, musí byť hlásená. V tom prípade musí byť celé riziko znovu prehodnotené a musia byť prijaté primerané opatrenia.

Pre zjednodušenie procesu monitorovania je možné použiť tabuľku pre zostávajúce riziko.

Účinné riadenie rizík vyžaduje štruktúru ohlasovania a vyhodnocovania, ktorá zabezpečí identifikáciu, hodnotenie rizík a tiež zavedenie primeraných postupov na monitorovanie rizík. Monitorovanie rizík je možné zabezpečiť vykonávaním pravidelných auditov dodržiavania zásad a postupov a vyhodnocovať plnenie prijatých opatrení, čo umožní identifikovať možnosti zlepšenia riadenia rizík. Zavedené systémy v orgáne verejnej správy je potrebné prispôsobovať zmenám v prostredí, v ktorom pôsobia. Proces monitorovania musí poskytovať ubezpečenie, že sú zavedené primerané regulačné mechanizmy pre činnosti orgánu verejnej správy a že dané postupy sú pochopené a dodržiavajú sa. Monitorovanie je potrebné chápať ako proces, ktorý permanentne overuje a ubezpečuje vedenie, že systém je funkčný. Monitorovanie má poskytovať informácie o:

Každý proces monitorovania a vyhodnocovania musí tiež určiť, či prijaté opatrenia viedli k tomu, čo bolo plánované, a či prijaté postupy a informácie zozbierané na vykonanie hodnotenia rizika boli primerané. Je žiadúce, aby celý proces riadenia rizík zastrešil jeden organizačný útvar, ktorý by sústreďoval všetky informácie v procese riadenia rizík od jednotlivých nositeľov rizika, t. j. útvarov zodpovedných za riziko. Pre efektívne riadenie rizík je nevyhnutné zabezpečiť zavedenie a fungovanie primeraného a účinného vnútorného kontrolného prostredia.

Orgánom verejnej správy sa ukladá povinnosť vykonávať finančnú kontrolu, ktorá napomáha zabezpečovať správne finančné riadenie v rámci plnenia úloh. Je druhom prvostupňovej kontroly vykonávanej na riadiacej úrovni. Orgán verejnej správy si v rámci vytvorenia, zachovávania a rozvíjania finančného riadenia upraví vykonávanie finančnej kontroly vo svojom vnútornom predpise, ktorý musí byť v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite. Každá finančná operácia musí byť overovaná finančnou kontrolou najmä s prihliadnutím na jej hospodárnosť. Princíp hospodárnosti je zachovaný, pokiaľ sa tovary, práce alebo služby obstarajú v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite a za najlepšiu cenu. Podrobnosti o vykonávaní finančnej kontroly sú uvedené v samostatnom metodickom usmernení sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR č. MF/010871/2016-1411 k finančnej kontrole vykonávanej podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi Ministerstva financií SR č. 19/2016.

Finančná kontrola musí byť zamestnancami vykonaná objektívne, a ak je zistený nesúlad finančnej operácie alebo jej časti s § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole a audite, finančná operácia sa nesmie vykonať, resp. sa v nej nesmie pokračovať. V rámci finančného riadenia musí byť zabezpečené, aby pri vykonávaní finančnej kontroly boli vylúčené všetky zásahy smerujúce k ovplyvňovaniu zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu. Postavenie vedúcich zamestnancov a zamestnancov, ich práva a povinnosti upravujú osobitné predpisy.5) Nedostatky zistené finančnou kontrolou sa operatívne odstraňujú v procese vykonávania finančných operácií, pričom orgán verejnej správy je povinný určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky a uplatniť voči nim náležité opatrenia.

Ďalším z predpokladov efektívneho riadenia verejných financií je existencia informácií, ktoré sú relevantné, dôveryhodné, dostatočne presné, porovnateľné, zrozumiteľné a poskytnuté včas. Zdrojom takýchto informácií je účtovníctvo. Úlohou účtovníctva všeobecne je zabezpečenie databázy relevantných informácií potrebných pre štatutárne orgány a vedúcich zamestnancov, ktoré využívajú pri plánovaní, rozhodovaní, vyhodnocovaní alebo pri kontrole, ale taktiež pre potreby externých užívateľov, napr. pre banky, občanov. Základným predpisom v oblasti účtovníctva je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov; podrobnosti ako postupovať v oblasti účtovania jednotlivých operácií stanovuje Opatrenie MF SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky. Účtovníctvo a výkazníctvo sú spojené nádoby, pokiaľ účtovníctvo je detailným zdrojom informácií, výkazníctvo poskytuje súhrnný obraz o činnosti orgánu verejnej správy. V orgánoch verejnej správy je základným cieľom výkazníctva vykazovanie miery dodržiavania rozpočtu a hodnotenie výkonnosti, hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. Medzi minimálne požiadavky na výkazníctvo v orgánoch verejnej správy je možné zaradiť nasledovné:

Súčasťou správne nastaveného finančného riadenia je aj ochrana majetku v správe alebo vo vlastníctve orgánu verejnej správy, a to dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich danú problematiku (napr. zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, atď.).

Dodržiavanie platnej legislatívy v oblasti nakladania s majetkom orgánu verejnej správy má dopomôcť k skvalitneniu výkonu správy majetku štátu, najmä nakladania s ním, zabrániť zbytočnému chátraniu majetku štátu, uplatňovať zásadu maximálnej hospodárnosti, starať sa riadne o majetok, dosiahnuť hospodárne a efektívne nakladanie s prebytočným majetkom a dočasne prebytočným majetkom atď. Pri správe a nakladaní s majetkom orgánu verejnej správy platia najmä tieto pravidlá:

Orgán verejnej správy je podľa zákona o finančnej kontrole a audite povinný v rámci finančného riadenia nastaviť a zabezpečiť procesy na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, na ich odhaľovanie a odstraňovanie. Vytvoriť procesy na predchádzanie podvodom je ustanovené zákonom, ale v orgánoch verejnej správy by malo byť súčasne vytvárané všeobecné povedomie o etických zásadách a princípoch. Nie je to len o formálnom prijatí etického kódexu, o prijatí vnútorných predpisov, resp. riadiacich aktov, ale najmä o reálnom správaní sa hlavne vedúcich zamestnancov, ktorí sú zodpovední za vytvorenie a udržiavanie kontrolného prostredia, správneho finančného riadenia a dodržiavania etických zásad a princípov.

Orgán verejnej správy v oblasti predchádzania podvodom a nezrovnalostiam v rámci finančného riadenia by mal zabezpečiť jednotlivé procesy v troch fázach:

Podvody sa môžu vyskytnúť prierezovo takmer vo všetkých činnostiach orgánov verejnej správy; ohrozujú integritu a reputáciu orgánov verejnej správy, preto je potrebné zachytiť už prvé varovné signály; ide najmä o:

Minimálne požiadavky na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam:

Zodpovednosť za zavádzanie detekčných a preventívnych opatrení proti podvodom a nezrovnalostiam nesú primárne vedúci zamestnanci orgánu verejnej správy za aktívnej podpory manažmentu rizík, vnútorného auditu a právneho útvaru/oddelenia.

Hlavný cieľ, ktorý je potrebné mať na zreteli, je povinnosť orgánu verejnej správy zaviesť taký účinný a primeraný vnútorný kontrolný systém, aby sa vyššie uvedené situácie vyskytovali v minimálne možnej miere.

Metodické usmernenie sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR č. MF/015729/2017- 1411 k finančnému riadeniu pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu nadobúda účinnosť dňom uverejnenia vo Finančnom spravodajcovi Ministerstva financií SR.

Ing. Vladimír Urmanič, v.r.

generálny riaditeľ sekcie auditu a kontroly

Týmto si Vás dovoľujeme požiadať o zhodnotenie rizikových oblastí za Váš útvar, za účelom vyhotovenia základnej tabuľky identifikovaných rizík s následným hodnotením (odhadom), vyhotovením mapy rizík a zoznamu rizík. Podotýkame, že Vaše údaje nebudú poskytnuté žiadnej tretej strane a slúžia len pre potreby útvaru (doplní sa organizačný útvar zodpovedný za identifikovanie rizík) na účely identifikovania a zhodnotenia rizík. Vaše stanovisko doručte prosím na útvar (doplní sa organizačný útvar zodpovedný za identifikovanie rizík) najneskôr do (uvedie sa dátum) a elektronicky na adresu (uvedie sa e-mailová adresa zamestnanca zodpovedného za spracovanie). Pozn. Otázky v dotazníku sú orientačné, odporúčame ich prispôsobiť potrebám konkrétneho orgánu verejnej správy.

Názov útvaru:

Vedúci/riaditeľ útvaru:

Priamy nadriadený zamestnanec:

Aká je hlavná zodpovednosť Vášho útvaru?

Ktoré činnosti Vášho útvaru sú rutinné (často sa opakujúce)?

Ktoré činnosti Vášho útvaru sú projektové (špeciálne/nerutinné, väčšie z hľadiska rozsahu a času), napr. zavádzanie IS? Uveďte ich zoznam.

Koľko pracovného času sa podľa Vášho názoru zamestnanci venujú rutinným úlohám?

menej než 25 % □ 25 – 50 % □ 50 – 75 % □ nad 75 % □

Ktoré vnútorné smernice/pokyny/príkazy/postupy Váš útvar najviac využíva? Aké iné postupy/procedúry sa vzťahujú na Váš útvar?

Existuje systém hodnotenia zamestnancov na Vašom útvare?

Podľa akých ukazovateľov je hodnotená výkonnosť Vášho útvaru pri plnení Vašich cieľov?

Sú zamestnanci odmeňovaní, príp. sankcionovaní za plnenie/neplnenie stanovených cieľov, alebo na základe výsledkov osobného ohodnotenia?

Kto je zodpovedný za hodnotenie Vášho útvaru?

Ako často sa hodnotí?

Pociťujete tlak na dosahovanie stanovených cieľov? Z čoho tento tlak vzniká?

Tlak z externého prostredia:

Tlak z interného prostredia:

Aký je počet na seba nadväzujúcich pracovných činností (aktivít) v rámci pracovných postupov vo Vašom útvare?

Uveďte počet zamestnancov, ktorí odišli z Vášho útvaru za predchádzajúci kalendárny rok:

Uveďte podiel zamestnancov, ktorí odišli z Vášho útvaru k celkovému počtu zamestnancov útvaru (v %):

Počet odídených zamestnancov/celkový počet zamestnancov:

Čo je, podľa Vášho názoru, hlavnou príčinou odchodu zamestnancov ?

Uveďte možné sankcie (finančné/nefinančné), ktoré môžu byť uložené Vášmu útvaru pri nedodržaní legislatívy EÚ a SR:

Koľko a aké sankcie (finančné/nefinančné) boli uložené (uvedie sa príslušný orgán verejnej správy) v dôsledku nedodržania legislatívy EÚ a SR Vaším útvarom?

Sankcia:

Dôvod:

Dátum rozhodnutia o uložení sankcie:

Koľko krát sa menili pracovné postupy za hodnotené obdobie (manuály/interné smernice) Vášho útvaru?

(Uveďte názov pracovného postupu, dátum každej zmeny a tiež či zmeny boli len formálne alebo závažné)

Uveďte zoznam zmien v legislatíve EÚ a SR týkajúcej sa Vášho útvaru:

(Ak máte zoznam zmien v legislatíve uvedený v osobitnom dokumente, pripojte ho, prosím, k tomuto dotazníku)

Legislatíva EÚ:

Názov nariadenia/smernice EÚ:

Opis zmeny:

Dátum účinnosti zmeny:

Legislatíva SR:

Názov zákona/vyhlášky SR:

Opis zmeny:

Dátum účinnosti zmeny:

Ako často má Váš útvar stanovený termín vykonania prác? (pravidelné, podľa implementácie legislatívy, týždenne, mesačne atď.)

Sú niektoré termíny nereálne (pravidelne nesplniteľné)? (Áno/nie)

Koľko termínov za posledný rok sa nepodarilo dodržať?

Koľko kontrolných aktivít je zapracovaných v pracovných postupoch Vášho útvaru? Vymenujte kontrolné aktivity.

Popíšte prosím, kontrolné mechanizmy Vášho útvaru nad činnosťami iných útvarov:

Názov útvaru:

Kontrolný mechanizmus:

S ktorými útvarmi bezprostredne spolupracujete pri plnení úloh Vášho útvaru?

Názov útvaru:

Typ spolupráce/komunikácie s uvedeným útvarom:

Informácie získané od ostatných útvarov

Aké sú kľúčové vstupy dát (správy, súbory dát, atď.), ktoré Váš útvar dostáva od iných útvarov)?

Útvar zodpovedný za prípravu

Využitie správy (dôvod)

Frekvencia

Útvar zodpovedný za prípravu

Využitie správy (dôvod)

Frekvencia

Útvar zodpovedný za prípravu

Využitie správy (dôvod)

Frekvencia

Aké sú kľúčové výstupy dát (správy, súbory dát, atď.), ktoré Váš obor pripravuje pre ostatné útvary ?

Príjemca

Využitie správy (dôvod)

Frekvencia

Príjemca

Využitie správy (dôvod)

Frekvencia

Príjemca

Využitie správy (dôvod)

Frekvencia

Bol Váš útvar požiadaný v priebehu ostatných 12 mesiacov o prípravu nerutinných/špeciálnych správ alebo analýz?

Príjemca

Využitie správy (dôvod)

Príjemca

Využitie správy (dôvod)

Príjemca

Využitie správy (dôvod)

Rokujú zamestnanci Vášho útvaru s externým prostredím (iné orgány verejnej správy, externí odborníci/poradcovia, dodávatelia tovarov, prác alebo služieb, inštitúcie EÚ, kontrolné orgány)? Partneri rokovaní:

Rozsah, témy:

Ako často sú rokovania:

Dostávajú zamestnanci Vášho útvaru školenie na rokovanie s externými inštitúciami? (Áno/nie, Kedy/ako často)

S koľkými (a ktorými) regionálnymi pracoviskami bezprostredne spolupracujete pri plnení úloh Vášho útvaru?

Regionálne pracoviská:

Rozsah, oblasť spolupráce:

Ako často sú rokovania:

Sú zamestnanci regionálnych pracovísk a ústredia dostatočne vyškolení na vzájomnú spoluprácu?

(Áno/nie, Kedy/ako často)

Aké nové (napr. účtovné/monitorovacie) informačné systémy boli zavedené za predchádzajúci kalendárny rok? (Uveďte všetky nové IS)

Názov IS:

Opis funkcií IS:

Stav zavedenia IS:

Pracuje Váš útvar s informačným systémom, ktorý je napojený na iný IS v (uvedie sa príslušný orgán verejnej správy) (na vstupe alebo výstupe)?

IS Vášho útvaru:

Napojené IS:

Opis prepojenia uvedených IS:

Uveďte počet a druh zmien v existujúcich IS (aktualizácia, rozšírenie, napojenie na iný IS) vo Vašom útvare:

IS:

Druh zmeny:

Dátum zmeny:

Boli zamestnanci vyškolení na prácu so zmenenými IS?

Dĺžka školenia:

Dátum školenia:

Počet vyškolených zamestnancov:

Sú naplánované nejaké významné zmeny (prevádzkové, technologické, organizačné alebo iné) v nasledujúcich 1-2 rokoch, ktoré ovplyvnia Váš útvar?

Čo považujete, podľa Vášho názoru, za najväčšie riziká (interné aj externé), ktoré sa vzťahujú na Váš útvar, príp. celý ...........(uvedie sa príslušný orgán verejnej správy) ?

Dotazník vyplnil:

Dátum vyplnenia dotazníka:

(meno, priezvisko, funkcia, podpis)