LEX
Metodické pokyny FR SR - 2/DPH/2025/MP

Metodický pokyn k registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa § 4 a § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Diagram

Finančné riaditeľstvo SR vydáva metodický pokyn k registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa § 4 a § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“, prípadne ak sa za ustanovením neuvádza označenie právneho predpisu, myslí sa zákon o DPH). Zmenami a doplnením zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších dochádza s účinnosťou od 1. januára 2025 k zmenám pravidiel pri registrácii zdaniteľných osôb za platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej len „platiteľ“). Tento metodický pokyn sa zaoberá východiskami pre posúdenie vzniku registračnej povinnosti, postupmi zdaniteľnej osoby a správcu dane v rámci procesu registrácie platiteľa podľa § 4 a § 5 zákona o DPH. Zákon o DPH v § 4 upravuje, za akých podmienok sa tuzemské zdaniteľné osoby stanú platiteľom, kedy a akým spôsobom tieto osoby majú povinnosť podať žiadosť o registráciu, alebo oznámiť, že sa stali platiteľom. Citované ustanovenie obsahuje tiež úpravu pre dobrovoľnú registráciu za platiteľa a pravidlá pre oznamovanie zmien, ktorých výsledkom môže byť aktualizácia dňa, od ktorého zdaniteľná osoba získava status platiteľa, alebo zmena dátumu začiatku platnosti prideleného identifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „IČ DPH“). V § 5 sú upravené podmienky a pravidlá pre registráciu zahraničných osôb, ktoré v postavení zdaniteľných osôb vykonávajú činnosti, ktoré sú predmetom dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“ alebo „daň“) v tuzemsku. Ustanoveniami § 4 a § 5 sú vymedzené tiež východiskové pojmy pre korektné uplatnenie nastavených registračných pravidiel, základné procesné pravidlá a zákonné lehoty.

1.diel - Vymedzenie východiskových pojmov pre registráciu platiteľa

1.1.Zdaniteľná osoba

Platiteľom sa môže stať iba zdaniteľná osoba.

Zdaniteľnou osobou pre účely zákona o DPH je podľa § 3 každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť (ďalej aj „podnikanie“), bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľné osoby zahŕňajú širší okruh osôb, ktoré sú považované na účely zákona o DPH za podnikateľa v porovnaní s vymedzením podnikateľa v ustanovení § 2 Obchodného zákonníka.

Za zdaniteľnú osobu sa pre účely zákona o DPH považuje/ú aj:

štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánom verejnej moci, ak: konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby a táto činnosť - výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž – vtedy sa hodnota dodaných tovarov alebo služieb z takejto činnosti započítava do obratu na účely registrácie podľa § 4, konajú nad rámec rozsahu svojej hlavnej činnosti, za účelom ktorej boli zriadené a táto činnosť je - predmetom dane podľa zákona o DPH - ak tieto subjekty konajú v rozsahu vedľajšej činnosti (podnikateľskej), z ktorej dosahujú príjem (nie v rozsahu hlavnej činnosti, na ktorú boli zriadené), považujú sa v rozsahu tejto činnosti za zdaniteľné osoby v zmysle § 3 ods. 1 a 2 a hodnota dodaných tovarov alebo služieb z tejto činnosti sa započítava do obratu na účely registrácie podľa § 4, vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH (napr. telekomunikačné služby, dodanie vody, - plynu, elektriny a tepla, preprava tovaru a osôb, prístavné a letiskové služby, dodanie nového tovaru vyrobeného na predaj, skladovanie, reklamné služby, služby cestovného ruchu, prevádzkovanie predajní pre zamestnancov, prevádzkovanie jedální pre zamestnancov) v nezanedbateľnom rozsahu.

Ustanovenie § 3 ods. 4 je transpozíciou čl. 13 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH v platnom znení. Súdny dvor EÚ sa interpretáciou tohto ustanovenia (napr. problematikou, kedy je možné považovať orgány riadiace sa verejným právom za nezdaniteľné, resp. zdaniteľné osoby pri činnostiach, ktoré vykonávajú ako orgán verejnej moci, výkladom pojmu „výrazné narušovanie hospodárskej súťaže“, atď.) zaoberal napr. v rozhodnutí C- 102/08, C- 288/07, C- 235/85.

Správa štátnych hmotných rezerv SR v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv v zmysle zákona č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

každá osoba (napr. fyzická osoba - občan, právnická osoba, ktorá nie je zriadená za účelom podnikania, tzv. nezisková organizácia, rozpočtová organizácia, atď.), ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu EÚ (ďalej aj „IČŠ“), a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu. Novým dopravným prostriedkom sa pre účely zákona o DPH rozumie pozemné motorové vozidlo, plavidlo a lietadlo, ktoré spĺňajú definíciu nového dopravného prostriedku podľa § 11 ods. 12. K problematike dodania nových dopravných prostriedkov v rámci EÚ je vydaný samostatný metodický pokyn.

1.2.Ekonomická činnosť

Ekonomickou činnosťou (podnikaním) sa podľa § 3 ods. 2 rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Pre účely zákona o DPH podnikanie zahŕňa:

činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej - činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (napr. činnosť znalcov, tlmočníkov, - advokátov, súdnych exekútorov, notárov, súkromných veterinárnych lekárov a iných slobodných povolaní), duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť, využívanie hmotného a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmov z tohto majetku. Každá osoba, - ktorá dosahuje príjem z využívania hmotného a nehmotného majetku, sa považuje za zdaniteľnú osobu.

Napríklad fyzická osoba (občan), ak prenajíma nehnuteľnosť (chata, rodinný dom, atď.) na pokračujúcej báze a z tohto prenájmu dosahuje pravidelný príjem, na účely zákona o DPH sa stáva zdaniteľnou osobou. Ak je majetok, ktorý sa využíva na dosahovanie pravidelného príjmu, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Pokiaľ sa teda manželia nedohodnú inak, príjmy z využívania tohto majetku sa započítavajú do obratu pre účely registrácie u každého z manželov v polovičnej výške. Ak sa manželia dohodnú, že využívanie majetku sa bude napr. považovať za podnikanie len u jedného z manželov, potom za zdaniteľnú osobu pre účely DPH sa z titulu využívania majetku bude považovať len jeden z manželov. V tomto prípade sa celý príjem z využívania majetku, resp. hodnota dodaných služieb započítava do obratu na účely registrácie len u toho z manželov, u ktorého sa využívanie tohto majetku považuje za podnikanie.

Príklad 1:

Manželia vlastnia nehnuteľnosť (garáž), ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Túto nehnuteľnosť sa rozhodli prenajímať. Z prenájmu nehnuteľnosti dosahujú mesačne príjem vo výške 1 000 eur. Manželia sa dohodli, že prenájom nehnuteľnosti sa bude považovať za podnikanie u každého z nich v rovnakom pomere. Každý z manželov sa považuje za zdaniteľnú osobu a obrat pre účely registrácie sleduje každý z nich samostatne. Z titulu prenájmu nehnuteľnosti sa u každého z manželov mesačne započítava do obratu hodnota dodaných služieb vo výške 500 eur.

Príklad 2:

Manželia prenajímajú nehnuteľnosť, ktorá je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, viacerým podnikateľom. Manžel vykonáva aj inú podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Manželia sa dohodli, že prenájom nehnuteľnosti sa bude považovať za podnikanie len u manželky. Manželka sa z titulu využívania hmotného majetku, z ktorého dosahuje príjmy na pravidelnej báze, považuje za zdaniteľnú osobu a bude povinná podať žiadosť o registráciu, ak z prenájmu nehnuteľnosti v kalendárnom roku presiahne obrat 50 000 eur. Na účely registrácie sa za vykonávanie ekonomickej, t. j. podnikateľskej činnosti považujú aj prípravné práce pred samotným začatím uskutočňovania zdaniteľných plnení. Zdaniteľnou osobou sa na účely DPH rozumie každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel a výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou sa na účely DPH rozumie činnosť, ktorá sa vykonáva na pokračujúcej báze. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ však môže postavenie platiteľa získať aj zdaniteľná osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu ešte nevykonáva ekonomickú činnosť, ale prehlási zámer vykonávania ekonomickej činnosti a jej registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na vykonávanie budúcich zdaniteľných obchodov (napr. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C- 110/94 INZO, C- 268/83 Rompelman, C- 527/11 Ablessio SIA). Za nezávislé vykonávanie činnosti, t. j. za podnikanie sa nepovažuje vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania.

1.3.Tuzemská zdaniteľná osoba

Za tuzemskú zdaniteľnú osobu sa považuje podľa § 4 ods. 1 zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, alebo má v tuzemsku bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava. Na účely zákona o DPH sa pod pojmom:

bydlisko rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý - pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto pobytu v zahraničí (§ 4 ods. 14 písm. a));

prevádzkareň rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na - výkon podnikania (§ 4 ods. 14 písm. b)).

Problematika prevádzkarne na účely DPH je riešená vo viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, napr. C- 168/84 Gunter Berkholz, C- 190/95 ARO Lease, C- 390/96 Lease Plan Luxembourg, C- 73/06 Planzer Luxembourg. Prevádzkareň na účely DPH je upravená aj v článku 11 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH v platnom znení. Toto vykonávacie nariadenie Rady č. 282/2011 definuje v článku 11 ods. 1 prevádzkareň, ktorá je schopná prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú, na účely miesta dodania služby poskytovanej medzi zdaniteľnými osobami, a zároveň v ods. 2 predmetného článku ustanovuje, čo sa rozumie prevádzkarňou na účely poskytovania služby. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že na to, aby sa prevádzkareň mohla považovať za miesto, z ktorého sa poskytujú služby, musí na dostatočnej úrovni zabezpečovať stálosť a organizáciu (dostatočný stupeň trvalosti), ktorá z hľadiska ľudského a materiálneho vybavenia je schopná poskytovať predmetné služby samostatne za protihodnotu (tzn. schopnosť, resp. možnosť z uvedeného miesta uzatvárať a vyhotovovať zmluvy v závislosti od charakteru ekonomickej činnosti, uskutočňovať manažérske rozhodnutia týkajúce sa činnosti prevádzkarne, dojednávať obchody, prijímať platby, vykonávať konkrétnu ekonomickú činnosť voči tretím osobám). Pritom musí ísť o ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, teda nie činnosť vykonávanú napr. pre svojho zriaďovateľa so sídlom v zahraničí. Ak zahraničná osoba má v tuzemsku zriadenú prevádzkareň, ktorá je schopná len prijímať a využívať služby, ktoré sú jej dodané, a nevykonáva na území SR ekonomickú činnosť za protihodnotu, nie je možné takúto zdaniteľnú osobou registrovať za platiteľa podľa § 4. Samotná skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej osoby je zapísaná v Obchodnom registri SR, ešte neznamená, že spĺňa kritériá prevádzkarne na účely registrácie podľa § 4.

1.4.Zahraničná zdaniteľná osoba

Podľa § 5 sa za zahraničnú osobu považuje zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko, ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiava. Ak fyzická osoba má v SR výlučne len trvalé bydlisko, ale miesto svojej ekonomickej činnosti (miesto podnikania) má v IČŠ je považovaná za usadenú v tomto IČŠ – t. j. na účely registrácie sa považuje za zahraničnú osobu. Problematikou posúdenia pojmu zdaniteľná osoba usadená v zahraničí sa zaoberal Súdny dvor EÚ napríklad aj pri rozhodovaní vo veci C- 421/10 Markus Stoppelkamp. V situácii, ktorá je charakteristická skutočnosťou, že sídlo hospodárskej činnosti zdaniteľnej osoby je známe a nachádza sa mimo krajiny príjemcu, a okolnosťou, že ide o reálne a skutočné sídlo, a nie fiktívne sídlo alebo fiktívne usadenie, sa nemôže zohľadniť prípadné bydlisko zdaniteľnej osoby na území tejto krajiny. Iné faktory, ako napr. bydlisko riadiacich osôb a miesto konania valného zhromaždenia, sa môžu v druhej fáze taktiež zohľadniť, pokiaľ ide o určenie skutočného sídla spoločnosti s fiktívnym usadením, ktoré charakterizuje spoločnosť typu „poštová schránka“ alebo „webová stránka“. Výklad, podľa ktorého sa v rámci určenia miesta usadenia poskytovateľa služieb môže miesto bydliska zohľadniť, iba pokiaľ chýbajú spájajúce prvky priamo spojené s vykonávanou hospodárskou činnosťou týmito poskytovateľmi, ako je sídlo hospodárskej činnosti alebo existencia prevádzkarne, prostredníctvom ktorej sa vykonávajú obchodné transakcie, je tiež v súlade s logikou podloženou článkom 4(1) šiestej smernice, lebo toto ustanovenie sa týka iba hospodárskej činnosti vykonanej zdaniteľnými osobami. Čl. 21(1)(b) šiestej smernice sa musí vykladať v tom zmysle, že na to, aby sporná zdaniteľná osoba bola považovaná za „platiteľa, ktorý nemá sídlo na území štátu“, postačuje, aby mala sídlo svojej hospodárskej činnosti v zahraničí. Zmena pravidiel v oblasti registrácie bola uskutočnená aj z dôvodu umožnenia uplatňovania oslobodenia v tuzemsku pre zahraničné osoby, ktoré spĺňajú podmienky na to, aby boli oslobodeným podnikom zahraničnej osoby. Toto oslobodenie v tuzemsku je však použiteľné len pre zahraničné osoby, ktoré sú usadené v Európskej únii. Nie je možné pre zahraničné osoby usadené v treťom štáte.

1.5.Obrat

Podľa znenia zákona o DPH účinného od 1. januára 2025 sa pre povinnú registráciu tuzemského platiteľa sleduje výška obratu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom roku. Pri sledovaní obratu na pokračujúcej báze sa hodnota dosiahnutého obratu za kalendárny rok začína počítať nanovo vždy od 1. januára. Na účely zákona o DPH sa podľa § 4 ods. 15 pod pojmom obrat rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku. Do obratu na účely zákona o DPH sa ďalej nezahŕňa napr.:

platba, ktorá bola prijatá pred dodaním tovaru alebo služby. Tzv. „preddavkové/zálohové platby“ predstavujú - súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu až momentom dodania tovaru alebo služby, hodnota z dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v zahraničí, - hodnota bezodplatne dodaných tovarov a služieb, - hodnota dodaní tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré kupujúci kúpil alebo prijal a pri ktorých je osobou - povinnou platiť daň kupujúci (mechanizmus prenosu daňovej povinnosti).

Obrat na účely zákona o DPH sa sleduje len v nadväznosti na predmet DPH podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH s miestom dodania v tuzemsku. Každá zdaniteľná osoba, ktorá na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby, obstaráva kúpu/predaj tovaru alebo obstaráva prijatie/dodanie služby, kedy pre účely zákona o DPH platí, že táto zdaniteľná osoba tovar alebo službu sama kúpila (prijala) a sama predala (dodala), zahŕňa do obratu celú hodnotu dodaných tovarov alebo služieb vrátane svojej provízie.

1.6.Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty

Pre jednoznačné vymedzenie zákonných povinností a práv vyplývajúcich zo zákona o DPH je v § 5a zavedená definícia pojmu „platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b a § 5“ (ďalej len „platiteľ, ktorý má pridelené IČ DPH“). Za takúto osobu sa považuje platiteľ, ktorému bolo doručené rozhodnutie o registrácii, ktorým správca dane pridelil IČ DPH. Deň, od ktorého sa platiteľ považuje za platiteľa s prideleným IČ DPH, sa určí v závislosti od skutočnosti, či deň, od ktorého osoba získava status platiteľa nastal pred alebo po dni doručenia rozhodnutia, alebo bol tento deň priamo určený v rozhodnutí o registrácii.

2.diel - Platiteľ a povinná registrácia podľa § 4 zákona o DPH

2.1.Nadobudnutie statusu platiteľa

Právne skutočnosti, na základe ktorých sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva zo zákona o DPH platiteľom, taxatívne vymedzuje § 4 ods. 1. Týmito skutočnosťami sú:

prekročenie zákonom stanovenej hranice obratu -

Vo všeobecnosti do obratu vstupuje hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku. S účinnosťou od 1. januára 2025 sa upravila hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb započítavaných do obratu pre účely povinnej registrácie na sumu 50 000 eur. Zdaniteľná osoba sa pri prekročení obratu 50 000 eur stane platiteľom od 1.januára nasledujúceho kalendárneho roka po kalendárnom roku, v ktorom presiahla uvedený obrat (§ 4 ods. 1 písm. a). Ak zdaniteľná osoba presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom momentom dodania tovaru alebo služby, ktorým presiahla hranicu 62 500 eur a od tohto momentu je povinná uplatňovať pri zdaniteľných plneniach DPH (§ 4 ods. 1 písm. b). Inými slovami, je povinná uplatniť DPH aj na dodanie tovaru alebo služby, ktorým presiahla hranicu obratu 62 500 eur.

právne nástupníctvo po platiteľovi, ktorý zanikol bez likvidácie - zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom - platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, sa stáva platiteľom odo dňa, kedy sa stala právnym nástupcom. Osobe, ktorá zanikla bez likvidácie (má povinnosť túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred svojím zánikom) s právnym nástupcom, nevzniká daňová povinnosť podľa § 81 ods. 5, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom (§ 4 ods. 1 písm. c). nadobudnutie podniku alebo časti podniku platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku platiteľa - - právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa stáva platiteľom dňom nadobudnutia podniku alebo jeho časti (§ 4 ods. 1 písm. d). Nadobudnúť podnik alebo jeho časť možno viacerými spôsobmi, napr. kúpou podniku alebo jeho časti, vložením podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku do základného imania ako nepeňažný vklad. Súdny dvor EÚ sa interpretáciou pojmu „prevod všetkých aktív alebo ich časti“ zaoberal napr. v rozhodnutí C-444/10 Christel Schriever, C-497/01 Zita Modes. premena pri odštiepení alebo cezhraničnom odštiepení, ak na zdaniteľnú osobu v tuzemsku prechádza - majetok platiteľa – zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dňom účinnosti premeny pri odštiepení alebo dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v IČŠ alebo zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení, ak na túto osobu v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý sa rozdelil odštiepením alebo cezhraničným odštiepením (§ 4 ods. 1 písm. e); dodanie stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku - zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť - alebo stavebný pozemok, sa stane platiteľom, ak sa z dodania má presiahnuť obrat 62 500 eur (§ 4 ods. 1 písm. f); Zdaniteľná osoba sa nestáva platiteľom zo zákona o DPH v prípade, ak ide o príležitostný predaj stavby alebo jej časti alebo stavebného pozemku. Hodnota z príležitostného dodania, resp. predaja stavby, jej časti alebo stavebného pozemku sa nezapočítava ani do obratu definovaného v § 4 ods.15.

prijatie platby pred dodaním stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku – zdaniteľná osoba sa stane - platiteľom dňom, v ktorom prijme platbu pred dodaním stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku, ak sa má z dodania presiahnuť obrat 62 500 eur (§ 4 ods. 1 písm. g); dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ak ide o zdaniteľnú osobu, ktorá uľahčuje dodanie tovaru - na území Európskej únie uskutočnené zdaniteľnou osobou neusadenou na území EÚ inej osobe ako zdaniteľnej osobe prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok – zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dňom dodania tovaru (§ 4 ods. 1 písm. h); dodanie tovaru alebo služby, alebo nadobudnutie tovaru v tuzemsku z IČŠ, ktoré je predmetom DPH podľa - zákona o DPH, zahraničnou zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň a neuplatňuje v tuzemsku oslobodenie od dane pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f ods. 2 (§ 4 ods. 1 písm. i).

2.2.Vznik registračnej povinnosti platiteľa

Ak nastane niektorá z vyššie uvedených skutočností, na základe ktorej zdaniteľná osoba nadobudne status platiteľa, vzniká podľa § 4 ods. 2 zdaniteľnej osobe povinnosť podať daňovému úradu žiadosť o registráciu do piatich pracovných dní odo dňa, kedy daná skutočnosť nastala. Povinnosť podať žiadosť o registráciu sa vzťahuje aj na zdaniteľnú osobu, ktorá hranicu obratu pre registráciu dosiahla výlučne z plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39, t. j. registračnú povinnosť má aj osoba, ktorá poskytuje výlučne:

poisťovacie služby, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 37, -

transakcie s nehnuteľnosťami, na ktoré sa vzťahujú podmienky oslobodenia od dane podľa § 38, -

finančné služby, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 39. -

Zdaniteľná osoba, ktorá je povinná podať žiadosť o registráciu, je povinná v zmysle § 4 ods. 3 v žiadosti uviesť, na základe ktorej právnej skutočnosti jej vznikla povinnosť podať žiadosť a tiež deň, kedy táto skutočnosť nastala. V prípade, ak zdaniteľná osoba podáva žiadosť o registráciu z dôvodu presiahnutia obratu pre povinnú registráciu, ktorý dosiahla len z oslobodených dodaní podľa § 37 až 39, zdaniteľná osoba je povinná uviesť v žiadosti o registráciu aj túto informáciu. Ak v lehote na podanie žiadosti o registráciu nastanú nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na registráciu a žiadosť o registráciu ešte nebola podaná, potom žiadateľ vo svojej žiadosti uvedie už iba nové skutočnosti a od týchto skutočností začína nanovo plynúť lehota na podanie žiadosti o registráciu.

Príklad 3:

Zdaniteľná osoba presiahla obrat 50 000 eur 29.9.2025, čím jej vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu do 6.10.2025. Dňa 3.10.2025 v čase, kedy ešte nepodala žiadosť o registráciu, dodala v tuzemsku tovar v sume 20 000 eur. Dňom dodania tovaru sa zdaniteľná osoba stala platiteľom. Lehota na podanie žiadosti o registráciu sa odvodí od novej zákonnej skutočnosti, to znamená, že zdaniteľná osoba musí podať žiadosť o registráciu spolu s dokladmi preukazujúcimi uvedenú skutočnosť do 10.10.2025. Z § 4 ods. 3 vyplýva, že ak žiadosť o registráciu podáva zdaniteľná osoba, ktorá nadobudla postavenie platiteľa z dôvodu, že:

sa stala právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, alebo -

nadobudla podnik alebo časť podniku platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku, alebo - v dôsledku premeny pri odštiepení alebo premeny pri cezhraničnom odštiepení na ňu v tuzemsku prechádza - majetok platiteľa, alebo dodala stavbu, časť stavby alebo stavebného pozemku alebo prijala platbu pred takýmto dodaním, alebo - dodala tovar s miestom dodania v tuzemsku a uľahčuje dodanie tovaru na území EÚ uskutočnené - zdaniteľnou osobou neusadenou na území EÚ osobe inej ako zdaniteľnej osobe prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, tak je povinná spolu so žiadosťou o registráciu predložiť aj doklady preukazujúce príslušnú právnu skutočnosť, ak sa uvedené právne skutočnosti nezapisujú do Obchodného registra SR. Týmito dokladmi sú napr. zmluva o predaji podniku alebo jeho časti, doklady preukazujúce, aký hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo jeho časti nadobudla (napr. zápisnica o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do predaja), ak ide o vklad podniku do obchodnej spoločnosti spoločenská zmluva, zmluva o zlúčení alebo splynutí spoločnosti, schválený projekt rozdelenia spoločnosti; protokol o prevzatí stavby alebo jej časti alebo stavebného pozemku, alebo iný adekvátny doklad preukazujúci skutočnosti, ktoré nastali. Ak právnická osoba, ktorá sa stala právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, alebo ktorá nadobudla podnik alebo časť podniku platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku, alebo sa stala platiteľom v dôsledku premeny pri odštiepení alebo premeny pri cezhraničnom odštiepení, má sídlo v zahraničí, predložené doklady musia byť úradne overené.

2.3.Povinná registrácia platiteľa

Žiadosť o registráciu je zdaniteľná osoba povinná podať na predpísanom tlačive do piatich pracovných dní odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat 50 000 eur, alebo odo dňa, kedy nadobudla postavenie platiteľa. Zákon o DPH ukladá daňovému úradu povinnosť preskúmať súlad skutkového stavu so stavom formálnym. Základným východiskom pre overenie oprávnenosti registrácie sú údaje uvedené v žiadosti o registráciu, predložených dokladoch, údaje o zdaniteľnej osobe pochádzajúce z vlastnej činnosti správcu dane a dostupné údaje z iných záväzných zdrojov (napr. referenčné registre). Zákon o DPH neupravuje postup preverovania podanej žiadosti o registráciu, preto v zmysle § 84 sa na správu dane použijú ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak daňový úrad po preverení a porovnaní skutkového stavu zistí, že údaje uvedené v žiadosti o registráciu sú pravdivé a správne, podľa § 4 ods. 4 zaregistruje platiteľa, vydá mu rozhodnutie o registrácii a pridelí mu IČ DPH. Vydaním rozhodnutia o povinnej registrácii správca dane potvrdí (deklaruje) stav, že zdaniteľná osoba na základe zákonom ustanovenej právnej skutočnosti nadobudla postavenie platiteľa. Okrem situácie, kedy zdaniteľná osoba nadobudne postavenie platiteľa až k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka, sa doručením rozhodnutia o registrácii platiteľ považuje v zmysle § 5a za platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH.

Príklad 4:

Zdaniteľná osoba 28.5.2025 presiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku obrat 50 000 eur. Dňa 29.5.2025 podala žiadosť o registráciu, v ktorej vyznačila dôvod registrácie (§ 4 ods. 1 písm. a)) a uviedla deň, kedy táto skutočnosť nastala. Správca dane 6.6.2025 vydal rozhodnutie o registrácii a pridelil zdaniteľnej osobe IČ DPH. Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom 1.1.2026 a k tomu istému dňu nadobúda platnosť aj pridelené IČ DPH. Dátum 1.1.2026 bude podľa § 5a dňom, od ktorého sa osoba považuje za platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH. Ak zdaniteľná osoba už podala žiadosť o registráciu z dôvodu, že v kalendárnom roku presiahla obrat 50 000 eur a do 31. decembra tohto kalendárneho roka nastala iná zo skutočností (§ 4 ods. 1 písm. b) až i), na základe ktorej sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom, je povinná túto skutočnosť daňovému úradu bezodkladne oznámiť. Súčasne je povinná uviesť aj deň, kedy daná skutočnosť nastala. Uvedená povinnosť vyplýva z § 4 ods. 5.

Príklad 5:

Zdaniteľná osoba z príkladu 4 dňa 22.9.2025 dodá v tuzemsku tovar, ktorým presiahne obrat 62 500 eur. V tomto prípade je povinná túto skutočnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu vrátane dňa, kedy k presiahnutiu obratu došlo. Urobí tak na rovnakom tlačive ako v prípade podania žiadosti o registráciu. Keďže daňový úrad už rozhodnutie o registrácii zdaniteľnej osobe vydal (uvedené v príklade 4 ), nové rozhodnutie nevydáva. Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dodaním, ktorým presiahla 62 500 eur a rovnako týmto dňom nadobúda platnosť IČ DPH, ktoré už bolo daňovým úradom pridelené. To znamená, že v uvedenom prípade sa „posúva“ získanie statusu platiteľa aj platnosť IČ DPH z 1.1.2026, nakoľko do 31.12.2025 nastala skutočnosť (v tomto prípade presiahnutie obratu 62 500 eur v kalendárnom roku), na základe ktorej sa stáva platiteľom pred 1.1.2026. Od tohto momentu je zdaniteľná osoba platiteľom a je povinná k svojim dodaniam tovarov a služieb v tuzemsku uplatňovať DPH. Od 22.9.2025 sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom s prideleným IČ DPH. V prípadoch, kedy zákon ukladá, že spolu so žiadosťou o registráciu majú byť predložené aj doklady osvedčujúce vznik príslušnej právnej skutočnosti, sa môže stať, že zdaniteľná osoba žiadosť o registráciu a doklady nepredloží naraz, ale postupne v rámci vymedzenej zákonnej lehoty piatich pracovných dní. Lehota 10 dní, v ktorej je správca dane povinný vydať rozhodnutie o registrácii, sa v takom prípade začína počítať odo dňa, kedy sú mu doručené úplné podklady, t. j. žiadosť o registráciu aj osvedčujúce doklady. Podľa § 4 ods. 10 písm. a) ak daňový úrad zistí, že osoba, ktorá v žiadosti o registráciu uviedla, že sa stala platiteľom, v skutočnosti nespĺňa podmienky pre registráciu, vydá rozhodnutie o nezaregistrovaní a zdaniteľnej osobe nepridelí IČ DPH. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Ak osobe bol rozhodnutím potvrdený status platiteľa, tak následne oznámené zmeny alebo vykonané opravy, ktoré by viedli k zreálneniu výšky obratu na úroveň pod zákonom stanovenú hranicu pre povinnú registráciu, nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia o registrácii, ktorým správca dane deklaroval, že zdaniteľná osoba nadobudla status platiteľa.

Príklad 6:

Zdaniteľná osoba 23.5.2025 presiahla obrat 62 500 eur. Dňa 28.5.2025 podala žiadosť o registráciu, v ktorej vyznačila, že nastala skutočnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o DPH a uviedla dátum dodania, ktorým prekročila obrat 62 500 eur. Správca dane 5.6.2025 vydal rozhodnutie o registrácii a pridelil jej IČ DPH. Správca dane rozhodnutím o registrácii doručeným 6.6.2025 potvrdil zdaniteľnej osobe, že nadobudla status platiteľa 23.5.2025 a k tomuto dňu nadobudlo platnosť aj IČ DPH. Následne 20.6.2025 registrovaný platiteľ oznámil, že opravou nesprávne vystavenej faktúry sa hodnota dosiahnutého obratu v kalendárnom roku znížila pod hranicu 62 500 eur, v dôsledku čoho mal byť pri registrácii aplikovaný § 4 ods. 1 písm. a). Keďže postavenie platiteľa už bolo zdaniteľnej osobe rozhodnutím o registrácii doručeným 6.6.2025 oznámené, na následnú opravu dosiahnutého obratu sa neprihliada. Zdaniteľnej osobe zostáva status platiteľa nadobudnutý 23.5.2025 a podľa § 5a sa od 6.6.2025 považuje za platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH.

2.4.Registrácia platiteľa z úradnej moci

Ak správca dane má dôkazy o tom, že zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu, a túto povinnosť si nesplnila, vyzve ju na jej splnenie. Ak zdaniteľná osoba výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, správca dane osobu zaregistruje z úradnej moci. Proti rozhodnutiu o registrácii z úradnej moci je možné podať odvolanie. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o registrácii z úradnej moci sa platiteľ považuje za platiteľa s prideleným IČ DPH.

Príklad 7:

Zdaniteľná osoba 7.3.2025 prekročila obrat 62 500 eur a týmto dňom sa stala platiteľom. Zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu do 14.3.2025. Zdaniteľná osoba žiadosť o registráciu nepodala v zákonnej lehote a ani po výzve správcu dane. Správca dane na základe prevereného skutkového stavu vydal rozhodnutie o registrácii z úradnej moci, ktoré bolo doručené zdaniteľnej osobe 28.5.2025 a nadobudlo právoplatnosť 12.6.2025. Od 12.6.2025 sa táto osoba podľa § 5a považuje za platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4.

2.5.Dobrovoľná registrácia zdaniteľnej osoby

Zákon o DPH umožňuje zdaniteľnej osobe stať sa platiteľom aj pred presiahnutím obratu 50 000 eur. Uvedené vyplýva z § 4 ods. 6 písm. a). Podľa § 4 ods. 7 tak urobí podaním žiadosti o registráciu. Žiadosť o dobrovoľnú registráciu predkladá zdaniteľná osoba prostredníctvom formulára Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien a žiadosť o zrušenie registrácie, t. j. na rovnakom tlačive ako osoba, ktorá má zákonnú povinnosť podať žiadosť o registráciu. Ak o registráciu žiada osoba, ktorá nedosiahla obrat 50 000 eur, správca dane v registračnom konaní o dobrovoľnej registrácii preverí, či sú splnené podmienky pre registráciu. Daňový úrad preveruje najmä, či osoba, ktorá žiada o registráciu, má status zdaniteľnej osoby podľa § 3 zákona o DPH. Postavenie platiteľa podľa § 4 môže získať len zdaniteľná osoba, preto je na osobe, ktorá požaduje registráciu pre daň podľa § 4 ods. 7, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Ak sú podmienky pre dobrovoľnú registráciu splnené, správca dane vydá rozhodnutie o registrácii, v ktorom určí deň, ktorým sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom a od ktorého nadobúda platnosť aj pridelené IČ DPH. Na rozdiel od taxatívne vymedzených situácií, kedy sa zdaniteľná osoba stáva zo zákona o DPH povinne platiteľom, pri dobrovoľne podanej žiadosti o registráciu zdaniteľná osoba získava status platiteľa až dňom, ktorý stanoví správca dane v rozhodnutí o registrácii. Správca dane pri stanovení uvedeného dátumu koná tak, aby sa zdaniteľná osoba dozvedela včas o tom, ktorým dňom sa stáva platiteľom a mohla si od tohto dňa plniť svoje povinnosti a uplatňovať práva vyplývajúce zo získania statusu platiteľa. Daňový úrad zdaniteľnú osobu neregistruje so spätným dátumom, t. j. registrácia na základe dobrovoľne podanej žiadosti nemôže byť vykonaná ku dňu, ktorý predchádza dátumu podania žiadosti o registráciu, alebo predchádza dátumu vydania rozhodnutia o registrácii. Inými slovami, pri dobrovoľnej registrácii nemôže byť dátum, ku ktorému sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom, určený dňom, ktorý už uplynul. Spätná registrácia nie je možná ani v prípade, ak zdaniteľná osoba o registráciu so spätným dátumom výslovne požiada (uvedené sa nevzťahuje na osoby - dedičov, ktoré požiadajú o registráciu za platiteľa bezodkladne po skončení konania o dedičstve podľa § 83 ods. 2; daňový úrad zaregistruje tohto dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom). Daňový úrad rozhodne o dobrovoľne podanej žiadosti a vykoná registráciu pre daň najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o dobrovoľnú registráciu. Ak nastane iná skutočnosť uvedená v § 4 ods. 1 písm. b) až i) pred dňom, ktorý správca dane určil v rozhodnutí o registrácii ako deň, od ktorého sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom, zdaniteľná osoba je povinná túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. Správca dane vydá nové rozhodnutie, ktorého vydaním sa už vydané rozhodnutie o dobrovoľnej registrácii zrušuje.

Príklad 8:

Zdaniteľná osoba 22.4.2025 podala žiadosť o dobrovoľnú registráciu. Správca dane 5.5.2025 vydá rozhodnutie o registrácii, v ktorom určí, že zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dňom 1.6.2025. Zdaniteľná osoba 19.5.2025 presiahne obrat 62 500 eur, preto v súlade s § 4 ods. 7 správcovi dane 21.5.2025 oznámi, že sa v dôsledku zákonnej skutočnosti podľa § 4 ods. 1 písm. b) stala platiteľom pred dňom určeným v rozhodnutí o registrácii. Správca dane na základe oznámenia vydá nové rozhodnutie o registrácii, ktorým sa pôvodné rozhodnutie o registrácii zruší. Zdaniteľná osoba sa vydaním nového rozhodnutia stáva platiteľom od 19.5.2025 a podľa § 5a písm. b) sa považuje za platiteľa, ktorý ma pridelené IČ DPH, počnúc dňom doručenia nového rozhodnutia. Zdaniteľná osoba, ktorej obrat presiahol hodnotu 50 000 eur, avšak je nižší ako 62 500 eur, sa stáva platiteľom od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Takáto zdaniteľná osoba má však možnosť stať sa platiteľom aj pred týmto dňom, a to dvoma spôsobmi.

Prvý spôsob v zmysle § 4 ods. 8 písm. a) je, ak priamo pri podaní žiadosti o registráciu vyznačí, že sa chce stať platiteľom dňom dodania tovaru alebo služby, ktorým prekročila hodnotu 50 000 eur. Správca dane uvedené zohľadní už pri vydaní rozhodnutia o registrácii.

Príklad 9:

Zdaniteľná osoba 30.9.2025 presiahla obrat 50 000 eur. Dňa 3.10.2025 podá žiadosť o registráciu, na predpísanom formulári, v ktorom vyznačí, že sa chce stať platiteľom presiahnutím obratu 50 000 eur. (§ 4 ods. 8 písm. a)). Zdaniteľnej osobe je 9.10.2025 doručené rozhodnutie o registrácii, v ktorom je zdaniteľnej osobe pridelené IČ DPH a vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedené, že zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom od 30.9.2025 a týmto dňom nadobúda platnosť aj pridelené IČ DPH. Za platiteľa s prideleným IČ DPH sa považuje od 9.10.2025. Druhý spôsob sa uplatní v prípade, ak zdaniteľnej osobe už bolo vydané rozhodnutie o registrácii a pridelení IČ DPH s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Zdaniteľná osoba môže ešte pred týmto dátumom zaslať správcovi dane na predpísanom tlačive oznámenie, v ktorom vyznačí skutočnosť, že sa v súlade s § 4 ods. 8 písm. b) rozhodla stať platiteľom pred dňom uvedeným v rozhodnutí (t.j. pred 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka). V tomto prípade sa zdaniteľná osoba stane platiteľom dňom nasledujúcim po dni, v ktorom túto skutočnosť správcovi dane oznámila.

Príklad 10:

Zdaniteľná osoba 18.7.2025 presiahla obrat 50 000 eur. Dňa 24.7.2025 podá žiadosť o registráciu. Zdaniteľnej osobe je 3.8.2025 doručené rozhodnutie o registrácii, v ktorom je zdaniteľnej osobe pridelené IČ DPH a vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedené, že zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom od 1.1.2026. Zdaniteľná osoba následne 30.9.2025 elektronicky zašle správcovi dane oznámenie, že sa rozhodla stať platiteľom pred 1.1.2026, hoci nepresiahla obrat 62 500 eur (§ 4 ods. 8 písm. b)). Zdaniteľná osoba sa stane platiteľom nasledujúcim dňom po dni oznámenia, t. j. dňom 1.10.2025 a týmto dňom nadobúda platnosť aj pridelené IČ DPH. Platiteľom s prideleným IČ DPH podľa § 5a je od 1.10.2025. V prípade, že správca dane zistí, že žiadateľ o registráciu nemá postavenie zdaniteľnej osoby, tak v súlade s § 4 ods. 10 písm. b) žiadosť o registráciu rozhodnutím zamietne. Naďalej platí, že ak žiadateľ o dobrovoľnú registráciu aj postavenie zdaniteľnej osoby má, avšak daňový úrad disponuje dôkazmi, ktoré umožňujú objektívne konštatovať, že existuje pravdepodobnosť, že IČ DPH pridelené žiadateľovi bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu, táto skutočnosť predstavuje dostatočný dôvod na zamietnutie žiadosti o registráciu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C- 527/11 Ablessio SIA). Zamietnutie žiadosti o registráciu sa však musí zakladať na celkovom posúdení všetkých okolností danej veci a na dôkazoch, ktoré boli získané v rámci overovania informácii poskytnutých dotknutým subjektom. Proti rozhodnutiu o zamietnutí registrácie je prípustné odvolanie.

2.6.Povinnosť registrácie podľa § 7 a § 7a zákona o DPH pred nadobudnutím statusu platiteľa

Ak zdaniteľnej osobe, ktorej už bolo doručené rozhodnutie o registrácii, avšak status platiteľa ešte nenadobudla, vznikne povinnosť registrovať sa pre daň podľa § 7 alebo § 7a, je povinná v súlade s § 4 ods. 11 písm. a) oznámiť túto skutočnosť správcovi dane predtým, ako táto skutočnosť nastane. Správca dane na základe oznámenia vykoná zmeny zápisu postavenia zdaniteľnej osoby v daňovom registri, avšak nové rozhodnutie o registrácii podľa § 7 alebo § 7a nevydáva. Zdaniteľná osoba sa odo dňa nasledujúceho po dni doručenia oznámenia až do 31.decembra prebiehajúceho kalendárneho roka alebo do dňa, keď sa stane platiteľom v prebiehajúcom kalendárnom roku z iného dôvodu, považuje za osobu registrovanú podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH. Od tohto dňa je oprávnená používať IČ DPH na vymedzený účel, ktoré jej bolo pridelené pri registrácii.

Príklad 11:

Zdaniteľná osoba podala 6.6.2025 žiadosť o registráciu z dôvodu, že prekročila obrat 50 000 eur. Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Správca dane na základe podanej žiadosti o registráciu vydal 16.6.2025 rozhodnutie o registrácii od 1.1.2026 a pridelil zdaniteľnej osobe IČ DPH takisto s platnosťou od 1.1.2026. Rozhodnutie o registrácii bolo zdaniteľnej osobe doručené 20.6.2025. V októbri 2025 zdaniteľná osoba zistila, že ďalším nákupom tovaru z IČŠ hodnota ňou nadobudnutých tovarov v roku 2025 z IČŠ presiahne 14 000 eur, v dôsledku čoho jej vzniká registračná povinnosť podľa § 7 zákona o DPH. Zdaniteľná osoba preto ešte pred samotným nadobudnutím tovaru 28.10.2025 o tejto skutočnosti elektronicky zašle správcovi dane oznámenie. Nasledujúcim dňom, t. j. od 29.10.2025 sa zdaniteľná osoba považuje za osobu registrovanú podľa § 7 a od tohto dňa je pre tento účel oprávnená používať IČ DPH, ktoré jej bolo pridelené rozhodnutím správcu dane doručeným 20.6.2025. Zdaniteľná osoba dňom 31.12.2025 stratí postavenie osoby registrovanej podľa § 7 a v súlade s § 5a od 1.1.2026 nadobudne postavenie platiteľa s prideleným IČ DPH podľa § 4. Ak zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu v dôsledku prekročenia obratu 50 000 eur a ešte jej nebolo doručené rozhodnutie o registrácii, zistí, že jej vznikla povinnosť registrácie podľa § 7 alebo § 7a, je povinná túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. V súlade s § 4 ods. 11 písm. b) sa odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii až do dňa, ktorým sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom, zdaniteľná osoba bude považovať za registrovanú podľa § 7 alebo § 7a. Správca dane ani v tomto prípade rozhodnutie o registrácii podľa § 7 alebo § 7a nevydáva.

2.7.Prechodné ustanovenie § 85kn ods. 1 a 2 zákona o DPH

V súlade s prechodným ustanovením § 85kn ods. 1 a 2, ak zdaniteľná osoba dosiahla do 31. decembra 2024 obrat 49 790 eur, alebo sa stala platiteľom podľa § 4 ods. 4 účinného do 31. decembra 2024, pri plnení registračnej povinnosti postupuje podľa zákona o DPH účinného do 31. decembra 2024 a rovnako aj daňový úrad v registračnom konaní postupuje podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024.

Príklad 12:

Zdaniteľná osoba 27.12.2024 presiahla obrat 49 790 eur vyhodnocovaný za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V súlade s prechodným ustanovením § 85kn ods. 1 účinným od 1.1.2025 má zdaniteľná osoba povinnosť podať žiadosť o registráciu do 20.1.2025. Správca dane pri procese registrácie postupuje tiež podľa znenia účinného do 31.12.2024, t. j. zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii.

3.diel Zahraničný platiteľ a registrácia podľa § 5 zákona o DPH

Podľa § 5 zákona o DPH sa na zahraničnú zdaniteľnú osobu, ktorá nadobudne na Slovensku postavenie platiteľa, vzťahuje registračná a oznamovacia povinnosť obdobne ako na tuzemskú zdaniteľnú osobu.

3.1.Nadobudnutie statusu platiteľa zahraničnou zdaniteľnou osobou

Zahraničná zdaniteľná osoba sa v súlade s § 5 ods. 1 stáva platiteľom dodaním tovaru alebo služby, ktoré je predmetom DPH, alebo prijatím platby pred ich dodaním, okrem dodania tovaru a služieb, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 5 ods. 2. Zákonnými výnimkami, kedy sa zahraničná osoba nestáva platiteľom v tuzemsku, sú situácie, ak zahraničná osoba v tuzemsku dodáva len:

prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, - 10, a 12 a § 48 ods. 8 (§ 5 ods. 2 písm. a), služby alebo tovar, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby (§ 5 ods. 2 písm. - b), tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené IČ DPH - podľa § 4, § 4b alebo § 5, alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a (§ 5 ods. 2 písm. c), tovar do IČŠ, ktorý bol dovezený z tretieho štátu a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom - podľa § 69a, alebo ak dodáva tovar z tuzemska do IČŠ alebo tretieho štátu, ktorý bol nadobudnutý v tuzemsku z IČ ĎPH, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69aa (§ 5 ods. 2 písm. d), tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ (§ 5 ods. 2 - písm. e), tovar alebo služby, na ktoré uplatňuje osobitné úpravy podľa § 68a§ 68c alebo podľa ustanovení zákona - platného v IČŠ, ktoré zodpovedajú cit. ustanoveniam pre osobitnú úpravu OSS / iOSS, a členským štátom spotreby je Slovenská republika (§ 5 ods. 2 písm. f), tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 28§ 42 (§ 5 ods. 2 písm. g), - tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 48c ods. 1 a 2 (§ 5 ods. 2 písm. h), - tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 68f ods. 2, t. j. ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú - úpravu oslobodenia od dane pre malé podniky (§ 5 ods. 2 písm. i).

Pre posúdenie, či sa zahraničná osoba dodaním tovaru alebo služby do tuzemska stáva platiteľom, je potrebné vyhodnotiť, či príslušné dodanie nezodpovedá niektorej z vymedzených výnimiek.

Príklad 13:

Zahraničná zdaniteľná osoba z ČR predala 15.7.2025 nehnuteľnosť – rekreačnú chalupu na Liptove, občanovi. Uvedená zahraničná zdaniteľná osoba v tuzemsku neuplatňuje osobitnú úpravu oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f zákona o DPH. Keďže uvedené dodanie nehnuteľnosti (tovaru) v tuzemsku je predmetom DPH a nenachádza sa vo výnimkách vymedzených v § 5 ods. 2, táto osoba sa stáva platiteľom okamihom dodania v tuzemsku – 15.7.2025. Zahraničná osoba je povinná do 22.7.2025 podať žiadosť o registráciu. Správca dane zahraničnú osobu zaregistruje, vydá rozhodnutie o registrácii a pridelí jej IČ DPH. V súlade s § 5a sa od doručenia rozhodnutia o registrácii zahraničná osoba stáva platiteľom, ktorý má pridelené IČ DPH.

Príklad 14:

Zahraničná zdaniteľná osoba so sídlom v Dánsku dodala konzultačnú službu podnikateľovi z Trnavy. Uvedená zahraničná zdaniteľná osoba v tuzemsku neuplatňuje oslobodenie pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f zákona o DPH. Nakoľko sa jedná o službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, odberateľ - podnikateľ z Trnavy, je povinný platiť DPH z tohto dodania. Keď uvedené dodanie je službou, pri ktorej je odberateľ povinný platiť DPH v zmysle § 69 ods. 3, ide o dodanie uvedené vo výnimke z registrácie podľa § 5 ods. 2 písm. b). Zahraničnej osobe nevzniká povinnosť registrácie v tuzemsku. Ak by zahraničná zdaniteľná osoba bola malým podnikom zahraničnej osoby podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, tak uvedená transakcia by bola oslobodená od DPH a neuplatní sa prenos daňovej povinnosti na odberateľa. V súlade s § 5 ods.2 písm. i) by sa uplatnila výnimka, podľa ktorej sa zahraničná osoba nestáva platiteľom, ak v tuzemsku dodáva len tovar alebo služby oslobodené od DPH podľa § 68f ods. 2.

Príklad 15:

Zahraničná osoba so sídlom v Gruzínsku nakúpi od platiteľa DPH v tuzemsku herné konzoly, ktoré následne predá nezdaniteľným osobám v tuzemsku. Miestom dodania herných konzol je tuzemsko. Nakoľko dodávateľom tovaru je zahraničná osoba z tretieho štátu, pre zahraničnú osobu neprichádza do úvahy uplatnenie osobitnej úpravy na oslobodenie od dane pre malé podniky. Uvedená zahraničná osoba sa bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu z predaja stáva platiteľom prvým dodaním hernej konzoly a do piatich pracovných dní je povinná podať žiadosť o registráciu Daňovému úradu Bratislava.

Príklad 16:

Zahraničná zdaniteľná osoba z Poľska je malým podnikom zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje úpravu podľa § 68f, t. j. v členskom štáte usadenia (PL) je identifikovaná pre osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane a má pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX (ďalej len „IČ EX“) pre tuzemsko. Táto zdaniteľná osoba dodala bezpečnostné dvere s montážou slovenskému platiteľovi na nehnuteľnosti v Trstenej. Nakoľko je toto dodanie oslobodené od dane podľa § 68f ods. 2, zahraničnému dodávateľovi z PL nevzniká povinnosť registrácie v tuzemsku. Dodanie je výnimkou uvedenou v § 5 ods. 2 písm. i). Neuplatní sa prenos daňovej povinnosti na odberateľa.

Ak zahraničná osoba nie je malým podnikom zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu oslobodenia od dane podľa § 68f ods. 2, tak sa stáva platiteľom nielen dodaním tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom dane v tuzemsku, ale aj prijatím platby pred takýmto dodaním, alebo pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z IČŠ, ktoré je predmetom DPH. Zahraničná osoba, ktorá je malým podnikom zahraničnej osoby a ktorá uplatňuje osobitnú úpravu oslobodenia od dane v tuzemsku podľa § 68f ods. 2, môže uplatňovať oslobodenie od dane iba do dosiahnutia legislatívne určenej hranice obratu. Podľa § 68f ods. 6 zákona o DPH pri presiahnutí obratu 62 500 eur (ročný tuzemský obrat) alebo 100 000 eur (ročný obrat v Únii) oslobodenie od dane nie je možné uplatňovať počnúc dodaním, ktorým bol obrat prekročený. Týmto dodaním sa zahraničná osoba stáva platiteľom podľa § 5. Ak zahraničná osoba, ktorá je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane v tuzemsku podľa § 68f ods. 2, presiahne ročný obrat v tuzemsku 50 000 eur, zaniká jej právo uplatňovať oslobodenie od dane prvým dňom nasledujúceho kalendárneho roka. Registračná povinnosť podľa § 5 takejto zahraničnej osobe následne vzniká buď presiahnutím obratu 62 500 eur (ak aj k presiahnutiu tejto hranice obratu dôjde v rovnakom kalendárnom roku), alebo prvým dodaním uskutočneným od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka (bez ohľadu na hodnotu dodania). Ak zahraničná osoba s prideleným IČ EX pre tuzemsko prestane uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68f, resp. jej bolo pre porušenie podmienok odňaté IČ EX pre tuzemsko, stáva sa platiteľom podľa § 5 ods. 1 prvým dodaním tovaru alebo služby do tuzemska uskutočneným po dátume odňatia IČ EX a vzťahuje sa na ňu registračná povinnosť podľa § 5 ods. 3.

Príklad 17:

Zahraničnej zdaniteľnej osobe so sídlom v Maďarsku a prideleným IČ EX pre uplatňovanie oslobodenia od dane podľa § 68f bolo pre porušovanie podmienok od 1.10.2026 zrušené IČ EX pre tuzemsko. Naďalej má IČ EX pridelené pre členské štáty Poľsko a Rakúsko. Dňa 25.11.2026 dodá stavebné práce na rodinnom dome občanovi v Lučenci. Keďže predmetné dodanie služby v tuzemsku je predmetom DPH v tuzemsku a od 1.10.2026 nie je možné uplatniť výnimku uvedenú v § 5 ods. 2 písm. i), zahraničná osoba sa týmto dodaním služby 25.11.2026 stáva platiteľom podľa § 5 ods. 1. Podľa § 5 ods. 4 sa platiteľom stáva aj zahraničná osoba, na ktorú v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý:

zanikol bez likvidácie, -

sa rozdelil odštiepením, -

sa rozdelil cezhraničným odštiepením. -

3.2.Registračná povinnosť

Zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu Daňovému úradu Bratislava do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom. Daňový úrad Bratislava zaregistruje platiteľa, pridelí mu IČ DPH a vydá rozhodnutie o registrácii najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu. IČ DPH nadobúda platnosť dňom, kedy sa zahraničná osoba stala platiteľom. Zákon o DPH upravuje, že ak zahraničná osoba má pridelené IČ DPH podľa § 7 alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté IČ DPH. Ak daňový úrad Bratislava zahraničnú osobu nezaregistruje z dôvodu, že sa nestala platiteľom, vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o registráciu. Proti rozhodnutiu o registrácii, ani proti rozhodnutiu o zamietnutí registrácie nie je možné podať odvolanie.

3.3.Prechodné ustanovenie § 85kn ods. 3 zákona o DPH

Ak zahraničná osoba podala žiadosť o registráciu podľa § 5 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2024, Daňový úrad Bratislava rovnako uplatní postup podľa § 5 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024.

Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky II September 2025

2/DPH/2025/MP – Metodický pokyn k registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa § 4 a § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov