Metodický pokyn k dani za ubytovanie podľa § 41a až 41d a § 104l ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov

Oznamovacia povinnosť (§ 41a)

Určenie dane podľa pomôcok (§ 41b)

Osobitné ustanovenia pre zástupcu platiteľa dane (§ 41c)

Paušálna daň (§ 41d)

1.oddiel Podmienky zavedenia paušálnej dane a paušálnej sadzby dane

2.oddiel Výpočet a vyrubenie paušálnej dane, splatnosť a splátky paušálnej dane

5.diel

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia (§ 104l ods. 1)

(1)Daň za ubytovanie upravuje piata časť zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Predmetom tohto metodického pokynu sú nové ustanovenia § 41a až 41d a s nimi súvisiace prechodné ustanovenie § 104l zavedené zákonom č. 470/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych daniach s účinnosťou od 11.12.2021.

(2)Novo zavedené ustanovenia upravujú súhrn povinností platiteľa dane, ktoré je povinný oznámiť obci a povinnosti zástupcu platiteľa dane, ktorý poskytuje v mene platiteľa dane odplatné prechodné ubytovanie prostredníctvom digitálnej platformy. Ďalej upravujú určenie dane podľa pomôcok a podmienky zavedenia paušálnej dane a jej vyrubenie.

(3)Ak obec ustanovila paušálnu daň vo všeobecne záväznom nariadení po účinnosti zákona (11.12.2021) do konca roka 2021, prvýkrát mohla vyrubiť paušálnu daň na kalendárny rok 2022. Ak obec ustanovila paušálnu daň vo všeobecne záväznom nariadení až počas roka 2022, mohla prvýkrát vyrubiť paušálnu daň na kalendárny rok 2023. Obec mohla postupovať podľa § 41b pri určení dane podľa pomôcok hneď po účinnosti zákona č. 470/2021 Z. z., čo platí pri neoznámení ubytovacej kapacity platiteľom dane podľa

§ 41a ods. 1, nevedení podrobnej evidencie o ubytovaní fyzických osôb podľa § 41a ods. 2, neoznámení zástupcu platiteľa dane podľa § 41a ods. 3 a základu dane podľa § 41a ods. 4.

(4)Osobami zúčastnenými na plnení daňovej povinnosti dane za ubytovanie sú daňovník, platiteľ dane a zástupca platiteľa dane. V § 41a zákona o miestnych daniach sú upravené povinnosti platiteľa dane. Platiteľovi dane vo vzťahu k správcovi dane vyplývajú nasledovné povinnosti:

najneskôr v deň začatia poskytovania odplatného prechodného ubytovania, ak ide o platiteľa dane, ktorému vznikne daňová povinnosť po 11.12.2021 (t. j. po účinnosti zákona č. 470/2021 Z. z.); na oznámenie ubytovacej kapacity platiteľa dane, ktorému vznikla daňová povinnosť pred 11.12.2021, sa vzťahuje prechodné ustanovenie § 104l zákona o miestnych daniach účinného od 11.12.2021 (pozri 5. diel tohto metodického pokynu),

najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia poskytovania odplatného prechodného ubytovania,

do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti nastali (napr. zmena ubytovacej kapacity).

Z vyššie vymenovaných (v písm. a/, b/ a c/) a zákonom o miestnych daniach ustanovených povinností platiteľa dane v § 41a ods. 1 vyplýva, že platiteľ dane nie je povinný oznámiť obci vznik daňovej povinnosti. Iba z § 41a ods. 1 zákona o miestnych daniach pri povinnosti oznámiť ubytovaciu kapacitu sa uvádza, že túto povinnosť je platiteľ dane povinný splniť najneskôr v deň začatia poskytovania odplatného prechodného ubytovania. Dňom začatia poskytovania odplatného prechodného ubytovania fyzickej osobe vzniká daňová povinnosť.

Platiteľ dane je povinný na účely tejto dane počnúc prvým poskytnutím odplatného prechodného ubytovania viesť podrobnú evidenciu za všetky fyzické osoby, ktorým bolo odplatné prechodné ubytovanie poskytnuté. Túto evidenciu môže viesť v listinnej alebo elektronickej podobe formou evidenčnej knihy, ktorá slúži ako hlavný podklad pre zistenie základu dane u platiteľa dane. Povinnými údajmi evidenčnej knihy sú meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, číslo a druh preukazu totožnosti, ktorým môže byť občiansky preukaz, cestovný pas alebo iný doklad preukazujúci totožnosť daňovníka a dĺžka pobytu (počet prenocovaní). Evidencia obsahuje aj ďalšie záznamy potrebné pre správne určenie dane (napr. prekročenie maximálneho počtu prenocovaní daňovníka u toho istého platiteľa dane, nárok na zníženie dane, oslobodenie od dane). Evidenčnú knihu je platiteľ dane povinný viesť prehľadne a zápisy evidovať podľa dátumu vzniku daňovej povinnosti v časovej postupnosti.

Ponuka prechodného odplatného ubytovania na území obce je v mnohých prípadoch sprostredkovaná medzi platiteľom dane a daňovníkom prostredníctvom prevádzkovania digitálnej platformy. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sprostredkuje ubytovanie prostredníctvom prevádzkovania digitálnej platformy, je zástupca platiteľa dane (vymedzený v § 38 zákona o miestnych daniach). Ak platiteľ dane poskytuje časť ubytovania sám a časť prostredníctvom digitálnej platformy alebo celé ubytovanie poskytuje prostredníctvom digitálnej platformy, je povinný oznámiť správcovi dane, že namiesto neho daň z časti alebo úplne vyberá zástupca platiteľa dane. Aj keď § 41a ods. 3 zákona o miestnych daniach osobitne neupravuje lehotu, v ktorej je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane, že namiesto neho daň z časti alebo úplne vyberá zástupca platiteľa dane, vyplývajúc z § 41a ods. 1 poslednej vety zákona o miestnych daniach platiteľ dane je povinný všetky zmeny skutočností rozhodujúcich pre určenie dane oznámiť obci do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti nastali. To znamená, že ak platiteľ dane už od vzniku daňovej povinnosti poskytoval odplatné prechodné ubytovanie prostredníctvom digitálnej platformy, oznámi túto skutočnosť do 30 dní od začatia poskytovania odplatného prechodného ubytovania (ak platiteľ dane poskytoval odplatné prechodné ubytovanie prostredníctvom digitálnej platformy už pred účinnosťou zákona, mal povinnosť oznámiť túto skutočnosť do 30 dní od účinnosti zákona, t. j. do 10.1.2022). Ak ubytovanie začal poskytovať prostredníctvom digitálnej platformy neskôr, oznámi túto skutočnosť do 30 dní odo dňa začatia poskytovania prechodného odplatného ubytovania prostredníctvom digitálnej platformy.

Skutočnosť, že platiteľ dane poskytuje časť ubytovania sám a časť prostredníctvom digitálnej platformy alebo celé ubytovanie poskytuje prostredníctvom digitálnej platformy, nemá za následok zbavenie sa platiteľa dane povinnosti viesť podrobnú evidenciu na účely dane. Preto je platiteľ dane naďalej povinný viesť podrobnú evidenciu za všetky ubytované osoby podľa § 41a ods. 2 zákona o miestnych daniach (vedenie podrobnej evidencie je riešené v 1. diele, písm. d/ tohto metodického pokynu).

Ďalšou z povinností platiteľa dane je oznámiť obci základ dane podľa § 39 zákona o miestnych daniach v lehote a spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným nariadením. Ak za platiteľa dane časť daňovej povinnosti, príp. celú daňovú povinnosť plní zástupca platiteľa dane, základ dane, ktorý je povinný oznámiť platiteľ dane, sa zníži o základ dane, ktorý na seba prevzal zástupca platiteľa dane.

Základom dane je počet prenocovaní, pričom za jedného daňovníka sa do počtu prenocovaní započíta maximálne 60 prenocovaní u jedného (toho istého) platiteľa dane v jednom kalendárnom roku.

Fyzická osoba sa odplatne prechodne ubytovala v robotníckej ubytovni v období od 1.9.2022 do 31.12.2022, (t. j. 122 prenocovaní). Pretože základom dane je počet prenocovaní, najviac však 60 prenocovaní u jedného platiteľa dane v jednom kalendárnom roku, platiteľ dane (prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia) do základu dane započíta iba prvých 60 prenocovaní tejto fyzickej osoby, tento počet prenocovaní oznámi ako základ dane správcovi dane a zvyšné prenocovania do základu dane nezapočíta.

Ubytovacie zariadenie na území Slovenskej republiky poskytlo matke s dcérou a jej dvom deťom prechodné odplatné ubytovanie v období od 15.5.2022 do 24.10.2022. Všetkým ubytovaným osobám poskytlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky dočasné útočisko podľa § 2 písm. j) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „odídenci“). Pretože odídenci nie sú podľa § 38a zákona o miestnych daniach účinného od 30.3.2022 daňovníkmi dane za ubytovanie, platiteľ dane ich síce uvedie v podrobnej evidencii ubytovaných osôb, ale prenocovania týchto ubytovaných osôb nezapočíta do základu dane.

Fyzická osoba sa odplatne prechodne ubytovala v ubytovacom zariadení A v období od 1.3.2022 do 15.4.2022 (45 prenocovaní), v ubytovacom zariadení B v období od 1.7.2022 do 31.8.2022 (61 prenocovaní) a opäť v ubytovacom zariadení A od 1.9.2022 do 21.10.2022 (50 prenocovaní). Ktoré prenocovania fyzickej osoby započíta do základu dane za jednotlivé mesiace platiteľ dane v ubytovacom zariadení A, a ktoré platiteľ dane v ubytovacom zariadení B, uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

V uvedenom prípade fyzická osoba prenocovala

Ubytovacie zariadenie v priebehu kalendárneho roka poskytlo odplatné prechodné ubytovanie 186 fyzickým osobám, pričom spolu im bolo poskytnutých 2405 prenocovaní. Žiadna z ubytovaných osôb nenocovala v zariadení dlhšie ako 60 nocí, nespĺňala podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane podľa všeobecne záväzného nariadenia obce a zároveň žiadna z týchto osôb nemala ani štatút odídenca. V uvedenom prípade platiteľ dane započíta do základu dane všetky poskytnuté prenocovania (2405) a tento základ dane oznámi správcovi dane v lehote a spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom nariadení obce, na území ktorej sa ubytovacie zariadenie nachádza. Ak správca dane ustanovil na príslušný kalendárny rok všeobecne záväzným nariadením sadzbu dane v sume 1,20 eura za osobu a prenocovanie, platiteľ dane zaplatí daň za ubytovanie v sume 2886 eur (2405 prenocovaní x 1,20 eura za osobu a prenocovanie) spôsobom a v lehote ustanovenej správcom dane všeobecne záväzným nariadením.

(5)Za nesplnenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených oznamovacích povinností obec uloží pokutu podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

(6)V § 41b zákona o miestnych daniach je upravený postup určenia dane podľa pomôcok, ktorý sa použije pri neoznámení ubytovacej kapacity platiteľom dane podľa § 41a ods. 1, nevedení podrobnej evidencie o ubytovaní fyzických osôb podľa § 41a ods. 2, neoznámení zástupcu platiteľa dane podľa § 41a ods. 3 a neoznámení základu dane podľa § 41a ods. 4, v dôsledku čoho ani nezaplatí (neodvedie) daň vybratú od daňovníkov obci v lehotách a spôsobom ustanovenými všeobecne záväzným nariadením obce.

(7)Určenie dane podľa pomôcok začína písomnou výzvou obce podľa § 41b ods. 1 zákona o miestnych daniach. Touto výzvou obec vyzve platiteľa dane na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 41a zákona o miestnych daniach v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. Vo výzve obec súčasne poučí platiteľa dane o následku nevyhovenia výzve, ktorým je podľa § 41b ods. 2 zákona o miestnych daniach určenie dane podľa pomôcok.

(8)Splnením oznamovacích povinností podľa § 41a zákona o miestnych daniach v lehote ustanovenej vo výzve obce (t. j. v náhradnej lehote), odpadá dôvod na určenie dane podľa pomôcok. Naopak nesplnením oznamovacích povinností uvedených vo výzve obce zaslanej podľa § 41b ods. 1 zákona o miestnych daniach nastane dôvod na zistenie základu dane a určenie dane podľa pomôcok. Začatie určovania dane podľa pomôcok obec písomne oznámi platiteľovi dane, pričom dňom začatia určenia dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení.

(9)Napriek tomu, že § 39 zákona o miestnych daniach upravuje základ dane, tento na určenie dane podľa pomôcok nie je možné použiť. Dôvodom je osobitná úprava základu dane pri určení dane podľa pomôcok uvedená v § 41b ods. 2 zákona o miestnych daniach, podľa ktorého základom dane je súčin ubytovacej kapacity zariadenia (počet lôžok) v čase určenia dane podľa pomôcok a počtu dní v kalendárnom roku, za ktoré si platiteľ dane nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 41a zákona o miestnych daniach. Ubytovaciu kapacitu je možné zistiť napr. vykonaním miestneho zisťovania v ubytovacom zariadení platiteľa dane podľa § 37 a nasl. daňového poriadku, súčinnosťou iných orgánov podľa § 26 ods. 6 daňového poriadku (napr. poskytnutím údajov z dokumentácie k stavebnému povoleniu alebo kolaudačnému rozhodnutiu) alebo z iných zdrojov (napr. webové sídlo platiteľa dane, verejne prístupné internetové rezervačné portály s možnosťou rezervovania určitej ubytovacej kapacity k zvolenému dátumu správcom dane a pod.).

(10)Na určenie dane podľa pomôcok nemá vplyv vznik a zánik daňovej povinnosti daňovníka (t. j. skutočný počet prenocovaní) podľa § 41 zákona o miestnych daniach.

(11)Na ďalší postup určenia dane podľa pomôcok sa vzťahuje postup podľa § 48 ods. 3 až 5 a § 49 daňového poriadku. Postup podľa uvedených ustanovení nie je predmetom tohto metodického pokynu, pretože ho upravujú iné interné riadiace akty.

(12)Ak sa na území obce poskytuje odplatné prechodné ubytovanie v ubytovacích zariadeniach prostredníctvom digitálnej platformy, alebo ak fyzická alebo právnická osoba má záujem prostredníctvom digitálnej platformy sprostredkúvať na území obce odplatné prechodné ubytovanie, obec je oprávnená podľa § 41c zákona o miestnych daniach uzatvoriť dohodu so zástupcom platiteľa dane (digitálnou platformou). Obsahom dohody sú podmienky spolupráce medzi oboma stranami dohody na účely správy dane. Ak dôjde k dohode medzi obcou a zástupcom platiteľa dane a súčasne sa v dohode ustanovia povinnosti zástupcu platiteľa dane, dôjde k uplatňovaniu osobitného režimu vyberania dane za ubytovanie, kedy daň od ubytovanej osoby (daňovníka) vyberie v rámci rezervačnej platby zástupca platiteľa dane prostredníctvom digitálnej platformy a odvedie ju priamo na účet správcu dane podľa podmienok ustanovených vo všeobecne záväznom nariadení obce a uvedených v dohode medzi zástupcom platiteľa dane a obcou. Dohoda okrem iného obsahuje:

(13)Povinnosti zástupcu platiteľa dane sú nasledovné: vybrať daň od daňovníka v mene platiteľa dane, oznámiť obci základ dane podľa § 39 zákona o miestnych daniach v lehote a spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným nariadením a vybratú daň odviesť na účet správcu dane.

(14)Platba zaplatená na účet správcu dane sa považuje za odvedenú daň.

(15)V prípade, že platba nebude náležite označená a zástupca platiteľa dane preukáže, že k odvedeniu dane došlo v dôsledku chyby v písaní, počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti, na neoznačenú platbu sa nepoužije postup (preúčtovanie platby) podľa § 55 ods. 11 druhej a tretej vety daňového poriadku.

(16)Ak k dohode medzi obcou a zástupcom platiteľa dane nedôjde, daňové povinnosti plní naďalej platiteľ dane.

Fyzická osoba sa odplatne prechodne ubytovala v ubytovacom zariadení v období od 1.5.2022 do 15.6.2022 (45 prenocovaní) a neskôr v tom istom ubytovacom zariadení aj prostredníctvom digitálnej platformy (airbnb) od 1.9.2022 do 21.9.2022 (20 prenocovaní).V uvedenom prípade fyzická osoba prenocovala v ubytovacom zariadení spolu 65 (t. j. 45 + 20) nocí. Pretože platiteľ dane obci oznámil, že daň z časti vyberá zástupca platiteľa dane (airbnb), do základu dane započíta iba 45 prenocovaní, ktoré sám poskytol. Zástupca platiteľa dane z poskytnutých 20 prenocovaní započíta do základu dane iba 15 prenocovaní, pretože ostatné prenocovania fyzickej osoby u toho istého platiteľa dane presiahli 60 prenocovaní. V uvedenom prípade platiteľ dane oznámi obci základ dane za ubytovanie 45 prenocovaní a zástupca platiteľa dane 15 prenocovaní.

(17)Zákon o miestnych daniach okrem dane za ubytovanie vyberanej a odvádzanej platiteľom dane alebo zástupcom platiteľa dane úmerne v závislosti od počtu prenocovaní podľa evidencie vedenej podľa § 41a ods. 2, umožňuje obci ustanoviť administratívne oveľa jednoduchší spôsob platenia dane za ubytovanie bez ohľadu na počet poskytnutých prenocovaní. Ide o paušálnu daň, ktorá sa platí na celý kalendárny rok v závislosti od najväčšej ubytovacej kapacity ubytovacieho zariadenia za posledný rok. Na zmenu ubytovacej kapacity počas kalendárneho roka sa neprihliada, čo znamená, že platiteľ dane zaplatí paušálnu daň bez ohľadu na zmeny, ktoré nastanú počas kalendárneho roka, a to vždy v sume určenej na kalendárny rok. Takto sa eliminuje prípadná administratívna náročnosť napr. pri zániku daňovej povinnosti, v dôsledku ktorej by obci vyplynula povinnosť vrátiť platiteľovi dane pomernú časť zaplatenej dane za ubytovanie.

(18)Pre platiteľa dane je výhodou paušálnej dane odstránenie povinnosti viesť evidenciu o ubytovaných osobách podľa § 41a ods. 2 vrátane povinnosti oznamovať správcovi dane základ dane podľa § 41a ods. 4 zákona o miestnych daniach.

(19)Ak sa obec rozhodne zaviesť paušálnu daň, základným predpokladom je zaviesť ju všeobecne záväzným nariadením a ustanoviť v ňom paušálnu sadzbu dane na jedno lôžko z ubytovacej kapacity ubytovacieho zariadenia na kalendárny rok.

(20)Pre daň za ubytovanie vo všeobecnosti platí, že nemá určené zdaňovacie obdobie kalendárny rok, a ani sadzba dane nemusí byť určená alebo zmenená k 1. januáru zdaňovacieho obdobia tak, ako to ustanovuje § 98 pri iných druhoch miestnych daní (napr. daň z nehnuteľností, daň za psa).

(21)Obec môže ustanoviť iba jedinú paušálnu sumu sadzby dane, a to v eurách na jedno lôžko z ubytovacej kapacity ubytovacieho zariadenia na kalendárny rok. Zákon o miestnych daniach neumožňuje obci určiť rôzne paušálne sadzby dane tak, ako to upravuje § 40 ods. 2 zákona o miestnych daniach pri sadzbe dane na osobu a prenocovanie (pre časť obce alebo pre jej jednotlivé katastrálne územia).

(22)Ak obec ustanoví paušálnu daň a paušálnu sadzbu dane všeobecne záväzným nariadením, ďalšou podmienkou, aby platiteľ dane mohol uplatniť paušálnu daň, je udelenie jeho súhlasu obci s podmienkami platenia paušálnej dane. Tento súhlas môže platiteľ dane zaslať obci písomne (zákon o miestnych daniach neupravuje náležitosti tohto súhlasu, ale musí byť z neho zrejmé kto, s čím a od kedy súhlasí) alebo vyjadriť ho ústne do zápisnice, ktorú s ním spíše obec podľa § 19 daňového poriadku.

(23)Rozhodnutie platiteľa dane využiť možnosť platiť paušálnu daň spočíva vo vhodne nastavenej sadzbe paušálnej dane správcom dane. Ak obec ustanoví paušálnu sadzbu dane z pohľadu platiteľa dane príliš vysokú, platiteľovi dane sa pravdepodobne oplatí naďalej viesť podrobnú evidenciu ubytovaných fyzických osôb a oznamovať základ dane podľa § 41a ods. 2 a 4 zákona o miestnych daniach a nevyjadriť súhlas s platením paušálnej dane.

(24)Paušálna daň sa vypočíta ako súčin paušálnej sadzby dane a najväčšej ubytovacej kapacity zariadenia za posledný rok.

(25)Na rozdiel od dane za ubytovanie odvádzanej platiteľom dane, príp. zástupcom platiteľa dane podľa evidencie vedenej podľa § 41a ods. 2 zákona o miestnych daniach priamo na účet obce, paušálnu daň obec vyrubuje platiteľovi dane rozhodnutím. Zákon o miestnych daniach neupravuje lehotu splatnosti paušálnej dane, ktorá je jednou z podstatných náležitostí rozhodnutia uvedenou v § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku. Pretože na správu miestnych daní sa vzťahuje daňový poriadok, pri určení lehoty plnenia (splatnosti paušálnej dane) je potrebné vychádzať z § 63 ods. 4 daňového poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia lehota plnenia podľa ods. 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neupravuje inak. Pretože osobitný predpis, ktorým je zákon o miestnych daniach, neupravuje lehotu splatnosti paušálnej dane za ubytovanie, paušálna daň vyrubená rozhodnutím správcu dane je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(26)Obec môže v rozhodnutí o vyrubení paušálnej dane za ubytovanie určiť jej platenie v splátkach, pričom lehotu splatnosti jednotlivých splátok dane, ako aj ich výšku určí priamo v rozhodnutí. Ak obec vyrubí paušálnu daň v splátkach, odporúča sa lehotu splatnosti prvej splátky určiť v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení paušálnej dane a až lehoty splatnosti ďalších splátok určiť konkrétnym dátumom.

(27)Vyrubenú paušálnu daň môže platiteľ dane zaplatiť aj naraz, najneskôr však v lehote splatnosti prvej splátky.

Najväčšia ubytovacia kapacita ubytovacieho zariadenia v roku 2022 bola 20 lôžok. Ak platiteľ dane vyjadril súhlas s platením paušálnej dane za ubytovanie a obec vo všeobecne záväznom nariadení na kalendárny rok 2023 zaviedla paušálnu daň za ubytovanie a určila v ňom paušálnu sadzbu dane v sume 100 eur na jedno lôžko z ubytovacej kapacity ubytovacieho zariadenia na kalendárny rok, paušálna daň sa vypočíta tomuto platiteľovi dane nasledovne: DP = SDP x NUK, pričom: DP - paušálna daň za ubytovanie SDP - paušálna sadzba dane (určená vo všeobecne záväznom nariadení obce) NUK - najväčšia ubytovacia kapacita ubytovacieho zariadenia v kalendárnom roku 2022 oznámená obci platiteľom dane

DP (v eurách) = 100 (eur na jedno lôžko a kalendárny rok) x 20 (lôžok) = 2 000 (eur na kalendárny rok)

Vypočítanú daň správca dane vyrubí platiteľovi dane rozhodnutím v sume 2 000 eur na kalendárny rok 2023. Platenie paušálnej dane môže v rozhodnutí určiť naraz do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo napr. v 4 splátkach nasledovne:

(28)Zákon č. 470/2021 Z. z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 11.12.2021 a týmto dňom nadobudol účinnosť. Z prechodného ustanovenia § 104l k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyplýva, že platiteľ dane za ubytovanie existujúci k účinnosti tohto zákona je povinný splniť oznamovaciu povinnosť o ubytovacej kapacite ubytovacieho zariadenia do 31.12.2022. Ide o takých platiteľov dane za ubytovanie, ktorí poskytovali odplatné prechodné ubytovanie fyzickým osobám pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2021 Z. z., a ktorým k 31.12.2022 nezanikla daňová povinnosť.

(29)Ak takýto platiteľ dane ubytovaciu kapacitu v lehote do 31.12.2022 obci neoznámi, dopustí sa správneho deliktu, za ktorý obec uloží pokutu podľa daňového poriadku.