Informácia k zastupovaniu na základe plnomocenstva

Vzťahy medzi zastúpeným a zástupcom založené plnomocenstvom sú občianskoprávne vzťahy, ktoré sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zastupovanie pri správe daní má určité špecifiká. V zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) je zastupovanie na základe plnomocenstva upravené v ustanovení § 9 odseky 2 až 5, 8 až 11.

Právne úkony zástupcu sú prejavy jeho vôle, ale právne následky (práva a povinnosti) vznikajú priamo tej osobe, ktorá je zastupovaná, pokiaľ zástupca koná v rozsahu udeleného plnomocenstva.

Právo vybrať si zástupcu má:

Napr. konateľ právnickej osoby sa nemôže dať zastupovať zástupcom. Udeliť plnomocenstvo môže právnická osoba, v mene ktorej koná konateľ a zástupca bude zastupovať právnickú osobu, nie konateľa.

Zastúpený si zvolí zástupcu, ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Podľa daňového poriadku plnomocenstvo nemusí mať úradne overený podpis.

Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi zástupcom a zastúpeným, ktorým zastúpený udeľuje plnomocenstvo v určitom rozsahu a zástupca toto plnomocenstvo v tomto rozsahu prijíma. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba, ktorá je uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Plnomocenstvo osvedčuje, že medzi zastúpeným a zástupcom došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve. Nie je potrebné, aby v plnomocenstve bolo uvedené, že zástupca prijíma plnomocenstvo a podpis zástupcu, nie je však chybou, keď to plnomocenstvo bude obsahovať.

Plnomocenstvo na zastupovanie sa udeľuje dvomi spôsobmi:

Ak daňový subjekt udeľuje plnomocenstvo do zápisnice a odmietne ju podpísať, správca dane nebude takto udelené plnomocenstvo akceptovať.

Zo splnomocnenia musí byť zrejmé:

V prípade, ak plnomocenstvo udeľuje právnická osoba, musí byť ako splnomocniteľ uvedená PO, v mene ktorej koná konateľ. Plnomocenstvo musí byť udelené na zastupovanie spoločnosti, nie konateľa.

Správne udelené plnomocenstvo:

„Spoločnosť ABC s. r. o., Nová 1, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ Ján Nový udeľuje splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti Jozefovi Horákovi...

Splnomocniteľ si môže zvoliť zástupcu, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na území členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore t. j. Lichtenštajnsko, Island, Nórsko (ďalej „členský štát“). Ak si zvolí zástupcu, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov, tento zástupca si musí zvoliť zástupcu na doručovanie, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na území SR (§ 9 ods. 2).

Aj daňový subjekt, ktorý má v SR registračnú povinnosť a ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu, je povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na území SR (§ 9 ods. 11).

Ak by si zástupca, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov (§ 9 ods. 2) a daňový subjekt (§ 9 ods. ods. 11) neurčil zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom v SR, budú sa písomnosti správcu dane ukladať u správcu dane a účinky doručenia týchto písomností nastanú vdeň ich vydania.

Daňový poriadok teda stanovuje správcovi dane jednoznačný postup, t. j. ak nebude mať osoba uvedená v § 9 ods. 2 a ods. 11 stanoveného zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom v SR , budú sa písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň vydania písomnosti.

Plnomocenstvo musí obsahovať rozsah zástupcovho oprávnenia. Právna teória aj prax rozlišuje podľa rozsahu:

Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné (§ 9 ods. 3). Ak má správca dane pochybnosti o rozsahu udeleného plnomocenstva je potrebné, aby vyzval daňový subjekt na jeho spresnenie.

Zástupca koná v rozsahu plnomocenstva za splnomocniteľa a jeho úkony sa považujú za úkony splnomocniteľa. Vzťahy medzi zastúpeným a zástupcom sú občianskoprávne a spravujú sa Občianskym zákonníkom.

V prípade, ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, podľa ustanovenia § 9 ods. 3 daňového poriadku je potrebné takéto plnomocenstvo považovať za všeobecné. Ak bude mať doručené plnomocenstvo iné nedostatky, správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie plnomocenstva, resp. odstránenie nedostatkov splnomocnenia. Následkom neodstránenia nedostatkov je skutočnosť, že správca dane bude konať s daňovým subjektom. Ak by v lehote stanovenej na odstránenie nedostatkov konal zástupca, správca dane v závislosti od vyjadrenia daňového subjektu môže konanie zástupcu akceptovať.

Ak je v plnomocenstve nesprávne uvedené, že konateľ spoločnosti udeľuje plnomocenstvo zástupcovi, aby zastupoval konateľa v celom rozsahu právomocí konateľa, správca dane takéto plnomocenstvo nemôže akceptovať, vzhľadom k tomu, že konateľ nemôže preniesť oprávnenie konať v rozsahu práv konateľa na inú osobu. Správca dane vyzve daňový subjekt na odstránenie nedostatkov splnomocnenia. Následkom neodstránenia nedostatkov je skutočnosť, že správca dane bude konať s daňovým subjektom. Kým bude predložené správne udelené plnomocenstvo, správca dane bude konať s daňovým subjektom.

Daňový poriadok neurčuje žiadne podmienky pre osobu zástupcu, ponecháva na rozhodnutí zastupovaného, koho si za zástupcu zvolí. Zástupcom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ako aj právnická osoba. Podporne sa uplatňuje Občiansky zákonník.

Osoba, ktorej splnomocniteľ udeľuje plnomocenstvo, musí byť spôsobilá k právnym úkonom v plnom rozsahu, nestačí, aby mala spôsobilosť k právnym úkonom obmedzenú. Ak by fyzická osoba nebola spôsobilá k právnym úkonom, nemôže byť zástupcom a teda, ak by jej bola udelená plná moc, bola by neúčinná. V prípade doručenia takejto plnej moci správcovi dane, je potrebné o neúčinnosti plnomocenstva daňový subjekt informovať.

Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril (§ 9 ods. 3).

Vychádzajúc z uvedeného, ak je plnomocenstvo udelené právnickej osobe, oprávnenie zastupovať daňový subjekt v mene tejto právnickej osoby má buď priamo štatutárny orgán zástupcu, ktorý na zastupovanie nepotrebuje ďalšie plnomocenstvo, alebo tento orgán poverí na konanie inú osobu (zamestnanca). Takéto poverenie sa udeľuje v zmysle Obchodného zákonníka. Táto osoba sa musí preukázať oprávnením konať v mene právnickej osoby. Uvedené oprávnenie sa spravidla preukazuje písomným dokladom, ktorý sa v procesnej praxi nazýva poverenie. Toto poverenie musí obsahovať označenie právnickej osoby, označenie osoby konajúcej za právnickú osobu, vymedzenie konania, pre ktoré bolo poverenie vydané, vymedzenie rozsahu oprávnenia konať za právnickú osobu, podpis a dátum. Písomné poverenie vystavuje štatutárny orgán alebo iná osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby.

Zvláštnym druhom zákonného zastúpenia podnikateľa je prokúra, ktorá je upravená v § 14 Obchodného zákonníka. Účel a rozsah prokúry je daný priamo v Obchodnom zákonníku, prokurista nemusí mať na konanie u správcu dane osobitné plnomocenstvo. Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra.

Podľa ustanovenia § 75b ods. 1 Obchodného zákonníka vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti okrem oprávnenia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti. Podľa § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného registra, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa tejto právnej úpravy, prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora okamihom vstupu spoločnosti do likvidácie, a teda až zápisom likvidátora do obchodného registra, nie jeho samotným ustanovením do funkcie. Z právomoci likvidátora je od 1.10.2020 vyňatá kompetencia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti.

V súlade s § 75b ods. 2 Obchodného zákonníka vstupom spoločnosti do likvidácie zanikajú jednostranné právne úkony spoločnosti, najmä jej príkazy, poverenia, splnomocnenia a prokúry okrem splnomocnení udelených na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach.

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, koná za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych vzťahov. Písomnosti doručuje správca dane daňovému subjektu v likvidácii.

Substitút je osoba, ktorá je splnomocnená zástupcom za neho konať.

V prípade, ak si zastúpený zvolí zástupcu spôsobom podľa ustanovenia § 9 ods. 2 daňového poriadku, za tohto zástupcu môže konať aj iná osoba (substitút), ak sú súčasne splnené podmienky:

Konanie substitúta v rozsahu plnomocenstva udeleného zástupcom sa považuje za konanie zástupcu. Ak substitút prekročí rozsah plnomocenstva, postupuje sa primerane podľa § 33 Občianskeho zákonníka.

V zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) je potrebné rozlišovať substitučné zastúpenie advokáta:

a/ iným advokátom (ak s tým súhlasí zastúpený) – advokát, ktorý je splnomocnený, môže splnomocniť iného advokáta aj v celom rozsahu tejto plnej moci. Napr. ak má advokát generálne plnomocenstvo, môže splnomocniť iného advokáta aj v rozsahu generálneho plnomocenstva (v takomto prípade sa písomnosti doručujú substitučne splnomocnenému advokátovi),

b/ advokátskym koncipientom (ak s tým súhlasí zastúpený) – advokátsky koncipient je zamestnanec, zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov vedených komorou.

V zákone o advokácii je uvedené, že advokát je oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb. Advokátsky koncipient môže jednotlivé úkony vykonávať na základe udeleného substitučného splnomocnenia alebo na základe poverenia.

Advokátskeho koncipienta môže advokát substitučne splnomocniť na vykonanie jednotlivých úkonov, t. j. nie je možné substitučne splnomocniť advokátskeho koncipienta v celom rozsahu generálneho plnomocenstva, resp. v celom rozsahu plnomocenstva, ktoré bolo udelené advokátovi. Advokátskeho koncipienta je možné splnomocniť na vykonanie konkrétneho úkonu pred správcom dane. Advokátsky koncipient môže byť splnomocnený, resp. môže mať poverenie na zastupovanie, napr. pri prerokovaní pripomienok so správcom dane vo vyrubovacom konaní, na prevzatie úradnej zásielky u správcu dane. Advokátsky koncipient nemôže byť splnomocnený, napr. na celú daňovú kontrolu, nakoľko daňová kontrola je proces, ktorý pozostáva z jednotlivých úkonov.

Advokát nemôže substitučne splnomocniť na zastupovanie advokátskeho koncipienta, ktorý je ako koncipient zapísaný u iného advokáta.

c/ iným zamestnancom advokáta okrem advokátskych koncipientov – tento zamestnanec advokáta nie je oprávnený zastupovať klienta pred súdom, prokuratúrou alebo orgánom verejnej správy, teda nie je oprávnený zastupovať ani daňový subjekt pred správcom dane.

Podľa zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení zákona č. 354/2013 Z. z. (ďalej len „zákon o daňových poradcoch“) asistent daňového poradcu je oprávnený vykonávať činnosť podľa tohto zákona len ako zamestnanec daňového poradcu alebo právnickej osoby podľa § 4 ods. 2, a je oprávnený vykonávať tie úkony, na ktoré ho daňový poradca splnomocní. Daňový poradca nemusí asistentovi udeliť substitučné splnomocnenie, asistent daňového poradcu môže vykonávať jednotlivé úkony na základe poverenia. Daňový poradca nemôže substitučne splnomocniť asistenta daňového poradcu v celom rozsahu jemu udeleného generálneho plnomocenstva, resp. v celom rozsahu jemu udeleného plnomocenstva, asistenta môže splnomocniť, resp. môže dať poverenie len na vykonanie jednotlivých úkonov, napr. pri prerokovaní pripomienok so správcom dane vo vyrubovacom konaní, na prevzatie úradnej zásielky u správcu dane. Asistent daňového poradcu nemôže byť splnomocnený, napr. na celú daňovú kontrolu, nakoľko daňová kontrola je proces, ktorý pozostáva z jednotlivých úkonov.

Daňový poradca môže substitučne splnomocniť aj inú osobu, čo vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 3 daňového poriadku a zákon o daňových poradcoch neobmedzuje udelenie plnej moci inej osobe. Daňový poradca, ktorý je splnomocnený na zastupovanie, môže splnomocniť inú osobu aj v celom rozsahu tejto plnej moci. Napr. ak bolo daňovému poradcovi udelené generálne plnomocenstvo, tento môže substitučne splnomocniť inú osobu aj v rozsahu generálneho plnomocenstva.

Z dôvodu, aby sa odstránili pochybnosti o účinnosti plnomocenstva, daňový poriadok ustanovuje, že plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa udelenia plnej moci do zápisnice u správcu dane.

Taktiež z dôvodu odstránenia pochybností o účinnosti odvolania plnomocenstva, resp. účinnosti jeho vypovedania, daňový poriadok upravuje, že odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

Skutočnosť, že daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník si zvolí zástupcu nie je prekážkou, aby správca dane vykonával niektoré úkony priamo s daňovým subjektom, prípadne, aby ho správca dane na vykonanie niektorého úkonu vyzval. Zákon neukladá správcovi dane povinnosť, ale len oprávnenie konať priamo s daňovým subjektom. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Postup správcu dane, ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca

Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. O tomto konaní správca dane nemá povinnosť vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.

Ak urobí daňový subjekt nejaký úkon sám, aj napriek tomu, že udelil všeobecné plnomocenstvo zástupcovi, správca dane konanie daňového subjektu bude akceptovať.

V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu (§ 9 ods. 3).

Daňový subjekt môže mať u toho istého správcu dane aj viacerých zástupcov, ale v rôznych veciach. To znamená, že rozsah plnomocenstiev sa nesmie prekrývať. Jeden zástupca môže byť splnomocnený, napr. na podávanie daňových priznaní DPH, druhý zástupca na podávanie daňových priznaní k iným daniam.

V prípade, ak daňový subjekt udelí plnomocenstvo a následne udelí nové plnomocenstvo, a tieto dve plnomocenstvá sa svojim rozsahom prekrývajú, nové plnomocenstvo nahradí v rozsahu, ktorý je v ňom uvedený, skôr udelené plnomocenstvo.

Ak by mal správca dane pochybnosti o tomto novom plnomocenstve, buď o jeho rozsahu, alebo o údajoch uvedených v ňom (napr. chýbajúca adresa, podpis), vyzve daňový subjekt na odstránenie týchto pochybností. Správca dane zašle výzvu podľa § 9 ods. 4 daňového poriadku s následkom nevyhovenia výzve. Ak daňový subjekt výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca uvedený v novom plnomocenstve môže do doby odstránenia pochybností, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve vykonať vo veci len nevyhnutné úkony, aby nedošlo k zmareniu neopakovateľných úkonov (napr. podanie odvolania, účasť na výsluchu svedka).

Ak sa k novému plnomocenstvu daňový subjekt nevyjadrí v rozsahu a v lehote určenej vo výzve, nové plnomocenstvo je neúčinné a zostáva účinné skôr udelené plnomocenstvo (ak nebolo odvolané alebo nezaniklo iným spôsobom). Správca dane bude konať s daňovým subjektom, resp. so zástupcom na základe skôr udelenej plnej moci, o ktorej správca dane nemá pochybnosti.

Ustanovenie § 10 daňového poriadku oprávňuje správcu dane a druhostupňový orgán, aby vylúčil zo správy daní zástupcu v tom prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov pri uplatňovaní práv a pri plnení povinností. Dôvodom na vylúčenie zástupcu môže byť, napr. skutočnosť, ak je zástupcom jedného daňového subjektu zamestnanec iného daňového subjektu a záujmy týchto dvoch daňových subjektov sú protichodné.

Ak je zástupcom advokát alebo daňový poradca, týchto nie je možné vylúčiť zo zastupovania.

Daňový poriadok neupravuje zánik plnomocenstva. Zánik plnomocenstva je upravený v § 33b Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo zanikne:

Z ustanovenia § 33b Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri odvolaní plnomocenstva je tento jednostranný právny úkon zastúpeného vo vzťahu k zástupcovi účinný od okamihu, kedy sa o ňom dozvedel. Právne úkony urobené do tejto doby zástupcom zaväzujú zastúpeného. Pre tretie osoby, t. j. aj pre správcu dane je zánik plnomocenstva účinný vtedy, keď sa o ňom dozvedia, resp. keď je správcovi dane odvolanie alebo výpoveď plnomocenstva doručené.

Podľa § 33b Občianskeho zákonníka, ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec (zástupca) vypovie plnomocenstvo, je zástupca povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho právni nástupcovia.

Vychádzajúc z uvedeného v prípade, ak by zástupca vykonal nejaký úkon, ktorý neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu na svojich právach, správca dane so zástupcom tento neodkladný úkon bude akceptovať (napr. prerokovanie pripomienok a dôkazov po kontrole).

Na platnosť plnej moci nemajú vplyv napr. nasledovné skutočnosti: zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena právnej formy daňového subjektu zastupovanej právnickej osoby, zmena konateľa, resp. konateľov. Tieto skutočnosti nespôsobujú zánik plnomocenstva.