Metodický pokyn k používaniu pokladnice e-KASA klient na evidenciu tržby z predaja tovaru alebo poskytnutia služby prostredníctvom internetového obchodu alebo na základe obstarávateľskej zmluvy

1.oddiel Legislatívny rámec 1.1. Zákon č. 289/2008 Z. z.

1.2.Obstarávateľská zmluva

Základné informácie o internetovom obchode

3.oddiel Používanie pokladnice e-kasa klient na evidenciu tržby z predaja tovaru alebo poskytnutia služby prostredníctvom internetového obchodu

4.oddiel Používanie pokladnice e-kasa klient na evidenciu tržby z predaja tovaru alebo poskytnutia služby na základe obstarávateľskej zmluvy

Cieľom metodického pokynu je oboznámiť odbornú verejnosť s povinnosťou podnikateľa použiť pri predaji tovaru alebo poskytnutí služby prostredníctvom internetového obchodu vo svojom mene a na svoj účet alebo na základe obstarávateľskej zmluvy v mene a/alebo na účet iného podnikateľa na evidenciu prijatej tržby pokladnicu e-kasa klient v zmysle zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. sa tento zákon vzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávnenia na podnikanie (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) predáva na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) tovar alebo poskytuje službu (ďalej len „podnikateľ“). Povinnosť postupovať podľa zákona č. 289/2008 Z. z. sa vzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia SR, ak predáva tovar alebo poskytuje službu na území SR.

Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je:

Pokladnicou e-kasa klient podľa § 2 písm. b) zákona č. 289/2008 Z. z. je on-line registračná pokladnica a virtuálna registračná pokladnica (ďalej len „pokladnica“).

Systémom e-kasa sa podľa § 2 písm. m) zákona č. 289/2008 Z. z. rozumie prostredie zriadené Finančným riaditeľstvom SR, ktoré slúži na evidenciu dátových správ zasielaných prostredníctvom pokladnice.

Tržbou je v súlade s § 2 písm. z) zákona č. 289/2008 Z. z. platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou, ktorá oprávňuje na nákup tovaru alebo poskytnutie služby, okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok.

Pre účely zákona č. 289/2008 Z. z. je podľa § 2 písm. aa) tovarom akýkoľvek výrobok, polotovar, materiál alebo surovina predávaný podnikateľom.

Službou sa podľa § 2 písm. ab) zákona č. 289/2008 Z. z. rozumie služba označená v Štatistickej klasifikácii ekonomických činností (Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností) (ďalej len „ŠKEČ“) uvedená v prílohe č. 1 tohto zákona (ďalej len „služba uvedená v prílohe č. 1“).

Predajným miestom je v zmysle § 2 písm. ac) zákona č. 289/208 Z. z. miesto, kde sa prijíma tržba. Predajným miestom je akékoľvek miesto na území SR, na ktorom kupujúci uhradí podnikateľovi cenu za predaný tovar alebo za poskytnutú službu uvedenú v prílohe č. 1 v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. je podnikateľ povinný evidovať tržbu v systéme e-kasa prostredníctvom pokladnice bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.

Zákon č. 289/2008 Z. z. v § 3 ods. 2 písm. a) a b) taxatívne vymenúva výnimky z povinnosti evidovať tržbu v pokladnici. Povinnosť evidovať tržbu v pokladnici sa nevzťahuje napr. na:

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby v pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v pokladnici; iný doklad vyhotovený pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný doklad vyhotovený pokladnicou môže podnikateľ kupujúcemu zaslať alebo sprístupniť v elektronickej podobe, ak s tým kupujúci súhlasí a ak o to požiada pred vytlačením pokladničného dokladu, a podnikateľ pokladničný doklad nevytlačí. Na účely zaslania pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou v elektronickej podobe je podnikateľ oprávnený spracúvať osobný údaj kupujúceho, ktorým je adresa elektronickej pošty kupujúceho.

V súlade s § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. môže podnikateľ vytlačiť alebo elektronicky kupujúcemu zaslať iba jeden originál pokladničného dokladu.

Pokladničný doklad vyhotovený pokladnicou musí obsahovať najmenej údaje podľa § 8 ods. 6 zákona č. 289/2008 Z. z. Ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti v hotovosti, je podnikateľ povinný kupujúcemu odovzdať pokladničný doklad, ktorý obsahuje najmenej údaje podľa § 8 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. Pri výmene jednoúčelového poukazu za tovar alebo za poskytnutú službu uvedenú v prílohe č. 1 podnikateľ vyhotoví a kupujúcemu odovzdá pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať najmenej údaje uvedené v § 8 ods. 9 tretej vete zákona č. 289/2008 Z. z.

Pri vrátení platby za vrátený tovar, za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, za neposkytnutú službu alebo za vrátené zálohované obaly je podľa § 8 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. podnikateľ povinný odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení v pokladnici a pri prerušení prevádzky pokladnice odovzdať kupujúcemu originál paragónu.

Obstarávateľská zmluva je často používanou zmluvou v obchodnom styku, aj v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Základným znakom obstarávateľskej zmluvy je zastúpenie osoby pri obstaraní určitej záležitosti v jej mene a/alebo na jej účet.

Obchodný zákonník upravuje štyri základné typy zmlúv o zastúpení medzi podnikateľmi, a to mandátnu zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení a komisionársku zmluvu.

Mandátna zmluva je upravená v § 566 až § 576 Obchodného zákonníka. Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Zmluvu o sprostredkovaní upravuje Obchodný zákonník v § 642 až § 651. Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Komisionárskou zmluvou (§ 577 až § 590 Obchodného zákonníka) sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Zmluvou o obchodnom zastúpení (§ 652 až § 672a Obchodného zákonníka) sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Internetový obchod je webová aplikácia, prostredníctvom ktorej predajca tovaru alebo poskytovateľ služby ponúka predaj tovaru alebo poskytnutie služby. Internetový alebo tiež elektronický obchod (eshop, online obchod a pod.) sa uskutočňuje vo „virtuálnej“ predajni zväčša bez osobného kontaktu kupujúceho s predávajúcim alebo poskytovateľom služby na rozdiel od klasického obchodu, kde dochádza ku kontaktu kupujúceho s predajcom, či poskytovateľom služby.

Elektronický obchod právne upravuje napr.:

Slovenská asociácia pre elektronický obchod (ďalej len „SAEC“) je združenie právnických osôb, ktoré sa venuje rozvoju elektronického obchodu na Slovensku. V rámci svojej činnosti SAEC udeľuje internetovým obchodom certifikát „SAEC – Bezpečný nákup“, ak splnia certifikačné kritériá, ktoré vychádzajú z platných zákonov slovenskej legislatívy a zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady pre elektronický obchod a certifikačných pravidiel v krajinách Európskej únie.

Prostredníctvom internetového obchodu predajca tovaru alebo poskytovateľ služby ponúka na predaj svoj tovar alebo poskytnutie svojej služby. Mnohé internetové obchody ale ponúkajú tovar alebo službu iných predajcov alebo poskytovateľov, tzn., že sú len sprostredkovateľmi takéhoto predaja tovaru alebo poskytnutia služby (pozri 4. oddiel).

Dodanie tovaru zakúpeného prostredníctvom internetového obchodu sa realizuje rôznymi spôsobmi, napr.:

Pri zakúpení služby alebo pri rezervácii služby prostredníctvom internetového obchodu je kupujúcemu elektronicky zaslané potvrdenie, poukážka (tzv. voucher) alebo vstupenka, ktorá kupujúceho oprávňuje na využitie zakúpenej služby. Samotná služba sa ale poskytuje v čase a podľa podmienok dohodnutých medzi poskytovateľom služby a kupujúcim. Pri poskytnutí služby sa kupujúci preukazuje potvrdením, poukážkou alebo vstupenkou, prípadne pri platbe za použitie služby použije napr. poukážku ako iný platobný prostriedok nahrádzajúci hotovosť.

Pri kúpe tovaru alebo služby cez internetový obchod má kupujúci možnosť zvoliť si z viacerých foriem úhrady, napr.:

Zákon č. 289/2008 Z. z. osobitne neupravuje podmienky a postup pre používanie pokladnice v prípade predaja tovaru alebo poskytnutia služby uvedenej v prílohe č. 1 prostredníctvom internetového obchodu. Na podnikateľa, ktorý predáva tovar alebo poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 prostredníctvom internetu, sa preto vzťahujú rovnaké povinnosti, ako pri predaji tovaru alebo poskytnutí služby uvedenej v prílohe č. 1 v obchode alebo v inej prevádzke podnikateľa.

Pri predaji tovaru alebo pri poskytnutí služby prostredníctvom internetového obchodu je pre určenie povinnosti použiť na evidenciu tržby pokladnicu rozhodujúce, či:

Podnikateľ je povinný pri predaji tovaru alebo poskytnutí služby uvedenej v prílohe č. 1 prostredníctvom internetového obchodu použiť pokladnicu v prípade, keď od kupujúceho prevezme platbu na území SR v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, ak sa na takýto predaj tovaru alebo poskytnutie tejto služby nevzťahuje výnimka uvedená v § 3 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z.

V zmysle zákona č. 289/2008 Z. z. predajným miestom je miesto, kde sa prijíma tržba, preto je podnikateľ povinný použiť pokladnicu keď od kupujúceho prevezme platbu v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť bez ohľadu na to, či sa tak stane na:

Ak podnikateľ prevezme od kupujúceho platbu v hotovosti na predajnom mieste, ktoré je iné ako stále predajné miesto, môže postupovať nasledovne:

Podnikateľ nie je povinný použiť pokladnicu pri predaji tovaru alebo poskytnutí služby uvedenej v prílohe č. 1 prostredníctvom internetového obchodu napr. ak

V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. sa tento zákon vzťahuje na podnikateľa definovaného v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu ak prostredníctvom internetu (napr. na rôznych internetových bazároch alebo burzách) predáva tovar alebo ponúka službu uvedenú v prílohe č. 1 osoba, ktorá nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákon č. 289/2008 Z. z. sa na ňu nevzťahuje.

Kupujúci si prostredníctvom internetu kúpil tovar a zvolil si možnosť doručenia priamo na predajné miesto predajcu. Kupujúci za tovar zaplatil pri prebratí tovaru platobnou kartou. Podnikateľ je povinný tržbu za predaný tovar zaevidovať v pokladnici z dôvodu, že tržba bola prijatá na predajnom mieste inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť. Podnikateľ je povinný pokladničný doklad vytlačiť a odovzdať kupujúcemu alebo môže kupujúcemu pokladničný doklad zaslať v elektronickej podobe, ak s tým kupujúci súhlasí a ak o to požiadal pred vytlačením pokladničného dokladu a v takom prípade podnikateľ pokladničný doklad nesmie vytlačiť.

Zákazník si prostredníctvom internetu rezervoval hotelové ubytovanie na území SR. Na základe čísla platobnej karty a dátumu platnosti platobnej karty bola na bankovom účte vykonaná vinkulácia finančných prostriedkov, t. j. bola vykonaná rezervácia (viazanie) dohodnutej sumy za ubytovanie. Následne ubytovacie zariadenie potvrdilo rezerváciu a elektronicky zaslalo kupujúcemu potvrdenie (napr. voucher). Služba hotelového ubytovania je zaradená do kódu „55.10 Hotelové a podobné ubytovanie“ a je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Zákazník za poskytnuté ubytovanie v hoteli zaplatil platobnou kartou (čím došlo aj k zrušeniu vinkulácie), a preto je podnikateľ povinný tržbu zaevidovať v pokladnici a zákazníkovi odovzdať pokladničný doklad alebo môže pokladničný doklad zaslať v elektronickej podobe, ak s tým kupujúci súhlasí a ak o to požiadal pred vytlačením pokladničného dokladu a v takom prípade podnikateľ pokladničný doklad nesmie vytlačiť.

Zákazník si prostredníctvom internetu objednal donášku jedla na adresu svojho miesta výkonu práce a rozhodol sa, že za jedlo zaplatí stravovacími poukážkami pri preberaní jedla. Prípravu a rozvoz jedál zabezpečuje ten istý podnikateľ. Služba „donáška jedál“ je zaradená do kódu „56.21 Dodávka jedál“ a je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Z tohto dôvodu pri donáške jedla je podnikateľ povinný na evidenciu platby prijatej v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť použiť pokladnicu. Stravovacia poukážka je v zmysle zákona č. 289/2008 Z. z. považovaná za platobný prostriedok nahrádzajúci hotovosť. Keďže zákazník pri preberaní dovezeného jedla zaplatil platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť, podnikateľ je povinný tržbu zaevidovať v pokladnici a odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad z pokladnice. Podnikateľ môže pokladničný doklad vytlačiť z prenosnej pokladnice priamo pri prijatí stravovacích poukážok alebo môže odovzdať pokladničný doklad, ktorý vytlačil už vopred v prevádzke, nakoľko množstvo a cena dodaného jedla je vopred známa. V oboch prípadoch môže podnikateľ pokladničný doklad zaslať v elektronickej podobe, ak s tým kupujúci súhlasí a ak o to požiadal pred vytlačením pokladničného dokladu a v takom prípade podnikateľ pokladničný doklad nesmie vytlačiť.

Kupujúci si v internetovom obchode zakúpil tovar a platbu vykonal bankovým prevodom na účet predávajúceho. Za miesto dodania tovaru si kupujúci zvolil predajňu predávajúceho podnikateľa. Pri prevzatí tovaru už podnikateľ nie je povinný vyhotoviť pokladničný doklad z pokladnice, nakoľko platba nebola prijatá v hotovosti ani inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, ale bezhotovostne prevodom na účet predávajúceho.

Zákazník si v internetovom obchode kúpil tovar a na dodanie tovaru si zvolil prepravnú spoločnosť. Za tovar zaplatil pri prevzatí tovaru. Predávajúci podnikateľ v tomto prípade nie je povinný na evidenciu platby použiť pokladnicu, nakoľko túto prevzala tretia osoba a nie predávajúci podnikateľ.

Záujemca sa cez internet prihlásil na on-line hodiny jogy, ktoré individuálne poskytuje osobný tréner. Za dohodnuté hodiny záujemca zaplatil bankovým prevodom. Činnosť individuálneho športového pedagóga alebo trénera je služba zaradená do kódu „85.51 Športová a rekreačná výchova“, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., a preto nie je povinnosť evidovať tržbu v pokladnici, a to ani v prípade, ak by bola prijatá v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami. Poznámka: Ak by hodiny jogy neposkytoval inštruktor jogy vo svojom mene, ale v mene fitnescentra, išlo by o službu zaradenú do kódu „93.13 Fitnescentrá“. Táto služba je uvedená v prílohe č. 1 k zákonu č. 289/2008 Z. z., a tak v prípade platby v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť by podnikateľovi, ktorý prevádzkuje fitnescentrum, vznikla povinnosť tržbu evidovať v pokladnici.

Zákon č. 289/2008 Z. z. osobitne neupravuje podmienky a postup pre používanie pokladnice v prípade predaja tovaru alebo poskytnutia služby uvedenej v prílohe č. 1 vykonaného na základe obstarávateľskej zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, a preto sa na podnikateľa vzťahujú rovnaké povinnosti ako pri predaji tovaru alebo poskytnutí služby uvedenej v prílohe č. 1 vykonávaných bez obstarávateľskej zmluvy.

Ak podnikateľ na základe oprávnenia na podnikanie podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka predáva tovar alebo poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1, je podľa zákona č. 289/2008 Z. z. povinný na evidenciu tržby použiť pokladnicu vždy, keď od zákazníka na predajnom mieste prijme platbu v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť. Na túto povinnosť nemá vplyv skutočnosť, či podnikateľ predáva tovar alebo poskytuje službu vo svojom mene a na svoj účet alebo na základe obstarávateľskej zmluvy predáva tovar alebo poskytuje službu v mene a/alebo na účet iného podnikateľa. V obidvoch prípadoch podnikateľ tržbu zaeviduje vo svojej pokladnici a vyhotoví pokladničný doklad podľa § 8 zákona č. 289/2008 Z. z.

Ak podnikateľ na základe obstarávateľskej zmluvy predáva tovar alebo poskytuje službu prostredníctvom internetu, postupuje primerane podľa 3. oddielu.

Činnosť mandatára, sprostredkovateľa, obchodného zástupcu a komisionára nie je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Z uvedeného dôvodu finančná odmena prijatá mandatárom, sprostredkovateľom, obchodným zástupcom alebo komisionárom na jeho predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nepodlieha povinnosti evidencie v pokladnici, a to ani v prípade, ak ide o mandatára, sprostredkovateľa, obchodného zástupcu alebo komisionára, ktorí sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Na základe zmluvy o obchodnom zastúpení podnikateľ so sídlom v SR, ktorý má oprávnenie na veľkoobchodnú a maloobchodnú činnosť, na svojom predajnom mieste zabezpečuje odovzdávanie tovaru zahraničného podnikateľa a na základe faktúry vystavenej zahraničným podnikateľom prijíma aj úhradu tejto faktúry alebo jej časti v hotovosti. Podnikateľ so sídlom v SR je v týchto prípadoch povinný zaevidovať tržbu vo svojej pokladnici a keďže ide o úhradu faktúry alebo jej časti, odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad vyhotovený podľa § 8 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. Pokladničný doklad môže podnikateľ kupujúcemu zaslať alebo sprístupniť v elektronickej podobe, ak s tým kupujúci súhlasí a ak o to požiada pred vytlačením pokladničného dokladu, v tomto prípade podnikateľ pokladničný doklad nesmie vytlačiť.

Podnikateľ, ktorý má oprávnenie na predaj vstupeniek na kultúrne, športové a spoločenské podujatia, predáva na základe mandátnej zmluvy vstupenky na podujatia organizované iným podnikateľom. Predaj vstupeniek na kultúrne, športové a ostatné zábavné a reprezentačné podujatia inou osobou ako prevádzkovateľom, je služba zaradená do kódu „79.90 Ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti“. Táto služba je uvedená v prílohe č. 1 k zákonu č. 289/2008 Z. z., a preto je predajca vstupeniek povinný pri evidencii tržby použiť pokladnicu, t. j. zaevidovať tržbu, vyhotoviť a odovzdať pokladničný doklad, prípadne ho kupujúcemu zaslať alebo sprístupniť v elektronickej podobe a v takom prípade podnikateľ pokladničný doklad nesmie vytlačiť. Poznámka: Podnikateľ nebude postupovať v rozpore so zákonom č. 289/2008 Z. z., ak na pokladničnom doklade ako nepovinné údaje uvedie aj identifikačné údaje osoby (napr. obchodné meno, IČO, miesto podnikania alebo sídlo), pre ktorú sa predaj vstupeniek uskutočňuje.

Podnikateľ na základe mandátnej zmluvy na účet inej právnickej osoby predáva výherné žreby.

Poskytovanie služieb stávkových kancelárií (napr. číselné a žrebové lotérie, tomboly) je zaradené do kódu „92.00 Činnosti herní a stávkových kancelárií“. Služba s kódom 92.00 nie je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., a preto sa na podnikateľa poskytujúceho uvedenú službu nevzťahuje povinnosť evidencie tržby v pokladnici. Poznámka: Nie je v rozpore so zákonom č. 289/2008 Z. z., ak sa podnikateľ na báze dobrovoľnosti rozhodne, že predaj žrebov bude evidovať v pokladnici. V takomto prípade na pokladničnom doklade môže uviesť aj DIČ právnickej osoby (prípadne aj iné údaje, napr. obchodné meno, sídlo, IČO), v mene ktorej predaj žrebov vykonáva.

Podnikateľ poskytuje ubytovanie, ktoré je sprostredkúvané aj cez internetový portál. Zákazník si cez internet rezervuje ubytovanie u tohto podnikateľa a prevodom z účtu (sprostredkovaným spoločnosťou prevádzkujúcou internetovú stránku) zaplatí za ubytovanie vopred priamo poskytovateľovi ubytovania. Zákazníkovi je následne (napr. prostredníctvom mailu) o úhrade doručené potvrdenie, ktoré predloží ubytovaciemu zariadeniu pri samotnom ubytovaní. V takomto prípade podnikateľ poskytujúci ubytovacie služby už nie je povinný evidovať tržbu v pokladnici, pretože ju neprijal od zákazníka v hotovosti, ale bezhotovostne (prevodom z účtu).

Zákazník si cez internet objednal jedlo prostredníctvom aplikácie, ktorá umožňuje vybrať jedlo z ponuky rôznych reštaurácií. Úhradu za objednávku zákazník vykonal platobnou kartou vopred cez platobnú bránu, a to prevodom na účet spoločnosti zabezpečujúcej donášku jedla, ktorá je prevádzkovateľom aplikácie na objednávanie jedál. Reštaurácii, ktorá je dodávateľom jedla, nevzniká povinnosť na evidenciu tržby použiť pokladnicu z dôvodu, že reštaurácia za dodané jedlo neprijala tržbu od zákazníka na predajnom mieste v hotovosti, ale prijme tržbu až neskôr od spoločnosti zabezpečujúcej donášku jedla. Spoločnosť zabezpečujúca donášku jedla nie je takisto povinná prijatú tržbu evidovať v pokladnici, nakoľko poskytuje službu zaradenú podľa ŠKEČ do kódu „53.20 Ostatné poštové služby a služby kuriérov“, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., a to ani v prípade, ak by platbu prijala v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť.

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Odbor daňovej metodiky September 2021