INFORMÁCIA k Čl. I Zákona č. 355/2024 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dňa 17. decembra 2024 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený zákon č. 355/2024 Z. z. z 28. novembra 2024, ktorého Čl. I mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“). Čl. I zákona nadobúda účinnosť 31. decembra 2024.

Zákonom č. 507/2003 Z. z. sa s účinnosťou od 31. decembra 2023 implementovala Smernica Rady (EÚ) 2022/2523 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (ďalej len „smernica“). Pri vykonávaní tohto zákona sa ako výkladový prostriedok použijú aj Modelové pravidlá OECD a sprievodné dokumenty uverejnené k týmto pravidlám, napr. v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

Všetky dokumenty k minimálnemu efektívnemu zdaneniu sú zverejnené na oficiálnom webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky na tomto linku Minimálne efektívne zdanenie – pilier 2 | Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Inkluzívny rámec OECD/G20 zverejnil v roku 2023 administratívne opatrenia, ktorých hlavným cieľom je objasniť, resp. doplniť aplikáciu globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane. Tieto administratívne usmernenia nie sú súčasťou smernice, avšak členské štáty Európskej únie sa zaviazali ich uplatňovať tak, aby sa zabránilo nesúladu alebo uplatniteľnosti odlišných noriem. Novelou zákona boli implementované doposiaľ schválené administratívne usmernenia.

Zmeny obsiahnuté v novele zákona sú spravidla technickými upresneniami a majú skôr doplňujúci charakter už implementovaných inštitútov.

V § 2 písm. a) zákona sa upravuje definícia subjektu z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a jednoznačnosti právnej úpravy. Touto úpravou sa objasňuje, že subjektom nie je Slovenská republika, ak má majetkovú účasť v právnickej osobe alebo v takomto právnom usporiadaní a taktiež ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné štátne orgány, miestna štátna správa a územná samospráva. Tieto inštitúcie nemôžu byť ani hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

V § 2 písm. ak) zákona sa upravuje definícia zahrnutej dane základného subjektu v nadväznosti na prijaté administratívne usmernenie. Za zahrnutú daň základného subjektu sa považuje daň vykázaná vo finančných výkazoch základného subjektu v súvislosti s jeho príjmom, ziskom alebo v súvislosti s jeho podielom na príjme alebo zisku základného subjektu, v ktorom drží vlastnícky podiel, daň vyrubená namiesto všeobecne uplatniteľnej dane z príjmov právnických osôb a daň vyrubená v súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo inou časťou vlastného imania vrátane dane z viacerých zložiek založených na príjme a vlastnom imaní. Za zahrnutú daň základného subjektu sa nepovažuje dorovnávacia daň, daň zaplatená poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom a nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň.

V ustanoveniach § 2 písm. au) a § 44a zákona sa definuje nový prechodný rok a postup pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane, pričom vznik nového prechodného roka sa posudzuje len raz. Novým prechodným rokom je prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny patria do rozsahu pôsobnosti kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov alebo kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky, ak toto účtovné obdobie začína po začiatku prechodného roka.

Ustanoveniami § 2 písm. av), aw), az) až bi), § 6b, § 17 ods. 1 písm. c), § 17 ods. 2 písm. b) a § 17 ods. 2 písm. e) sa dopĺňajú definície daňových zápočtov a podmienky pre ich uplatnenie.

Ustanovenia § 3 zákona, ktorými je definovaný rozsah pôsobnosti sa dopĺňajú o nové ods. 4 a 5. V ods. 4 sa vymedzenie vylúčených subjektov v odseku 3 dopĺňa o nové pravidlo pre subjekty, ktoré sú vo vlastníctve neziskovej organizácie alebo neziskových organizácií a v ods. 5 sa objasňuje, že štátny investičný fond, ktorý je verejnoprávnym subjektom podľa § 2 písm. r), sa nepovažuje za hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny ani za člena tejto skupiny.

Novelou zákona sa tiež upravuje § 5, ktorý definuje, čo sa rozumie oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou. Ods. 1 vymedzuje, že východiskom pre výpočet oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktoré sa podľa § 4 nachádzajú v Slovenskej republike, je zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie určené podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu pred konsolidačnými úpravami vylučujúcimi vnútroskupinové transakcie a upravené podľa § 6 až 15. Ods. 2 sa vzťahuje na situácie, v ktorých základný subjekt vedie účtovníctvo na základe účtovného štandardu, ktorý sa odlišuje od účtovného štandardu použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky a zisk alebo stratu základného subjektu z finančného účtovníctva nie je možné primerane určiť podľa účtovného štandardu použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky. Ods. 3 stanovuje, že ak súčasťou zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva podľa odseku 1 sú výnosy a náklady vykazované v súvislosti so zmenou účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov v základnom subjekte, tieto výnosy a náklady sa zo zisku alebo straty základného subjektu vylúčia; to neplatí, ak vlastnícke podiely boli nadobudnuté pred 1. decembrom 2021 a zisk alebo stratu základného subjektu nie je možné určiť na základe účtovnej hodnoty majetku a záväzkov pred zmenou účtovnej hodnoty.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2024 (§46a zákona) prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely § 5 rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.

V § 6 zákona sa dopĺňajú tri nové odseky (ods. 3, 4 a 6). Stanovuje sa osobitná podmienka pre posúdenie vylúčených dividend v prípade zloženého finančného nástroja a pre situácie, keď vo finančnom účtovníctve základných subjektov (emitenta a držiteľa finančného nástroja), ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, dochádza k rozdielnej klasifikácii finančného nástroja. Odsek 6 vymedzuje, že v prípade využitia zabezpečovacieho nástroja za účelom zabezpečenia rizika vzniku kurzových rozdielov v súvislosti s vlastníckym podielom v prípadoch, keď materský subjekt a dcérsky subjekt používajú na účtovanie a vykazovanie inú funkčnú menu, podávajúci subjekt môže po splnení stanovených podmienok rozhodnúť o zahrnutí kurzových ziskov alebo kurzových strát zo zabezpečovacieho nástroja do vylúčeného zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom podľa § 6 odseku 2 písm. c). Ak sú kurzové zisky predmetom dane z príjmov, suma zahrnutých daní sa upraví podľa § 17 odsek 2 písm. a).

Novelou zákona boli doplnené nové ustanovenia § 12a a § 12b. § 12a zákona obsahuje voliteľné ustanovenie, na základe ktorého sa účtovné náklady na kompenzácie na základe akcií (odmeňovanie vo forme akcií) môžu pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov nahradiť sumou, ktorá sa na základe národných daňových predpisov odpočítava od zdaniteľných príjmov základných subjektov. §12b obsahuje voliteľné ustanovenie, na základe ktorého sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov môžu uplatniť postupy konsolidovaného účtovania na elimináciu výnosov, nákladov, ziskov a strát vyplývajúcich z transakcií medzi základnými subjektmi nachádzajúcimi sa v Slovenskej republike, ak sú tieto základné subjekty súčasťou daňovej konsolidovanej skupiny.

Novelou zákona bolo doplnené ustanovenie § 18a (Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty), ktoré predstavuje alternatívu k uplatneniu § 18, tzn. suma upravených zahrnutých daní základných subjektov sa upraví s ohľadom na uplatnenie oprávnenej odloženej pohľadávky. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2024 (§ 46a zákona) sa toto rozhodnutie oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné obdobie, v ktorom sa prestane uplatňovať výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa § 32 v znení účinnom od 31. decembra 2024. Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely § 18a ods. 5 rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.

V súlade s prijatými administratívnymi opatreniami dochádza k viacerým úpravám v súvislosti s vylúčením príjmov na základe ekonomickej podstaty podľa § 23 zákona.

Nové ustanovenie § 30a zákona vymedzuje spôsob výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty a sumy upravených zahrnutých daní hlavného materského subjektu, ktorý podlieha daňovému režimu odpočítateľných dividend.

V ustanovení § 32 boli vykonané legislatívno-technické úpravy textu zákona z dôvodu zjednotenia právneho textu a právnej istoty a jednoznačnosti právnej úpravy. Ustanovenie § 32 ods. 2 zákona objasňuje, za akých okolností sa finančné výkazy základného subjektu a individuálna účtovná závierka základného subjektu podľa § 32 ods. 1 považujú za kvalifikovanú účtovnú závierku, ak tieto finančné výkazy alebo individuálna účtovná závierka zohľadňujú zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov základného subjektu.

Ustanovenie § 32a zákona stanovuje, že pri určení nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov, sa zisk alebo strata základných subjektov pred zdanením a náklady na daň z príjmov upravia o zisky alebo straty, resp. náklady na daň z príjmov, ktoré vznikli z hybridných opatrení.

Ustanovenia § 32b a § 32c zákona vymedzujú podmienky pre uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov.

Podľa § 46a ods. 4 zákona, ak lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 ods. 2 a lehota na podanie daňového priznania podľa § 40 ods. 2 uplynú pred 30. júnom 2026, lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane a lehota na podanie daňového priznania sa predlžujú do 30. júna 2026.

Vypracoval:

Odbor daňovej metodiky FR SR Január 2025