Informácia o novele zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 21. októbra 2025 zákon č. 292/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon č. 292/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2025 v čl. III mení a dopĺňa aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 145/1995 Z. z.“), okrem čl. III bodu 2 § 7 ods. 5 druhá veta a bodu 29, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2026. Zámerom Ministerstva financií Slovenskej republiky je rozšírenie centrálnej evidencie správnych poplatkov aj do pôsobnosti Štátne pokladnice prostredníctvom jej informačného systému. V súčasnosti je úhrada správnych poplatkov zabezpečená prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému, ktorú vykonáva právnická osoba v 100% vlastníctve štátu Slovenská pošta, a. s. Cieľom novely zákona č. 145/1995 Z. z. je zabezpečenie možnosti úhrady správnych poplatkov buď prostredníctvom technického vybavenia Štátnej pokladnice alebo prostredníctvom súčasného prevádzkovateľa systému eKolok Slovenskej pošty, a. s. Súčasťou legislatívnej zmeny je úprava režimu vedenia centrálnej evidencie správnych poplatkov Ministerstvom financií SR a zrušenie režimu delenia správnych orgánov, súdov, orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry na orgány zapojené a orgány nezapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov (tzn. všetky dotknuté orgány budú zapojené do jedného alebo druhého centrálneho systému evidencie poplatkov, pokiaľ v zákone nie je ustanovené inak).

Zákon č. 145/1995 Z. z. sa mení a dopĺňa v nasledovných ustanoveniach:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 7.

㤠7 Platenie poplatkov

(1)Poplatky sa platia v eurách, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(2)Ak sa poplatky neplatia spôsobom podľa odseku 5, platia sa prostredníctvom

(3)Spôsoby úhrady prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému sú hotovosť, platobná karta, poštový poukaz, bezhotovostný prevod z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb.^5b) Na vykonanie platby sa použije technické zariadenie prevádzkovateľa systému, platobná brána alebo platobný predpis podľa odseku 8. Poplatky sa platia na účet prevádzkovateľa systému. Platbu v hotovosti alebo platobnou kartou na správnom orgáne možno vykonať, ak správny orgán má na tento spôsob platby vytvorené technické podmienky. Poplatky možno platiť aj prostredníctvom osvedčujúcej osoby^6ab). Ak ide o poplatky za úkony vykonávané obcami alebo vyššími územnými celkami v rámci preneseného výkonu štátnej správy prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy,^7ac) špecializovaného portálu^7ad) alebo osvedčujúcej osoby, môžu sa platiť platobnou kartou alebo bezhotovostným prevodom z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému a na účet prevádzkovateľa systému.

Finančná správa zostáva prepojená na centrálny systém evidencie poplatkov prevádzkovaný Slovenskou poštou, a. s. (tzv. eKolok) a to až do doby, kým nebude integrovaná do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice. Integrácia na Štátnu pokladnicu je plánovaná v rokoch 2027-2028.

(4)Spôsoby úhrady prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice sú hotovosť, platobná karta, poštový poukaz, bezhotovostný prevod z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Na vykonanie platby sa použije technické zariadenie Štátnej pokladnice, platobná brána Štátnej pokladnice⁶⁾ alebo platobný predpis podľa odseku 8. Poplatky sa platia na účet vedený v Štátnej pokladnici. Platbu v hotovosti alebo platobnou kartou na správnom orgáne možno vykonať, ak správny orgán má na tento spôsob platby vytvorené technické podmienky. Ak ide o poplatky za úkony vykonávané obcami alebo vyššími územnými celkami v rámci preneseného výkonu štátnej správy prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, špecializovaného portálu alebo osvedčujúcej osoby, môžu sa platiť platobnou kartou alebo bezhotovostným prevodom z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice a na účet vedený v Štátnej pokladnici. S implementáciou nového centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice budú súvisieť určité zmeny v procesoch vyplývajúce z technického riešenia, ktoré sa v podmienkach finančnej správy prejavia po integrácii na Štátnu pokladnicu v rokoch 2027-2028. Z pohľadu poplatníka možnosti voľby spôsobu úhrady platobnými kanálmi zostanú zachované.

(5)Poplatky za úkony a konania vykonávané obcami a vyššími územnými celkami sa platia v hotovosti, poštovým poukazom, bezhotovostným prevodom z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, prostredníctvom osvedčujúcej osoby alebo platobnej brány Štátnej pokladnice. Poplatky za úkony a konania vykonávané obcami podľa položiek 59 až 62 sadzobníka sa platia podľa odseku 4.

§ 7 ods. 5 druhá veta nadobúda účinnosť 1. decembra 2026.

(6)Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí^7ae) (ďalej len „zastupiteľský úrad“) vyberá poplatky v eurách alebo v príslušnej mene štátu, v ktorom má zastupiteľský úrad svoje sídlo, prepočítané z meny euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska6a) v deň predchádzajúci prvému kalendárnemu dňu v mesiaci, v ktorom sa poplatok vyberá alebo oznamuje jeho suma. Zastupiteľský úrad môže prijať platbu aj v mene iného štátu, než v ktorom má svoje sídlo. Poplatky sa po prepočte zaokrúhľujú na celú základnú jednotku cudzej meny nahor. Poplatník, ktorý je cudzozemcom,⁷⁾ môže platiť poplatky na hraničnom priechode Slovenskej republiky v cudzej mene. Zastupiteľský úrad môže vystaviť hromadný platobný predpis k viacerým poplatkovým úkonom.

(7)Na technickom zariadení prevádzkovateľa systému alebo technickom zariadení Štátnej pokladnice, ktoré sú umiestnené na správnom orgáne, sa môžu platiť poplatky v hotovosti, ak suma na úhradu neprevyšuje 500 eur; to neplatí pre zastupiteľský úrad, ktorý môže prijať platbu v hotovosti aj v sume prevyšujúcej 500 eur. Na technickom zariadení prevádzkovateľa systému umiestnenom na pošte alebo na technickom zariadení zmluvnej strany Štátnej pokladnice podľa osobitného predpisu^7aea) sa môžu platiť poplatky v hotovosti do sumy 15 000 eur. Hranica sumy správneho poplatku na úhradu v hotovosti na technickom zariadení umiestnenom na správnom orgáne sa zvyšuje z 300 eur na 500 eur. Uvedené zvýšenie reflektuje na všeobecné zvýšenie cenovej hladiny od zavedenia meny euro v Slovenskej republike (1.1.2009). Zároveň sa stanovuje, že cez technické zariadenie umiestnené na pošte prevádzkovateľa systému a technické zariadenie zmluvnej strany Štátnej pokladnice bude možné uhradiť správneho poplatky až do výšky 15 000 eur, čo je horná hranica hotovostnej platby podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti.

(8)Platobný predpis je elektronický záznam v centrálnej evidencii poplatkov, ktorý obsahuje informáciu o sume na úhradu, variabilný symbol a označenie správneho orgánu, ktorý spoplatnený úkon alebo konanie vykonáva, a ak sa sprístupňuje poplatníkovi, má listinnú podobu alebo elektronickú podobu. Platobným predpisom sa sprístupní platobná inštrukcia na označenie platby, ktorou je najmä číslo účtu a variabilný symbol. Poplatník je platbu poplatku povinný označiť identifikačnými údajmi, ktorými sú číslo účtu a variabilný symbol. V zákone sa zadefinoval pojem platobný predpis, ako základný prostriedok na sprostredkovanie platobnej inštrukcie medzi správnym orgánom a poplatníkom. Platobný predpis na seba viaže kompletnú sadu informácií vzťahujúcich sa k spoplatnenému úkonu alebo konaniu správneho orgánu, ktorý je súčasne elektronickým záznamom v centrálnej evidencii poplatkov, avšak pre poplatníka po jeho sprístupnení nadobúda formu listinného dokumentu alebo elektronického dokumentu. Zavedením definície platobného predpisu nie sú dotknuté ustanovenia § 8 o vzniku poplatkovej povinnosti.

(9)Ak nastane nepredvídané a výnimočné prerušenie prevádzky centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému alebo centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice trvajúce dlhšie ako tri pracovné dni, poplatky sa platia priamo na účet vedený v Štátnej pokladnici. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) oznámi túto skutočnosť na svojom webovom sídle alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov.“. V zákone sa zadefinovala nová povinnosť pre správne orgány, ktorej cieľom je zachovanie možnosti úhrady správnych poplatkov prostredníctvom dočasného náhradného riešenia pri nepredvídanom a výnimočnom prerušení prevádzky služby eKolok Slovenskej pošty, a. s. trvajúcej dlhšie ako tri pracovné dni. Úhrady správnych poplatkov sa budú realizovať prostredníctvom špeciálneho klientskeho účtu, ktorý bude zriadený v Štátnej pokladnici. Správne poplatky v tomto výnimočnom prerušení prevádzky bude možné uhradiť bezhotovostným prevodom, formou hotovostného vkladu v banke alebo na pobočke Slovenskej pošty, a. s., poštovou poukážkou na pobočke Slovenskej pošty, a. s. alebo na základe výzvy na zaplatenie správneho poplatku, ktorej súčasťou je aj príkaz na úhradu. Poznámka pod čiarou k odkazu 6ac sa vypúšťa. Poznámky pod čiarou k odkazom 5a, 5b, 7ae a 7aea znejú: „^5a) § 6 ods. 11 zákona č. 291/2002 Z. z. v znení zákona č. 292/2025 Z. z. 5b) § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 7ae) § 6 ods. 3 zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7aea) § 6 ods. 9 zákona č. 291/2002 Z. z. v znení zákona č. 292/2025 Z. z.“.

a)prevádzkovateľ systému do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku alebo doručenia rovnopisu záznamu o vrátení poplatku alebo preplatku podľa odseku 8; odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku alebo rovnopis záznamu o vrátení poplatku alebo preplatku podľa odseku 8 je správny orgán zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému povinný odoslať prevádzkovateľovi systému bez zbytočného odkladu,

b)správny orgán zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku alebo na základe záznamu o vrátení poplatku alebo preplatku podľa odseku 8, a to vystavením príkazu na vrátenie v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice z účtu vedeného v Štátnej pokladnici, Pri centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice sa nebude kopírovať analógia nastavená pri centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému (právoplatné rozhodnutie + odpis rozhodnutia), ale ponecháva sa kompetencia na vrátenie poplatku alebo preplatku správnemu orgánu po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku. V tomto procese správny orgán sám vykoná evidenčný úkon so zadaním platobného príkazu na vrub účtu vedeného v Štátnej pokladnici, čím sa vykoná bezhotovostný prevod na účet poplatníka alebo sa zadá príkaz na vrátenie sumy poplatku alebo preplatku poštovou poukážkou na adresu poplatníka. § 10 ods. 3 písm. b) sa v podmienkach finančnej správy začne uplatňovať po integrácii na centrálny systém evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, v rokoch 2027-2028.

c)správny orgán, ktorý poplatok vybral mimo centrálneho systému evidencie poplatkov, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku.“.

„Úrok z omeškania z poplatku alebo preplatku je správny orgán alebo prevádzkovateľ systému povinný zaplatiť, len ak v úhrne za celú dobu omeškania prevyšuje sumu 2,50 eura.“. Stanovuje sa, že v prípade oneskoreného vrátenia poplatku alebo preplatku správnym orgánom, ktorý je zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice sa úrok z omeškania vrátenia poplatku alebo preplatku vráti, len ak suma úroku v úhrne za celú dobu omeškania presiahne sumu 2,50 eura, čím sa zamedzuje vzniku situácie, že administratívne náklady prevyšujú vecnú sumu úroku.

„g) identifikačné údaje platby poplatku pridelené centrálnym systémom evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému alebo centrálnym systémom evidencie poplatkov Štátnej pokladnice,“. Precizuje sa povinná náležitosť rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku s uvedením identifikačných údajov platby poplatku, ktorý je zaznamenaný v centrálnej evidencii poplatkov.

„v banke alebo v pobočke zahraničnej banky“ nahrádzajú slovami „vedeného u poskytovateľa platobných služieb“. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu pojmu.

„v banke alebo pobočke zahraničnej banky“ nahrádzajú slovami „vedeného u poskytovateľa platobných služieb“.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu pojmu.

„Správny orgán, ktorým je zastupiteľský úrad, rozhodnutie o vrátení poplatku alebo preplatku nevydá, ak suma, ktorá sa má vrátiť, neprevyšuje 15 eur.“. Novelou zákona sa zaviedol univerzálny prístup k minimálnej sume správneho poplatku alebo preplatku, ktorý sa z hľadiska efektívnosti nákladov na jeho vrátenie nevracia. Z § 10 ods. 9 bola vypustená veta „To neplatí, ak sa má vrátiť poplatok podľa odseku 1“. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o vrátení správneho poplatku alebo preplatku správca dane nevydá, ak suma, ktorá sa má vrátiť, neprevyšuje 2,50 eura.

„základe“ vkladajú slová „právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku alebo“ a v druhej vete sa za slovo „základe“ vkladajú slová „záznamu o vrátení poplatku alebo preplatku alebo“. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu § 10 ods. 3, podľa ktorého sa nanovo určujú správne orgány, ktoré vracajú poplatky bez odpisu právoplatného rozhodnutia a bez odpisu rovnopisu záznamu.

„2,50 eura“ nahrádzajú slovami „sumu podľa odseku 9“ a vypúšťajú sa slová „prvej vety“.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu § 10 ods. 9, v ktorom bola zmenená druhá veta.

„zachovaná“ vkladajú slová „a poplatok sa považuje za uhradený“.

„alebo potvrdenie o úhrade poplatku zaevidovanom v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice“.

„osoby“ vkladá čiarka, vypúšťajú sa slová „podľa osobitného predpisu,^6ab)“ a za slovo „zachovaná“ sa vkladajú slová „a poplatok sa považuje za uhradený“. Doplnenie v § 12 ods. 1 a 2 je za účelom zvýšenia právnej istoty doterajšieho výkladu dodržania lehoty na zaplatenie poplatku (kedy je správny poplatok zaplatený). Zároveň sa rozširuje príslušné ustanovenie vo vzťahu k centrálnemu systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.

(1)Úrad vládneho auditu^7e) vykonáva v správnych orgánoch vládny audit správnosti a včasnosti vyberania poplatkov, správnosti a včasnosti vrátenia poplatkov, správnosti formy a spôsobu platenia poplatkov a správnosti a úplnosti evidovania poplatkov, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2)Orgány územnej samosprávy vykonávajú kontrolu^7d) správnosti a včasnosti vyberania poplatkov, správnosti a včasnosti vrátenia poplatkov, správnosti formy a spôsobu platenia poplatkov a správnosti a úplnosti evidovania poplatkov, ktoré sú ich príjmom.

(3)Úrad vládneho auditu vykonáva u prevádzkovateľa systému vládny audit evidencie, zúčtovania a vrátenia poplatkov uhradených prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému. Úrad vládneho auditu vykonáva v Štátnej pokladnici vládny audit evidencie, zúčtovania a vrátenia poplatkov uhradených prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 7c sa vypúšťa. Kompetenčne sa zjednotil výkon kontroly na správnych orgánov vo veci správnosti a včasnosti vyberania poplatkov, správnosti a včasnosti vrátenia poplatkov, správnosti formy a spôsobu platenia poplatkov a správnosti a úplnosti evidovania poplatkov s tým, že Úrad vládneho auditu má tiež vykonávať audit evidencie, zúčtovania a vrátenia poplatkov uhradených prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému aj prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice. Doplnenie vládneho auditu v Štátnej pokladnici je len logickou analógiou súčasnej kompetencie kontroly u prevádzkovateľa systému. Na samosprávnych orgánoch sa z hľadiska kompetenčného vybavenia kontroly nič nemení.

„Slovenskej republiky“ a slová „alebo prostredníctvom informačného systému Štátnej pokladnice“ sa nahrádzajú slovami „a Štátnej pokladnice^7ea)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 7ea znie: „7ea) § 6 ods. 1 písm. af) až am) zákona č. 291/2002 Z. z. v znení zákona č. 292/2025 Z. z.“.

„(2) Potvrdenie o úhrade poplatku správny orgán nearchivuje, ak centrálny systém evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému alebo centrálny systém evidencie poplatkov Štátnej pokladnice umožňuje kontrolu poplatkov podľa § 15.“.

„ktoré nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov“ nahrádzajú slovami „ktorých spoplatnené úkony a konania sa neevidujú v centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému alebo centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice“. V § 15a ods. 1 až ods. 3 sú legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na úpravy v § 7, § 10 a § 18b. Ustanovenie § 15a ods. 2 je navrhnuté tak, aby zabezpečilo potrebu archivácie potvrdení v situáciách, že listinné podania spravované v agendových informačných systémoch nemajú prenesenú informáciu o čísle podania/konania/spisu/záznamu v centrálnom systéme evidencie poplatkov. V prípade, že predpis a platba je párovaná automaticky v systéme, čo je možné dohľadať napr. cez reporty v centrálnom systéme, na strane správneho orgánu nie je potrebné riešiť fyzickú archiváciu potvrdení o úhrade poplatku.

„Slovenskej republiky“.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenú legislatívnu skratku.

„(5) Správny orgán na účely identifikácie poplatku používa číselník poplatkov orgánom verejnej moci podľa odseku 4.

(6)Ministerstvo financií, správny orgán, prevádzkovateľ systému a Štátna pokladnica sú na účely vedenia centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému alebo centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice oprávnení spracúvať osobné údaje fyzickej osoby, ktorej práva a povinnosti sú dotknuté týmto zákonom, a to v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, dátum narodenia, kontaktné údaje a iné údaje, ktoré do centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému alebo centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice zaznamená správny orgán. Tieto údaje slúžia výhradne na spracovanie platby poplatku, párovanie platby so spoplatneným úkonom alebo konaním správneho orgánu, vrátenie platby, vrátenie poplatkov podľa § 10, vymáhanie poplatkov podľa § 14 a kontrolu poplatkov podľa § 15.“. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 7 (premiestnenie textu z § 7 ods. 10 do vecne príslušného paragrafu). Do zákona sa zadefinoval dôvod, rozsah a účel spracovávaných osobných údajov fyzickej osoby – poplatníka podľa tohto právneho predpisu v centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému a v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice. Rozsah spracovaných osobných údajov je definovaný v zákone, pričom pod slovami „iné údaje“ sa rozumejú údaje súvisiace s platobným úkonom a úkonom alebo konaním správneho orgánu (t. z., napr. banka odosielateľa, číslo účtu, spôsob a čas vykonanej platby, forma vykonanej platby, identifikácia platobného zariadenia, variabilný symbol, referencia platiteľa, prepojenie na číslo podania/konania/spisu/záznamu).

„kontrolou“ nahrádza slovami „vládnym auditom“, slová „daňový úrad“ sa nahrádzajú slovami „Úrad vládneho auditu“ a suma „166 eur“ sa nahrádza sumou „250 eur“. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v § 15. Zmenila sa tiež suma maximálnej pokuty pre správny orgán.

„(2) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa Úrad vládneho auditu dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.“. Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4. Do zákona sa doplnila osobitná lehota pre uloženie pokuty podľa tohto paragrafu.

„(2) Správny orgán, ktorého spoplatnené úkony a konania sa neevidujú v centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému alebo centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, je povinný poplatky, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odviesť do 15 pracovných dní odo dňa zaplatenia poplatku na účet Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Správny orgán, ktorý je zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému, je povinný poplatky vybrané v hotovosti odviesť do 15 pracovných dní odo dňa zaplatenia poplatku na účet prevádzkovateľa systému. Správny orgán, ktorý je zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, je povinný poplatky vybrané v hotovosti odviesť bezhotovostne do 15 pracovných dní po skončení mesiaca, v ktorom boli poplatky zaplatené, na účet vedený v Štátnej pokladnici. Zastupiteľský úrad vybrané sumy poplatkov zaplatené v hotovosti alebo na bankový účet zastupiteľského úradu v eurách alebo v cudzej mene v sume prepočítanej podľa § 7 ods. 6 zúčtuje prostredníctvom preddavkového účtu Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a do 15 pracovných dní po skončení mesiaca, v ktorom boli zaplatené, odvedie na účet vedený v Štátnej pokladnici.“.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v § 7, § 10 a § 15a. Navrhovaná úprava ustanovenia § 17 ods. 2 reflektuje na špecifiká výberu správnych poplatkov na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí.

„Štátna pokladnica odvádza na príjmový účet štátneho rozpočtu sumy poplatkov vždy do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tieto sumy prijala. Štátna pokladnica odvedie poplatky znížené o sumu vrátených poplatkov alebo preplatkov do rozpočtu príslušnej obce na účet vedený v Štátnej pokladnici vždy do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tieto sumy poplatkov prijala, ak odsek 4 neustanovuje inak.“. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v § 7, § 10 a § 15a. Navrhovaná úprava ustanovenia § 17 ods. 2 reflektuje na špecifiká výberu správnych poplatkov na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí.

„(4) Ak sa poplatky platia podľa § 7 ods. 3 šiestej vety alebo ods. 4 piatej vety, prevádzkovateľ systému alebo Štátna pokladnica ich odvedú do rozpočtu príslušnej obce alebo vyššieho územného celku vždy do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tieto sumy poplatkov prijali. Na účel podľa prvej vety obec alebo vyšší územný celok oznámi prevádzkovateľovi systému alebo Štátnej pokladnici číslo účtu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára zverejneného na ústrednom portáli verejnej správy; prevádzkovateľ systému alebo Štátna pokladnica nemajú povinnosť poplatky zaplatené obci alebo vyššiemu územnému celku odviesť v lehote podľa prvej vety, ak im nebolo číslo účtu oznámené.“. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v § 7, § 10 a § 15a. Navrhovaná úprava ustanovenia § 17 ods. 2 reflektuje na špecifiká výberu správnych poplatkov na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí.

„Ministerstvo financií Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „ministerstvo financií“.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenú legislatívnu skratku.

„(3) Správny orgán a prevádzkovateľ systému uzatvoria zmluvu podľa vzoru schváleného ministerstvom financií a zverejneného na webovom sídle ministerstva financií, ktorou sa určia najmä podmienky umiestnenia a prevádzkovania technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov. Uzatvorením tejto zmluvy sa správny orgán zapojí do centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému. Správny orgán zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému je povinný na základe tejto zmluvy umožniť umiestnenie a prevádzkovanie technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov. Na umiestnenie a prevádzkovanie technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov sa ustanovenia o nájme a výpožičke podľa všeobecných predpisov o správe verejného majetku^8af) nepoužijú.“.

„8af) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.“.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 7 (premiestnenie textu z § 7 ods. 3 do vecne príslušného paragrafu).

㤠18b

Správny orgán a Štátna pokladnica uzatvoria zmluvu podľa vzoru schváleného ministerstvom financií a zverejneného na webovom sídle ministerstva financií, ktorou sa určia najmä podmienky umiestnenia a prevádzkovania technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov. Uzatvorením tejto zmluvy sa správny orgán zapojí do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice. Správny orgán zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice je povinný na základe tejto zmluvy umožniť umiestnenie a prevádzkovanie technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov. Na umiestnenie a prevádzkovanie technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov sa ustanovenia o nájme a výpožičke podľa všeobecných predpisov o správe verejného majetku8af) nepoužijú.“. Do zákona sa zaviedlo prepojenie právneho predpisu § 18b s osobitným právnym predpisom (zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici v znení neskorších predpisov), tak aby sa kompetenčne rozšírila pôsobnosť Štátnej pokladnice novými úlohami a činnosťami, ktoré má zabezpečovať vo vzťahu k centrálnej evidencii poplatkov.

㤠19wb

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2025

(1)Úkony súvisiace s platením poplatkov, ktoré sú evidované prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľom systému, sa dokončia v centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému, aj ak sa správny orgán po 30. novembri 2025 zapojil do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.

(2)Úkony a konania na zastupiteľských úradoch začaté po 31. marci 2026 sa evidujú v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.“. Prechodné ustanovenie definuje, že úkony súvisiace s platením poplatkov sa pri zmene centrálneho systému evidencie poplatkov (z prevádzkovateľa systému do Štátnej pokladnice) dokončia v centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému, aj keď už správny orgán bude „nové“ spoplatnené úkony a konania evidovať v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.

㤠19wc

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2026

Poplatková povinnosť sa neeviduje v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, ak ide o

Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky II

november 2025