Informácia k článku I a VII zákona č. 102/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 24. apríla 2024 zákon č. 102/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona o DPH“) a ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 17.5.2024 pod č. 102/2024.

Predmetom úpravy novely zákona o DPH podľa článkov I až VIII sú zmeny nasledujúcich zákonov:

Články II, III, IV, V, VI a VIII. sa týkajú iných právnych predpisov, preto nebudú súčasťou tejto informácie, ktorej cieľom je informovať práve o zmenách týkajúcich sa zákona o DPH.

Jednotlivé ustanovenia novely zákona o DPH uvedené v čl. I a čl. VII, ktorých predmetom úpravy je zákon o DPH, nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. dňom 17. mája 2024 (body 2 a 43), týkajúce sa § 4a ods. 2 a § 70a ods. 11 a 12 zákona o DPH, okrem

Primárnym cieľom novely zákona o DPH je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (ďalej len „smernica 2020/285“). Transpozíciou smernice 2020/285 dôjde k harmonizácii pravidiel spojených so znížením administratívneho zaťaženia malých podnikov, ktoré budú môcť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte usadenia. Malý podnik bude môcť s účinnosť od 1. januára 2025 využívať takéto oslobodenie za predpokladu, že hodnota ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii neprekročí limit 100 000 eur bez DPH a zároveň v tom istom roku nepresiahne v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje dodanie tovarov a služieb, ustanovený národný limit. Z uvedeného dôvodu sa novelou zákona o DPH zavádza osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby, ako aj osobitná úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby so zadefinovaním podmienok pre tieto úpravy. Za účelom kontroly sa od zdaniteľných osôb bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla EX.

Zmenami a doplnením zákona o DPH z dôvodu transpozície smernice 2020/285 dôjde s účinnosťou od 1. januára 2025 k zmenám registračných pravidiel tuzemských, ako aj zahraničných osôb. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom pri prekročení obratu 50 000 eur prvým dňom kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku dosiahnutia obratu. Ak by zdaniteľná osoba dosiahla obrat v prebiehajúcom kalendárnom roku 62 500 eur, stáva sa platiteľom už týmto dodaním alebo na základe ďalších zákonných skutočností, ktoré by nastali pred týmto prvým dňom. Zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat, bude mať možnosť podať dobrovoľnú žiadosť o registráciu. Zahraničnej osobe sa stanovujú podmienky, na základe ktorých sa zahraničná osoba stáva platiteľom, ako aj sa vymedzujú situácie, kedy zahraničnej osobe registračná povinnosť z dodania tovarov a služieb nevzniká.

Z dôvodov zmien v registračných pravidlách, ako aj z dôvodu zavedenia úpravy oslobodenia pre malé podniky sa novelou zákona o DPH zavádzajú ďalšie zmeny súvisiace:

Novela zákona o DPH s účinnosťou od 1. januára 2025 ďalej obsahuje zjednodušujúce, ale aj spresňujúce opatrenia, prípadne povinnosti, zohľadňujúc poznatky z aplikačnej praxe, akými sú napríklad:

Ďalšou významnou zmenou v novele zákona o DPH s účinnosťou od 1. júla 2025 je samozdanenie pri dovoze tovaru pre platiteľov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Ide o takú zmenu v spôsobe platenia dane pri dovoze tovaru do tuzemska, pri ktorej namiesto platenia dane colnému úradu, platiteľ túto daň pri dovoze tovaru vypočíta a uvedie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť, kde si súčasne môže uplatniť aj nárok na odpočítanie dane. Táto úprava bola do zákona o DPH už zavedená zákonom č. 331/2011 Z. z., ktorého účinnosť bola opakovane odkladaná. S účinnosťou od 30. júna.2025 sa novelou zákona o DPH článkom VII mení zákon č. 331/2011 Z. z. tak, že sa upravuje znenie neúčinných podmienok využívania inštitútu samozdanenia (§ 84 a prechodné ustanovenie § 85l sa vypúšťajú) a stanovuje sa účinnosť jednotlivých ustanovení súvisiacich so samozdanením pri dovoze od 1. júla 2025.

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa novelou zákona o DPH zavádza pre platiteľov možnosť samozdanenia pri dovoze v rámci centralizovaného colného konania pri splnení zákonných podmienok. Zároveň sa zavádza osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, ak nie sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania.

Predmetom novely zákona o DPH s účinnosťou od 17. mája 2024 je doplnenie povinnosti tuzemského poskytovateľa platobných služieb na výzvu finančného riaditeľstva sprístupniť záznamy, ktoré je povinný viesť o cezhraničných platbách a s účinnosťou od 1.júla 2024 novela zákona o DPH zavádza zmeny v uplatňovaní oslobodenia od DPH služieb dodávaných členom podľa § 32 zákona o DPH, ako aj úpravu podmienok pri uplatňovaní zníženej sadzby dane registrovaným sociálnym podnikom.

V ustanovení § 4a ods. 2 dochádza k úprave poznámky pod čiarou, a to nahradením súčasného odkazu novým odkazom, ktorým je § 66a Obchodného zákonníka, ktorý vysvetľuje pojem ovládaná a ovládajúca osoba pre účely splnenia podmienok finančného spojenia zdaniteľných osôb pri registrácii skupiny.

Predmetom novely zákona o DPH je doplnenie povinnosti pre tuzemského poskytovateľa platobných služieb na výzvu finančného riaditeľstva sprístupniť záznamy, ktoré je povinný viesť o cezhraničných platbách v súlade s § 70a ods. 5 písm. a) zákona o DPH, ak tieto záznamy nesprístupnil v lehote podľa § 70a ods. 5 písm. b) zákona o DPH, resp. ak sú sprístupnené záznamy neúplné alebo nesprávne. Ustanovuje sa, že nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku.

Novelou zákona o DPH dochádza k úprave podmienok pri uplatňovaní zníženej sadzby dane registrovaným sociálnym podnikom tak, aby sa dosiahla jednoznačnosť pri aplikovaní zníženej sadzby dane na dodania tovarov alebo služieb uskutočnených registrovaným sociálnym podnikom, ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa.

Uvedená úprava je v súlade so smernicou 2022/542, ktorou došlo k úprave podmienok uplatňovania zníženej sadzby dane ustanovených v bode 15 prílohy III smernice 2006/112/ES. Novelou zákona o DPH bola odstránená podmienka dodania oprávnenému zákazníkovi, ktorý mohol byť iba fyzickou osobou, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy a jednak podmienka nenarúšania hospodárskej súťaže pri dodaní tovaru a služieb registrovaným sociálnym podnikom.

Novela zákona o DPH zavádza zmenu v uplatňovaní oslobodenia od dane služieb dodávaných členom podľa § 32 zákona o DPH a to tak, že sa zužuje uplatňovanie oslobodenia od dane poskytovaného právnickou osobou len na prípady, ak všetci členovia právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 28 až 36, t. j. plnenia uskutočnené z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane.

Slovenská republika bola povinná s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať do vnútroštátneho práva smernicu 2020/285. Hlavným cieľom zavedenia tejto harmonizovanej úpravy bolo zníženie administratívnej záťaže zdaniteľných osôb, ktoré napĺňajú definíciu malého podniku. Predchádzajúca právna úprava umožňovala využívať oslobodenie od dane do dosiahnutia stanoveného obratu len zdaniteľným osobám usadeným v členskom štáte, v ktorom bola DPH splatná. Ak zdaniteľná osoba uskutočňovala transakcie v iných členských štátoch musela plniť povinnosti týkajúce sa DPH v každom štáte, v ktorom bola DPH splatná, to malo vplyv aj na konkurencieschopnosť podnikov na trhu medzi usadenými a neusadenými zdaniteľnými osobami. Na základe novej transponovanej úpravy pre malé podniky má zdaniteľná osoba, ktorú je možné na účely spoločných pravidiel DPH považovať za malý podnik, možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadená, za stanovených podmienok, a to najmä za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik.

Z vyššie uvedených dôvodov sa v zákone o DPH zavádza osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby, ako aj osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik tuzemskej osoby. V ustanovení § 68e novely zákona o DPH sa na účely uplatňovania týchto úprav definuje ročný obrat v tuzemsku a ročný obrat v Únií. Pričom ročným obratom v tuzemsku je celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou počas kalendárneho roka a ročným obratom v Únii celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou na území Európskej únie počas kalendárneho roka.

Ustanovenie § 68f novely zákona o DPH zavádza osobitnú úpravu pre zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v tuzemsku. Základnou podmienkou pre uplatnenie tejto úpravy je, že zahraničná osoba spĺňa podmienky na to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby. Malým podnikom zahraničnej osoby je zdaniteľná osoba, ktorá má na území iného členského štátu sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa na území iného členského štátu obvykle zdržiava, ak v prebiehajúcom kalendárnom roku a predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahla úniový obrat a súčasne nepresiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 62 500 eur a zároveň v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahla ročný obrat v tuzemsku 50 000 eur. Z uvedeného vyplýva, že za malý podnik zahraničnej osoby môže byť považovaná aj zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň.

Ak chcú malé podniky využívať oslobodenie od dane v členskom štáte v ktorom nie sú usadené, musia vopred zaslať oznámenie svojmu členskému štátu usadenia. Ustanovenie § 68f ods. 1 písm. b) novely zákona o DPH definuje na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy pojem „členský štát usadenia“. Ide o členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo svojej ekonomickej činnosti. Členský štát v ktorom má zdaniteľná osoba iba prevádzkareň sa nepovažuje za členský štát usadenia. Aby malé podniky získali prístup k oslobodeniu od dane musí im byť v členskom štáte usadenia pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX. Po tom, ako mu je v členskom štáte usadenia pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX a toto číslo mu je príslušným orgánom oznámené pre Slovenskú republiku, je malý podnik zahraničnej osoby oprávnený dodávať tovary alebo služby v tuzemsku s oslobodením od dane, podobne ako tuzemská zdaniteľná osoba. Malý podnik zahraničnej osoby môže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane až do dňa, kedy sa toto oslobodenie od dane prestane uplatňovať podľa odseku 5 alebo do dňa, resp. okamihu podľa odseku 6. Na malý podnik zahraničnej osoby s prideleným IČ EX pre SR sa nevzťahuje povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH. Ak však malý podnik zahraničnej osoby nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu a hodnota nadobudnutí presiahne limit 14 000 eur, bude povinný pred presiahnutím tohto limitu podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Malý podnik zahraničnej osoby s prideleným IČ EX pre SR je taktiež zbavený povinnosti podávať finančnej správe daňové priznanie podľa § 78 zákona o DPH.

Malý podnik zahraničnej osoby, ktorý využíva oslobodenie od dane pre malé podniky, musí za každý kalendárny štvrťrok oznámiť členskému štátu usadenia svoj obrat v jednotlivých členských štátoch, prostredníctvom ním podaného štvrťročného výkazu. V prípade, ak si túto povinnosť v štáte usadenia nesplní, je podľa odseku 4 povinný za príslušný kalendárny štvrťrok oznámiť daňovému úradu celkovú hodnotu oslobodených dodaní v tuzemsku za príslušný kalendárny štvrťrok na štruktúrovanom tlačive, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula lehota na splnenie si povinnosti podania štvrťročného výkazu. Túto povinnosť má malý podnik aj v prípade, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku neuskutočnil žiadne takéto dodania tovarov a služieb.

Malý podnik zahraničnej osoby sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Odsek 5 ustanovuje moment, ktorým toto rozhodnutie vo vzťahu k Slovenskej republike nadobúda účinnosť. Ak však zahraničná osoba prestane spĺňať podmienky pre to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, táto osoba sa stáva platiteľom dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) alebo § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. i) novely zákona o DPH a nemôže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane. Za situácie, že malý podnik zahraničnej osoby uplatňujúci oslobodenie od dane pre malé podniky v tuzemsku presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 50 000 eur, ale nepresiahne ročný obrat v tuzemsku 62 500 eur ani ročný obrat v Únii 100 000 eur, môže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane do konca príslušného kalendárneho roka, avšak počnúc 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka sa stáva platiteľom dane. Zdaniteľná osoba v týchto prípadoch v zmysle ods. 7 zároveň nemôže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane ani počas nasledujúceho kalendárneho roka.

V odseku 8 sa ustanovuje postup, ak Slovenská republika oznámila členskému štátu usadenia, že zdaniteľná osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, a tým pádom príslušný orgán členského štátu usadenia neoznámil alebo nepotvrdil zdaniteľnej osobe individuálne identifikačné číslo pre tuzemsko. V tomto prípade má zahraničná osoba možnosť brániť sa podaním námietky miestne príslušnému daňovému úradu v tuzemsku.

Ustanovenie § 68g novely zákona o DPH zavádza osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik tuzemskej osoby. Malým podnikom tuzemskej osoby sa na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy rozumie zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, ak v prebiehajúcom a v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahne úniový obrat 100 000 eur. Zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku len prevádzkareň nenapĺňa definíciu malého podniku tuzemskej osoby.

Predpokladom na využívanie osobitnej úpravy uplatňovania dane pre malé podniky je identifikácia na uplatnenie tohto oslobodenia v členskom štáte usadenia, prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla s príponou EX. Preto, ak tuzemská zdaniteľná osoba má záujem uplatňovať osobitnú úpravu, je povinná vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. V tomto oznámení je povinná okrem iného uviesť členské štáty, v ktorých chce uplatňovať osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane. Po prijatí predchádzajúceho oznámenia daňový úrad overí, či zdaniteľná osoba nepresahuje ročný obrat Únie 100 000 eur. V prípade, že daňový úrad zistí, že ročný obrat v Únii je vyšší ako 100 000 eur, t. j. dotknutá zdaniteľná osoba nie je malým podnikom tuzemskej osoby, individuálne identifikačné číslo s príponou EX jej nepridelí. Zdaniteľná osoba má možnosť proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. V prípade, ak ročný obrat zdaniteľnej osoby v Únii nie je vyšší ako 100 000 eur, daňový úrad najneskôr do 15 pracovných dní od prijatia oznámenia zdieľa informácie poskytnuté zdaniteľnou osobou v oznámení členským štátom, v ktorých zamýšľa zdaniteľná osoba využívať oslobodenie od dane. Každý takýto členský štát overí, či zdaniteľná osoba je oprávnená využívať oslobodenie od dane na jeho území a či celková hodnota dodávok na jeho území nepresahuje vnútroštátny ročný limit stanovený týmto štátom. Následne má tento členský štát povinnosť do 15 pracovných dní informovať členský štát usadenia o výsledku. V prípade, ak aspoň jeden členský štát potvrdí splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, daňový úrad zdaniteľnej osobe rozhodnutím pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi jej každý členský štát, ktorý potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území a každý členský štát, ktorý potvrdil nesplnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. V rámci ustanoveného procesu, na ktorý sa okrem zákona o DPH vzťahuje aj postup ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010, je daňový úrad povinný zdaniteľnej osobe doručiť rozhodnutie o pridelení, resp. nepridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX do 35 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Avšak v zmysle § 68g ods. 5 novely zákona o DPH môže byť toto obdobie aj dlhšie. Ide o prípad, ak by si kompetentný orgán iného členského štátu vyžiadal dodatočný čas na overenie údajov uvedených v tomto oznámení, a taktiež o prípad, ak do dňa vydania rozhodnutia nebolo doručené potvrdenie členského štátu o splnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tomto členskom štáte. V týchto prípadoch daňový úrad doručí zdaniteľnej osobe rozhodnutie o pridelení individuálneho identifikačného čísla bezodkladne po tom, ako mu bude doručený výsledok tohto overovania. Taktiež, ak zdaniteľná osoba pred doručením rozhodnutia o pridelení identifikačného čísla s príponou EX doručila opravné oznámenie podľa odseku 4, táto skutočnosť bude mať vplyv na lehotu na vydanie rozhodnutia.

Zákonom sa vylúčila možnosť podania odvolania voči rozhodnutiu o pridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, a to z dôvodu umožnenia okamžitého uplatňovania oslobodenia od dane v členskom štáte, ktorý potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie tejto osobitnej úpravy na jeho území.

V prípade, ak všetky členské štáty, v ktorých zdaniteľná osoba zamýšľala uplatňovať oslobodenie od dane potvrdili, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na ich území, daňový úrad individuálne identifikačné číslo s príponou EX zdaniteľnej osobe nepridelí. Proti takémuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, pretože vo svojej podstate ide o rozhodovanie orgánu iného členského štátu, resp. iných členských štátov, v ktorých zamýšľala zdaniteľná osoba využívať oslobodenie od dane a daňový úrad v tomto prípade predstavuje v zásade len „komunikačný kanál“. Zdaniteľná osoba sa proti takémuto výsledku môže brániť spôsobom ustanoveným právnym poriadkom tohto iného členského štátu. Ide v zásade o analógiu s postupom ustanoveným v § 68f ods. 8 (možnosť podania námietky v tuzemsku, ak Slovenská republika potvrdila členskému štátu usadenia, že osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie oslobodenia od dane na našom území).

Podľa odseku 4, ak zdaniteľná osoba zistí, že podané oznámenie obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov, je zdaniteľná osoba povinná podať opravné oznámenie bezodkladne po tom, ako uvedenú skutočnosť zistila alebo bezodkladne po tom, ako nastala skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene údajov uvedených v podanom oznámení.

Zmyslom predmetnej osobitnej úpravy, je to, že po pridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre konkrétny členský štát sú dodania tovarov a služieb uskutočnené malým podnikom tuzemskej osoby s miestom dodania v tomto členskom štáte oslobodené od dane. Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na dodania tovarov a služieb, pri ktorých sa uplatňuje režim prenesenia daňovej povinnosti. Keďže takéto dodania sú oslobodené od dane, nedochádza ani k preneseniu daňovej povinnosti na príjemcu tovaru alebo služby.

Malý podnik tuzemskej osoby, uplatňujúci oslobodenie od dane v inom členskom štáte/iných členských štátoch je povinný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom uplatňoval osobitnú úpravu, podať výkaz, v ktorom vykazuje celkovú hodnotu dodaní v tuzemsku a taktiež celkovú hodnotu dodaní v iných členských štátoch za príslušný kalendárny štvrťrok v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené. Výkaz podáva malý podnik tuzemskej osoby za každý kalendárny štvrťrok a to aj v prípade, ak v danom štvrťroku nedodal žiadny tovar ani službu, t. j. podáva aj tzv. nulový výkaz. V prípade, ak výkaz obsahuje údaje, ktoré sú neúplné, nesprávne alebo došlo k zmene uvedených údajov, má povinnosť ich v zmysle ods. 9 bezodkladne opraviť prostredníctvom opravného výkazu, ktorý nahrádza pôvodne podaný výkaz.

V prípade, ak malý podnik chce uplatňovať oslobodenie od dane aj v iných členských štátoch ako v tých, ktoré uviedol v predchádzajúcom oznámení, je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Z dôvodu eliminovania uvádzania duplicity údajov nemusí uvádzať údaje, ktoré už uviedol v podaných štvrťročných výkazoch podľa odseku 8. Ak členský štát, v ktorom chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať oslobodenie od dane potvrdil splnenie podmienok pre jej uplatňovanie na svojom území, daňový úrad potvrdí tomuto podniku individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tento členský štát. Ak však členský štát potvrdil nesplnenie podmienok, daňový úrad bezodkladne oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby, pričom na podanie opravného prostriedku sa vzťahujú príslušné ustanovenia právneho predpisu platného v danom členskom štáte.

Malý podnik tuzemskej osoby sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy v niektorom alebo vo všetkých členských štátoch, v ktorých predmetné oslobodenie uplatňuje. Svoje rozhodnutie je povinný vopred oznámiť daňovému úradu na príslušnom tlačive. Zákon stanovuje exaktne deň, od kedy malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu v tomto členskom štáte, príp. v žiadnom členskom štáte, a to od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po doručení oznámenia alebo od prvého dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka, ak bolo oznámenie doručené počas posledného mesiaca predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. Ak malý podnik tuzemskej osoby v oznámení vyznačil skutočnosť, že sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy daňový úrad rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, nakoľko ide o dobrovoľné rozhodnutie zdaniteľnej osoby, ktorá spĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy.

V prípade, ak ročný obrat zdaniteľnej osoby v Únii presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku hodnotu 100 000 eur, je zdaniteľná osoba povinná prestať uplatňovať osobitnú úpravu počnúc tým dodaním, ktorým bol tento obrat presiahnutý. Zároveň je táto osoba povinná do 15 pracovných dní od tohto dňa podať výkaz za obdobie od začiatku príslušného kalendárneho štvrťroka do dňa, v ktorom presiahla obrat v Únií 100 000 eur. Daňový úrad bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX.

Takisto daňový úrad bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ak malý podnik tuzemskej osoby prestal vykonávať podnikanie alebo zmenil štát usadenia, čím prestal napĺňať definíciu malého podniku tuzemskej osoby, ako aj v prípade, ak po doručení oznámenia od príslušného orgánu iného členského štátu vyplynie, že táto osoba už fakticky prestala uplatňovať osobitnú úpravu na území iných členských štátov. Ak príslušný orgán iného členského štátu, v ktorom malý podnik tuzemskej osoby uplatňoval osobitnú úpravu, oznámi, že zdaniteľná osoba nie je oprávnená na uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území (napr. napríklad z dôvodu presiahnutia národného obratu alebo že na svojom území prestal uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky), avšak táto osoba stále uplatňuje osobitnú úpravu na území iného, resp. iných členských štátov, daňový úrad oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby. Na podanie opravného prostriedku sa vzťahuje právny predpis toho členského štátu, ktorý oznámil, že zdaniteľná osoba nie je oprávnená na uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území.

Podľa ods. 15 sa na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy všetky písomnosti doručujú elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku.

V kontexte zavedenia osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby sa novelou zákona o DPH upravuje, že ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68f novely zákona o DPH a dodáva tovar alebo službu v tuzemsku pre tuzemskú zdaniteľnú osobu, v takejto situácii nie je možné uplatniť prenos daňovej povinnosti zo zahraničnej osoby na tuzemskú zdaniteľnú osobu. To isté platí, aj keď zahraničná osoba uplatňujúca osobitnú úpravu podľa § 68f novely zákona o DPH dodáva službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH t. j. nie je možné uplatniť prenos daňovej povinnosti zo zahraničnej osoby na tuzemskú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu.

V novelizovanom znení ustanovenia § 4 sa v ods. 1 písm. a) až i) taxatívne vymedzujú skutočnosti, ktorými sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Týmito skutočnosťami sú:

Podľa novelizovaného znenia zákona o DPH sa pre povinnú registráciu za platiteľa sleduje výška obratu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom roku. Hodnota dosiahnutého obratu sa podľa uvedeného pravidla začína počítať vždy od 1. januára kalendárneho roka, na rozdiel od doterajšieho znenia, podľa ktorého sa vyhodnocovalo obdobie posledných 12 kalendárnych mesiacov.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb započítavaných do obratu pre účely povinnej registrácie pre daň z pridanej hodnoty upravila na sumu 50 000 eur. Zdaniteľná osoba, ktorá v kalendárnom roku presiahne obrat 50 000 eur, sa stane platiteľom od prvého januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ak však obrat zdaniteľnej osoby presiahne sumu 62 500 eur, zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom momentom dodania tovaru alebo služby, ktorým presiahla hranicu 62 500 eur.

Novelou zákona o DPH došlo k úprave lehoty na podanie žiadosti o registráciu. Podľa § 4 ods. 2 novely zákona o DPH je zdaniteľná osoba povinná podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty do piatich pracovných dní odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat alebo odo dňa, keď sa stala platiteľom. Deň, od ktorého sa odvodzuje začiatok plynutia lehoty, taxatívne vymedzuje § 4 ods. 2 písm. a) až e).

Povinnosť podať žiadosť o registráciu sa vzťahuje aj na zdaniteľnú osobu, ktorá hranicu obratu pre registráciu dosiahla výlučne z plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH a túto skutočnosť je povinná vyznačiť v žiadosti o registráciu. T. j. registračnú povinnosť má na rozdiel od úpravy účinnej do 31. decembra 2024 aj osoba, ktorá poskytuje výlučne:

V súlade s novelou zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, je povinná v žiadosti uviesť aj skutočnosť, na základe ktorej jej vznikla povinnosť túto žiadosť podať a tiež deň, kedy táto skutočnosť nastala.

V prípade, ak zdaniteľná osoba podáva žiadosť z dôvodu presiahnutia obratu pre povinnú registráciu, ktorý dosiahla len z oslobodených dodaní podľa § 37 až 39 zákona o DPH, je zdaniteľná osoba povinná uviesť v žiadosti o registráciu aj túto skutočnosť.

Ak žiadosť o registráciu podáva zdaniteľná osoba, ktorá nadobudla postavenie platiteľa na základe niektorej zo skutočností uvedených v § 4 ods. 1 písm. c) až h) novely zákona o DPH, je povinná spolu so žiadosťou predložiť aj doklady preukazujúce príslušnú právnu skutočnosť. Novela zákona o DPH v § 4 ods. 3 ukladá, že v prípade, ak sa príslušné právne skutočnosti nezapisujú do obchodného registra, predložené doklady musia byť úradne overené.

Novela zákona o DPH v § 4 ods. 13 zároveň ustanovuje, že nie len žiadosť o registráciu, ale aj oznámenie podľa § 4 sa podávajú na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo financií podľa daňového poriadku.

Ak u zdaniteľnej osoby, ktorá po podaní žiadosti o registráciu z dôvodu, že prekročila obrat 50 000 eur, nastane v tom istom kalendárnom roku niektorá zo skutočností podľa § 4 ods. 1 písm. b) až i) novely zákona o DPH, na základe ktorej sa stala platiteľom pred 1. januárom nasledujúceho roka, vzniká jej povinnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom pred týmto dňom.

Podľa § 4 ods. 6 novely zákona o DPH zdaniteľná osoba môže podať žiadosť o registráciu za platiteľa aj dobrovoľne, pred dosiahnutím hranice obratu 50 000 eur. V súlade s § 4 ods. 7 novely zákona o DPH sa takáto zdaniteľná osoba stane platiteľom dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň. Legislatívna úprava tiež umožňuje, aby sa zdaniteľná osoba, ktorá presiahla obrat 50 000 eur, stala platiteľom aj skôr ako 1. januára nasledujúceho roka a to aj v prípade, ak v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahla obrat 62 500 eur.

Daňový úrad je v súlade s novelou zákona o DPH povinný zdaniteľnej osobe, ktorej vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu, prideliť identifikačné číslo pre daň a vydať rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Ak zdaniteľná osoba podá žiadosť o registráciu za platiteľa dobrovoľne pred presiahnutím zákonom stanovenej hranice obratu, daňový úrad je povinný prideliť identifikačné číslo pre daň a vydať rozhodnutie o registrácii pre daň do 21 dní od podania žiadosti o registráciu pre daň.

Proti rozhodnutiu o registrácii pre daň vydanému podľa § 4 ods. 4 a ods. 7 novely zákona o DPH nie je možné podať odvolanie.

Ak zdaniteľnej osobe, ktorej už bolo z dôvodu prekročenia obratu 50 000 eur doručené rozhodnutie o pridelení identifikačného čísla pre daň, vznikne v prebiehajúcom kalendárnom roku pred dátumom registrácie za platiteľa povinnosť registrácie pre daň podľa § 7 alebo 7a zákona o DPH, je v súlade s § 4 ods. 11 novely zákona o DPH povinná oznámiť miestne príslušnému správcovi dane túto skutočnosť pred tým, ako nastane. Takáto osoba sa podľa § 4 ods. 11 písm. a) považuje za osobu registrovanú podľa § 7 alebo 7a zákona o DPH odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia do dňa predchádzajúceho dňu, keď sa stane platiteľom. Ak takejto osobe ešte nebolo vydané rozhodnutie o registrácii o pridelení identifikačného čísla, považuje sa za osobu registrovanú podľa § 7 alebo 7a zákona o DPH odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do dňa predchádzajúceho dňu registrácie za platiteľa.

Podľa prechodného ustanovenia § 85kn ods. 1 a 2 novely zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba do 31. decembra 2024 dosiahla obrat 49 790 eur alebo sa do 31. decembra 2024 stala platiteľom na základe § 4 ods.4 zákona o DPH účinného do 31. decembra 2024, bude sa pri plnení registračnej povinnosti a v registračnom konaní postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024.

K zmenám došlo v súvislosti s novým znením § 5 upravujúcim registráciu zahraničnej zdaniteľnej osoby. V § 5 ods. 1 novely zákona o DPH dochádza k úprave skutočností, na základe ktorých sa zahraničná zdaniteľná osoba stáva platiteľom. Podľa upraveného znenia sa zahraničná osoba stáva platiteľom

V § 5 ods. 2 novely zákona o DPH, v ktorom sa vymedzujú situácie, pri ktorých sa zahraničná osoba nestáva platiteľom, bola oproti predchádzajúcej právnej úprave doplnená situácia, keď zahraničná osoba pri dodaní tovarov a služieb v tuzemsku vystupuje v postavení malého podniku zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu oslobodenia od dane pre malé podniky.

Okrem skutočností vymedzených v § 5 ods. 1 novely zákona o DPH sa podľa § 5 ods. 4 novely zákona o DPH platiteľom stáva aj zahraničná osoba, na ktorú v tuzemsku prechádza hmotný majetok, alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý

Podľa novej právnej úpravy je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom, povinná podľa žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom. Podľa znenia predchádzajúcej právnej úpravy mala zahraničná zdaniteľná osoba povinnosť podať žiadosť o registráciu pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane.

Zároveň došlo k úprave lehoty pre Daňový úrad Bratislava na registráciu a pridelenie identifikačného čísla pre daň zo siedmych dní na desať dní od doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Ak sa zahraničná osoba stane platiteľom z dôvodu, že je právnym nástupcom platiteľa v prípadoch vymedzených v § 5 ods. 4 novely zákona o DPH, je povinná v lehote do piatich pracovných dní od vzniku príslušnej právnej skutočnosti predložiť okrem žiadosti o registráciu aj doklady preukazujúce vznik tejto skutočnosti. Ak sa uvedená právna skutočnosť nezapisuje do obchodného registra, predložené doklady musia byť úradne overené.

Novelizované znenie § 5 v ods. 3 a 5 uvádza pravidlá pre prideľovanie a nadobudnutie platnosti identifikačného čísla pre daň. V súlade s platným znením zákona nie je možné podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému na žiadosť o registráciu pre daň.

Podľa prechodného ustanovenia § 85kn ods. 3 novely zákona o DPH sa pri žiadostiach o registráciu pre daň podaných zahraničnými osobami do 31. decembra 2024 bude v registračnom konaní postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024.

Novelou zákona o DPH sa prechodným ustanovením § 85kn ods. 5 a 6 stanovuje, že ak zdaniteľná osoba podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene do 31. decembra 2024 alebo do tohto dátumu daňový úrad zistil, že zdaniteľná osoba nepodala žiadosť o registráciu pre daň, bude pri plnení súvisiacich povinností a uplatnení práv postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024. V ostatných prípadoch bude zdaniteľná osoba postupovať podľa pravidiel účinných od 1. januára 2025.

V § 5a novely zákona o DPH sa definuje na účely uplatňovania zákona o DPH pojem „platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5“.

Definovanie vyššie uvedeného pojmu je zásadné pre správne aplikovanie ustanovení zákona o DPH, najmä určenie osoby povinnej platiť daň, ale aj na účely plnenia si povinností a taktiež aj uplatnenie práv. Ako príklad je možné uviesť zmeny zdaňovacieho obdobia platiteľa podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH a plynutie lehôt podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH.

Vzhľadom na zmenu skutočnosti, ktorou sa daňový subjekt stáva platiteľom, sa v § 6 ods. 1 novely zákona o DPH upravuje moment, od ktorého je platiteľ povinný bezodkladne nahlásiť každý vlastný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý používa na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH, Finančnému riaditeľstvu SR. Každý vlastný účet je platiteľ povinný oznámiť bezodkladne odo dňa, keď sa stal platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5, alebo odo dňa, keď si takýto bankový účet následne zriadil.

Novela zákona o DPH pridáva nad ustanovenia § 7 a § 7a zákona o DPH nadpis v znení „Registračná povinnosť osoby, ktorá nie je platiteľom“. Predmetné ustanovenia zákona o DPH upravujú registrácie osôb, ktoré nie sú platiteľmi a vloženie nadpisu zabezpečuje vecnú správnosť a aj rozlíšenie od ustanovení, ktoré sa týkajú registračných povinností platiteľa.

Vzhľadom na zavedenie osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorý je upravený v § 68f novely zákona o DPH a v § 5 ods. 1 a 2 písm. i) novely zákona o DPH sa v § 7 ods. 1 novely zákona o DPH z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty ustanovuje, že aj zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa (t. j. nemá povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 novely zákona o DPH, alebo oznámiť skutočnosť podľa § 5 ods. 5 novely zákona o DPH) a zároveň takáto zahraničná osoba nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, má alebo môže byť registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH za rovnakých podmienok ako tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa. Novelou zákona o DPH sa ustanovuje nová lehota desať dní, v ktorej je daňový úrad povinný osoby definované v § 7 a § 7a zákona o DPH registrovať pre daň a zároveň im prideliť identifikačné číslo pre daň.

Požadovanou podmienkou na to, aby bolo možné aplikovať inštitút prenosu daňovej povinnosti pri dodaní tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona o DPH zahraničnou osobou je skutočnosť, že kupujúci je registrovaný pre daň. Vzhľadom na novelizované znenie § 4 už nie je nevyhnutné pridelenie identifikačného čísla pre daň na to, aby osoba disponovala postavením platiteľa. V súvislosti s uvedenou zmenou novela zákona o DPH upravuje skutočnosť, že uplatniť prenos daňovej povinnosti pri dodaní týchto tovarov osobe, ktorá je platiteľom, bude možné len za predpokladu, ak má osoba pridelené identifikačné číslo pre daň. V prípade osôb registrovaných pre daň v zmysle § 7 alebo § 7a zákona o DPH nedochádza k úprave podmienok pre prenos daňovej povinnosti.

Vzhľadom na to, že po novelizácii zákona o DPH došlo k obsahovej zmene § 4 a § 5 zákona o DPH, sa z hľadiska právnej istoty, ako aj potreby zachovania efektivity pri uplatňovaní inštitútu tuzemského prenosu daňovej povinnosti v oblasti boja proti daňovým únikom ustanovuje, aby bolo možné aplikovať tuzemský prenos daňovej povinnosti pri dodaní vybraných tovarov a služieb v tuzemsku medzi platiteľmi iba v tom prípade, ak oba subjekty majú v čase uskutočnenia dodania pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH.

V súvislosti s novelizovaným znením § 4 a § 5 zákona o DPH dochádza v § 77 ods. 2 zákona o DPH k úprave ustanovenia momentu, od ktorého má platiteľ právo uplatňovať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Na to, aby platiteľ mohol aplikovať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, bude, okrem uplynutia viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca v ktorom osoba nadobudla postavenie platiteľa, aj podmienka, že má daňový subjekt minimálne rovnakú dobu postavenie takého platiteľa, ktorému bolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa § 4, 4b alebo podľa § 5 zákona o DPH.

V kontexte novelizovaného znenia § 4 a § 5 zákona o DPH došlo aj k úprave jednej z podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH. Stanovila sa požiadavka, aby platiteľ mal pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, 4b alebo § 5 zákona o DPH najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Novelou zákona o DPH nedochádza k zmene iných podmienok, ktoré musí platiteľ splniť pre skoršie vrátenie nadmerného odpočtu. 7.8. Úprava podmienok zrušenia registrácie pre daň – § 81 ods. 1 a 10 novely zákona o DPH Novelou zákona o DPH dochádza k úprave kritérií, na základe ktorých môže platiteľ požiadať o zrušenie registrácie pre daň. K týmto zmenám dochádza na základe nového znenia § 4 a § 5 zákona o DPH a taktiež aj v súvislosti so zavedením osobitnej úpravy v zmysle § 68f novely zákona o DPH pre malý podnik zahraničnej osoby. V zmysle novelizovaného znenia sa mení sledovaný obrat na 50 000 eur a sledované obdobie na jeden kalendárny rok odkedy subjekt nadobudol postavenie platiteľa.

V § 81 ods. 10 novely zákona o DPH je definovaný deň, ktorým zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa

§ 4 alebo § 5 zákona o DPH a zároveň taká osoba, ktorej bolo oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre Slovenskú republiku, prestáva mať zo zákona postavenie platiteľa. Z novelizovaného znenia zákona o DPH vyplýva, že uplynutím dňa, ktorý predchádza dňu oznámenia individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre Slovenskú republiku, dochádza k zániku platnosti identifikačného čísla pre daň prideleného podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH. Zdaniteľná osoba má však naďalej v zmysle § 81 ods. 5 až 9 zákona o DPH povinnosť vysporiadať daň v poslednom zdaňovacom období. 7.9. Legislatívno-technické úpravy – § 10 ods. 1 a 3, § 48c ods. 5, § 49 ods. 9, § 66 ods. 2 písm. a), § 81 ods. 7 a 8 novely zákona o DPH V predmetných ustanoveniach novela zákona o DPH zavádza legislatívno-technické úpravy súvisiace s novým znením § 4 a § 5 zákona o DPH a novou osobitnou úpravou pre malé podniky.

V § 55 ods. 1 a 2 novely zákona o DPH dochádza k úprave podmienok odpočítania dane

pred dňom, ako sa stal platiteľom, ak predmetné plnenia použije alebo použil ako platiteľ a ak tieto prijaté plnenia neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa zákona č. 595/2009 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom. Principiálna zmena spočíva v tom, že si platiteľ môže uplatniť toto odpočítanie dane iba v prvom zdaňovacom období po registrácii pre daň. Ostatné podmienky odpočítania dane ostávajú nezmenené. 8.3. Odpočítanie dane pri oneskorenej registrácii platiteľa – § 55 ods. 3 až 6 novely zákona o DPH Podmienky odpočítania dane platiteľom, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť, resp. si túto povinnosť splnil oneskorene, upravuje § 55 ods. 3 a 4 novely zákona o DPH. K zmene týchto podmienok dochádza v súvislosti s novým znením § 4 a § 5 novely zákona o DPH, keď sa zdaniteľná osoba s výnimkou dobrovoľnej registrácie, stáva platiteľom dňom, kedy nastane niektorá zo zákonných skutočností, a nie na základe rozhodnutia daňového úradu. Odpočítanie dane si uplatňuje tuzemský/zahraničný platiteľ, ak nadobudol tovary a služby v postavení platiteľa a daň bola v tuzemsku z tovarov a služieb voči nemu uplatnená iným platiteľom, resp. daň bola ním uplatnená z tovarov a služieb podľa § 69 odseku 2, 3, 7 alebo odseku 9, ak bol osobou povinnou platiť daň. Odpočítanie dane si platiteľ uplatňuje v daňovom priznaní najskôr za zdaňovacie obdobie, v ktorom vzniklo právo na odpočítanie dane, a najneskôr v zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane, má faktúru, resp. dovozný doklad potvrdený colným orgánom s výnimkou odpočítania podľa

§ 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Ak platiteľ nemá faktúru, resp. dotknutý dovozný doklad do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane len v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane tento doklad. Odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH vykoná platiteľ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak je daň uvedená v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH. Pri odpočítaní dane platiteľ zohľadní opravu odpočítanej dane podľa § 53b zákona o DPH a úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a a § 54d zákona o DPH, ktoré by bol povinný vykonať, ak by si splnil registračnú povinnosť v zákonnej lehote. Pre jednoznačnosť sa vymedzuje pojem „platiteľ, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť“ a rozumie sa ním platiteľ, ktorý si

V ustanovení § 53 ods. 5 novely zákona o DPH sa v súlade s rozsudkom vo veci C-550/11 PIGI rozširuje povinnosť platiteľa odviesť daň vo výške odpočítanej dane na všetky situácie, kedy dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície/držby platiteľa, čoho následkom je skutočnosť, že platiteľ už nemôže predmetný tovar používať na svoje plnenia na výstupe. V tejto súvislosti sa pojem „krádež“ nahrádza pojmom „nezákonné prisvojenie si“, ktorý objektívne odráža neoprávnené prisvojenie si cudzej veci alebo neoprávnené zmocnenie sa cudzej veci. V tomto prípade je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane. Ak ide o tovar nadobudnutý na iný účel ako na ďalší predaj s obstarávacou cenou 1 700 eur a menej a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, platiteľ zníži výšku odvodu dane o časť dane, ktorá zodpovedá výške odpisov vypočítaných ako pri majetku odpisovanom po dobu 4 rokov. Ak ide o tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto majetku už odviedol, najviac však vo výške odpočítanej dane. Platiteľ je povinný odviesť odpočítanú daň aj v prípade, že došlo k nezákonnému odňatiu tovaru vytvoreného vlastnou činnosťou.

V ustanovení § 53b ods. 1 písm. a) a ods. 2 novely zákona o DPH sa z dôvodu právnej istoty výslovne uvádza zákonná lehota, uplynutím ktorej vzniká platiteľovi povinnosť opraviť odpočítanú daň, ak úplne alebo čiastočne nezaplatil protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby. V tejto súvislosti sa slová „uplynulo 100 dní“ nahrádza slovami „nastal 101. deň“. Cieľom tejto úpravy je predchádzať problémom pri výklade daného pravidla, keď je jednoznačne platiteľovi stanovený moment vzniku povinnosti opraviť odpočítanú daň.

V nadväznosti na nové znenia registračných ustanovení sa v prípade, kedy tuzemskému platiteľovi nebolo do uplynutia lehoty na vyhotovenie faktúry daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, ustanovuje dodatočná lehota na vyhotovenie faktúry, a to päť pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň. Dodatočná lehota na vyhotovenie faktúry sa týka tuzemského platiteľa, ktorý v ustanovenej lehote splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Rovnako sa dodatočná lehota týka aj zahraničnej osoby, ktorá v ustanovenej lehote splnila registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, a nebolo jej do uplynutia lehoty na vyhotovenie faktúry doručené rozhodnutie o registrácii pre daň. S cieľom efektívneho boja proti daňovým podvodom a eliminácie daňovej medzery na DPH sa znižuje hodnota, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru. Podľa úpravy § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH účinného do 31. decembra 2024 zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa klient podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o používaní ERP“), ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur. Doklad nemusí obsahovať údaje podľa § 74 ods. 1 písm. b) zákona o DPH a jednotkovú cenu podľa § 74 ods. 1 písm. g) zákona o DPH. S účinnosťou od 1. januára 2025 zjednodušenou faktúrou podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH je doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient podľa zákona o používaní ERP, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur, a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur. Doklad nemusí obsahovať údaje podľa § 74 ods. 1 písm. b) zákona o DPH a jednotkovú cenu podľa § 74 ods. 1 písm. g) zákona o DPH. Prechodné ustanovenie § 85kn ods. 7 novely zákona o DPH upravuje, že zjednodušenou faktúrou, na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré uplynulo najneskôr 31. decembra 2024, je doklad podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH v znení účinnom do

Do ustanovenia § 74 zákona o DPH sa s účinnosťou od 1. januára 2025 dopĺňa nový odsek 5. Podľa citovaného ustanovenia, ak sa zdaniteľná osoba stala platiteľom a splnila registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, pričom v čase vyhotovenia pokladničného dokladu pokladnicou e-kasa klient jej nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, za identifikačné číslo pre daň sa do momentu doručenia tohto rozhodnutia na účely zjednodušenej faktúry považuje daňové identifikačné číslo, ktoré bolo tejto osobe pridelené pri všeobecnej registrácii podľa daňového poriadku.

Novelou zákona o DPH bolo nahradené aj ustanovenie § 78 ods. 2, ktoré upravuje prípady, kedy má platiteľ povinnosť podať daňové priznanie, ako aj lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenie vlastnej daňovej povinnosti. Vo všeobecnosti (alebo vo väčšine prípadov) ostáva pre tuzemských platiteľov povinnosť podať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie v lehote do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je platiteľ povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Výnimky z tejto povinnosti sú upravené v § 78 ods. 2 písm. a), bod 1 a bod 2 novely zákona o DPH. Bod 1 citovaného ustanovenia upravuje výnimku z lehoty na podanie daňového priznania za prvé zdaňovacie obdobie pre platiteľa, ktorý si splnil registračnú povinnosť podľa § 4 novely zákona o DPH, ale do uplynutia lehoty 25 dní po skončení prvého zdaňovacieho obdobia mu nebolo pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 novely zákona o DPH. Pre tento prípad novela zákona o DPH ustanovila osobitnú lehotu na podanie daňového priznania a zaplatenie vlastnej daňovej povinnosti, a to do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 novely zákona o DPH. Bod 2 ustanovenia § 78 ods. 2 písm. a) novely zákona o DPH upravuje výnimku z povinnosti podávať daňové priznania pre tuzemského platiteľa, ktorý uskutočňuje v tuzemsku výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH. Povinnosť podávať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie bude mať tento platiteľ v prípade, ak mu vznikne povinnosť platiť daň zo zdaniteľného obchodu, ktorý nie je oslobodený od dane podľa

§ 28 až 42. Počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom vznikne platiteľovi povinnosť platiť daň, bude mať tento platiteľ povinnosť podávať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie. Ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom od

V nadväznosti na nové znenia registračných ustanovení sa v prípade, kedy tuzemskému platiteľovi nebolo do uplynutia lehoty na podanie kontrolného výkazu daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, ustanovuje dodatočná lehota na podanie kontrolného výkazu za prvé zdaňovacie obdobie, a to päť pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň. Dodatočná lehota na podanie kontrolného výkazu sa týka tuzemského platiteľa, ktorý v ustanovenej lehote splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Rovnako sa dodatočná lehota týka aj zahraničnej osoby, ktorá v ustanovenej lehote splnila registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, a nebolo jej do uplynutia lehoty na vyhotovenie faktúry doručené rozhodnutie o registrácii pre daň. V ustanovení § 51 ods. 1 písm. c) novely zákona o DPH sa dopĺňa situácia, keď si platiteľ môže uplatniť odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu aj napriek tomu, že nemá “formálnu“ faktúru od dodávateľa tovaru, avšak má iný relevantný doklad (resp. doklady) z obchodnej korešpondencie, ktorým vie reálne preukázať nadobudnutie tohto tovaru, ako aj výšku vzniknutej daňovej povinnosti v príslušnom zdaňovacom období. V nadväznosti na uvedenú zmenu platiteľ od 1. januára 2025 uvedie do kontrolného výkazu údaje z tohto iného dokladu. 9.5. Podávanie kontrolného výkazu platiteľom, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť – § 78a ods. 14 novely zákona o DPH Do ustanovenia § 78a zákona o DPH sa dopĺňa nový odsek 14, podľa ktorého platiteľ, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím kontrolné výkazy za všetky zdaňovacie obdobia, ktoré v dôsledku nesplnenia registračnej povinnosti nepodal v lehote ustanovenej v § 78a ods. 1 zákona o DPH.

S účinnosťou od 1. januára 2025, od 1. júla 2025 a od 1. januára 2026 sa novelou zákona o DPH menia a dopĺňajú nasledovné ustanovenia zákona o DPH v súvislosti s dovozom tovaru:

Smernica 2006/112/ES v článku 211 umožňuje členským štátom ustanoviť, že DPH pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán v čase dovozu tovaru, ale ju môže platiteľ uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru. To znamená, že sa umožňuje členským štátom zaviesť inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska (ďalej len „dovoz tovaru“). Inštitút samozdanenia platný zákon o DPH obsahuje od roku 2011, bol zavedený zákonom č. 331/2011 Z. z., avšak ustanovenia týkajúce sa samozdanenia nie sú účinné. Ich účinnosť bola v minulosti viackrát odkladaná, predovšetkým z dôvodu konsolidácie verejných financií. Novelou zákona o DPH sa zavádza možnosť samozdanenia pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. júla 2025 podľa § 84a ods. 2 písm. a) a s účinnosťou od 1. januára 2026 podľa § 84a ods. 2 písm. b) v rámci centralizovaného colného konania (ďalej len „CCK“) pri dovoze tovaru, pri splnení zákonných podmienok definovaných vyššie uvedenými ustanoveniami. Do nadobudnutia účinnosti ustanovenia § 84a novely zákona o DPH pri dovoze tovaru, pri ktorom vznikla daňová povinnosť, bol dovozca povinný platiť daň colnému úradu, ktorý bol správcom dane pri dovoze tovaru a následne tento dovozca, v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH, mal právo na uplatnenie odpočítania zaplatenej DPH v daňovom priznaní, ktoré podáva s istým časovým odstupom. Uvedené platí aj po účinnosti zákona od 1. júla 2025 v súlade s ustanovením § 84a ods. 1, ak § 84a ods. 2 až 5, § 21 ods. 3 a § 84b novely zákona o DPH neustanovuje inak, čo znamená, že daň pri dovoze už nebude vo všetkých prípadoch vyrubovať colný úrad a daň nebude splatná v lehote podľa colných predpisov.

Zároveň sa zavádza, že správu dane podľa § 84a ods. 2 novely zákona o DPH bude vykonávať daňový úrad.

Ustanovuje sa zároveň, že ak platiteľ uplatnil samozdanenie pri dovoze tovaru a nesplnil podmienku týkajúcu sa jeho usadenia v tuzemsku, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 1,3 % zo sumy dane pri dovoze tovaru, ktorú by bol colný úrad vyrubil, ak by sa neuplatnil postup samozdanenia pri dovoze tovaru. Z dôvodu získania úplných údajov o uskutočnených dovozoch tovaru za príslušné zdaňovacie obdobie sa ustanovuje, že platiteľ, ktorý je povinný pri dovoze tovaru do tuzemska uplatniť samozdanenie, bude povinný v daňovom priznaní podávanom za príslušné zdaňovacie obdobie uvádzať aj dovoz tovaru, ktorý je oslobodený od dane.

Platiteľ, na účet ktorého bol tovar pri dovoze prepustený do colného režimu podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v § 84a ods. 2 písm. a) novely zákona o DPH, bude pri dovoze tovaru do tuzemska postupovať rovnako ako doteraz. 11.2. Samozdanenie pri dovoze tovaru v rámci CCK – účinnosť od 1. januára 2026 – § 84a ods. 2 písm. b) novely zákona o DPH Zavedením CCK pri dovoze tovaru sa vybraným subjektom umožní, aby centralizovali svoju činnosť z hľadiska colného konania. Projekt CCK by mal zabezpečiť vytvorenie elektronického systému, ktorý by pokrýval elektronickú komunikáciu pri spracovaní colných vyhlásení medzi colným úradom dohľadu v členskom štáte EÚ, kde je subjekt usadený a samotným subjektom, a zároveň aj komunikáciu medzi colným úradom dohľadu a colným úradom predloženia tovaru v inom členskom štáte EÚ. Vybraným subjektom sa na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému úradu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa má zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať účinný štatút SHS. Pre účely efektívneho využívania CCK sa samozdanenie pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. januára 2026 zavádza aj pre subjekty, ktoré do tuzemska dovážajú tovar v rámci CCK podľa colných predpisov pri splnení podmienok stanovených v § 84a ods. 2 písm. b) novely zákona o DPH. Oprávneným subjektom na uplatňovanie samozdanenia v zmysle podmienok definovaných v § 84a ods. 2 písm. b) bude platiteľ, či už usadený v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie v rámci CCK podľa colných predpisov, ktorý v čase vzniku daňovej povinnosti v súvislosti s dovozom tovaru do tuzemska

Nakoľko je možné samozdanenie pri dovoze tovaru podľa § 84a ods. 2 písm. b) novely zákona o DPH využiť len v rámci CCK podľa colných predpisov, uvedené predpokladá, že ak je dotknutý platiteľ v colnom konaní zastúpený v rámci nepriameho zastúpenia, status SHS s povolením pre zjednodušené colné postupy alebo s kombinovaným povolením bude musieť byť udelený aj deklarantovi konajúcemu v postavení nepriameho zástupcu. Z technických dôvodov, na rozdiel od uplatňovania samozdanenia pokiaľ ide o tuzemské dovozy tovaru v zmysle § 84a ods. 2 písm. a) novely zákona o DPH, pri ktorých je účinnosť od 1. júla 2025, sa na dovoz tovaru realizovaný v rámci CCK stanovila účinnosťou uplatňovania samozdanenia od 1. januára 2026. 11.3. Osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci CCK – účinnosť od 1. januára 2026 – § 84b novely zákona o DPH Ustanovením § 84b novely zákona o DPH sa ustanovuje osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci CCK, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru podľa § 84a ods. 2 písm. b) novely zákona o DPH. V takomto prípade colný úrad bezodkladne po prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu vypočíta sumu dane a oznámi ju osobe povinnej platiť daň. Ak osobou povinnou platiť daň je zahraničná osoba, ktorá nemá aktivovanú elektronickú schránku podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ustanovuje sa, že je povinná si zvoliť pred prvým podaním colného vyhlásenia zástupcu na doručovanie, ktorý má aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu. 11.4. Legislatívno-technické úpravy – § 21 ods. 3, 4 a 6, § 69 ods. 8 novely zákona o DPH S úpravou ustanovenou v § 84a súvisia zmeny legislatívno-technickej povahy v § 21 odsekoch 3, 4 a 6 a v § 69 ods. 8 novely zákona o DPH, ktoré sú účinné od 1. januára 2025.

V zmysle prechodného ustanovenia sa postup podľa § 84a novely zákona o DPH týkajúci sa samozdanenia pri dovoze tovaru prvýkrát použije na dovoz tovaru, v súvislosti s ktorým vznikla daňová povinnosť po 30. júni 2025 a neskôr.

Keďže novelou zákona o DPH sa s účinnosťou od 1. júla 2025 a od 1. januára 2026 zavádza možnosť samozdanenia pri dovoze tovaru pri splnení zákonných podmienok definovaných v ustanovení § 84a ods. 2, dochádza s účinnosťou od 30. júna 2025 k úprave zákona č. 331/2011 Z. z., ktorým bolo samozdanenie v roku 2011 zavedené, a ktorého účinnosť bola v minulosti viackrát odkladaná, predovšetkým z dôvodu konsolidácie verejných financií. Ako vyplýva z dôvodovej správy k novele zákona o DPH, zavedenie CCK v celej EÚ predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v SR. Nadväzne na to sa upravuje znenie neúčinných podmienok využívania inštitútu samozdanenia pri dovoze tovaru ustanovených v § 84 zákona č. 331/2011 Z. z. ešte v roku 2011, aby samozdanenie pri dovoze tovaru do tuzemska mohli uplatniť len tí platitelia dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky v tom smere, že tovar po jeho prepustení do voľného obehu alebo niektorého z ustanovených colných režimov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 21 zákona o DPH, nebude nimi zneužitý na páchanie akýchkoľvek daňových únikov. To znamená, že sa vypúšťa ustanovenie § 84 a prechodné ustanovenie § 85l z čl. V zákona č. 331/2011 Z. z.. Zavádzajú sa osobitné podmienky samozdanenia § 84a a nové znenie prechodného ustanovenia § 85l, ktoré sú upravené v čl. I novely zákona o DPH. Jednotlivé ustanovenia súvisiace so samozdanením pri dovoze tovaru neúčinne upravené zákonom č. 331/2011 Z. z. – § 21 ods. 2, § 25 ods. 4, § 49 ods. 2 písm. d), § 52, § 53 ods. 1 a 2, § 66 ods. 5 písm. a), ods. 8 písm. a) a ods. 11 písm. a), § 67 ods. 5 písm. d) a § 79 ods. 1 zákona č. 331/2011 Z. z. – nadobúdajú účinnosť

V zmysle vyššie uvedených ustanovení v súvislosti so zmenou platenia dane pri dovoze tovaru v rámci samozdanenia a s tým súvisiacim novým znením ustanovenia § 84a novely zákona o DPH sa upravuje a mení:

Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica

Odbor daňovej metodiky Júl 2024