Metodický pokyn k určeniu miesta dodania tovaru podľa § 13 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Vzhľadom na zmeny a doplnenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) s účinnosťou od 1.1.2020, Finančné riaditeľstvo SR vydáva nový metodický pokyn k určeniu miesta dodania tovaru podľa § 13 zákona o DPH. Týmto metodickým pokynom sa ruší metodický pokyn k určeniu miesta dodania tovaru podľa § 13 zákona o DPH z júla 2017, z ktorého sa do nového metodického pokynu preberajú všetky časti, ktorých sa novela zákona o DPH od 1.1.2020 nedotkla. Do zákona o DPH sa dopĺňa nový paragraf 13a, ktorý bezprostredne nadväzuje na pravidlo určenia miesta dodania tovaru, ktoré je spojené s jeho prepravou a ktoré upravuje tento zákon v § 13. Ustanovenie § 13a zákona o DPH upravuje priradenie prepravy tovaru pri tzv. reťazových transakciách v prípadoch, keď odoslanie alebo prepravu tovaru zabezpečuje prostredná osoba. K ustanoveniu § 13a zákona o DPH je vydaný samostatný metodický pokyn. V prípade ustanovenia § 43 zákona o DPH dochádza k zmene v odseku 1 a k doplneniu tohto ustanovenia o nový odsek 9, a to na základe nových pravidiel zavedených smernicou Rady (EÚ) 2018/1910, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica 2018/1910“)

K ustanoveniu § 43 zákona o DPH je vydaný samostatný metodický pokyn. Zákon o DPH v § 2 ustanovuje, ktoré plnenie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je predmetom dane z pridanej hodnoty dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. V prípade transakcií týkajúcich sa dodávok tovaru je dôležité v prvom rade správne určiť miesto ich dodania. Od tejto skutočnosti závisí určenie štátu, v ktorom je DPH splatná. Daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká v tom štáte, v ktorom je miesto dodania tovaru. Zákon o DPH v § 2 ustanovuje územnú pôsobnosť na účely zákona o DPH. Tuzemskom je územie Slovenskej republiky a zahraničím je územie, ktoré nie je tuzemskom. Územím Európskej únie je tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane z pridanej hodnoty ako tuzemsko týchto členských štátov. Územím tretích štátov je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Rovnako sa za dodanie tovaru za protihodnotu nepovažuje bezodplatné dodanie obchodných vzoriek.

podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH ostáva nedotknuté, čo znamená, že nadobúdateľ je povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v členskom štáte, v ktorom skončila preprava alebo odoslanie tovaru, bez ohľadu na to, či nadobudnutie zdaní aj v členskom štáte, ktorý mu pridelil IČ DPH, ktoré pri nadobudnutí tovaru použil. Postup podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH neplatí len v tom prípade, ak nadobúdateľ tovaru je prvým odberateľom pri trojstrannom obchode. Miesto nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom samostatného metodického pokynu k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Ak platiteľ dane premiestňuje tovar vo svojom vlastníctve z tuzemska do iného členského štátu na účely podnikania, a tovar je odoslaný alebo prepravený ním alebo na jeho účet do iného členského štátu, takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem prípadov uvedených v § 8 ods. 4 písm. a) až i) zákona o DPH. Miestom dodania tovaru, ktorý sa premiestňuje z tuzemska do iného členského štátu, je tuzemsko, kde sa preprava alebo odoslanie tovaru začína uskutočňovať. Príklad č. 4 Slovenský platiteľ dane premiestňuje svoj tovar do skladu umiestneného v ČR na účely podnikania v tomto členskom štáte, kde je tiež identifikovaný pre DPH. Miestom dodania tovaru je tuzemsko, kde začína preprava tovaru. Premiestnenie tovaru vo vlastníctve slovenského platiteľa dane do ČR sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu s miestom dodania v SR a je oslobodené od dane podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH. Slovenský platiteľ dane podal súhrnný výkaz, v ktorom uviedol identifikačné číslo pre DPH, ktoré má pridelené v ČR a hodnotu premiestneného tovaru. Toto premiestnenie tovaru sa v ČR, kde skončila jeho preprava, považuje za nadobudnutie tovaru, ktoré je samostatným zdaniteľným obchodom. Miestom nadobudnutia tovaru je miesto, kde skončila preprava, teda ČR. Ak nastane jedna zo situácií uvedených v § 8 ods. 4 písm. a) až i) zákona o DPH, premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, a teda nie je predmetom DPH. Pokiaľ sa ale prestane plniť niektorá z podmienok uvedených v § 8 ods. 4 písm. a) až i) zákona o DPH, považuje sa takého premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu za dodanie tovaru za protihodnotu okamihom, kedy sa konkrétna podmienka prestane plniť. Premiestnenie tovaru v zmysle § 8 ods. 4 zákona o DPH je riešené v samostatnom metodickom pokyne k uplatneniu § 43 zákona o DPH. Príklad č. 5 Slovenský platiteľ dane premiestnil dňa 10.3.2020 tovar vo svojom vlastníctve z tuzemska do Poľska za účelom vykonania spracovateľských operácií, pričom po skončení týchto operácií sa mal tovar vrátiť späť do tuzemska. Podľa § 8 ods. 4 písm. f) zákona o DPH nie je premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu za účelom vykonania prác na hnuteľnom hmotnom majetku predmetom DPH, ak sa tovar po skončení spracovateľských operácií vráti do tuzemska. Z uvedeného dôvodu slovenský platiteľ dane neuviedol v daňovom priznaní a súhrnnom výkaze premiestnenie tovaru dňa 10.3.2020 do Poľska. Spracovateľské operácie boli na premiestnenom tovare vykonané dňa 29.5.2020, po skončení ktorých bol tovar slovenským platiteľom dane predaný českému podnikateľovi. Tovar bol prepravený z Poľska do ČR slovenským platiteľom dane ako dodávateľom tovaru dňa 29.5.2020. Premiestnenie tovaru z tuzemska do Poľska: Keďže po skončení spracovateľskej operácie dňa 29.5.2020 sa tovar nevrátil do tuzemska, ale bol v tento deň dodaný (faktúra vyhotovená na dodanie tovaru dňa 29.5.2020) a prepravený do ČR v rámci jeho dodania českému podnikateľovi, okamihom, kedy sa prestala plniť podmienka uvedená v 8 ods. 4 písm. f) zákona o DPH (máj 2020), slovenský platiteľ dane musí priznať premiestnenie tovaru z tuzemska do Poľska, keďže miestom dodania (premiestnenia) tohto tovaru z tuzemska do Poľska je tuzemsko. Slovenský platiteľ dane uvedie premiestnenie tovaru z tuzemska do Poľska v daňovom priznaní podanom za máj 2020, ak je jeho zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac. Aby premiestnenie tovaru z tuzemska do Poľska mohlo byť oslobodené od dane, slovenský platiteľ dane sa musí v Poľsku registrovať pre DPH. Premiestnenie tovaru z tuzemska do Poľska musí slovenský platiteľ dane uviesť v súhrnnom výkaze za máj 2020 alebo II. štvrťrok 2020. V Poľsku slovenský platiteľ dane prizná nadobudnutie tovaru a v prípade splnenia podmienok na odpočítanie dane uplatní odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania podaného v Poľsku. Dodanie tovaru českému podnikateľovi: Miestom dodania tovaru slovenským platiteľom dane pre českého podnikateľa je Poľsko, kde začala preprava spracovaného tovaru z Poľska do ČR. Na základe tejto skutočnosti je slovenský platiteľ dane povinný pri dodaní tovaru českému podnikateľovi uplatniť predpisy o DPH platné v Poľsku. Ak sa dodáva tovar z tuzemska do iného členského štátu, kedy pred samotným dodaním tovaru zákazníkovi dodávateľ ešte zabezpečí vykonanie prác na tomto tovare v inom členskom štáte, resp. v členskom štáte, v ktorom má

sídlo zákazník, s cieľom urobiť tovar vhodným na dodanie, je potrebné posúdiť, z ktorého miesta sa tovar dodáva. K určeniu miesta dodania tovaru v takomto prípade vydal Súdny dvor EÚ rozhodnutie vo veci C-446/13 Fonderie 2A1, v ktorom uviedol, že za miesto dodania tovarov sa považuje miesto, kde sa tovar nachádza v čase začatia jeho odoslania alebo prepravy osobe, ktorej sa má dodať. Doslovný výklad článku 8 ods. 1 písm. a) šiestej smernice (teraz článok 32 prvý odsek smernice 2006/112/ES) neumožňuje domnievať sa, že miesto dodania, o aké ide vo veci samej, sa nachádza v členskom štáte sídla dodávateľa. Predmetné tovary boli totiž vyexpedované poskytovateľovi služieb, ktorý mal sídlo v inom členskom štáte a ten ich následne odoslal, po vykonaní dokončovacích prác, nadobúdateľovi so sídlom v tomto členskom štáte. Jediné tovary, ktoré boli predmetom zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a nadobúdateľom, a to dokončené tovary, sa už v čase začatia odoslania alebo prepravy osobe, ktorej sa mali dodať, nachádzali v členskom štáte sídla nadobúdateľa. Preto miesto dodania tovaru predávaného spoločnosťou so sídlom v jednom členskom štáte, nadobúdateľovi so sídlom v inom členskom štáte, na ktorom predávajúci nechal vykonať poskytovateľom služieb so sídlom v tomto druhom členskom štáte dokončovacie práce s cieľom urobiť tento tovar vhodným na dodanie, treba považovať za nachádzajúce sa v členskom štáte, v ktorom má sídlo nadobúdateľ. Pokiaľ sa dodáva tovar s jeho prepravou alebo odoslaním z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá nie je identifikovaná pre DPH, a prepravu zabezpečuje kupujúci alebo iná osoba na jeho účet, miestom dodania tovaru je tuzemsko. V takomto prípade nejde o zásielkový predaj. Príklad č. 6 Slovenský platiteľ dane dodáva tovar českému podnikateľovi, ktorý nie je identifikovaný pre DPH. Tovar z tuzemska do ČR prepravuje český podnikateľ. Miestom dodania tovaru je tuzemsko, kde začína preprava tovaru, a dodanie podlieha sadzbe dane platnej v tuzemsku. Osobou povinnou platiť daň je dodávateľ. Ak sa dodáva tovar, ktorý je odoslaný alebo prepravený dodávateľom alebo inou osobou na jeho účet z členského štátu iného, ako je členský štát, v ktorom skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a odberateľom je osoba, ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre DPH (netýka sa dodania nových dopravných prostriedkov a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou dodávateľom na jeho účet), ide o zásielkový predaj, ktorého miesto dodania sa určí podľa § 14 zákona o DPH. Ak preprava alebo odoslanie tovaru začína a skončí v inom členskom štáte alebo je tovar prepravený do iného členského štátu, miestom dodania tovaru je členský štát, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava alebo odoslanie tovaru začína uskutočňovať. Dodanie tovaru je predmetom DPH v členskom štáte, v ktorom sa začala preprava tovaru. Príklad č. 7 Slovenský platiteľ dane kúpil tovar od rakúskeho podnikateľa. Rakúsky podnikateľ zabezpečil prepravu tohto tovaru z Viedne do Salzburgu. Miesto dodania tovaru je v Rakúsku a podlieha sadzbe dane platnej v Rakúsku. Pri určení osoby povinnej platiť daň sa vychádza z predpisov o DPH platných v Rakúsku. Príklad č. 8 Slovenský platiteľ dane B kúpil tovar od slovenského platiteľa dane A. Predmetný tovar sa nachádzal v skladových priestoroch českej spoločnosti v Brne, ktorá bola dodávateľom tohto tovaru pre slovenského platiteľa dane A. Česká spoločnosť dodala tovar pre slovenského platiteľa dane A so sadzbou dane platnou v ČR, keďže v rámci tohto zmluvného vzťahu nešlo o dodanie tovaru s jeho prepravou.

1 Spoločnosť Fonderie so sídlom v Taliansku predala kovové súčiastky spoločnosti Atral so sídlom vo Francúzsku. Pred ich dodaním boli súčiastky odoslané predávajúcim inej francúzskej spoločnosti, aby na nich vykonala dokončovacie práce, a až následne boli odoslané priamo konečnému nadobúdateľovi. Cena dokončovacích prác bola zahrnutá do kúpno-predajnej ceny súčiastok. Cenu dokončovacích prác uhradila francúzskej spoločnosti spoločnosť Fonderie, ktorá požiadala o vrátenie DPH. Žiadosť o vrátenie DPH bola zamietnutá z dôvodu, že miesto dodania tovarov sa nachádzalo vo Francúzsku. Súdnemu dvoru EÚ bola položená prejudiciálna otázka, či miesto dodania tovaru spoločnosťou so sídlom v jednom členskom štáte zákazníkovi so sídlom v inom členskom štáte, na ktorom predávajúci nechal vykonať práce spoločnosťou so sídlom v členskom štáte zákazníka, je potrebné považovať za nachádzajúce sa v členskom štáte, kde má sídlo dodávateľ alebo nadobúdateľ. Dodávateľ tovarov, ktorý ich zasiela poskytovateľovi služieb poverenému dokončovacími prácami, neprevádza na nadobúdateľa právo nakladať s dotknutými tovarmi ako vlastník. Takéto zaslanie má za cieľ uviesť predmetné tovary do súladu so zmluvnými povinnosťami dodávateľa, aby mohla byť realizovaná následná dodávka nadobúdateľovi.

Prepravu tovaru zo skladových priestorov v ČR do Nitry vykonal slovenský platiteľ B ako kupujúci. Miesto dodania tovaru slovenským platiteľom A pre slovenského platiteľa dane B je v ČR, kde začala preprava tovaru. Tento predaj tovaru predstavuje dva zdaniteľné obchody, a to na jednej strane dodanie tovaru slovenským platiteľom dane A s miestom dodania v ČR, ktoré môže byť oslobodené od dane len ak sú splnené podmienky stanovené zákonom o DPH platným v ČR, a na strane druhej nadobudnutie tovaru v SR slovenským platiteľom dane B. Platiteľ dane A ako predávajúci uplatňuje pri predaji tohto tovaru zákon o DPH platný v ČR a slovenský platiteľ dane B zdaňuje nadobudnutie tovaru podľa zákona o DPH platného v SR. Ak sa dodáva tovar, s ktorým je spojená jeho preprava alebo odoslanie mimo územia Európskej únie, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase začatia prepravy alebo odoslania. Ak sa preprava tovaru začína uskutočňovať v tuzemsku a skončí v treťom štáte, miestom dodania tovaru je tuzemsko. Príklad č. 9 Slovenský platiteľ dane si od českého výrobcu objednal dodanie stroja do miesta určenia na Ukrajine. Prepravu stroja zabezpečoval český výrobca, ktorý bol aj vývozcom stroja do miesta určenia v treťom štáte. Miestom dodania stroja českým výrobcom pre slovenského platiteľa dane je Česká republika, v ktorej začala preprava tohto stroja mimo územie Európskej únie.

S účinnosťou od 1.1.2020 sa do zákona o DPH dopĺňa nový paragraf 13a, ktorý upravuje pravidlá priradenia prepravy tovaru pri tzv. reťazových transakciách v rámci územia EÚ v prípade, keď odoslanie alebo prepravu tovaru z jedného členského štátu do druhého členského štátu vykonáva prostredná osoba v reťazci dodaní. Zo 6. recitálu smernice 2018/1910 vyplýva, že reťazovými transakciami sa myslia po sebe nasledujúce dodania tovaru, ktoré sú predmetom jednej prepravy v rámci EÚ. Preprava tovaru v rámci EÚ by sa mala pripísať len jednému z týchto dodaní a len na toto dodanie by sa malo vzťahovať oslobodenie od DPH ustanovené pre dodania v rámci EÚ, za predpokladu splnenia podmienok ustanovených pre toto oslobodenie. Ostatné dodania v reťazci by mali byť zdanené a mohli by si vyžadovať, aby bol dodávateľ identifikovaný na účely DPH v členskom štáte dodania. Uvedená problematika je predmetom samostatného metodického pokynu. Predmetom reťazovej transakcie môže byť aj dodanie tovaru, ktorého preprava začína na území EÚ a končí na území tretieho štátu. Aj v tomto prípade je v prvom rade potrebné posúdiť, ktorému zmluvnému vzťahu prislúcha dodanie tovaru s jeho prepravou alebo odoslaním mimo územia EÚ, pretože len takémuto zmluvnému vzťahu možno priznať oslobodenie od dane podľa § 47 zákona o DPH, za predpokladu dodržania podmienok uvedených v § 47 ods. 2 zákona o DPH, ak by prepravu tovaru vykonával priamy kupujúci. Príklad č. 13 Slovenský platiteľ dane dodal tovar nemeckému podnikateľovi, ktorý ho dodá ukrajinskej spoločnosti. Tovar sa prepraví z priestorov slovenského platiteľa dane na Ukrajinu do priestorov ukrajinskej spoločnosti. a) Prepravu tovaru z tuzemska na Ukrajinu zabezpečuje slovenský platiteľ dane Dodanie tovaru s jeho prepravou sa priradí prvému zmluvnému vzťahu medzi slovenským platiteľom dane a nemeckým podnikateľom. Miestom dodania tovaru s jeho prepravou je tuzemsko a slovenský platiteľ dane uplatní oslobodenie od dane podľa § 47 ods. 1 zákona o DPH. Dodanie tovaru nemeckým podnikateľom pre ukrajinskú spoločnosť je bez prepravy a miesto dodania je mimo EÚ. Prepravu tovaru z tuzemska na Ukrajinu zabezpečuje nemecký podnikateľ, ktorý sa zúčastnil obidvoch transakcií, raz ako odberateľ tovaru od slovenského platiteľa dane a raz ako dodávateľ tovaru pre ukrajinskú spoločnosť. Využijúc primerane závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-430/09 Euro Tyre2, ak by bola pohyblivá dodávka priradená prvému zmluvnému vzťahu a prepravu tovaru do miesta určenia v treťom štáte by vykonával nemecký podnikateľ ako priamy kupujúci, oslobodenie od dane podľa § 47 ods. 2 zákona o DPH by slovenský platiteľ dane mohol uplatniť v prípade, ak by nemecký podnikateľ nebol v tuzemsku usadený. Pokiaľ by ale pred fyzickou prepravou tovaru z tuzemska na Ukrajinu došlo k predaju tohto tovaru nemeckou spoločnosťou ukrajinskému podnikateľovi, dodanie tovaru slovenským platiteľom dane pre nemeckú spoločnosť by nemohlo byť oslobodené od dane podľa § 47 zákona o DPH. Súdny dvor EÚ v obdobnej veci, aj keď išlo o dodávky tovaru v rámci EÚ, rozhodol, že dodanie tovaru v rámci prvého zmluvného vzťahu nie je oslobodené od dane, ak ešte predtým, ako tovar opustí územie členského štátu dodania, dôjde k predaju tovaru prostrednou osobou jej zákazníkom (C-386/16 Toridas3)

Ak by sa pohyblivá dodávka priradila druhému zmluvnému vzťahu, potom v rámci prvého zmluvného vzťahu by išlo o dodanie tovaru bez prepravy a slovenský platiteľ dane by nemeckému podnikateľovi fakturoval dodanie tovaru so sadzbou DPH platnou v tuzemsku. Nemecký podnikateľ by mal v SR registračnú povinnosť pre DPH z dôvodu, že z územia SR by dodával tovar pre ukrajinskú spoločnosť. Dodávka tovaru nemeckým podnikateľom pre ukrajinskú spoločnosť by bola dodávka s prepravou, ktorej miesto dodania je v tuzemsku a nemecký podnikateľ by uplatnil oslobodenie od dane podľa § 47 ods. 1 zákona o DPH. b) Prepravu tovaru z tuzemska na Ukrajinu zabezpečuje ukrajinská spoločnosť na svoje náklady. Na základe uvedeného sa dodanie tovaru s jeho prepravou priradí druhému zmluvnému vzťahu a v rámci prvého zmluvného vzťahu ide o dodanie tovaru bez prepravy. Miesto dodania obidvoch dodávok je v SR. Nemecký podnikateľ by mal v SR registračnú povinnosť pre DPH z dôvodu, že z územia SR by dodával tovar pre ukrajinskú spoločnosť. 2 Súdnemu dvoru EÚ bola predložená prejudiciálna otázka, ako sa má vo vzťahu k dvom po sebe nasledujúcim dodávkam toho istého tovaru medzi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také, ktorý bol predmetom iba jedného odoslania alebo jednej prepravy v rámci Spoločenstva, určiť, ktorej dodávke sa pripíše preprava v rámci Spoločenstva, ak prepravu tovaru uskutoční osoba, ktorá je pri prvej dodávke kupujúcim, ale pri druhej dodávke je predávajúcim, alebo sa preprava uskutoční na jej účet. 3 V prípade C-386/16 Toridas sa posudzovala situácia, keď sa druhý prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, teda druhé dodanie tovaru, uskutoční skôr ako preprava v rámci Spoločenstva. Súdny dvor EÚ uviedol, že článok 138 ods. 1 smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že dodanie tovaru uskutočnené zdaniteľnou osobou so sídlom v prvom členskom štáte nie je oslobodené od DPH, ak nadobúdateľ, ktorý je na účely DPH registrovaný v druhom členskom štáte, pred ukončením tohto dodania informuje dodávateľa, že tovar sa ihneď ďalej predá zdaniteľnej osobe so sídlom v treťom členskom štáte predtým, ako opustí prvý členský štát a bude prepravený k tretej zdaniteľnej osobe, za predpokladu, že toto druhé dodanie sa naozaj uskutočnilo a tovar bol následne prepravený z prvého členského štátu do členského štátu tretej zdaniteľnej osoby.

 k registračnej povinnosti zahraničného podnikateľa v tuzemsku, ak tovar s inštaláciou alebo montážou dodáva do

tuzemska osobám, ktoré nie sú zdaniteľnou osobou, a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH zahraničná osoba ako dodávateľ tovaru. Príklad č. 15 Rakúsky podnikateľ, ktorý nie je v tuzemsku usadený, dodáva slovenskému podnikateľovi tovar, ktorého dodanie si vyžaduje montáž. Montáž tovaru sa fyzicky vykoná na území SR a zabezpečuje ju rakúsky podnikateľ. Miestom dodania tovaru s jeho montážou je tuzemsko. Osobou povinnou platiť daň je slovenský podnikateľ podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH. Rakúsky podnikateľ nie je povinný registrovať sa pre DPH v tuzemsku a dodávku tovaru s jeho montážou vykonanú na území SR fakturuje v cene bez DPH s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti“. Príklad č. 16 Slovenský platiteľ dane dodáva technologickú linku poľskému podnikateľovi, pri ktorej zabezpečuje jej inštaláciu v priestoroch poľského odberateľa v Novom Targu. Miestom dodania tovaru je Poľsko. V prípade určenia osoby povinnej platiť daň sa vychádza z predpisov o DPH platných v Poľsku. Slovenský platiteľ dane sa musí v Poľsku informovať, či je osobou povinnou platiť daň on sám alebo je podľa predpisov platných v Poľsku osobou povinnou platiť daň jeho zákazník. Slovenský platiteľ dane neuvádza dodanie tovaru v daňovom priznaní podanom v tuzemsku a ani v súhrnnom výkaze. Príklad č. 17 Slovenský platiteľ dane dodáva tureckému podnikateľovi tovar spolu s montážou, ktorú vykonáva na území Turecka. Tovar sa začína prepravovať z tuzemska do miesta určenia v treťom štáte a podlieha colnému konaniu pri jeho vývoze do Turecka. Slovenský platiteľ dane zároveň vykonáva montáž tohto tovaru v priestoroch tureckého podnikateľa v Istanbule. Miestom dodania tovaru spolu s jeho montážou je Turecko, na základe čoho slovenský platiteľ dane nevykazuje v daňovom priznaní podanom v tuzemsku vývoz tovaru do tretieho štátu. Colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia EÚ, je podporným dôkazom pre preukázanie dodania tovaru spolu s jeho montážou na území Turecka.

V rozhodnutí vo veci C-58/04 Antje Köhler4 Súdny dvor EÚ posudzoval pojem „zástavka mimo Spoločenstva“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) šiestej smernice (teraz článok 37 smernice 2006/112/ES)

V tomto rozhodnutí uviedol, že cieľom článku 8 ods. 1 písm. c) šiestej smernice je určiť miesto daňovej povinnosti v prípade dodávok tovaru uskutočňovaných na palube lode, lietadla alebo vo vlaku v rámci prepravy, ktorá sa začína a aj končí na území Spoločenstva, a vymedzuje zdanenie počas časti prepravy cestujúcich uskutočňovanej vo vnútri Spoločenstva na miesto odchodu dopravného prostriedku. Výsledkom je zjednodušený režim zdanenia, podľa ktorého počas celej prepravy v rámci Spoločenstva nie je potrebné ďalšie uplatňovanie každého z vnútroštátnych režimov DPH členských štátov. 4 Pani Köhler prevádzkovala butik na námornej lodi, ktorá uskutočňovala okružné plavby z miest v Nemecku smerujúce do prístavov mimo územia Spoločenstva (Nórsko, Estónsko, Rusko a Maroko) s konečným pristátím v Nemecku alebo v Taliansku. Tieto plavby sa dali rezervovať len ako celková okružná plavba bez možnosti pristúpenia, či konečného vystúpenia v jej priebehu. Krátkodobé vystúpenia z lode na niekoľko hodín alebo na jeden deň z dôvodu turistickej prehliadky boli možné. Z dôvodu zastávok mimo územia Spoločenstva p. Köhler tvrdila, že predaje uskutočnené v butiku nemajú podliehať dani v Nemecku. Súdnemu dvoru EÚ bola položená prejudiciálna otázka, či zastavenia lode v prístavoch tretích krajín, počas ktorých cestujúci môžu loď opustiť len na krátky čas, napríklad na turistické prehliadky, bez možnosti začať alebo ukončiť túto plavbu, predstavujú ‚zastávky mimo Spoločenstva‘ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) šiestej smernice.

Časťou prepravy cestujúcich uskutočnenou v Spoločenstve sa rozumie tá časť prepravy, ktorá sa uskutočňuje bez zastávky na treťom území medzi miestom začatia a miestom skončenia prepravy cestujúcich. Súdny dvor EÚ uvádza, že akákoľvek dodávka tovaru uskutočnená na lodi počas zastávky mimo Spoločenstva sa považuje za uskutočnenú mimo rozsahu pôsobnosti šiestej smernice, pričom zdanenie dodávky tovaru patrí v takomto prípade do daňovej právomoci štátu, v ktorom sa zastávka vykonáva. Preto zastavenia lode v prístavoch tretej krajiny, počas ktorých cestujúci môžu opustiť loď čo i len na krátky čas, predstavujú „zastávky mimo Spoločenstva“. Príklad č. 18 Počas osobnej vlakovej dopravy na trase Viedeň – Paríž predáva prepravná spoločnosť cestujúcim rôzne upomienkové predmety, cigarety a iný tovar. Miestom dodania tohto tovaru predávaného počas celej dopravy je Rakúsko, keďže osobná doprava začala na území Rakúska. Prepravná spoločnosť uplatní k cene predávaného tovaru sadzbu DPH platnú v Rakúsku. Príklad č. 19 Letecká spoločnosť počas letu z Bratislavy do Paríža predáva na palube lietadla rôzny tovar. Miestom dodania týchto tovarov je tuzemsko, kde začala osobná doprava. Keďže letecká doprava začala v tuzemsku, tovar, ktorý je predaný na palube lietadla cestujúcim, sa predáva v cene s DPH platnou v tuzemsku.

Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky Január 2020