Príručka k zjednodušenému režimu jednotného kontaktného miesta pre DPH

EURÓPSKA KOMISIA

GENERÁLNE RIADITEĽSTVO PRE

DANE A COLNÚ ÚNIU Nepriame zdaňovanie a správa daní

DPH

V Bruseli 23. októbra 2013

Príručka k zjednodušenému režimu jednotného kontaktného miesta pre DPH

(REV 1 platná od 1. januára 2019)

Obsah

Všeobecné informácie o tejto príručke

Cieľom tejto príručky je zabezpečiť lepšie pochopenie právnych predpisov EÚ (pozri prílohu 1), ktoré sa týkajú zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta, ako aj funkčných a technických špecifikácií osobitných úprav tak, ako ich prijal Stály výbor pre administratívnu spoluprácu.

‒ vysvetlivky o pravidlách týkajúcich sa miesta poskytovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky poskytovaných služieb.

Táto príručka je výsledkom spolupráce: aj keď dokument vydalo GR TAXUD s cieľom publikovať ho na svojej webovej stránke, je výsledkom rozsiahlych diskusií s členskými štátmi.

Členské štáty prispeli do diskusie najskôr v rámci seminára Fiscalis o zjednodušenom režime jednotného kontaktného miesta, ktorý sa uskutočnil v máji 2013 v Nikózii, a potom počas následných rokovaní v Stálom výbore pre administratívnu spoluprácu.

Táto príručka nie je právne záväzná a je len praktickým a neformálnym usmernením k tomu, ako sa má uplatňovať právo EÚ a špecifikácie EÚ na základe stanovísk GR TAXUD.

Práca na príručke stále prebieha: nie je finálnym produktom, ale odzrkadľuje stav vývoja v určitom časovom období na základe dostupných poznatkov a skúseností. Očakáva sa, že postupom času môžu byť potrebné ďalšie prvky.

Súvislosti Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta nadobudol účinnosť 1. januára 2015 a umožňuje zdaniteľným osobám poskytujúcim telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky poskytované služby (ďalej len „elektronické služby“) nezdaniteľným osobám v členských štátoch, v ktorých nemajú prevádzkareň, účtovať splatnú DPH z uvedených poskytnutých služieb cez webový portál v členskom štáte, v ktorom sú identifikované. Táto úprava je voliteľná a predstavuje zjednodušujúce opatrenie v nadväznosti na zmenu pravidiel DPH týkajúcich sa miesta poskytovania služieb v tom zmysle, že poskytovanie služieb sa uskutočňuje v členskom štáte odberateľa, a nie v členskom štáte poskytovateľa (od 1. januára 2019 platí výnimka z tohto pravidla o mieste poskytovania pre služby poskytnuté určitými zdaniteľnými osobami, ktorých príslušný ročný obrat nepresahuje 10 000 EUR – bližšie informácie sa uvádzajú ďalej v bode 6)

Vďaka tejto úprave sa tieto zdaniteľné osoby nemusia zaregistrovať v každom členskom štáte spotreby.

V praxi v rámci úpravy podáva zdaniteľná osoba, ktorá je zaregistrovaná na účely zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta v niektorom členskom štáte (členský štát identifikácie), elektronicky štvrťročne daňové priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta, v ktorých rozpíše telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby poskytnuté nezdaniteľným osobám v iných členských štátoch (členské štáty spotreby) spolu so splatnou DPH. Tieto daňové priznania spolu s uhradenou DPH potom členský štát identifikácie odošle príslušným členským štátom spotreby prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete.

Daňové priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta sú doplnkové k daňovým priznaniam k DPH, ktoré zdaniteľná osoba podáva svojmu členskému štátu na základe domácich povinností týkajúcich sa DPH.

Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta je k dispozícii zdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v EÚ (úprava pre Úniu), ako aj zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v rámci EÚ (úprava mimo Únie)

Bez zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta by bol poskytovateľ povinný zaregistrovať sa v každom členskom štáte, v ktorom poskytuje služby svojim zákazníkom. Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta je pre zdaniteľné osoby voliteľný.

Ak sa však zdaniteľná osoba rozhodne zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta využívať, musí túto úpravu uplatňovať vo všetkých príslušných členských štátoch. Nejde o úpravu voliteľnú podľa jednotlivých členských štátov.

Právne predpisy súvisiace so zjednodušeným režimom jednotného kontaktného miesta sú obsiahnuté v niekoľkých legislatívnych aktoch (pozri prílohu 1)

S cieľom zabezpečiť, aby zdaniteľné osoby a členské štáty jasne chápali fungovanie zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta, Komisia zhrnula hlavné body vo forme Príručky k zjednodušenému režimu jednotného kontaktného miesta. Táto príručka k zjednodušenému režimu jednotného kontaktného miesta zahŕňa štyri prvky:

• postup registrácie vrátane zrušenia registrácie, • postup podávania daňových priznaní, • platobný postup vrátane vrátenia DPH, • rôzne aspekty vrátane vedenia záznamov.

V rámci úpravy pre Úniu zdaniteľnú osobu predstavuje podnik (či už ide o spoločnosť, partnerstvo alebo individuálneho podnikateľa), ktorý si zriadil sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo má stálu prevádzkareň na území EÚ. Zdaniteľná osoba nemôže využívať zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta na služby poskytnuté v členskom štáte, v ktorom má prevádzkareň (sídlo ekonomickej činnosti alebo stálu prevádzkareň).

V rámci úpravy mimo Únie zdaniteľnú osobu predstavuje podnik (či už ide o spoločnosť, partnerstvo alebo individuálneho podnikateľa), ktorý si v EÚ nezriadil sídlo svojej ekonomickej činnosti ani v nej nemá stálu prevádzkareň. Skutočnosť, že je táto zdaniteľná osoba identifikovaná alebo povinná identifikovať sa na účely DPH v EÚ, jej nebráni využívať zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta.

Členským štátom identifikácie je členský štát, v ktorom je zdaniteľná osoba zaregistrovaná na využívanie zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta a v ktorom priznáva a uhrádza DPH splatnú v členskom(-ých) štáte(-och) spotreby.

V rámci úpravy pre Úniu musí byť členským štátom identifikácie členský štát, v ktorom si zdaniteľná osoba zriadila sídlo svojej ekonomickej činnosti – t. j. v ktorom má spoločnosť svoje ústredie alebo individuálny podnikateľ miesto svojho podnikania.

Ak však zdaniteľná osoba nemá sídlo svojej ekonomickej činnosti v EÚ, členským štátom identifikácie je členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba stálu prevádzkareň. V prípade, že má zdaniteľná osoba viac ako jednu stálu prevádzkareň, táto zdaniteľná osoba si môže zvoliť za svoj členský štát identifikácie ktorýkoľvek členský štát, v ktorom má stálu prevádzkareň.

Členským štátom spotreby je členský štát, v ktorom zdaniteľná osoba poskytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám. V prípade úpravy pre Úniu nemôže mať zdaniteľná osoba sídlo svojej ekonomickej činnosti ani stálu prevádzkareň v tomto členskom štáte. V prípade úpravy mimo Únie nemôže mať zdaniteľná osoba žiadnu prevádzkareň akéhokoľvek druhu v danom členskom štáte ani v žiadnom inom členskom štáte. Zdaniteľná osoba však môže byť identifikovaná (alebo povinná identifikovať sa) na účely DPH v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a stále byť oprávnená využívať úpravu mimo Únie pri telekomunikačných službách, službách rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronických službách, ktoré poskytuje nezdaniteľným osobám.

V prípade úpravy mimo Únie môže byť členský štát identifikácie zároveň členským štátom spotreby – t. j. zdaniteľná osoba využíva zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta na účtovanie a úhradu DPH za telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby poskytované zákazníkom v členskom štáte identifikácie.

Je dôležité uviesť, že služby poskytnuté v rámci zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta sa uskutočnili v členskom štáte spotreby, nie v členskom štáte identifikácie alebo členskom štáte usadenia. Pravidlá, ktoré platia v členskom štáte spotreby pre vnútroštátne poskytované služby, sa preto vzťahujú aj na služby poskytované v rámci zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta, s výnimkou fakturácie. Medzi tieto pravidlá patria pravidlá týkajúce sa hotovostného účtovníctva, odpustenia nedobytných pohľadávok a vedenia záznamov. V prípade fakturácie platia tieto pravidlá:

Aby sa stála prevádzkareň mohla považovať za stálu prevádzkareň, mala by mať dostatočnú mieru stálosti a vhodnú štruktúru z hľadiska ľudských a technických zdrojov na prijímanie a používanie alebo poskytovanie príslušných služieb. Len to, že má identifikačné číslo pre DPH, samo osebe neznamená, že prevádzkareň spĺňa podmienky stálej prevádzkarne.

Členským štátom usadenia je členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba stálu prevádzkareň. Zdaniteľná osoba môže mať zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti v členskom štáte identifikácie, ale zároveň mať stále prevádzkarne v iných členských štátoch. Služby poskytované z týchto stálych prevádzkarní do členských štátov spotreby musia byť takisto zahrnuté v daňovom priznaní k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta.

Pokiaľ ide o úpravu pre Úniu, členský štát usadenia nemôže byť členským štátom spotreby – všetky príslušné služby poskytnuté v tomto členskom štáte musia byť priznané cez vnútroštátne daňové priznanie k DPH stálej prevádzkarne.

Miesto poskytovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám sa nachádza v členskom štáte odberateľa.

Od 1. januára 2019 sa však miesto poskytovania vo výnimočných prípadoch nachádza v členskom štáte poskytovateľa, ak:

Ak sú všetky tieto podmienky splnené, poskytnuté služby podliehajú DPH podľa pravidiel platných v členskom štáte poskytovateľa. Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta nie je v tejto situácii relevantný.

Poskytovateľ sa však môže rozhodnúť, že bude uplatňovať pravidlo členského štátu odberateľa, a v tom prípade bude týmto rozhodnutím viazaný na dva kalendárne roky. Akonáhle sa presiahne uvedený limit, miesto poskytovania služieb sa bude nachádzať v členskom štáte odberateľa (iná možnosť nie je).

Okrem toho je potrebné objasniť, že účelom tejto príručky je riešiť praktické uplatňovanie zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta. Podrobné usmernenia týkajúce sa miesta poskytovania a štatútu odberateľa sú uvedené v samostatnom dokumente s názvom „Vysvetlivky k zmenám DPH v EÚ, pokiaľ ide o miesto poskytovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2015“.

Časť 1a – Registrácia

Súvislosti:

Zdaniteľná osoba, ktorá sa rozhodne využívať zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta, je povinná zaregistrovať sa v členskom štáte identifikácie. V prípade úpravy pre Úniu pôjde o členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti.

Ak zdaniteľná osoba nemá zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti v EÚ, je týmto štátom členský štát, v ktorom má stálu prevádzkareň. Ak má zdaniteľná osoba viac ako jednu stálu prevádzkareň v EÚ, je oprávnená zvoliť si za členský štát identifikácie jeden z daných členských štátov. Toto je jediná situácia, v ktorej si zdaniteľná osoba v rámci úpravy pre Úniu môže zvoliť členský štát identifikácie, pričom táto zdaniteľná osoba je uvedeným rozhodnutím viazaná na kalendárny rok, v ktorom rozhodnutie prijme, a na dva nasledujúce kalendárne roky.

Vo všetkých prípadoch pri úprave pre Úniu bude zdaniteľná osoba identifikovaná na účely zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta rovnakým individuálnym identifikačným číslom pre DPH, ktorým je identifikovaná na účely svojich vnútroštátnych daňových priznaní k DPH.

V prípade úpravy mimo Únie si môže zdaniteľná osoba (ktorá nemá sídlo ekonomickej činnosti ani stálu prevádzkareň v EÚ1) zvoliť ktorýkoľvek členský štát za svoj členský štát identifikácie. Uvedený členský štát pridelí zdaniteľnej osobe individuálne identifikačné číslo pre DPH (vo formáte EUxxxyyyyyz).

V oboch prípadoch (úprava pre Úniu aj úprava mimo Únie) môže mať zdaniteľná osoba len jeden členský štát identifikácie a všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby poskytnuté nezdaniteľným osobám v členskom štáte, v ktorom nie je usadená, musia byť vykázané prostredníctvom zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta, ak sa táto zdaniteľná osoba rozhodne zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta využívať.

Špecifické podrobnosti

Na účely zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta sa môže zaregistrovať každá zdaniteľná osoba, ktorá poskytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám v členskom štáte, v ktorom táto zdaniteľná osoba nemá prevádzkareň. K dispozícii sú dve úpravy:

Úprava pre Úniu – zdaniteľná osoba sa môže zaregistrovať na využívanie zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta, ak má miesto svojho podnikania v EÚ, alebo – ak nemá miesto svojho podnikania v EÚ – má stálu prevádzkareň v EÚ. 1 Keď sa rozlišuje medzi úpravou pre Úniu a úpravou mimo Únie, treba poznamenať, že existujú určité územia členských štátov EÚ, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2006/112/ES o DPH a ktoré sú uvedené v jej článku 6.

Úprava mimo Únie – zdaniteľná osoba mimo EÚ sa môže zaregistrovať na využívanie zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta, ak si nezriadila sídlo svojej ekonomickej činnosti v EÚ a nemá v nej stálu prevádzkareň.

Od 1. januára 2019 platí, že zdaniteľná osoba mimo EÚ, ktorá je zaregistrovaná na účely DPH alebo povinná zaregistrovať sa na účely DPH v EÚ, ale nemá v nej prevádzkareň, môže využívať úpravu mimo Únie. Uvedená zdaniteľná osoba však nemôže využívať úpravu pre Úniu (pretože v EÚ nemá žiadnu prevádzkareň).

Do 31. decembra 2018 je takýto podnik povinný zaregistrovať sa a účtovať DPH v každom členskom štáte, v ktorom má odberateľa, ktorému sa poskytujú príslušné služby.

Na registráciu na účely zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta je zdaniteľná osoba povinná poskytnúť členskému štátu identifikácie určité informácie. Členské štáty si môžu zvoliť, ako presne budú zhromažďovať tieto informácie od zdaniteľnej osoby, informácie sa však musia poskytovať elektronicky. V praxi členské štáty zabezpečia webový portál na predkladanie týchto informácií.

Informácie sa budú odlišovať podľa toho, či sa zdaniteľná osoba registruje na využívanie úpravy pre Úniu alebo úpravy mimo Únie. Je dôležité uviesť, že v prípade úpravy pre Úniu, keďže zdaniteľná osoba už je zaregistrovaná pre DPH v členskom štáte identifikácie na účely svojich vnútroštátne poskytovaných služieb, daný členský štát už môže mať mnohé požadované informácie.

Keď členský štát identifikácie prijme a overí požadované registračné údaje (pozri bod 3 ďalej), uložia sa v jeho databáze a zašlú sa ostatným členským štátom. Zdaniteľná osoba využívajúca úpravu mimo Únie v tejto fáze dostane individuálne identifikačné číslo pre DPH od členského štátu identifikácie.

Členský štát identifikácie vykoná určité kontroly poskytnutých registračných informácií, aby sa uistil, že zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na využívanie úpravy. Minimálne skontroluje, či je už zdaniteľná osoba zaregistrovaná na účely zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta v inom členskom štáte alebo či sú ešte v platnosti karanténne obdobia (pozri oddiel o zrušení registrácie).

V dôsledku týchto kontrol môže členský štát identifikácie registráciu pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta zamietnuť. Zdaniteľná osoba môže využiť vnútroštátne postupy na účely odvolania sa voči tomuto rozhodnutiu.

V rámci úpravy pre Úniu je individuálne registračné číslo pre DPH rovnaké ako číslo, ktoré už danej zdaniteľnej osobe pridelil členský štát identifikácie na vnútroštátne poskytované služby. Zdaniteľná osoba sa nemôže zaregistrovať pre úpravu pre Úniu bez tohto čísla.

V rámci úpravy mimo Únie pridelí členský štát identifikácie zdaniteľnej osobe individuálne identifikačné číslo pre DPH (s vo formáte EUxxxyyyyyz).

V bežnej situácii registrácia nadobúda účinnosť prvým dňom kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, v ktorom zdaniteľná osoba informuje členský štát identifikácie o tom, že chce začať využívať úpravu. Ak napríklad zdaniteľná osoba informuje 15. februára 2016 členský štát identifikácie o tom, že chce začať využívať úpravu, a poskytne požadované informácie, bude môcť využívať zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta v prípade služieb, ktoré sa poskytli 1. apríla 2016 alebo neskôr.

Môžu sa však vyskytnúť situácie, keď zdaniteľná osoba začne poskytovať služby v rámci úpravy pred týmto dátumom. V takom prípade začne úprava platiť od dátumu prvého poskytnutia služieb za predpokladu, že zdaniteľná osoba informovala členský štát identifikácie o tom, že začala vykonávať činnosť v rámci úpravy, do desiateho dňa mesiaca nasledujúceho po prvom poskytnutí služieb. Táto lehota sa vzťahuje aj na akúkoľvek zmenu registračných údajov v prípade, že zdaniteľná osoba už informovala členský štát identifikácie, že chce začať od začiatku nasledujúceho štvrťroka, ale v skutočnosti začne poskytovať služby pred uvedeným dátumom. Ak zdaniteľná osoba túto lehotu nedodrží, je povinná zaregistrovať sa a účtovať DPH v členskom(-ých) štáte(-och), v ktorom(-ých) sa nachádza jej zákazník.

Napríklad, uvedená zdaniteľná osoba poskytne prvý raz služby nezdaniteľnej osobe 1. marca. Pokiaľ je o tom členský štát identifikácie informovaný do 10. apríla, zdaniteľná osoba sa pridala k osobitnej úprave od 1. marca a uvedená osobitná úprava sa bude vzťahovať na všetky následne poskytované služby. Toto platí tak pre úpravu pre Úniu, ako aj pre úpravu mimo Únie. V prílohe 2 je znázornené, že existujú tri čísla kolónok, ktoré sa týkajú dátumu registrácie. Tie sú súčasťou registračných informácií, ktoré členský štát identifikácie zašle ostatným členským štátom:

Toto je dátum, keď zdaniteľná osoba informuje členský štát identifikácie o tom, že chce začať využívať úpravu, a zašlú sa požadované informácie. V praxi je to dátum, keď zdaniteľná osoba poskytne všetky požadované registračné údaje na webovom portáli.

Toto je dátum, ku ktorému členský štát identifikácie po skontrolovaní platnosti informácií poskytnutých zdaniteľnou osobou prijme rozhodnutie o registrácii zdaniteľnej osoby na účely zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta.

Členský štát identifikácie potvrdí zdaniteľnej osobe dátum rozhodnutia o registrácii elektronicky (mohlo by sa tak stať na webovom portáli zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta).

Ak má zdaniteľná osoba využívajúca úpravu pre Úniu stále prevádzkarne mimo členského štátu identifikácie, registračné údaje pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta musia obsahovať identifikačné číslo pre DPH alebo daňové registračné číslo a názov a adresu každej z týchto stálych prevádzkarní v iných členských štátoch. Toto sa vyžaduje bez ohľadu na to, či daná stála prevádzkareň bude poskytovať telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby alebo nie. Požiadavky na tieto informácie sú uvedené v kolónkach 13.1 a 14.1 prílohy 2.

Okrem toho v rámci úpravy pre Úniu, ak je zdaniteľná osoba zaregistrovaná pre DPH v inom členskom štáte, ale nie je v danom členskom štáte usadená (napríklad preto, že je povinná zaregistrovať sa pre svoj predaj tovaru na diaľku), dané identifikačné číslo pre DPH musí byť zahrnuté do registračných údajov pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (kolónka 15.1 prílohy 2).

Zdaniteľná osoba je zo zákona povinná informovať členský štát identifikácie o zmenách registračných informácií najneskôr 10. deň mesiaca nasledujúceho po zmene.

Zmeny sa môžu vykonávať v niektorých prvkoch registračných informácií, ako sú adresy, e-mailové adresy, kontaktné údaje, zoznam stálych prevádzkarní, zoznam identifikačných čísel pre DPH v iných členských štátoch atď., ale individuálne identifikačné číslo pre DPH sa nemôže zmeniť. Členské štáty presne vymedzia, ako a aké zmeny registračných údajov sa môžu vykonať.

Registračné informácie vrátane akýchkoľvek zmien v týchto informáciách sú uložené v databáze členského štátu identifikácie. Všetky členské štáty budú mať na požiadanie prístup k týmto informáciám.

Aj keď je pravda, že členské štáty upravujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch skupinu na účely DPH rôzne, ako praktické riešenie pre konkrétne okolnosti zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta sa ku skupine na účely DPH pristupuje takto:

• Skupina na účely DPH môže využívať zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta, ale keď sa zaregistruje, musí v kolónke 20 registračných informácií uviesť, že ide o skupinu na účely DPH.

• Skupina na účely DPH sa registruje na základe identifikačného čísla pre DPH, s ktorým je zaregistrovaná pre vnútroštátne poskytované služby. V prípade, že sa na vnútroštátnej úrovni členom skupiny udeľujú samostatné čísla, skupine na účely DPH sa pridelí jedno číslo, ktoré sa použije aspoň na registráciu na účely zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta2.

• Ak člen skupiny na účely DPH má alebo bude mať stálu prevádzkareň v inom členskom štáte, väzba s uvedenou stálou prevádzkarňou je na účely registrácie pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta prerušená a služby poskytované uvedenou stálou prevádzkarňou nemôžu byť vykazované v daňovom priznaní tejto skupiny k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta.

• Podobne služby poskytované skupinou na účely DPH do členského štátu uvedenej stálej prevádzkarne sa vykazujú prostredníctvom daňového priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta, a nie prostredníctvom vnútroštátneho daňového priznania k DPH danej stálej prevádzkarne.

• Z toho dôvodu nemôže skupina na účely DPH do svojej registrácie pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta zahrnúť žiadne stále prevádzkarne v iných členských štátoch.

Zdaniteľná osoba využívajúca úpravu pre Úniu môže zmeniť svoj členský štát identifikácie tak, že si vyberie iný členský štát, v ktorom má stálu prevádzkareň, za predpokladu, že nemá zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti v EÚ. V takom prípade je zdaniteľná osoba viazaná týmto rozhodnutím na príslušný kalendárny rok a na dva nasledujúce kalendárne roky (pozri článok 369a ods. smernice o DPH).

Zdaniteľná osoba využívajúca úpravu mimo Únie môže zmeniť svoj členský štát identifikácie kedykoľvek bez zodpovedajúceho obdobia blokovania.

V každom prípade tu ide o registráciu, ktorej predchádzalo dobrovoľné zrušenie registrácie. Zdaniteľná osoba preto musí mať zrušenú registráciu v starom členskom štáte identifikácie a riadiť sa postupom registrácie v novom členskom štáte identifikácie podľa štandardných pravidiel.

Časť 1b – Zrušenie registrácie/vylúčenie

Súvislosti

Zdaniteľná osoba môže odísť zo systému dobrovoľne (zrušenie registrácie) alebo môže byť členským štátom identifikácie zo systému vylúčená. V závislosti od dôvodov na zrušenie registrácie alebo vylúčenie sa môže zdaniteľnej osobe na určité obdobie zakázať využívať buď danú konkrétnu úpravu (úpravu pre Úniu alebo úpravu mimo Únie), alebo obe úpravy. Toto obdobie sa nazýva karanténne obdobie.

Špecifické podrobnosti

Zrušenie registrácie

Na účely zrušenia registrácie pre úpravu je zdaniteľná osoba povinná informovať členský štát identifikácie najneskôr 15 dní pred koncom kalendárneho štvrťroka, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom plánuje ukončiť využívanie úpravy. To znamená, že ak zdaniteľná osoba chce zrušiť registráciu pre úpravu od 1. júla, musí informovať členský štát identifikácie pred 15. júnom.

Členské štáty budú uplatňovať vlastné postupy na oznamovanie zámeru zrušiť registráciu pre úpravu, musí sa to však vykonávať elektronicky.

Keď zdaniteľná osoba prestala využívať úpravu, záväzky vyplývajúce z poskytnutých telekomunikačných, rozhlasových a televíznych alebo elektronických služieb, v prípade ktorých daňová povinnosť vznikne po dátume ukončenia, sa vyrovnajú v členskom štáte (členských štátoch) spotreby.

Treba uviesť, že v tomto prípade je zdaniteľná osoba vylúčená z využívania úpravy, ktorú prestala využívať, v ktoromkoľvek členskom štáte na dva kalendárne štvrťroky.

Ak zdaniteľná osoba presunie sídlo svojej ekonomickej činnosti z jedného členského štátu do iného alebo ak prestane mať sídlo v členskom štáte identifikácie, ale chce pokračovať vo využívaní úpravy z členského štátu, v ktorom má inú stálu prevádzkareň, zdaniteľná osoba bude povinná zrušiť registráciu pre úpravu v jednom členskom štáte a zaregistrovať sa pre úpravu v inom členskom štáte.

V tomto prípade bude dátumom zrušenia registrácie/ dátumom registrácie dátum príslušnej zmeny (t. j. keď podnik v členskom štáte identifikácie ukončí činnosť) a neuplatňuje sa karanténne obdobie. Zdaniteľná osoba je však povinná o zmene informovať oba členské štáty (starý členský štát identifikácie a nový členský štát identifikácie) najneskôr 10. deň v mesiaci nasledujúcom po zmene.

Napríklad zdaniteľná osoba má sídlo v Spojenom kráľovstve a zaregistrovala sa na účely zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta v Spojenom kráľovstve od

Hodnotu v národnej mene by mali vypočítať na základe výmenného kurzu uverejneného Európskou centrálnou bankou 5. decembra 2017 [dátum prijatia smernice (EÚ) 2017/2455, ktorou sa zaviedol tento limit].

Vylúčenie

• oznámi, že už neposkytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania ani elektronické služby, • je možné predpokladať, že jej činnosti v rámci osobitných úprav sa skončili

po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov, • prestala spĺňať podmienky potrebné na využívanie úpravy (napríklad zdaniteľná osoba využívajúca úpravu mimo Únie následne presunie svoje podnikanie do členského štátu alebo si zriadi stálu prevádzkareň v členskom štáte), • opakovane porušuje pravidlá, ktoré sa týkajú osobitnej úpravy – k takémuto porušovaniu dochádza aspoň v týchto prípadoch:

bezprostredne predchádzajúce kalendárne štvrťroky a daňové priznanie k DPH nebolo podané v prípade každého priznania v lehote 10 dní od zaslania výzvy, o zdaniteľnej osobe boli zaslané výzvy na úhradu za tri bezprostredne

predchádzajúce kalendárne štvrťroky a plná suma nebola uhradená v lehote 10 dní od doručenia každej z týchto výziev, pokiaľ nie je nevyrovnaná suma za každé priznanie nižšia ako 100 EUR, o v prípade, že zdaniteľná osoba elektronicky nesprístupnila svoje záznamy

členskému štátu identifikácie alebo členskému štátu spotreby v lehote jedného mesiaca od následnej výzvy od členského štátu identifikácie.

Zatiaľ čo ktorýkoľvek členský štát môže požiadať, aby členský štát identifikácie vylúčil zdaniteľnú osobu, len členský štát identifikácie môže prijať rozhodnutie o (ne-)vylúčení. Zdaniteľná osoba sa môže proti rozhodnutiu o vylúčení odvolať v súlade s vnútroštátnymi postupmi, ktoré sa uplatňujú v členskom štáte identifikácie.

Karanténne obdobie

Karanténne obdobie je obdobie, počas ktorého je zdaniteľná osoba vylúčená z využívania jednej alebo oboch úprav v rámci zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta. Karanténne obdobie sa vzťahuje len na tieto prípady:

telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby – karanténne obdobie trvá dva kalendárne štvrťroky od dátumu ukončenia. Karanténa sa vzťahuje len na úpravu, v ktorej bola zdaniteľná osoba.

kalendárne štvrťroky od dátumu ukončenia. Karanténa sa vzťahuje len na úpravu, v ktorej bola zdaniteľná osoba.

karanténne obdobie trvá 8 kalendárnych štvrťrokov od dátumu ukončenia. Táto karanténa sa vzťahuje na obe úpravy.

pretože neposkytla služby, na ktoré sa vzťahuje úprava, v priebehu 8 po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov – karanténne obdobie sa neuplatňuje.

V prípade, že zdaniteľná osoba dobrovoľne odíde z úpravy, ukončenie nadobudne účinnosť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho štvrťroka.

V prípade, že zdaniteľná osoba oznámi členskému štátu identifikácie, že už neposkytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby, alebo opakovane porušuje pravidlá týkajúce sa osobitnej úpravy, vylúčenie nadobudne účinnosť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom bolo zdaniteľnej osobe elektronicky zaslané rozhodnutie o vylúčení. Ak je však vylúčenie zapríčinené zmenou miesta zdaniteľnej osoby alebo stálej prevádzkarne, vylúčenie nadobudne účinnosť od dátumu danej zmeny za predpokladu, že informáciu o zmene oznámila zdaniteľná osoba obom členským štátom najneskôr desiaty deň mesiaca nasledujúceho po uvedenej zmene.

Časť 2 – Daňové priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta

Súvislosti

Zdaniteľná osoba využívajúca niektorú z osobitných úprav je povinná podávať daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta elektronicky za každý kalendárny štvrťrok bez ohľadu na to, či skutočne poskytovala telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby (ak sa v danom štvrťroku neposkytli žiadne služby v EÚ, podáva sa nulové daňové priznanie)

Daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (spolu so súvisiacou platbou) sa musí podať v lehote 20 dní po skončení obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Členský štát identifikácie rozdelí daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta podľa členského štátu spotreby a údaje zašle rôznym členským štátom spotreby a usadenia.

Členský štát identifikácie vygeneruje jedinečné referenčné číslo pre každé daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta a informuje o tomto čísle zdaniteľnú osobu. Toto číslo je dôležité, pretože ho zdaniteľná osoba musí uvádzať pri vykonávaní príslušnej úhrady.

Špecifické podrobnosti

Informácie, ktoré majú byť obsiahnuté v daňovom priznaní k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta, sa týkajú služieb poskytnutých v rámci úpravy zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta, to znamená telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám. V prípade úpravy mimo Únie sú to všetky takéto služby poskytnuté v EÚ v rámci úpravy (vrátane služieb poskytnutých v členskom štáte identifikácie).

V prípade úpravy pre Úniu sú to všetky takéto služby poskytnuté buď sídlom ekonomickej činnosti, alebo ktoroukoľvek z jeho stálych prevádzkarní, v členskom štáte spotreby.

Treba uviesť, že ak má zdaniteľná osoba prevádzkareň v niektorom členskom štáte, všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby poskytnuté touto zdaniteľnou osobou súkromným odberateľom v danom členskom štáte sa vykazujú prostredníctvom vnútroštátnych daňových

priznaní k DPH uvedenej prevádzkarne, a nie v zjednodušenom režime jednotného kontaktného miesta. To platí pre služby poskytnuté prevádzkarňami zdaniteľných osôb mimo daného členského štátu, ako aj pre služby poskytnuté prevádzkarňou v danom členskom štáte. Neplatí to pre členské štáty, v ktorých má zdaniteľná osoba registráciu pre DPH, ale nemá žiadne stále prevádzkarne.

• Zdaniteľná osoba A má svoje ústredie v Spojenom kráľovstve a stále prevádzkarne vo Francúzsku a v Belgicku. • Ústredie poskytuje telekomunikačné služby súkromným osobám vo Francúzsku a v Nemecku. • Stála prevádzkareň v Belgicku poskytuje telekomunikačné služby súkromným osobám vo Francúzsku a v Nemecku. • Zdaniteľná osoba A prizná služby poskytované v Nemecku v daňovom priznaní pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta v Spojenom kráľovstve, ale služby poskytované vo Francúzsku musí priznať vo vnútroštátnom daňovom priznaní k DPH svojej francúzskej stálej prevádzkarne.

Zdaniteľná osoba je povinná podať daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta elektronicky členskému štátu identifikácie v lehote 20 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Zdaňovacím obdobím je jeden kalendárny štvrťrok, takže prvé obdobie trvá od 1. januára do 31. marca, druhé od 1. apríla do 30. júna, tretie od 1. júla do 30. septembra a štvrté od 1. októbra do 31. decembra.

Lehota na podanie daňového priznania sa nemení, ak tento dátum pripadne na víkend alebo štátny sviatok.

Zdaniteľná osoba nesmie podať daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta pred skončením zdaňovacieho obdobia.

Ak zdaniteľná osoba nepodá daňové priznanie v lehote 30 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, členský štát identifikácie elektronicky vydá výzvu týkajúcu sa povinnosti zdaniteľnej osoby podať daňové priznanie a vykonať úhradu.

Akékoľvek ďalšie výzvy vydá členský štát (členské štáty) spotreby. Bez toho, aby boli dotknuté vysvetlenia uvedené v bode 17, daňové priznanie sa vždy podáva elektronicky členskému štátu identifikácie. Akékoľvek pokuty a poplatky súvisiace

s oneskoreným podaním daňových priznaní patria do právomoci členského štátu spotreby podľa jeho pravidiel a postupov.

Treba uviesť, že ak zdaniteľná osoba dostane výzvu za tri po sebe nasledujúce štvrťroky a nepodá daňové priznanie v lehote 10 dní od vydania každej z týchto výziev, bude sa považovať za osobu opakovane porušujúcu pravidlá úpravy a bude preto vylúčená. 4. Čo sa konkrétne uvádza v daňovom priznaní k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta?

Presné údaje sú stanovené v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie č. 815/2012 (reprodukované tu v prílohe 3)

V zásade platí, že za každý členský štát spotreby je zdaniteľná osoba povinná uviesť všetky poskytnuté služby so štandardnou a zníženou sadzbou4 a DPH pri štandardnej a zníženej sadzbe (sadzby DPH pre každý členský štát uverejní Komisia).

úpravy pre Úniu ide o služby poskytnuté prevádzkarňou v členskom štáte identifikácie do daného členského štátu spotreby. V prípade úpravy mimo Únie ide o všetky poskytnuté služby do daného členského štátu spotreby.

do rovnakého členského štátu spotreby zdaniteľnými osobami, ktoré nie sú v členskom štáte identifikácie (t. j. stále prevádzkarne v iných členských štátoch).

Ak napríklad zdaniteľná osoba poskytuje služby v troch členských štátoch spotreby, bude povinná vyplniť časť 2 daňového priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta trikrát, za každý členský štát spotreby raz.

4 V niektorých prípadoch sa môžu v daňovom priznaní k DPH vyžadovať viac ako dve sadzby DPH. K tomu môže dôjsť napríklad v prípade, keď členský štát zmenil príslušnú sadzbu DPH počas zdaňovacieho obdobia.

Ak zdaniteľná osoba neposkytla v zdaňovacom období služby v rámci zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta v konkrétnom členskom štáte spotreby, nie je povinná zahrnúť daný členský štát spotreby do svojho daňového priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta bez ohľadu na to, či predtým poskytovala služby v danom členskom štáte spotreby.

Napríklad v prvom štvrťroku zdaniteľná osoba usadená v Nemecku poskytuje služby v Taliansku a Spojenom kráľovstve a vyplní časť 2 daňového priznania dvakrát, raz za služby poskytnuté v Taliansku a raz za služby poskytnuté v Spojenom kráľovstve. V ďalšom štvrťroku rovnaká zdaniteľná osoba poskytne služby len v Taliansku. Zdaniteľná osoba je potom povinná vyplniť časť 2 daňového priznania len raz, a to za služby poskytnuté v Taliansku. Nie je povinná vyplniť časť 2 daňového priznania s uvedením nulových poskytnutých služieb v Spojenom kráľovstve.

Okrem toho platí, že poskytnuté služby oslobodené v členskom štáte spotreby, ktoré môžu zahŕňať určité elektronické hazardné hry alebo elektronické vzdelávanie, sa nesmú zahrnúť do daňového priznania pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta.

Keď zdaniteľná osoba podá svoje daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta, bude informovaná o jedinečnom referenčnom čísle daňového priznania. Toto číslo je číslom, ktoré je zdaniteľná osoba povinná uviesť pri úhrade príslušnej platby. Číslo sa skladá z kódu krajiny členského štátu identifikácie, individuálneho identifikačného čísla zdaniteľnej osoby pre DPH a zdaňovacieho obdobia.

Nie. Žiadna DPH z obchodných nákladov, ktoré vznikli v členskom štáte spotreby, sa nemôže kompenzovať poskytnutými službami vykazovanými v daňovom priznaní k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta. O vrátenie uvedených nákladov sa musí požiadať prostredníctvom elektronického mechanizmu na vrátenie DPH (podľa smernice Rady 2008/9/ES) v prípade úpravy pre Úniu alebo 13. smernice o DPH (smernica Rady 86/560/EHS) v prípade úpravy mimo Únie, alebo prostredníctvom vnútroštátneho daňového priznania k DPH, ak je zdaniteľná osoba zaregistrovaná (ale nie usadená) v členskom štáte spotreby.

Ak zdaniteľná osoba počas štvrťroka neposkytne žiadne služby súvisiace so zjednodušeným režimom jednotného kontaktného miesta v celej EÚ, je povinná podať nulové daňové priznanie.

Nulové daňové priznanie v praxi znamená: V prípade úpravy pre Úniu je zdaniteľná osoba povinná vyplniť v daňovom priznaní k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (pozri prílohu 3) kolónky 1 (individuálne identifikačné číslo pre DPH); 2 (obdobie DPH) a 21 (celková splatná DPH za všetky prevádzkarne = 0), a v prípade úpravy mimo Únie je povinná vyplniť kolónky 1, 2 a 11 (celková splatná DPH = 0).

Akékoľvek úpravy sa musia vykonať opravou pôvodného daňového priznania, nie zmenou v neskorších priznaniach.

Členský štát identifikácie umožní zdaniteľnej osobe vykonať opravy daňových priznaní k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta elektronicky v lehote tri roky od dátumu povinnosti podať pôvodné daňové priznanie5. Členský štát identifikácie potom túto opravu pošle príslušnému členskému štátu (príslušným členským štátom) spotreby. Akúkoľvek dodatočnú platbu splatnú členskému štátu (členským štátom) spotreby zdaniteľná osoba uhradí členskému štátu identifikácie na účely rozdelenia. Ak zmena povedie k vráteniu dane od členského štátu (členských štátov) spotreby, daný členský štát (dané členské štáty) vykoná (vykonajú) úhradu priamo zdaniteľnej osobe.

Členský štát spotreby však môže akceptovať aj opravy po uplynutí tohto trojročného obdobia v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, pričom v takom prípade je zdaniteľná osoba povinná obrátiť sa priamo na členský štát spotreby. Tieto opravy nie sú súčasťou úpravy zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta.

Dobropis by sa mal riešiť úpravou daňového priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta za obdobie, v ktorom boli poskytnuté služby vykázané.

Nie. Ak vznikne dobropis alebo sa vyskytne čiastočná úhrada alebo neuhradenie (so zohľadnením pravidiel členského štátu spotreby o odpustení nedobytných pohľadávok), musí sa urobiť úprava v daňovom priznaní k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta, v ktorom boli vykázané pôvodné poskytnuté služby.

Členský štát identifikácie uchováva informácie z daňového priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta vo svojej databáze, ktorá je dostupná pre príslušné orgány v ktoromkoľvek členskom štáte.

Daňové priznanie pre zjednodušené jednotné kontaktné miesto sa vyhotovuje v eurách, aj keď členské štáty identifikácie, ktoré neprijali euro, môžu vyžadovať, aby sa daňové priznanie pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta vyhotovovalo v ich národnej mene. Keď však zasielajú informácie z daňového priznania do iných členských štátov, suma bude konvertovaná na euro s použitím výmenného kurzu uverejneného Európskou centrálnou bankou posledný deň vykazovaného obdobia.

Áno. Webové portály členských štátov umožnia zdaniteľnej osobe uložiť si daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta tak, aby ho mohla neskôr dokončiť.

Áno, webové portály členských štátov umožnia odovzdanie údajov daňového priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta elektronickým prenosom súborov.

Zástupcovia budú môcť podávať daňové priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta na účet svojich klientov v súlade s pravidlami a postupmi členského štátu identifikácie.

Ak daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta nebolo napriek výzvam členských štátov podané, zdaniteľná osoba ho môže naďalej podať členskému štátu identifikácie počas troch rokov po dátume, ku ktorému malo byť daňové priznanie podané. Ak zdaniteľná osoba podáva daňové priznanie po tomto dátume, podá ho priamo príslušnému členskému štátu (príslušným členským štátom) spotreby.

Časť 3: Platby

Súvislosti Zdaniteľná osoba uhrádza splatnú DPH členskému štátu identifikácie. Uhrádza jednu sumu, a to celkovú sumu daňového priznania (t. j. za každý členský štát spotreby)

Členský štát identifikácie potom rozdelí peniaze rôznym členským štátom spotreby.

V rámci úpravy pre Úniu si členský štát identifikácie ponechá percentuálny podiel týchto peňazí do 31. decembra 2018 (retenčné obdobie).

Špecifické podrobnosti

Platba by sa mala vykonať pri podaní daňového priznania k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta spolu s odkazom na jedinečné referenčné číslo daného daňového priznania. Ak sa však platba neuskutoční pri podaní daňového priznania, mala by sa uskutočniť najneskôr v čase, keď malo byť daňové priznanie podané. Napríklad ak zdaniteľná osoba podá daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta 10. deň mesiaca nasledujúceho po skončení daňového obdobia, má na uskutočnenie platby čas do 20. dňa uvedeného mesiaca.

Zdaniteľná osoba by si mala uvedomiť, že platba sa považuje sa uskutočnenú, keď je pripísaná na bankový účet členského štátu identifikácie. Členský štát identifikácie navyše nemôže poskytnúť žiadne splátkové kalendáre alebo podobné mechanizmy oneskorenia platieb, pokiaľ ide o platby v rámci zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta.

Ak zdaniteľná osoba neskutoční platbu alebo ak neuhradí plnú sumu, členský štát identifikácie zašle elektronicky výzvu 10. deň po dni dátumu splatnosti platby.

Treba uviesť, že ak zdaniteľná osoba dostane výzvu od členského štátu identifikácie za tri po sebe nasledujúce štvrťroky a neuhradí celú sumu DPH v lehote 10 dní od vydania každej z týchto výziev, bude sa považovať za opakovane porušujúcu pravidlá úpravy a bude preto vylúčená, pokiaľ nie sú neuhradené sumy za každý štvrťrok nižšie ako 100 EUR.

Následné výzvy a kroky podnikané na výber DPH sú zodpovednosťou členského štátu spotreby. Ak členský štát spotreby zašle výzvu, zdaniteľná osoba už nemôže uhradiť nevyrovnanú DPH členskému štátu identifikácie a musí ju uhradiť priamo členskému štátu spotreby. V prípade, že zdaniteľná osoba napriek tomu uhradí tieto peniaze členskému štátu identifikácie, členský štát identifikácie ich nezašle členskému štátu spotreby, ale vráti ich zdaniteľnej osobe.

Akékoľvek pokuty a poplatky súvisiace s oneskoreným vykonaním platby sú mimo systému zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta a patria do právomoci členského štátu spotreby podľa jeho pravidiel a postupov.

• Keď členský štát identifikácie dostane platbu, porovná ju s daňovým priznaním k DPH. Ak uvedený členský štát zistí, že suma, ktorú uhradila zdaniteľná osoba, je vyššia ako suma daňového priznania k DPH, členský štát identifikácie vráti výšku preplatku zdaniteľnej osobe podľa vnútroštátnych právnych predpisov a postupov.

• Ak zdaniteľná osoba zistí, že v daňovom priznaní k DPH urobila chybu a vykoná opravu, ktorej výsledkom je preplatok, potom v prípade, že sa táto oprava uskutoční pred tým, ako členský štát identifikácie zašle peniaze členskému štátu (členským štátom) spotreby, členský štát identifikácie výšku preplatku vráti. Ak sa oprava vykoná po tom, ako členský štát identifikácie rozdelí peniaze členským štátom spotreby, členský štát spotreby vráti preplatok priamo zdaniteľnej osobe podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov a postupov (pokiaľ tento členský štát súhlasí s opravou)

Do 31. decembra 2018 členský štát identifikácie vráti aj sumu z preplatku, ktorú si ponechal, a to priamo zdaniteľnej osobe podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov a postupov, pokiaľ členský štát spotreby súhlasil6 so zmenou.

Hoci ide o záležitosť, o ktorej rozhodujú vnútroštátne orgány, Komisia odporúča, aby sa preplatky zdaniteľnej osobe vracali v lehote 30 dní od odsúhlasenia opravy zo strany daňovej správy. Vrátenie platby môže byť takisto kompenzované inými záväzkami voči príslušnému členskému štátu spotreby, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy.

Ak je oprava odsúhlasená, členský štát, voči ktorému došlo k preplatku, je povinný vrátiť peniaze priamo zdaniteľnej osobe na základe informácií o opravenom daňovom

priznaní k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta. Zdaniteľná osoba je povinná uhradiť splatnú DPH členskému štátu, voči ktorému má nedoplatok, prostredníctvom zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta pri vykonaní opravy. V prípade, že členský štát identifikácie dostal sumu, o ktorej sa v súvislosti s daňovým priznaním k DPH následne zistilo, že je nesprávna (napríklad z dôvodu opravy doručenej od zdaniteľnej osoby) a daný členský štát ešte nezaslal uvedenú sumu členskému štátu (členským štátom) spotreby, členský štát identifikácie vráti preplatok priamo príslušnej zdaniteľnej osobe.

Každé daňové priznanie k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta má jedinečné referenčné číslo, preto je nevyhnutné, aby sa pri uhrádzaní platby uviedlo toto číslo. Ak zdaniteľná osoba uskutoční platbu bez uvedenia tohto čísla alebo ak referenčné číslo nezodpovedá žiadnemu nevyrovnanému daňovému priznaniu k DPH pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta, členský štát identifikácie môže najprv podniknúť opatrenia na objasnenie záležitosti. Ak to neurobí alebo ak sa záležitosť nevyrieši, platba bude vrátená zdaniteľnej osobe a bude sa považovať za oneskorenú platbu, ak sa nedodržia lehoty na opätovnú úhradu platby.

V prípade zdaňovacích období pre DPH v rámci zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 si členský štát identifikácie ponechá 30 % platieb DPH, ktoré sa majú previesť členským štátom spotreby v rámci úpravy pre Úniu. Od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 je tento percentuálny podiel 15 % a od 1. januára 2019 klesne na 0 %.

Je to retenčný poplatok týkajúci sa len platieb medzi členskými štátmi; neovplyvňuje výšku DPH, ktorú má uhradiť zdaniteľná osoba. Zdaniteľná osoba by však mala vedieť, že ak im majú byť vrátené platby vyplývajúce z opravy, počas retenčného obdobia môže dostať vrátené platby tak od členského štátu (členských štátov) spotreby, ako aj od členského štátu identifikácie.

Časť 4: Rôzne

Záznamy

Záznamy, ktoré má zdaniteľná osoba viesť, sú stanovené v nariadení Rady č. 967/2012 (článok 63c)

Zahŕňajú všeobecné informácie, ako je členský štát spotreby poskytnutých služieb, druh poskytnutých služieb, dátum poskytnutia služieb a splatná DPH, ale aj konkrétnejšie informácie, ako sú údaje o platbách na účet a informácie na určenie miesta, kde je odberateľ usadený, má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.

Tieto záznamy sa musia uchovávať 10 rokov od konca roka, v ktorom sa uskutočnila transakcia, bez ohľadu na to, či sa úprava prestala využívať alebo nie.

Tieto záznamy musia byť na požiadanie bezodkladne elektronicky sprístupnené členskému štátu identifikácie alebo ktorémukoľvek členskému štátu spotreby. Členský štát poskytne informácie o praktickom vykonávaní tejto povinnosti, keď dôjde k vyžiadaniu záznamov.

Upozorňujeme, že nesprístupnenie týchto záznamov do mesiaca od doručenia výzvy od členského štátu identifikácie sa bude považovať za opakované porušovanie pravidiel týkajúcich sa úpravy a povedie k vylúčeniu z úpravy.

Fakturácia

Pokiaľ ide o faktúry, od 1. januára 2019 sa uplatňujú pravidlá členského štátu identifikácie. Do 31. decembra 2018 sú uplatniteľné pravidlá fakturácie členských štátov spotreby.

Odpustenie nedobytných pohľadávok

Ak odberateľ nezaplatí zdaniteľnej osobe, daná zdaniteľná osoba môže mať nárok na odpustenie nedobytných pohľadávok. V takých prípadoch by sa mala zodpovedajúcim spôsobom znížiť zdaniteľná suma. V súvislosti so zjednodušeným režimom jednotného kontaktného miesta by zdaniteľná osoba mala zmeniť zdaniteľnú sumu v pôvodnom daňovom priznaní k DPH pre zjednodušené jednotné kontaktné miesto rovnako ako v prípade inej úpravy. Členský štát spotreby je oprávnený skontrolovať si túto zmenu, aby sa uistil, že je v súlade s vnútroštátnymi pravidlami.

• smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty [zmenená smernicou Rady (EÚ) 2017/2455], • nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty [zmenené nariadením Rady (EÚ) 2017/2454], • nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty [zmenené nariadením Rady (EÚ) 2017/2459], • vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám, • okrem toho Stály výbor pre administratívnu spoluprácu schválil funkčné a technické špecifikácie.

12 V prípade viac ako jedného identifikačného čísla pre DPH prideleného členským štátom (štátmi) ako neusadenej zdaniteľnej osobe použite kolónku 15.1, 15.2 atď.