Metodický pokyn k predmetu poplatku za rozvoj podľa § 3 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

uskutočneniu nemá námietky (ďalej len „oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe“)

Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. To znamená, že pri ohlásenej stavbe stavebný úrad nevydáva rozhodnutie, iba písomné oznámenie, v ktorom uvedie, že proti jej uskutočneniu nemá námietky. Až na základe písomného oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe môže stavebník začať uskutočňovať stavbu, stavebné úpravy a udržiavacie práce.

V prípade, ak sa nová stavba stavia na pozemku odstránenej stavby, predmetom poplatku je rozdiel medzi podlahovou plochou novej stavby a odstránenej stavby, za predpokladu, že nadväzujúce stavebné povolenie na novú stavbu nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariadilo alebo povolilo odstránenie stavby. Príklad č. 1: Stavebný úrad povolil vlastníkovi administratívnej budovy odstrániť túto stavbu rozhodnutím o odstránení stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.3.2016. Stavebník stavbu odstránil a na jej mieste sa rozhodol postaviť novú administratívnu budovu. Žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu novej administratívnej budovy podá v decembri 2019 a stavebný úrad na túto stavbu vydá stavebné povolenie, ktoré nadobudne právoplatnosť 28.2.2020. Pretože stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť do 4 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení odstránenia pôvodnej stavby administratívnej budovy, predmetom poplatku je iba rozdiel medzi podlahovou plochou stavby novej a odstránenej administratívnej budovy. V prípade, že nadväzujúce stavebné povolenie na stavbu novej administratívnej budovy nadobudne právoplatnosť po uplynutí 4 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení odstránenia pôvodnej stavby administratívnej budovy (v tomto prípade 16.3.2020 a neskôr), predmetom poplatku je výmera podlahovej plochy stavby novej administratívnej budovy.

úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona predmetom poplatku nie je údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu, ak sa pri nej nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Pri údržbe, oprave, rekonštrukcii alebo modernizácii bytového domu zákon zaviedol odkaz 3d) na § 2 ods. 2 a 9 až 12 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“)

Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. vymedzuje bytový dom, ktorým sa rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti bytového domu a spoločné zariadenia tohto bytového domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ustanovenie § 2 v odsekoch 9 až 12 zákona č. 182/1993 Z. z. upravuje pojmy údržba, oprava, rekonštrukcia a modernizácia. Údržbou sa rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí bytového domu, spoločných zariadení bytového domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou. Opravou sa rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí bytového domu, spoločných zariadení bytového domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu.

Rekonštrukciou sa rozumejú zásahy do spoločných častí bytového domu, spoločných zariadení bytového domu a príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch. Modernizáciou sa rozumie obnova, zlepšenie alebo rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva. Príklad č. 2: Stavebný úrad povolil stavebníkovi stavebným povolením opravu a zateplenie bytového domu. Ak uskutočnením opravy a zateplenia bytového domu nevznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha, t. j. nemení sa úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov, nie je oprava a zateplenie stavby bytového domu predmetom poplatku napriek tomu, že bolo na túto stavbu vydané stavebné povolenie. Príklad č. 3: Fyzická osoba vlastní bytový dom. Stavebný úrad nariadil vlastníkovi odstrániť stavbu bytového domu rozhodnutím o odstránení stavby. Stavebník odstránil nadzemnú časť bytového domu, základy ponechal. Následne požiadal o vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad vydal stavebné povolenie, ktorým stavebníkovi povolil rekonštrukciu bytového domu so šiestimi bytovými jednotkami. Napriek právoplatnému stavebnému povoleniu, ktorým je povolená rekonštrukcia bytového domu so šiestimi bytovými jednotkami, v skutočnosti ide o novú stavbu bytového domu na pôvodných základoch. V uvedenom prípade sa nejedná o zásahy do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu a príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch a nedochádza k samotnej rekonštrukcii bytového domu podľa § 2 ods. 11 zákona č. 182/1993 Z. z., pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Preto sa na stavbu nevzťahuje negatívne vymedzenie predmetu poplatku uvedené v § 3 ods. 3 písm. a) zákona. Pri posúdení, aká výmera podlahovej plochy stavby je predmetom poplatku, sa postupuje podľa Príkladu č. 1.

ktorej sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania Predmetom poplatku nie je údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby ako je bytový dom, za podmienky, že sa pri nej nemení výmera podlahovej plochy ani účel jej užívania.

 bod 1 - stavba alebo časť stavby sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately K sociálnemu bývaniu je zavedený odkaz 4) na § 21 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného ustanovenia sociálne bývanie je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na primerané a ľudsky dôstojné bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Sociálne bývanie je aj bývanie alebo ubytovanie financované s použitím verejných prostriedkov a poskytované v rámci starostlivosti podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z.)

Sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu upravuje § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie

- ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru, - výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí, - náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine. Sociálna kuratela je súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba. Ak je stavba alebo jej časť stavbou na sociálne bývanie, alebo ak stavba alebo jej časť slúži na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nie je takáto stavba alebo jej časť predmetom poplatku.

 bod 2 - stavba alebo časť stavby zdravotníckeho zariadenia

Zdravotníckym zariadením podľa § 7 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti a lekárenskej starostlivosti. Zákon k zdravotníckemu zariadeniu zaviedol odkaz 5) na § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti sú nemocnica (všeobecná, špecializovaná), liečebňa, hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečebné kúpele, kúpeľná liečebňa a zariadenie biomedicínskeho výskumu. Ak stavba alebo časť stavby je zdravotníckym zariadením podľa § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., nie je táto stavba alebo jej časť predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 2 zákona.

Pretože zákon v poznámke pod čiarou k odkazu 5) uviedol iba § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. (vymedzenie zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti), na ostatné zdravotnícke zariadenia, t. j. na zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktoré upravuje § 7 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. (napr. ambulancia, zariadenie na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, stacionár, poliklinika, agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, mobilný hospic, tkanivové zariadenie, referenčné laboratórium) a na zdravotnícke zariadenia lekárenskej starostlivosti uvedené v § 7 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z., sa negatívne vymedzenie predmetu poplatku uvedené v § 3 ods. 3 písm. c) bodu 2 zákona nevzťahuje.

 bod 3 - stavba alebo časť stavby slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie,

na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy Ďalšie stavby alebo ich časti, ktoré nie sú predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona slúžia materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy. Materskú školu upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 28 ods. 1 školského zákona materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí. Základné vzdelanie upravuje § 16 ods. 3 školského zákona, podľa ktorého sa základné vzdelanie člení na primárne vzdelanie a nižšie stredné vzdelanie, ktoré sa získava v základnej škole a v strednej škole. Stredné vzdelanie upravuje § 16 ods. 4 školského zákona, ktoré sa člení na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré sa získavajú v strednej odbornej škole, v odbornom učilišti, v praktickej škole, v škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole a v štvorročnom alebo osemročnom gymnáziu. Vyššie odborné vzdelanie upravuje § 16 ods. 5 školského zákona, ktoré sa získava v strednej odbornej škole a v konzervatóriu a v škole umeleckého priemyslu. Ak stavebným povolením, rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby alebo oznámením stavebného úradu k ohlásenej stavbe je povolená stavba slúžiaca materskej škole, základnej škole, strednej škole, strednej odbornej škole, odbornému učilišťu, praktickej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole alebo štvorročnému alebo osemročnému gymnáziu, alebo konzervatóriu, takáto škola alebo časť školy nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona. Vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách Vysoké školy upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 131/2002 Z. z.“)

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. vysoké školy sú verejné vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky, štátne vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky, súkromné vysoké školy a zahraničné vysoké školy so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie („ďalej len zahraničné vysoké školy“)

Pretože podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona predmetom poplatku nie je stavba alebo časť stavby slúžiaca na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, negatívne vymedzenie predmetu poplatku sa vzťahuje iba na verejné vysoké školy alebo ich časti slúžiace na vysokoškolské vzdelávanie; na ostatné typy vysokých škôl (štátne vysoké školy, súkromné vysoké školy a zahraničné vysoké školy) sa uvedené ustanovenie nevzťahuje.

Poznámka: Napriek tomu, že štátne vysoké školy sú predmetom poplatku, štát ako poplatník poplatku, ktorý v pozícii stavebníka uskutočňuje stavbu na území Slovenskej republiky, nie je podľa § 5 ods. 2 zákona poplatníkom poplatku, a preto ani štátne vysoké školy nepodliehajú poplatku. Dielne a pracoviská praktického vyučovania K dielňam a pracoviskám praktického vyučovania je zavedený odkaz 7a), ku ktorému sa v poznámke pod čiarou uvádza § 6 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2018 Z. z. (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní“)

Podľa uvedeného ustanovenia odborný výcvik alebo odbornú prax vykonáva žiak v dielni, na pracovisku zamestnávateľa a na pracovisku praktického vyučovania, ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania. Praktické cvičenie vykonáva žiak v strednej odbornej škole. Ak to vyžaduje charakter cvičnej práce, praktické cvičenie sa môže vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania. Ak to vyžaduje charakter povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností, na ktoré sa žiak v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom učebnom odbore pripravuje, môže sa odborný výcvik alebo odborná prax dočasne vykonávať aj na inom mieste výkonu produktívnej práce; povinnosť dodržiavať podmienky výkonu praktického vyučovania podľa tohto zákona tým nie je dotknutá. Na základe uvedeného, ak je na stavbu slúžiacu dielni alebo pracovisku praktického vyučovania alebo na ich časť vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe, uvedené stavby alebo ich časti nie sú predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona. Napriek tomu, že odborná prax alebo odborný výcvik sa vykonáva okrem dielní a pracovísk praktického vyučovania aj na pracovisku zamestnávateľa, na stavby alebo ich časti slúžiace pracovisku zamestnávateľa sa negatívne vymedzenie upravené v § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona nevzťahuje, pretože takéto stavby alebo ich časti toto ustanovenie neupravuje. Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy Špecializované výučbové zariadenia verejných vysokých škôl upravuje § 35 ods. 1 až 3 zákona č. 131/2002 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy slúži na praktickú výučbu v študijných odboroch, ktoré takúto výučbu vyžadujú. Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy je súčasť verejnej vysokej školy alebo jej fakulty, samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo samostatná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou má verejná vysoká škola uzatvorenú zmluvu o praktickej výučbe, alebo pracovisko takejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Špecializovaným výučbovým zariadením môže byť najmä zdravotnícke zariadenie, cvičná škola a cvičné školské zariadenie, vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iný vysokoškolský podnik, kňazský seminár. Špecializovaným výučbovým zariadením verejnej vysokej školy je aj zdravotnícke zariadenie, v ktorom má verejná vysoká škola podiel na akciách podľa osobitného predpisu, ak slúži na účel praktickej výučby. Ak stavba alebo jej časť slúži vyššie uvedenému špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy, nie je takáto stavba alebo jej časť predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona.

 bod 4 - stavba alebo časť stavby slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb Zákon k sociálnym službám zaviedol odkaz 8), ktorý v poznámke pod čiarou odkazuje na zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z. z.“)

Sociálnu službu vymedzuje § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z., ktorou je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny, zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri starostlivosti o dieťa. Zákon č. 448/2008 Z. z. rozdeľuje sociálnu službu podľa druhu, formy a rozsahu jej poskytovania. V § 12 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. vymenúva druhy sociálnej služby, pričom pri niektorých druhoch sociálnej služby uvádza aj zariadenia, v ktorých sa jednotlivé druhy sociálnej služby poskytujú. Sociálne služby podľa druhu sú:

- sociálne služby krízovej intervencie poskytované v zariadeniach ako sú napr. nízkoprahové denné centrum, integračné centrum, komunitné centrum, nocľaháreň, útulok, domov na polceste a zariadenie núdzového bývania, - sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, - sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku poskytované napr. v zariadení podporovaného bývania, v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári a pod., - sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, - podporné služby poskytované napr. v dennom centre, v jedálni, v práčovni, v stredisku osobnej hygieny. Ak stavby alebo ich časti slúžia zariadeniam sociálnych služieb na vykonávanie vyššie uvedených činností sociálnych služieb, nie sú tieto stavby alebo ich časti predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 4 zákona.

 bod 5 - stavba alebo časť stavby slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví

a náboženských spoločností registrovaných štátom Cirkvi a náboženské spoločnosti ako aj ich registráciu upravuje zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/1991 Zb.“)

Podľa § 4 zákona č. 308/1991 Zb. cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnické osoby. Štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované.

Pojem náboženský obrad nevymedzujú osobitné predpisy. Je možné však konštatovať, že náboženský obrad je súhrnom všetkých vonkajších i vnútorných úkonov, ktorými jednotlivec alebo spoločenstvo vyjadruje svoj vzťah k Bohu. Je prejavom osobnej alebo skupinovej bohopocty. Pokiaľ možno uviesť, že náboženský obrad je akt vykonávania vierovyznania v rôznorodej forme (bohoslužba, modlitba, adorácia, obetovanie darov, vysviacka a pod.) s prístupom veriacich v priestoroch na to určených, potom predmetom negatívneho vymedzenia predmetu poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 5 zákona je aj iný priestor ako kostol, kaplnka a pod. Pretože zámerom zákonodarcu nebolo sústredenie negatívneho vymedzenia predmetu poplatku vzťahujúceho sa k stavbám alebo ich častiam slúžiacim na vykonávanie náboženských obradov „an block“, predmetom poplatku podľa uvedeného ustanovenia nie sú iba také stavby alebo ich časti, v ktorých sú vykonávané náboženské obrady a nie svetské činnosti. Napr. ak ide o stavbu kláštora, časť stavby, v ktorej sa vykonávajú náboženské obrady, nie je predmetom poplatku; na časti stavby predstavujúce svetské činnosti - technické zázemie, sklady materiálu, zásob potravín, archivovanie dokumentov a pod., sa negatívne vymedzenie predmetu poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 5 zákona nevzťahuje.

 bod 6 - stavba alebo časť stavby slúžiaca na obranu štátu Podľa § 139b ods. 10 stavebného zákona stavbami pre obranu štátu sú stavby na zabezpečenie obrany štátu, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu, nedotknuteľnosti hraníc, zachovávania mieru, plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru a spravodajského zabezpečenia obrany podľa zákona, ktoré slúžia na plnenie úloh ministerstva obrany, ozbrojeným silám Slovenskej republiky, rozpočtovým organizáciám, príspevkovým organizáciám, akciovým spoločnostiam a štátnym podnikom v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany. Ak stavby alebo ich časti slúžia na vyššie uvedené účely, t. j. na obranu štátu, nie sú tieto stavby alebo ich časti predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 6 zákona.

 bod 7 - stavba alebo časť stavby slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho

strediska Múzeá a galérie upravuje § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Múzeum je špecializovaná právnická osoba alebo organizačný útvar právnickej osoby, ktorá na základe prieskumu a vedeckého výskumu v súlade so svojím zameraním a špecializáciou nadobúda predmety kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje verejnosti najmä na účely štúdia, poznávania, vzdelávania a estetického zážitku špecifickými prostriedkami múzejnej komunikácie. Galéria je špecializovaná právnická osoba alebo organizačný útvar právnickej osoby, ktorá na základe vedeckého výskumu v súlade so svojím zameraním a špecializáciou nadobúda, odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje zbierkové predmety zo všetkých disciplín vizuálneho umenia a realizuje tvorivé a umelecké výstupy a prezentácie. Knižnicu vymedzuje § 1 a 2 zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona

č. 38/2014 Z. z., ktorou je kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá dopĺňa, odborne eviduje, spracováva, uchováva, ochraňuje, využíva a sprístupňuje svoj knižničný fond, poskytuje knižnično- informačné služby, napomáha uspokojovať kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby používateľov a podporuje ich celoživotné vzdelávanie, informačnú gramotnosť, tvorivý osobný rozvoj a jazykovú rozmanitosť. Knižnice, ktoré poskytujú knižnično-informačné služby používateľom, sú evidované v Zozname knižníc Slovenskej republiky. Kultúrne stredisko neupravujú osobitné predpisy. Kultúrne stredisko je spravidla zriadené obcou alebo samosprávnym krajom. Jeho základným poslaním je vytváranie podmienok pre činnosť jednotlivcov i kolektívov posilňujúcich národnú a kultúrnu identitu, prinášajúcich hodnoty v oblasti miestnej kultúry, folklóru, tradičnej ľudovej tvorby, záujmovo umeleckej činnosti a vzdelávania, osvety v oblasti duchovného rastu a nového životného štýlu, pre podujatia podporujúce slobodný dialóg kultúr a lepšiu propagáciu slovenskej kultúry v zahraničí, elektronické spracovanie informácií o regionálnej kultúre a ich ponuka, projektová činnosť, profesionalizácia vzťahov s verejnosťou, užšie prepojenie kultúrnych aktivít s cestovným ruchom a pod. Ak je na stavbu slúžiacu múzeu, galérii, knižnici alebo kultúrnemu stredisku alebo na časť stavby slúžiacej týmto ustanovizniam vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe, uvedené stavby alebo ich časti nie sú predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 7 zákona.

 bod 8 - stavba alebo časť stavby slúžiaca na športové účely Šport je realizovaná forma fyzickej aktivity alebo zručnosti, ktorej účelom je snaha rekreovať sa: pre súťaženie, pre vlastné potešenie, pre dosiahnutie dokonalosti, pre vývoj zručnosti alebo pre akúkoľvek kombináciu týchto cieľov. Športové aktivity sa spravidla realizujú v stavbách slúžiacich na športové účely (detské a školské ihriská, telocvične, tenisové, bedmintonové, squashové haly, futbalové ihriská, zimné štadióny, a pod.)

Ak je na stavbu alebo jej časť slúžiacu na športové účely vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe, nie sú tieto stavby alebo ich časti predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 8 zákona.

 bod 9 - stavba alebo časť stavby s osvedčením o významnej investícii podľa osobitného

predpisu v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 Predmetom poplatku nie sú ani stavby alebo ich časti s osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona. K osobitnému predpisu je zavedený odkaz 8a), ktorý odkazuje na zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“). Významná investícia podľa § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur investičných nákladov, ak je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest a vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Významnou investíciou je aj stavba, ktorej

výstavbu bude zabezpečovať podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Ak investícia bude realizovaná na území okresu, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti najmenej 15 % podľa údajov zverejňovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k poslednému dňu kalendárneho polroka predchádzajúceho kalendárnemu polroku, v ktorom bola predložená žiadosť, suma uvedená v odseku 2 sa znižuje na polovicu. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a k návrhu na začatie stavebného konania. K stavebnému konaniu je zavedený odkaz 1c) na § 58 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. To znamená, že ak má byť stavba významnou investíciou, stavebník je povinný spolu so žiadosťou o stavebné povolenie predložiť stavebnému úradu aj osvedčenie o významnej investícii vydané príslušným ministerstvom. Ak stavebník nepredloží stavebnému úradu osvedčenie o významnej investícii najneskôr pred vydaním stavebného povolenia na stavbu (napr. preto, že príslušné ministerstvo osvedčenie o významnej investícii ešte nevydalo), stavebný úrad vydá stavebné povolenie na bežnú stavbu, nie na stavbu slúžiacu významnej investícii. Pretože vznik poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona sa viaže na deň nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, ktorým sa stavba významnej investície alebo jej časť povolila a súčasne negatívne vymedzenie predmetu poplatku upravené v § 3 ods. 3 písm. c) bod 9 zákona sa vzťahuje iba na takú stavbu významnej investície alebo jej časť, ktorá je ako významná investícia povolená právoplatným stavebným povolením ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti, osvedčenie o významnej investícii vydané po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia nie je možné na účely vyrubenia poplatku akceptovať. Osvedčenie vydané po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia nie je možné akceptovať ani v prípade, ak stavebník predloží toto osvedčenie dodatočne pri preskúmavaní rozhodnutia o vyrubení poplatku v rámci opravných prostriedkov, nakoľko vznik poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona sa viaže na deň nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, ktorým sa stavba významnej investície povoľuje. Ak stavebník predloží stavebnému úradu osvedčenie o významnej investícii najneskôr pred vydaním stavebného povolenia a stavebný úrad stavbu významnej investície alebo jej časti povolí právoplatným stavebným povolením (v stavebnom povolení je táto skutočnosť zohľadnená), stavba významnej investície alebo jej časti nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod 9 zákona.

záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2 Ak stavba skleníka (skleník je stavba slúžiaca na pestovanie rastlín, ktoré vyžadujú špecifické klimatické podmienky, predovšetkým vyššiu teplotu ako má okolie a vlhkosť vzduchu) spĺňa podmienky predmetu poplatku a je umiestnená na pozemku, ktorý je v katastri nehnuteľností evidovaný ako druh pozemku orná pôda alebo záhrada a zároveň podlahová plocha skleníka má výmeru do 1 000 m2, v takomto prípade stavba skleníka nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona.

Ak je stavba skleníka postavená na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrada, ale podlahová plocha skleníka má výmeru 1 000 m2 a viac, alebo ak stavba skleníka má výmeru do 1 000 m2 ale je umiestnená na inom druhu pozemku ako je orná pôda alebo záhrada, v takomto prípade je celý skleník predmetom poplatku.

plochy do 1 000 m2, ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou Ak je stavba skleníka určená na hydroponické pestovanie rastlín (ide o pestovanie rastlín bez pôdneho substrátu, pričom rastliny prijímajú potrebné živiny a vlahu zo špeciálneho vodného roztoku), výmera podlahovej plochy skleníka je do 1 000 m2 a zároveň je vykurovaný geotermálnou energiou (má pôvod v horúcom jadre Zeme, z ktorého uniká teplo cez vulkanické pukliny v horninách, ktoré sa prejavujú ako erupcie sopiek, gejzírov, horúcich prameňov, či parných výronov, súhrnne často označované ako geotermálne procesy; zaraďuje sa medzi obnoviteľné zdroje energie), nie je stavba skleníka predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. e) zákona. Ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou a je určený na hydroponické pestovanie rastlín, pričom výmera jeho podlahovej plochy je 1 000 m2 a viac, v takom prípade sa na skleník nevzťahuje § 3 ods. 3 písm. e) zákona a celý skleník je predmetom poplatku.

pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m2 Ak je na stavbu na pôdohospodársku produkciu (pôdohospodárska produkcia zahŕňa priemyselne nespracované výrobky poľnohospodárskej a lesníckej výroby, produkty chovu zvierat a rýb, rybolovu a poľovníctva) alebo na stavbu využívanú na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe, nie sú tieto stavby predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. f) zákona za podmienky, že výmera podlahovej plochy takejto stavby je do 1 500 m2. Ak má stavba na pôdohospodársku produkciu alebo na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie výmeru podlahovej plochy 1 500 m2 a viac, v takomto prípade je celá stavba predmetom poplatku.

Príklad č. 4 Fyzická osoba je od r. 2013 vlastníkom stavby skleníka o výmere podlahovej plochy 800 m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Jedľoviny na parcele č. 275 zapísanej v katastri nehnuteľností ako druh pozemku záhrada. V marci 2020 nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie, ktorým stavebný úrad povolil stavebníkovi stavbu ďalšieho skleníka o výmere podlahovej plochy 900 m2 na tej istej parcele a v tom istom katastrálnom území v akom sa nachádza 1. skleník. Pretože stavebník už je vlastníkom jedného skleníka a realizuje ďalšiu stavbu skleníka s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, podľa § 3 ods. 4 zákona sa na ďalší skleník nevzťahuje § 3 ods. 3 písm. d) zákona, a preto je tento skleník predmetom poplatku. Príklad č. 5: Stavebný úrad povolil stavebníkovi stavbu skleníka o výmere podlahovej plochy 800 m2 na parcele č. 175, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná v katastrálnom území Jedľoviny ako druh pozemku záhrada. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.1.2020. Vo februári 2020 nadobudlo právoplatnosť druhé stavebné povolenie pre toho istého stavebníka, ktorým bola povolená stavba ďalšieho skleníka o výmere podlahovej plochy 900 m2 na tom istom pozemku a v tom istom katastrálnom území obce. V čase vydania 2. stavebného povolenia nebola stavba 1. skleníka dokončená. Oba skleníky spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona (výmera do 1 000 m2 a druh pozemku záhrada)

Pretože stavebník uskutočňuje súčasne stavby 2 skleníkov s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, podľa § 3 ods. 4 zákona sa na stavbu ďalšieho skleníka (povolený 2. stavebným povolením) nevzťahuje § 3 ods. 3 písm. d) zákona, a preto je stavba ďalšieho skleníka predmetom poplatku. Negatívne vymedzenie uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona sa vzťahuje iba na stavbu 1. skleníka, a preto iba táto stavba nie je predmetom poplatku. Príklad č. 6: Stavebníkovi vydal stavebný úrad dve stavebné povolenia, ktoré nadobudli právoplatnosť v ten istý deň. Jedným stavebným povolením bola povolená stavba skleníka s výmerou podlahovej plochy 800 m2 a druhým stavebným povolením bola povolená stavba skleníka s výmerou podlahovej plochy 900 m2. Stavby skleníkov budú umiestnené na parcele č. 375, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako druh orná pôda a nachádza sa v katastrálnom území obce. Obidve stavby skleníkov spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona (výmera do 1 000 m2 a druh pozemku orná pôda)

Ak obidve stavby skleníkov spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona, je potrebné ďalej postupovať podľa § 3 ods. 4 zákona, podľa ktorého ak stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, na ďalšiu stavbu skleníka sa § 3 ods. 3 písm. d) zákona nevzťahuje. Zákon však neupravuje, ktorá stavba skleníka je „ďalšou stavbou“, ak obidve stavebné povolenia nadobudnú právoplatnosť v ten istý deň. V takomto prípade je potrebné postupovať v intenciách pravidla „čo je výhodnejšie pre poplatníka“. To znamená, že za ďalšiu stavbu, na ktorú sa nevzťahuje § 3 ods. 3 písm. d) zákona sa považuje tá stavba skleníka, ktorá má menšiu výmeru podlahovej plochy. Táto stavba bude predmetom poplatku a z nej sa poplatníkovi vyrubí poplatok. Na stavbu skleníka s väčšou výmerou sa bude vzťahovať § 3 ods. 3 písm. d) zákona, a preto táto stavba nebude predmetom poplatku. Príklad č.7: Stavebníkovi vydal stavebný úrad jedno stavebné povolenie na stavbu 3 skleníkov, z ktorých jeden má výmeru podlahovej plochy 800 m2, druhý 900 m2 a tretí 1 100 m2. Stavby skleníkov budú umiestnené na parcele č. 375, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako druh orná pôda a nachádza sa v katastrálnom území obce. Na účely výpočtu poplatku je potrebné najskôr určiť, ktoré zo stavieb uvedených v stavebnom povolení sú a ktoré nie sú predmetom poplatku. Stavba 3. skleníka nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona (výmera je viac ako 1 000 m2), preto 3. skleník je

predmetom poplatku. Stavby 1. a 2. skleníka spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona (výmera do 1 000 m2 a druh pozemku orná pôda). Napriek tomu, že 1. a 2. skleník spĺňajú podmienky vymedzené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona a zároveň ide o stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, ďalej je potrebné postupovať podľa § 3 ods. 4 zákona a určiť z nich „ďalšiu stavbu“, na ktorú sa § 3 ods. 3 písm. d) zákona nevzťahuje. Ktorá stavba skleníka sa považuje za „ďalšiu stavbu“, na ktorú sa nevzťahuje § 3 ods. 3 písm. e) zákona, vysvetľuje príklad č. 5. V tomto prípade sa § 3 ods. 3 písm. d) zákona nevzťahuje na stavbu 1. skleníka o výmere 800 m2, a preto je stavba 1. skleníka predmetom poplatku. Negatívne vymedzenie uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona sa vzťahuje iba na stavbu 2. skleníka o výmere podlahovej plochy 900 m2, a preto táto stavba nie je predmetom poplatku. Na základe tejto analýzy sú stavby 1. a 3. skleníka predmetom poplatku, stavba 2. skleníka nie je predmetom poplatku. Na účely výpočtu poplatku je potrebné ďalej postupovať podľa § 8 ods. 3 zákona, podľa ktorého sa viacero stavebných objektov uvedených v jednom stavebnom povolení, ktoré sú predmetom poplatku, považuje na účely výpočtu poplatku za jednu stavbu. Preto sa v tomto prípade výmera podlahových plôch 1. a 3. skleníka spočíta do jednej výmery (1 900 m2)

Táto výmera je základom poplatku, ktorý sa pri výpočte poplatku podľa § 8 ods. 1 zákona zníži o 60 m2. Príklad č. 8: Stavebný úrad povolil stavebníkovi jedným stavebným povolením dve stavby - stavbu skleníka o výmere 800 m2 a stavbu využívanú na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie o výmere 1 200 m2. Stavby skleníka aj skladu budú umiestnené na parcele č. 475, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako druh pozemku orná pôda a nachádza sa v katastrálnom území Jedľoviny. Stavba skleníka spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona (výmera do 1 000 m2 a druh pozemku orná pôda), stavba skladu spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. f) zákona (príslušný účel využitia stavby a výmera do 1 500 m2)

Podľa § 8 ods. 3 zákona sa viacero stavebných objektov uvedených v jednom stavebnom povolení považuje na účely výpočtu poplatku za jednu stavbu. Napriek tomu, že stavebník realizuje súčasne 2 stavby (skleník a sklad) v tom istom katastrálnom území, neuskutočňuje stavby s rovnakým využitím, a preto nie je možné v tomto prípade uplatniť § 3 ods. 4 zákona. Na stavbu skleníka sa vzťahuje § 3 ods. 3 písm. d) zákona a na stavbu skladu sa vzťahuje § 3 ods. 3 písm. f) zákona, a preto ani jedna zo stavieb nie je predmetom poplatku.

Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky December 2019