Metodický pokyn k sadzbe poplatku za rozvoj podľa § 7 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z.

5/MD/2019/MP - Metodický pokyn k sadzbe poplatku za rozvoj podľa § 7 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z.

Úvod 1. Ustanovenie sadzby poplatku a jej zmeny VZN a určenie výšky sadzby poplatku 2. Spôsoby ustanovenia sadzby poplatku alebo jej zmeny 2.1 Sadzba poplatku podľa § 7 ods. 1 zákona 2.2 Sadzby poplatku rôzne pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona 2.3 Sadzby poplatku ustanovené rôzne pre katastrálne územia obce alebo pre jednotlivé časti 2.4 Sadzby poplatku ustanovené kombináciou predchádzajúcich spôsobov 3. Použitie sadzby poplatku v závislosti od členenia stavieb podľa § 7 ods. 2 zákona 3.1 Zaradenie stavieb podľa členenia uvedeného v § 7 ods. 2 zákona 3.2 Zaradenie stavieb slúžiacich na viaceré účely podľa členenia stavieb podľa § 7 ods. 2 zákona Úvod Dňa 1.11.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 7 upravil sadzbu poplatku za rozvoj (ďalej len „poplatok“)

Uvedené ustanovenie upravilo minimálnu a maximálnu výšku sadzby poplatku od 10 eur do 35 eur, členenie stavieb, pre ktoré obec môže ustanoviť rôzne sadzby poplatku, možnosť ustanoviť alebo zmeniť sadzbu poplatku rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti ako aj možnosť ustanoviť všeobecne záväzným nariadením obce (ďalej len „VZN“) sadzbu poplatku výlučne k 1. januáru. Ustanovenie § 7 bolo s účinnosťou od 31.12.2016 zmenené a doplnené zákonom č. 375/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“)

Zmena ustanovenia spočíva v znížení minimálnej výšky sadzby poplatku z 10 eur na 3 eurá. Zároveň sa v ustanovení dopĺňa možnosť nielen ustanoviť ale aj zmeniť sadzbu poplatku VZN k 1. januáru. Ustanoviť alebo zmeniť sadzbu poplatku VZN sa umožňuje v roku 2017 aj v priebehu roka, ak obec prvýkrát zavedie poplatok VZN počas roku 2017, najskôr však ku dňu účinnosti takéhoto VZN. Zároveň sa umožňuje obci neustanoviť VZN sadzbu poplatku pre všetky stavby uvedené v § 7 ods. 2 zákona. Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotnú aplikáciu novelizovaného § 7 zákona najmä pri preskúmavaní rozhodnutí obcí v rámci opravných prostriedkov Finančným riaditeľstvom SR, ako aj pri poskytovaní informácií daňovým subjektom a obciam.

takéhoto VZN. Ak obec ustanovila poplatok aj sadzbu poplatku VZN s účinnosťou od 1. januára 2017, takto ustanovenú sadzbu poplatku nie je možné v priebehu roka 2017 zmeniť VZN, pretože obec poplatok nezaviedla prvýkrát v priebehu roka 2017. Obec môže sadzbu poplatku ustanoviť presnou sumou iba z rozpätia, ktoré upravuje zákon. Dolná hranica sadzby poplatku je určená zákonom vo výške 3 eurá za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby a horná hranica vo výške 35 eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

Príklad č. 1:

Obec vo VZN s účinnosťou k 1. januáru kalendárneho roka ustanoví poplatok pre celé územie obce. Ak vo VZN ustanoví jednu sadzbu poplatku napr. vo výške 25 eur/m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, takto ustanovená sadzba poplatku je v súlade s § 7 ods. 1 zákona, pretože je ustanovená v zákonom stanovenom rozmedzí od 3 do 35 eur/m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

Príklad č. 2:

Obec vo VZN s účinnosťou k 1. januáru kalendárneho roka ustanoví poplatok iba pre jednotlivú časť obce a súčasne vymedzí jednotlivú časť obce tak, aby spĺňala kritériá vyplývajúce z § 17a zákona o miestnych daniach. Pre jednotlivú časť obce určí jednu sadzbu poplatku napr. vo výške 35 eur/m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Pretože správca poplatku ustanovil poplatok iba pre jednotlivú časť obce, zvyšná časť územia obce poplatku nepodlieha.

Príklad č. 3:

Obec ustanoví VZN s účinnosťou k 1. januáru kalendárneho roka poplatok pre celé územie obce

Pretože obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku pre všetky stavby uvedené v § 7 ods. 2 písm. a) až e) zákona (sadzbu poplatku obec neustanovila pre stavby podľa písm. b/ a c/), takto ustanovená sadzba poplatku je v súlade s § 7 ods. 2 a 5 zákona.

Príklad č. 4:

Obec ustanoví VZN poplatok pre celé územie obce, pričom územie obce tvoria 2 katastrálne územia,

KÚ 1 a KÚ 2. Vo VZN s účinnosťou k 1. januáru kalendárneho roka môže ustanoviť sadzby poplatku

nasledovne: - pre KÚ 1 ustanoví jednu sadzbu poplatku a pre KÚ 2 ustanoví druhú sadzbu poplatku alebo - pre KÚ 1 ustanoví jednu sadzbu poplatku a pre KÚ 2 ustanoví sadzby poplatku pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona alebo - pre KÚ 1 ustanoví sadzby poplatku pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona a pre KÚ 2 ustanoví jednu sadzbu poplatku alebo - pre KÚ 1 ustanoví sadzby poplatku pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona a aj pre KÚ 2 ustanoví sadzby poplatku pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona.

Príklad č. 5:

Obec tvoria dve katastrálne územia - KÚ 1 a KÚ 2, pre ktoré obec ustanoví poplatok VZN. Vo VZN s účinnosťou k 1. januáru kalendárneho roka súčasne obec ustanoví pre KÚ 1 jednu sadzbu poplatku a

Aj napriek tomu, že obec pre stavby zaradené podľa § 7 ods. 2 písm. b) sadzbu poplatku VZN neustanoví, sú takto ustanovené sadzby poplatku v súlade s § 7 zákona.

Pri ustanovení sadzby poplatku pre jednotlivé časti obce platia rovnaké princípy ako pri ustanovení sadzby poplatku pre katastrálne územia.

Príklad č. 6: Územie obce tvoria 2 katastrálne územia - KÚ 1 a KÚ 2. Obec vo VZN s účinnosťou k 1. januáru kalendárneho roka ustanoví poplatok pre KÚ 1 a pre jednotlivú časť obce nachádzajúcu sa mimo KÚ 1, ktorá spĺňa kritériá vyplývajúce z § 17a zákona o miestnych daniach. Obec môže v uvedenom prípade

ustanoviť sadzby poplatku jedným z nasledovných spôsobov: - pre KÚ 1 ustanoví jednu sadzbu poplatku a pre jednotlivú časť obce ustanoví druhú sadzbu poplatku alebo - pre KÚ 1 ustanoví jednu sadzbu poplatku a pre jednotlivú časť obce ustanoví sadzby poplatku pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona alebo - pre KÚ 1 ustanoví sadzby poplatku pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona a pre jednotlivú časť obce ustanoví jednu sadzbu poplatku alebo - pre KÚ 1 ustanoví sadzby poplatku pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona aj pre jednotlivú časť obce ustanoví sadzby poplatku pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona, pričom sadzby poplatku pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 môžu byť pre KÚ 1 a jednotlivú časť obce odlišné.

Pretože obec neustanovila poplatok pre KÚ 2, nemôže preň ustanoviť sadzbu poplatku, ani za stavby v tomto katastrálnom území, ktoré spĺňajú podmienky vymedzené v predmete poplatku podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona, poplatok vyrubiť.

Príklad č. 7:

Obec vo VZN s účinnosťou k 1. januáru kalendárneho roka ustanoví poplatok pre celé územie obce a súčasne vymedzí jednotlivú časť obce, ktorá spĺňa kritériá vyplývajúce z § 17a zákona o miestnych daniach. V uvedenom prípade pre územie obce môže ustanoviť napr. jednu sadzbu poplatku podľa § 7 ods. 1 zákona a pre jednotlivú časť obce ustanoviť sadzby poplatku rôzne pre stavby v členení podľa

Príklad č. 8:

Obec ustanoví VZN s účinnosťou k 1. januáru kalendárneho roka poplatok na území obce. Obec tvoria tri katastrálne územia - KÚ 1, KÚ 2 a KÚ 3, pričom pre KÚ 1 ustanoví sadzbu poplatku pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona, pre KÚ 2 neustanoví sadzbu poplatku a pre KÚ 3 ustanoví jednu samostatnú sadzbu poplatku. Súčasne obec vymedzí jednotlivú časť obce, ktorá spĺňa kritériá vyplývajúce z § 17a zákona o miestnych daniach a zasahuje do KÚ 2 aj KÚ 3. Aj pre jednotlivú časť obce ustanoví jednu sadzbu poplatku. Konkrétne sadzby poplatku môže ustanoviť obec VZN

Do tejto skupiny sa zaradia stavby určené na bývanie. Zákon pri stavbách na bývanie zaviedol odkaz 11), ktorý v poznámke pod čiarou uvádza § 43b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z. Uvedené ustanovenie upravuje:

 bytové domy Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.  rodinné domy Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Ak predmetom poplatku je stavba rodinného alebo bytového domu, zaradí sa podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona ako stavba na bývanie. Vzhľadom na zavedený odkaz k stavbám na bývanie nie je možné do tejto skupiny zaradiť ostatné budovy na bývanie, ktorými sú napr. detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov, útulky pre bezdomovcov a pod. Do tejto skupiny sa nezaradia ani kasárne, rekreačné chaty a ubytovacie zariadenia rôzneho typu. Do uvedenej skupiny sa nezaraďujú ani drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, pretože nie sú v tomto ustanovení uvedené a podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona nie sú ani predmetom poplatku.

stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu Do tejto skupiny sa zaraďujú:

 stavby na pôdohospodársku produkciu Pôdohospodárska produkcia zahŕňa priemyselne nespracované výrobky poľnohospodárskej a lesníckej výroby, produkty chovu zvierat a rýb, rybolovu a poľovníctva. Ide teda o stavby, v ktorých sú chované živé zvieratá (hydina, ošípané, ovce, kozy), príp. sa získavajú ich produkty (mlieko, vlna) a pod.  skleníky Skleník je stavba slúžiaca na umelé vytváranie a kontrolu vnútorných klimatických podmienok, najmä teplota a vlhkosť, vhodných pre pestovanie istých druhov rastlín, ktoré by pri vonkajších poveternostných podmienkach neprosperovali, resp. prosperovali horšie.  stavby pre vodné hospodárstvo Stavbami pre vodné hospodárstvo sú stavby a ich súčasti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou týchto stavieb sú aj ďalšie objekty, ktoré súvisia s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri ich prevádzke vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k ich činnosti. Takýmito stavbami sú napr. priehrady, vodné nádrže, rybníky, vodné elektrárne, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd, hydromelioračné stavby, stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné

účely a pod. Môže ísť aj o interiérový chov rýb a vodných produktov v umelých nádržiach v rámci pozemnej stavby. V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhoduje orgán štátnej vodnej správy. Poznámka: Mnohé z uvedených stavieb uvedené v tejto odrážke nespĺňajú podmienky predmetu poplatku vymedzené v § 3 zákona (napr. nie sú pozemnými stavbami), príp. za určitých podmienok nie sú predmetom poplatku (napr. podľa § 3 ods. 3 písm. e/ až g/ zákona), a preto sa nespoplatňujú.  stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb

na vlastnú administratívu Do tejto skupiny stavieb patria stavby, v ktorých sa uskladňuje vlastná pôdohospodárska produkcia a stavby, v ktorých sa má vykonávať vlastná administratívna činnosť fyzickej alebo právnickej osoby zaoberajúcej sa pôdohospodárstvom alebo vodným hospodárstvom. Ak sú stavby určené na niektorý z uvedených účelov, zaradia sa podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona.

administratívu Do tejto skupiny sa zaraďujú priemyselné stavby, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie a stavby na vlastnú administratívu. Zámerom je spoplatniť celú priemyselnú stavbu aj s jej príslušenstvom rovnakou sadzbou poplatku (t. j. nielen stavby, v ktorých sa priamo vyrába, ale aj stavby, v ktorých sa vyrobené alebo spracované výrobky alebo tovary uskladnia a stavby, v ktorých sa vykonáva vlastná administratívna činnosť poplatníka). Priemysel má niekoľko odvetví, a preto sa do tejto skupiny zaradia napr. stavby automobilového priemyslu, baníctva, energetiky, gumárenského priemyslu, hospodárenia s odpadom, hračkárskeho priemyslu, hudobného priemyslu, hutníctva, chemického priemyslu, lodiarstva, polygrafie, potravinárstva, spracovania dreva, stavebného priemyslu, textilníctva. Ak sa stavba realizuje na niektorý z uvedených účelov priemyselnej výroby, zaradí sa nielen táto stavba, ale aj stavba slúžiaca na uskladnenie výrobkov alebo tovarov, ako aj stavba administratívy súvisiaca s touto priemyselnou výrobou podľa § 7 ods. 2 písm. c) zákona.

a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a zárobkovou činnosťou (t. j. tie stavby, ktoré nie je možné zaradiť podľa § 7 ods. 2 písm. b) alebo písm. c) zákona), napr. stavby slúžiace veľkoobchodu a maloobchodu, stavby administratívy (tzv. biznis centrá), stavby hotelových a ubytovacích zariadení, čistiarní a práčovní, reklamných a marketingových služieb, bánk a pod.