Informácia k zákonu č. 369/2018 Z. z., k zákonu č. 323/2018 Z. z. a k zákonu č. 368/2018 Z. z., ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 29. 11. 2018 zákon č. 369/2018 Z. z. a dňa 23. 10. 2018 zákon č. 323/2018 Z. z. (ďalej len „novela zákona o DPH“) ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)

Zároveň zákonom č. 368/2018 Z. z. zo dňa 4. 12. 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, dochádza článkom IV k novelizovaniu zákona o DPH.

Jednotlivé ustanovenia novely zákona o DPH nadobúdajú účinnosť 1. 1. 2019, s výnimkou § 9a a § 22 ods. 10 zákona o DPH, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 10. 2019 a § 48c a § 48d zákona o DPH a prílohy č. 9 zákona o DPH, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 1. 2020 a § 74 zákona o DPH, ktorý nadobúda účinnosť 1. 4. 2019.

Jedným z primárnych cieľov novely zákona o DPH je prebrať do národnej legislatívy smernicu Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. 6. 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi a taktiež článok 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. 12. 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel Európskej únie pri zaobchádzaní s poukazmi, ktoré možno vymeniť za tovary alebo služby. Doteraz účinný zákon o DPH neobsahoval žiadne pravidlá daňového zaobchádzania s transakciami týkajúcimi sa poukazov.

Zavádza sa tiež limit obratu pre zdaniteľné osoby usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie, ktoré poskytujú digitálne služby nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte Európskej únie. Taktiež dochádza k transponovaniu ďalších zmien súvisiacich s poskytovaním digitálnych služieb.

Predmetom novely zákona sú tiež opatrenia na zabezpečenie efektívnejšieho výberu DPH, ktorými sú napríklad: spresnenie pravidiel pri bezodplatnom dodaní tovaru, zmena pravidiel pri dodaní stavby, zmena pravidiel pri nájme nehnuteľnosti, spresnenie opisu obstarávacej ceny investičného majetku a súvisiace zmeny, nové záznamové povinnosti alebo rozšírenie mechanizmu úpravy odpočítanej dane z dôvodu zmeny rozsahu použitia hmotného investičného majetku, pri kúpe ktorého platiteľ uplatnil odpočítanie dane len vo výške zodpovedajúcej rozsahu použitia tohto majetku na podnikanie.

Ostatné zmeny sú legislatívno-technického charakteru. Novelou zákona o DPH sa menia a dopĺňajú nasledovné ustanovenia zákona o DPH: 1. Registračná povinnosť - § 4 ods. 3, § 4 ods. 4 a § 4 ods. 7, § 85kg ods. 1 zákona o DPH

Novelizovaným znením zákona o DPH sa v § 4 ods. 3 zákona o DPH v súvislosti so zrušením inštitútu zloženia zábezpeky na daň vypúšťa 60-dňová lehota na vykonanie registrácie pre DPH, ktorá sa uplatňovala v prípade, ak zdaniteľná osoba bola povinná zložiť zábezpeku na daň. V zákone o DPH tak zostáva len jedna a to 21-dňová lehota na registráciu pre DPH.

V § 4 ods. 4 zákona o DPH sa odkaz na Obchodný zákonník vypúšťa z dôvodu, že pojem dodanie podniku prípadne časti podniku je pojmom Európskej únie a nie je opodstatnené, aby sa predaj podniku riadil výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka.

V § 4 ods. 7 zákona o DPH sa v súlade s článkom 288 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica 2006/112/ES“) zavádza nová definícia obratu. V definícii obratu platnej do 31. 12. 2018 sú použité pojmy „príjmy“ a „výnosy“, čo spôsobovalo nerovnaké podmienky pre zdaniteľné osoby, ktoré viedli podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré viedli jednoduché účtovníctvo. Z tohto dôvodu sa tieto pojmy nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb“, čo znamená, že do obratu sa zahrnie reálna hodnota dodaných tovarov a služieb, ktorá v podstate predstavuje protihodnotu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v čase ich dodania. Na základe novej definície sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol dodaný tovar alebo služba.

V súvislosti s novou definíciou obratu sa doplnilo v § 85kg ods. 1 zákona o DPH prechodné ustanovenie. Z prechodného ustanovenia vyplýva, že do obratu v znení účinnom od 1. 1. 2019 sa zahŕňa obrat dosiahnutý podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH v znení účinnom do 31. 12. 2018 a aj hodnota dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH v znení účinnom do 31. 12. 2018. Prechodným ustanovením je zabezpečené, aby nedochádzalo k zahrnutiu do obratu tej istej sumy duplicitne a na druhej strane k nezahrnutiu príjmov vzťahujúcich sa k dodaniam uskutočneným za 12 prechádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, za ktoré bude dosiahnutý príjem až po 1. 1. 2019. 2. Zrušenie inštitútu zábezpeky na DPH - § 4c zákona o DPH

Inštitút zábezpeky bol do zákona o DPH zavedený v roku 2012 pri registrácii rizikových zdaniteľných osôb za platiteľov DPH. Novelou zákona o DPH sa pristúpilo k zrušeniu tohto inštitútu, pretože stratil svoje opodstatnenie.

V súlade s prechodným ustanovením zákona o DPH sa všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na DPH vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pri ktorých nedošlo k uplynutiu 12 mesačnej lehoty odo dňa zloženia zábezpeky na DPH, zrušujú ex lege (zo zákona)

Daňový úrad vráti platiteľom DPH peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami najneskôr do 28. 2. 2019 za podmienky, že táto zábezpeka alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatkov na DPH. Pred vrátením daňový úrad primerane uplatní postup podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku. 3. Spresnenie pravidiel pri bezodplatnom dodaní tovaru - § 8 ods. 3 zákona o DPH

Úpravou § 8 ods. 3 zákona o DPH sa zavádza zdanenie bezodplatne dodaného tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorého nebol uplatnený odpočet DPH, avšak bola doň vložená súčasť, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bola daň odpočítaná. Za dodanie tovaru za protihodnotu sa považuje bezodplatné dodanie tohto tovaru v rozsahu oddanenej súčasti.

Pri určení základu dane vychádza platiteľ dane len z nákladov, ktoré súvisia s tou časťou tovaru, ktorou bol následne po kúpe alebo vytvorení zhodnotený. 4. Zavedenie harmonizovaných pravidiel na zaobchádzanie s poukazmi - § 9a, § 22 ods. 10, § 85kg ods. 3 zákona o DPH

Novelou zákona sa zavádzajú nové pravidlá uplatňovania DPH pri dodaní tovaru alebo služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy. Cieľom nových pravidiel je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahrňujúcich poukazy. V súlade s týmito pravidlami je poukaz vymedzený ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu za dodanie

tovaru alebo služby uvedených na poukaze. Zodpovedajúce tovary alebo služby, ktoré sa majú dodať, tak musia byť uvedené buď na samotnom poukaze, alebo v dokumentácii, ktorá s poukazom súvisí. Druhou alternatívou je, že na poukaze nie sú uvedené tovary a služby, ale je na nich uvedená totožnosť ich možných dodávateľov spolu s podmienkami použitia tohto nástroja.

V súlade so smernicou 2016/1065/ES, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi, sa rozlišuje uplatňovanie pravidiel DPH v závislosti od skutočnosti, či je možné daňové zaobchádzanie priraditeľné príslušnému dodaniu tovarov alebo služieb s istotou určiť už pri vystavení poukazu alebo nie. Ak je v čase vystavenia poukazu známe miesto dodania tovarov alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma prislúchajúcej dane na základe sadzby platnej za konkrétne tovary a služby, ide o jednoúčelový poukaz.

Zákon o DPH upravuje tri situácie, ktoré pri prevode jednoúčelového poukazu môžu nastať: - prevod jednoúčelového poukazu zdaniteľnou osobou konajúcou vo svojom mene sa na účely pravidiel DPH posúdi ako dodanie tovaru alebo služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje. Samotné odovzdanie tovaru alebo poskytnutie služby ich dodávateľom výmenou za poukaz sa za samostatnú transakciu pre účely zákona o DPH už nepovažuje; - rovnako sa prevod jednoúčelového poukazu posudzuje ako dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ak je jeho prevod vykonaný inou osobou, avšak v mene dodávateľa tovaru alebo služby. Daňová povinnosť vzniká dodávateľovi, v mene ktorého sa prevod uskutočnil a skutočná dodávka sa už nepovažuje za samostatnú transakciu; - ak jednoúčelový poukaz vystaví a vo svojom mene ďalej prevádza iná osoba ako dodávateľ tovarov alebo služieb, v tom prípade sa za dodanie považuje každý prevod jednoúčelového poukazu a má sa za to, že dodávateľ tovarov alebo služieb pri výmene za poukaz dodal tovar alebo službu vystaviteľovi jednoúčelového poukazu.

Základom dane pri prevode jednoúčelového poukazu je protihodnota, ktorú za jednoúčelový poukaz príjme osoba, ktorá ho prevádza.

Ak v čase vystavenie poukazu nie je známe miesto dodania tovaru alebo služby alebo nie je známa splatná daň, potom sa vystavený poukaz považuje za viacúčelový. Pri viacúčelových poukazoch je predmetom dane až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné poskytnutie služby ich dodávateľom výmenou za viacúčelový poukaz. Predchádzajúce prevody viacúčelového poukazu nepredstavujú transakciu zakladajúcu predmet dane. Dani z pridanej hodnoty však v prípade prevodu viacúčelového poukazu uskutočneného inou osobou ako dodávateľom tovaru alebo služby podliehajú súvisiace služby, ako napríklad distribučné alebo propagačné služby.

Určenie základu dane pri dodaní tovaru alebo služby za viacúčelový poukaz upravuje § 22 ods. 10 zákona o DPH bez toho, aby bol dotknutý § 22 ods. 1 zákona o DPH. Základom dane je suma, ktorú zákazník zaplatí za viacúčelový poukaz, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodávaný tovar alebo službu. Ak by dodávateľ tovaru alebo služby nedisponoval takouto informáciou, základom dane je suma rovnajúca sa nominálnej hodnote viacúčelového poukazu, ktorá je uvedená na poukaze alebo v súvisiacej dokumentácii, znížená o príslušnú sumu dane.

Nové pravidlá sa vzťahujú na poukazy vydané po 30. 9. 2019. Ustanovenia § 9a a § 22 ods. 10 zákona o DPH, nadobúdajú účinnosť od 1. 10. 2019. 5. Vypustenie pravidla reciprocity pri posudzovaní, či cezhranične poskytovaný finančný lízing predstavuje dodanie tovaru alebo poskytovanie služby - § 8 ods. 7, § 11 ods. 1, § 11 ods. 3 zákona o DPH

Novelou zákona o DPH sa v prípade cezhraničných nájmov hnuteľného tovaru posúdenie transakcie v členskom štáte prenajímateľa respektíve nájomcu neberie do úvahy.

V členských štátoch má byť pojem finančný lízing, ktorý je v Slovenskej republike službou, vykladaný jednotne. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné zachovanie pravidla, na základe ktorého poskytovateľ cezhraničného finančného lízingu prispôsobí zdaňovanie predmetného lízingu v závislosti od toho, ako sa táto transakcia posúdi podľa zákona o DPH platného v členskom štáte príjemcu (nájomcu), a preto sa ustanovenie § 8 ods. 7 zo zákona o DPH vypúšťa.

Z takých istých dôvodov sa rovnako vypúšťa zo zákona o DPH aj posledná veta § 11 ods. 1 a posledná veta § 11 ods. 3 týkajúca sa zdanenia nadobudnutia tovaru v tuzemsku, ktorý je najprv predmetom nájmu a po skončení nájmu prejde vlastnícke právo k tovaru na nájomcu, v závislosti od toho, ako štát dodávateľa posudzuje podľa zákona o DPH platného v štáte dodávateľa zdanenie finančného lízingu. 6. Zmena miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb dodaných nezdaniteľným osobám - § 16 ods. 14 až § 16 ods. 20 zákona o DPH

S účinnosťou od 1. 1. 2019 boli do § 16 zákona o DPH prevzaté ustanovenia článku 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. 12. 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku, ktoré sa týkajú určenia miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb (ďalej digitálne služby), dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe.

Od 1. 1. 2015 sa miesto dodania digitálnych služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám určuje podľa usadenia odberateľa, t. j. miesto dodania sa nachádza a daň patrí členskému štátu, v ktorom má odberateľ sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Novelou zákona sa s účinnosťou od 1. 1. 2019 zavádza výnimka z tohto pravidla pre zdaniteľné osoby, ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie a ktoré poskytujú digitálne služby nezdaniteľným osobám v inom členskom štáte, pričom ak hodnota týchto služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 eur bez dane a súčasne túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku, miestom dodania digitálnych služieb je miesto, kde je poskytovateľ služby usadený, t. j. v členskom štáte, kde má poskytovateľ sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava (§ 16 ods. 14 písm. b) zákona o DPH)

Ak sa počas kalendárneho roka presiahne obratový limit 10 000 eur, dodaním služby, ktorým sa presiahne tento limit, sa miesto dodania služby mení z miesta usadenia poskytovateľa na miesto usadenia odberateľa, t. j. na dodanie služby, ktorou sa presiahne tento limit, poskytovateľ – platiteľ dane uplatní sadzbu dane a daň platnú v členskom štáte, v ktorom má nezdaniteľná osoba v postavení príjemcu služby sídlo, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava a tomuto členskému štátu daň odvedie.

Poskytovateľ digitálnych služieb, ktorý je usadený len v jednom členskom štáte a spĺňa obratovú podmienku 10 000 eur sa môže dobrovoľne rozhodnúť pre miesto dodania služieb podľa usadenia nezdaniteľných osôb, ktorým tieto služby poskytuje; toto miesto je povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Poskytovatelia digitálnych služieb s miestom dodania v členskom štáte usadenia nezdaniteľnej osoby podľa § 16 ods. 14 písm. a) zákona o DPH môžu svoje daňové povinnosti v inom členskom štáte splniť prostredníctvom osobitnej úpravy uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby (§ 68 až § 68c zákona o DPH). 7. Základ dane - § 22 ods. 5, § 22 ods. 9 písm. h), § 22 ods. 10 zákona o DPH

Ustanovenie § 22 ods. 5 zákona o DPH sa z dôvodu zabezpečenia právnej istoty doplnilo tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, že platiteľ dane, ktorý je povinný odviesť DPH z bezodplatného dodania tovaru alebo jeho časti podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH alebo pri bezodplatne dodanej službe podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH, zohľadní pri výpočte dane skutočnosť, ak si vstupnú daň odpočítaval v pomernej výške, napr. použitím

koeficientu podľa § 50 zákona o DPH, postupom podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH alebo pri tovare, ktorý je v zmysle § 54 ods. 2 zákona o DPH investičným majetkom a počas obdobia na úpravu odpočítanej dane vykonal jednu alebo viacero úprav odpočítanej dane.

Na základe poznatkov z praxe sa v § 22 ods. 9 písm. h) zákona o DPH rozširuje okruh osôb, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi dane o členov združení prípadne členov družstiev. Ustanovenie § 22 ods. 9 zákona o DPH v nadväznosti na odsek 8 citovaného ustanovenia má zabrániť zníženiu príjmov z DPH v prípade, ak platiteľ dane poskytne plnenie osobe, ktorá má k nemu osobitný vzťah a požadovaná odplata je nižšia ako trhová hodnota a príjemca je osoba, ktorá nemá nárok na odpočítanie dane.

Od 1. 10. 2019 sa v súvislosti so zavedením nových pravidiel v § 9a zákona o DPH a v súlade s čl. 73a smernice 2006/112/ES pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy, v § 22 zákona o DPH doplnil odsek 10 bez toho, aby bol dotknutý § 22 ods. 1 zákona o DPH. Základom dane pri dodaní tovarov a služieb za viacúčelový poukaz, je protihodnota zaplatená zákazníkom za poukaz znížená o daň; ak dodávateľ tovaru alebo služby nedisponuje takouto informáciou, základom dane je peňažná hodnota, ktorá je uvedená na viacúčelovom poukaze alebo v súvisiacej dokumentácii (nominálna hodnota poukazu), znížená o daň vzťahujúca sa na dodaný tovar alebo službu. 8. Znížená sadzba dane na ubytovacie služby - § 27 ods. 2 písm. a) zákona o DPH

Od 1. 1. 2019 sa rozširuje uplatnenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty 10 % aj na ubytovacie služby, ktoré sú uvedené v zákone o DPH v novej „prílohe č. 7a“. Tieto služby sú definované ako ubytovacie služby, ktoré patria pod kód 55 štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA).

Ide o tieto ubytovacie služby: 55.1 - hotelové a podobné ubytovacie služby, 55.2 - turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby, 55.3 - prevádzka táborísk, rekreačných a dovolenkových kempov, 55.9 - ostatné ubytovacie služby (ubytovacie služby v študentských domovoch alebo internátoch, služby v izbách alebo ubytovacích jednotkách v ubytovniach pre robotníkov a iné). 9. Dodanie a prenájom nehnuteľnosti - § 38 ods. 1, § 38 ods. 2, § 38 ods. 5, § 38 ods. 7 až 9 zákona o DPH

V § 38 ods. 1 zákona o DPH sa stanovujú nové podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní stavby resp. jej časti, pričom naďalej ostáva zachované 5-ročné obdobie, v rámci ktorého platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanú stavbu. Týmito novými podmienkami je určenie dňa, od ktorého začne plynúť 5-ročné obdobie nasledovne: - deň kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel; - deň kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, v dôsledku vykonania stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred ich začatím; - deň kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby.

V tejto súvislosti sú samostatne definované pojmy „hodnota stavby pred začatím stavebných prác“ a „podstatná zmena podmienok doterajšieho užívania stavby“.

V intenciách judikatúry Súdneho dvora EÚ zdaneniu podlieha nielen dodanie novej stavby (zdaneniu podlieha dodanie stavby pokiaľ neuplynie 5 rokov od jej prvej kolaudácie alebo prvého užívania stavby), ale aj dodanie staršej stavby, pri ktorej došlo k zmene účelu používania, avšak len za predpokladu, že náklady na stavebné práce predstavovali najmenej 40 % hodnoty stavby pred začatím stavebných prác, a taktiež dodanie zrekonštruovanej stavby za predpokladu, že stavebné práce predstavovali najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím prác.

Za „hodnotu stavby pred začatím stavebných prác“ sa len na účely odseku 1 tohto ustanovenia považuje hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej nehnuteľnosti na voľnom trhu v čase pred začatím

stavebných prác a to hlavne z toho dôvodu, že predmetom prestavby resp. rekonštrukcie sú aj staré budovy, pri ktorých už nie je možné zistiť ich pôvodnú hodnotu. V tomto prípade hlavným ukazovateľom pre porovnanie je hodnota stavby na voľnom trhu v čase pred prestavbou. Pri určovaní hodnoty vo vzťahu k porovnateľnej stavbe je potrebné brať do úvahy kritérium umiestnenia stavby a časové kritérium. Uplatnenie oslobodenia od dane pri uvedených stavbách je možné až po uplynutí 5 rokov od kolaudácie vzťahujúcej sa na zmenu účelu používania stavby alebo na rekonštrukciu predmetnej stavby.

„Podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby“ sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.

Ďalšia zásadná zmena je uvedená v § 38 ods. 5 zákona o DPH a spočíva v obmedzení práva voľby na zdanenie prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie. Bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) je platiteľ dane povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak je predmet nájmu určený na bývanie, tzn. ak predmetom nájmu je byt, rodinný dom alebo apartmán v bytovom dome alebo časť bytu, rodinného domu alebo apartmánu.

Uvedený postup sa týka len tých zmluvných vzťahov, ktoré budú uzatvorené po nadobudnutí účinnosti novely zákona. Ak k zmluvám uzatvoreným do účinnosti novely zákona budú uzatvorené dodatky po 1. 1. 2019 a na ich základe vznikne nový záväzkový vzťah, vzťahuje sa na tieto zmluvy ustanovenie odseku 5 v znení účinnom od 1. 1. 2019.

V § 38 ods. 7 zákona o DPH sú osobitne upravené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní jednotlivého bytu, bytového apartmánu alebo nebytového priestoru. Ak platiteľ dane predá samostatne jednotlivý byt, bytový apartmán alebo nebytový priestor, pri posúdení splnenia časovej podmienky oslobodenia od dane sa rovnako ako pri dodaní stavby berie do úvahy: - ich prvé užívanie povolené na základe kolaudácie stavby, v ktorej sa nachádza jednotlivý byt, apartmán alebo nebytový priestor; - ich kolaudácia, ktorou sa povolila zmena účelu ich užívania, keď ku kolaudácii došlo v dôsledku vykonania stavebných prác, ktorých náklady sú vo výške najmenej 40 % ich hodnoty; - kolaudácia, ktorou sa povolilo užívanie stavby, bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru po vykonaní stavebných prác na spoločných priestoroch stavby alebo jednotlivom byte, apartmáne alebo nebytovom priestore, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok ich doterajšieho užívania.

Po dobu 5 rokov odo dňa vyššie uvedenej kolaudácie platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.

Ak sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, a náklady na tieto stavebné práce budú najmenej 40 % z ich hodnoty pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa pri ich dodaní berie do úvahy kolaudácia, ktorou sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.

Ak sa bude na základe stavebného povolenia rekonštruovať (opravovať) budova resp. spoločné priestory budovy alebo sa budú rekonštruovať jednotlivé byty, nebytové priestory alebo apartmány a náklady na stavebné práce budú predstavovať najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia po vykonaní stavebných zmien.

Ak sa bude rekonštrukcia (oprava) týkať len spoločných priestorov, je potrebné pri určení navýšenej hodnoty (40 %) dodávaného bytu, nebytového priestoru príp. apartmánu vychádzať z nákladov rozpočítaných na jednotlivé byty, nebytové priestory, apartmány podľa ich podlahovej plochy.

Ďalšou dôležitou zmenou je zmena, týkajúca sa obmedzenia práva voľby pri dodaní stavby resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane (odsek 8)

Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nemôže využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti. Cieľom tejto úpravy je zabrániť zneužívaniu odpočtov dane na získanie neoprávnených

ekonomických výhod spočívajúcich najmä v uplatnení si plného nároku na odpočet DPH pri nadobudnutí týchto nehnuteľností a následnom podhodnotení predajnej ceny týchto nehnuteľností určených na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie nehnuteľnosti. V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie (s oslobodením od dane) a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH (obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri nehnuteľnosti je 20 rokov podľa § 54 zákona o DPH) bude platiteľ dane povinný upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti (vrátiť DPH do štátneho rozpočtu)

To, či je stavba resp. jej časť určená na bývanie, vyplýva z kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel.

Touto novelou zákona o DPH dochádza aj k precizovaniu znenia ustanovení, kde dochádza k nahradeniu pojmu „Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky“ pojmom „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky“ a k zavedeniu legislatívnej skratky „finančné riaditeľstvo“ respektíve „Finančná správa“. 11. Zjednotenie pravidiel pre posudzovanie obratu (nová definícia) na účely zákona o DPH - § 50 ods. 2 zákona o DPH

Úpravou zákona o DPH dochádza k precizovaniu znenia tohto ustanovenia v nadväznosti na zmenu definície obratu uvedenej v § 4 ods. 7 zákona o DPH. V zmysle novelizovaného znenia § 50 ods. 2 zákona o DPH bude platiteľ postupovať až pri výpočte ročného koeficientu za kalendárny rok 2019, prípadne za hospodársky rok, ktorý začal po 31. 12. 2018. 12. Spresnenie opisu dane na vstupe, ktorou je obstarávacia cena investičného majetku - § 54, § 54a zákona o DPH

Keďže zákon o DPH jednoznačne nestanovoval začatie plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku, ktorý platiteľ dane nadobúda formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, novelou zákona o DPH sa spresňuje začatie plynutia obdobia, ktoré sa má vziať do úvahy pri úprave odpočítanej dane. To znamená, že ak sa pri takto nadobúdanom investičnom majetku, kedy daňová povinnosť nevzniká momentom odovzdania predmetu nájmu do užívania, zmení po jeho nadobudnutí účel použitia, potom sa na účely úpravy odpočítanej dane má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol investičný majetok odovzdaný platiteľovi dane do užívania (do nájmu)

V tejto súvislosti sa spresňuje aj opis dane na vstupe v prílohe č. 1 k zákonu o DPH.

Obdobne, ako v § 54, aj v § 54a sa novelou zákona o DPH spresňuje začatie plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) a c), ktorý platiteľ dane nadobúda formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Ak sa pri takto nadobúdanom nehnuteľnom investičnom majetku zmení rozsah jeho použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, obdobie na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol nehnuteľný investičný majetok odovzdaný platiteľovi dane do užívania (do nájmu)

Platiteľ dane pri úprave odpočítanej dane postupuje podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona o DPH, v ktorej sa novelou zákona spresňuje opis dane na vstupe v súvislosti s určením obstarávacej ceny. 13. Úprava odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku - § 54d zákona o DPH

Od 1. 1. 2019 sa do zákona o DPH zavádza novým ustanovením § 54d úprava odpočítanej dane pri odpisovanom hnuteľnom hmotnom majetku (hnuteľný investičný majetok)

K úprave odpočítanej dane dochádza v prípade zmeny rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Zámerom novej právnej úpravy je zavedenie pravidiel, ktoré umožnia po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň

v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného investičného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie.

Investičný majetok, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 54d zákona o DPH, je definovaný v § 54 ods. 2 písm. a) tohto zákona. Investičným majetkom sa na účely ustanovenia § 54d zákona o DPH rozumejú hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eur a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.

Platiteľ dane, ktorý odpočítal časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety zákona o DPH pri hnuteľnom hmotnom majetku a tento majetok je investičným majetkom uvedeným v § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom tento majetok nadobudol, zmení rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku je 5 rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ dane nadobudol hnuteľný investičný majetok. V priebehu uvedeného 5-ročného obdobia je platiteľ dane povinný vykonať úpravu odpočítanej dane pri každej zmene rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikateľské a nepodnikateľské účely. Ak platiteľ dane nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi dane.

Úpravu odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku platiteľ dane vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia hnuteľného hmotného majetku.

Platiteľ dane postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 k zákonu o DPH. Výpočet úpravy odpočítanej dane podľa § 54d zákona o DPH v nadväznosti na prílohu č. 1 vyjadruje nielen postup pri prvej zmene rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, ale aj pri ďalších zmenách rozsahu použitia tohto majetku na účely podnikania a na iné účely ako na podnikanie. 14. Legislatívno-technická zmena - § 54c, § 68d ods. 6 zákona o DPH

V súvislosti so zavedením novej úpravy odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku v § 54d zákona o DPH sa odkaz na citované ustanovenie dopĺňa do § 54c a § 68d ods. 6. 15. Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru - § 59 ods. 3 písm. a) a d), § 59 ods. 4, § 59 ods. 5, § 60 ods. 2, § 60 ods. 5 až 9 zákona o DPH

Novelou zákona sa pre cestujúcich z tretích krajín rozšírila možnosť uplatniť si vrátenie dane, ktorú v Slovenskej republike zaplatili v cene tovaru nespotrebovaného na území Európskej únie, prostredníctvom elektronických prostriedkov. Súčasťou zjednodušenia procesu je aj zníženie limitu na hodnotu nákupu zo 175 eur na 100 eur na jednom pokladničnom doklade.

Právna úprava do 31. 12. 2018 umožňuje cestujúcim z tretích krajín uplatniť vrátenie dane u platiteľa, ktorý tovar predal alebo u osoby, ktorú platiteľ poveril vrátením dane. Novelou zákona bol doplnený tretí spôsob vrátenia dane a to prostredníctvom osoby, ktorú cestujúci poveril, aby v jeho mene uplatnila vrátenie dane, len za podmienky, že táto osoba má uzatvorenú dohodu o vrátení dane s Finančným riaditeľstvom.

Náležitosti dohody sú taxatívne vymedzené, pričom zákon nevylučuje dohodnúť si aj iné náležitosti dohody.

Pri vrátení dane elektronickými prostriedkami zjednodušenie pre cestujúcich bude spočívať v tom, že cestujúci nebudú vypĺňať tlačivo u obchodníka, u ktorého nakúpili tovar, ale doklady o kúpe tovaru v SR

naskenujú elektronickými prostriedkami spolu s dokladmi preukazujúcimi, že nemajú trvalý ani prechodný pobyt v EÚ. Pri opustení územia EÚ si vývoz tohto tovaru dajú potvrdiť colným úradom elektronickými prostriedkami. Cestujúcemu, ktorý si uplatňuje nárok na vrátenie dane u poverenej osoby, táto osoba po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane daň vráti.

V § 60 ods. 5 až 9 zákona o DPH sa upravujú povinnosti pri uplatnení vrátenia dane osobou, ktorú cestujúci poveril, aby v jeho mene uplatnila vrátenie dane. Táto osoba: - vráti daň cestujúcemu až po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane na základe elektronicky predloženého dokladu o kúpe tovaru a potvrdenia vývozu colným úradom; - vrátenú daň cestujúcemu uplatní podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava za kalendárny mesiac, v ktorom bola daň vrátená cestujúcemu; - k žiadosti o vrátenie dane priloží zoznam dokladov o kúpe tovaru, z ktorých bola vrátená daň. Tento zoznam dokladov o kúpe tovaru sa uvádza v členení podľa cestujúcich a obsahuje údaje v rozsahu dohodnutom v dohode uzavretej s Finančným riaditeľstvom SR; - žiadosť ako aj prílohu podá na tlačive, ktorého vzor uverejní Finančné riaditeľstvo SR na portáli finančnej správy; - uchováva doklady, ktoré jej boli predložené cestujúcimi, po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnila v žiadosti o vrátenie dane, a na požiadanie Daňového úradu Bratislava je povinná umožniť prístup k týmto dokladom, ich sťahovanie a používanie.

Daňový úrad Bratislava na základe podanej žiadosti vráti tejto osobe sumu dane uplatnenú v žiadosti v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku do 30 dní od jej podania. 16. Vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva a oslobodenie od dane - § 62 ods. 1 zákona o DPH

Podľa § 62 ods. 1 zákona o DPH je zahraničný zástupca povinný k žiadosti o vrátenie dane priložiť prílohu, ktorou je potvrdenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o splnení podmienky reciprocity. Novelou zákona dochádza k zmene formy preukazovania splnenia podmienky reciprocity na elektronickú formu potvrdenia, ktoré bude Daňovému úradu Bratislava zasielať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR elektronicky. 17. Zmeny súvisiace s uplatňovaním osobitných úprav dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby (MOSS) - § 68 písm. a) až d), § 68a ods.1 písm. a), § 68a ods. 2, § 68c ods. 1 zákona o DPH

V súvislosti so zmenou § 16 ods. 14 zákona o DPH, ktorý upravuje určenie miesta dodania digitálnych služieb, sa v § 68 zákona o DPH upravuje, že uplatňovanie osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b zákona o DPH sa vzťahuje na tieto vybrané služby len v prípade, ak miesto dodania je členský štát, v ktorom je usadená nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby.

Ak je miestom dodania predmetných služieb podľa § 16 ods. 14 písm. b) zákona o DPH miesto, kde má dodávateľ služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, dodávateľ uplatní daň a splní si svoje daňové povinnosti podľa bežných pravidiel v členskom štáte, v ktorom je usadený.

Do 31. 12. 2018 môže využívať osobitnú úpravu uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby neusadené na území EÚ, len zdaniteľná osoba z tretieho štátu, ktorá nemá na území EÚ sídlo ani prevádzkareň a nie je identifikovaná pre daň v žiadnom členskom štáte EÚ. Zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené na území EÚ, ale sú zaregistrované na účely DPH v niektorom z členských štátov EÚ, napríklad preto, že v tomto členskom štáte vykonávajú príležitostné transakcie podliehajúce DPH, nemôžu do 31. 12. 2018 využívať ani osobitnú

úpravu pre zdaniteľné osoby neusadené na území EÚ, ani osobitnú úpravu pre zdaniteľné osoby usadené na území EÚ.

Podľa novelizovaného znenia § 68a zákona o DPH môže od 1. 1. 2019 osobitnú úpravu uplatňovania dane pre zdaniteľné osoby neusadené na území EÚ (tzv. úpravu mimo Únie) využívať v Slovenskej republike ako v členskom štáte identifikácie zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území EÚ, aj keď je registrovaná z iného dôvodu pre účely DPH v SR alebo v inom členskom štáte EÚ. Zdaniteľná osoba z tretieho štátu je povinná v oznámení o rozhodnutí uplatňovať osobitnú úpravu MOSS podať aj vyhlásenie, že nemá sídlo ani prevádzkareň na území EÚ.

Ustanovenie § 68c ods. 1 sa dopĺňa v tom smere, že na správu dane v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy MOSS, kedy je Slovenská republika členským štátom identifikácie, sa v prípadoch, ktoré nie sú upravené v nariadení Rady (EÚ) č. 967/2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľných osobám alebo v § 68a a § 68b zákona o DPH, použije daňový poriadok. 18. Legislatívno–technická zmena v súvislosti s novelizáciou § 38 zákona o DPH - § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH

V nadväznosti na zmenu úpravy v § 38 zákona o DPH dochádza k nahradeniu ods. 1 odsekom 8, nakoľko s účinnosťou od 1. 1. 2019 upravuje právo platiteľa rozhodnúť sa pre zdanenie dodania stavby alebo časti stavby odsek 8 citovaného ustanovenia. 19. Úprava pravidiel uplatňovania mechanizmu tuzemského prenosu daňovej povinnosti pri transakciách s určitými komoditami – 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH

Pri vybraných druhoch poľnohospodárskych produktoch a vybraných kovoch a výrobkoch z kovov sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti na platiteľa, ktorý je v pozícii príjemcu. Novelou zákona dochádza k zjednodušeniu pri uplatňovaní týchto ustanovení v tom, že prenos daňovej povinnosti sa neuplatní, ak pri dodaní bude vyhotovená zjednodušená faktúra. Zjednodušenou faktúrou je napríklad doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou. 20. Platiteľovi sa za účelom dosiahnutia aktuálneho výberu DPH ukladajú nové záznamové povinnosti - § 70 zákona o DPH

Pre platiteľa dane sa zavádza povinnosť viesť podrobné záznamy aj o plneniach, ktoré sa neuvádzajú v daňovom priznaní, súhrnnom výkaze a ani v kontrolnom výkaze, a to podľa jednotlivých zdaňovacích období. Ide o dodanie služby s miestom dodania v treťom štáte, o dodanie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte, ktorá je oslobodená od dane, o dodanie služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH v inom členskom štáte a o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou s miestom dodania v inom členskom štáte, ak sa preprava tohto tovaru začala v tuzemsku.

Keďže tieto plnenia nie sú uvádzané v žiadnom z výkazov, ktoré platiteľ dane predkladá správcovi dane, pre účely správy dane sa zavádza povinnosť viesť o nich podrobnú evidenciu. 21. Nová fakturačná povinnosť pre zahraničné osoby dodávajúce v tuzemsku tovary a služby, ktoré nie sú usadené v EÚ - § 72 ods. 1, ods. 3 a nasledujúce zákona o DPH

Novelou zákona o DPH sa pre platiteľa dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b zákona o DPH, ustanovuje povinnosť vyhotoviť faktúru právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je

identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte, ktorej poskytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby s miestom dodania v inom členskom štáte.

Ďalej sa zavádza pre zahraničnú osobu z tretieho štátu povinnosť vyhotoviť faktúru podľa zákona o DPH platného v SR, ak dodáva tovar alebo službu s miestom dodania v tuzemsku. Táto povinnosť sa týka prípadu, ak zahraničná osoba z tretieho štátu nemá na území Európskej únie prevádzkareň, ako aj prípadu, keď na území Európskej únie má zriadenú prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku. Pokiaľ však zahraničná osoba z tretieho štátu má na území Európskej únie prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, nie je povinná vyhotoviť faktúru podľa zákona o DPH platného v SR. 22. Obsah faktúry - § 74 zákona o DPH

Vzhľadom na skutočnosť, že v ustanovení § 72 zákona o DPH sa za odsek 2 vložil nový odsek 3, na základe čoho došlo k prečíslovaniu ďalších odsekov, v § 74 ods. 1 písm. j) zákona o DPH sa slová „ods. 5“ nahrádzajú slovami „ods. 6“.

Zároveň zákonom č. 368/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP a o zmene a doplnení zákona o správe daní a poplatkov, dochádza článkom IV k spresneniu znenia § 74 ods. 3 zákona o DPH, ktorý upravuje vyhotovenie zjednodušenej faktúry. Za zjednodušenú faktúru sa bude považovať podľa § 74 ods. 3 písmeno b) zákona o DPH nielen doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, ale aj pokladnicou e-kasa klient. Limity, do výšky ktorých je možné doklad považovať za zjednodušenú faktúru, ostávajú nezmenené.

V ustanovení § 74 ods. 3 písm. c) zákona o DPH dochádza k spresneniu v tom smere, že za poradové číslo pôvodnej faktúry je možné považovať aj pôvodný identifikátor pokladničného dokladu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP v znení neskorších predpisov.

Legislatívne zmeny vyplývajúce z článku IV vyššie uvedeného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH, nadobúdajú účinnosť 1. 4. 2019. 23. Spresnenie vo veci vrátenia dane - § 78 ods. 9 zákona o DPH

Ak v prípade oneskorenej registrácie platiteľa vznikne v prvom podanom daňovom priznaní negatívna daň t. j. odpočítateľná daň podľa § 55 ods. 3 alebo 4 zákona o DPH je vyššia ako splatná daň podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH, kedy je daňový úrad povinný vykonať daňovú kontrolu, vráti daňový úrad túto daň vo výške ním zistenej. V novelizovanom znení sa taktiež dodáva, že pri vrátení tejto dane sa uplatní postup v zmysle § 79 daňového poriadku. 24. Limitovanie maximálnej výšky daňovej povinnosti pri zrušení registrácie platiteľa - § 81 ods. 6 zákona o DPH

Novelizované ustanovenie § 81 ods. 6 zákona o DPH spresňuje, že ak platiteľovi vznikne za posledné zdaňovacie obdobie pri zrušení registrácie daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, táto vzniká najviac do výšky odpočítanej dane pri nadobudnutí alebo vytvorení tohto majetku. 25. Legislatívno-technická zmena - § 81 ods. 7 zákona o DPH

Toto ustanovenie sa vecne nemení. Vypúšťa sa odkaz na § 50 a § 54 zákona o DPH, avšak aj naďalej zostáva zachované pravidlo, že platiteľ dane pri výpočte dane z majetku, ktorú má pri zrušení registrácie pre daň odviesť, zohľadní skutočnosť, že pri nadobudnutí tohto majetku bolo uplatnené odpočítanie dane v pomernej výške alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa do zákona o DPH zavádzajú nové ustanovenia § 48c a § 48d. smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH umožňuje, aby členské štáty dobrovoľne oslobodili od DPH transakcie spojené s medzinárodným obchodom. Jedná sa o oslobodenie od DPH predovšetkým pri takých dodávkach tovarov, ktoré sú umiestnené v colných alebo iných skladoch. Touto novelizáciou Slovenská republika do národnej legislatívy implementuje predmetné oslobodenie od DPH.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa do zákona o DPH zavádza: - oslobodenie od dane pri dodaní surovej ropy v colnom alebo osobitnom sklade v tuzemsku a dodanie služieb poskytnutých v tomto sklade, ktoré súvisia so surovou ropou; - oslobodenie od dane pri dovoze, nadobudnutí alebo dodaní motorového benzínu alebo motorovej nafty, ktoré sú určené na uskladnenie v daňovom sklade a súvisiace služby; - dodanie motorového benzínu alebo motorovej nafty v daňovom sklade a dodanie služieb poskytnutých v tomto sklade, ktoré súvisia s benzínom alebo naftou.

Špecifikovanie surovej ropy, motorového benzínu a nafty v zmysle Spoločného colného sadzobníka sa nachádza v prílohe č. 9 zákona o DPH.

Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na také dodanie tovarov, ktoré sú určené na konečné použitie alebo spotrebu a tiež na dodanie s tým súvisiacich služieb.

Zároveň sa novelou zákona definuje pojem osobitný sklad. Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky December 2018