Informácia k zákonu č. 375/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a doplnení niektorých zákonov Zákonom č. 375/2016 Z. z. (ďalej len „novela zákona“), sa s účinnosťou od 31.12.2016 mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tohto oznámenia je informovať o zmenách zavedených novelou zákona od 31. decembra 2016. 1. oddiel Predmet poplatku Novelizáciou znenia odseku 1 v § 3 zákona sa rozširuje predmet poplatku o pozemnú stavbu, ktorá je ohlásená stavebnému úradu, pozemnú stavbu, na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením a pozemnú stavbu, ktorá je dodatočne povolená. Predmetom poplatku je stavba vymedzená v odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby (§ 3 ods. 2)

Rozširuje sa negatívne vymedzenie predmetu poplatku (§ 3 ods. 3) Predmetom poplatku nie je údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu, pri ktorých sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako aj údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby ako je bytový dom, pri ktorých sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania. Predmetom poplatku nie sú ani pozemné stavby slúžiace na športové účely (napr. športové haly, zimné štadióny, telocvične a pod.) ani stavby, ktoré sú v osobitnom režime v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov. Negatívne vymedzenie predmetu poplatku sa rozširuje aj o stavby skleníkov do výmery podlahových plôch 1000 m2 a stavby na pôdohospodársku produkciu a stavby na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie do výmery podlahových plôch 1500 m2 [ods. 3 písm. e) až g)]. Negatívne vymedzenie predmetu poplatku uvedené v ods. 3 písm. e) až g) sa nevzťahuje na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, a na stavbu, ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území. To znamená, že v prípade ak stavebník súčasne alebo následne v tom istom katastrálnom území realizuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím ako je uvedené v ods. 3 písm. e) až g, táto stavba je už predmetom poplatku. Z negatívneho vymedzenia predmetu poplatku sa vypúšťajú stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2. 2. oddiel Vznik, zánik poplatkovej povinnosti a oznamovacia povinnosť V nadväznosti na rozšírenie predmetu poplatku sa v § 4 upravuje aj vznik poplatkovej povinnosti. Poplatková povinnosť vzniká okrem dňa právoplatnosti stavebného povolenia, aj dňom právoplatnosti

rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. 3. oddiel Poplatník poplatku Rozširuje sa okruh poplatníkov s ohľadom na rozšírenie predmetu poplatku (§ 5 ods. 1)

Poplatníkom poplatku je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu. Precizuje sa určenie zástupcu v súvislosti s rozšírením predmetu poplatku a vzniku poplatkovej povinnosti. 4. oddiel Základ poplatku Spresňuje sa základ poplatku. Základom poplatku podľa § 6 zákona je výmera nadzemných častí podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku (iba nová alebo ďalšia podlahová plocha)

Podlahová plocha sa určí spočítaním výmer všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby vrátane chodieb, technických miestností, schodísk, vestibulov a pod. Pri určení týchto výmer sa vychádza z projektovej dokumentácie stavby priloženej k dokumentom tvoriacim podklad pre vydanie stavebného povolenia, rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dokumentov k stavbe, ktorá je ohlásená stavebnému úradu. 5. oddiel Sadzba poplatku S účinnosťou od 31.12.2016 sa mení rozpätie sadzby poplatku (§ 7 ods. 1), rozpätie je od 3 eur do 35 eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Zároveň sa upravilo, že sadzba poplatku v uvedenom rozpätí, v členení podľa § 7 ods. 2 a pre jednotlivé katastrálne územia alebo jednotlivé časti obce, môže obec ustanoviť alebo zmeniť VZN iba k 1.1. kalendárneho roka, ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak (§ 7 ods. 2)

Obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku pre všetky stavby uvedené v § 7 odseku 2 písm. a) až e) zákona. 6. oddiel Výpočet poplatku Mení sa znenie odseku 1 a 2 v § 8 zákona, ktorých úpravou sa pri výpočte poplatku zavádza odpočítateľná položka 60 m2, o ktorú sa zníži výmera podlahovej plochy, ktorá tvorí základ poplatku. V prípade, že ide o viacúčelovú stavbu a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku podľa § 7 ods. 2 zákona, základ poplatku sa zníži o 60 m2 z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby (§ 8 ods. 2)

Ak je v stavebnom povolení, rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení stavby stavebnému úradu uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú premetom poplatku, pre účely výpočtu poplatku sa považujú za jednu stavbu a odpočítateľná položka sa uplatní len jedenkrát za všetky stavebné objekty (§ 8 ods. 3).

Novým odsekom 4 sa upravuje postup, ak pri vydaní rozhodnutia na zmenu stavby pred jej dokončením, vznikne poplatková povinnosť, pričom pôvodné stavebné povolenie nepodliehalo poplatku (napr. bolo vydané pred účinnosťou zákona)

V takom prípade je základom poplatku len kladný rozdiel nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci z vydaného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením oproti pôvodnej podlahovej ploche z pôvodného stavebného povolenia. 7. oddiel Vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku Novelou zákona sa v § 9 dopĺňa nový odsek 2, ktorý nadväzne na zmenu úpravy predmetu poplatku, stanovuje postup obce pre prípady, ak bolo po vyrubení poplatku poplatníkovi vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. V takom prípade obec vyrubí poplatok novým rozhodnutím, ktorým sa pôvodné rozhodnutie ruší. Zaplatený poplatok vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úradu poplatku vyrubeného novým rozhodnutím. 8. oddiel Vrátenie poplatku Upravuje sa postup obce (§ 10 ods. 3) v prípadoch, ak došlo vydaním nového rozhodnutia k zníženiu poplatku. Ak obec vydá nové rozhodnutie podľa § 9 ods. 2 zákona a novým rozhodnutím sa zníži vyrubený poplatok, obec má povinnosť do 60 dní odo dňa právoplatnosti nového rozhodnutia z vlastného podnetu vrátiť rozdiel medzi zaplateným poplatkom a novo vyrubeným poplatkom. 9. oddiel Použitie výnosu Osobitne sa upravuje výnos z poplatku v Bratislave a v Košiciach (§ 11 ods. 1)

Prerozdelenie výnosu poplatku medzi mestom a mestskou časťou určí štatút mesta. Spresňuje sa použitie výnosu z poplatku. Výnos sa použije len na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na účel vymedzený v ustanovení § 11 ods. 2. Dopĺňa sa nový druh výdavku (§ 11 ods. 2 písm. g), na ktorý môže obec použiť výnos z poplatku, je to výdavok na verejné osvetlenie. Zavádza sa pravidlo, že výnos z poplatku obec použije v tom katastrálnom území obce alebo v jej jednotlivej časti, v ktorej obec poplatok vybrala. Zároveň však obec môže určiť vo VZN, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť bude použitá v inom katastrálnom území obce, alebo v inej jednotlivej časti obce (§ 11 ods. 3). 10. oddiel Správa poplatku Mení sa znenie odseku 1 v § 12 zákona. Oproti pôvodnej úprave je priamo zákonom ustanovené, že v Bratislave správu poplatku vykonávajú mestské časti, ktoré na svojom území tento poplatok uložili, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. V Košiciach aj naďalej zostáva úprava, podľa ktorej správu poplatku vykonávajú mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať mestská časť postavenie obce. 11. oddiel Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2016 Na základe prechodného ustanovenia (§ 14 ods. 1) sa upravuje možnosť pre obce, ktoré poplatok nezaviedli k 1.1.2017, aby prvýkrát mohli zaviesť poplatok VZN aj priebehu roka 2017, pričom sadzbu

poplatku ustanovia podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5 zákona najskôr ku dňu účinnosti takéhoto VZN (výnimka platí iba pre rok 2017)

Podľa prechodného ustanovenia (§ 14 ods. 2) predmetom poplatku nie je taká stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 (použitie výnosu poplatku) alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon (napr. darovacia zmluva, memorandum, zmluva o spolupráci a pod.), v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky Február 2017