Metodický pokyn k zdaňovaniu stavebného pozemku podľa § 6 ods. 4 a 5 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zákon 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení účinnom od 1.4.2025

(1)Metodický pokyn upravuje vymedzenie a zdaňovanie stavebného pozemku podľa § 6 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“) s cieľom zabezpečiť jednotnú aplikáciu zákona č. 582/2004 Z. z. pri zdaňovaní stavebných pozemkov, pri poskytovaní informácií obciam a poskytovaní stanovísk útvarom Finančného riaditeľstva SR v nadväznosti na zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.3.2025 okrem Čl. I.

(2)V Čl. I upravuje Stavebný zákon postupy prípravy, zhotovovania, prevádzky a odstraňovania stavieb, práva a povinnosti účastníkov výstavby, dotknutých orgánov a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo výstavbe a ruší zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 272/2023 Z. z. a zákona č. 46/2024 Z. z. ČI. I Stavebného zákona nadobúda účinnosť 1. apríla 2025.

(3)Zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (ďalej len „zákon č. 205/2023 Z. z.") v ČI. XXXV menil a dopĺňal zákon č. 582/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2024. Účinnosť zákona č. 205/2023 Z. z. bola následne zákonom č. 46/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 46/2024 Z. z.“), posunutá na 1.4.2025. Pretože s účinnosťou od 1.4.2025 bol Stavebným zákonom zrušený zákon č. 205/2023 Z. z. aj zákon č. 46/2024 Z. z., ustanovenia zákona č. 582/2004 Z. z. zmenené a doplnené uvedenými zákonmi nadobudli platnosť (boli zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky), nie však účinnosť.

(4)V súvislosti so Stavebným zákonom schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 5.2.2025 zákon č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom (ďalej len „zákon č. 26/2025 Z. z."). Zákonom č. 26/2025 Z. z. sa v ČI. XXXIX mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2025. Cieľom zákona č. 26/2025 Z. z. je zosúladiť osobitné právne predpisy so Stavebným zákonom a odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave.

(5)Podľa § 7 ods. 1 Stavebného zákona je stavebným pozemkom časť územia určená územnoplánovacou dokumentáciou na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

(6)Ak stavebník plánuje začať s výstavbou, je povinný podľa Stavebného zákona požiadať stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere.

(7)Stavebný zámer je podľa § 9 ods. 1 Stavebného zákona jedným zo stupňov projektovej dokumentácie o projektovej príprave stavby. Jeho náležitosti upravuje Vyhláška č. 60/2025 Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby (ďalej len Vyhláška“). Podľa prílohy č. 15 Vyhlášky stavebný zámer obsahuje aj súhrnnú správu, v ktorej sú okrem iných uvedené aj identifikačné údaje stavebného pozemku, ktorými sú katastrálne územie, register, parcelné čísla pozemkov, číslo listu vlastníctva, a identifikačné údaje stavebníka vrátane právneho vzťahu k stavebným pozemkom a právneho vzťah k existujúcim stavbám.

(8)Podľa § 9 ods. 2 Stavebného zákona je stavebný zámer textové a grafické vyjadrenie urbanistického, architektonického a základného stavebného riešenia navrhovanej stavby vrátane zabezpečenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti navrhovanej stavby a jej prevádzky, jej umiestnenia do územia, napojenia na dopravnú infraštruktúru a na siete technického vybavenia územia, zmeny existujúcej stavby alebo odstránenia stavby; je podkladom na konanie o stavebnom zámere.

(9)Ak Stavebný zákon neupravuje inak, podľa § 18 ods. 2 tohto zákona pre každú stavbu, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo pozemku sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré platí dva roky a je záväzné aj pre právnych nástupcov stavebníka a ostatných účastníkov konania. Uvedeným slovným spojením sa nahradilo slovné spojenie „stavebné povolenie“:

(10)Pri drobných stavbách podľa § 2 ods. 4 písm. a) až c) Stavebného zákona sa podľa tohto zákona nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere, ale postačuje ohlásenie stavieb a stavebných úprav podľa § 18 ods. 3 Stavebného zákona. Pri ostatných drobných stavbách a stavebných úpravách sa ohlásenie stavebného úradu vyžaduje za podmienok uvedených v § 18 ods. 3 Stavebného zákona.

(11)Dokončenú stavbu alebo jej časť spôsobilú na samostatné užívanie možno podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona uviesť do trvalého užívania až po kolaudácii. Dokladom o kolaudácii je podľa § 67 ods. 1 Stavebného zákona kolaudačné osvedčenie, ktorým správny orgán osvedčuje stavebno-technickú spôsobilosť stavby na projektovaný účel. Prílohou kolaudačného osvedčenia je dokumentácia skutočného zhotovenia stavby. Podľa § 67 ods. 3 kolaudačné osvedčenie nenahrádza povolenie prevádzky podľa osobitných predpisov.

(12)Zákon č. 582/2004 Z. z. používa pri stavebných pozemkoch pojmy uvedené v § 1 a v § 3 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), ako sú kataster nehnuteľností, pozemok, parcela.

(13)Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

(14)Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku.

(15)Parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.

(16)V § 9 upravuje katastrálny zákon druhy pozemkov. Podľa uvedeného ustanovenia sa pozemky v katastri nehnuteľností členia na

(17)Z uvedeného členenia je zrejmé, že katastrálny zákon neupravuje stavebný pozemok ako druh pozemku, preto stavebný pozemok ako druh pozemku nemožno do katastra nehnuteľností (a teda ani na list vlastníctva) zapísať.

(18)Predmet dane z pozemkov upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. v § 6. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení:

(19)V § 6 ods. 2 zákon č. 582/2004 Z. z. negatívne vymedzil predmet dane z pozemkov. Podľa uvedeného ustanovenia predmetom dane z pozemkov nie sú

(20)Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa odseku 1 je podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak.

(21)V § 6 ods. 4 upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. stavebný pozemok. Zákon č. 26/2025 Z. z. v nadväznosti na Stavebný zákon spresnil jeho definíciu, podľa ktorej sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere^8a) až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.

(22)Pri slovnom spojení „rozhodnutí o stavebnom zámere“ sa zavádza odkaz 8a) na § 60 Stavebného zákona upravujúci rozhodnutie, ktorým správny orgán odsúhlasí stavebný zámer. Podľa ods. 1 uvedeného ustanovenia rozhodnutím vo veci je rozhodnutie o stavebnom zámere. Súčasne v uvedenom odseku Stavebný zákon vymedzuje podrobnosti o tomto rozhodnutí.

(23)Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.

(24)Podľa § 14 zákona č. 582/2004 Z. z. predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby, sú byty a nebytové priestory.

(25)Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie stavebného pozemku je potrebné zistiť, či na pozemku/pozemkoch uvedených v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere bude umiestnená stavba, ktorá spĺňa podmienky predmetu dane zo stavieb uvedené v § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., t. j. má jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, ktoré sú spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Ak na pozemku/pozemkoch, resp. na niektorom z pozemkov uvedených v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere bude umiestnená stavba, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., pozemok/pozemky uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere sú stavebným pozemkom, pričom jeho celkovú výmeru tvoria všetky parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere. V prípade, že na pozemku/pozemkoch uvedených v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere bude umiestnená stavba, ktorá nie je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., pozemok/pozemky uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere nie je stavebným pozemkom.

(26)Rovnako sa posudzuje stavebný pozemok aj v prípade stavby s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14 zákona č. 582/52004 Z. z.

(27)Dátumom vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe sa rozumie dátum uvedený v kolaudačnom osvedčení.

(28)Negatívne vymedzenie stavebného pozemku upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. v § 6 ods. 5, podľa ktorého stavebným pozemkom podľa odseku 4 na účely tohto zákona nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby^8b), v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby^8c). Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere, sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14.

(29)Pri slovnom spojení „v ohlásení drobnej stavby“ je zavedený odkaz 8b) na § 63 Stavebného zákona upravujúci ohlásenie stavieb a stavebných úprav a pri slovnom spojení „na zmenu dokončenej stavby“ je zavedený odkaz 8c) na § 5 Stavebného zákona, ktorý vymedzuje zmenu dokončenej stavby. Ohlásenie podľa § 63 ods. 1 Stavebného zákona slúži na ohlásenie vykonania stavebných úprav, drobných stavieb a stavieb správnemu orgánu. Za zmenu dokončenej stavby podľa § 5 ods. 1 Stavebného zákona sa považuje nadstavba, prístavba a vstavba a podľa ods. 5 tohto ustanovenia uzatvorenie skládky odpadov alebo jej časti, alebo vykonanie jej rekultivácie, ak stavebné práce na tieto účely neboli predmetom pôvodného stavebného povolenia skládky odpadov.

(30)V ustanoveniach zákona č. 582/2004 Z. z., ktoré upravujú stavebný pozemok, sa používa terminológia Stavebného zákona a katastrálneho zákona.

(31)Princípy zdaňovania stavebného pozemku podľa zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.4.2025 uvádzame v nasledovných príkladoch:

Stavebník vlastní pozemok s parcelným číslom (ďalej len „parc. č.“) 100/1, na ktorom sa rozhodol postaviť rodinný dom. Dňa 15.7.2025 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o stavebnom zámere, v ktorom je uvedená parcela č. 100/1. Pozemok daňovník doteraz zdaňoval na základe podaného priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje (ďalej len „priznanie“) podľa zápisu v katastri nehnuteľností ako záhradu. Ako sa bude zdaňovať uvedená parcela po vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré nadobudlo právoplatnosť? Aj napriek tomu, že pozemok je v katastri nehnuteľností aj naďalej zapísaný ako záhrada (pretože katastrálny zákon neupravuje ako druh pozemku stavebný pozemok), pozemok sa bude zdaňovať ako stavebný pozemok, a to od zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere (2026) až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe.

Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré nadobudlo právoplatnosť v júni 2025. Stavebník uvádza, že na pozemku neplánuje začať s výstavbou. Je tento pozemok stavebným pozemkom podľa zákona č. 582/2004 Z. z.? Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutie o stavebnom zámere platí dva roky, pri líniových stavbách a pri vyhradených stavbách tri roky a pri informačnej konštrukcii a pri zmontovanom výrobku jeden rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak správny orgán neurčil dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, ak bola v týchto lehotách podaná žiadosť o overenie projektu. Rozhodnutie o stavebnom zámere stráca platnosť dňom straty platnosti overovacej doložky. Začatím stavby sa podľa § 41 Stavebného zákona rozumie začatie uskutočňovania stavebných prác priamo súvisiacich so zhotovovaním stavby. Za začatie stavby sa nepovažuje uskutočňovanie prípravných prác, najmä ohradenie miesta stavby a zriadenie staveniska, vybavenie staveniska potrebným zariadením a vybavením, zabezpečenie prístupu a príjazdu na stavenisko, zabezpečenie prívodu vody a elektrickej energie na stavenisko, odstránenie porastov z miesta stavby, vykonanie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a odvoz odpadu z miesta stavby a označenie stavby. Aj keď stavebník v danom príklade uvádza, že so stavbou na pozemku nezačne, rozhodnutie o stavebnom zámere je právoplatné a pozemok v ňom uvedený sa na účely zákona č. 582/2004 Z. z. považuje v zdaňovacích obdobiach 2026 a 2027 za stavebný pozemok. Ak sa so stavbou nezačne do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere, príp. v dlhšej lehote určenej stavebným úradom, uvedené rozhodnutie stratí platnosť podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona dňom straty platnosti overovacej doložky a v zdaňovacom období nasledujúcom po strate platnosti (2028) sa predmetný pozemok zaradí do predmetu dane z pozemkov a zdaní podľa toho, ako je zapísaný v katastri nehnuteľností. Uvedenú zmenu uvedie daňovník v čiastkovom priznaní, ktoré podá správcovi dane v lehote do 31.1.2028.

V právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere sú uvedené dva pozemky stavebníka. Stavba má byť umiestnená iba na jednom z týchto pozemkov. Ktorý pozemok sa považuje za stavebný pozemok na účely zákona č. 582/2004 Z. z.? Pretože podľa prvej vety § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. bude na pozemkoch uvedených v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere umiestnená stavba spĺňajúca predmet dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., celkovú výmeru stavebného pozemku podľa druhej vety tohto ustanovenia tvoria obe parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, a to aj napriek tomu, že stavba bude stáť iba na jednom pozemku stavebníka.

Stavebník má v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere uvedených 7 pozemkov, ktorých je vlastníkom. Na jednom pozemku začal s výstavbou rodinného domu, na druhom pozemku stavia garáž, na ostatných pozemkoch nebude umiestnená stavba, ale cez tieto pozemky vedie prístup k pozemkom, na ktorých sa stavia. Ktoré pozemky sú stavebnými pozemkami?

Pretože na dvoch pozemkoch uvedených v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere budú umiestnené stavby spĺňajúce predmet dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., všetky pozemky uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere sú stavebnými pozemkami (aj napriek tomu, že na niektorých z nich nebude umiestnená stavba, ktorá je predmetom dane podľa uvedeného ustanovenia) a celková výmera stavebného pozemku sa určí spočítaním výmer jednotlivých parciel.

Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na stavbu „Výstavba areálu firmy“ spolu na 10 pozemkov, na ktorých má byť umiestnená administratívna budova, výrobná hala, skladová hala, sadové a terénne úpravy, spevnené plochy, oplotenie a požiarny vodovod. Celková výmera pozemkov uvedených v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere je 21 789 m2. Ktoré pozemky sa zdania ako stavebné pozemky? Keďže aj v tomto prípade sú na pozemkoch uvedených v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere umiestnené stavby, ktoré sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., všetkých 10 pozemkov je stavebným pozemkom, a to vo výmere 21 789 m2. Príklad 4 – rozhodnutie o stavebnom zámere je vydané na stavbu, ktorá nie je predmetom dane zo stavieb Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na stavebné úpravy týkajúce sa úpravy pozemku v súvislosti so zmenou spôsobu jeho využívania na iný účel (spevnenie plôch) na pozemky s parc. č. 212/4 a 212/7. Postupoval daňovník správne, ak predmetné pozemky uviedol v priznaní ako stavebné pozemky? Pretože v danom prípade bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na stavebné práce, ktorými sú úpravy pozemku v súvislosti so zmenou spôsobu jeho využívania na iný účel (spevnenie plôch), nie sú splnené podmienky uvedené v § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. Daňovník preto nepostupoval správne, ak predmetné pozemky zaradil v priznaní ako stavebné. Pozemky s parc. č. 212/4 a 212/7 sa aj naďalej zdaňujú podľa toho, ako sú evidované v katastri nehnuteľností.

Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na výstavbu rodinného domu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a v ktorom sú uvedené 2 pozemky – vlastníkom jedného z nich je stavebník, vlastníkom druhého je stavebníkov otec. Stavba má byť umiestnená na obidvoch pozemkoch. Ktorý z pozemkov sa považuje za stavebný pozemok? Podľa § 29 ods. 1 Stavebného zákona stavebníkom je osoba, ktorá má v úmysle uskutočňovať stavebné práce, a to odo dňa začatia zabezpečovania podkladov na konanie až do dňa vydania kolaudačného osvedčenia, a je vlastníkom stavby alebo vlastníkom pozemku, na ktorých sa majú uskutočniť stavebné práce alebo má iné práva k pozemkom a stavbám, na ktorých sa majú uskutočniť stavebné práce, a to

V situácii uvedenej v príklade sú obe parcely (parcela syna aj parcela otca) uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na výstavbu rodinného domu. Pretože v tomto príklade rodinný dom spĺňajúci podmienky § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. bude umiestnený na obidvoch parcelách (aj na parcele stavebníka, aj na parcele stavebníkovho otca), na účely zákona č. 582/2004 Z. z. sú stavebnými pozemkami obe parcely uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere.

V právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere sú uvedené 2 pozemky – jeden vlastní stavebník a druhý pozemok vlastní jeho otec. Na pozemku otca nebude umiestnená ani stavba rodinného domu, ani inžinierska stavba. Je v tomto prípade pozemok otca stavebným pozemkom podľa zákona č. 582/2004 Z. z.? Ak v rozhodnutí o stavebnom zámere je okrem parcely stavebníka uvedená aj parcela stavebníkovho otca, pričom na pozemku otca nebude umiestnená žiadna stavba ani inžinierske siete, vychádzajúc z § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z., podľa ktorého sú stavebnými pozemkami všetky pozemky uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere bez ohľadu na to, či na nich bude/nebude stáť stavba, ako aj z dôvodu, že podľa poslednej vety § 6 ods. 5 tohto zákona stavebným pozemkom nie je iba taká parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14, stavebným pozemkom na účely zákona č. 582/2004 Z. z. budú v uvedenom príklade obe parcely, t. j. parcela syna aj parcela otca. Pre posúdenie stavebného pozemku na účely zákona č. 582/2004 Z. z. teda nie je podstatné, či stavba (rodinný dom) spĺňajúca podmienky § 10 ods. 2 alebo § 14 zákona č. 582/2004 Z. z. bude umiestnená na obidvoch parcelách alebo iba na jednej z nich (na parcele stavebníka alebo na parcele stavebníkovho otca).

Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere, v ktorom sú uvedené 2 pozemky – jeden vlastní stavebník a druhý pozemok vlastní jeho otec. Rozhodnutie o stavebnom zámere nadobudlo právoplatnosť. Na pozemku syna má byť vedená prípojka elektrického vedenia a kanalizácia a na pozemku otca stavba rodinného domu. Ktorý pozemok/pozemky sú stavebnými pozemkami na účely zákona č. 582/2004 Z. z.? V prípade, že v rozhodnutí o stavebnom zámere je okrem parcely stavebníka uvedená aj parcela stavebníkovho otca, pričom na pozemku otca bude umiestnená stavba a na pozemku syna bude umiestnená napr. vodovodná prípojka, obidva pozemky sú stavebnými pozemkami a správca dane vyrubí daň z pozemkov každému z daňovníkov (otcovi aj synovi) za pozemok, ktorého je vlastníkom a ktorého parc. č. je uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere.

Podľa právoplatného rozhodnutia o stavebnom zámere vydaného stavebníkovi má byť na pozemku stavebníka (syn) umiestnená stavba rodinného domu a na pozemku otca má byť vedená prípojka elektrického vedenia a kanalizácia. Je pozemok otca na účely zákona č. 582/2004 Z. z. stavebným pozemkom? Ako je uvedené vyššie, podľa § 6 ods. 5 poslednej vety zákona č. 582/2004 Z. z. stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14. Ak je teda v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere uvedená parcela vo vlastníctve inej osoby, na ktorej má byť umiestnená prípojka elektrického vedenia, prístupovej komunikácie, plynu, kanalizácie a podobne a na tejto parcele nebude postavená stavba spĺňajúca predmet dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona alebo § 14 zákona č. 582/2004 Z. z., stavebným pozemkom bude pozemok po odpočítaní výmery pozemku iného vlastníka (v tomto prípade otca) z celkovej výmery stavebného pozemku z dôvodu, že inžinierske siete nie sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. ani predmetom dane z bytov podľa § 14 tohto zákona. V danom prípade teda pozemok otca nebude stavebným pozemkom na účely zákona č. 582/2004 Z. z.

Rozhodnutie o stavebnom zámere na stavbu spĺňajúcu podmienky § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. je vydané stavebníkovi (syn), ktorý nie je vlastníkom pozemku uvedeného v tomto rozhodnutí. Vlastník pozemku (otec) dal synovi súhlas s výstavbou na svojom pozemku. Je tento pozemok stavebným pozemkom? Ak v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere je uvedený pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba než stavebník, pozemok je stavebným pozemkom podľa § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. a daňovníkom tohto pozemku je vlastník pozemku (otec). V prípade, že vlastník pozemku uzatvorí so stavebníkom (budúcim vlastníkom stavby) nájomnú zmluvu najmenej na päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri nehnuteľností, daňovníkom dane zo stavebných pozemkov je nájomca (stavebník), t. j. syn.

Stavebný úrad vydal rozhodnutie o stavebnom zámere developerovi na výstavbu inžinierskych sietí a jednotlivým stavebníkom na výstavbu rodinných domov, pričom v rozhodnutiach o stavebnom zámere jednotlivých stavebníkov je zapísaný aj pozemok developera z dôvodu, že k tejto parcele je v prospech stavebníkov zriadené vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a spočívajúce v práve prístupu, prechodu a prejazdu peši a motorovými vozidlami bez obmedzenia stavebníkov cez pozemok vo vlastníctve developera. Ako sa zdaní pozemok developera? Pozemok developera je stavebným pozemkom na účely Stavebného zákona, nie na účely zákona č. 582/2004 Z. z. Hoci na tento pozemok bolo developerskej spoločnosti vydané rozhodnutie o stavebnom zámere (z dôvodu umiestnenia inžinierskych sietí), nejde o rozhodnutie o stavebnom zámere na stavbu vymedzenú v § 10 ods. 2 alebo § 14 zákona č. 582/2004 Z. z. Z uvedeného dôvodu nemožno parcelu developera považovať za stavebný pozemok podľa § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z., a to ani v prípade, ak je uvedená v rozhodnutí o stavebnom zámere jednotlivých stavebníkov. Preto sa na účely zákona č. 582/2004 Z. z. za stavebný pozemok považujú iba parcely stavebníkov uvedené v rozhodnutiach o stavebnom zámere. Iná situácia by nastala, ak by developerská spoločnosť vlastnila pozemky, investovala by do výstavby rodinných domov na týchto pozemkoch a skolaudované rodinné domy by predala záujemcom. V takom prípade by daňovníkom stavebného pozemku bola developerská spoločnosť, ktorej bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na stavbu rodinných domov a výstavbu inžinierskych sietí a za stavebný pozemok by sa podľa § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. považovali všetky parcely developera uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere.

Daňovník začal v júni 2025 stavať rodinný dom na základe rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré nadobudlo právoplatnosť v máji 2025. V júli 2025 daňovník zomrel a v októbri 2025 nadobudlo právoplatnosť uznesenie o dedičstve, na základe ktorého sa dedičmi pozemku aj rozostavaného domu stali synovia poručiteľa. Budú v tomto prípade aj dediči zdaňovať predmetný pozemok ako stavebný? Stavebný zákon v § 18 ods. 2 druhej vete upravuje, že rozhodnutie o stavebnom zámere je záväzné aj pre právnych nástupcov stavebníka a ostatných účastníkov konania. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia v prípade úmrtia stavebníka budú dediči predmetný pozemok zdaňovať podľa zákona č. 582/2004 Z. z. ako stavebný podľa výšky svojich dedičských podielov až do vydania kolaudačného osvedčenia.

Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré v júni 2025 nadobudlo právoplatnosť. S výstavbou domu ešte nezačal a v júli 2025 zomrel. Dediči neplánujú začať s výstavbou rodinného domu. Bude predmetný pozemok na účely zákona č. 582/2004 Z. z. stavebným pozemkom aj naďalej? Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutie o stavebnom zámere platí dva roky, pri líniových stavbách a pri vyhradených stavbách tri roky a pri informačnej konštrukcii a pri zmontovanom výrobku jeden rok odo dňa , keď nadobudlo právoplatnosť, ak správny orgán neurčil dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, ak bola v týchto lehotách podaná žiadosť o overenie projektu. Rozhodnutie o stavebnom zámere stráca platnosť dňom straty platnosti overovacej doložky.

Stavebný zákon upravuje zrušenie rozhodnutia o stavebnom zámere v prípadoch uvedených v § 62 ods. 7. Podľa uvedeného ustanovenia správny orgán môže zrušiť rozhodnutie o stavebnom zámere z dôvodu, že počas zhotovovania stavby

Podľa druhej vety § 6 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere, sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že aj napriek tomu, že dediči v danom príklade neplánujú s výstavbou rodinného domu začať, nie je možné zrušiť rozhodnutie o stavebnom zámere, pretože Stavebný zákon takúto možnosť nepripúšťa, a teda rozhodnutie o stavebnom zámere vydané stavebníkovi (otcovi) je aj po jeho smrti právoplatné a podľa § 18 ods. 2 Stavebného zákona záväzné aj pre právnych nástupcov stavebníka a ostatných účastníkov konania a podľa § 61 ods. 4 aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. Svoju platnosť podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stratí, ak sa so stavbou nezačne do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere, a to dňom straty platnosti overovacej doložky. V danom prípade rozhodnutie o stavebnom zámere platí od júna 2025 až do straty jeho platnosti, t. j do straty platnosti overovacej doložky (jún 2027). Aj napriek tomu, že dediči nezačali s uskutočňovaním stavebných prác, na účely zákona č. 582/2004 Z. z. pozemok bude stavebným pozemkom v zdaňovacích obdobiach 2026 a 2027 a od zdaňovacieho obdobia 2028 sa zdaní podľa toho, ako je zapísaný v katastri nehnuteľností. Ak uznesenie o dedičstve nadobudne právoplatnosť v čase platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere, daňovníci (dediči) zdaňujú stavebný pozemok. V prípade nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve po strate platnosti overovacej doložky budú dediči zdaňovať predmetný pozemok podľa toho, ako je pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností.

Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby na prístavbu k existujúcej stavbe umiestnenej na pozemku s parc. č. 211/2. Je pozemok, na ktorom bude prístavba, stavebným pozemkom? Zmenou dokončenej stavby podľa § 5 ods. 1 Stavebného zákona je nadstavba, prístavba a vstavba. Podľa § 6 ods. 5 prvej vety zákona č. 582/2004 z. z. stavebným pozemkom podľa odseku 4 na účely tohto zákona nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Ak bola v danom prípade prístavba uvedená v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, pozemok, na ktorom má byť prístavba, nie je stavebným pozemkom podľa § 6 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z.

V júli 2025 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o stavebnom zámere, v ktorom je uvedený pozemok s parc. č. 100 s výmerou 880 m². Na základe podaného priznania na zdaňovacie obdobie 2026 sa uvedený pozemok v zdaňovacom období 2026 zdanil ako stavebný pozemok. V priebehu roka 2026 si daňovník dal vyhotoviť geometrický plán, na základe ktorého pôvodný pozemok zanikol a vznikol pozemok s parc.č. 100/1 o výmere 320 m², na ktorom má byť umiestnená stavba, a druhý pozemok s parc. č. 100/2 o výmere 560 m². Uvedenú zmenu si dal daňovník zapísať do katastra nehnuteľností. Ktorý pozemok je stavebným pozemkom v nasledujúcom zdaňovacom období (2027)?

Pozemok, ktorého parc. č. je uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere, sa nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere stáva stavebným pozemkom. Ak stavebník rozčlení takýto pozemok geometrickým plánom na menšie parcely, táto zmena nemá vplyv na výmeru stavebného pozemku, pretože pri stavebnom pozemku je rozhodujúca výmera pozemku uvedená v rozhodnutí o stavebnom zámere v čase nadobudnutia jeho právoplatnosti. Vychádzajúc z uvedeného sú v danom prípade stavebnými pozemkami v zdaňovacom období 2027 novovzniknuté pozemky, a to pozemok s parc. č. 100/1 s výmerou 320 m² a pozemok s parc. č. 100/2 s výmerou 560 m².

Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na pozemku o výmere 1 234 m², na ktorom už je umiestnená stavba (rodinný dom), ktorá bola skolaudovaná v minulosti, pričom nejde o stavebnú úpravu tejto existujúcej stavby. Je stavebným pozemkom pozemok o výmere 1 234 m²? Ak je v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere uvedený pozemok s výmerou 1 234 m² a na uvedenom pozemku už sú postavené stavby (na ktoré už bolo vydané kolaudačné osvedčenie), za stavebný pozemok sa považuje pozemok vo výmere 1 234 m² po odpočítaní výmery zastavanej plochy dokončenej stavby, pretože podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. predmetom dane z pozemkov nie sú pozemky alebo ich časti, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov.

Stavebníkovi bolo dňa 29.6.2025 vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na stavbu rodinného domu. Stavebník s výstavbou rodinného domu nezačal a stavebný pozemok uvedený v rozhodnutí o stavebnom zámere predal. Považuje sa tento pozemok na účely zákona č. 582/2004 Z. z. aj naďalej za stavebný pozemok? Vychádzajúc z § 18 ods. 2 Stavebného zákona je rozhodnutie o stavebnom zámere záväzné aj pre právnych nástupcov stavebníka a ostatných účastníkov konania a podľa § 61 ods. 4 aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu sa v danom prípade daňovníkom predmetného pozemku, ktorý je naďalej stavebným pozemkom, stane nový vlastník a pôvodnému vlastníkovi stavebného pozemku zanikne daňová povinnosť k predmetnej parcele. Ak nový vlastník začne s výstavbou rodinného domu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere, pozemok sa bude až do vydania kolaudačného osvedčenia na stavbu zdaňovať ako stavebný pozemok. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak pôvodný vlastník začne s výstavbou rodinného domu, stavbu nedokončí a následne pozemok s rozostavanou stavbou predá. V prípade, že ani nový vlastník nezačne so stavbou do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere, uvedené rozhodnutie stratí platnosť a podľa § 6 ods. 5 druhej vety zákona č. 582/2004 Z. z. dňom straty platnosti overovacej doložky k projektu stavby sa pozemok prestane považovať za stavebný pozemok. Z uvedeného dôvodu od nasledujúceho zdaňovacieho obdobia (v tomto príklade od zdaňovacieho obdobia 2028) sa pozemok zaradí do predmetu dane z pozemkov podľa toho, ako je zapísaný v katastri nehnuteľností.

Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na pozemok s výmerou 1 000 m². Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Daňovník dal následne vypracovať geometrický plán, ktorým sa pôvodný pozemok rozčlenil na dva pozemky – jeden s výmerou 600 m² (na ktorom bude umiestnená stavba) a druhý s výmerou 400 m² (na ktorom nemá byť umiestnená stavba). Pozemok s výmerou 400 m² daňovník ešte pred začatím výstavby predal. Je stavebným pozemkom pozemok vo vlastníctve nového vlastníka? Vychádzajúc z § 18 ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutie o stavebnom zámere sa viaže na stavbu (výstavba, ktorá sa uvedeným rozhodnutím povoľuje na pozemku uvedenom v tomto rozhodnutí), na zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo na pozemku a na stavebníka, ktorý žiada o povolenie výstavby tejto stavby.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom. Ak v danom prípade stavebník (pôvodný vlastník pozemku) rozdelil stavebný pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere geometrickým plánom na dva pozemky a následne jeden z nich predal, pričom na predanom pozemku nemala byť umiestnená stavba, daňová povinnosť k predanému pozemku zanikla, čím sa znížila výmera stavebného pozemku u pôvodného vlastníka o výmeru predaného pozemku. Nový vlastník nadobudol parcelu s časťou pozemku uvedeného v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere stavebníka (pôvodného vlastníka pozemku). Keďže rozhodnutie o stavebnom zámere sa viaže na stavbu a na predanom pozemku nemala byť umiestnená stavba, na ktorú sa viaže vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, na nového vlastníka pozemku nemôžu prejsť práva a povinnosti stavebníka z rozhodnutia o stavebnom zámere, pretože kúpou pozemku sa nestáva stavebníkom ani právnym nástupcom stavebníka. Z uvedeného dôvodu pozemok, ktorý nadobudol nový vlastník, sa nepovažuje za stavebný pozemok a bude sa zdaňovať podľa druhu pozemku uvedeného v katastri nehnuteľností. Ak by sa nový vlastník rozhodol na tomto pozemku stavať, nevzťahuje sa na neho pôvodné rozhodnutie o stavebnom zámere, ale musí požiadať stavebný úrad o vydanie nového rozhodnutia o stavebnom zámere. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozdelenia stavebných pozemkov uvedených v rozhodnutí o stavebnom zámere geometrickým plánom možno poslednú vetu § 6 ods. 4 zákona č. 582/204 Z. z. aplikovať iba vtedy, ak po vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozčleneniu pozemkov v ňom uvedených a stavebník je naďalej vlastníkom rozčlenených pozemkov. Ak by pôvodný vlastník predal časť pozemku, na ktorom mala byť umiestnená stavba, na nového vlastníka prechádzajú práva a povinnosti z rozhodnutia o stavebnom zámere, pričom by sa postupovalo rovnako, ako je uvedené v príklade 10.1, t. j. daňovníkom za tento pozemok bude nový vlastník.

Stavebník má v rozhodnutí o stavebnom zámere uvedenú parcelu s parc. č. 100. V priebehu zdaňovacieho obdobia nadobudol na základe kúpnej zmluvy susediacu parcelu s parc. č. 113. Je aj parcela č. 113 stavebným pozemkom? Ak daňovníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré nadobudlo právoplatnosť a v ktorom je uvedený pozemok s parc. č. 100, a následne daňovník nadobudol ďalší pozemok, tento novonadobudnutý pozemok nie je stavebným pozemkom podľa § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z., pretože nie je uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere.

Stavebník kúpil v septembri 2025 stavebný pozemok aj s rozostavaným rodinným domom (rozhodnutie o stavebnom zámere vydané pôvodnému stavebníkovi nadobudlo právoplatnosť v máji 2025). V katastri nehnuteľností je zapísaný rozostavaný rodinný dom a záhrady. V decembri 2025 bolo vydané kolaudačné osvedčenie na stavbu. Nový stav po kolaudácii ešte nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Ako má daňovník v zdaňovacom období 2026 zdaniť dom a pozemok? Z § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. vyplýva, že v čase od vydania právoplatného rozhodnutia o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia na stavbu sa pozemok zdaňuje ako stavebný pozemok, preto nie sú podstatné údaje uvedené na liste vlastníctva (napr. rozostavaný dom, záhrady, a pod.) a ani skutočnosť, že stavba (skolaudovaný rodinný dom) nie je zapísaná v katastri nehnuteľností.

Podstatné je, kedy bolo vydané kolaudačné osvedčenie (dátum uvedený na kolaudačnom osvedčení). Ak kolaudačné osvedčenie na stavbu v uvedenom príklade bolo vydané do konca roka 2025, k 1.1.2026 sa pozemok nepovažuje za stavebný pozemok, ale ide o pozemok, ktorý sa zdaní daňou z pozemkov podľa toho, ako je zapísaný v katastri nehnuteľností, pričom od výmery pozemku sa odpočíta plocha zastavaná stavbou. Stavba sa zdaní daňou zo stavieb a do predmetu dane zo stavieb sa zaradí podľa účelu jej využitia. Ak by kolaudačné osvedčenie na stavbu bolo vydané po 1.1.2026, v zdaňovacom období 2026 by sa pozemok zdaňoval naďalej ako stavebný pozemok.

Stavebníkovi bolo v júni 2025 vydané rozhodnutie o stavebnom zámere. V novembri 2025 bolo vydané kolaudačné osvedčenie, ktorým správny orgán osvedčil stavebno-technickú spôsobilosť časti stavby na projektovaný účel. Ako sa zdaňuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere? Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona dokončenú stavbu alebo jej časť spôsobilú na samostatné užívanie možno uviesť do trvalého užívania až po kolaudácii. Kolaudácia sa vyžaduje na novú stavbu, zmenu dokončenej stavby a terénnu úpravu, na ktorú bolo potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere. Kolaudácia sa nevyžaduje na stavby, ktoré sa ohlasujú, a na stavebné úpravy; to neplatí, ak sú stavebné úpravy spojené so zmenou v užívaní stavby. Dokladom o kolaudácii je podľa § 67 ods. 1 Stavebného zákona kolaudačné osvedčenie. Kolaudačné osvedčenie je osobitným dokladom podľa § 47 ods. 7 správneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že aj na časť stavby môže správny orgán vydať kolaudačné osvedčenie. Pretože vydané kolaudačné osvedčenie na časť stavby, ktorým správny orgán osvedčil stavebno-technickú spôsobilosť časti stavby na projektovaný účel, je plnohodnotným kolaudačným osvedčením podľa vyššie citovaného § 66 ods. 1 Stavebného zákona, skolaudovaná časť stavby sa bude zdaňovať v režime dane zo stavieb, a to podľa účelu, na aký sa podľa stavu k 1. januáru nasledujúceho zdaňovacieho obdobia využíva. Časť stavby, ktorá nebola skolaudovaná, nepodlieha dani zo stavieb až do vydania kolaudačného osvedčenia na túto časť stavby. Stavebným pozemkom je aj naďalej (do vydania kolaudačného osvedčenia na celú stavbu uvedenú v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere) pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere okrem plochy zastavanej stavbou.

Stavebník písomne ohlásil stavebnému úradu uskutočnenie výstavby prístrešku so zastavanou plochou 45 m² a výškou 4,80 m. Považuje sa pozemok na výstavbu tejto stavby za stavebný pozemok? Drobnou stavbou podľa § 2 ods. 4 Stavebného zákona je stavba, ktorá nemôže podstatne ovplyvniť svoje okolie. Podľa písm. a) tohto ustanovenia sú drobnými stavbami prízemné stavby, konštrukcie, zariadenia alebo výrobky dovezené na miesto osadenia alebo výrobky zmontované z konštrukčných prvkov na mieste osadenia, (ďalej len „zmontovaný výrobok“) pevne spojené so zemou, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m, najmä kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobných zvierat, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne, stavby športových zariadení a garáže. Stavebný zákon v § 18 ods. 3 a ods. 4 upravuje, v ktorých prípadoch sa vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu. Podľa § 18 ods. 3 Stavebného zákona sa ohlásenie stavebnému úradu vyžaduje pri drobných stavbách uvedených v § 2 ods. 4 písm. a) až c) a pri ostatných drobných stavbách a stavebných úpravách za podmienok uvedených v § 18 ods. 3. V danom príklade podľa vyššie uvedeného stavebník nebol povinný požiadať stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere, pretože podľa § 18 ods. 3 Stavebného zákona postačovalo ohlásiť stavebnému úradu výstavbu drobnej stavby uvedenej v § 2 písm. 4 písm. a) až c). Z tohto dôvodu nie sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z., podľa ktorého vymedzenie stavebného pozemku je viazané na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere. Keďže stavebný úrad nevydal rozhodnutie o stavebnom zámere, pozemok, na ktorom sa má na základe ohlásenia stavebnému úradu vybudovať drobná stavba, nie je stavebným pozemkom na účely zákona č. 582/2004 Z. z.

Stavebníkovi bolo na stavbu rodinného domu vydané rozhodnutie o stavebnom zámere, v ktorom nie sú uvedené údaje o výmere stavebného pozemku. Ako sa určí výmera stavebného pozemku? Vyhláška upravuje v § 14 náležitosti rozhodnutia o stavebnom zámere. Podľa písm. e) sú náležitosťami podrobné údaje o stavbe v rozsahu zastavovacie údaje, výškové osadenie stavby, odstupové vzdialenosti stavby od hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb, bilancie plôch, počet parkovacích miest, ostatné bilancie stavby, dopravné napojenie, pripojenie stavby na siete technického vybavenia územia a údaje o odstraňovanej stavbe a identifikačné údaje jej vlastníka, ak je predmetom stavebného zámeru. Z uvedeného vyplýva, že Vyhláška neupravuje, že náležitosťou rozhodnutia o stavebnom zámere má byť aj výmera stavebného pozemku. Pretože údaje o výmere pozemkov sú uvedené v katastri nehnuteľností, pri určení výmery stavebného pozemku je potrebné vychádzať z údajov katastra nehnuteľností v deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere.

V júni 2025 bolo stavebníkovi vydané rozhodnutie o stavebnom zámere. V novembri 2025 správny orgán na základe žiadosti stavebníka povolil na 12 mesiacov predčasné užívanie nedokončenej stavby. Ako sa zdaní pozemok v zdaňovacom období 2026? Predčasné užívanie stavby upravuje Stavebný zákon v § 70, podľa ktorého správny orgán môže na žiadosť stavebníka povoliť časovo obmedzené predčasné užívanie stavby alebo jej samostatnej časti ešte pred jej úplným dokončením, ak to neohrozí dokončenie stavby a ak stavba alebo jej samostatná časť je v takom štádiu zhotovovania, že vyhovuje základným požiadavkám na stavby a všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Správny orgán v rozhodnutí o predčasnom užívaní stavby určí podmienky predčasného užívania stavby vrátane času jeho trvania. Predčasné užívanie stavby možno povoliť najdlhšie na 12 mesiacov. Ak je to potrebné z prevádzkových dôvodov, správny orgán môže na žiadosť stavebníka predčasné užívanie stavby primerane predĺžiť, a to aj opakovane; celkovo však predčasné užívanie s predĺženiami nesmie trvať viac ako päť rokov. Platnosť rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby zaniká uplynutím času, na ktorý bolo vydané; inak zaniká vydaním kolaudačného osvedčenia. Na konanie o predčasnom užívaní stavby sa primerane vzťahuje § 66 upravujúci kolaudáciu stavieb. Ak sa neskolaudovaná a nedokončená stavba začne užívať, je potrebné skúmať, či spĺňa podmienky uvedené v § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., t. j. či má najmenej jedno nadzemné alebo podzemné podlažie, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Ak sú tieto podmienky splnené, stavba sa zdaní v režime dane zo stavieb a priľahlý pozemok [po odpočítaní zastavanej plochy stavby z dôvodu ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.] sa bude až do vydania kolaudačného osvedčenia naďalej zdaňovať ako stavebný pozemok. Ak podmienky uvedené v § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. nie sú splnené, zdaňuje sa iba pozemok ako stavebný pozemok o výmere ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere.

Vo februári 2025 bolo stavebníkovi vydané rozhodnutie o umiestnení stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a podľa tohto zákona bolo v súlade s § 84 ods. 5 Stavebného zákona v máji 2025 daňovníkovi vydané stavebné povolenie. Bude v tomto prípade stavebným pozemkom na účely zákona č. 582/2004 Z. z. pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení? Podľa § 84 ods. 1 Stavebného zákona právne vzťahy vzniknuté podľa doterajších predpisov alebo založené rozhodnutiami správnych orgánov vo výstavbe podľa doterajších predpisov zostávajú zachované.

Podľa ods. 5 tohto ustanovenia ak ide o stavbu, pre ktorú je vydané územné rozhodnutie podľa doterajších predpisov, použijú sa doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 aj pre vybavenie žiadosti o stavebné povolenie, povolenie na zmenu stavby pred dokončením, povolenie na predčasné užívanie stavby, povolenie na dočasné užívanie stavby na účel skúšobnej prevádzky, kolaudačné rozhodnutie alebo zmenu rozhodnutia, podanej po 31. marci 2025 vrátane vydania záväzných stanovísk pre tieto konania. Zákon č. 26/2025 Z. z. zaviedol v zákone 582/2004 Z. z. v nadväznosti na zmeny v stavebnej legislatíve ustanovenie § 104s Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2025. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia ak daňová povinnosť k miestnym daniam, poplatková povinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť vzniknú do 31. decembra 2025, postupuje sa podľa predpisov účinných do 31. marca 2025. Právoplatné stavebné povolenie na stavbu podľa doterajších predpisov sa podľa § 104s ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. považuje za rozhodnutie o stavebnom zámere. Právoplatné kolaudačné rozhodnutie podľa doterajších predpisov sa považuje za kolaudačné osvedčenie. Daňová povinnosť podľa § 18 ods. 1 prvej vety zákona č. 582/2004 Z. z. vzniká 1. 1. zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľností, ktorá je predmetom dane. Vychádzajúc z uvedeného v danom príklade vznikne daňová povinnosť 1.1.2026, preto sa nemôže postupovať podľa § 104s ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., ale podľa právnych predpisov platných po 1.4.2025, t. j. v súlade so zákonom č. 26/2025 Z. z. Keďže podľa § 104s ods. 2 tohto zákona sa za rozhodnutie o stavebnom zámere považuje právoplatné stavebné povolenie na stavbu a za kolaudačné osvedčenie právoplatné kolaudačné rozhodnutie podľa doterajších predpisov, v uvedenom príklade bude stavebným pozemkom pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Rovnako (t. j. stavebným pozemkom bude pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení) sa bude postupovať aj v prípade, ak by bolo vydané stavebné povolenie napr. v januári 2026.

Vychádzajúc z vyššie citovaného § 18 ods. 1 prvej vety zákona č. 582/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká 1. 1. zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľností, ktorá je predmetom dane, čo znamená, že v danom príklade vznikne daňová povinnosť 1.1.2026. Keďže podľa § 104s ods. 2 tohto zákona sa právoplatné stavebné povolenie na stavbu podľa doterajších predpisov považuje za rozhodnutie o stavebnom zámere a právoplatné kolaudačné rozhodnutie podľa doterajších predpisov sa považuje za kolaudačné osvedčenie, stavebným pozemkom v uvedenom príklade bude pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení (pozemok s parc. č. 234), a to až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Stavba prístrešku so zastavanou plochou 30 m² sa zdaní ako drobná stavba podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.

V uvedenom príklade by daňová povinnosť z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia vznikla podľa § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. dňa 1.1.2026. Avšak z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve vznikla daňová povinnosť dedičovi podľa § 18 ods. 2 poslednej vety dňa 1.11.2025, preto je potrebné v tomto príklade postupovať podľa § 104s ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., teda podľa predpisov účinných do 31.3.2025. Pozemok s parc. č. 111 je stavebným pozemkom na základe právoplatného stavebného povolenia a drobná stavba sa nezaradí podľa § 10 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona ako drobná stavba, ale podľa účelu využitia k 1.1.2025.

(32)Metodický pokyn k zdaňovaniu stavebného pozemku podľa § 6 ods. 4 a 5 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov zverejnený na portáli finančnej správy pod č. 3/MD/2019/MP zostáva v platnosti pre prípady zdaňovania stavebného pozemku podľa právnych predpisov účinných do 31.3.2025. Vypracoval:

Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky II December 2025