Metodický pokyn k § 3 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.4.2025

(1)Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotnú aplikáciu § 3 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.4.2025 (ďalej len „zákon o poplatku za rozvoj“) najmä pri preskúmavaní rozhodnutí obcí v rámci opravných prostriedkov Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, ako aj pri poskytovaní informácií daňovým subjektom a obciam.

(2)Uvedené ustanovenie bolo zmenené a doplnené zákonom č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom (ďalej len „zákon č. 26/2025 Z. z.“) s účinnosťou od 1. apríla 2025 (čl. LXVI). Cieľom zákona č. 26/2025 Z. z. je zosúladiť osobitné právne predpisy so zákonom č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave. Jedným z osobitných právnych predpisov je zákon o poplatku za rozvoj.

(3)Zákonom č. 26/2025 Z. z. sa v zákone o poplatku za rozvoj okrem iných ustanovení mení a dopĺňa aj § 3, ktorý upravuje predmet miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len „poplatok“) a mení a dopĺňa ho nasledovne:

(4)V súvislosti so zmenou názvoslovia v Stavebnom zákone sa v § 3 ods. 1 zákona o poplatku za rozvoj novým spôsobom vymedzuje predmet poplatku. Predmetom poplatku je budova na území obce, uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. Súčasne sa k pojmom „budova“, „rozhodnutie o stavebnom zámere“, „zmena dokončenej stavby“, „overený projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou“, „rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie“ a „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ zavádzajú odkazy 3), 3a), 3aa), 3ab), 3b) a 3c) na § 3, § 60, § 5, § 63, § 84 ods. 7 písm. a) a b) Stavebného zákona a § 88a a § 140d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), ktoré ich vymedzujú.

(5)Ods. 2 upravuje podmienky, za akých sú stavby povolené vyššie uvedenými rozhodnutiami predmetom poplatku. Tieto podmienky sa dopĺňajú na konci prvej vety o ďalšie podmienky upravené v novo zavedených ustanoveniach § 6 ods. 8 a § 16 ods. 3 zákona o poplatku za rozvoj. Zmeny v 2. vete sú legislatívno- technického charakteru a súvisia so zmenou vymedzenia predmetu poplatku v § 3 ods. 1 zákona o poplatku za rozvoj, v dôsledku ktorej sa „rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby“ nahrádza „rozhodnutím, o stavebnom zámere na odstránenie stavby alebo nariadením odstránenia stavby“ a súčasne sa k uvedeným pojmom zavádza odkaz 3ca) na § 78 Stavebného zákona.

(6)V negatívnom vymedzení predmetu poplatku sa v ods. 3 písm. a) a b) „bytový dom“ vo všetkých tvaroch nahrádza „bytovou budovou“ v príslušnom tvare, ku ktorej sa zavádza odkaz 3d), ku ktorému je v poznámke pod čiarou uvedený § 3 ods. 2 Stavebného zákona.

(7)Zákon o poplatku za rozvoj pojmy uvedené v § 3 zákona o poplatku za rozvoj ako sú budova, územie obce, právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, overenie projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, právoplatné rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby neupravuje, ale upravujú ich osobitné právne predpisy.

(8)Budovu vymedzuje § 3 Stavebného zákona. Podľa uvedeného ustanovenia budova je priestorovo sústredená zastrešená stavba, ktorá je určená a stavebno-technicky vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí. Podľa účelu sa budovy členia na bytové budovy (najmenej polovica podlahovej plochy všetkých podlaží je určená na trvalé bývanie) a nebytové budovy (nie sú bytovou budovou). Ak je časť nebytovej budovy určená na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytovú budovu. Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy všetkých podlaží.

(9)Územie obce vymedzuje § 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného ustanovenia územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území. Územie obce sa môže členiť na časti obce. Časť obce má vlastný názov; časť obce nemusí mať vlastné katastrálne územie.

(10)Rozhodnutie o stavebnom zámere upravuje § 60 Stavebného zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie o stavebnom zámere je rozhodnutím vo veci, ktorým správny orgán odsúhlasí stavebný zámer, pričom rozhodne aj o ďalších požiadavkách, o námietkach účastníkov konania, určí pozemky tvoriace stavenisko, štádiá zhotovovania stavby, lehotu výstavby, príp. môže upustiť od kolaudácie pre stavby, ktoré po ohlásení určil na konanie o stavebnom zámere.

(11)Rozhodnutie o stavebnom zámere sa vyžaduje pre každú stavbu, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo na pozemku. Je záväzné aj pre právnych nástupcov stavebníka a ostatných účastníkov konania.

(12)Rozhodnutie o stavebnom zámere platí dva roky, pri líniových stavbách a pri vyhradených stavbách tri roky a pri informačnej konštrukcii a pri zmontovanom výrobku jeden rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak správny orgán neurčil dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, ak bola v týchto lehotách podaná žiadosť o overenie projektu. Rozhodnutie o stavebnom zámere stráca platnosť dňom straty platnosti overovacej doložky.

(13)Čo sa považuje za zmenu dokončenej stavby, upravuje § 5 Stavebného zákona. Zmenou dokončenej stavby je

(14)Na zmenu dokončenej stavby sa vydáva rozhodnutie o stavebnom zámere na dokončenú stavbu.

(15)Ohlásenie stavieb a stavebných úprav upravuje § 63 Stavebného zákona. Vykonanie stavebných úprav, drobných stavieb a stavieb, na ktoré sa vyžaduje ohlásenie podľa Stavebného zákona, je stavebník povinný vopred ohlásiť správnemu orgánu. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje stavebníka, údaje z katastra nehnuteľností potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k pozemku alebo stavbe a údaje o mieste a druhu stavebných prác; prílohou ohlásenia je projekt stavby na ohlásenie, záväzné stanoviská dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb, ktorých sa navrhované stavebné práce týkajú.

(16)Ak ohlásenie obsahuje požadované náležitosti, správny orgán je povinný vybaviť ohlásenie do 30 dní odo dňa doručenia ohlásenia overením projektu stavby na ohlásenie a vydaním overovacej doložky. Projekt stavby na ohlásenie overí, len ak sú záväzné stanoviská súhlasné, inak ohlásenie vrátane príloh s uvedením dôvodu vráti žiadateľovi.

(17)Overenie projektu stavby na ohlásenie sa vykoná overovacou doložkou. Overovacia doložka obsahuje spisové číslo, dátum overenia a podpis vedúceho správneho orgánu s uvedením jeho celého mena, priezviska a funkcie. Ak správny orgán neoverí projekt ohlásenej drobnej stavby alebo stavebnej úpravy, predpokladá sa, že overovaciu doložku vydal. Túto skutočnosť vyznačí v informačnom systéme.

(18)Ohlásené stavebné práce možno začať uskutočňovať do troch rokov odo dňa overenia projektu ohlásenej stavby.

(19)Na preskúmanie spôsobilosti stavieb na užívanie vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto konania, ak stavba spĺňa podmienky na preskúmanie jej spôsobilosti na užívanie podľa doterajších predpisov a vlastník stavby podá žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie do 31. marca 2029, sa podľa § 84 ods. 7 písm. a) Stavebného zákona použijú doterajšie (stavebné) predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025, ktoré preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie upravujú v § 140d zákona č. 50/1976 Zb. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby preskúma spôsobilosť stavby na užívanie, ak ide o stavbu zhotovenú a užívanú bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním od 1. januára 1990 do 31. marca 2025, ak vlastník stavby preukáže splnenie podmienok uvedených v ustanovení. Žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie môže vlastník stavby podať do 31. marca 2029. Ak vlastník stavby preukáže splnenie zákonom stanovených podmienok, stavebný úrad vydá rozhodnutie, ktorým potvrdí spôsobilosť stavby na užívanie.

(20)Ak vlastník stavby nepreukáže splnenie podmienok na vydanie rozhodnutia o spôsobilosti stavby na užívanie, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

(21)Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje § 84 ods. 7 písm. b) Stavebného zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak stavba nespĺňa podmienky, aby ju bolo možné považovať za stavbu postavenú v súlade s platnými predpismi podľa doterajších (stavebných) predpisov, ani podmienky na preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa doterajších (stavebných) predpisov alebo podľa písmena a) a vlastník tejto stavby podá žiadosť o dodatočné povolenie stavby od 1. apríla 2025 do 31. marca 2029, použijú sa na konanie o dodatočnom povolení stavby doterajšie stavebné predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025.

(22)Ak vlastník stavby požiada o dodatočné povolenie stavby v období od 1. apríla 2025 do 31. marca 2029 a splní zákonom ustanovené podmienky, stavebný úrad vydá rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby podľa doterajších stavebných predpisov.

(23)Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje § 88a zákona č. 50/1976 Zb. Ak stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu predloží doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby vydaním rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 zákona č. 50/1976 Zb. (podmienky vydania stavebného povolenia).

(24)Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, alebo nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby alebo nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

(25)Podľa uvedeného ustanovenia sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie.

(26)Podľa § 3 ods. 1 zákona o poplatku za rozvoj predmetom poplatku je budova na území obce uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.

(27)Ak budova spĺňa podmienky vymedzené v predmete poplatku (ide o budovu, ktorá sa bude nachádzať na území obce a je uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, alebo v overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou), je predmetom poplatku za podmienky, že jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby (ďalej len „podlahová plocha stavby“), ak § 6 ods. 8 a § 16 ods. 3 zákona o poplatku za rozvoj neustanovujú inak (podľa § 6 ods. 8 zákona o poplatku za rozvoj pri zvýšení podlahovej plochy zhotovovanej stavby základom poplatku je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi rozhodnutím o stavebnom zámere a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere a podľa § 16 ods. 3 zákona o poplatku za rozvoj pri zvýšení podlahovej plochy zhotovovanej stavby základom poplatku je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m² medzi rozhodnutím o povolení stavby a všetkými predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami podľa doterajších stavebných predpisov, pričom zníženie základu poplatku o 60 m² podľa § 8 ods. 1 sa nepoužije; v oboch prípadoch je možné hovoriť o rozostavanej/nedokončenej stavbe).

(28)V prípade, ak sa nová stavba stavia na pozemku odstránenej stavby, predmetom poplatku je rozdiel medzi podlahovou plochou novej stavby a odstránenej stavby za predpokladu, že nadväzujúce rozhodnutie o stavebnom zámere na novú stavbu nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere na odstránenie stavby alebo nariadenia odstránenia stavby.

Stavebný úrad povolí vlastníkovi administratívnej budovy odstrániť túto stavbu rozhodnutím o stavebnom zámere na odstránenie stavby, ktoré nadobudne právoplatnosť 15.6.2025. Stavebník stavbu odstráni a na pozemku, na ktorom stála odstránená stavba, sa rozhodne postaviť novú administratívnu budovu. Žiadosť o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere na novú administratívnu budovu podá v decembri 2027 a stavebný úrad vydá rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré nadobudne právoplatnosť 28.2.2028.

Pretože rozhodnutie o stavebnom zámere nadobudne právoplatnosť do 4 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere na odstránenie pôvodnej administratívnej budovy, predmetom poplatku je iba rozdiel medzi podlahovou plochou novej a odstránenej administratívnej budovy. Ak nadväzujúce rozhodnutie o stavebnom zámere na novú administratívnu budovu nadobudne právoplatnosť po uplynutí 4 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere na odstránenie pôvodnej administratívnej budovy (t. j. 16.6.2029 a neskôr), predmetom poplatku je celá výmera podlahovej plochy novej administratívnej budovy.

(29)Okrem budov, ktoré sú predmetom poplatku, zákon o poplatku za rozvoj vymenúva budovy a stavby a súčasne ustanovuje podmienky, pri splnení ktorých nie sú predmetom poplatku. Predmetom poplatku nie sú nasledovné budovy a stavby:

(30)Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona o poplatku za rozvoj predmetom poplatku nie je údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytovej budovy, ak sa pri nej nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovej budove. K pojmu bytová budova zákon o poplatku za rozvoj zaviedol odkaz 3d) na § 3 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého bytovou budovou je budova, v ktorej je najmenej polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená na trvalé bývanie. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona č. 205/2023 Z. z. (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) podlahovou plochou je plocha všetkých miestností bytu alebo nebytového priestoru bez plochy balkónu, lodžie a terasy, okrem terasy, ktorá nie je spoločnou časťou domu; do podlahovej plochy bytu sa započítava aj plocha miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, pričom príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

(31)Pojmy údržba, oprava, rekonštrukcia a modernizácia upravuje § 2 ods. 1 písm. l) až o) zákona č. 182/1993 Z. z.

(32)Údržbou sa rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva domu, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou.

(33)Opravou sa rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva domu z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho stavu alebo prevádzkyschopného stavu.

(34)Rekonštrukciou sa rozumejú zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva domu, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch.

(35)Modernizáciou sa rozumie obnova, zlepšenie alebo rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva domu.

Stavebný úrad povolil stavebníkovi rozhodnutím o stavebnom zámere opravu a zateplenie domu. Ak uskutočnením opravy a zateplenia bytového domu nevznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby, t. j. nemení sa úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov, nie je oprava a zateplenie stavby bytového domu predmetom poplatku napriek tomu, že bolo na túto stavbu vydané rozhodnutie o stavebnom zámere.

(36)Predmetom poplatku nie je údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby ako je bytová budova za podmienky, že sa pri nej nemení výmera podlahovej plochy ani účel jej užívania.

(37)Ďalšiu skupinu stavieb alebo ich častí, ktoré nie sú predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona o poplatku za rozvoj tvoria stavby alebo ich časti slúžiace na konkrétne účely uvedené v bodoch 1 až 9:

(38)K sociálnemu bývaniu je zavedený odkaz 4) na § 21 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 443/2010 Z. z.“). Podľa uvedeného ustanovenia sociálne bývanie je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na primerané a ľudsky dôstojné bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Sociálne bývanie je aj bývanie alebo ubytovanie financované s použitím verejných prostriedkov a poskytované v rámci starostlivosti podľa osobitných predpisov [napr. podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z.]. Sociálne bývanie poskytované obcou alebo vyšším územným celkom je všeobecne prospešnou službou. Sociálnym bývaním nie sú stavby nájomných bytov v prípade, že ide o výstavbu nájomných bytových domov pri štátom podporovanom nájomnom bývaní, ktoré upravuje zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výstavba nájomných bytov podľa uvedeného zákona je určená pre širokú verejnosť, ktorá potrebuje cenovo dostupné bývanie a nemusí sa jednať výhradne o sociálne bývanie podľa zákona č. 443/2010 Z. z.

(39)Sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu upravuje § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

(40)Sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie

(41)Sociálna kuratela je súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.

(42)Ak je stavba alebo jej časť stavbou na sociálne bývanie, alebo ak stavba alebo jej časť slúži na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nie je stavba alebo jej časť predmetom poplatku.

(43)Zdravotníckym zariadením podľa § 7 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia alebo rozhodnutia o nariadení vytvorenia mobilného odberového miesta; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti a lekárenskej starostlivosti.

(44)Zákon o poplatku za rozvoj k zdravotníckemu zariadeniu zaviedol odkaz 5) na § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti sú nemocnica (všeobecná, špecializovaná), liečebňa, hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečebné kúpele, kúpeľná liečebňa, zariadenie biomedicínskeho výskumu, detenčný ústav a detenčný ústav pre mladistvých.

(45)Ak stavba alebo časť stavby je zdravotníckym zariadením podľa § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., nie je táto stavba alebo jej časť predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 2 zákona o poplatku za rozvoj. Pretože zákon o poplatku za rozvoj v poznámke pod čiarou k odkazu 5) uviedol iba § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. (vymedzenie zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti), na ostatné zdravotnícke zariadenia, t. j. na zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktoré upravuje § 7 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. (napr. ambulancia, zariadenie na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, stacionár, poliklinika, agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, mobilný hospic, tkanivové zariadenie, referenčné laboratórium) a na zdravotnícke zariadenia lekárenskej starostlivosti uvedené v § 7 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. sa negatívne vymedzenie predmetu poplatku uvedené v § 3 ods. 3 písm. c) bodu 2 zákona o poplatku za rozvoj nevzťahuje.

(46)Ďalšie stavby alebo ich časti, ktoré nie sú predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona o poplatku za rozvoj slúžia materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy.

(47)Materskú školu upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 28 ods. 1 školského zákona materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.

(48)Základné vzdelanie upravuje § 16 ods. 3 školského zákona, podľa ktorého sa základné vzdelanie člení na primárne vzdelanie a nižšie stredné vzdelanie, ktoré sa získava v základnej škole a v strednej škole.

(49)Stredné vzdelanie upravuje § 16 ods. 4 školského zákona, ktoré sa člení na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré sa získavajú v strednej odbornej škole, v odbornom učilišti, v praktickej škole, v škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole a v štvorročnom alebo osemročnom gymnáziu.

(50)Vyššie odborné vzdelanie upravuje § 16 ods. 5 školského zákona, ktoré sa získava v strednej odbornej škole a v konzervatóriu a v škole umeleckého priemyslu.

(51)Ak právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere, právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, právoplatným rozhodnutím o spôsobilosti stavby na užívanie, právoplatným rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby, alebo overeným projektom stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou je povolená stavba slúžiaca materskej škole, základnej škole, strednej škole, strednej odbornej škole, odbornému učilišťu, praktickej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole alebo štvorročnému alebo osemročnému gymnáziu, alebo konzervatóriu, uvedená škola alebo jej časť nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona o poplatku za rozvoj.

(52)Vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách - Vysoké školy upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 131/2002 Z. z.“). Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. vysoké školy sú verejné vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky, štátne vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky, súkromné vysoké školy a zahraničné vysoké školy so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie („ďalej len zahraničné vysoké školy“).

(53)Pretože podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona o poplatku za rozvoj predmetom poplatku nie je stavba alebo časť stavby slúžiaca na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, negatívne vymedzenie predmetu poplatku sa vzťahuje iba na verejné vysoké školy alebo ich časti slúžiace na vysokoškolské vzdelávanie; na ostatné typy vysokých škôl (štátne vysoké školy, súkromné vysoké školy a zahraničné vysoké školy) sa uvedené ustanovenie nevzťahuje.

Napriek tomu, že štátne vysoké školy sú predmetom poplatku, štát ako poplatník poplatku, ktorý v pozícii stavebníka uskutočňuje stavbu na území Slovenskej republiky, nie je podľa § 5 ods. 2 zákona o poplatku za rozvoj poplatníkom poplatku, a preto ani štátne vysoké školy nepodliehajú poplatku.

(54)Dielne a pracoviská praktického vyučovania - K dielňam a pracoviskám praktického vyučovania je zavedený odkaz 7a), ku ktorému sa v poznámke pod čiarou uvádza § 6 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2018 Z. z. (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní“). Podľa uvedeného ustanovenia odborný výcvik alebo odbornú prax vykonáva žiak v dielni, na pracovisku zamestnávateľa a na pracovisku praktického vyučovania, ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania. Praktické cvičenie vykonáva žiak v strednej odbornej škole. Ak to vyžaduje charakter cvičnej práce, praktické cvičenie sa môže vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania. Ak to vyžaduje charakter povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností, na ktoré sa žiak v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom učebnom odbore pripravuje, môže sa odborný výcvik alebo odborná prax dočasne vykonávať aj na inom mieste výkonu produktívnej práce; povinnosť dodržiavať podmienky výkonu praktického vyučovania podľa tohto zákona tým nie je dotknutá.

(55)Na základe uvedeného, ak je na stavbu slúžiacu dielni alebo pracovisku praktického vyučovania alebo na ich časť vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, právoplatné rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie, právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, alebo overený projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, uvedené stavby alebo ich časti nie sú predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona o poplatku za rozvoj.

(56)Napriek tomu, že odborná prax alebo odborný výcvik sa vykonáva okrem dielní a pracovísk praktického vyučovania aj na pracovisku zamestnávateľa, na stavby alebo ich časti slúžiace pracovisku zamestnávateľa sa negatívne vymedzenie upravené v § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona o poplatku za rozvoj nevzťahuje, pretože tieto stavby alebo ich časti uvedené ustanovenie neupravuje.

(57)Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy -Špecializované výučbové zariadenia verejných vysokých škôl upravuje § 35 ods. 1 až 3 zákona č. 131/2002 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy slúži na praktickú výučbu v študijných odboroch, ktoré takúto výučbu vyžadujú. Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy je súčasť verejnej vysokej školy alebo jej fakulty, samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo samostatná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou má verejná vysoká škola uzatvorenú zmluvu o praktickej výučbe, alebo pracovisko takejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Špecializovaným výučbovým zariadením môže byť najmä zdravotnícke zariadenie, cvičná škola a cvičné školské zariadenie, vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iný vysokoškolský podnik, kňazský seminár. Špecializovaným výučbovým zariadením verejnej vysokej školy je aj zdravotnícke zariadenie, v ktorom má verejná vysoká škola podiel na akciách podľa § 91 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., ak slúži na účel praktickej výučby.

(58)Ak stavba alebo jej časť slúži vyššie uvedenému špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy, nie je stavba alebo jej časť predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona o poplatku za rozvoj.

(59)Zákon k sociálnym službám zaviedol odkaz 8), ktorý v poznámke pod čiarou uvádza zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z. z.“).

(60)Sociálnu službu vymedzuje § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z., ktorou je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny, zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri starostlivosti o dieťa.

(61)Zákon č. 448/2008 Z. z. rozdeľuje sociálnu službu podľa druhu, formy a rozsahu jej poskytovania. V § 12 ods. 1 zákon č. 448/2008 Z. z. vymenúva druhy sociálnej služby, pričom pri niektorých druhoch sociálnej služby uvádza aj zariadenia, v ktorých sa jednotlivé druhy sociálnej služby poskytujú. Sociálne služby podľa druhu sú:

(62)Ak stavby alebo ich časti slúžia zariadeniam sociálnych služieb na vykonávanie vyššie uvedených činností sociálnych služieb, nie sú tieto stavby alebo ich časti predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 4 zákona o poplatku za rozvoj.

(63)Cirkvi a náboženské spoločnosti ako aj ich registráciu upravuje zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/1991 Zb.“). Podľa § 4 zákona č. 308/1991 Zb. cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnické osoby. Štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované.

(64)Pojem náboženský obrad nevymedzujú osobitné predpisy. Je možné však konštatovať, že náboženský obrad je súhrnom všetkých vonkajších i vnútorných úkonov, ktorými jednotlivec alebo spoločenstvo vyjadruje svoj vzťah k Bohu. Je prejavom osobnej alebo skupinovej bohopocty. Pokiaľ možno uviesť, že náboženský obrad je akt vykonávania vierovyznania v rôznorodej forme (bohoslužba, modlitba, adorácia, obetovanie darov, vysviacka a pod.) s prístupom veriacich v priestoroch na to určených, potom predmetom negatívneho vymedzenia predmetu poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 5 zákona o poplatku za rozvoj je aj iný priestor ako kostol, kaplnka a pod. Pretože zámerom zákonodarcu nebolo sústredenie negatívneho vymedzenia predmetu poplatku vzťahujúceho sa k stavbám alebo ich častiam slúžiacim na vykonávanie náboženských obradov „an block“, predmetom poplatku podľa uvedeného ustanovenia nie sú iba také stavby alebo ich časti, v ktorých sú vykonávané náboženské obrady a nie svetské činnosti. Napr. ak ide o stavbu kláštora, časť stavby, v ktorej sa vykonávajú náboženské obrady, nie je predmetom poplatku; na časti stavby predstavujúce svetské činnosti - technické zázemie, sklady materiálu, zásob potravín, archivovanie dokumentov a pod., sa negatívne vymedzenie predmetu poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 5 zákona o poplatku za rozvoj nevzťahuje.

(65)Podľa § 16 ods. 2 Stavebného zákona pre stavby na území vojenských obvodov, pre stavby na obranu štátu mimo vojenských obvodov a pre stavby, ktoré nie sú určené na obranu štátu, ale sú v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) alebo v správe právnických osôb zriadených alebo založených ministerstvom obrany vykonáva pôsobnosť iného stavebného úradu ministerstvo obrany.

(66)Ak ministerstvo obrany je osobitným stavebným úradom, ktorý povolí stavby alebo ich časti slúžiace na obranu štátu, nie sú tieto stavby alebo ich časti predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 6 zákona o poplatku za rozvoj.

(67)Múzeá a galérie upravuje § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

(68)Múzeum je špecializovaná právnická osoba alebo organizačný útvar právnickej osoby, ktorá na základe prieskumu a vedeckého výskumu v súlade so svojím zameraním a špecializáciou nadobúda predmety kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje verejnosti najmä na účely štúdia, poznávania, vzdelávania a estetického zážitku špecifickými prostriedkami múzejnej komunikácie.

(69)Galéria je špecializovaná právnická osoba alebo organizačný útvar právnickej osoby, ktorá na základe vedeckého výskumu v súlade so svojím zameraním a špecializáciou nadobúda, odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje zbierkové predmety zo všetkých disciplín vizuálneho umenia a realizuje tvorivé a umelecké výstupy a prezentácie.

(70)Knižnicu vymedzuje § 1 ods. 2 a § 2 ods. 1 zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z., ktorou je kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá dopĺňa, odborne eviduje, spracováva, uchováva, ochraňuje, využíva a sprístupňuje svoj knižničný fond, poskytuje knižnično-informačné služby, napomáha uspokojovať kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby používateľov a podporuje ich celoživotné vzdelávanie, informačnú gramotnosť, tvorivý osobný rozvoj a jazykovú rozmanitosť. Knižnice, ktoré poskytujú knižnično-informačné služby používateľom, sú evidované v Zozname knižníc Slovenskej republiky.

(71)Kultúrne stredisko neupravujú osobitné predpisy. Kultúrne stredisko je spravidla zriadené obcou alebo samosprávnym krajom. Jeho základným poslaním je vytváranie podmienok pre činnosť jednotlivcov i kolektívov posilňujúcich národnú a kultúrnu identitu, prinášajúcich hodnoty v oblasti miestnej kultúry, folklóru, tradičnej ľudovej tvorby, záujmovo umeleckej činnosti a vzdelávania, osvety v oblasti duchovného rastu a nového životného štýlu, pre podujatia podporujúce slobodný dialóg kultúr a lepšiu propagáciu slovenskej kultúry v zahraničí, elektronické spracovanie informácií o regionálnej kultúre a ich ponuka, projektová činnosť, profesionalizácia vzťahov s verejnosťou, užšie prepojenie kultúrnych aktivít s cestovným ruchom a pod.

(72)Ak je na stavbu slúžiacu múzeu, galérii, knižnici alebo kultúrnemu stredisku alebo na časť stavby slúžiacej týmto ustanovizniam vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, právoplatné rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie, právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, alebo overený projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, uvedené stavby alebo ich časti nie sú predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 7 zákona o poplatku za rozvoj.

(73)Šport je realizovaná forma fyzickej aktivity alebo zručnosti, ktorej účelom je snaha rekreovať sa: pre súťaženie, pre vlastné potešenie, pre dosiahnutie dokonalosti, pre vývoj zručnosti alebo pre akúkoľvek kombináciu týchto cieľov. Športové aktivity sa spravidla realizujú v stavbách slúžiacich na športové účely (detské a školské ihriská, telocvične, tenisové, bedmintonové, squashové haly, futbalové ihriská, zimné štadióny, a pod.).

(74)Uznané športy upravuje § 3 písm. f) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“), podľa ktorého uznaným športom sa rozumie šport uznaný Medzinárodným olympijským výborom alebo medzinárodnou športovou organizáciou SportAccord, Medzinárodným paralympijským výborom, Medzinárodným výborom športu nepočujúcich alebo Medzinárodným hnutím špeciálnych olympiád. Zoznam uznaných športov je zverejnený na webovej stránke Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

(75)Zákon o poplatku za rozvoj sa pri pojme "športové účely" priamo neodvoláva na zákon o športe, ani na iný právny predpis. Z legislatívneho vymedzenia športovej stavby tak nie je zrejmé, aká športová činnosť sa má v danej stavbe vykonávať. Vzhľadom na uvedené sa za stavbu alebo jej časť slúžiacu na športové účely nepovažujú len tie stavby alebo ich časti, v ktorých sa vykonáva niektorý z uznaných športov podľa § 3 písm. f) zákona o športe. Je teda prípustný extenzívnejší a pri neurčitosti právnej normy pre poplatníka priaznivejší výklad, ktorý smeruje k vykonávaniu akejkoľvek športovej činnosti. Ak je na stavbu alebo jej časť slúžiacu na športové účely vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, právoplatné rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie, právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, alebo overený projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, uvedené stavby alebo ich časti nie sú predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 8 zákona o poplatku za rozvoj.

(76)Predmetom poplatku nie sú ani stavby alebo ich časti s osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona o poplatku za rozvoj. K osobitnému predpisu je zavedený odkaz 8a), ktorý odkazuje na zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“). Zákon č. 175/1999 Z. z. bol s účinnosťou od 1. novembra 2021 zrušený a nahradený zákonom č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách v znení zákona č. 26/2025 Z. z. (ďalej len „zákon č. 371/2021 Z. z.“), ktorý osvedčenie o významnej investícii upravuje v § 2 písm. a).

(77)Podľa § 2 písm. a) zákona č. 371/2021 Z. z. osvedčením o významnej investícii (ďalej len „osvedčenie“) sa rozumie doklad vydaný držiteľovi osvedčenia, ktorý potvrdzuje, že významná investícia je vo verejnom záujme.

(78)Významná investícia podľa § 3 ods. 1 zákona č. 371/2021 Z. z. je investičný projekt, ktorého realizáciu bude zabezpečovať právnická osoba, ktorej zakladateľom je štát, vyšší územný celok alebo obec, ak vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o ňom rozhodla, že je vo verejnom záujme. Významná investícia podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia je aj investičný projekt, ktorého realizáciu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ak investičný projekt bude realizovaný na strategickom území, investičné náklady vynaložené na realizáciu investičného projektu sú najmenej 30 miliónov eur, nových pracovných miest vytvorených v priamej súvislosti s realizáciou investičného projektu je najmenej 50, akceptuje požiadavky vo vzťahu k ochrane životného prostredia a vláda o ňom rozhodla, že je vo verejnom záujme. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia významná investícia je aj investičný projekt verejno-súkromného partnerstva, ktorého realizáciu bude zabezpečovať právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce v rozsahu najmenej 51 %, ak investičný projekt bude realizovaný na strategickom území, investičné náklady vynaložené na realizáciu investičného projektu verejno-súkromného partnerstva sú najmenej 100 miliónov eur, akceptuje požiadavky vo vzťahu k ochrane životného prostredia a vláda o ňom rozhodla, že je vo verejnom záujme. Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia ak investičný projekt podľa ods. 2 alebo 3 citovaného ustanovenia bude realizovaný v okrese, ktorý patrí ku dňu podania žiadosti o vydanie osvedčenia o významnej investícii (ďalej len „žiadosť“) medzi najmenej rozvinuté okresy, hodnota uvedená v ods. 2 alebo 3 sa znižuje na polovicu. Ak investičný projekt podľa ods. 2 bude realizovaný na území dvoch alebo viacerých okresov, z ktorých najmenej jeden okres patrí ku dňu podania žiadosti medzi najmenej rozvinuté okresy, predchádzajúca veta sa uplatní, ak aspoň polovica rozlohy územia, na ktorom bude investičný projekt realizovaný, je umiestnená v okrese, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté okresy. Za významnú investíciu sa považuje aj investičný projekt, ktorého účelom je výstavba zdravotníckeho zariadenia alebo informačnej technológie verejnej správy, ak je súčasťou kritickej infraštruktúry a spĺňa podmienky podľa ods.1.

(79)Žiadosť žiadateľa podľa § 6 zákona č. 371/2021 Z. z. posúdi príslušné ministerstvo v lehote do 60 dní od jej doručenia. Ak žiadosť obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a nedošlo k jej zamietnutiu, príslušné ministerstvo vypracuje návrh, ktorý predloží na schválenie vláde do 90 dní od doručenia úplnej a správnej žiadosti, o čom žiadateľa písomne informuje. Ak vláda návrh schváli, príslušné ministerstvo vydá osvedčenie do 14 dní odo dňa schválenia návrhu vládou. Ak vláda návrh neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne, o čom žiadateľa písomne informuje do 14 dní. Ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 2, 3 a 5 zákona č. 371/2021 Z. z., je držiteľ osvedčenia oprávnený priložiť osvedčenie k návrhu na začatie integrovaného povoľovania, stavebného konania a konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

(80)Pretože negatívne vymedzenie predmetu poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod 9 zákona o poplatku za rozvoj sa vzťahuje na stavbu alebo jej časť s osvedčením o významnej investícii v deň vzniku poplatkovej povinnosti, predmetom poplatku nie je iba taká stavba alebo jej časť, na ktorú je najneskôr v deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere, právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, právoplatnosti rozhodnutia o spôsobilosti stavby na užívanie, právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, alebo najneskôr v deň vydania overovacej doložky k overenému projektu stavby na ohlásenie vydané osvedčenie podľa zákona č. 371/2021 Z. z. Osvedčenie vydané po nadobudnutí právoplatnosti uvedených rozhodnutí alebo po vydaní overovacej doložky k overenému projektu stavby na ohlásenie nie je možné na účely negatívneho vymedzenia poplatku akceptovať.

(81)Ak stavba skleníka (skleník je stavba slúžiaca na pestovanie rastlín, ktoré vyžadujú špecifické klimatické podmienky, predovšetkým vyššiu teplotu ako má okolie a vlhkosť vzduchu) spĺňa podmienky predmetu poplatku a je umiestnená na pozemku, ktorý je v katastri nehnuteľností evidovaný ako druh pozemku orná pôda alebo záhrada a zároveň podlahová plocha skleníka má výmeru do 1 000 m², stavba skleníka nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj.

(82)Ak je stavba skleníka postavená na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrada, ale podlahová plocha skleníka má výmeru 1 000 m² a viac, alebo ak stavba skleníka má výmeru do 1 000 m² ale je umiestnená na inom druhu pozemku ako je orná pôda alebo záhrada, celý skleník je predmetom poplatku.

(83)Ak je stavba skleníka určená na hydroponické pestovanie rastlín (ide o pestovanie rastlín bez pôdneho substrátu, pričom rastliny prijímajú potrebné živiny a vlahu zo špeciálneho vodného roztoku), výmera podlahovej plochy skleníka je do 1 000 m² a zároveň je vykurovaný geotermálnou energiou (má pôvod v horúcom jadre Zeme, z ktorého uniká teplo cez vulkanické pukliny v horninách, ktoré sa prejavujú ako erupcie sopiek, gejzírov, horúcich prameňov, či parných výronov, súhrnne často označované ako geotermálne procesy; zaraďuje sa medzi obnoviteľné zdroje energie), nie je stavba skleníka predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. e) zákona o poplatku za rozvoj.

(84)Ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou a je určený na hydroponické pestovanie rastlín, pričom výmera jeho podlahovej plochy je 1 000 m² a viac, v takom prípade sa na skleník nevzťahuje § 3 ods. 3 písm. e) zákona o poplatku za rozvoj a celý skleník je predmetom poplatku.

(85)Ak je na stavbu na pôdohospodársku produkciu (pôdohospodárska produkcia zahŕňa priemyselne nespracované výrobky poľnohospodárskej a lesníckej výroby, produkty chovu zvierat a rýb, rybolovu a poľovníctva) alebo na stavbu využívanú na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vydané rozhodnutie o stavebnom zámere, rozhodnutie o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, overený projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, rozhodnutie o spôsobilosti stavby alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, nie sú uvedené stavby predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. f) zákona o poplatku za rozvoj za podmienky, že výmera podlahovej plochy stavby je do 1 500 m².

(86)Ak má stavba na pôdohospodársku produkciu alebo na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie výmeru podlahovej plochy 1 500 m² a viac, celá stavba je predmetom poplatku.

(87)Ustanovenie § 3 ods. 3 písm. d) až f) zákona o poplatku za rozvoj [3. diel, písm. d), e) a f) tohto metodického pokynu] rieši prípady, v ktorých stavba skleníka, stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie nie sú predmetom poplatku. Ods. 4 uvedeného ustanovenia upravuje prípady, v ktorých sa na uvedené stavby negatívne vymedzenie predmetu poplatku uvedené v § 3 ods. 3 písm. d), e) a f) zákona o poplatku za rozvoj nevzťahuje.

(88)Stavba skleníka spĺňajúca podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) a e) zákona o poplatku za rozvoj alebo stavba na pôdohospodársku produkciu alebo stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie spĺňajúce podmienky upravené v § 3 ods. 3 písm. f) zákona o poplatku za rozvoj sú predmetom poplatku v prípade, ak stavebník v tom istom katastrálnom území je zároveň vlastníkom ďalšej stavby s rovnakým využitím. Predmetom poplatku sú uvedené stavby aj v prípade, ak stavebník uskutočňuje súčasne ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území.

Fyzická osoba je od r. 2018 vlastníkom stavby skleníka o výmere podlahovej plochy 800 m², ktorý sa nachádza v katastrálnom území Jedľoviny na parcele č. 275 zapísanej v katastri nehnuteľností ako druh pozemku záhrada. V júli 2025 nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad povolí stavebníkovi stavbu ďalšieho skleníka o výmere podlahovej plochy 900 m² na tej istej parcele a v tom istom katastrálnom území, v akom sa nachádza 1. skleník. Pretože stavebník už je vlastníkom jedného skleníka a realizuje ďalšiu stavbu skleníka s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, podľa § 3 ods. 4 zákona o poplatku za rozvoj sa na ďalší skleník nevzťahuje § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj, a preto je tento skleník predmetom poplatku.

Stavebný úrad povolí stavebníkovi stavbu skleníka o výmere podlahovej plochy 800 m² na parcele č. 175, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná v katastrálnom území Jedľoviny ako druh pozemku záhrada. Rozhodnutie o stavebnom zámere nadobudne právoplatnosť dňa 11.7.2025. V novembri 2025 nadobudne právoplatnosť ďalšie rozhodnutie o stavebnom zámere pre toho istého stavebníka, ktorým je povolená stavba ďalšieho skleníka o výmere podlahovej plochy 900 m² na tom istom pozemku a v tom istom katastrálnom území obce. V čase vydania ďalšieho rozhodnutia o stavebnom zámere nie je stavba 1. skleníka dokončená. Oba skleníky spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj (výmera do 1 000 m² a druh pozemku záhrada). Pretože stavebník uskutočňuje súčasne stavby 2 skleníkov s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, podľa § 3 ods. 4 zákona o poplatku za rozvoj sa na stavbu ďalšieho skleníka (povolený ďalším rozhodnutím o stavebnom zámere) nevzťahuje § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj, a preto je stavba ďalšieho skleníka predmetom poplatku. Negatívne vymedzenie uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj sa vzťahuje iba na stavbu 1. skleníka, a preto iba táto stavba nie je predmetom poplatku.

Stavebníkovi vydal stavebný úrad dve rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré nadobudnú právoplatnosť v ten istý deň. Jedným rozhodnutím o stavebnom zámere je povolená stavba skleníka s výmerou podlahovej plochy 800 m² a druhým rozhodnutím o stavebnom zámere je povolená stavba skleníka s výmerou podlahovej plochy 900 m². Stavby skleníkov budú umiestnené na parcele č. 375, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako druh orná pôda a nachádza sa v katastrálnom území obce. Obidve stavby skleníkov spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj (výmera do 1 000 m² a druh pozemku orná pôda). Ak obidve stavby skleníkov spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj, je potrebné ďalej postupovať podľa § 3 ods. 4 zákona o poplatku za rozvoj, podľa ktorého ak stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, na ďalšiu stavbu skleníka sa § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj nevzťahuje. Zákon o poplatku za rozvoj však neupravuje, ktorá stavba skleníka je „ďalšou stavbou“, ak obidve rozhodnutia o stavebnom zámere nadobudnú právoplatnosť v ten istý deň. V uvedenom prípade je potrebné postupovať v intenciách zásady výkladu práva výhodnejšieho pre poplatníka. To znamená, že za ďalšiu stavbu, na ktorú sa nevzťahuje § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj sa považuje tá stavba skleníka, ktorá má menšiu výmeru podlahovej plochy. Táto stavba bude predmetom poplatku a z nej sa poplatníkovi vyrubí poplatok. Na stavbu skleníka s väčšou výmerou sa bude vzťahovať § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj, a preto táto stavba nebude predmetom poplatku.

Stavebníkovi vydá stavebný úrad jedno rozhodnutie o stavebnom zámere na stavbu 3 skleníkov, z ktorých jeden má výmeru podlahovej plochy 800 m², druhý 900 m² a tretí 1 100 m². Stavby skleníkov budú umiestnené na parcele č. 375, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako druh orná pôda a nachádza sa v katastrálnom území obce. Na účely výpočtu poplatku je potrebné najskôr určiť, ktoré zo stavieb uvedených v stavebnom povolení sú a ktoré nie sú predmetom poplatku. Stavba 3. skleníka nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj (výmera je viac ako 1 000 m²), preto 3. skleník je predmetom poplatku. Stavby 1. a 2. skleníka spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj (výmera do 1 000 m² a druh pozemku orná pôda). Napriek tomu, že 1. a 2. skleník spĺňajú podmienky vymedzené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj a zároveň ide o stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, ďalej je potrebné postupovať podľa § 3 ods. 4 zákona o poplatku za rozvoj a určiť z nich „ďalšiu stavbu“, na ktorú sa § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj nevzťahuje. Ktorá stavba skleníka sa považuje za „ďalšiu stavbu“, na ktorú sa nevzťahuje § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj, vysvetľuje príklad č. 6. V uvedenom prípade sa § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj nevzťahuje na stavbu 1. skleníka o výmere 800 m², a preto je stavba 1. skleníka predmetom poplatku. Negatívne vymedzenie uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj sa vzťahuje iba na stavbu 2. skleníka o výmere podlahovej plochy 900 m², a preto táto stavba nie je predmetom poplatku. Na základe tejto analýzy sú stavby 1. a 3. skleníka predmetom poplatku, stavba 2. skleníka nie je predmetom poplatku.

Stavebný úrad povolí stavebníkovi jedným rozhodnutím o stavebnom zámere dve stavby - stavbu skleníka o výmere 800 m² a stavbu využívanú na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie o výmere 1 200 m². Stavby skleníka aj skladu budú umiestnené na parcele č. 475, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako druh pozemku orná pôda a nachádza sa v katastrálnom území Jedľoviny. Stavba skleníka spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj (výmera do 1 000 m² a druh pozemku orná pôda), stavba skladu spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 3 písm. f) zákona o poplatku za rozvoj (príslušný účel využitia stavby a výmera do 1 500 m²). Napriek tomu, že stavebník realizuje súčasne 2 stavby (skleník a sklad) v tom istom katastrálnom území, neuskutočňuje stavby s rovnakým využitím, a preto nie je možné uplatniť § 3 ods. 4 zákona o poplatku za rozvoj. Na stavbu skleníka sa vzťahuje § 3 ods. 3 písm. d) zákona o poplatku za rozvoj a na stavbu skladu sa vzťahuje § 3 ods. 3 písm. f) zákona o poplatku za rozvoj, a preto ani jedna zo stavieb nie je predmetom poplatku.

Vypracoval: Odbor daňovej metodiky II December 2025