Zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom

Štát poskytuje podľa ďalších ustanovení zákona osobné požitky duchovným cirkví a náboženských spoločností, ktorí pôsobia so štátnym súhlasom v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných. Štátny úrad pre cirkevné veci môže výnimočne po dohode s Ministerstvom financií priznať osobné požitky aj duchovným, ktorí sú inak činní.

Štátny súhlas možno udeliť len duchovným, ktorí sú československými štátnymi občanmi, sú štátne spoľahliví a bezúhonní a splňujú aj inak všeobecné podmienky pre prijatie do štátnej služby. Štátny úrad pre cirkevné veci môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa upustiť od podmienky štátneho občianstva.

Osobné požitky duchovných tvoria:

Sumy základného platu, spôsob a mieru jeho zvyšovania, podmienky pre priznanie hodnostného prídavku a jeho výšku, ako i podmienky pre priznanie odmeny za vyšší výkon a podrobnosti o tejto odmene určí vláda nariadením.

Duchovní, ktorí majú nárok na osobné požitky, majú aj nárok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov podľa všeobecných predpisov.

Duchovní pôsobiaci v duchovnej správe sú povinní vyučovať bezplatne náboženstvo na školách, ak nie je o vyučovanie náboženstva inak postarané. Rozsah tejto povinnosti a bližšiu jej úpravu určí po dohode s ministrom školstva, vied a umení nariadením minister, ktorý vedie Štátny úrad pre cirkevné veci.

Sociálne dávky, najmä dávky na nezaopatrené deti, a penzijné zabezpečenie duchovných a ich rodinných príslušníkov sa poskytujú podľa obdoby predpisov platných pre štátnych zamestnancov. Podrobnosti určí vláda.

Duchovnú (kazateľskú a pod.) činnosť v cirkviach a náboženských spoločnostiach môžu vyvíjať len osoby, ktoré majú na to štátny súhlas, a ktoré vykonajú sľub. Znenie sľubu určí vláda nariadením.

Každé ustanovenie (voľba, vymenovanie) týchto osôb vyžaduje predchádzajúci súhlas štátu.

Uprázdnené miesta treba obsadiť najneskoršie do 30 dní. Ak sa tak nestane, môže štát urobiť potrebné opatrenia na zaistenie riadneho chodu duchovnej správy, cirkevnej administratívy alebo výchovy duchovných.

Štát uhradzuje cirkvám a náboženským spoločnostiam podľa ich schváleného rozpočtu riadne vecné náklady spojené s výkonom bohoslužieb a iných náboženských úkonov i s cirkevnou administratívou.

Na mimoriadne vecné náklady poskytne štát v odôvodnených prípadoch osobitnú pomoc.

Zástupcovia cirkví a náboženských spoločností a správcovia cirkevného majetku sú povinní sostavovať rozpočty a záverečné účty a predkladať ich Štátnemu úradu pre cirkevné veci na schválenie.

Rozpočty na riadne vecné náklady sostavujú sa podľa skutočných potrieb, a to podľa zásad štátneho rozpočtu; podrobnosti určí Štátny úrad pre cirkevné veci po dohode s Ministerstvom financií.

Štát dozerá na majetok cirkví a náboženských spoločností.

Zástupcovia cirkví a náboženských spoločností a správcovia cirkevného majetku sostavia súpis všetkého hnuteľného a nehnuteľného imania a majetkových práv cirkví a náboženských spoločností, ich složiek, komunít, ústavov, základín, kostolov, obročí a fondov a predložia ho do troch mesiacov od začiatku účinnosti tohto zákona Štátnemu úradu pre cirkevné veci. Podrobnosti určí Štátny úrad pre cirkevné veci.

Akékoľvek scudzenie alebo zaťaženie majetku cirkvi a náboženských spoločností vyžaduje predchádzajúci súhlas štátnej správy.

Všetok súkromný a verejný patronát nad kostolmi, obročiami a inými cirkevnými ústavmi prechádza na štát.

Všetky záväzky prispievať na účely cirkví a náboženských spoločností, ich složiek, komunít, ústavov, základín, kostolov, obročí a fondov, opierajúce sa o patronát alebo o iné právne dôvody alebo dlhodobé zvyklosti, zanikajú, s výnimkou záväzkov členov cirkví a náboženských spoločností, vyplývajúcich zo zriadení štátom schválených.

Štát vydržuje učilištia a ústavy pre výchovu duchovných.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. novembra 1949; vykonajú ho všetci členovia vlády.