Zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom

Štát poskytuje podľa ďalších ustanovení tohto zákona registrovaným¹) cirkvám a náboženským spoločnostiam ustanovenú²) úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnanci cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných, ak o to cirkev alebo náboženská spoločnosť požiada.

Túto povinnosť nemajú cirkvi a náboženské spoločnosti, ktorých duchovným osobné požitky štát poskytoval k 31. 12. 1989.

Celkový rozsah úhrady podľa odsekov 1 a 2 ustanovia štátne rozpočty Českej republiky a Slovenskej republiky.

Duchovenskú činnosť v cirkvách a náboženských spoločnostiach môžu vykonávať len osoby, ktoré sú bezúhonné.

Osobné požitky duchovných tvoria:

Sumy základného platu, spôsob a mieru jeho zvyšovania, podmienky pre priznanie hodnostného prídavku a jeho výšku, ako i podmienky pre priznanie odmeny za vyšší výkon a podrobnosti o tejto odmene určí vláda nariadením.

Duchovní, ktorí majú nárok na osobné požitky, majú aj nárok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov podľa všeobecných predpisov.

Duchovní pôsobiaci v duchovnej správe sú povinní vyučovať bezplatne náboženstvo na školách, ak nie je o vyučovanie náboženstva inak postarané. Rozsah tejto povinnosti a bližšiu jej úpravu určí po dohode s ministrom školstva, vied a umení nariadením minister, ktorý vedie Štátny úrad pre cirkevné veci.

Sociálne dávky, najmä dávky na nezaopatrené deti, a penzijné zabezpečenie duchovných a ich rodinných príslušníkov sa poskytujú podľa obdoby predpisov platných pre štátnych zamestnancov. Podrobnosti určí vláda.

Štát uhradzuje registrovaným¹) cirkvám a náboženským spoločnostiam podľa ich schváleného rozpočtu riadne vecné náklady spojené s výkonom bohoslužieb a iných náboženských úkonov i s cirkevnou administratívou.

Na mimoriadne vecné náklady poskytne štát v odôvodnených prípadoch osobitnú pomoc.

Zástupcovia cirkví a náboženských spoločností a správcovia cirkevného majetku sú povinní sostavovať rozpočty a záverečné účty a predkladať ich Štátnemu úradu pre cirkevné veci na schválenie.

Rozpočty na riadne vecné náklady sostavujú sa podľa skutočných potrieb, a to podľa zásad štátneho rozpočtu; podrobnosti určí Štátny úrad pre cirkevné veci po dohode s Ministerstvom financií.

Všetok súkromný a verejný patronát nad kostolmi, obročiami a inými cirkevnými ústavmi prechádza na štát.

Všetky záväzky prispievať na účely cirkví a náboženských spoločností, ich složiek, komunít, ústavov, základín, kostolov, obročí a fondov, opierajúce sa o patronát alebo o iné právne dôvody alebo dlhodobé zvyklosti, zanikajú, s výnimkou záväzkov členov cirkví a náboženských spoločností, vyplývajúcich zo zriadení štátom schválených.

Štát vydržuje učilištia a ústavy pre výchovu duchovných.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. novembra 1949; vykonajú ho všetci členovia vlády.