Zákon č. 64/1950 Zb. o sociálnom zabezpečení osôb, povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov

Ustanovenia tohto zákona o zamestnancoch platia primerane pre učňov a domáckych robotníkov.

Službou v brannej moci sa podľa tohto zákona rozumie každá služba podľa branného zákona vyjmúc službu vojenských osôb z povolania a službu príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti vo vojsku.

Vláda určí nariadením,

Obmedzenie rozviazateľnosti pracovného pomeru so strany zamestnávateľa.

Zamestnávateľ nemôže v ochrannej dobe (§ 4) rozviazať s právnym účinkom pracovný pomer so zamestnancom povolaným na službu v brannej moci.

Ustanovenie odseku 1 neplatí:

Výpoveď daná zamestnávateľom pred ochrannou dobou tak, že by sa výpovedná lehota skončila za jej behu, je síce platná, avšak výpovedná lehota sa v takom prípade končí až uplynutím ochrannej doby podľa § 4 ods. 2 a 3.

Ochranná doba sa začína dňom, keď bol zamestnancovi doručený povolávací rozkaz alebo keď bola uverejnená vyhláška obsahujúca hromadný povolávací rozkaz, najskôr však 3 mesiace predo dňom určeným na nastúpenie služby.

Ochranná doba sa končí uplynutím 14 dní po skončení služby v brannej moci. Ak bráni zamestnancovi po skončení tejto služby v nastúpení práce dôležitá príčina, ktorú nezavinil úmyselne ani hrubou nedbanlivosťou, končí sa ochranná doba uplynutím 14 dní po pominutí dôležitej príčiny, najneskoršie však uplynutím 6 mesiacov po skončení služby v brannej moci. Ak bráni však zamestnancovi v nastúpení práce nemoc spôsobená alebo zhoršená touto službou alebo úraz utrpený jej výkonom a zamestnanec túto nemoc alebo úraz nezavinil úmyselne ani hrubou nedbanlivosťou, a ak osvedčí úradný lekár pred uplynutím 6 mesiacov, že zamestnanec bude schopný konať prácu vo svojom doterajšom zamestnaní najneskoršie do ďalších 6 mesiacov, končí sa ochranná doba najneskoršie uplynutím 1 roka po skončení služby v brannej moci.

Zamestnanec, ktorý pre dôležitú príčinu uvedenú v odseku 2 nemôže nastúpiť prácu, je povinný to oznámiť bez zbytočného prieťahu svojmu zamestnávateľovi. Ak nesplní túto povinnosť, končí sa ochranná doba uplynutím 14 dní odo dňa skončenia služby v brannej moci.

Zamestnanec je po skončení služby v brannej moci povinný nastúpiť prácu vo svojom doterajšom zamestnaní bez zbytočného prieťahu, najneskoršie však

Bližšiu úpravu vykoná vláda nariadením.

Za čas, po ktorý zamestnanec vykonáva službu v brannej moci, a po jej skončení až do dňa nastúpenia práce neprislúchajú mu od zamestnávateľa vyjmúc mzdu uvedenú v § 7 žiadne iné peňažné požitky podľa doterajších predpisov.

Po čas uvedený v odseku 1 prislúcha zamestnancovi z naturálnych požitkov iba byt; pokiaľ ho po uvedený čas používa sám alebo jeho rodinní príslušníci, prislúcha mu aj kúrenie a svetlo.

Dohodnutia odporujúce ustanoveniam §§ 3 až 8 alebo predpisom vydaným podľa nich sú neplatné, a to aj keď boly uzavreté pred ich účinnosťou.

Vláda môže nariadením určiť, že niektorým zamestnávateľom možno z verejných prostriedkov poskytnúť príspevok na úhradu nákladov, ktoré pre nich vyplývajú z ustanovenia druhej časti tohto zákona.

O zabezpečení povolaných osôb v prípade nemoci a materstva platia všeobecné predpisy o vojenskej nemocenskej starostlivosti, pokiaľ sa ďalej neurčuje inak.

Osoby, ktoré boly v deň pred nastúpením služby v brannej moci (§ 2 ods. 2) povinne poistené pre prípad nemoci a materstva podľa zákona o národnom poistení, nemajú po čas vykonávania tejto služby nárok na dávky nemocenského poistenia podľa uvedeného zákona.

Po skončení služby v brannej moci majú osoby uvedené v odseku 2 nárok na nemocenské dávky len podľa zákona o národnom poistení, a to i v tom prípade, ak vznikla skutočnosť zakladajúca tento nárok behom uvedenej služby.

Nárok na nemocenské dávky len podľa zákona o národnom poistení majú aj osoby, u ktorých zanikly predpoklady pre povinné nemocenské poistenie v čase od začiatku ochrannej doby (§ 4 ods. 1) do 6 týždňov po skončení služby v brannej moci, ak vznikla skutočnosť zakladajúca tento nárok behom uvedenej služby alebo do 6 týždňov po jej skončení.

Nedotknuté zostávajú nároky na dávky, ktoré majú podľa § 5 ods. 2 zákona o vojenskej nemocenskej starostlivosti po skončení služby v brannej moci osoby, ktoré pred nastúpením tejto služby nepodliehaly povinnému poisteniu pre prípad nemoci a materstva podľa zákona o národnom poistení a ktoré nemajú nárok na zaopatrenie podľa predpisov o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej perzekúcie.

Pokiaľ nemožno určiť u osôb uvedených v § 12 ods. 3 a 4 vymeriavací základ pre dávky nemocenského poistenia podľa priaznivejších všeobecných ustanovení zákona o národnom poistení, určí sa podľa príjmu rovnako starého zamestnanca približne rovnakého druhu zamestnania a s rovnakou základnou mzdou.

Pre národné poistenie dôchodkové sa čas vykonávania služby v brannej moci posudzuje vždy ako čas náhradný podľa zákona o národnom poistení [§ 61 ods. 2 písm. b) a § 71 ods. 3 a 5 toho istého zákona].

Vláda určí nariadením, ktoré osoby konajúce službu v brannej moci alebo iné služby v záujme obrany štátu a ktoré nie sú podľa doterajších predpisov zúčastnené na vojenskej nemocenskej starostlivosti, stávajú sa jej účastníkmi a ako sa upraví ich národné poistenie.

Rodinným príslušníkom osôb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 12, ktorí nemajú v prípade nemoci a materstva nárok na dávky zo svojho poistenia, poskytuje Ústredná národná poisťovňa dávky nemocenského poistenia podľa ustanovení zákona o národnom poistení o dávkach rodinným príslušníkom.

Ak zomrie rodinný príslušník niektorej z osôb uvedených v § 12, poskytne Ústredná národná poisťovňa pohrebné podľa § 49 zákona o národnom poistení.

Dávky podľa odsekov 1 a 2 poskytujú sa po čas, po ktorý osoby uvedené v § 12 majú nárok na nemocenské dávky podľa zákona o vojenskej nemocenskej starostlivosti alebo podľa zákona o národnom poistení.

Vláda určí nariadením, kedy ustanovenia tohto paragrafu platia aj pre rodinných príslušníkov osôb uvedených v § 14 ods. 1.

Rodinnými príslušníkmi podľa štvrtej časti tohto zákona sa rozumejú osoby, ktoré sa pokladajú za rodinných príslušníkov podľa zákona o národnom poistení.

Za osoby uvedené v § 12 ods. 2 a za osoby, ktoré v deň pred nastúpením služby v brannej moci boly povinne poistené len v dôchodkovom poistení podľa zákona o národnom poistení, neplatí sa po čas vykonávania tejto služby poistné podľa uvedeného zákona. Platiaci poistného je povinný ohlásiť príslušnej okresnej národnej poisťovni nastúpenie a ukončenie poistencovej služby v brannej moci.

Vláda určí nariadením, či, poprípade v akom rozsahu platí ustanovenie odseku 1 obdobne pre úpravu vykonanú podľa § 14 ods. 1 a podľa § 15 ods. 4.

Vyhláška Ministerstva práce a sociálnej starostlivosti č. 964/1949 Ú.l. I, ktorou sa upravujú mzdové nároky zamestnancov vykonávajúcich vojenskú činnú službu, v znení vyhlášky č. 991/1949 Ú.l. I, platí i pre zamestnancov (učňov) tam uvedených a obdobne aj pre domáckych robotníkov, ktorí nastúpili vojenskú činnú službu v čase od 1.januára do 23.septembra 1949.

Ak bolo osobe, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie odseku 1, vyplatené za čas od 1.januára do 23.septembra 1949 podľa predpisov v tomto čase platných na mzde viac, než jej prislúcha podľa predpisov uvedených v odseku 1, nie je povinná preplatok vrátiť.

Osoba, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie odseku 1 a rodinným príslušníkom ktorej bol za čas od 1.januára do 23.septembra 1949 vyplácaný štátny vyživovací príspevok, má voči zamestnávateľovi nárok len na rozdiel medzi mzdou (sníženou mzdou) a vyplateným štátnym vyživovacím príspevkom.

Zamestnávatelia, ktorí sú súkromnými podnikateľmi, sú povinní uhradiť úradu alebo orgánu, ktorý vyživovací príspevok vyplatil, sumy, o ktoré sa podľa odseku 3 zmenšil nárok tam uvedených osôb na mzdu (sníženú mzdu).

Vyjmúc predpisy uvedené v § 26 ods. 1 strácajú platnosť, poprípade používateľnosť všetky predpisy, poprípade ich jednotlivé ustanovenia, pokiaľ upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje druhá a štvrtá časť tohto zákona. Najmä strácajú platnosť, poprípade používateľnosť:

Ďalej strácajú platnosť, poprípade používateľnosť:

Nedotknuté zostávajú

Kde iné predpisy hovoria o štátnom vyživovacom príspevku, rozumie sa ním naďalej zaopatrovací príspevok podľa tohto zákona.

Dokiaľ vláda nevydá nariadenie na vykonanie tohto zákona, postupuje sa primerane podľa doterajších predpisov vzťahujúcich sa na veci, ktoré majú byť upravené nariadením. Konania a opomenutia priečiace sa týmto doterajším predpisom sa trescú však podľa ustanovení § 22.

Tento zákon nadobúda účinnosť prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po dni vyhlásenia; vykonajú ho ministri práce a sociálnej starostlivosti, vnútra, financií, spravodlivosti a národnej obrany po dohode so zúčastnenými členmi vlády.

Opatrenia urobené na vykonanie tohto nariadenia pred jeho účinnosťou považujú sa za učinené podľa neho.

Podľa tohto zákonného opatrenia sa posudzujú i nároky osôb, ktoré boli povolané na službu v brannej moci po 1. januári 1956.