Štátne notárstvo napomáha socialistickým právnickým osobám, iným spoločenským organizáciám
a všetkým občanom pri ochrane ich zákonných záujmov, dbá, aby ich uplatňovanie bolo
v súlade s duchom a socialistickými cieľmi ľudovej demokracie, a prispieva tak k upevňovaniu
socialistickej zákonnosti.
Úlohy štátneho notárstva vykonávajú štátni notári (ďalej len „notárstvo“ a „notári“).
(2)
Notári spisujú vo vlastnom odbore pôsobnosti verejné listiny o právnych úkonoch,
ako i o iných skutočnostiach právne významných; okrem toho konajú a robia úkony z
poverenia súdu; konečne na žiadosť prijímajú listiny a hodnoty do úschovy, vykonávajú
dobrovoľné usporiadania majetkových pomerov a spisujú podania a listiny, ktoré nemajú
povahu verejných listín.
Ak nie je notárstvo obsadené notárom, poverí minister spravodlivosti správou notárstva
niektorú z osôb spôsobilých pre notársky úrad (§ 7).
(2)
Ak sa ukáže potrebné, aby mal notár zástupcu, poverí predseda krajského súdu zastupovaním
iného notára z obvodu tohto krajského súdu alebo spôsobilého notárskeho čakateľa.
(3)
Správca notárstva a zástupca notára sa spravuje pri výkone funkcie notára ustanoveniami
platnými pre notára.
Vo vlastnom odbore pôsobnosti a pri činnosti z poverenia súdu používa notár notársku
pečiatku.
(2)
Na pečiatke je vyobrazený malý štátny znak Československej republiky, okolo ktorého
je v kruhu uvedené označenie „štátne notárstvo“, jeho sídlo a poprípade bližšie označenie
notárstva.
Notári, notárski čakatelia a ostatní zamestnanci notárstva.
Notár skladá pri prvom ustanovení do rúk predsedu krajského súdu tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike, jej
ľudovodemokratickému zriadeniu, jej prezidentovi a jej vláde, že budem pri výkone
úradu a pri plnení ostatných povinností zachovávať zákony a nariadenia Československej
republiky, a že ich budem vždy a všade uplatňovať v súlade s vôľou a záujmami ľudu
a jeho štátu a v úplnej shode s duchom ľudovej demokracie a s veľkými socialistickými
cieľmi, že budem prísne zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach, plniť svoje povinnosti
usilovne, svedomite a nestranne a že budem notársky úrad zastávať podľa svojho najlepšieho
vedomia na prospech republiky a jej ľudu.“.
(2)
Sľub podľa odseku 1 složí aj správca notárstva (§ 5), pokiaľ taký sľub už nesložil.
Notári, notárski čakatelia a ostatní zamestnanci notárstva sú štátni zamestnanci;
pokiaľ zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na nich ustanovenia zákona č. 66/1950 Sb., o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov, a predpisy podľa neho vydané.
Osobným úradom notárov, notárskych čakateľov a ostatných zamestnancov notárstva je
krajský súd, v obvode ktorého je sídlo notárstva, na ktorom sú činní.
Notár je povinný vykonávať svoju úradnú činnosť v súlade so sľubom, najmä je povinný
poskytovať občanom a právnickým osobám právne poučenie o následkoch ich právnych úkonov,
dbať o to, aby pre nedostatok všeobecného alebo právnického vzdelania neutrpeli ujmu
na svojich právach, a notársky úrad vôbec vykonávať tak, aby jasnosťou a úplnosťou
úkonov boly najvyššou mierou vylúčené akékoľvek pochybnosti.
Vo vlastnom odbore pôsobnosti musí sa notár vyvarovať akejkoľvek účasti pri právnom
úkone, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkom, ich zákonným zástupcom
alebo splnomocnencom možno pochybovať o jeho nepredpojatosti.
(2)
Notár odmietne zúčastniť sa pri právnom úkone, ak možno dôvodne predpokladať, že
sa prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu.
(3)
Inak môže notár, ak nejde o činnosť z poverenia súdu, požadovanú činnosť odmietnuť
len zo závažných príčin.
Ak majú byť osvedčené skutočnosti, ktoré by mohly byť podkladom pre uplatňovanie
práv alebo ktorými by mohly byť spôsobené právne následky, zhotoví sa o zistení skutočností
notárska zápisnica a žiadateľovi sa vydá z nej notárske osvedčenie.
(2)
Za účelom uvedeným v odseku 1 je notár oprávnený osvedčovať
a)
že niekto listinu vlastnoručne podpísal alebo že podpis vlastnoručne skôr urobený
uznal za vlastný,
b)
že podpis niekoho, kto nevie alebo nemôže písať, bol nahradený na listine samej potvrdením
dvoch svedkov o jeho súhlase,
c)
že je niekto nažive alebo na určitom mieste,
d)
že listina bola predložená a v ktorom čase,
e)
že bolo odoslané alebo oznámené vyhlásenie a že malo určitý obsah,
f)
aký bol priebeh a výsledky rokovania na schôdzke,
g)
že sa staly v jeho prítomnosti iné skutočnosti, alebo že ich sám zistil,
h)
že niekoho vyslúchol, a to i pod prísahou, ak o to žiada cudzozemský súd alebo úrad
alebo ak je to potrebné pre uplatnenie alebo zachovanie nárokov v cudzine.
označenie notárstva a jeho sídlo, ako i meno a priezvisko notára,
c)
meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) účastníkov alebo žiadateľov,
svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
d)
obsah úkonu,
e)
potvrdenie, že zápisnica bola účastníkom alebo žiadateľom predčítaná a nimi schválená,
f)
podpisy účastníkov alebo žiadateľov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
g)
pečiatku notárstva a notárov podpis.
(2)
Údaje uvedené v odseku 1 písm. c), e) a f) uvedú sa v osvedčení podľa § 15 ods. 2, len pokiaľ to vyžaduje povaha veci, ktorej sa notárska zápisnica týka.
Notárska zápisnica, ktorou sa zisťuje občianskoprávny záväzok a v ktorej sú označené
osoba oprávnená i povinná, právny dôvod, predmet a čas plnenia, je vykonateľná súdnou
exekúciou [§ 428 ods. 2 písm. f) občianskeho súdneho poriadku], ak povinná osoba v notárskej zápisnici dala na to svolenie.
Notár potvrdzuje na žiadosť skutočnosť, že odpis alebo fotokópia listiny, ktoré mu
boly predložené, súhlasia s predloženou listinou, alebo že spolu súhlasí niekoľko
prvopisov.
Notárske zápisnice o právnych úkonoch a ich rovnopisy, notárske zápisnice o zistení
niektorých skutočností a z nich vydané notárske osvedčenia, ako i notárske protesty
sú verejnými listinami, ak sa pri ich zhotovení postupovalo predpísaným spôsobom a
ak boly opatrené notárskou pečiatkou; za tých istých podmienok majú notárske potvrdenia
dôkaznú moc verejných listín.
Okresný súd môže poveriť notára, aby vo veciach, ktoré nie sú sverené senátu, vykonával
určité úkony alebo aby v takých veciach konal a urobil v nich všetky rozhodnutia.
Činnosť notára z poverenia súdu sa spravuje predpismi o konaní pred súdom prvej stolice.
Krivá výpoveď svedka, znalca alebo tlmočníka urobená pred notárom, činným z poverenia
súdu, je trestná ako krivá výpoveď urobená pred súdom.
(2)
Rozhodnutie notára má účinky súdneho rozhodnutia.
(3)
Riadny opravný prostriedok predloží notár najskôr súdu, ktorý ho poveril. O opravnom
prostriedku rozhodne sudca sám, ak predpokladá, že sa mu má vyhovieť, inak ho predloží
súdu druhej stolice, aby o ňom rozhodol.
(4)
Ak rozhodne sudca sám o opravnom prostriedku podľa odseku 3, považuje sa i jeho rozhodnutie
za rozhodnutie súdu prvej stolice. Odporovať mu možno podľa všeobecných ustanovení.
Notára možno požiadať, aby prijímal do úschovy listiny každého druhu; okrem toho
možno ho požiadať, aby prijal do úschovy hotové peniaze, cenné papiere a iné cenné
hodnoty, ak mu boly odovzdané, aby ich vydal určitému prijímateľovi alebo aby ich
uložil na súde alebo u orgánu štátnej správy alebo ak majú byť podľa vôle účastníkov
zábezpekou na určitý účel.
(2)
Prijatie listín a cenných hodnôt do úschovy je notár povinný potvrdiť.
Notára možno požiadať, aby vykonával dobrovoľné usporiadania majetkových pomerov;
pokiaľ to súvisí s jeho činnosťou, možno ho aj požiadať, aby spisoval podania a listiny,
ktoré nemajú povahu verejných listín a udeľoval potrebné právne porady.
Za činnosť notárov sa vyberajú notárske poplatky a náhrada skutočne vzniknutých výdavkov.
(2)
Poplatok (náhradu skutočne vzniknutých výdavkov) určí notár platobným výmerom, okrem
ak nariadenie (odsek 3) ustanovuje inak. Do pätnástich dní odo dňa doručenia platobného
výmeru môže každý účastník žiadať na okresnom súde, v obvode ktorého je notárstvo,
aby platobný výmer preskúmal; o žiadosti rozhodne podľa všeobecných ustanovení občianskeho
súdneho poriadku sudca usnesením bez ústneho pojednávania. Včas nenapadnuté platobné
výmery a platobné výmery upravené právoplatným rozhodnutím súdu sú vykonateľné súdnou
exekúciou a vymáhajú sa podľa ustanovení o vymáhaní súdnych poplatkov.
(3)
Minister financií sa splnomocňuje, aby po dohode s ministrom spravodlivosti nariadením
určil, kedy činnosť notárov podlieha notárskym poplatkom, aby upravil ich sadzbu a
vydal o notárskych poplatkoch a náhrade skutočne vzniknutých výdavkov podrobnejšie
predpisy.
Ústredný notársky sbor a krajské sbory notárske sa zrušujú; ich práva a záväzky prechádzajú
na štát.
(2)
Doterajšie orgány krajských sborov notárskych vykonajú likvidáciu a do 31. januára
1952 odovzdajú všetky písomnosti, peniaze a iné cenné hodnoty a všetko kancelárske
zariadenie príslušnému krajskému súdu. Obdobne budú postupovať doterajšie orgány Ústredného
sboru notárskeho; uvedené veci odovzdajú Ministerstvu spravodlivosti.
Pôsobnosť doterajších notárov, správcov notárstva a zástupcov notárov zaniká.
(2)
Nároky na odmenu za činnosť notára a na náhradu za premeškaný čas prechádzajú na
štát.
(3)
Doterajší notári (správcovia, zástupcovia) sú povinní odovzdať spisy, kancelárske
pomôcky, úradnú pečiatku, listiny, ako i cenné hodnoty, sverené im na úschovu, notárovi,
ktorý nastúpi na ich miesto.
Doterajších notárov (ich zástupcov a správcov notárstva), ktorých úrad neskončil
inak najneskoršie dňom 31. decembra 1951, prevezme minister spravodlivosti do štátnej
služby a použije ich v notárstvach zriadených podľa tohto zákona alebo inak v justičnej
službe.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije obdobne na zamestnancov Ústredného notárskeho sboru
a krajských notárskych sborov a na zamestnancov notárov, ktorých pracovný pomer neskončil
inak najneskoršie dňom 31. decembra 1951.
(3)
Osoby prevzaté do štátnej služby podľa odseku 1 alebo 2 sa zaradia podľa obdoby predpisov,
platných pri prevode štátnych zamestnancov z inej zamestnaneckej skupiny.
Vlastníci kancelárskeho zariadenia, ktoré slúžilo dosiaľ výhradne prevádzke notárstva,
sú povinní ho odovzdať československému štátu - justičnej správe, ak ich vyzve na
to do 31. januára 1952 Ministerstvo spravodlivosti alebo ním splnomocnený súd.
(2)
Za odovzdané zariadenie sa poskytne náhrada určená ku dňu odovzdania podľa cenových
predpisov, a ak ich niet, náhrada určená na základe úradného odhadu. O výške náhrady
a spôsobe jej poskytnutia rozhodne Ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom
financií.
nariadenie ministra spravodlivosti č. 202/1949 Sb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona zo dňa 14. júla 1949, č. 201 Sb.,
o notárstve,
3.
všetky predpisy o notárskych poplatkoch, najmä § 18 zákona č. 173/1950 Sb., o súdnych poplatkoch, a sadz. pol. 17/66 popl. zákona a sadz. pol. 11/45 a 24/65
popl. pravidiel,
4.
nariadenie ministra spravodlivosti č. 194/1950 Sb., o sadzbách za advokátske a notárske výkony, pokiaľ ide o notárske výkony,
5.
vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 6/1951 Ú. l. I (č. 53/1951 Ú. v. I.), ktorou
sa určujú sadzby za notárske výkony.
Náležitosti, úschovu a vydávanie notárskych zápisníc, ich rovnopisov, notárskych osvedčení
a potvrdení, znenie prísahy pri vyslúchnutí podľa § 15 ods. 2 písm. h), rozsah činnosti notárstva z poverenia súdu podľa § 21 a bližšiu úpravu konania pred notárstvom upraví minister spravodlivosti nariadením.