My pracujúci ľud Československa vyhlasujeme slávnostne:
Spoločenské zriadenie, za ktoré bojovali celé generácie našich robotníkov i ostatných
pracujúcich a ktoré mali od víťazstva Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie pred
očami ako vzor, stalo sa pod vedením Komunistickej strany Československa skutočnosťou
aj u nás.
Socializmus v našej vlasti zvíťazil!
Vstúpili sme do nového obdobia našich dejín a sme odhodlaní ísť ďalej k novým, ešte
vyšším cieľom. Dovršujúc socialistickú výstavbu, prechádzame k budovaniu vyspelej
socialistickej spoločnosti a zhromažďujeme sily na prechod ku komunizmu. Po tejto
ceste pôjdeme ďalej ruka v ruke s našim veľkým spojencom, bratským Sväzom sovietskych
socialistických republík, a so všetkými ostatnými priateľskými krajinami svetovej
socialistickej sústavy, pevným článkom ktorej je naša republika.
Chceme žiť v mieri a priateľstve so všetkými národmi sveta a prispievať k mierovému
spolužitiu a k dobrým vzťahom medzi štátmi s rôznym spoločenským zriadením. Dôslednou
mierovou politikou a všestranným rozvojom svojej krajiny budeme napomáhať tomu, aby
sa všetky národy presvedčili o prednostiach socializmu, ktorý jediný vedie k blahu
všetkého ľudstva.
II
Pred pätnástimi rokmi, v roku 1945, sa náš pracujúci ľud, oslobodený hrdinskou Sovietskou
armádou z pút fašistickej okupácie, po skúsenostiach s buržoáznou republikou rozhodol
budovať svoj oslobodený štát ako ľudovú demokraciu, ktorej poslaním bolo zabezpečiť
mu pokojný vývoj k socializmu. Na čelo republiky stala si Komunistická strana Československa,
osvedčený predvoj robotníckej triedy, zocelený v boji v dobe buržoáznej republiky
a za okupácie. Posledný široko založený pokus medzinárodnej a vnútornej reakcie o
zvrat tohto vývoja bol odrazený rozhodným vystúpením pracujúceho ľudu vo februári
1948.
Náš pracujúci ľud sa tak najprv zbavil pút cudzieho panstva a potom aj kapitalistického
vykorisťovania a stal sa hospodárom svojej krajiny. Za týchto pätnásť rokov dokázal
dosiahnuť svojou prácou a svojím cieľavedomým úsilím vo všetkých oblastiach ľudskej
činnosti také úspechy, aké boli za kapitalizmu nemysliteľné. Prednosti socialistického
zriadenia sa prejavili aj u nás celkom jasne a presvedčivo.
Zmenila sa podstatne tvárnosť našej krajiny. Naše národné hospodárstvo sa rozvíja
a silnie ako nikdy predtým. Výroba z roka na rok vzrastá a životná úroveň všetkých
pracujúcich sa ustavične zvyšuje. Niet už u nás vykorisťovateľských tried, vykorisťovanie
človeka človekom je navždy odstránené. Niet už hospodárskych kríz ani nezamestnanosti.
Vzdelanie a kultúra sa stávajú všeobecným majetkom všetkých pracujúcich.
Obidva národy, ktoré vytvorili Československú republiku, Česi a Slováci, žijú v bratskej
zhode. Spoločné budovanie socializmu umožnilo, aby Slovensko rýchle prekonalo svoju
niekdajšiu zaostalosť a povznieslo sa na vysokú úroveň v priemysle i v pôdohospodárstve.
Československý štát, do ktorého sa zorganizoval pracujúci ľud na čele s robotníckou
triedou, stal sa ľudovou organizáciou v najvlastnejšom slova zmysle - socialistickým
štátom. V našej krajine boli už vyriešené všetky základné úlohy prechodu od kapitalistickej
spoločnosti k spoločnosti socialistickej. Oslobodená ľudská práca stala sa základným
činiteľom v celej našej spoločnosti. Je teraz nielen povinnosťou, ale aj vecou cti
každého občana. Uskutočňuje sa už zásada socializmu:
„Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce!“
Ľudová demokracia ako cesta k socializmu sa úplne osvedčila: doviedla nás k jeho víťazstvu.
III
Všetko naše usilovanie smeruje teraz k tomu, aby sme vytvárali materiálne a duchovné
predpoklady na prechod našej spoločnosti ku komunizmu.
Rozvíjajúc socialistickú štátnosť, budeme ďalej zdokonaľovať našu socialistickú demokraciu,
rozširovať účasť pracujúcich na správe štátu a na riadení hospodárstva, upevňovať
politickú a morálnu jednotu našej spoločnosti, zabezpečovať obranu krajiny, strážiť
revolučné vymoženosti ľudu a vytvárať podmienky pre rozvoj všetkých jeho tvorivých
schopností.
V ďalšom vývoji, keď sa práca stane prvou životnou potrebou, chceme dosiahnuť taký
rozmach výrobných síl a také rozmnoženie bohatstva spoločnosti, aby bolo možné vyhovieť
všetkým rastúcim potrebám spoločnosti i všestranného rozvoja každého jej člena. Potom
bude možné prejsť k uskutočňovaniu najvyššej zásady rozdeľovania - zásady komunizmu:
„Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb!“
Aby sme utvrdili všetky doterajšie výsledky bojov a práce nášho ľudu a aby sme zároveň
ukázali nezlomnú vôľu dospieť k cieľom ešte vyšším, uzákoňujeme dnes túto socialistickú
ústavu našej republiky.
Československá socialistická republika je socialistický štát založený na pevnom zväzku
robotníkov, roľníkov a inteligencie, na čele ktorého je robotnícka trieda.
(3)
Československá socialistická republika patrí k svetovej socialistickej sústave; usiluje
sa o priateľské vzťahy so všetkými národmi a o zabezpečenie trvalého mieru na celom
svete.
Všetka moc v Československej socialistickej republike patrí pracujúcemu ľudu.
(2)
Štátnu moc vykonáva pracujúci ľud zastupiteľskými sbormi, ktoré volí, kontroluje
a ktoré sú mu zodpovedné.
(3)
Zastupiteľské sbory pracujúceho ľudu v Československej socialistickej republike sú:
Národné zhromaždenie, Slovenská národná rada a národné výbory. Od nich je odvodená
právomoc ostatných orgánov štátu.
(4)
Zastupiteľské sbory a všetky ostatné orgány štátu sa vo svojej činnosti opierajú
o tvorivú iniciatívu a priamu účasť pracujúcich a ich organizácií.
Volebné právo do všetkých zastupiteľských sborov je všeobecné, rovné a priame s tajným
hlasovaním. Voliť môže každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokov. Zvolený môže byť každý
občan, ktorý dovŕšil 21 rokov.
(2)
Členovia zastupiteľských sborov - poslanci - sú povinní byť v stálom styku so svojimi
voličmi, dbať na ich podnety, skladať im účty zo svojej činnosti a podávať im zprávy
o činnosti sboru, ktorého sú členmi.
(3)
Člen ktoréhokoľvek zastupiteľského sboru môže byť z rozhodnutia svojich voličov kedykoľvek
odvolaný.
Vedúcou silou v spoločnosti i v štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická
strana Československa, dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších
občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie.
Na rozvíjanie spoločnej činnosti, na všestrannú a aktívnu účasť na živote spoločnosti
a štátu a na uskutočňovanie svojich práv združujú sa pracujúci do dobrovoľných spoločenských
organizácií, ktorými sú najmä Revolučné odborové hnutie, organizácie družstevné, organizácie
mládeže, organizácie kultúrne, telovýchovné a iné; na spoločenské organizácie postupne
prechádzajú niektoré úlohy štátnych orgánov.
Národný front Čechov a Slovákov, v ktorom sú združené spoločenské organizácie, je
politickým výrazom zväzku pracujúcich miest a vidieka, vedeného Komunistickou stranou
Československa.
Ekonomickým základom Československej socialistickej republiky je socialistická hospodárska
sústava, ktorá vylučuje akúkoľvek formu vykorisťovania človeka človekom.
(2)
Socialistická hospodárska sústava, v ktorej sú výrobné prostriedky zospoločenštené
a celé národné hospodárstvo je plánovite riadené, zabezpečuje pri uvedomelej spolupráci
všetkých občanov mohutný rozvoj výroby a ustavičný vzostup životnej úrovne pracujúcich.
(3)
Práca v socialistickej spoločnosti je prácou v prospech celku a zároveň v prospech
pracovníka samého.
Socialistické spoločenské vlastníctvo má dve základné formy: štátne vlastníctvo,
ktoré je vlastníctvom všetkého ľudu (národný majetok), a družstevné vlastníctvo (majetok
ľudových družstiev).
(2)
Národným majetkom sú najmä: nerastné bohatstvo a základné zdroje energie; základný
lesný fond, vodné toky a prírodné liečivé zdroje; prostriedky priemyselnej výroby,
hromadnej dopravy a spojov; peňažné a poisťovacie ústavy; rozhlas, televízia a film,
ďalej aj najdôležitejšie spoločenské zariadenia, ako zariadenia zdravotnícke, školy
a vedecké ústavy.
(3)
Pôda združená na spoločné družstevné hospodárenie je v spoločenskom užívaní jednotných
roľníckych družstiev.
V medziach socialistickej hospodárskej sústavy je prípustné malé súkromné hospodárstvo
založené na osobnej práci a vylučujúce vykorisťovanie cudzej pracovnej sily.
Osobné vlastníctvo občanov k spotrebným predmetom, najmä k predmetom osobnej a domácej
potreby, rodinným domčekom, ako aj k úsporám nadobudnutým prácou je nedotknuteľné.
Štát zriaďuje hospodárske organizácie, najmä národné podniky, ktorým zveruje časti
národného majetku do správy ako samostatným právnickým osobám.
(2)
Dobrovoľným združením pracujúcich roľníkov pre spoločnú socialistickú poľnohospodársku
výrobu sú jednotné roľnícke družstvá. Štát všestranne podporuje ich rozvoj a účinne
pomáha družstevnému roľníctvu rozvíjať socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu
na základe pokrokovej vedy a techniky. V súlade so záujmom spoločnosti štát podporuje
aj rozvoj iných ľudových družstiev.
(3)
Všetka hospodárska činnosť štátnych aj iných socialistických hospodárskych organizácií
sa rozvíja vo vzájomnom súlade a je riadená podľa zásad demokratického centralizmu.
Pritom sa na všetkých stupňoch riadenia v najširšej miere sústavne uplatňuje účasť
a tvorivá iniciatíva pracujúcich a ich spoločenských organizácií, najmä Revolučného
odborového hnutia.
Všetky organizácie a všetci občania, ktorým pripadá akákoľvek úloha pri plnení štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva, sú povinní vynaložiť najvyššie úsilie a vyvinúť
čo najväčšiu iniciatívu, aby sa úloha čo najlepšie splnila.
(2)
Všetky hospodárske organizácie sú povinné v súlade s dlhodobými plánmi rozvoja národného
hospodárstva sústavne vytvárať materiálno-technické i organizačné predpoklady svojej
činnosti tak, aby mohli svoje plánované úlohy plniť.
Štát zameriava celú svoju politiku, najmä hospodársku, na to, aby všestranný rozvoj
výroby na základe ustavičného pokroku vedy a techniky a zvyšovania produktivity práce
zabezpečoval plný rozvoj socialistickej spoločnosti a vytváral predpoklady pre postupný
prechod ku komunizmu, najmä tiež na prekonanie podstatných rozdielov medzi fyzickou
a duševnou prácou a medzi mestom a vidiekom.
(2)
Uskutočňovať tieto ciele umožňuje súdružská spolupráca Československej socialistickej
republiky so Sväzom sovietskych socialistických republík a s ostatnými krajinami svetovej
socialistickej sústavy. Túto spoluprácu, ktorá je založená na vzájomnej súdružskej
pomoci a na medzinárodnej socialistickej deľbe práce, Československá socialistická
republika sústavne rozvíja a upevňuje.
Štát uskutočňuje takú hospodársku, zdravotnícku, sociálnu a kultúrnu politiku, aby
sa súbežne s rastom výroby, so vzostupom životnej úrovne obyvateľstva a s postupným
skracovaním pracovného času neustále rozvíjali fyzické i duševné schopnosti všetkého
ľudu.
(2)
Štát sa stará o zveľaďovanie a všestrannú ochranu prírody a o zachovanie krajinných
krás vlasti, aby tým vytváral stále bohatšie zdroje blahobytu ľudu a vhodné prostredie,
ktoré by prospievalo zdraviu pracujúcich a umožňovalo ich zotavenie.
Celá kultúrna politika v Československu, rozvoj vzdelania, výchova a vyučovanie sa
vedú v duchu vedeckého svetového názoru, marxizmu-leninizmu, a v úzkom spojení so
životom a prácou ľudu.
(2)
Štát spolu so spoločenskými organizáciami všemožne podporuje tvorivú činnosť vo vede
a umení, usiluje sa o stále širšiu a hlbšiu vzdelanosť pracujúcich a o ich aktívnu
účasť na vedeckej a umeleckej tvorbe a dbá o to, aby výsledky tejto činnosti slúžili
všetkému ľudu.
(3)
Štát a spoločenské organizácie sa sústavne usilujú o odstránenie prežitkov vykorisťovateľskej
spoločnosti vo vedomí ľudí.
Všetci občania a všetky štátne a spoločenské organizácie sa v každom svojom konaní
spravujú právnym poriadkom socialistického štátu a dbajú o plné uplatnenie socialistickej
zákonnosti v živote spoločnosti.
(2)
Spoločenské organizácie, plniac svoje poslanie, vedú občanov k zachovávaniu zákonov,
k dodržiavaniu pracovnej disciplíny i pravidiel socialistického spolužitia a usilujú
sa predchádzať a zamedzovať ich porušovanie.
Ústredné riadenie spoločnosti i štátu sa podľa zásady demokratického centralizmu
spája so širokou právomocou a zodpovednosťou nižších orgánov za aktívnej účasti pracujúcich
a s uplatnením ich tvorivej iniciatívy.
(2)
Na základe vedeckého svetového názoru sa v spoločnosti pracujúcich plne uplatňujú
výsledky vedy v riadení spoločnosti i v plánovaní jej ďalšieho rozvoja.
V spoločnosti pracujúcich, v ktorej je odstránené vykorisťovanie človeka človekom,
sú rozvoj a záujmy každého jej príslušníka v súlade s rozvojom a záujmami celej spoločnosti.
Práva, slobody a povinnosti občanov slúžia teda slobodnému, všestrannému rozvoju a
uplatneniu osobnosti občanov a zároveň upevneniu a rozvoju socialistickej spoločnosti;
s jej rozvojom sa ďalej rozširujú a prehlbujú.
(2)
V spoločnosti pracujúcich môže jednotlivec dospieť k plnému rozvinutiu svojich schopností
a k uplatneniu svojich oprávnených záujmov len aktívnou účasťou na rozvoji celej spoločnosti,
predovšetkým patričným podielom na spoločenskej práci. Preto práca v prospech celku
je prvoradou povinnosťou a právo na prácu prvoradým právom každého občana.
Všetci občania majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti.
(2)
Rovnoprávnosť všetkých občanov bez zreteľa na národnosť a rasu je zaručená.
(3)
Muži a ženy majú rovnaké postavenie v rodine, v práci i vo verejnej činnosti.
(4)
Spoločnosť pracujúcich zabezpečuje rovnoprávnosť občanov vytváraním rovnakých možností
a rovnakých príležitostí vo všetkých oblastiach života spoločnosti.
Všetci občania majú právo na prácu a na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva,
akosti a spoločenského významu.
(2)
Právo na prácu a na odmenu za ňu je zabezpečené celou socialistickou hospodárskou
sústavou, ktorá nepozná hospodárske krízy ani nezamestnanosť a zaručuje ustavičné
zvyšovanie reálnej odmeny za prácu.
(3)
Štát zameriava svoju politiku tak, aby s rozvojom výroby a so vzrastom produktivity
práce mohlo dochádzať k postupnému skracovaniu pracovného času bez zníženia mzdy.
Všetci pracujúci majú právo na odpočinok po vykonanej práci.
(2)
Toto právo je zabezpečené zákonnou úpravou pracovného času a platenej dovolenky i
starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o najplnšie využitie voľného času
pracujúcich na ich zotavenie a pre ich kultúrny život.
Všetci pracujúci majú právo na ochranu zdravia a na liečebnú starostlivosť, ako aj
právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti pracovať.
(2)
Tieto práva sú zabezpečené starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o predchádzanie
vzniku chorôb, celou organizáciou zdravotníctva, sieťou liečebných a sociálnych zariadení,
stále sa rozširujúcou bezplatnou liečebnou starostlivosťou, ako aj organizovanou starostlivosťou
o bezpečnosť pri práci, nemocenským poistením a dôchodkovým zabezpečením.
Toto právo je zabezpečené základným školským vzdelaním všetkej mládeže, ktoré je
do veku 15 rokov povinné a bezplatné, ako aj sústavou bezplatných škôl, ktorá v stále
širšej miere poskytuje úplné stredné vzdelanie, všeobecné alebo odborné, a vzdelanie
vysokoškolské. Na ďalšie prehĺbenie vzdelania slúži organizácia štúdia pracujúcich
pri zamestnaní a bezplatného odborného školenia v závodoch a v jednotných roľníckych
družstvách, i kultúrna a osvetová činnosť štátu a spoločenských organizácií.
(3)
Celá výchova a všetko vyučovanie sú založené na vedeckom svetovom názore a na úzkom
spojení školy so životom a prácou ľudu.
Materstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu.
(2)
Štát a spoločnosť sa starajú o to, aby rodina bola zdravým základom rozvoja mládeže.
Rodinám s viacerými deťmi poskytuje štát osobitné úľavy a podporu.
(3)
Všetkým deťom a mládeži spoločnosť zabezpečuje všetky možnosti pre všestranný rozvoj
telesných i duševných schopností. Tento rozvoj sa zabezpečuje starostlivosťou rodiny,
štátu a spoločenských organizácií, ako aj osobitnou úpravou pracovných podmienok mládeže.
Rovnoprávne uplatnenie žien v rodine, v práci a vo verejnej činnosti je zabezpečované
osobitnou úpravou pracovných podmienok a osobitnou zdravotnou starostlivosťou pri
tehotenstve a materstve, ďalej aj rozvojom zariadení a služieb umožňujúcich ženám
využiť všetky schopnosti pre účasť na živote spoločnosti.
V súlade so záujmami pracujúceho ľudu je všetkým občanom zaručená sloboda prejavu
vo všetkých oblastiach života spoločnosti, najmä tiež sloboda slova a tlače. Tieto
slobody občania využívajú tak v záujme rozvoja svojej osobnosti a svojho tvorivého
úsilia, ako aj na uplatňovanie svojej aktívnej účasti na správe štátu a na hospodárskej
a kultúrnej výstavbe krajiny. Na ten istý cieľ sa zaručuje sloboda zhromažďovacia
a sloboda pouličných sprievodov a manifestácií.
(2)
Tieto slobody sú zabezpečené tým, že sa pracujúcim a ich organizáciám dávajú k dispozícii
vydavateľstvá a tlačové podniky, verejné budovy, sály, priestranstvá, ako aj rozhlas,
televízia a iné prostriedky.
Občania a organizácie majú právo obracať sa na zastupiteľské sbory a na ostatné štátne
orgány s návrhmi, podnetmi a sťažnosťami; štátne orgány sú povinné ich zodpovedne
a včas vybavovať.
Nedotknuteľnosť osoby je zaručená. Nikoho nemožno stíhať ako obvineného inak než
zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Nikoho nemožno vziať do väzby
okrem prípadov zákonom ustanovených a na základe rozhodnutia súdu alebo prokurátora.
Sloboda vyznania je zaručená. Každý môže vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, alebo
byť bez vyznania, aj vykonávať náboženské úkony, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom.
(2)
Náboženská viera alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral
plniť občiansku povinnosť, ktorá je mu uložená zákonom.
Československá socialistická republika poskytuje právo azylu cudzím štátnym príslušníkom
prenasledovaným za bránenie záujmov pracujúceho ľudu, za účasť na národnooslobodzovacom
boji, za vedeckú a umeleckú tvorbu alebo za činnosť na obranu mieru.
Občania sú povinní chrániť a upevňovať socialistické vlastníctvo ako nedotknuteľný
základ socialistického zriadenia a zdroj blahobytu pracujúceho ľudu, bohatstva a sily
vlasti.
Občania sú povinní svedomite a statočne vykonávať verejné funkcie, do ktorých ich
pracujúci ľud povolal, a považovať ich plnenie v prospech spoločnosti za vec svojej
cti.
Národné výbory vyvíjajú všetku svoju činnosť za stálej a činnej účasti pracujúcich
svojich obvodov. Zapájajú tak pracujúcich v najširšej miere do správy štátu, využívajú
ich skúsenosti a učia sa z nich.
(2)
Národné výbory pracujú v úzkej súčinnosti s ostatnými organizáciami pracujúceho ľudu;
opierajú sa o ich spoluprácu a pomáhajú im plniť ich úlohy.
Národné výbory a ich poslanci zodpovedajú svojim voličom za svoju činnosť.
(2)
Poslanec národného výboru je povinný pracovať vo svojom volebnom obvode, byť v stálom
styku so svojimi voličmi, radiť sa s nimi, dbať na ich podnety, skladať im účty zo
svojej činnosti a podávať im zprávy o činnosti národného výboru.
(3)
Poslanec národného výboru je povinný zúčastňovať sa iniciatívne na práci národného
výboru a pracovať v niektorej jeho komisii.
(4)
Poslanec národného výboru skladá na prvej schôdzke národného výboru, ktorej sa zúčastní,
tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej
republike a veci socializmu. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou
a ostatnými zákonmi republiky a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“
plánovite riadia, organizujú a zabezpečujú výstavbu v oblasti hospodárskej, kultúrnej,
zdravotnej a sociálnej vo svojich územných obvodoch; k ich prvoradým úlohám patrí
starostlivosť o stále dokonalejšie uspokojovanie hmotných i kultúrnych potrieb pracujúcich;
za tým účelom zriaďujú hospodárske organizácie a kultúrne, zdravotnícke a sociálne
zariadenia a riadia ich činnosť;
zabezpečujú ochranu socialistického vlastníctva a všetkých vymožeností pracujúceho
ľudu, socialistického poriadku v spoločnosti, dodržiavanie pravidiel socialistického
spolužitia a upevňujú obranyschopnosť republiky;
zabezpečujú, aby sa zákony uvádzali do života, a dbajú o ich zachovávanie, zabezpečujú
ochranu a uskutočňovanie práv a uplatnenie oprávnených záujmov pracujúcich a socialistických
organizácií.
Národné výbory sa vo svojej činnosti riadia štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva.
Zúčastňujú sa na jeho vypracovaní a uskutočňovaní. V súlade s ním a na jeho základe
určujú plán rozvoja svojho územného obvodu.
(2)
Na zabezpečovanie úloh plánu disponujú s potrebnými materiálnymi a finančnými prostriedkami
a využívajú ich ako zodpovední hospodári.
(3)
Základom finančného hospodárenia národných výborov je ich rozpočet, ktorý si zostavujú
a ktorý je súčasťou štátneho rozpočtu.
Čl. 91
Stupne a druhy národných výborov, ako aj ich postavenie, pôsobnosť a organizáciu upravujú
v medziach ústavných zákonov Československej socialistickej republiky zákony národných
rád.
Právomoc a zodpovednosť národných výborov jednotlivých stupňov sa určuje tak, aby
národný výbor mohol za širokej účasti pracujúcich čo najúčinnejšie zabezpečovať hospodársky
a kultúrny rozvoj i potreby občanov svojho obvodu.
Národné výbory spájajú vo svojej práci plnenie celoštátnych úloh so zabezpečovaním
osobitných potrieb svojich obvodov a záujmov občanov.
(2)
Národné výbory sa spravujú zásadou, že záujmy všetkého ľudu Československej socialistickej
republiky sú nadradené záujmom čiastkovým a miestnym, a celou svojou činnosťou vychovávajú
občanov k uvedomelému a dobrovoľnému plneniu povinností k spoločnosti a štátu.
Národné výbory si vytvárajú radu, komisie a ďalšie orgány a riadia ich prácu.
(2)
Rada pod vedením národného výboru riadi a zjednocuje prácu ostatných orgánov národného
výboru i jeho organizácií a zariadení. Národný výbor ju volí zo svojich členov na
celé funkčné obdobie. Rada i jej členovia sú za svoju činnosť zodpovední národnému
výboru. Národný výbor ju i jej členov môže kedykoľvek odvolať.
(3)
Komisie sú iniciatívnymi, kontrolnými a výkonnými orgánmi národného výboru pre jednotlivé
odvetvia alebo úseky jeho činnosti. Sú na to vybavené potrebnou právomocou. Komisie,
ktoré národný výbor volí zo svojich členov a z ďalších občanov, prehlbujú sústavnú
účasť pracujúcich na činnosti národného výboru. Sú zodpovedné národnému výboru a jeho
rade.
Národné výbory vyšších stupňov usmerňujú a riadia činnosť národných výborov nižších
stupňov. Dbajú pritom plne na ich právomoc a zodpovednosť. Opierajú sa o ich iniciatívu
a skúsenosti a plnia svoje úlohy v stálej súčinnosti s nimi.
(2)
Národné výbory sa vo svojej činnosti spravujú zákonmi a nariadeniami i uzneseniami
vlády, ako aj uzneseniami a smernicami vyšších štátnych orgánov; uznesenia národného
výboru nižšieho stupňa, ktoré im odporujú, môže národný výbor vyššieho stupňa alebo
vláda zrušiť.
Súdy a prokuratúra chránia socialistický štát, jeho spoločenské zriadenie i práva
a oprávnené záujmy občanov a organizácií pracujúceho ľudu.
(2)
Súdy a prokuratúra celou svojou činnosťou vychovávajú občanov k oddanosti vlasti
a veci socializmu, k zachovávaniu zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i
k čestnému plneniu povinností k štátu a spoločnosti.
Sbory Najvyššieho súdu, krajských, okresných a vojenských súdov sú zložené jednak
zo sudcov, ktorí svoju funkciu vykonávajú ako svoje povolanie, jednak zo sudcov, ktorí
ju vykonávajú popri svojom zamestnaní. Jedni i druhí sudcovia sú pri rozhodovaní rovní.
Na ďalšie prehlbovanie účasti pracujúcich na výkone súdnictva volia sa v miestach
a na pracoviskách miestne ľudové súdy.
(2)
Miestne ľudové súdy prispievajú k upevňovaniu socialistickej zákonnosti, k zabezpečovaniu
spoločenského poriadku a pravidiel socialistického spolužitia.
(3)
Rozsah právomoci miestnych ľudových súdov, spôsob, ako sa zriaďujú, ich volebné obdobie
i zásady ich organizácie a konania ustanovuje zákon.
Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine právnym poriadkom
socialistického štátu. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými právnymi predpismi
a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.
(2)
Sudcovia sú povinní podávať svojim voličom alebo zastupiteľskému sboru, ktorý ich
zvolil, zprávy o svojej činnosti a o činnosti súdu, ktorého sú členmi. Sudcovia môžu
byť odvolaní voličmi alebo zastupiteľským orgánom, ktorý ich zvolil; podmienky a spôsob
odvolávania sudcov ustanovuje zákon.
Dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov
ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, národnými výbormi, súdmi, hospodárskymi
a inými organizáciami i občanmi prislúcha prokuratúre; na jej čele stojí generálny
prokurátor.
Orgány prokuratúry sú podriadené jedine generálnemu prokurátorovi a vykonávajú svoje
funkcie nezávisle od miestnych orgánov. Pri celej svojej činnosti sa opierajú o iniciatívu
pracujúceho ľudu a jeho organizácií.
Štátny znak Československej socialistickej republiky tvorí červený štít tvaru husitskej
pavézy s päťramennou hviezdou v hornej časti, na ktorom je biely dvojchvostý lev majúci
na hrudi červený štítok s modrou siluetou Kriváňa a vatrou zlatej farby. Kresba znaku
je zlatá.
(2)
Štátna vlajka Československej socialistickej republiky sa skladá z dolného poľa červeného
a horného bieleho, medzi ktoré je vsunutý modrý klin od žrde k stredu vlajky.
(3)
Podrobnosti o štátnom znaku a o štátnej vlajke i spôsob ich používania ustanovuje
zákon.