Pre plnenie úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a maximálne uspokojovanie
jeho potrieb má rozhodujúci význam uvedomelá súdružská spolupráca socialistických
organizácií, uskutočňovaná na základe stáleho rozširovania účasti pracujúcich na riadení
hospodárstva.
Na upevňovanie tejto spolupráce a na dôsledné uplatňovanie celospoločenských záujmov
na úseku dodávateľsko-odberateľských vzťahov prispieva i hospodárska arbitráž.
Hospodárska arbitráž plní pri organizácii, úprave a kontrole dodávateľsko-odberateľských
a majetkových vzťahov (ďalej len „hospodárskych vzťahov“) medzi socialistickými organizáciami
tieto hlavné úlohy
a)
prejednáva a rozhoduje hospodárske spory medzi socialistickými organizáciami (§ 2),
b)
výchovnou činnosťou pomáha v rámci svojej pôsobnosti organizovať a rozvíjať vzťahy
spolupráce a vzájomnej pomoci medzi socialistickými organizáciami a aktívne pôsobí
na tieto organizácie tak, aby sa zlepšovala ich činnosť, zvyšovala zodpovednosť za
riadne a včasné uzavieranie a plnenie hospodárskych zmlúv v súlade s plánovanými úlohami
a aby bol upevňovaný chozrasčot,
c)
upozorňuje príslušné orgány na závady v činnosti socialistických organizácií, prípadne
navrhuje opatrenia na odstránenie týchto závad,
d)
zhromažďuje a zovšeobecňuje poznatky zo svojej činnosti a sústavne skúma príčiny
závad.
Hospodárske spory medzi socialistickými organizáciami, ktoré hospodárska arbitráž
prejednáva a rozhoduje, sú najmä
a)
spory o uzavretie, zmenu alebo zrušenie hospodárskych zmlúv podľa predpisov o hospodárskych
zmluvách alebo o obdobných opatreniach, ktorými sa zabezpečuje plnenie úloh štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva (predzmluvné spory),
b)
majetkové spory,
c)
spory o základné podmienky dodávky a
d)
spory cenové, v rozsahu určenom cenovými predpismi.
(2)
Hospodárska arbitráž nerozhoduje
a)
spory z prepravných zmlúv, ktoré sú v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru alebo
ktoré sa týkajú tranzitnej dopravy,
b)
spory o náhradu škody zo zmlúv o vykonávaní kontroly tovaru medzi podnikmi zahraničného
obchodu a
c)
spory medzi odborovým orgánom a organizáciou o náhradu škody, vzniknutej nesprávnym
postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia.
Tieto spory rozhodujú súdy.
(3)
Hospodárska arbitráž nerozhoduje ďalej spory, na rozhodovanie ktorých je podľa osobitných
predpisov príslušný iný orgán.
Ak hospodárska arbitráž vysloví, že spor nepatrí do jej právomoci, je tým súd, prípadne
iný orgán viazaný, a to aj keď ide o spor, ktorý bol hospodárskej arbitráži postúpený.
Pri svojej činnosti sa hospodárska arbitráž spravuje právnymi predpismi a zásadami
hospodárskej politiky Československej socialistickej republiky. Presadzuje celoštátne
hospodárske záujmy proti úzkym miestnym, podnikovým, prípadne rezortným záujmom. Dbá
o upevňovanie štátnej, predovšetkým plánovacej, zmluvnej a finančnej disciplíny, najmä
o zabezpečovanie a plnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva.
Ak hospodárska arbitráž pri prejednávaní hospodárskych sporov zistí, že opatrenia
vykonávané socialistickými organizáciami alebo orgánmi, týkajúce sa hospodárskych
vzťahov medzi socialistickými organizáciami, sú v rozpore s právnymi predpismi alebo
zásadami hospodárskej politiky Československej socialistickej republiky, najmä s uzneseniami
strany a vlády alebo s úlohami štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, je povinná
na takýto rozpor ihneď tieto orgány alebo organizácie, prípadne ich nadriadené orgány
upozorniť a požadovať nápravu (§ 45).
Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky v Prahe; jej súčasťou je
vojenská zložka v Prahe a oblastné oddelenie v Bratislave, vedúci ktorých sú súčasne
námestníkmi hlavného arbitra Československej socialistickej republiky;
b)
krajské štátne arbitráže v sídlach krajov; pôsobnosť krajskej štátnej arbitráže pre
územie hlavného mesta Prahy vykonáva štátna arbitráž pre hlavné mesto Prahu.
(2)
Vláda môže krajskú štátnu arbitráž zrušiť a určiť, ktorá štátna arbitráž bude vykonávať
jej pôsobnosť; môže tiež zriadiť na čas potreby osobitné štátne arbitráže a určiť
ich pôsobnosť.
Štátna arbitráž sa skladá z vedúceho, z potrebného počtu konzultantov, štátnych arbitrov
a ostatných pracovníkov. Ich pracovné a platové pomery sa spravujú predpismi o pomeroch
zamestnancov štátneho aparátu.
(2)
Na čele Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky je hlavný arbiter
Československej socialistickej republiky.
(3)
Osobným úradom vojakov a ostatných pracovníkov činných pri vojenskej zložke Štátnej
arbitráže Československej socialistickej republiky je Ministerstvo národnej obrany.
Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky je ústredným orgánom štátnej
správy, ktorý najmä
a)
pripravuje a predkladá vláde, prípadne Slovenskej národnej rade, rozbory s návrhmi
na opatrenia,
b)
schvaľuje základné podmienky dodávky,
c)
dbá o riadne a včasné zmluvné zabezpečovanie zvlášť dôležitých úloh, určených vládou
menovite ústredným a iným orgánom, národným výborom a ostatným socialistickým organizáciám
a pomáha svojou činnosťou ich plneniu,
d)
vydáva všeobecné smernice a inštrukcie pre činnosť všetkých arbitrážnych orgánov,
zvoláva pravidelné porady a vykonáva prieskum a kontrolu ich práce,
e)
na oboznámenie s opatreniami zásadného rázu zvoláva aktív hospodárskych pracovníkov,
vykonáva konzultácie, inštruktáže a školenie a všestranne sa stará o ďalší rozvoj,
správne zameranie a zvyšovanie účinnosti systému hospodárskych zmlúv a chozrasčotu.
(2)
Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky spolupracuje pri plnení
svojich úloh s ministerstvami, ústrednými orgánmi a národnými výbormi a využíva praktické
skúsenosti a poznatky, ktoré tieto orgány získali pri riadení zverených úsekov národného
hospodárstva.
Hlavného arbitra Československej socialistickej republiky vymenúva a odvoláva vláda.
Hlavný arbiter Československej socialistickej republiky zodpovedá vláde za riadnu
činnosť štátnej arbitráže a podáva jej zprávy o činnosti celej hospodárskej arbitráže.
Vymenúva a odvoláva svojich námestníkov, ako aj konzultantov, štátnych arbitrov a
ostatných pracovníkov Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky;
ak ide o pracovníkov vojenskej zložky, robí tak v dohode s ministrom národnej obrany.
(2)
Námestníka hlavného arbitra Československej socialistickej republiky, ktorý vedie
Oblastné oddelenie Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky v Bratislave,
vymenúva a odvoláva hlavný arbiter Československej socialistickej republiky po dohode
s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady.
Na riešenie dôležitých otázok organizácie, úpravy a kontroly hospodárskych vzťahov
medzi socialistickými organizáciami sa zriaďuje pri Štátnej arbitráži Československej
socialistickej republiky Ekonomický poradný sbor. Hlavný arbiter Československej socialistickej
republiky v dohode s príslušnými ministrami, prípadne s vedúcimi príslušných orgánov,
vymenúva za jej členov z arbitrážnych pracovníkov, pracovníkov hospodárskych ministerstiev,
prípadne ústredných hospodárskych orgánov a významných predstaviteľov hospodárskeho
života, vedy a techniky.
Krajské štátne arbitráže sú priamo podriadené Štátnej arbitráži Československej socialistickej
republiky. Vedúcich krajských štátnych arbitráží a ich ostatných pracovníkov vymenúva
a odvoláva hlavný arbiter Československej socialistickej republiky. Vedúci riadia
prácu týchto štátnych arbitráží a zodpovedajú hlavnému arbitrovi Československej socialistickej
republiky za ich činnosť. Osobným úradom pracovníkov krajských štátnych arbitráží
je Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky, ktorá zabezpečuje aj
ich osobné a vecné potreby.
(2)
Krajské štátne arbitráže úzko spolupracujú s krajskými národnými výbormi a dbajú
pri svojej činnosti na to, aby podniky podriadené národným výborom plánované úlohy
riadne a včas zmluvne zabezpečovali. Vedúci krajských štátnych arbitráží podávajú
rade, prípadne príslušným komisiám krajského národného výboru zprávy o skúsenostiach
a poznatkoch z činnosti krajskej štátnej arbitráže a návrhy v hospodárskych veciach;
zúčastňujú sa tiež s poradným hlasom na plenárnom zasadaní, schôdzach rady, prípadne
i na komisiách krajského národného výboru, ak sú prerokúvané závažné otázky hospodárskych
vzťahov medzi socialistickými organizáciami.
Ministri môžu v dohode s hlavným arbitrom Československej socialistickej republiky
zriadiť pri hospodárskych ministerstvách, prípadne ústredných orgánoch rezortnú arbitráž
pre prejednávanie a rozhodovanie predzmluvných sporov a sporov majetkových medzi socialistickými
organizáciami, riadenými týmito ministerstvami, prípadne ústrednými orgánmi. Rezortná
arbitráž sa skladá z vedúceho, rezortných arbitrov a ďalších potrebných pracovníkov.
(2)
Ústredné sväzy družstiev môžu v dohode s hlavným arbitrom Československej socialistickej
republiky zriadiť pri týchto sväzoch družstevnú arbitráž pre prejednávanie a rozhodovanie
predzmluvných sporov a majetkových sporov medzi podriadenými družstvami, družstevnými
sväzmi a podnikmi družstevných sväzov. Družstevná arbitráž sa skladá z vedúceho, z
potrebného počtu arbitrov a ostatných pracovníkov.
(3)
Orgán, pri ktorom je rezortná alebo družstevná arbitráž zriadená, zabezpečuje jej
osobné a vecné potreby.
Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky prejednáva a rozhoduje
a)
predzmluvné spory a majetkové spory, v ktorých aspoň jednou zo strán je ústredný
(oblastný) orgán alebo v ktorých aspoň jedna zo strán je podriadená Ministerstvu národnej
obrany, Ministerstvu vnútra alebo Ministerstvu zahraničného obchodu,
b)
predzmluvné spory a majetkové spory, ktorých predmetom sú dodávky vojenskej techniky
alebo pre vojenskú techniku,
c)
spory o základné podmienky dodávky,
d)
spory cenové v rozsahu určenom cenovými predpismi,
e)
predzmluvné spory medzi organizáciami z rôznych krajov, riadenými rôznymi ministerstvami,
f)
majetkové spory medzi organizáciami z rôznych krajov, ak ich hodnota prevyšuje sumu
100 000 Kčs.
(2)
Hospodárske spory uvedené pod písm. b), e) a f) prejednáva a rozhoduje Štátna arbitráž
Československej socialistickej republiky, pokiaľ na to nie je príslušná rezortná (družstevná)
arbitráž.
Krajská štátna arbitráž prejednáva a rozhoduje hospodárske spory, pre ktoré nie je
príslušná Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky alebo rezortná,
prípadne družstevná arbitráž.
(2)
Miestna príslušnosť krajskej štátnej arbitráže sa spravuje sídlom organizácie, proti
ktorej smeruje arbitrážna žiadosť alebo proti ktorej sa začína konanie z vlastného
podnetu, a ak je takých organizácií viac, sídlom ktorejkoľvek z nich.
Rezortná arbitráž prejednáva a rozhoduje predzmluvné spory a majetkové spory medzi
socialistickými organizáciami riadenými ministerstvom (ústredným orgánom), pri ktorom
je zriadená.
(2)
Rezortná arbitráž môže z dôvodov vhodnosti, so súhlasom štátnej arbitráže Československej
socialistickej republiky, postúpiť spor na prejednanie a rozhodnutie štátnej arbitráži.
Družstevná arbitráž prejednáva a rozhoduje predzmluvné spory a majetkové spory medzi
družstvami, družstevnými sväzmi a podnikmi družstevných sväzov, podriadenými ústrednému
sväzu družstiev, pri ktorom je zriadená. Ustanovenie § 15 ods. 2 platí obdobne.
Štátna arbitráž, pri ktorej sa v súlade s ustanoveniami o príslušnosti začalo konanie,
zostáva príslušná, i keď sa v priebehu konania predpoklady pre jej príslušnosť zmenili.
(2)
Ak sa v priebehu konania predpoklady pre príslušnosť rezortnej alebo družstevnej
arbitráže zmenia, musí sa spor postúpiť orgánu, ktorý sa stal pre prejednanie a rozhodnutie
príslušný.
Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky môže z dôvodu vhodnosti postúpiť
spor uvedený v § 13 písm. e) a f) krajskej štátnej arbitráži.
Hlavný arbiter Československej socialistickej republiky
a)
určuje, ktorá štátna arbitráž rozhodne hospodársky spor, ak sú pochybnosti o príslušnosti;
b)
môže pre určité druhy sporov alebo pre spory niektorých socialistických organizácií
alebo pre jednotlivý spor určiť príslušnosť inak, než je ustanovené v § 13 a 14.
Hospodárska arbitráž začína arbitrážne konanie na žiadosť organizácie, z vlastného
podnetu alebo z podnetu hlavného arbitra Československej socialistickej republiky.
Arbitrážna žiadosť musí obsahovať označenie skutočností a dôkazov, o ktoré sa opiera,
ako aj návrh, ako sa má rozhodnúť.
(2)
K arbitrážnej žiadosti musí organizácia pripojiť písomný doklad o tom, že sa pokúsila
o pokonávku, doklad o zaplatení arbitrážneho poplatku, pokiaľ je určené jeho platenie
vopred (§ 44), a doklady, ktorými odôvodňuje svoje návrhy. Rovnopis arbitrážnej žiadosti musí
súčasne zaslať organizácii, proti ktorej arbitrážna žiadosť smeruje.
Ak nestačí arbitrážna žiadosť na prejednanie alebo ak nie sú k nej pripojené potrebné
doklady, hospodárska arbitráž vyzve organizáciu, ktorá žiadosť podala, aby odstránila
vytknuté vady v lehote, ktorú jej súčasne určí a upozorní ju, že žiadosť odmietne,
ak organizácia nevyhovie výzve v určenej lehote.
(2)
Ak organizácia odstráni vytknuté vady v určenej lehote, platí, že žiadosť bola od
začiatku bez vád; ak tak neurobí, hospodárska arbitráž žiadosť odmietne.
Organizácia, proti ktorej arbitrážna žiadosť smeruje, je povinná v predzmluvných sporoch
najneskoršie do 5 dní a v ostatných hospodárskych sporoch do 10 dní po tom, čo dostala
rovnopis arbitrážnej žiadosti, zaslať hospodárskej arbitráži vyjadrenie k arbitrážnej
žiadosti a súčasne rovnopis organizácii, ktorá podala arbitrážnu žiadosť, prípadne
ostatným organizáciám, ktoré sa podieľajú na vyriešení sporu. Vo vyjadrení musí byť
uvedené najmä stanovisko k arbitrážnej žiadosti, označenie skutočností, ako aj dôkazov,
na ktoré sa organizácia odvoláva, potrebné doklady a návrh, ako sa má spor rozhodnúť.
Hospodárska arbitráž je povinná dbať na to, aby skutočnosti, ktoré sú dôležité pre
rozhodnutie, boli zistené presne a úplne. Z tohto hľadiska tiež určuje, ako sa má
zistiť skutkový stav a ktoré dôkazy sa majú vykonať. Dokazovanie sa vykonáva predovšetkým
listinami, znaleckým posudkom, písomným vyhlásením, prípadne aj vyšetrovaním na mieste.
(2)
Organizácie, medzi ktorými je hospodársky spor, sú povinné spolupôsobiť na presné
a úplné zistenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie.
Každý je povinný na požiadanie hospodárskej arbitráže oznámiť údaje, podať vysvetlenie,
zprávy alebo návrhy, ako aj predložiť listiny, ktoré hospodárska arbitráž potrebuje
pri výkone svojej činnosti, ustanoviť sa a vypovedať pred ňou pravdivo a úplne o všetkých
okolnostiach, na ktoré sa ho budú pýtať.
(2)
Ak sa vykonáva dôkaz ohliadkou miesta alebo veci, je každý povinný umožniť ohliadku,
prípadne predložiť vec.
(3)
Ak treba na posúdenie hospodárskeho sporu osobitné odborné znalosti, vyžiada si hospodárska
arbitráž znalecký posudok.*)
(4)
Hospodárska arbitráž hodnotí jednotlivé dôkazné prostriedky so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu.
Ak sa splní podmienka ustanovená osobitnými predpismi pre odvod peňažnej sumy do štátneho
rozpočtu, určí hospodárska arbitráž v rozhodnutí bez toho, že rozšíri konanie na príslušný
finančný orgán, ktorá organizácia a akú sumu je povinná odviesť do štátneho rozpočtu.
V rozhodnutí uvedie aj orgán, do rozpočtu ktorého sa má suma odviesť. Rovnopis rozhodnutia
zašle aj tomuto orgánu. Takéto rozhodnutie je podkladom pre odpísanie z účtu povinnej
organizácie u peňažného ústavu (§ 40).
Ak odpadne dôvod arbitrážneho konania skôr, než došlo k rozhodnutiu sporu, hospodárska
arbitráž konanie zastaví a ak treba, rozhodne o arbitrážnom poplatku.
Organizácii, ktorá porušila štátnu, najmä plánovaciu alebo zmluvnú disciplínu, vedome
uviedla nepravdivé údaje, zavdala svojvoľne podnet pre konanie, nepodala v určenej
lehote vyjadrenie k arbitrážnej žiadosti alebo konanie svojvoľne preťahuje, hospodárska
arbitráž môže uložiť poriadkovú pokutu do 10 000 Kčs.
(2)
Tomu, kto nesplní niektorú povinnosť uloženú ustanovením § 25 ods. 1 a 2 alebo kto ruší arbitrážne pojednávanie, môže hospodárska arbitráž po predchádzajúcom
upozornení uložiť poriadkovú pokutu do 500,- Kčs.
Hospodársky spor prejednáva arbiter spolu so zástupcami organizácií, medzi ktorými
vznikol, a vedie pojednávanie tak, aby sa spoločne dohodlo riešenie, ktoré je v súlade
s celospoločenskými záujmami. Organizácie môžu zastupovať len ich pracovníci alebo
pracovníci ich nadriadených alebo podriadených orgánov. Ak sa organizácie dohodnú,
arbiter dohodu schváli. Ak by však ich dohoda bola v rozpore s právnymi predpismi,
zásadami hospodárskej politiky Československej socialistickej republiky, alebo ak
sa organizácie nedohodnú, rozhodne hospodársky spor arbiter sám. Schválená dohoda
má účinky rozhodnutia sporu. Hospodársky spor so zložitou problematikou môžu prejednať
a rozhodnúť niekoľkí arbitri, z ktorých jeden predsedá.
(2)
Ak treba, aby pracovníci socialistickej organizácie boli oboznámení s výsledkami
arbitrážneho konania, najmä s významom zabezpečenia určitej úlohy alebo s následkami
porušovania zmluvnej disciplíny, vykonáva sa arbitrážne pojednávanie priamo na pracovisku.
Hospodárska arbitráž prejednáva a rozhoduje spory, ak sú pre to závažné dôvody, podľa
určenia vedúceho arbitráže v trojčlennej alebo päťčlennej arbitrážnej komisii.
(2)
Hlavný arbiter Československej socialistickej republiky v dohode so zúčastnenými
ústrednými úradmi, prípadne s vedúcimi pracovníkmi organizácií vymenúva podľa jednotlivých
odborov činnosti, z radov vynikajúcich pracovníkov, najmä zlepšovateľov a členov brigád
socialistickej práce, navrhnutých Ústrednou radou odborov pracovníkov, ktorých bude
Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky povolávať za členov arbitrážnych
komisií. Obdobne vedúci ostatných orgánov hospodárskej arbitráže vymenúva na návrh
krajskej odborovej rady (u krajských štátnych arbitráží) alebo ústredného výboru príslušného
odborového sväzu (u rezortných a družstevných arbitráží) pracovníkov, ktorých budú
tieto hospodárske arbitráže povolávať za členov arbitrážnych komisií.
(3)
Arbitrážna komisia vykoná arbitrážne pojednávanie, ktoré vedie ako jej predseda arbiter.
Členovia komisie majú právo klásť otázky, vyjadrovať sa a robiť návrhy. Komisia rozhoduje
väčšinou hlasov.
(4)
Členom arbitrážnych komisií prislúcha náhrada za mzdu, ktorá im ušla vykonávaním
tejto funkcie. Náhrada cestovných výdavkov prislúcha členovi arbitrážnej komisie primerane
podľa platných predpisov o náhradách cestovných výdavkov. Náhradu členom arbitrážnej
komisie poskytuje ich zamestnávateľ.
Za účelom posilnenia demokratických zásad môže jednotlivé hospodárske spory prejednať
a rozhodnúť aj rozhodca, ktorého si zvolia zúčastnené organizácie pre určitý spor.
Pravidlá o prejednávaní a rozhodovaní sporov rozhodcami vydá v súlade so zásadami
tohto zákona hlavný arbiter Československej socialistickej republiky.
Hospodárska arbitráž dbá o sústavné zvyšovanie účinnosti práce arbitrážnych komisií
i rozhodcov a napomáha rozvíjaniu ďalších foriem účasti pracujúcich na činnosti arbitráže.
Hospodárska arbitráž prejednáva a rozhoduje predzmluvné spory do 15 dní, ostatné hospodárske
spory do 30 dní od začatia arbitrážneho konania. Vedúci hospodárskej arbitráže môže
v odôvodnených prípadoch tieto lehoty predĺžiť.
Arbitrážne rozhodnutie obsahuje arbitrážny výrok a jeho odôvodnenie.
(2)
Z odôvodnenia musí byť zrejmý skutkový stav, z ktorého rozhodnutie vychádza, a ako
boli hodnotené dôkazy. Odôvodnenie musí byť presvedčivé, aby z neho bola zrejmá správnosť
rozhodnutia, aby upevňovalo vzájomnú spoluprácu socialistických organizácií a vychovávalo
ich k disciplinovanému a dobrovoľnému plneniu ich povinností.
(3)
Arbitrážne rozhodnutie má plne vyriešiť celý predmet hospodárskeho sporu. Ak je to
účelné, môže hospodárska arbitráž rozhodnúť o niektorej časti konania osobitne. Rozhodnutie
musí presne vymedziť povinnosti, ktoré ukladá. Môže uložiť aj povinnosť oboznámiť
s výsledkom prejednania a rozhodnutia sporu kolektív pracujúcich organizácie.
Arbitrážne rozhodnutie je konečné a niet proti nemu opravný prostriedok. Vyhlasuje
sa spravidla hneď po skončení arbitrážneho pojednávania. Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
doručením. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, môže arbiter, ak sú prítomní zástupcovia
organizácií, určiť, že rozhodnutie nadobúda právoplatnosť už jeho vyhlásením.
V majetkových sporoch do 50 000 Kčs môže arbiter rozhodnúť spor aj bez arbitrážneho
pojednávania, a to na základe písomných tvrdení strán a predložených dôkazov, prípadne
vykonaného vyšetrenia. Celkom výnimočne možno takto rozhodnúť aj v ostatných majetkových
a iných hospodárskych sporoch, ak je týmto spôsobom predmet sporu plne objasnený.
(2)
Hospodárska arbitráž môže vykonať arbitrážne pojednávanie a rozhodnúť aj v neprítomnosti
organizácií, medzi ktorými je spor, ak boli o arbitrážnom pojednávaní vopred upovedomené.
Na návrh alebo podľa vlastnej úvahy môže hospodárska arbitráž rozhodnúť spor o peňažnú
pohľadávku do 20 000 Kčs arbitrážnym platobným rozkazom vydaným bez vypočutia organizácie,
proti ktorej arbitrážna žiadosť smeruje. Arbitrážnym platobným rozkazom sa prikazuje
organizácii, proti ktorej arbitrážna žiadosť smeruje, aby zaplatila žiadateľovi peňažnú
sumu v ňom uvedenú alebo, aby podala u hospodárskej arbitráže písomne odôvodnené námietky
a súčasne zaslala ich rovnopis žiadateľovi.
(2)
Námietky proti arbitrážnemu platobnému rozkazu sa musia hospodárskej arbitráži podať
do 15 dní od jeho doručenia.
(3)
Hospodárska arbitráž odmietne námietky, ak boli podané oneskorene alebo ak nie sú
v nich uvedené dôvody.
(4)
Ak nepodá organizácia, proti ktorej arbitrážna žiadosť smeruje, námietky alebo ak
arbitráž podľa odseku 3 námietky odmietla, má arbitrážny platobný rozkaz právne účinky
rozhodnutia.
(5)
Ak boli včas podané námietky s uvedením dôvodov, zrušuje sa tým arbitrážny platobný
rozkaz v napadnutej časti. Hospodárska arbitráž potom postupuje podľa ustanovení o
arbitrážnom pojednávaní.
Organizácie sú povinné splniť arbitrážne rozhodnutie v lehote v ňom určenej, a ak
nebola lehota určená, do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Uplynutím tejto lehoty stáva sa rozhodnutie vykonateľným. Na žiadosť vyznačí hospodárska
arbitráž vykonateľnosť doložkou na rozhodnutie.
Rozhodnutie, ukladajúce organizácii peňažné plnenie, vrátane pokút, poplatkov a odvodov
do štátneho rozpočtu, ktoré nebolo v lehote uvedenej v § 39 splnené, sa vykonáva odpísaním z účtu povinnej strany u peňažného ústavu podľa osobitných
predpisov.
(2)
Rozhodnutie, ukladajúce organizácii nepeňažné plnenie, môže hospodárska arbitráž
vynucovať poriadkovými pokutami až do výšky 100 000 Kčs.
(3)
Rozhodnutie je možné vykonať, len ak požiada oprávnená organizácia o jeho výkon,
do jedného roku od uplynutia lehoty určenej na plnenie, a ak nie je lehota určená,
do jedného roku od právoplatnosti rozhodnutia; inak jej právo zaniká.
Ak boli rozhodnutím štátnej arbitráže porušené právne predpisy alebo zásady hospodárskej
politiky Československej socialistickej republiky, môže hlavný arbiter Československej
socialistickej republiky na návrh alebo z vlastného podnetu do 2 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a prikázať spor na nové prejednanie alebo môže urobiť
iné opatrenie. Ak sú pre to zvlášť naliehavé dôvody, môže tak urobiť výnimočne i po
tejto lehote.
(2)
Hlavný arbiter Československej socialistickej republiky môže poveriť vedúcich krajských
štátnych arbitráží preskúmaním rozhodnutí (odsek 1) v určitých sporoch.
(3)
Návrh, aby hlavný arbiter Československej socialistickej republiky použil svoje právo
podľa odseku 1, môže organizácia podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Podáva
ho u štátnej arbitráže, ktorá rozhodla. Návrh musí byť podpísaný vedúcim organizácie
alebo jeho štatutárnym zástupcom a jeho rovnopis musí byť súčasne zaslaný druhej organizácii.
K návrhu na preskúmanie navrhovateľ pripojí potrebné doklady a doklad o zaplatení
arbitrážneho poplatku za preskúmanie rozhodnutia.
(4)
Ak ide o rozhodnutie medzi organizáciami, z ktorých aspoň jedna je riadená národným
výborom, môže návrh, aby hlavný arbiter Československej socialistickej republiky použil
svoje právo podľa odseku 1, urobiť aj rada alebo komisia príslušného národného výboru.
Na návrh príslušného ministra alebo príslušnej rady krajského národného výboru môže
vláda z dôvodov uvedených v § 41 ods. 1 zrušiť rozhodnutie hlavného arbitra Československej socialistickej republiky, pokiaľ
tento návrhu sám nevyhovie. To platí obdobne aj o rozhodnutí vedúceho krajskej štátnej
arbitráže (§ 41 ods. 2) s tým, že návrhu môže vyhovieť aj hlavný arbiter Československej socialistickej
republiky.
Pre preskúmanie rozhodnutí rezortnej a družstevnej arbitráže platia obdobne ustanovenia
§ 41 ods. 1 a 3. Rozhodnutia preskúma vedúci arbitráže. Rozhodnutia vedúceho rezortnej arbitráže
preskúma minister, rozhodnutie vedúceho družstevnej arbitráže predseda predstavenstva
príslušného družstevného sväzu, pokiaľ vedúci arbitráže sám nevyhovie návrhu na preskúmanie.
(2)
Z dôvodov uvedených v § 41 ods. 1 môže hlavný arbiter Československej socialistickej republiky navrhnúť príslušnému
ministrovi alebo predsedovi predstavenstva družstevného sväzu zmenu alebo zrušenie
rozhodnutia vedúceho rezortnej, prípadne družstevnej arbitráže; vedúci arbitráže môže
tomuto návrhu sám vyhovieť.
Za konanie pred orgánmi hospodárskej arbitráže a za preskúmanie rozhodnutia na návrh
organizácie sa platí arbitrážny poplatok podľa predpisov vydaných ministrom financií
v dohode s hlavným arbitrom Československej socialistickej republiky.*)
Hospodárska arbitráž je povinná upozorňovať príslušné orgány, najmä vedúcich socialistických
organizácií, prípadne im nadriadených orgánov na podstatné závady, ktoré vyšli najavo
pri výkone arbitrážnej činnosti (signalizácia).
(2)
Ten, kto bol takto upozornený, je povinný do 30 dní, ak nebola určená iná lehota,
odpovedať a v odpovedi oznámiť, čo zariadil na odstránenie závady alebo podať žiadané
vysvetlenie.
Hospodárska arbitráž je povinná sústavne skúmať príčiny závad a zovšeobecňovať poznatky
z arbitrážnej činnosti. O výsledkoch tejto činnosti je povinná príslušným orgánom
podať zprávy s prípadnými návrhmi všeobecných opatrení na odstránenie závad.
Lehota pre podanie a pre všetky ostatné prejavy organizácií je zachovaná, ak písomnosť
najneskoršie posledný deň lehoty došla hospodárskej arbitráži alebo bola podaná doporučene
na poštu. Ak pripadne posledný deň lehoty na deň pracovného pokoja, je posledným dňom
lehoty najbližší budúci pracovný deň.
Arbitrážne orgány zriadené podľa doterajších predpisov sa považujú za orgány zriadené
podľa tohto zákona. Pre ich organizačné začlenenie, príslušnosť a pre konanie pred
nimi však platí tento zákon.
Arbitrážne orgány a súdy dokončia spory začaté u nich pred účinnosťou tohto zákona,
i keby podľa jeho ustanovení tieto spory do ich právomoci alebo príslušnosti už nepatrili.
(2)
V sporoch, ktoré podľa tohto zákona hospodárska arbitráž nerozhoduje a rozhodujú
ich súdy (§ 2 ods. 2, prípadne 3 a § 3), sú organizácie, medzi ktorými takýto spor je, spôsobilé byť účastníkom konania
pred súdmi.
(3)
Právomoc v hospodárskych sporoch, v ktorých je aspoň jednou zo strán jednotné roľnícke
družstvo (s výnimkou hospodárskych sporov podľa zákonného opatrenia č. 80/1962 Zb. o rozšírení pôsobnosti orgánov štátnej arbitráže na spory na úseku stavebnej investičnej
výstavby JRD) a v hospodárskych sporoch o náhradu škody, súvisiacej s prevádzkou dopravných
prostriedkov (vrátane sporov z regresných nárokov) prejde však na hospodársku arbitráž
až dňom, ktorý určí vláda. Do tohto dňa rozhodujú tieto spory podľa doterajších predpisov
súdy, prípadne okresné národné výbory.
Všetky orgány i pracovníci akokoľvek činní v arbitrážnom konaní sú povinní urobiť
všetky opatrenia potrebné na to, aby sa štátne, hospodárske a služobné tajomstvo zachovalo.
vládne nariadenie č. 47/1953 Zb. o štátnej arbitráži v znení vládnych nariadení č. 77/1953 Zb., č. 45/1954 Zb., č.
28/1959 Zb. a zákonného opatrenia č. 87/1961 Zb.,
vyhláška hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 147/1957 Ú.l.
(Ú.v.), ktorou sa vydáva arbitrážny poriadok,
vyhláška ministerstiev spravodlivosti a financií č. 149/1957 Ú.l. (Ú.v.) o výkone
arbitrážnych rozhodnutí,
vyhláška hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 140/1960 Zb. o poverení rozhodovaním niektorých sporov patriacich pred Štátnu arbitráž Československej
socialistickej republiky v znení predpisov ju meniacich a doplňujúcich a
predpisy o rezortných (družstevných) arbitrážach vydané príslušnými ministrami (ústrednými
sväzmi družstiev).