Základom riadenia národného hospodárstva v rokoch 1966 až 1970 je štvrtý päťročný
plán rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky (ďalej
len „štvrtý päťročný plán“), ktorý vyjadruje základné smery a ciele hospodárskeho
rozvoja a hlavné prostriedky a spôsoby na ich dosiahnutie.
(2)
Rozhodujúcou úlohou štvrtého päťročného plánu je pokračovať v procese konsolidácie
a rekonštrukcie národného hospodárstva urýchlením tvorby zdrojov a uplatňovaním princípov
a nástrojov zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia a technického rozvoja; v optimálnych
proporciách a štruktúre zvyšovať životnú úroveň, posilňovať rezervy, zabezpečovať
obranyschopnosť štátu a vytvárať predpoklady pre ekonomickú efektívnosť rozvoja národného
hospodárstva.
Základné smery a ciele rozvoja národného hospodárstva v období štvrtého päťročného
plánu sú:
1.
dosiahnuť v porovnaní s rokmi 1961 až 1965 také zrýchlenie tempa rastu národného
dôchodku, aby jeho objem vzrástol o 22 až 24 %. Prírastok národného dôchodku dosiahnuť
predovšetkým na základe zvyšovania spoločenskej produktivity práce. Realizovať rozhodujúcu
časť prírastku národného dôchodku v priemysle pri zvýšení priemyslovej výroby oproti
roku 1965 zhruba o 30 %;
2.
podiel fondu akumulácie na užitom národnom dôchodku zvýšiť do roku 1970 za predpokladu
najvyššej efektívnosti vynaložených prostriedkov zhruba na 13 %, podiel akumulácie
do základných fondov na národnom dôchodku udržiavať zhruba na úrovni 12 % a postupne
zlepšovať zloženie a účinnosť fondu akumulácie. Investičnou výstavbou vytvárať základy
ďalších štrukturálnych zmien a zvýšiť objem investícií v porovnaní s obdobím 1961
až 1965 najmä
a)
v základnom priemysle v odvetví energetiky zhruba o 41 % a v chemickom priemysle
zhruba o 45 %,
b)
v sprostredkovateľskom priemysle v odvetví spotrebného priemyslu zhruba o 46 % a
v odvetví potravinárskeho priemyslu o 50 %,
c)
v doprave zhruba o 57 %;
3.
zvýšiť kvalifikačnú štruktúru a technickú vybavenosť výskumnej a vývojovej základne
a jej činnosť sústrediť predovšetkým na perspektívne smery vytvárajúce predpoklady
pre postupné uskutočňovanie štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, pre zavádzanie
výrobkov a technológií a pre zefektívnenie celého reprodukčného procesu. Objem prostriedkov
vynakladaných na rozvoj vedy a techniky spájať s ich racionálnym a efektívnym využívaním,
najmä vytváraním podmienok pre urýchlenú realizáciu výsledkov technického rozvoja;
4.
na zabezpečenie proporcionality rozvoja a rozhodujúcich štrukturálnych premien
a)
prednostne rozvíjať chemický priemysel ako predpoklad pre postupnú chemizáciu národného
hospodárstva tak, aby objem chemickej produkcie vzrástol oproti roku 1965 zhruba o
50 % a podiel chemického priemyslu na celkovej priemyslovej výrobe dosiahol zhruba
10 %,
b)
zvýšiť podiel tekutých a plynných palív v palivovej a energetickej bilancii zhruba
na 21%,
c)
rozvíjať stolársku výrobu na urýchlenie mechanizácie a automatizácie výrobných procesov
v národnom hospodárstve, na zavádzanie najpokrokovejšej technológie a na zvýšenie
efektívnosti zahraničného obchodu; objem strojárskej výroby zvýšiť o 43 % tak, aby
sa stolárstvo podieľalo na celkovej priemyslovej výrobe zhruba jednou tretinou,
d)
v priemysle stavebných hmôt zintenzívniť investičnú výstavbu v súlade s úlohami stavebníctva
a s potrebami národného hospodárstva,
e)
postupne rekonštruovať a modernizovať spracovateľské odvetvie, predovšetkým spotrebný
a potravinársky priemysel, osobitne v odboroch efektívne spracúvajúcich domáce suroviny;
pritom rozvinúť úpravárenstvo domácich surovín pre keramický a sklársky priemysel;
5.
urýchliť konsolidáciu a rozvoj poľnohospodárstva tak, aby objem trhovej produkcie
do štátnych fondov sa zvyšoval ročne v priemere zhruba o 4 % oproti minulému päťročiu;
na dosiahnutie tohto cieľa najmä
a)
účelne špecializovať poľnohospodársku výrobu,
b)
zvyšovať hektárové výnosy a úžitkovosť hospodárskych zvierat a znižovať vlastné náklady
poľnohospodárskej výroby,
c)
podstatne skvalitniť dodávky priemyslových výrobkov pre poľnohospodárstvo, zlepšiť
ich využitie a zabezpečiť účinný rozvoj služieb poskytovaných poľnohospodárskym organizáciám,
d)
zabezpečiť reprodukciu pracovných síl v poľnohospodárstve v potrebnej vekovej štruktúre
a zvýšiť kvalifikáciu poľnohospodárskych pracovníkov;
6.
urýchliť modernizáciu železničnej dopravy tak, aby sa v roku 1970 mohla v podstate
odstrániť parná trakcia, a začať rekonštrukciu cestnej siete a výstavbu diaľnice;
v spojoch pokračovať v zavádzaní automatickej spojovej techniky a urýchliť rozvoj
a modernizáciu telekomunikačnej siete;
7.
v oblasti životnej úrovne
a)
zabezpečiť rast fondu spotreby roku 1965 o 17 až 19 %; pritom prednostne zabezpečovať
priame odmeňovanie pracujúcich za reálne výsledky práce pred uspokojovaním potrieb
obyvateľstva z fondov spoločenskej spotreby,
b)
posilňovať hmotnú zainteresovanosť i zodpovednosť za výsledky práce jednotlivcov
a kolektívov prehĺbením mzdovej difereciácie,
c)
využívať rastúce fondy spoločenskej spotreby obyvateľstva, predovšetkým na zabezpečovanie
zdravia a vzdelania ľudu, sociálneho zabezpečenia a starostlivosti o ženy a rodiny
s deťmi; zamerať sa pritom na zvyšovanie objemu a kvality služieb pri najefektívnejšom
využívaní vynakladaných prostriedkov,
d)
vybudovať najmenej 460 tis. bytov so zodpovedajúcou technickou a občianskou vybavenosťou,
z toho na Slovensku 157 tis. bytov, a zlepšiť údržbu a modernizáciu bytového fondu
a zariadení s ním súvisiacich; vytvoriť predpoklady pre to, aby sa po roku 1970 vystavalo
ročne 105 až 115 tis. bytov a na tento účel vytvoriť potrebnú výrobno-materiálnu základňu,
e)
v závislosti od výsledkov hospodárskeho vývoja, najmä od rastu spoločenskej produktivity
práce a od využívania základných výrobných prostriedkov pokračovať v skracovaní pracovného
času tak, aby sa mohol postupne zaviesť päťdenný pracovný týždeň so 40 hodinami týždenného
pracovného času v hlbinných baniach a v prevádzkach škodlivých zdraviu a so 42 hodinami
týždenného pracovného času na ostatných pracoviskách,
f)
pokračovať v úsilí o zabezpečovanie dostatku vody pre rozvoj spoločnosti a v zlepšovaní
pracovného a životného prostredia, najmä čistoty vôd a ovzdušia, a to predovšetkým
v oblastiach sústredeného priemyslu;
8.
v súlade s potrebami rozvoja národného hospodárstva účinnejšie využívať prírodné
a ekonomické podmienky a zdroje všetkých oblastí. Efektívnosť rozvoja celého národného
hospodárstva zvyšovať optimálnym rozmiestňovaním výrobných síl. Na to vytvárať priaznivé
ekonomické podmienky i pomocou ekonomických nástrojov riadenia;
9.
na ďalšie upevňovanie jednotnej československej ekonomiky zabezpečovať zvýšenie podielu
Slovenska na tvorbe a použití národného dôchodku; pritom najmä zvýšiť na Slovensku
objem priemyslovej výroby o 58 až 59 %, aby jej podiel na celkovej priemyslovej výrobe
dosiahol zhruba 25 % a objem poľnohospodárskej výroby zvýšiť o 22 až 24 %, aby jej
podiel na celkovej poľnohospodárskej výrobe dosiahol zhruba jednu tretinu;
10.
posilňovať spoluprácu so socialistickými štátmi a najmä so Sovietskym sväzom ako
základ vonkajších ekonomických vzťahov Československej socialistickej republiky, ďalej
prehlbovať zapojenie československej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, zvyšovať
efektívnosť výmeny tovaru a posilňovať ekonomickú rovnováhu vo vonkajších ekonomických
vzťahoch a v platobnej bilancii.
Realizácia základných smerov a cieľov rozvoja národného hospodárstva uvedených v
§ 2 bude sa začínajúc rokom 1967 zabezpečovať za nových ekonomických podmienok vytváraných
pre prácu socialistických organizácií urýchleným uplatnením zdokonalenej sústavy plánovitého
riadenia v celom národnom hospodárstve.
(2)
Pre prechod na nové ekonomické podmienky podľa odseku 1 sa uskutočnia najmä:
a)
celková prestavba veľkoobchodných cien, priama väzba medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými
cenami pomocou sadzbovej dane z obratu, užšia spätosť medzi vnútornými a zahraničnými
cenami, ako aj opatrenia na pružnejší vývoj umožňujúci vytvárať rovnováhu medzi ponukou
a dopytom a rozvíjať súťaživosť medzi hospodárskymi organizáciami,
b)
jednotné odvody štátnych hospodárskych organizácií do štátneho rozpočtu (do rozpočtu
národného výboru),
c)
financovanie investícií z vlastných zdrojov hospodárskej organizácie a z investičných
úverov tak, aby plná zodpovednosť za efektívnosť investícií prešla na hospodársku
organizáciu a aby zabránilo nereálnym požiadavkám na investície,
d)
pružný systém usmerňovania vývoja miezd ako predpoklad pre to, aby sa rast miezd
stal účinnejším nástrojom zvyšovania efektívnosti a aby sa postupne odstraňovala mzdová
nivelizácia.
Aby sa vytvorili pre štátne hospodárske organizácie jednotné ekonomické podmienky
a objektívne kritériá ekonomickej efektívnosti, zavádzajú sa od 1. januára 1967 tieto
jednotné odvody do štátneho rozpočtu, prípadne do rozpočtu národného výboru:
a)
odvod z hrubého dôchodku,
b)
odvod zo základných prostriedkov,
c)
odvod zo zásob,
d)
stabilizačný odvod.
(2)
Stabilizačný odvod podľa odseku 1 vykonávajú aj výrobné a spotrebné družstevné organizácie;
účel ostatných odvodov podľa odseku 1 plní v týchto organizáciách dôchodková daň družstiev.
(3)
V poľnohospodárskych podnikoch nahrádza jednotné odvody do štátneho rozpočtu systém
poľnohospodárskej dane.
Odvod z hrubého dôchodku štátnych hospodárskych organizácií sa ustanovuje vo výške
a)
18 % v priemysle a v stavebníctve,
b)
18 % vo vnútornom obchode (pre ústredne riadené organizácie okrem odborového podniku
Čedok),
c)
16 % v hospodárstve riadenom národnými výbormi,
d)
16 % v samostatných projektových organizáciách.
(2)
Ústredný orgán môže rozhodnúť, že namiesto odvodu podľa odseku 1 písm. a) bude štátna
hospodárska organizácia odvádzať 15 % z fondu pracujúcich a 32 % zo zisku.
(3)
Vláda môže zvýšiť sadzby ustanovené v odsekoch 1 a 2 najviac o 1 % ročne.
(4)
Za podmienok ustanovených vládou môže odborové riaditeľstvo, riadiaci národný výbor,
prípadne ústredný orgán za účelom nevyhnutného znovurozdelenia prostriedkov podriadených
štátnych hospodárskych organizácií vopred dočasne určiť dodatkové odvody a dotácie,
prípadne prirážky a zľavy; pritom sa však musí v pôsobnosti príslušného orgánu zachovať
celková výška odvodov podľa odsekov 1 až 3.
Odvod zo základných prostriedkov štátnych hospodárskych organizácií sa ustanovuje
sadzbou zo zostatkovej ceny základných prostriedkov vo výške
a)
6 % ročne zo základných prostriedkov v priemysle, stavebníctve, vnútornom obchode,
odbyte a zásobovaní,
b)
3 % ročne zo základných prostriedkov pre poskytovanie služieb, ako aj zo základných
prostriedkov vnútorného obchodu, pokiaľ ide o predajne a ich vybavenie.
(2)
Vláda môže ustanoviť, ktoré ďalšie základné prostriedky, prípadne ktoré investície
neuvedené do prevádzky podliehajú odvodu podľa odseku 1 a ktoré zo základných prostriedkov
odvodu nepodliehajú. Vláda tiež upraví sadzby odvodov zo základných prostriedkov slúžiacich
obrane, bezpečnosti, doprave a štátnym hmotným rezervám.
Stabilizačný odvod sa ustanovuje hospodárskym organizáciám (§ 4) vo výške 30 % z tej sumy objemu vyplatených miezd, ktorá prevyšuje súčin 90 % priemernej
ročnej mzdy plánovanej podnikmi v roku 1966 a počtu pracovníkov v roku, za ktorý sa
vykonáva výpočet odvodu.
(2)
Odvod podľa odseku 1 sa zvyšuje za každé 1 % ročného prírastku počtu pracovníkov
o 1 % objemu vyplatených miezd. Vláda ustanoví prípady, na ktoré sa toto zvýšenie
nevzťahuje alebo kde sa zmierňuje. Odvod sa znižuje za každé 1 % ročného úbytku počtu
pracovníkov o 0,3 % objemu vyplatených miezd.
(3)
Za podmienok ustanovených vládou môže krajský národný výbor určiť prirážku k stabilizačnému
odvodu až do výšky 2 % z celkového objemu vyplatených miezd.
(4)
Vláda môže pre jednotlivé odvetvia alebo organizácie upraviť stabilizačný odvod odchylne
od ustanovení odsekov 1 a 2.
Podrobnosti na vykonanie ustanovení § 3 až 8 ustanoví vláda.
(2)
Vláda tiež ustanoví
a)
spôsob, akým sa na odvodoch štátnych hospodárskych organizácií podieľajú mestské
a miestne národné výbory,
b)
v ktorých prípadoch a v akej výške sa vykonávajú odvody z odpisov zo základných prostriedkov,
c)
sadzby a pravidlá odvodov z hrubého dôchodku alebo zo zisku a z fondu pracujúcich
štátnych hospodárskych organizácií neuvedených v § 5,
d)
v ktorých prípadoch a za akých podmienok sa môžu ukladať dodatkové odvody,
e)
za akých podmienok sa môžu poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu.
(3)
Na zabezpečenie potrebného rozmiestnenia výrobných síl a oblastnej proporcionality
môže vláda
a)
ustanoviť spôsob poskytovania a výšku účelových dotácií na stavby štátnych hospodárskych
organizácií a stavby výrobných družstiev v okresoch a miestach, ktoré vopred určí,
b)
znížiť percento odvodov zo základných prostriedkov štátnych hospodárskych organizácií
(§ 6) na vyrovnanie zvýšených prevádzkových nákladov nových závodov v okresoch a miestach,
ktoré vopred určí, a to najdlhšie na dobu 5 rokov.
Záväzné úlohy, záväzné limity a orientačné ukazovatele štvrtého päťročného plánu
nevyhnutné na zabezpečenie základných smerov a cieľov rozvoja národného hospodárstva
podľa § 2 ustanoví v nevyhnutnom rozsahu vláda.
(2)
Vláda môže v záujme proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva, využívajúc predovšetkým
operatívne ekonomické nástroje riadenia, aj spresniť a konkretizovať vo vykonávacích
štátnych plánoch rozvoja národného hospodárstva záväzné úlohy, záväzné limity a orientačné
ukazovatele štvrtého päťročného plánu, prípadne ustanoviť ďalšie záväzné úlohy a záväzné
limity.
(3)
Štátny plán rozvoja národného hospodárstva na rok 1966 ustanovený na základe zákona
č. 137/1965 Zb. o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva a štátnom rozpočte na rok 1966 je
vykonávacím štátnym plánom podľa tohto zákona.