Ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii

Česko-slovenská federatívna republika je federatívny štát dvoch rovnoprávnych bratských národov, Čechov a Slovákov.

Základom Česko-slovenskej federatívnej republiky je dobrovoľný zväzok rovnoprávnych národných štátov českého a slovenského národa, založený na práve na sebaurčenie každého z nich.

Československá federácia je výrazom vôle dvoch svojbytných suverénnych národov, Čechov a Slovákov, žiť v spoločnom federatívnom štáte.

Česko-slovenskú federatívnu republiku tvorí Česká republika a Slovenská republika. Obidve republiky majú v Česko-slovenskej federatívnej republike rovnoprávne postavenie.

Obidve republiky rešpektujú navzájom svoju suverenitu i suverenitu Česko-slovenskej federatívnej republiky; takisto Česko-slovenská federatívna republika rešpektuje suverenitu národných štátov.

Česko-slovenská federatívna republika i Česká republika a Slovenská republika sú vybudované na zásadách socialistickej demokracie. Ich politický systém je v zásadných veciach rovnaký.

Štátnu moc vykonáva pracujúci ľud prostredníctvom svojich zastupiteľských zborov, ktorými sú: Federálne zhromaždenie, Česká národná rada, Slovenská národná rada a národné výbory.

Politické práva občanov a záruky ich uskutočňovania sú na celom území Česko-slovenskej federatívnej republiky rovnaké.

Územie Česko-slovenskej federatívnej republiky tvorí územie Českej republiky a územie Slovenskej republiky.

Hranice Česko-slovenskej federatívnej republiky a hranice Českej republiky a Slovenskej republiky môžu byť zmenené len ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Hranice každej z obidvoch republík sa môžu zmeniť iba so súhlasom príslušnej národnej rady. Národná rada dáva súhlas svojím ústavným zákonom.

Hospodárstvo Česko-slovenskej federatívnej republiky je jednotné a rozvíja sa na základe socialistickej hospodárskej sústavy.

Český a slovenský národ spájajú v česko-slovenskej federácii svoje úsilie v záujme intenzívneho rozvoja socialistického hospodárstva. Česko-slovenská federatívna republika, Česká republika a Slovenská republika hospodária s vytvoreným spoločenským produktom v súlade s národohospodárskymi plánmi Česko-slovenskej federatívnej republiky. Hospodárstvo v Česko-slovenskej federatívnej republike sa rozvíja vo vzájomnej spolupráci a za pomoci oboch národov a všetkých národností Česko-slovenskej federatívnej republiky.

V jednotnom plánovanom hospodárstve Česko-slovenskej federatívnej republiky sa uplatňujú jednotná úprava socialistického spoločenského vlastníctva, jedna mena, jednotná hospodárska politika, jednotná sústava riadenia a jednotná politika zamestnanosti a rozmiestňovania pracovných síl.

Orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky zabezpečujú spoločné potreby a záujmy českého a slovenského národa i všetkých národností; riadia orgány a organizácie v odvetviach spravovaných v jej pôsobnosti. Orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia. Úlohou orgánov Česko-slovenskej federatívnej republiky je predovšetkým plánovite zabezpečovať optimálne zameranie hospodárskeho rozvoja, rozvíjať hospodárske styky so zahraničím a vytvárať jednotné podmienky pre pôsobenie sústavy plánovitého riadenia; na ten účel ovplyvňovať vzťahy vznikajúce pri rozdeľovaní spoločenského produktu a národného dôchodku a podporovať pokrokové formy integrácie socialistických organizácií. Významnou úlohou Česko-slovenskej federatívnej republiky je vyrovnávanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, najmä vytváraním rovnakých podmienok a možností pre tvorbu a užitie národného dôchodku.

Orgány Českej republiky a Slovenskej republiky riadia orgány a organizácie, ktoré pracujú v odvetviach spravovaných v pôsobnosti týchto republík; pokiaľ činnosť týchto orgánov a organizácií zasahuje do druhej republiky, robia tak koordinovane s jej orgánmi. Orgány Českej republiky a Slovenskej republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia.

Česko-slovenské štátne občianstvo je jednotné.

Každý česko-slovenský štátny občan má na celom území Česko-slovenskej federatívnej republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti.

Každý česko-slovenský štátny občan je zároveň občanom Českej republiky alebo Slovenskej republiky.

Nadobúdanie a stratu česko-slovenského štátneho občianstva upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Český a slovenský jazyk sa používa rovnoprávne pri vyhlasovaní zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Pri rokovaní všetkých štátnych orgánov Česko-slovenskej federatívnej republiky a obidvoch republík, v konaní pred nimi a v ich ostatnom styku s občanmi sa používajú obidva jazyky rovnoprávne.

Do výlučnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblastiach uvedených v odseku 1pôsobia výlučne zákonodarné a výkonné orgány štátnej moci, orgány štátnej správy a súdne orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Do spoločnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky a obidvoch republík patrí:

V oblastiach uvedených v odseku 1 pôsobia v taxatívne uvedených veciach orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky a v ostatných veciach orgány Českej republiky a Slovenskej republiky.

Veci, ktoré nie sú taxatívne zverené do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky, patria do výlučnej pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej republiky.

Československé hospodárstvo je v súlade so socialistickou hospodárskou sústavou hospodárstvom plánovaným.

Zásady národohospodárskeho plánovania ako jednotne organizovaného procesu tvorby a zabezpečovania národohospodárskych plánov a kontroly ich plnenia, ako aj vymedzenie ich sústavy, funkcií a vzťahov upravujú zákony Federálneho zhromaždenia; zákony Federálneho zhromaždenia upravujú aj vzťahy orgánov a organizácií pri tejto činnosti a sankcie pri neplnení povinností.

Štátne plány rozvoja národného hospodárstva a ostatné národohospodárske plány sú záväzným základom riadiacej a hospodárskej činnosti.

Štátne plány rozvoja národného hospodárstva sú

Strednodobé štátne plány rozvoja národného hospodárstva sa vyhlasujú zákonom. Zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Česko-slovenskej federatívnej republiky prijíma Federálne zhromaždenie; v súlade s ním potom prijímajú zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Českej republiky a Slovenskej republiky národné rady.

Návrhy štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Česko-slovenskej federatívnej republiky a štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Českej republiky a Slovenskej republiky zostavujú súbežne a vo vzájomnej spolupráci federálne plánovacie orgány a plánovacie orgány republík podľa smerníc svojich vlád.

Finančné hospodárenie Česko-slovenskej federatívnej republiky sa spravuje štátnym rozpočtom federácie. Finančné hospodárenie každej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet federácie schvaľuje Federálne zhromaždenie a štátne rozpočty republík schvaľujú národné rady svojimi zákonmi, a to vždy na obdobie jedného roka.

Štátny rozpočet každej republiky zahŕňa finančné vzťahy za všetky úseky hospodárstva a správy s výnimkou činností financovaných zo štátneho rozpočtu federácie. Súčasťou štátneho rozpočtu každej republiky sú finančné vzťahy k rozpočtom národných výborov.

Príjmy štátneho rozpočtu federácie tvoria taxatívne určené dane a odvody, podiely na nich a ďalšie príjmy ustanovené zákonom Federálneho zhromaždenia, ďalej príjmy z činnosti federálnych orgánov a im podriadených organizácií.

Zo štátneho rozpočtu federácie sa uhradzujú:

Spôsob zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu federácie, vzťahy medzi štátnym rozpočtom federácie a štátnymi rozpočtami obidvoch republík, ako aj zásady rozpočtového hospodárenia ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Česko-slovenská federatívna republika i každá republika môžu vytvárať vlastné účelové fondy zapojené na ich štátne rozpočty; fondy sa zriaďujú zákonom.

Česko-slovenská federatívna republika určuje rámcové zásady dotačnej a odpisovej politiky.

Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.

Zákony Federálneho zhromaždenia upravujú podnikové dane a odvody, daň z obratu, dôchodkovú daň, poľnohospodársku daň, daň zo mzdy, daň z umeleckej a literárnej činnosti, daň z motorových vozidiel (cestnú daň), daň z príjmov obyvateľstva, zdanenie (odvody) peňažných ústavov a poisťovní. Zákony Federálneho zhromaždenia upravujú aj poplatky, ktoré majú podľa svojej povahy výlučne alebo prevažne vzťah k zahraničiu alebo súvisia s výkonom pôsobnosti orgánov federácie.

Ostatné dane a poplatky ustanovujú zákony národných rád.

Správa, výkon a kontrola všetkých druhov daní (odvodov) a poplatkov (pokút) patrí ústredným orgánom republík a na základe ich poverenia národným výborom alebo iným orgánom, s výnimkou prípadov, v ktorých na základe výlučnej pôsobnosti Československej socialistickej republiky vyberajú poplatky (pokuty) federálne orgány. Federálne orgány môžu kontrolovať platby pre štátny rozpočet federácie. Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť rozhodovanie o výnimkách a úľavách orgánom federácie, ak ide o dane a poplatky podľa odseku 2 platené organizáciami priamo riadenými orgánmi federácie alebo ak ide o poplatky podľa odseku 2 vyberané orgánmi federácie.

Územie Česko-slovenskej federatívnej republiky je jednotným colným územím.

Do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí colníctva, colná politika a vydávanie colných taríf.

V oblasti bankovníctva do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

Postavenie, povinnosti a zodpovednosť Štátnej banky československej, ako aj spôsob jej správy a jej vzťah k orgánom republík ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Zákonom Federálneho zhromaždenia sa ustanovuje aj postavenie a právne pomery ostatných bánk.

V oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti priemyslu do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti poľnohospodárstva a výživy do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti dopravy do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V Česko-slovenskej federatívnej republike sa uskutočňuje jednotná vedecká, technická a investičná politika v základných otázkach.

V oblasti vedeckej, technickej a investičnej politiky do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

Socialistické podniky vyvíjajú hospodársku činnosť v Československej socialistickej republike na území obidvoch republík za podmienok v nich platných.

Do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí:

Orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky, na ktoré prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú pri dojednávaní týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach spoločnej pôsobnosti, v spolupráci s orgánmi obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Česko-slovenskej federatívnej republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia v uvedených oblastiach.

Do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí jednotná právna úprava matrík, občianskych preukazov, cestovných dokladov, evidencie obyvateľstva a povoľovania pobytu cudzincov.

Do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí upravovať postavenie, oprávnenia a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných zborov.

Rozdelenie pôsobnosti medzi Česko-slovenskou federatívnou republikou a obidvoma republikami vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Rozdelenie pôsobnosti medzi Česko-slovenskou federatívnou republikou a obidvoma republikami vo veciach tlače a iných informačných prostriedkov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Česko-slovenskej federatívnej republike prislúcha kontrolovať všetky odvetvia i činnosti štátnej a hospodárskej správy spadajúce do jej pôsobnosti.

Česko-slovenskej federatívnej republike ďalej prislúcha v rozsahu ustanovenom zákonom Federálneho zhromaždenia

Česko-slovenskej federatívnej republike ďalej prislúcha

Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Česko-slovenskej federatívnej republiky je Federálne zhromaždenie.

Federálne zhromaždenie tvoria dve snemovne: Snemovňa ľudu a Snemovňa národov. Obidve snemovne sú rovnoprávne.

Na platné uznesenie Federálneho zhromaždenia je potrebné súhlasné uznesenie obidvoch snemovní, ak tento ústavný zákon neustanovuje niečo iné alebo ak nejde o vnútorné veci len jednej snemovne.

Snemovňa ľudu má 150 poslancov, ktorí sú volení v celej Česko-slovenskej federatívnej republike priamou voľbou.

Poslanec Snemovne ľudu nemôže byť zároveň poslancom Snemovne národov.

Snemovňa ľudu sa volí na obdobie piatich rokov.

Podmienky výkonu volebného práva do Snemovne ľudu a spôsob výkonu volieb a odvolania poslancov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Snemovňa národov reprezentuje rovné štátoprávne postavenie obidvoch republík.

Snemovňa národov má 150 poslancov, z ktorých sa 75 volí priamou voľbou v Českej republike a 75 priamou voľbou v Slovenskej republike.

Volebné obdobie Snemovne národov sa končí s volebným obdobím Snemovne ľudu.

Federálne zhromaždenie zasadá najmenej dva razy do roka (jarné zasadanie a jesenné zasadanie).

Federálne zhromaždenie zvoláva na zasadanie a jeho zasadanie vyhlasuje za skončené prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nezvolá jarné zasadanie do konca apríla alebo jesenné zasadanie do konca októbra, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Federálne zhromaždenie musí zvolať prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov niektorej snemovne.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nezvolá Federálne zhromaždenie do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Snemovne sa schádzajú na schôdzky na základe uznesenia predsedníctva príslušnej snemovne.

Na spoločné schôdzky sa snemovne schádzajú, ak ide o voľbu prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky, o voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, o prerokovanie programového vyhlásenia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a v iných prípadoch, v ktorých sa na tom snemovne uznesú.

Schôdzky obidvoch snemovní sú spravidla verejné.

Neverejné schôdzky sa môžu konať len v prípadoch ustanovených rokovacím poriadkom Federálneho zhromaždenia.

Do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí najmä:

Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Česko-slovenská federatívnej republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

Medzinárodné politické zmluvy a medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, ako aj medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých je potrebný zákon Federálneho zhromaždenia, vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Federálneho zhromaždenia.

Federálne zhromaždenie môže zrušiť nariadenie alebo uznesenie vlády alebo všeobecne záväzný právny predpis federálneho ministerstva alebo iného federálneho ústredného orgánu štátnej správy, ak odporujú ústave alebo inému zákonu Federálneho zhromaždenia.

Federálne zhromaždenie má zákonodarnú právomoc vo veciach:

Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to Zákon o rodine, Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Trestný zákon, Trestný poriadok, zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby, zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, zákon o vysokých školách, zákon o zbraniach a strelive, zákon o geodézii a kartografii. Vykonávanie úkonov podľa Trestného poriadku Zborom národnej bezpečnosti v činoch proti bezpečnosti štátu prislúcha orgánom federácie.

Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie zásadnú zákonodarnú úpravu vo veciach starostlivosti o zdravie ľudu, bývania a tvorby životného prostredia sústavy základných a stredných všeobecnovzdelávacích i odborných škôl, vo veciach spolčovania a zhromažďovania, národností, autorského práva, o pomeroch cirkví a náboženských spoločností a vo veciach lesného a vodného hospodárstva, vybavovania sťažností a podnetov pracujúcich, ako aj vo veciach sporiteľní a poisťovní.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť úpravu otázok uvedených v čl. 37 ods. 1 písm. b) a v čl. 37 ods. 2 zákonodarstvu republík.

Pokiaľ federálne zákonodarstvo neupraví v celom rozsahu veci uvedené v čl. 37 ods. 1 písm. b) a v čl. 37 ods. 2, môžu ich národné rady upraviť vlastným zákonodarstvom.

Pokiaľ Federálne zhromaždenie nevydá zásadnú zákonodarnú úpravu vecí uvedených v čl. 37 ods. 3, patrí celá úprava národným radám.

Výkon vo veciach uvedených v čl. 37 ods. 1 písm. b) sa delí medzi federálne orgány a orgány republík podľa príslušných ustanovení tohto ústavného zákona (čl. 10 až 28).

Snemovňa ľudu je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov.

Snemovňa národov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov zvolených v Českej republike i nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Slovenskej republike.

Na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v každej snemovni, pokiaľ tento ústavný zákon neustanovuje niečo iné (čl. 41 až 43).

Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich zmenu, na voľbu prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky a na uznesenie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

V prípade, v ktorom podľa tohto ústavného zákona platí zákaz majorizácie, hlasujú v Snemovni národov oddelene poslanci zvolení v Českej republike a poslanci zvolení v Slovenskej republike. Uznesenie je prijaté, ak zaň hlasuje väčšina všetkých poslancov zvolených v Českej republike a väčšina všetkých poslancov zvolených v Slovenskej republike, ak tento ústavný zákon nevyžaduje kvalifikovanú väčšinu (čl. 41).

Zákaz majorizácie platí pri schvaľovaní:

Zákaz majorizácie platí aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláde.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže požiadať hociktorú snemovňu o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky môže podať aspoň jedna pätina poslancov hociktorej snemovne.

Na vyslovenie nedôvery vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Snemovne ľudu alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike. V Snemovni národov sa hlasuje podľa mien.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Každá snemovňa sa musí uzniesť o návrhu prijatom druhou snemovňou najneskôr do 3 mesiacov. Ak sa o návrhu neuznesie v tejto lehote, je návrh prijatý.

Ak nedôjde k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní, môžu sa obidve snemovne uzniesť na dohodovacom konaní. V takomto prípade zvolí každá snemovňa po 10 zástupcov zo svojich poslancov, ak sa nedohodnú na inom počte, do spoločného výboru pre dohodovacie konanie.

Ak obidve snemovne ani na odporúčanie tohto výboru ani inak neprijmú zhodné uznesenie o návrhu zákona do 5 mesiacov od prvého hlasovania, možno podať ten istý návrh najskôr po uplynutí jedného roka od jeho zamietnutia.

Ak nedôjde k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní o štátnom rozpočte federácie, je dohodovacie konanie podľa odseku 2 povinné. Ak sa nedosiahne dohoda o štátnom rozpočte do začiatku rozpočtového roka, hospodári sa podľa zákonných ustanovení o rozpočtovom provizóriu.

Ak dohodovacie konanie neviedlo k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní, môže dôjsť k rozpusteniu Federálneho zhromaždenia. Voľby vyhlási Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 60 dní.

Návrhy zákonov Federálneho zhromaždenia môžu podávať poslanci Federálneho zhromaždenia, výbory obidvoch snemovní, prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky, vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky, Česká národná rada a Slovenská národná rada.

Zákony Federálneho zhromaždenia podpisuje prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Na to, aby zákon Federálneho zhromaždenia nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Zákony Federálneho zhromaždenia vyhlasuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 14 dní po ich schválení.

Zásady rokovania Federálneho zhromaždenia, vzájomné styky obidvoch snemovní, ako aj styky s vládou a navonok upravuje zákon o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia. Svoje vnútorné pomery upravuje každá snemovňa vlastným uznesením.

Platnosť voľby poslancov overuje príslušná snemovňa. Robí tak na návrh mandátového a imunitného výboru.

Poslanec Federálneho zhromaždenia skladá na schôdzke svojej snemovne, na ktorej sa zúčastňuje prvý raz, tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Česko-slovenskej federatívnej republike. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci majú právo interpelovať vládu Česko-slovenskej federatívnej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti. Vláda a jej členovia sú povinní na interpelácie a otázky odpovedať.

Predseda aj ostatní členovia vlády majú právo zúčastniť sa na schôdzkach obidvoch snemovní Federálneho zhromaždenia, ich výborov i na schôdzkach Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Udelí sa im slovo, hocikedy o to požiadajú.

Ak o to požiada niektorá snemovňa, jej výbor alebo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, je člen vlády povinný prísť na schôdzku snemovne, jej výboru alebo Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Poslanca Federálneho zhromaždenia nemožno trestne ani kárne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu snemovne, ktorej je členom. Ak snemovňa súhlas odoprie, je stíhanie navždy vylúčené.

Poslanca Federálneho zhromaždenia nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v snemovni, v jej orgánoch alebo v Predsedníctve Federálneho zhromaždenia. Za výroky pri výkone funkcie poslanca, urobené v niektorej snemovni, v jej orgáne alebo v Predsedníctve Federálneho zhromaždenia, podlieha poslanec len disciplinárnej právomoci svojej snemovne.

Ak bol poslanec Federálneho zhromaždenia pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je príslušný orgán povinný to ihneď oznámiť Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia. Ak Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia nedá na zadržanie súhlas, musí byť poslanec ihneď prepustený.

Poslanec Federálneho zhromaždenia môže odoprieť svedectvo o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.

Každá snemovňa volí svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z 3 až 6 poslancov.

Každá snemovňa zriaďuje výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány a volí ich predsedov a ostatných členov.

Obidve snemovne Federálneho zhromaždenia volia zo svojich členov Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia má 40 členov, z ktorých 20 volí Snemovňa ľudu a 20 Snemovňa národov. Snemovňa národov volí 10 členov z poslancov zvolených v Českej republike a 10 členov z poslancov zvolených v Slovenskej republike.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia zostáva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolené Federálne zhromaždenie nezvolí svoje predsedníctvo.

Členovia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sú zodpovední snemovni Federálneho zhromaždenia, ktorá ich zvolila. Snemovňa ich môže hocikedy odvolať.

Predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia volí Snemovňa ľudu a Snemovňa národov z členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Ak sa predsedom Federálneho zhromaždenia stane poslanec, ktorý je občanom Českej republiky, zvolí sa za prvého podpredsedu poslanec, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo naopak.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich členov.

Ustanovenie čl. 42 o zákaze majorizácie platí aj pre uznášanie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené, alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, vykonáva pôsobnosť Federálneho zhromaždenia Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Nepatrí mu však voliť prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky, prijímať a meniť ústavné zákony, uznášať sa na štátnom rozpočte federácie, vypovedávať vojnu a vyslovovať nedôveru vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky ani jej členovi.

V čase, keď Federálne zhromaždenie pre mimoriadne príčiny nezasadá, vykonáva Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia všetku jeho pôsobnosť s výnimkou práva meniť Ústavu Česko-slovenskej federatívnej republiky a voliť jej prezidenta.

Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.

Opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia podľa odsekov 1 až 3 musia byť schválené na najbližšom zasadaní Federálneho zhromaždenia; inak strácajú ďalšiu platnosť.

O vypovedaní vojny sa môže Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia uznášať, len ak je zasadanie Federálneho zhromaždenia znemožnené pre mimoriadne príčiny. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas troch pätín všetkých členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorí sú občanmi Českej republiky, a súhlas troch pätín všetkých členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky.

Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia patrí v čase, keď vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky vykonáva funkciu prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky, vymenúvať a odvolávať vládu Česko-slovenskej federatívnej republiky a jej členov a poverovať ich riadením ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vyhlasuje voľby do Federálneho zhromaždenia.

Na čele Česko-slovenskej federatívnej republiky je prezident. Volí ho Federálne zhromaždenie.

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedný Federálnemu zhromaždeniu.

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky:

Prezidentovi Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí vykonávať aj právomoci, ktoré nie sú výslovne v tomto ústavnom zákone uvedené, ak tak ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Za prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky môže byť zvolený každý občan voliteľný za poslanca Federálneho zhromaždenia.

Prezident je volený na obdobie piatich rokov. Výkonu svojej funkcie sa ujíma po zložení sľubu.

Voľba prezidenta Česko-slovenskej socialistickej republiky sa koná v posledných 14 dňoch funkčného obdobia prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred skončením volebného obdobia, koná sa voľba najneskôr do 40 dní, v tomto prípade sa koná voľba verejným hlasovaním. Funkčné obdobie takto zvoleného prezidenta sa končí do 40 dní po ustanovení nového Federálneho zhromaždenia zvoleného v slobodných, demokratických voľbách.

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nemôže byť zároveň poslancom nijakého zastupiteľského zboru, členom vlády, ani Ústavného súdu, ani sudcom.

Ak bude za prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky zvolený poslanec, člen vlády alebo Ústavného súdu alebo sudca, prestane odo dňa svojho zvolenia vykonávať doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát, členstvo vo vláde alebo v Ústavnom súde alebo funkcia sudcu.

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky skladá pred Federálnym zhromaždením tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Česko-slovenskej federatívnej republike. Budem dbať o blaho národov a národností v nej žijúcich, svoje povinnosti budem konať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu a zachovávať ústavu a ostatné zákony.“

Ak sa uvoľní úrad prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky a nový prezident ešte nie je zvolený a nezložil sľub, takisto ak prezident nemôže svoj úrad zo závažných dôvodov vykonávať, patrí výkon jeho funkcií vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky. Vláda môže v takomto prípade poveriť svojho predsedu výkonom niektorých právomocí prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky; na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie nad ozbrojenými silami.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nemôže vykonávať svoj úrad (odsek 1) dlhší čas ako 1 rok, Federálne zhromaždenie môže zvoliť nového prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky na nové funkčné obdobie.

Prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky nemožno súdne stíhať pre konanie spojené s výkonom jeho funkcie.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov, ministrov.

Funkcia člena vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky je nezlučiteľná s funkciou člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a s funkciou člena Ústavného súdu.

Členovia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky skladajú do rúk prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Česko-slovenskej federatívnej republike. Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať Ústavu Česko-slovenskej federatívnej republiky a ostatné zákony a budem pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť pred Federálne zhromaždenie na jeho najbližšej schôdzke, predložiť mu svoj program a požiadať ho o vyslovenie dôvery.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedná Federálnemu zhromaždeniu; každá z obidvoch snemovní jej môže vysloviť nedôveru.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže hocikedy požiadať Federálne zhromaždenie o vyslovenie dôvery.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Ak snemovňa Federálneho zhromaždenia vysloví vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky nedôveru, alebo ak jej odoprie vysloviť dôveru, prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky vládu odvolá.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej schôdzke novozvoleného Federálneho zhromaždenia.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky demisiu vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky prijme, poverí ju vykonávaním jej funkcií dočasne až do vymenovania novej vlády.

Člen vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Snemovňa ľudu alebo Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia môžu vysloviť nedôveru i jednotlivému členovi vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky. V tomto prípade prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky člena vlády odvolá.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky demisiu člena vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky prijme, môže určiť, ktorý z členov vlády povedie dočasne veci doteraz spravované členom vlády, ktorého demisiu prijal.

Na platnosť uznesenia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky zabezpečuje plnenie úloh federácie v oblasti obrany Česko-slovenskej federatívnej republiky, upevňovania bezpečnosti krajiny, rozvíjania mierovej zahraničnej politiky, v oblasti hospodárskej výstavby a v ďalších oblastiach pôsobnosti federácie. Na tento cieľ zabezpečuje plnenie zákonov Federálneho zhromaždenia, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť federálnych ministerstiev a ostatných federálnych ústredných orgánov.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky pri zabezpečovaní plnenia úloh federácie sa zaoberá aj zásadnými a koncepčnými otázkami celospoločenského významu aj v tých oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti republík, a koordinuje riešenia otázok vyplývajúcich z potreby jednotného zabezpečovania štátnej politiky federácie na celom území Česko-slovenskej federatívnej republiky; po dohode s vládami Českej republiky a Slovenskej republiky môže na tento cieľ zriaďovať potrebné koordinačné orgány vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje v zbore najmä:

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť zásady jeho konania.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky spolupracuje s vládami obidvoch republík pri dojednávaní medzinárodných zmlúv, ktorých vykonanie patrí do pôsobnosti republík; spolupracuje s nimi aj pri zastupovaní Česko-slovenskej federatívnej republiky v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti pôsobnosti republík.

Na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia a v jeho medziach môže vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky vydávať nariadenia, ak ide o úpravu otázok, ktoré spadajú do pôsobnosti federácie.

Federálne ministerstvá a ostatné federálne ústredné orgány môžu na základe zákonov Federálneho zhromaždenia a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to zákonom splnomocnené.

Federálne ministerstvá pôsobia v oblasti výlučnej pôsobnosti federácie a v oblasti pôsobnosti spoločnej.

Federálne ministerstvá sa zriaďujú ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Okrem federálnych ministerstiev pôsobia v oblasti pôsobnosti federácie ďalšie federálne orgány štátnej správy, ktoré sa zriaďujú zákonmi Federálneho zhromaždenia.

Štátne orgány republík vykonávajú zákony Federálneho zhromaždenia na území republík, pokiaľ ich vykonaním nie sú poverené príslušné federálne orgány.

Pokiaľ správne orgány republík vykonávajú pôsobnosť vo veciach spadajúcich do pôsobnosti federácie, sú povinné sa spravovať smernicami orgánov federálnej správy.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je oprávnená zastaviť výkon opatrenia vlády republiky, prípadne ho zrušiť, ak odporuje opatreniam vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky, ktoré boli vydané v rámci pôsobnosti federácie.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky je súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Členovia Ústavného súdu sú pri rozhodovaní nezávislí a rozhodujú len na základe Ústavy Česko-slovenskej federatívnej republiky a zákonov Federálneho zhromaždenia.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje:

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rieši kompetenčné spory:

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky môže dávať podnety na zdokonalenie zákonodarstva Česko-slovenskej federatívnej republiky, ako aj zákonodarstva republík.

Ak Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky zistí, že je nesúlad medzi predpismi v zmysle čl. 87, vysloví, že dotknuté predpisy, ich časť, prípadne niektoré ustanovenia strácajú účinnosť; príslušné orgány sú povinné do 6 mesiacov od uverejnenia nálezu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky dať dotknuté predpisy do súladu s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky, prípadne s inými zákonmi Federálneho zhromaždenia. Ak tak neurobia, strácajú dotknuté predpisy, ich časti alebo ustanovenia platnosť po 6 mesiacoch od uverejnenia nálezu.

Nález Ústavného súdu sa uverejní v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje o sťažnostiach proti neovereniu mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia a proti výroku, že došlo k odvolaniu poslanca, ako aj proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidáta.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje o ochrane ústavou zaručených práv a slobôd, ak sú porušené rozhodnutím alebo inými zásahmi federálnych orgánov, ak zákon neposkytuje inú súdnu ochranu.

Ústavný súd začína konanie vždy, ak návrh podá:

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky môže začať konanie na základe vlastného rozhodnutia.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky môže začať konanie aj na podnet občanov a organizácií.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky sa skladá z 12 členov, z ktorých je 8 sudcov a 4 náhradníci. Ústavný súd rozhoduje v senátoch.

Za člena Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky môže byť zvolený občan, ktorý je voliteľný do Federálneho zhromaždenia, dovŕšil 35 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní.

Členov Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky volí Federálne zhromaždenie na obdobie 7 rokov. Sudca Ústavného súdu môže byť zvolený najviac na dve volebné obdobia za sebou.

Štyria sudcovia a dvaja náhradníci sú volení z občanov Českej republiky a štyria sudcovia a dvaja náhradníci sú volení z občanov Slovenskej republiky.

Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky volí z členov Ústavného súdu Federálne zhromaždenie.

Ak je predseda Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky občanom Českej republiky, bude zvolený za podpredsedu občan Slovenskej republiky alebo naopak.

Predseda Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky povoláva náhradníkov do funkcie sudcu v prípade ochorenia, zaneprázdnenia alebo pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky sa náhradník stane trvale sudcom až do skončenia volebného obdobia Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Členovia Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky majú imunitu obdobne ako poslanci Federálneho zhromaždenia.

Súhlas na trestné alebo kárne stíhanie člena Ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby dáva Ústavný súd.

Funkcia člena Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky je nezlučiteľná s funkciou poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, s členstvom vo vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky a vládach republík alebo s funkciou v správnom alebo hospodárskom aparáte.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie člena Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky s ďalšími funkciami.

Člen Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky sa môže svojej funkcie vzdať. Federálne zhromaždenie ho môže odvolať na základe kárneho konania alebo na základe rozsudku v trestnej veci. Federálne zhromaždenie môže sudcu odvolať aj v prípade, ak sa nezúčastňuje na konaní súdu viac ako jeden rok, ak to konštatovalo plénum Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Podrobnosti o pôsobnosti a organizácii Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky a spôsob konania pred ním upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

V Českej republike a v Slovenskej republike pôsobia ústavné súdy republík. Ich pôsobnosť a zásady organizácie ustanovujú ústavné zákony národných rád.

Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti českého národa a najvyšším orgánom štátnej moci v Českej republike je Česká národná rada.

Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa a najvyšším orgánom štátnej moci v Slovenskej republike je Slovenská národná rada.

Národná rada je najvyšším zastupiteľským zborom republiky a jej jediným zákonodarným orgánom.

Počet poslancov Českej národnej rady ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady. Počet poslancov Slovenskej národnej rady ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej rady.

Národná rada sa volí na obdobie piatich rokov.

Podmienky výkonu volebného práva do národnej rady a spôsob výkonu volieb a odvolania poslancov ustanovuje zákon národnej rady.

Národná rada zasadá najmenej dva razy do roka (jarné zasadanie a jesenné zasadanie).

Národnú radu zvoláva na zasadania a jej zasadania vyhlasuje za skončené predsedníctvo národnej rady.

Národnú radu musí zvolať jej predsedníctvo na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov. Predsedníctvo národnej rady zvolá zasadanie do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti.

Jednotlivé schôdzky národnej rady zvoláva jej predseda.

Schôdzky národnej rady sú spravidla verejné.

Neverejné schôdzky sa môžu konať len v prípadoch ustanovených rokovacím poriadkom národnej rady.

Do pôsobnosti národnej rady patrí najmä:

Národná rada môže zrušiť nariadenie alebo uznesenie vlády republiky alebo všeobecne záväzný právny predpis ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy republiky, ak odporujú ústave alebo inému zákonu národnej rady.

Národná rada ako najvyšší zastupiteľský orgán republiky sa zaoberá podnetmi národných výborov, rokuje o ich činnosti a uznáša sa na opatreniach týkajúcich sa ich výstavby.

Národná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov.

Na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Na prijatie ústavného zákona je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov národnej rady.

Vláda republiky môže požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde môže podať aspoň jedna pätina poslancov národnej rady.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády republiky.

Návrhy zákonov môžu podávať poslanci národnej rady, výbory národnej rady a vláda republiky.

Zákony národnej rady podpisuje predseda národnej rady a predseda vlády republiky.

Aby zákon národnej rady nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje zákon národnej rady. Zákony národnej rady vyhlasuje predsedníctvo národnej rady do 14 dní po ich schválení.

Zásady rokovania národnej rady, jej styky s vládou a navonok upravuje zákon o rokovacom poriadku národnej rady.

Platnosť voľby poslancov overuje národná rada. Robí tak na návrh svojho mandátového a imunitného výboru.

Poslanec skladá na schôdzke národnej rady, na ktorej sa zúčastňuje prvý raz, sľub.

Poslanec Českej národnej rady skladá sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady.

Poslanec Slovenskej národnej rady skladá sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej rady.

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.

Národná rada i jednotliví poslanci majú právo interpelovať vládu republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti. Vláda a jej členovia sú povinní na interpelácie a otázky odpovedať.

Predseda i ostatní členovia vlády republiky majú právo zúčastniť sa na schôdzkach národnej rady, jej predsedníctva a výborov. Udelí sa im slovo, hocikedy o to požiadajú.

Ak o to požiada národná rada, jej predsedníctvo alebo výbor, je člen vlády povinný prísť na schôdzku národnej rady, jej predsedníctva alebo výboru.

Poslanca nemožno trestne ani kárne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu národnej rady. Ak národná rada súhlas odoprie, je stíhanie navždy vylúčené.

Poslanca národnej rady nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v národnej rade alebo v jej orgánoch. Za výroky pri výkone funkcie poslanca, urobené v národnej rade alebo v jej orgáne, poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady.

Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je príslušný orgán povinný to ihneď oznámiť predsedníctvu národnej rady. Ak predsedníctvo národnej rady súhlas nedá, musí byť poslanec ihneď prepustený.

Poslanec národnej rady môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.

Národná rada zriaďuje si výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány a volí ich predsedov a ostatných členov.

Národná rada volí zo svojich členov predsedníctvo národnej rady.

Predsedníctvo národnej rady sa skladá z predsedu, podpredsedov a z ďalších členov. Počet členov predsedníctva určuje národná rada.

Predsedníctvo národnej rady zostáva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolená národná rada nezvolí svoje predsedníctvo.

Predsedníctvo národnej rady i jeho členovia sú zodpovední národnej rade. Národná rada ich môže hocikedy odvolať.

Predsedníctvo národnej rady sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich členov.

V čase, keď národná rada nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené, alebo preto, že volebné obdobie uplynulo, vykonáva pôsobnosť národnej rady predsedníctvo národnej rady. Nepatrí mu však prijímať a meniť ústavné zákony a uznášať sa na štátnom rozpočte republiky.

V čase, keď národná rada nezasadá pre mimoriadne príčiny, vykonáva predsedníctvo národnej rady všetku jej pôsobnosť s výnimkou práva prijímať a meniť ústavné zákony.

Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí predsedníctvo národnej rady vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje predseda národnej rady a predseda vlády republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.

Opatrenia predsedníctva národnej rady podľa odsekov 1 až 3 musia byť schválené na najbližšom zasadaní národnej rady, ináč strácajú ďalšiu platnosť.

Do pôsobnosti predsedníctva národnej rady ďalej patrí:

Predsedníctvo národnej rady vyhlasuje voľby do národnej rady a všeobecné voľby do národných výborov.

Predseda národnej rady:

Vláda republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci republiky.

Vláda republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.

Funkcia člena vlády je nezlučiteľná s funkciou člena predsedníctva národnej rady a s funkciou člena Ústavného súdu.

Členovia vlády Českej socialistickej republiky skladajú do rúk predsedu Českej národnej rady sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady.

Členovia vlády Slovenskej socialistickej republiky skladajú do rúk predsedu Slovenskej národnej rady sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej rady.

Vláda republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť pred národnú radu na jej najbližšej schôdzke, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Vláda republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedná národnej rade, ktorá jej môže vysloviť nedôveru.

Vláda republiky môže hocikedy požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery.

Vláda republiky môže podať demisiu predsedníctvu národnej rady.

Ak národná rada vysloví vláde republiky nedôveru alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, predsedníctvo národnej rady vládu republiky odvolá.

Vláda republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej schôdzke novozvolenej národnej rady.

Ak predsedníctvo národnej rady demisiu vlády prijme, poverí ju vykonávaním jej funkcií dočasne ďalej až do vymenovania novej vlády.

Člen vlády republiky môže podať predsedníctvu národnej rady demisiu.

Národná rada môže vysloviť nedôveru jednotlivým členom vlády republiky. V tomto prípade predsedníctvo národnej rady člena vlády odvolá.

Ak predsedníctvo národnej rady demisiu člena vlády republiky prijme, môže určiť, ktorý z členov vlády povedie dočasne veci doteraz spravované členom vlády, ktorého demisiu prijalo.

Vláda republiky rozhoduje v zbore, ktorý je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov vlády.

Vláda republiky organizuje a zabezpečuje plnenie úloh v oblasti hospodárskej, kultúrnej a sociálnej výstavby republiky, ako aj v ďalších oblastiach patriacich podľa tohto ústavného zákona republike. Na tento cieľ vláda republiky zabezpečuje plnenie zákonov, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy republiky, sleduje a zabezpečuje plnenie svojich nariadení a uznesení.

Vláde republiky patrí všetka vládna a výkonná právomoc vyplývajúca zo zákonodarnej pôsobnosti národnej rady.

Do pôsobnosti vlády republiky patria ďalej veci, ktoré podľa tohto ústavného zákona upravujú zákony Federálneho zhromaždenia, ak ich výkon patrí vládam republík (čl. 37 ods. 2).

Do pôsobnosti vlády republiky patria aj veci vymedzené v rámci spoločných vecí vládam republík podľa čl. 8 a čl. 10 až 28 tohto ústavného zákona.

Vláda republiky riadi a kontroluje činnosť národných výborov.

Vláda republiky rozhoduje v zbore najmä:

Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť zásady jeho konania.

Na vykonanie zákona národnej rady a v jeho medziach môže vláda republiky vydávať nariadenia. Takisto môže vydávať nariadenia na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia, ak ju na to splnomocní.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy republiky môžu na základe zákonov Federálneho zhromaždenia i zákonov národnej rady a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to zákonom splnomocnené.

Územie Českej republiky tvorí doterajšie územie českých krajov.

Územie Slovenskej republiky tvorí doterajšie územie Slovenska.

Územné členenie republík ustanovujú zákony národných rád.

Hlavným mestom Česko-slovenskej federatívnej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha. Postavenie Prahy ako hlavného mesta Česko-slovenskej federatívnej republiky upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

Hlavným mestom Českej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha.

Hlavným mestom Slovenskej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Bratislava.

Ústava Česko-slovenskej federatívnejj republiky môže byť zmenená iba ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Spolu s prijatím Ústavy Česko-slovenskej federatívnej republiky prijmú obidve republiky vlastné ústavy. Do prijatia Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej republiky sa ústavné pomery týchto republík spravujú týmto ústavným zákonom a ostatnými ústavnými predpismi.

Zákony Federálneho zhromaždenia, zákony národných rád ani iné právne predpisy federálnych orgánov a orgánov republík nesmú odporovať ústave a ústavným zákonom Česko-slovenskej federatívnej republiky. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou a s ústavnými zákonmi federácie.

Zákony národných rád ani iné právne predpisy republík nesmú odporovať ústavným zákonom národných rád. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov republiky musí byť v súlade s ústavnými zákonmi národnej rady.

Zrušujú sa ustanovenia čl. 1 ods. 2 a čl. 12, ďalej ustanovenia tretej, štvrtej, piatej a šiestej hlavy (čl. 39 až 85), ako aj ustanovenia článkov 107 až 109 a článku 111 ústavy (ústavný zákon č. 100/1960 Zb.).

Kde sa v ustanoveniach ústavy a iných zákonov hovorí o Česko-slovenskej federatívnej republike, rozumie sa tým podľa povahy veci aj Česká republika a Slovenská republika.

Prezident republiky zvolený podľa ustanovenia čl. 63 ústavy zostáva vo funkcii ako prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky podľa tohto ústavného zákona; jeho volebné obdobie sa počíta odo dňa jeho zvolenia.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia zostáva vo svojej funkcii až do zvolenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky vykonáva funkciu vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky až do vymenovania vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky podľa tohto ústavného zákona.

Všetky zákony a iné právne predpisy platné v deň, keď tento ústavný zákon nadobúda účinnosť, zostávajú aj naďalej v platnosti. Pokiaľ upravujú veci, ktoré nepatria do pôsobnosti federácie podľa tohto ústavného zákona, môžu sa meniť zákonmi Českej národnej rady alebo Slovenskej národnej rady, prípadne inými právnymi predpismi republík.

Pokiaľ doterajšie zákony a iné právne predpisy zverujú pôsobnosť Národnému zhromaždeniu, vláde, Slovenskej národnej rade alebo iným ústredným štátnym orgánom, vykonáva túto pôsobnosť vo veciach vyhradených týmto ústavným zákonom Česko-slovenskej federatívnej republike Federálne zhromaždenie, vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky, prípadne iné ústredné federálne orgány; v ostatných veciach vykonáva túto pôsobnosť Česká národná rada, Slovenská národná rada, vláda Českej republiky, vláda Slovenskej republiky alebo iné ústredné štátne orgány obidvoch republík.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť, na ktoré orgány (organizácie) a v akom rozsahu prejde pôsobnosť doterajších orgánov (organizácií) - s výnimkou ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy na čele s ministrom -, ktorým bola doterajšími zákonmi zverená celoštátna pôsobnosť vo veciach, ktoré podľa tohto ústavného zákona patria do spoločnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky a obidvoch republík. Tento zákon môže upraviť aj potrebný prechod práv a záväzkov doterajších orgánov (organizácií).

Dokiaľ nebude zvolená Česká národná rada a Slovenská národná rada na základe tohto ústavného zákona, vykonáva

Česká národná rada rozšíri voľbou počet svojich členov tak, aby mala 200 členov.

Slovenská národná rada rozšíri voľbou počet svojich členov tak, aby mala 150 členov.

Členovia obidvoch národných rád majú práva a povinnosti poslancov podľa tohto ústavného zákona.

Dokiaľ nebude zvolené Federálne zhromaždenie v zmysle čl. 30 ods. 1 a čl. 31 ods. 2,

K čl. 91 ústavy v znení ústavných zákonov č. 110/1967 Zb. a č. 28/1968 Zb. sa pripája odsek 4 tohto znenia:

Národné zhromaždenie, Česká národná rada i Slovenská národná rada môžu už predo dňom, keď tento ústavný zákon nadobudne účinnosť, robiť opatrenia potrebné na to, aby sa uviedol do života.

Ak Národné zhromaždenie bude predo dňom uvedeným v odseku 1 rokovať o niektorom z návrhov uvedených v čl. 42 ods. 2, je na jeho prijatie potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov Národného zhromaždenia zvolených v českých krajoch a väčšiny všetkých poslancov Národného zhromaždenia zvolených na Slovensku. Na prijatie ústavného zákona je potrebný súhlas najmenej troch pätín všetkých poslancov Národného zhromaždenia zvolených v českých krajoch a najmenej troch pätín všetkých poslancov Národného zhromaždenia zvolených na Slovensku.

O návrhoch podľa odseku 2 hlasujú poslanci zvolení v českých krajoch a poslanci zvolení na Slovensku oddelene.

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1969.

Ustanovenia čl. 146 ods. 2 a 3, čl. 149 a 150 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.

Pokiaľ nenadobudnú účinnosť zákony Federálneho zhromaždenia, ktorých vydanie predvídajú ustanovenia článkov 5 a 12 ústavného zákona o československej federácii v znení tohto ústavného zákona, zostáva v platnosti doterajšia právna úprava.

Česká národná rada a Slovenská národná rada upravia ústavnými zákonmi národných rád názov, štátny znak, štátnu vlajku, štátnu pečať a štátnu hymnu Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.