Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia

Materská dovolenka, ktorá pracovníčke patrí podľa § 157 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., sa predlžuje z 22 týždňov na 26 týždňov; obdobie 18 týždňov odo dňa pôrodu, prípadne 18 týždňov veku dieťaťa, ustanovené v Zákonníku práce, sa predlžuje na 22 týždňov.

Z dôvodu tehotnosti, pôrodu a materstva sa v nemocenskom poistení poskytujú tieto dávky (ďalej len „ dávky v materstve“):

Dávky podľa odseku 1 sú peňažnými dávkami nemocenského poistenia.

Dávky v materstve podľa tohto zákona patria

Kde sa v tomto zákone hovorí o pracovníčke, rozumie sa tým i členka výrobného družstva podľa odseku 1.

Podpora pri narodení dieťaťa patrí aj rodinným príslušníčkam pracovníkov a členov výrobných družstiev, ktorí sú zúčastnení na nemocenskom poistení.^**)

Pracovníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho ohrozuje jej tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší zárobok ako na doterajšej práci, patrí vyrovnávací príspevok z prostriedkov nemocenského poistenia.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve (ďalej len „vyrovnávací príspevok“) sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý pracovníčka dosahovala po odpočítaní dane zo mzdy pred prevedením na inú prácu, a zárobkom, ktorý dosahuje po odpočítaní dane zo mzdy v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prevedení. Na pokles zárobku, ktorý pracovníčke vznikol tým, že s ňou bol dojednaný kratší pracovný úväzok, sa neprihliada. Taktiež sa neprihliada na tú časť zárobku pred prevedením na inú prácu, ktorá po odpočítaní dane zo mzdy prevyšuje 600 Kčs v priemere na týždeň; táto hranica sa prepočíta na pracovnú hodinu podľa dĺžky určeného týždenného pracovného času, ktorý platí pre prevádzku, v ktorej je pracovníčka činná.***)

Vyrovnávací príspevok sa poskytuje za dobu, za ktorú pracovníčka mala po prevedení na inú prácu nárok na mzdu alebo na náhradu mzdy. V tehotnosti sa poskytuje najdlhšie do nástupu materskej dovolenky a po ukončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Peňažná pomoc v materstve patrí pracovníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na nemocenskom poistení (§ 3 ods. 1).

Do doby 270 dní sa započítavajú aj skoršie obdobia, v ktorých pracovníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom

Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcich odsekoch navzájom časove kryjú, započítajú sa len raz.

Peňažná pomoc v materstve patrí aj žene, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na poistení (starostlivosti, zabezpečení) podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho nemocenského poistenia*) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo ak až do začiatku tohto týždňa poberá nemocenské zo skoršieho nemocenského poistenia.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje namiesto mzdy, prípadne namiesto nemocenského. Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, poskytuje sa po dobu 26 týždňov materskej dovolenky, spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Ak pracovníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako 4 týždne, pretože pôrod nastal skôr, než lekár určil, alebo pretože jej lekár povolil so zreteľom na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve až do uplynutia 26 týždňov materskej dovolenky.

Ak však pracovníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako 4 týždne z iných dôvodov, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu.

Ak sa poskytuje pracovníčke, ktorá má nárok na peňažnú pomoc v materstve, nemocenské až do začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, patrí jej od začiatku tohto týždňa namiesto nemocenského peňažná pomoc v materstve.

V prípadoch uvedených v § 6 ods. 4 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred pôrodom.

Peňažná pomoc v materstve sa určuje z priemernej čistej mzdy pracovníčky pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len "čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 100 Kčs pri šesťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne zvýši, ak je pracovný čas rozvrhnutý na menej ako šesť pracovných dní v priemere na týždeň (§ 85 Zákonníka práce); pri päťdennom pracovnom týždni je 120 Kčs.

Základom pre zistenie čistej dennej mzdy je zárobok, ktorý pracovníčka dosiahla po odpočítaní dane zo mzdy v zamestnaní zakladajúcom jej nemocenské poistenie alebo v súvislosti s týmto zamestnaním pred vznikom nároku na peňažnú pomoc v materstve za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi.^**)

Výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň je 90% z čistej dennej mzdy pracovníčky.

Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni.^***) Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy.

Ak pracovníčka porodila súčasne dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve aj po vyčerpaní doby určenej v § 7, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Pracovníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, ak nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v § 7, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Peňažná pomoc v materstve patrí aj pracovníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Peňažná pomoc v materstve sa jej poskytuje po dobu, po ktorú sa o dieťa stará, najdlhšie však po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dosiahne sedem mesiacov života.

Podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve a spôsob jej určenia, ktoré sa inak zisťujú k dňu nástupu materskej dovolenky alebo k dňu pôrodu, sa u pracovníčky uvedenej v predchádzajúcom odseku posudzujú podľa stavu k dňu, keď pracovníčka prevzala dieťa do trvalej starostlivosti.

Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzaté do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno - preventívnej starostlivosti a pracovníčka zatiaľ nastúpila do práce, preruší sa týmto nástupom poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení.Odo dňa keď pracovníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši jeden rok. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom okresného orgánu správy nemocenského poistenia prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa pracovníčka nemôže alebo nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu prevzaté do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti alebo inej osoby.

Pracovníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj pracovníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila.

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poskytuje sa pracovníčke peňažná pomoc v materstve po dobu 12 týždňov.

Ak dieťa zomrelo v dobe, keď pracovníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje sa jej táto pomoc ešte po dobu dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku.

Doba poskytovania peňažnej pomoci v materstve pracovníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže byť kratšia ako 12 týždňov a nemôže sa skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Ak porodí pracovníčka alebo rodinná príslušníčka pracovníka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs. Podpora patrí manželke alebo družke pracovníka aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od úmrtia pracovníka.

Prídavky na deti sú základnou formou spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými deťmi; sú určené výlučne na starostlivosť o tieto deti.

Prídavky na deti podľa tohto zákona sú dávkou nemocenského poistenia.

Prídavky na deti patria

Kde sa v tomto zákone ďalej hovorí o pracovníkovi, rozumie sa tým i člen výrobného družstva podľa odseku 1.

Prídavky na deti patria pracovníkovi, ak

Pracovníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách, s výnimkou služby z povolania, patria na nezaopatrené deti prídavky, ak jeho zamestnanie trvalo v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky z nemocenského poistenia.

Prídavky na deti patria pracovníkovi aj po zániku jeho nemocenského poistenia, pokiaľ sa poskytuje z dôvodu tohto poistenia ešte nemocenské alebo peňažná pomoc v materstve; predpokladom je, že mal v skončenom zamestnaní alebo ako člen vo výrobnom družstve predpísaný pracovný úväzok.

Za nezaopatrené sa považuje vlastné i osvojené dieťa pracovníka alebo jeho manžela až do skončenia povinnej školskej dochádzky.

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa dieťa považuje za nezaopatrené, najdlhšie však do dovŕšenia 26 rokov, ak

Za nezaopatrené dieťa sa uznáva aj vnuk alebo súrodenec pracovníka alebo jeho manžela, ak je v priamom zaopatrení pracovníka, nemožno na neho priznať prídavky alebo výchovné z iného dôvodu a inak sú u neho splnené podmienky požadované u vlastných detí.

Prídavky podľa tohto zákona nepatria na dieťa, na ktoré patrí výchovné k dôchodku alebo ktorému sa poskytuje invalidný dôchodok.

Prídavky sa poskytujú, pokiaľ nezaopatrené dieťa žije v Československej socialistickej republike.

Na nezaopatrené dieťa, ktoré sa zdržiava v zahraničí, sa prídavky poskytujú len vtedy,

Pre priznanie prídavkov na deti sa vyžaduje, aby pracovník mal vo svojom zamestnaní pracovný úväzok zodpovedajúci určenému týždennému pracovnému času, ktorý je v súlade s pracovnoprávnymi predpismi v organizácii všeobecne zavedený pre prevádzku, v ktorej je činný.

Ak ide o pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo o pracovníčku, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa a má z tohto dôvodu kratší pracovný úväzok, vyžaduje sa pre priznanie prídavkov na deti pracovný úväzok zodpovedajúci najmenej polovici pracovného času uvedeného v odseku 1.

Pre priznanie prídavkov na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa vyžaduje, aby pracovník v tomto mesiaci odpracoval všetky pracovné dni (smeny), ktoré pre neho vyplývajú z určeného rozvrhnutia pracovného času.

Odpracovanej dobe sa kladie na roveň

U domáckych pracovníkov, pri iných skupinách pracovníkov, ktorým organizácia neurčí čas výkonu práce, a u pracovníkov činných na základe dohody o pracovnej činnosti sa považujú podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby za splnené v kalendárnych mesiacoch, v ktorých takýto pracovník dosiahol hrubý zárobok najmenej 700 Kčs. Ak ide o pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo o pracovníčku, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, vyžaduje sa, aby hrubý zárobok v kalendárnom mesiaci bol najmenej 400 Kčs. Sumy 700 Kčs, prípadne 400 Kčs sa úmerne znížia v kalendárnom mesiaci, v ktorom pracovník nemohol vykonávať prácu z vážnych dôvodov; za vážny dôvod sa považuje uznaná dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, karanténa, platená materská dovolenka, kúpeľná starostlivosť, výkon verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme a služba v ozbrojených silách.

Prídavky na deti mesačne sú

a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom naň príplatok vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pri tom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti.

Prídavky na deti sa poskytujú za celé kalendárne mesiace, v ktorých boli splnené predpísané podmienky.

Prídavky sa poskytnú za celý kalendárny mesiac aj vtedy, ak mal pracovník nezaopatrené dieťa len po časť mesiaca.

Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené u viacerých pracovníkov. V tom prípade poskytnú sa prídavky z nemocenského poistenia pracovníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení. Ak je aj táto podmienka splnená u niekoľkých pracovníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu z nich sa majú prídavky poskytovať, patria prednostne matke.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov na deti z iných sústav zabezpečenia.

Prídavky na deti sa vyplácajú tomu, komu boli z nemocenského poistenia priznané. Ak však má dieťa v priamom zaopatrení iný občan, vyplácajú sa jemu.

Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov ako z dôvodov liečenia, vyplácajú sa tomuto ústavu. Čiastočná úhrada nákladov na zaopatrenie dieťaťa v ústave sa povinným osobám určí s prihliadnutím na to, do akej miery sa potreby dieťaťa uhrádzajú prídavkami vyplácanými ústavu.

Každý príjemca prídavkov na deti je povinný zabezpečiť, aby sa používali výlučne v prospech a v záujme detí, pre ktoré sú určené.

Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

Prídavky na deti sa vyplácajú pozadu po uplynutí kalendárneho mesiaca.

Ak pracovník zomrie, poskytnú sa prídavky na deti, ktoré patrili z jeho nemocenského poistenia a neboli do dňa jeho smrti vyplatené, tomu, kto má v priamom zaopatrení deti, na ktoré patrili; tieto prídavky nie sú predmetom dedičstva.

Nárok na prídavky na deti ani pohľadávky z nich nemožno platne postúpiť; prídavky na deti nemožno tiež postihnúť výkonom rozhodnutí nariadených súdom alebo správnym orgánom.

Pri určovaní výživného na dieťa prihliada súd aj na to, do akej miery sa potreby dieťaťa uhrádzajú prídavkami na deti, ktoré sa na ne poskytujú; do určeného výživného sa prídavky na deti nezapočítavajú.

Dávky v materstve s výnimkou vyrovnávacieho príspevku a prídavky na deti patria aj občanom, ktorí sú po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo štúdia v evidencii národného výboru ako uchádzači o zamestnanie.

Doba, po ktorú občan uvedený v odseku 1 je v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie, kladie sa na roveň dobe, v ktorej sú splnené podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby (§ 21 a 22).

Dávky podľa predchádzajúcich odsekov poskytuje orgán príslušný na poskytovanie podpôr pred nástupom do práce a na uľahčenie takéhoto nástupu z prostriedkov určených pre poskytovanie týchto podpôr.

Podrobnosti upraví Ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Ustanovenia tohto zákona o dávkach v materstve obdobne platia pre vojačky z povolania a príslušníčky Zboru národnej bezpečnosti zabezpečené nemocenskou starostlivosťou v ozbrojených silách.***)

Pre výchovné poskytované príslušníkom ozbrojených síl a Zboru národnej bezpečnosti podľa predpisov o ich materiálnom zabezpečení^†) na nezaopatrené deti obdobne platia ustanovenia tohto zákona o prídavkoch na deti. Toto výchovné sa vo vzťahu k prídavkom na deti posudzuje rovnako ako prídavky na deti poskytované pracovníkom.

Podrobnosti o dávkach uvedených v predchádzajúcich odsekoch a potrebné odchýlky pre rozhodovanie o nich a o spôsobe ich určenia a výplate upraví minister národnej obrany a minister vnútra; upravia aj poskytovanie dávok v materstve pre vojačky, ktoré nie sú vojačkami z povolania, a pre žiačky vojenských škôl.

Kde sa v iných predpisoch platných pre pracovníkov hovorí o vyrovnávacom príspevku, peňažnej pomoci v materstve, podpore pri narodení dieťaťa alebo o prídavkoch na deti, rozumejú sa tým rovnomenné dávky podľa tohto zákona.

Pokiaľ z tohto zákona nevyplýva niečo iné, platia pre dávky v materstve a prídavky na deti podľa tohto zákona ustanovenia zákona o nemocenskom poistení a predpisov podľa neho vydaných.

Ústredná rada odborov vydáva vykonávacie predpisy, v ktorých ustanoví bližšie podrobnosti o vyrovnávacom príspevku v tehotnosti a materstve, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava zárobok, podľa ktorého sa vyrovnávací príspevok určí.^††)

Ústredná rada odborov vydáva vykonávacie predpisy, v ktorých ustanoví bližšie podrobnosti o prídavkoch na deti; v týchto vykonávacích predpisoch môže tiež ustanoviť, ktoré ďalšie deti sa považujú za nezaopatrené, čo sa rozumie sústavnou prípravou na budúce povolanie, v ktorých ďalších prípadoch sa poskytujú prídavky na deti zdržiavajúce sa v zahraničí a ktoré ďalšie doby sa kladú na roveň odpracovanej dobe.

Podľa tohto zákona sa od 1. júla 1968 posudzuje aj nárok na vyrovnávací príspevok a na peňažnú pomoc v materstve u pracovníčky, ktorej 30. júna 1968 patrila niektorá z týchto dávok podľa doterajších predpisov. Do celkovej ustanovenej doby poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa tejto pracovníčke započíta aj doba, po ktorú sa jej poskytovala pred 1. júlom 1968.

Ak má pracovníčka 30. júna 1968 už vyčerpanú celú materskú dovolenku podľa doterajších predpisov, patrí jej od 1. júla 1968 peňažná pomoc v materstve podľa tohto zákona, len ak ide o prípad uvedený v § 10 ods. 2 a ak neuplynula do 30. júna 1968 už doba, do ktorej možno podľa tohto zákona túto pomoc poskytnúť.

Prídavky na deti podľa tohto zákona sa poskytnú prvý raz za mesiac júl 1968. Za predchádzajúce mesiace sa poskytujú podľa doterajších predpisov, aj keď sa o nich rozhoduje po 30. júni 1968. Ústredná rada odborov upraví po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi bližšie podrobnosti; pritom môže najmä ustanoviť čas, do ktorého sa budú poskytovať prídavky na deti, na ktoré od 1. júla 1968 patrí výchovné k dôchodkom, ako preddavok na toto výchovné, a ako sa navzájom vyrovnajú pritom vzniknuté preplatky alebo nedoplatky.

V dôsledku predĺženia materskej dovolenky podľa § 1 sa menia ustanovenia § 157 ods. 1, § 158 a § 160 ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. takto:

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka po dobu 26 Týždňov; poskytuje sa spravidla od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Žena môže nastúpiť materskú dovolenku aj skôr ako štyri týždne pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však osem týždňov pred týmto dňom. Ak takto vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom viac ako štyri týždne, poskytuje sa jej materská dovolenka až do uplynutia 26 týždňov odo dňa jej nástupu.

Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne, pretože pôrod nastal skôr, než lekár určil, alebo pretože jej lekár povolil so zreteľom na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa jej materská dovolenka taktiež až do uplynutia 26 týždňov odo dňa jej nástupu.

Ak však žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne z iných dôvodov, poskytne sa jej materská dovolenka len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu.

Materská dovolenka, prípadne ďalšia materská dovolenka sa poskytuje takej žene odo dňa, keď sa začala o dieťa starať, a to materská dovolenka najdlhšie do dňa, keď dieťa dovŕši 22 týždňov veku, a ďalšia materská dovolenka do dňa, keď dieťa dovŕši jeden rok veku."

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1968.