Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 139/1980 Zb. o vyťažovaní cestných nákladných vozidiel

Prevádzateľ dopravy, ktorý hodlá vykonať dopravu uvedenú v § 1 vozidlom, ktoré má v správe, vlastníctve alebo v používaní (ďalej len „prevádzateľ dopravy“), oznámi túto dopravu organizácii, ktorá z poverenia krajského národného výboru sprostredkúva cestné prepravy (ďalej len „vyťažovacie miesto“).

Oznámenie o doprave podľa odseku 1 sa podáva vyťažovaciemu miestu, v obvode činnosti ktorého je miesto výjazdu vozidla, a to tak, aby vyťažovaciemu miestu došlo najneskoršie do 10. hodiny druhého pracovného dňa predo dňom, keď sa má doprava vykonať.

V oznámení uvedie prevádzateľ dopravy najmä

Prepravu medzi miestami vyhlásenými krajským národným výborom (krajskými národnými výbormi) smú vykonávať len národné podniky Československej štátnej automobilovej dopravy. Tieto prepravy sa uskutočňujú prednostne návesovými a prívesovými súpravami.²)

Vyťažovacie miesto oznámi prevádzkovateľovi dopravy, ktorý urobil oznámenie podľa § 3 ods. 1 až 3, akým spôsobom bude vozidlo vyťažené a ďalšie potrebné údaje. Oznámenie urobí tak, aby prevádzateľovi dopravy došlo najneskoršie do 10. hodiny pracovného dňa predchádzajúceho dni, v ktorom sa má preprava vykonať.

Prevádzateľ dopravy je povinný prevziať na prepravu náklad sprostredkovaný mu na vyťaženie vozidla. Prevádzateľ dopravy smie náklad odmietnuť len, ak

Ak vyťažovacie miesto nemôže zabezpečiť vyťaženie vozidla v lehote ustanovenej v odseku 1, oznámi prevádzateľovi dopravy údaje o tom, že vzalo jeho oznámenie do evidencie, a ďalšie potrebné dispozície.

Pred začatím jazdy musí prevádzateľ dopravy zaznamenať v zázname o prevádzke vozidla údaje oznámené mu vyťažovacím miestom.

Z hľadiska hospodárnosti prepravy sa môže vyťažovacie miesto dohodnúť s príslušnými prevádzateľmi dopravy na vykonaní oznámenej prepravy iba jedným prevádzateľom dopravy.⁴)

Prevádzateľ dopravy, ktorý prevezme na prepravu náklad sprostredkovaný vyťažovacím miestom, má z hľadiska vykonania prepravy postavenie verejného dopravcu.⁵)

Pre prepravy vykonané podľa tejto vyhlášky platí cestný prepravný poriadok⁶) s výnimkou ustanovení o objednávaní prepravy.

Ak organizácia nemá prepravu nákladu zabezpečenú vozidlom, ktoré má v správe, vlastníctve alebo používaní, ani vozidlom oprávneného dopravcu (ďalej len „držiteľ nákladu“), a ak ide o náklad, ktorý sa má prepraviť na vzdialenosť presahujúcu v jednom smere 50 km a ktorý sa môže využiť na vyťaženie iného vozidla, oznámi potrebu prepravy najbližšiemu vyťažovaciemu miestu.

Oznámenie prepravy podľa odseku 1 sa podáva vyťažovaciemu miestu, v obvode činnosti ktorého sa náklad nachádza, tak, aby mu došlo najneskoršie do 10. hodiny druhého pracovného dňa predo dňom, keď sa má preprava vykonať. V oznámení uvedie držiteľ nákladu údaje ustanovené v § 3 ods. 3 písm. b) až f).

Vyťažovacie miesto sprostredkuje vykonanie prepravy nákladov prednostne návesovými a prívesovými súpravami. Vyťažovacie miesto oznámi najneskoršie do 12. hodiny pracovného dňa predchádzajúceho dňu vykonania prepravy držiteľovi nákladu, kedy a ktorým vozidlom sa náklad prepraví alebo že nemôže zabezpečiť prepravu ohláseného nákladu v požadovanom termíne, a dohodne sa s ním na ďalších dispozíciách.

Držiteľ nákladu je povinný odovzdať náklad na prepravu len vodičovi vozidla, ktorým sa má podľa oznámenia vyťažovacieho miesta preprava uskutočniť; odmietnuť odovzdanie nákladu smie len vtedy, ak vozidlo, ktorým sa má preprava uskutočniť, nevyhovuje podmienkam ustanoveným cestným prepravným poriadkom.

Oznámenie podľa tejto vyhlášky možno urobiť písomne, ďalekopisom, telegraficky, telefonicky alebo ústne. Telegrafické, telefonické a ústne oznámenie sa musí na požiadanie účastníka dodatočne potvrdiť písomne.

Pokiaľ vodič vozidla nedostane náklad, ktorý by sa mal podľa dispozícií vyťažovacieho miesta vozidlom prepraviť, obráti sa na miestne alebo najbližšie nácestné vyťažovacie miesto, ktoré podľa možnosti zabezpečí náhradné vyťaženie vozidla.

V zázname o prevádzke vozidla vodič zaznamená, z akého dôvodu sa pôvodná preprava neuskutočnila a údaje o zabezpečení náhradnej prepravy.

Cestnú nákladnú dopravu sprostredkovanú vyťažovacím miestom možno vykonávať bez povolenia orgánu štátnej správy predpísaného v § 25 ods. 2 zákona.

Vyťažovacie miesto účtuje za výkony uskutočnené v prospech prevádzateľa dopravy a držiteľa nákladu náhradu vo výške určenej podľa príslušných cenových predpisov.

Ak držiteľ nákladu odriekne prepravu oznámenú vyťažovaciemu miestu alebo ak včas nepripraví náklad alebo jeho naloženie alebo vyloženie, je povinný nahradiť vyťažovaciemu miestu výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s márnou prípravou prepravy alebo s jej zdržaním; prevádzateľovi dopravy zaplatí príplatok za márnu jazdu, prípadne príplatok za čakanie vozidla do naloženia podľa tarify cestnej nákladnej dopravy pre vnútroštátnu prepravu. Príplatok za márnu jazdu, prípadne za čakanie zaplatí prevádzateľovi dopravy aj držiteľ nákladu alebo príjemca, ktorí nevydajú alebo neprevezmú zásielku v čase a za podmienok ustanovených cestným prepravným poriadkom.⁷)

Ak prevádzateľ dopravy nevykoná prepravu sprostredkovanú vyťažovacím miestom, je povinný nahradiť vyťažovaciemu miestu a držiteľovi nákladu výdavky, ktoré vznikli prípravou nákladu na prepravu.

Ak ide o nepredvídanú prepravu, ktorá sa musí vykonať bez prieťahu preto, že inak by sa bezprostredne ohrozil chod výroby alebo činnosti organizácie alebo zásobovanie obyvateľstva, neplatí ustanovenie § 1 za podmienky, že prevádzateľ dopravy v týchto prípadoch oznámi vyťažovaciemu miestu vykonanie prepravy pred jej realizáciou. Ak sa preprava musí začať mimo pracovného času vyťažovacieho miesta, urobí prevádzateľ dopravy oznámenie dodatočne v najbližšom nasledujúcom pracovnom dni. Neodkladnosť a nevyhnutnosť prepravy potvrdí pred začatím jazdy v zázname o prevádzke vozidla vedúci organizácie alebo jeho zástupca alebo pracovník splnomocnený na to vedúcim organizácie.

Do 31. decembra 1981 sa ustanovenia vyhlášky vzťahujú len na vozidlá s užitočnou hmotnosťou 2,1 tony a vyššou.

Výnimky z § 1 tejto vyhlášky možno povoliť zo závažných dôvodov v jednotlivých prípadoch najviac na jeden rok. Výnimky povoľuje príslušný ústredný orgán štátnej správy republiky vo veciach dopravy,⁸) prípadne orgán štátnej správy ním poverený.

Prevádzatelia dopravy sú povinní mať doklad o výnimke v každom vozidle, na ktoré sa vzťahuje, a vodič je povinný predložiť ho na vyzvanie oprávneným orgánom.

Zrušuje sa vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 141/1976 Zb. o vyťažovaní cestných nákladných vozidiel.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1981.