LEX
286/1992 Z. z.Pripravované zmenyDôvodové správy

Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov

Znenie účinné:
od do
Neplatné znenie pre dnes
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).

Audit integrity

Overovanie...

Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...

Právne záväzné znenie (PDF)

§ 1

Tento zákon upravuje:
a)
daň z príjmov fyzických osôb,
b)
daň z príjmov právnických osôb.
PRVÁ ČASŤ

DAŇ Z PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB

§ 2Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb

(1)
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby (ďalej len „daňovníci“).
(2)
Daňovníci, ktorí majú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(3)
Daňovníci, ktorí nemajú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (§ 22).
(4)
Daňovníkmi obvykle sa zdržiavajúcimi na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých, ktorí sa tu zdržiavajú za účelom štúdia alebo liečenia. Započítava sa každý začatý deň pobytu, s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len za účelom výkonu tejto činnosti.

§ 3Predmet dane z príjmov fyzických osôb

(1)
Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú:
a)
príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6),
b)
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),
c)
príjmy z kapitálového majetku (§ 8),
d)
príjmy z prenájmu (§ 9),
e)
ostatné príjmy (§ 10).
(2)
Príjmom v zmysle odseku 1 sa rozumie peňažný i nepeňažný príjem dosiahnutý aj výmenou.
(3)
Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou obvyklou v mieste a v čase plnenia, a to podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, pokiaľ tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(4)
Predmetom dane nie sú:
a)
príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného zákona,1) zdedením, vydaním2) alebo darovaním nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 alebo s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,
b)
úvery a pôžičky.

§ 4Oslobodenie od dane

Od dane sú oslobodené:
a)
príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi včítane súvisiacich pozemkov, pokiaľ v ňom mal predávajúci bydlisko najmenej po dobu dvoch rokov pred predajom;
b)
príjmy z predaja nehnuteľností neuvedených pod písmenom a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú predmetom podnikania daňovníka alebo v ktorých daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, a to do piatich rokov od ukončenia tejto činnosti. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch po nadobudnutí;
c)
príjmy z predaja hnuteľných vecí. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel, lodí a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje dobu jedného roka. Oslobodenie sa nevzťahuje takisto na príjmy z predaja hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom podnikania daňovníka alebo slúžia na jeho podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, a to do jedného roka od ukončenia tejto činnosti. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na príjmy z kapitálového majetku (§ 8);
d)
prijatá náhrada škody, plnenie z poistenia majetku a plnenie z poistenia zodpovednosti za škody, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;
e)
príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, zariadení na využitie geotermálnej energie, a to v kalendárnom roku, v ktorom sa uviedli do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;
f)
cena z verejnej súťaže a cena zo športovej súťaže v hodnote neprevyšujúcej 10 000 Kčs s výnimkou ceny zo športovej súťaže u daňovníkov, u ktorých je športová činnosť podnikaním (§ 10 ods. 8);
g)
prijaté náhrady podľa osobitných predpisov,2) príjmy z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných podľa osobitných predpisov2) a úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd;
h)
príjem poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného sociálneho poistenia, poistenia zamestnanosti a zdravotného poistenia a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj sociálne dávky poskytované namiesto dávok z povinného poistenia;
ch)
príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine;
i)
dávky a služby sociálnej starostlivosti a štátne dávky upravené osobitnými predpismi;
j)
odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;
k)
podpory (dotácie, štipendiá) z verejných prostriedkov a z prostriedkov nadácií, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;
l)
plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku prevyšujúceho istinu;
m)
plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej (náhradnej) služby a vojakom v zálohe povolaným na cvičenia podľa osobitných prepisov;3)
n)
disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl a zborov podľa osobitných predpisov;3)
o)
sociálne dávky podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov3) a dávky súvisiace so skončením služobného pomeru príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov,
p)
plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby;4)
r)
príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje dobu piatich rokov.

§ 5Základ dane

(1)
Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len „zdaňovacie obdobie“) presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, pokiaľ ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.
(2)
U daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov uvedených v § 6 až 10, je základom dane súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.
(3)
Pokiaľ podľa účtovníctva výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, je rozdiel stratou. O stratu sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení § 34.
(4)
Príjmy plynúce daňovníkovi neúčtujúcemu v sústave podvojného účtovníctva najdlhšie 15 dní pred začiatkom alebo najdlhšie 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria, sa považujú za príjmy plynúce v tomto zdaňovacom období. Pri posudzovaní výdavkov sa postupuje obdobne. Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6) plynúce daňovníkovi najdlhšie 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9 sa prihliadne aj na zásoby obstarané v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Obdobne sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti.
(5)
Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa § 36 zo samostatného základu dane.

§ 6Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky

(1)
Príjmami zo závislej činnosti sú:
a)
príjmy zo súčasného alebo prvšieho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa. Týmito príjmami sa rozumejú aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku;
b)
príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby;
c)
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb.
(2)
Daňovník s príjmami zo závislej činnosti je ďalej označený ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“.
(3)
Príjmami podľa odseku 1 sa rozumejú pravidelné alebo jednorazové príjmy bez ohľadu na to, či je na ne právny nárok alebo nie, či ich od zamestnávateľa dostáva zamestnanec alebo osoba, na ktorú prešlo príslušné právo, a či sa vyplácajú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi z príjmov zo závislej činnosti.
(4)
Príjmy podľa odseku 1 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zamestnancovi v právnom vzťahu uzavretom so zamestnávateľom na dobu nepresahujúcu päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci, ktorých úhrnná výška nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3000 Kčs, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(5)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy a príjmy uvedené v odseku 4 plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(6)
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné aj súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahŕňaný do základu dane suma vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.
(7)
Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, ďalej nie sú:
a)
náhrady cestovných výdavkov poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky ustanovenej osobitným predpisom;5) ak zamestnávateľ vypláca vyššie náhrady, sú sumy, ktoré prekračujú výšku ustanovenú osobitným predpisom,5) zdaniteľným príjmom podľa odseku 1, a to aj v prípade, že tento osobitný predpis5) výplatu vyšších náhrad neobmedzuje;
b)
hodnota poskytovaných osobných hygienických a ochranných pracovných prostriedkov a pracovného oblečenia včítane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);
c)
sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal, alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ.
(8)
Od dane sú, okrem príjmov uvedených v § 4, ďalej oslobodené:
a)
sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s jeho podnikaním; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem;
b)
hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci závodného stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov;
c)
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku;
d)
nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom vo forme možnosti používať rekreačné, zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia, predškolské zariadenia, závodné knižnice, telovýchovné a športové zariadenia alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové akcie;
e)
poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca do fondu sociálneho poistenia, fondu zamestnanosti a fondu zdravotného poistenia;
f)
zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojím zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;
g)
príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;
h)
príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenie) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [§ 8 ods. 3 písm. a)].
(9)
Funkčnými požitkami sú:
a)
funkčné platy členov vlád, poslancov Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;
b)
odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, v iných orgánoch územnej samosprávy, štátnych orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a v iných orgánoch a inštitúciách.
(10)
Za funkčný požitok sa nepovažujú a predmetom dane nie sú náhrady poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, s výnimkou náhrady ušlého príjmu.
(11)
Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa použijú obdobne aj pre plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.
(12)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjem zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o:
a)
poistné sociálneho poistenia, poistné zamestnanosti a zdravotného poistenia, ktoré je podľa osobitných predpisov povinný platiť zamestnanec; u zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, príspevky na toto zahraničné poistenie;
b)
sumu vo výške 200 Kčs za každý kalendárny mesiac výkonu práce na čiastočnú úhradu nákladov zamestnanca na dopravu medzi bydliskom a pracoviskom, pokiaľ táto vzdialenosť nepresahuje 30 km a zamestnanec tu vykonáva prácu viac ako päť dní v kalendárnom mesiaci. Ak uvedená vzdialenosť presahuje 30 km, zvyšuje sa suma na 300 Kčs. Držiteľom bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov poskytnutých zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom toto zvýšenie prislúcha, len pokiaľ preukážu, že pri doprave na pracovisko nemôžu využiť bezplatný alebo zlacnený cestovný lístok.

§ 7Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

(1)
Príjmami z podnikania sú:
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,6)
b)
príjmy zo živnosti,7)
c)
príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov,
d)
podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku (§ 13).
(2)
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú:
a)
príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, včítane práv príbuzných autorskému právu,8) a to včítane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady;
b)
príjmy z výkonu nezávislého povolania, ktoré nie je živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.
(3)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, s výnimkou uvedenou v odseku 6. Tieto príjmy sa znižujú o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, s výnimkou príjmov uvedených v odseku 1 písm. d). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(4)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné sociálneho poistenia, poistné zamestnanosti a zdravotného poistenia, ktoré je povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.
(5)
Spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností vykážu v prípade, že hospodárenie spoločnosti podľa vedeného účtovníctva skončilo stratou, podiel na strate spoločnosti ako svoju stratu pri uplatnení § 5 ods. 3. Strata sa rozdeľuje obdobne ako príjem.
(6)
Príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) do výšky 3000 Kčs včítane za príspevok do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(7)
Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške:
a)
50 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,6)
b)
30 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 6,
c)
20 % z príjmov zo živnosti, z iného podnikania podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b).
(8)
Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 7, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

§ 8Príjmy z kapitálového majetku

(1)
Príjmami z kapitálového majetku, pokiaľ nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú:
a)
podiely na zisku (dividendy), úroky a ostatné požitky z cenných papierov alebo účastí na spoločnostiach s ručením obmedzeným a komanditných spoločnostiach a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách;
b)
podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, pokiaľ sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky;
c)
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte;
d)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia mimo fondu sociálneho poistenia, znížené o zaplatené poistné. Pre výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 6;
e)
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností. Vklady na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie (sporožírové účty, devízové účty), sa posudzujú podľa písmena c);
f)
diskontné sumy zmeniek.
(2)
Účasťou podľa odseku 1 písm. a) sa na účely tohto zákona rozumie peňažný aj nepeňažný vklad do podnikania.
(3)
Za príjmy z kapitálového majetku sa ďalej považujú:
a)
rozdiel medzi vyplácanou menovitou hodnotou cenného papiera [odsek 1 písm. a)] alebo vkladového listu [odsek 1 písm. c)] a predajnou hodnotou pri ich vydaní; v prípade predčasného spätného nákupu sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu;
b)
príjmy z predaja predkupného práva na akcie.
(4)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), d) a v odseku 3 písm. a), pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d) plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(5)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) a f) a v odseku 3 písm. b) neznížené o výdavky sú základom dane (čiastkovým základom dane).
(6)
Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma zamestnávateľ iba od svojich zamestnancov alebo ktoré prijíma banka iba od svojich zamestnancov za odchylných podmienok než od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

§ 9Príjmy z prenájmu

(1)
Príjmami z prenájmu, pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú:
a)
príjmy z prenájmu nehnuteľností, bytov alebo ich častí,
b)
príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, okrem príležitostného prenájmu podľa § 10 ods. 1 písm. a).
(2)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 5 ods. 2). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu plynúci daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 je, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti, samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(3)
Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške 20 % z príjmov uvedených v odseku 1.

§ 10Ostatné príjmy

(1)
Ostatnými príjmami, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku, pokiaľ nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä:
a)
príjmy z príležitostných činností alebo z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, včítane príjmov z poľnohospodárskej výroby, ktorú neprevádzkuje podnikateľ (samostatne hospodáriaci roľník),
b)
príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí včítane cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,
c)
príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo podielu na základnom imaní družstva s výnimkou uvedenou v § 4,
d)
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva včítane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,9)
e)
prijaté výživné, dôchodky10) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v § 4,
f)
podiel spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,
g)
vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,
h)
výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b),
ch)
ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4.
(2)
Od dane sú, okrem príjmov uvedených v § 4, oslobodené:
a)
príjmy podľa odseku 1 písm. a), pokiaľ ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 6000 Kčs;
b)
výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov.11)
(3)
Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. h) a ch) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby, možno výdavky uplatniť podľa § 7 ods. 7 písm. a). Príjmy plynúce zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, sa zahrnú do čiastkového základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dosiahnuté.
(4)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) je výdavkom cena vyplývajúca z ocenenia veci, za ktorú daňovník vec preukázateľne nadobudol, a ak ide o vec zdedenú alebo darovanú, cena zistená na účely dane z dedičstva alebo darovania. Ak ide o vec získanú výmenou, vychádza sa pri tejto veci z jej ceny obvyklej v mieste a v čase jej nadobudnutia (§ 3 ods. 3). Výdavkom sú tiež sumy preukázateľne vynaložené na opravu, údržbu alebo iné jej zhodnotenie. Na hodnotu vlastnej práce daňovníka na veci, ktorú si sám vyrobil alebo vlastnou prácou zhodnotil, sa pri určení výdavkov neprihliada. Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy plynúce zo splátok alebo preddavkov na budúci predaj nehnuteľnosti v zdaňovacom období po prvý raz, možno uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa obdobne, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(5)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. c), f) a g) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu (§ 3 ods. 3). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný. Výdavkom nie je podiel na majetku družstva prevedený v rámci transformácie družstiev podľa osobitného predpisu11a) s výnimkou podielu alebo jeho časti, ktorý je náhradou podľa osobitných predpisov.2)
(6)
Dôchodok podľa osobitných predpisov10) sa považuje za základ dane (čiastkový základ dane) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku. Toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života12) a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa § 6.
(7)
Príjmy podľa odseku 1 písm. f) až h) plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(8)
Príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov (§ 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť podnikaním, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(9)
Rovnako ako ceny z verejných súťaží sa posudzujú aj ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporadúvateľom súťaže. Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Kčs, ide o príjmy podľa § 7. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v § 6.

§ 11Výpočet príjmu spoluvlastníka

Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov.

§ 12Výpočet príjmu účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou

(1)
Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) na základe zmluvy o združení a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak.
(2)
Príjmy dosiahnuté pri podnikaní alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) prevádzkovanej za spolupráce osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú aj na tieto spolupracujúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby (§ 15).

§ 13Výpočet základu dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti

(1)
Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23 až 33) rovnako ako daňovník. Podľa podielov určených spoločenskou zmluvou sa rozdeľuje tento základ dane na jednotlivých spoločníkov, u ktorých tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2, ak je spoločník fyzickou osobou, alebo sa zahŕňajú do základu dane podľa § 23, ak je spoločník právnickou osobou. Strata verejnej obchodnej spoločnosti (§ 34) sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.
(2)
Základ dane verejnej obchodnej spoločnosti sa neznižuje o dary podľa § 20 ods. 4. Dary sa posudzujú ako dary poskytnuté jednotlivými spoločníkmi podľa § 15 ods. 8 a na jednotlivých spoločníkov sa rozdeľujú rovnako ako základ dane zistený za verejnú obchodnú spoločnosť.
(3)
Komanditná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23). Od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy a u nich tvoria základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2, ak sú komplementári fyzickými osobami, alebo základ dane podľa § 23, ak sú komplementári právnickými osobami. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.
(4)
Dary poskytované komanditnou spoločnosťou (§ 20 ods. 4) sa rozdeľujú na komplementárov a komanditnú spoločnosť v rovnakom pomere, ako sa rozdeľuje medzi nimi základ dane zistený za spoločnosť ako celok. Pomerná časť darov pripadajúca na komplementárov sa posudzuje ako dary poskytnuté jednotlivými komplementármi.

§ 14Výpočet dane z príjmov dosiahnutých za viac zdaňovacích období

(1)
Príjmy uvedené v odseku 2, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období dosiahnutia príjmu a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu dosiahnutého za viac zdaňovacích období.
(2)
Výpočet dane podľa odseku 1 sa použije iba na príjmy:
a)
z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva6) [§ 7 ods. 1 písm. a)],
b)
uvedené v § 7 ods. 2 písm. a)8) a z činnosti reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov.

§ 15Nezdaniteľná časť základu dane

(1)
Základ dane sa zníži o sumy:
a)
20 400 Kčs ročne na daňovníka;
b)
9000 Kčs ročne na vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom, najviac však na štyri deti; prechodný pobyt dieťaťa mimo spoločnej domácnosti nemá vplyv na uplatnenie zníženia;
c)
12 000 Kčs ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 20 400 Kčs ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, rodičovský príspevok, prídavky na deti, výchovné k dôchodku a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;
d)
6000 Kčs ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;
e)
12 000 Kčs ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidným, alebo jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášt ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Kčs ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný i čiastočný invalidný dôchodok.
(2)
O sumu podľa odseku 1 písm. a) neznižuje základ dane daňovník, u ktorého starobný dôchodok z fondu sociálneho poistenia je viac ako 20 400 Kčs ročne. Ak neprevyšuje 20 400 Kčs ročne, prizná sa suma podľa odseku 1 písm. a) len vo výške zníženej o vyplatené sumy starobného dôchodku. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada. Podľa tohto odseku sa nepostupuje u daňovníkov, ktorí na začiatku zdaňovacieho obdobia nie sú požívateľmi starobného dôchodku a tento dôchodok im nebol priznaný ani spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.
(3)
U daňovníka uvedeného v § 2 ods. 3 sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až e).
(4)
Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa v starostlivosti, ktorá nahrádza starosltivosť rodičov, dieťa druhého z manželov a vnuk, pokiaľ jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplantiť) sa v súlade s osobitným predpismi12a) považuje:
a)
maloleté dieťa,
b)
plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a
1.
sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo
2.
nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo
3.
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok.
(5)
Ak dieťa uvedené v odseku 4 písm. b) uzavrie manželstvo a žije v spoločnej domácnosti s manželom, môže uplatniť manžel zníženie za podmienok uvedených v odseku 1 písm. c). Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov, pokiaľ dieťa s ním žije v spoločnej domácnosti.
(6)
Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 7 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.
(7)
Daňovník, u ktorého podmienky rozhodné pre zníženie základu dane podľa odseku 1 písm. b) až e) trvajú len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, zníži základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.
(8)
Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu a ochranu mládeže, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely, pokiaľ úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období presiahne 2 % zo základu dane alebo 1000 Kčs. V úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane.

§ 16Sadzba dane

Daň zo základu dane zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane (§ 15) zaokrúhleného na celé stovky Kčs dole je:
nad Kčs do Kčs 15%
- 60 000 zo základu presahujúceho
60 000 120 000 9 000 Kčs -“- 60 000 Kčs + 20 %
120 000 180 000 21 000 -“- 120 000 Kčs Kčs + 25 %
180 000 540 000 36 000 -“- 180 000 Kčs Kčs + 32 %
540 000 1 080 000 151 200 -“- 540 000 Kčs Kčs + 40 %
1 080 000 a viac 367 200 -“- 1 080 000 Kčs. Kčs + 47 %
DRUHÁ ČASŤ

DAŇ Z PRÍJMOV PRÁVNICKÝCH OSÔB

§ 17Daňovníci dane z príjmov právnických osôb

(1)
Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami, s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 2 (ďalej len „daňovníci“).
(2)
Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „daň“) nie sú verejné obchodné spoločnosti.
(3)
Od dane sa oslobodzuje Štátna banka československá.13)
(4)
Daňovníci, ktorí majú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdroja na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(5)
Daňovníci, ktorí nemajú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (§ 22).

§ 18Predmet dane

(1)
Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy14) sú predmetom dane všetky príjmy investičnej spoločnosti a príjmy pre podielové fondy; do príjmov sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(3)
Predmetom dane nie sú príjmy získané zdedením alebo darovaním nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkové práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov.
(4)
U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,14a) sú predmetom dane iba príjmy z podnikania včítane príjmov z výnosov z cenných papierov.
(5)
Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia včítane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, fondy zdravotníctva, sociálne fondy a fond zamestnanosti.
(6)
Pri fondoch národného majetku15) a pri obciach sú predmetom dane iba príjmy z výnosov z cenných papierov.

§ 19Oslobodenie od dane

Od dane sú oslobodené:
a)
členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, občianskymi združeniami včítane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami;
b)
príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4 plynúce z činnosti, ktorá je ich poslaním a nemôže byť predmetom súťaže s inými osobami, ak sú úmerné vynaloženým nákladom;
c)
výnosy kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a pravidelné príspevky členov pri štátom uznaných cirkvách a náboženských spoločnostiach;
d)
príjmy družstiev z nájomného a úhrad spojených s užívaním družstevných bytov a družstevných garáží;
e)
príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, zariadení na využitie geotermálnej energie, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli uvedené do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;
f)
príjmy štátnych fondov ustanovené osobitnými predpismi;16)
g)
výťažok prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier povoľovaných podľa osobitných predpisov,11) ktorý je určený vo výške aspoň 90 % na verejnoprospešné účely.

§ 20Základ dane

(1)
Pre určenie základu dane platia ustanovenia § 23 až 34.
(2)
U daňovníkov, u ktorých dochádza ku zrušeniu s likvidáciou, je základom dane likvidačný zostatok.
(3)
Likvidačným zostatkom sa na účely tohto zákona rozumie rozdiel, o ktorý príjmy z likvidácie imania daňovníka prevýšia výdavky (náklady) spojené s likvidáciou.
(4)
Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu a ochranu mládeže, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely, pokiaľ hodnota daru je aspoň 2000 Kčs. V úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane.
(5)
Základ dane sa zaokrúhľuje na celé tisíce Kčs dole.

§ 21Sadzba dane

Sadzba dane je 45 % zo základu dane zníženého o položky podľa § 20 ods. 4 a podľa § 34 a z likvidačného zostatku (§ 20 ods. 2).
TRETIA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 22Zdroj príjmov

(1)
Za príjmy zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 považujú:
a)
príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkárni;
b)
príjmy zo závislej činnosti, ktorá sa vykonáva na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod česko-slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách česko-slovenských lietadiel;
c)
príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky;
d)
príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb so sídlom alebo bydliskom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorými sú najmä:
1.
odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva, za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov,
2.
odplaty za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
3.
príjmy z nezávislej činnosti prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, vykonávanej alebo zhodnocovacej na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
4.
podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a družstiev a iné príjmy z kapitálového majetku,
5.
časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,
6.
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov a z cenných papierov,
7.
príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
8.
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb.
(2)
Stálou prevádzkárňou sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výkon činností daňovníkov so sídlom alebo bydliskom v zahraničí umiestnené na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a to najmä stavenisko, diel ne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných zdrojov, odbytisko (miesto predaja) alebo prenajaté nehnuteľnosti“ a v druhej vete sa za slovo „opráv“ vkladajú čiarka a slová „poskytovania činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi. Stavenisko, stavebné a montážne práce včítane opráv sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy, ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) šesť mesiacov. Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni, pokiaľ nedôjde k ich prerušeniu na dobu dlhšiu ako dvanásť kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.
(3)
Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie aj nepeňažné plnenie prijaté daňovníkom.

§ 23Základ dane

(1)
Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane (§ 4 a 19), a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, upravený podľa odsekov 2 až 4.
(2)
Základom dane u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva,17) je hospodársky výsledok (zisk alebo strata) a u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva,17) rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
(3)
Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 sa upraví o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do výdavkov (nákladov) alebo sú do nich zahrnuté v nesprávnej výške, a o všetky sumy neoprávnene skracujúce príjmy. Pokiaľ rozsah niektorých druhov výdavkov (nákladov) je obmedzený alebo limitovaný týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,18) možno ich pre určenie základu dane zahrnúť do výdavkov (nákladov) maximálne v určenej a preukázateľnej výške.
(4)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú:
a)
príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), s výnimkou investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy,
b)
príjmy z emisného ážia,
c)
príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu,
d)
sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona.
(5)
Pri komanditných spoločnostiach sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov ďalej znižuje o sumu pripadajúcu komplementárom.
(6)
Za príjmy sa považuje tak peňažné, ako aj nepeňažné plnenie ocenené cenami obvyklými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, príp. miery opotrebenia predmetného plnenia (ďalej len „ceny obvyklé na trhu“), s výnimkou naturálnej spotreby vlastnej výroby a služieb.
(7)
Ak sa dojednané ceny líšia od cien obvyklých na trhu a ak tento rozdiel nie je uspokojivo doložený, použijú sa na daňové účely ceny obvyklé na trhu. Toto ustanovenie sa použije vždy, ak sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo imaní podnikov v zmluvných vzťahoch rovnaké právnické alebo fyzické osoby. Pri predaji nehnuteľnosti sa bude takto posudzovať odchýlka smerom dole, ak presahuje jednu tretinu hodnoty nehnuteľnosti zistenej podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom.
(8)
U daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu s likvidáciou, sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu začatia likvidácie alebo zrušenia upraví o zostatky vytvorených rezerv, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období, a nákladov budúcich období, a u jednotlivých daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok a záväzkov.
(9)
Pre zistenie základu dane sa vychádza z účtovníctva vedeného podľa osobitného predpisu,17) pokiaľ osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ nedochádza ku kráteniu daňovej povinnosti iným spôsobom.
(10)
Pri stálej prevádzkárni (§ 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo bydliskom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 5) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti daňovník so sídlom alebo bydliskom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na jeho určenie možno použiť pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom u porovnateľných daňovníkov alebo pri činnostiach, porovnateľnú výšku obchodného rozpätia (províziu) a iné porovnateľné údaje.

§ 24Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

(1)
Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa pre zistenie základu dane odpočítajú vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.18)
(2)
Výdavkami (nákladmi) podľa odseku 1 sú tiež
a)
odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33);
b)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, s výnimkou uvedenou v písmene c);
c)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat podľa prílohy tohto zákona pri ich vyradení;
d)
príspevky právnickým osobám, pokiaľ táto povinnosť vyplýva zo zákona;
e)
poistné uhrádzané daňovníkom, pokiaľ súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;
f)
poistenie uhrádzané zamestnávateľom podľa osobitných predpisov19) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok z povinného poistenia;
g)
výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov;20)
h)
nájomné včítane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie;
ch)
zaplatená daň z nehnuteľností, cestná daň, ako aj ďalšie dane, s výnimkou uvedenou v § 25, a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani;
i)
rezervy, ktorých spôsob tvorby a výšku na daňové účely ustanovuje osobitný zákon;
j)
výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na:
1.
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2.
prevádzku závodných zdravotníckych zariadení a starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,21)
3.
prevádzku stredných odborných učilíšť a vzdelávacích zariadení, pokiaľ ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy, alebo výdavky na výchovu žiakov, vzdelávanie a rekvalifikáciu pracovníkov zabezpečovanú inými subjektmi,
4.
prevádzku vlastných zariadení závodného stravovania okrem hodnoty potravín alebo príspevky na závodné stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované maximálne do výšky 55 % ceny hlavných a desiatových jedál. Za závodné stravovanie vo vlastnom zariadení sa považuje aj závodné stravovanie zabezpečované vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov;
k)
výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to maximálne vo výške podľa osobitných predpisov,22) pritom
1.
na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,
2.
na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo v prenájme vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky,
3.
na dopravu motorovým vozidlom nezahrnutým v majetku daňovníka vo výške základnej sadzby a náhrady za spotrebované pohonné látky,
4.
stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách,
5.
stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa § 6;
l)
škody vzniknuté v dôsledku živelných pohrôm,
m)
výdavky (náklady) civilnej obrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany,
n)
výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany,23)
o)
výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností pre zabezpečenie obranyschopnosti štátu,24)
p)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov,24a) znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie,
r)
výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov,24b)
(3)
U daňovníkov, u ktorých zdaneniu podliehajú iba príjmy z podnikateľskej alebo inak vymedzenej činnosti, sa ako výdavky (náklady) uznávajú iba výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktoré sú predmetom dane.
(4)
Nájomné pri dojednaní práva kúpy najatej veci sa uznáva do výdavkov (nákladov) za podmienky, že
a)
doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v § 30, najmenej však 3 roky, s výnimkou nehnuteľností, pri ktorých môže doba nájmu trvať najmenej 8 rokov, a
b)
kúpna cena najatej veci nie je vyššia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.
(5)
Ak sa predáva najatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej ukončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, než je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do výdavkov (nákladov) iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.

§ 25

Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely nemožno uznať najmä:
a)
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 26) a pozemkov včítane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny,
b)
výdavky na zvýšenie základného imania včítane splácania pôžičiek,
c)
výdavky na nákup cenných papierov,
d)
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e)
vyplácané podiely na zisku,
f)
platené penále a pokuty s výnimkou zmluvných pokút a prirážky k poistnému platenému do fondov sociálneho poistenia, fondu zamestnanosti a fondu zdravotného poistenia,
g)
prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia,25)
h)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,26)
i)
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane,
j)
výdavky nad limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,21) a22)
k)
výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 24 ods. 2 písm. j),
l)
tvorbu rezervných a ostatných účelových fondov, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak,
m)
vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní spoločnosti alebo družstva,
n)
manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24,
o)
zostatkovú cenu trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. b) a c),
p)
technické zhodnotenie (§ 33),
r)
dane zaplatené za iného daňovníka,
s)
dedičskú, darovaciu daň, daň z prevodu nehnuteľností, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb,
t)
výdavky na reprezentáciu,
u)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka,
v)
odplatu investičnej spoločnosti za správu podielového fondu,14)
w)
úroky platené z úverov a pôžiček poskytnutých subjektmi, ktoré nemajú sídlo alebo bydlisko na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a to vo výške, o ktorú súhrn pôžičiek a úverov takto poskytnutých presahuje v priebehu zdaňovacieho obdobia štvornásobok výšky základného imania, pri bankových a poisťovacích spoločnostiach šesťnásobok výšky základného imania.

Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku

§ 26

(1)
Odpisy sa ustanovia na účely tohto zákona podľa § 31 alebo § 32 z hmotného majetku, s výnimkou uvedenou v § 27, a nehmotného majetku.
(2)
Hmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory predmetov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena (§ 29 ods. 1) je vyššia ako 10 000 Kčs a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, budovy a stavby s výnimkou prevádzkových banských diel, pestovateľské celky trvalých porastov27) s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, základné stádo,17) ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a iný majetok.
(3)
Iným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú technické zhodnotenie, výdavky na otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technické rekultivácie, pokiaľ nezvyšujú vstupnú a zostatkovú cenu hmotného majetku.
(4)
Nehmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Kčs a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie náklady.17)
(5)
Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka možno uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie.

§ 27

Hmotný majetok vylúčený z odpisovania:
a)
zásoby,
b)
pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,
c)
hydromeliorácie do dvoch rokov po ich dokončení,
d)
objekty hrádzí a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,
e)
umelecké diela,28) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách a pamiatkových objektoch, stále výstavné súbory a knižničné zbierky knižníc jednotnej sústavy, prípadne iné zbierky,
f)
hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory, ktoré spravidla nejde oceniť podľa platných právnych predpisov,
g)
povrchové a podzemné vody, lesy, ložiská nerastných surovín a nerasty, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
h)
hmotný majetok prevzatý bezodplatne podľa osobitných predpisov,24a)

§ 28

(1)
Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje vlastník s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 až 4.
(2)
Prenajatý hmotný majetok a nehmotný majetok môže na základe písomnej zmluvy s vlastníkom odpisovať nájomca po dobu trvania nájomnej zmluvy, pokiaľ predmetom tejto zmluvy je súbor zahŕňajúci zároveň hnuteľné aj nehnuteľné veci využívané nájomcom pre zabezpečenie príjmov po celé zdaňovacie obdobie ako celok.
(3)
Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, pokiaľ nie je vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok a zatriedi technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zatriedený prenajatý hmotný majetok.
(4)
Hmotný majetok a nehmotný majetok v spoluvlastníctve, ktorý nájomca neodpisuje podľa odseku 2, odpisuje na základe písomnej zmluvy jeden zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny tohto majetku ako celku alebo spoluvlastníci tak, že vstupná cena odpisovanej časti sa určí pomerne zo vstupnej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku ako celku podľa vlastníckych práv.
(5)
Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.

§ 29

(1)
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku sa rozumie:
a)
obstarávacia cena,29) ak sa obstaral odplatne, s výnimkou majetku nadobudnutého podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov;
b)
vlastné náklady,29) ak sa obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii;
c)
reprodukčná obstarávacia cena,29) zistená podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom, v ostatných prípadoch.
(2)
Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 24 ods. 2 písm. a)].
(3)
Pokiaľ technické zhodnotenie samostatne neodpisuje nájomca, zvyšuje technické zhodnotenie, vstupnú cenu (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.

§ 30

(1)
V prvom roku odpisovania zatriedi daňovník hmotný majetok a nehmotný majetok do odpisových skupín uvedených v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona. Doba odpisovania je:
Odpisová skupina Doba odpisovania
1 4 roky
2 8 rokov
3 15 rokov
4 30 rokov
5 50 rokov
(2)
Daňovník vykonáva rovnomerné (§ 31) alebo zrýchlené odpisovanie (§ 32). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nehmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.
(3)
Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do zvýšenej vstupnej ceny.
(4)
Prenajaté veci s právom kúpy najatej veci podľa § 24 ods. 4 písm. a) možno s výnimkou nehnuteľností odpísať až do 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % predĺženia ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení tohto spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 31 a 32.

§ 31

(1)
Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto ročné odpisové sadzby:
Ročná odpisová sadzba
Odpisová
skupina 		v prvom
roku
odpisovania 		v ďalších
rokoch
odpisovania 		pre zvýšenú
vstupnú
cenu
1
2
3
4
5 		14,2
6,2
3,4
1,4
1,0 		28,6
13,4
6,9
3,4
2,0 		25,0
12,5
6,7
3,4
2,0
(2)
Pri rovnomernom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby.
(3)
Pri rovnomernom odpisovaní zo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku sa určia odpisy tohto majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho zvýšenej vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu.
(4)
Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.

§ 32

(1)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
Odpisová
skupina 		v prvom
roku
odpisovania 		v ďalších
rokoch
odpisovania 		pre zvýšenú
zostatkovú
cenu
1 4 5 4
2 8 9 8
3 15 16 15
4 30 31 30
5 50 51 50
(2)
Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku:
a)
v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania;
b)
v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, po ktoré sa už odpisoval.
(3)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie sa odpisy určujú:
a)
v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu;
b)
v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, po ktoré sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.
(4)
Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.

§ 33

(1)
Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,30) rekonštrukcie a modernizácie hmotného majetku.
(2)
Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu alebo technických parametrov.
(3)
Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti majetku.

§ 34Položky odpočitateľné od základu dane

(1)
Od základu dane možno odpočítať stratu, ktorá vznikla v predchádzajúcom zdaňovacom období, a to najdlhšie v piatich nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Po prvý raz možno toto ustanovenie použiť pri strate vzniknutej za zdaňovacie obdobie roka 1993.
(2)
Pre určenie straty, ktorú možno podľa odseku 1 odpočítať, platia ustanovenia § 23 až 33. Neprihliada sa na ustanovenie § 20 ods. 4.
(3)
Možnosť odpočítania straty podľa odseku 1 vylučuje povolenie oslobodenia od dane.

§ 35Zľava na dani

(1)
Daňovníkom uvedeným v § 2 a 17 sa daň znižuje o
a)
sumu 5000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou,31)
b)
sumu 15 000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.31)
(2)
Pre výpočet zľavy podľa odseku 1 je rozhodný priemerný prepočítaný počet pracovníkov32) so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období (zaokrúhlený na celé čísla dole).

§ 36Osobitná sadzba dane

(1)
Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 s výnimkou stálej prevádzkárne (§ 22 ods. 2) je
a)
25 % z príjmov uvedených v § 22 ods. 1 písm. c) a d) bod 1. až 3. a 6. s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. c) a d);
b)
25 % z nájomného s výnimkou uvedenou v písmene c);
c)
1 % z nájomného pri dojednaní práva o kúpe najatej veci.
(2)
Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre daňovníkov uvedených v § 2 a 17 pokiaľ nie je v odseku 1 ustanovené inak, je:
a)
25 %
1.
z výnosov z akcií a dočasných listov,
2.
z výnosov z podielových listov, dlhopisov, s výnimkou uvedenou v bode 3, kupónov a investičných kupónov,
3.
u držiteľa nekupónových dlhopisov predávaných pod menovitú hodnotu sumy, o ktorú predajná cena prevyšuje kúpnu cenu,
4.
z podielov na zisku z účastí na spoločnostiach s ručením obmedzeným, z účasti komanditistov na komanditných spoločnostiach,
5.
z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách,
6.
z podielov na zisku tichého spoločníka,
7.
z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnsti alebo členstva v družstve,
8.
z podielov na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva; body 2. a 3. sa nevzťahujú na banky a poisťovne.
b)
20 % z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží (§ 10 ods. 8), z odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb (§ 6 ods. 5) a z úrokov a iných výnosov z vkladov prijímaných zamestnávateľom od svojich zamestnancov (§ 8 ods. 6);
c)
15 % z príjmov uvedených v § 8 ods. 1 písm. c) a d) a v § 10 ods. 7 a z obdobných príjmov plynúcich daňovníkom uvedeným v § 17;
d)
10 % z príjmov autorov za príspevok do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie (§ 7 ods. 6) a z príjmov z právneho vzťahu podľa § 6 ods. 4.
(3)
Základ dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, je iba príjem, pokiaľ sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane sa zaokrúhľuje na celé koruny dole.
(4)
Pokiaľ plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných spoločností a od investičných fondov,14) je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. a) vyplácaný výnos z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými spoločnosťami a investičnými fondami, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou podľa odseku 2 písm. a).

§ 37

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Česká s Slovenská Federatívna Republika viazaná, neustanovuje inak.

§ 38

Na daňové účely sa používajú tieto kurzy devízového trhu vyhlásené Štátnou bankou česko-slovenskou (devízy, valuty):
a)
u daňovníkov s ponukovou povinnosťou33) kurz „nákup“ alebo „predaj“ v okamihu zúčtovania s bankou,
b)
u daňovníkov bez ponukovej povinnosti33) kurz „stred“ vyhlásený Štátnou bankou česko-slovenskou posledný kalendárny deň predchádzajúceho mesiaca.

§ 39Rozsah možných odchýlok v konštrukcii daní

Zákonmi národných rád možno ustanoviť odchýlky od ustanovení tohto zákona:
a)
zvýšiť sadzbu dane uvedenú v § 16 a 21 až o 5 bodov;
b)
určiť skupiny daňovníkov, pri ktorých môže byť základom dane podľa § 7 priemerný zisk určený správcom dane na základe hospodárskych skúseností po prerokovaní s daňovníkom;
c)
zvýšiť alebo znížiť percentnú sadzbu výdavkov z príjmov uvedených v § 7 ods. 7 a § 9 ods. 3 až o 10 bodov;
d)
znížiť sadzbu uvedenú v § 16 a 21 až o polovicu u daňovníkov, u ktorých podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou je viac ako 60 % z priemerného počtu pracovníkov;
e)
zvýšiť sumy až o polovicu zľavy na dani uvedenej v § 35.

§ 40

Federálne ministerstvo financií môže:
a)
vo vzťahu k zahraničiu robiť opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti alebo odvetné opatrenia za účelom vzájomného vyrovnania zdanenia;
b)
robiť opatrenia na odstránenie tvrdostí a nezrovnalostí a rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia, pokiaľ ide o subjekty so sídlom alebo bydliskom v zahraničí a o daňovníkov v pôsobnosti federácie alebo o zamestnancov rozpočtových a niektorých ďalších organizácií33a) vyslaných do zahraničia za účelom výkonu práce alebo o daňovníkov uvedených v § 2 ods. 2, ktorí mali najmenej desať rokov bydlisko v zahraničí a plynú im príjmy zo zdrojov v zahraničí,
c)
ustanoviť odchýlky na zamedzenie nezrovnalostí pri zdanení príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov plynúcich daňovníkom v zdaňovacom období 1993 v nadväznosti na niektoré ustanovenia Zákonníka práce a nadväzujúcich právnych predpisov.
ŠTVRTÁ ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 41

(1)
Pre odvodové a daňové povinnosti za rok 1992 a predchádzajúce roky a pri zdanení miezd zúčtovaných do decembra 1992 včítane sa použijú doterajšie predpisy.
(2)
Pri zdanení príjmov daní z príjmov fyzických osôb sa od základu dane odpočíta aj pomerná časť straty z podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti podľa § 28 ods. 5 zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
(3)
Oslobodenia príjmov z prevádzky malých vodných elektrární, veterných elektrární, solárnych a geotermálnych zdrojov energie a zariadení na výrobu bioplynu od dane z príjmov obyvateľstva priznané podľa právnych úprav platných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti až do uplynutia lehoty, po ktorú sa na tieto príjmy oslobodenie vzťahuje.
(4)
Ustanovenie § 36 ods. 2 písm. c) sa nepoužije na pomernú časť úrokov a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z vkladových účtov, ktoré pripadajú na tieto vklady do 31. decembra 1992. Nepoužije sa tiež na pomernú časť základu dane vzťahujúceho sa na príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) zistenú podľa pomeru doby od uzavretia poistnej zmluvy pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona do 31. decembra 1992 k celkovej dobe od uzavretia poistnej zmluvy do okamihu, keď sa poistné plnenie začne poskytovať po prvý raz.
(5)
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva sa použije aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona pre odklad platenia dane uplatnený podľa § 28 ods. 7 zákona č. 389/1990 Zb. a pre odpisovanie základných prostriedkov, ktoré pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona už daňovník odpisoval podľa § 28 ods. 4 zákona č. 389/1990 Zb. Po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom sa toto odpisovanie uplatnilo po prvý raz, sa postupuje obdobne podľa odseku 7 písm. d).
(6)
Oslobodenie, úľavy a výnimky priznané podľa § 22 ods. 3 zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov, § 16 ods. 2 zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov a § 27 zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva strácajú platnosť dňom účinnosti tohto zákona.
(7)
Pre zdaňovacie obdobie roka 1993 sa pri prechode na odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa tohto zákona postupuje takto:
a)
hmotný majetok a nehmotný majetok sa zaradí do odpisových skupín podľa prílohy tohto zákona;
b)
pri rovnomernom odpisovaní sa vstupnou cenou (§ 29) rozumie cena, z ktorej sa vykonávali odpisy pred 1. januárom 1993 podľa osobitných predpisov;34)
c)
pri hmotnom majetku už odpisovanom k 31. decembru 1992 sa pre rok 1993 postupuje pri výpočte odpisov podľa údajov stĺpca „v ďalších rokoch odpisovania“ tabuľky uvedenej v § 31 ods. 1.
(8)
Pri zmluvách, v ktorých bolo dojednané právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993, sa pri odpisovaní použije vyhláška č. 586/1990 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov až do skončenia platnosti uvedených nájomných zmlúv, obdobne sa postupuje aj pri odpisovaní investičných prác zaplatených nájomcom v prenajatom stavebnom objekte.
(9)
Pre odpisovanie rozdielu medzi vyvolávacou cenou a cenou dosiahnutou vydražením sa použije až do ukončenia jeho odpisovania oznámenie Federálneho ministerstva financií35) aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(10)
Pri základných prostriedkoch odpisovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pri ktorých nadobúdacia cena bola 10 000 Kčs a menej, môže daňovník zostatkovú cenu zahrnúť plne do nákladov (výdavkov) v roku 1993 alebo pokračovať v odpisovaní obdobne ako pri hmotnom majetku podľa odseku 7.
(11)
Pri zmluvách, pri ktorých sa dojednalo právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993, sa pre posúdenie zahŕňania nájomného do nákladov (výdavkov) nepoužije ustanovenie § 24 ods. 4.

§ 42Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:
– zákon č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení vládneho nariadenia č. 43/1953 Zb., vládneho nariadenia č. 112/1953 Zb., zákona č. 71/1957 Zb., zákona č. 101/1964 Zb., zákona č. 90/1968 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– § 8 zákona č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl,
– zákon č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení zákona č. 160/1968 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– § 51 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti,
– zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani v znení zákona č. 157/1989 Zb., zákona č. 574/1990 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– zákon č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu v znení zákona č. 574/1990 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– zákon č. 157/1989 Zb. o dôchodkovej dani v znení zákona č. 108/1990 Zb., zákona č. 574/1990 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva v znení zákona č. 578/1991 Zb.,
– nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 207/1989 Zb. o vykonávaní odvodu zo zisku na základe finančného plánu,
– nariadenie vlády Českej republiky č. 554/1991 Zb. o oslobodení niektorých príjmov od dane z príjmov obyvateľstva a daňových úľavách pre začínajúcich samostatne hospodáriacich roľníkov,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 161/1976 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení vyhlášky č. 14/1982 Zb., vyhlášky č. 86/1984 Zb., vyhlášky č. 311/1990 Zb., vyhlášky č. 72/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb. a vyhlášky č. 49/1992 Zb.,
– vyhláška Ministerstva financií č. 184/1968 Zb. na vykonanie zákona o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení vyhlášky č. 151/1980 Zb., vyhlášky č. 14/1982 Zb., vyhlášky č. 86/1984 Zb. a vyhlášky č. 7/1991 Zb.,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 215/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o poľnohospodárskej dani, v znení vyhlášky č. 559/1990 Zb.,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 192/1989 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 193/1989 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dôchodkovej dani, v znení vyhlášky č. 214/1990 Zb.,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 211/1989 Zb. o financovaní niektorých zariadení spoločenskej spotreby a niektorých činností,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 586/1990 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov v znení vyhlášky č. 345/1991 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/39 337/71 o predkladaní preukazov pre zľavu na vyživované osoby pri dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti a odpúšťaní zameškaných lehôt, reg. v čiastke 1/1972 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/20 148/1972, ktorou sa vydáva predpis „3 % daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti - postup pri predkladaní potvrdenia“, reg. v čiastke 26/1972 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/15 101/1974 o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti pri ročných príjmoch pod 25 tis. Kčs, reg. v čiastke 14/1974 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/25 508/1974 o postupe pri predkladaní potvrdenia na 3 % daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti, reg. v čiastke 3/1975 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-7 718/1976 o výnimočnom uznávaní osôb, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodkov podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, za vyživované na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 10/1976 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-2 017/77 o zdaňovaní miezd vyplácaných subjektmi so sídlom v cudzine za prácu vykonávanú v ČSSR osobám, ktoré sa tu zdržiavajú iba dočasne, reg. v čiastke 9/1977 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-27 067/77 o posudzovaní hospodárskeho zabezpečenia poskytovaného študujúcim pri cyklickom štúdiu na stredných školách pre pracujúcich pri dani zo mzdy, reg. v čiastke 1/1978 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-8 762/78 „Odmeny poskytované pri udelení cien za vedeckú, technickú, umeleckú, publicistickú a inú činnosť; daň zo mzdy“, reg. v čiastke 15/1978 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-26 711/1978 o zdaňovaní náborových príspevkov poskytovaných pracovníkom v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení, reg. v čiastke 5/1979 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-4 537/79 - „Daňové posudzovanie hodnoty stravovania a ubytovania poskytovaného pracovníkom pionierskych táborov“, reg. v čiastke 11/1979 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-421/1981 o zdaňovaní odstupného vyplácaného baníkom, reg. v čiastke 10/1981 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-584/82 o zvýšení hranice vlastného príjmu pre uznávanie osôb za vyživované podľa úpravy o výnimočnom uznávaní osôb, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodku podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, za vyživované na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 8/1982 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-12 836/82 o poskytovaní zliav z dane zo mzdy na plnoleté deti, ktoré sa stali plne invalidnými pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky, reg. v čiastke 3/1983 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-13 318/82 o zdaňovaní odmien za fotografické práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, reg. v čiastke 3/1983 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-3 776/83 o zdaňovaní odstupného poskytovaného baníkom, reg. v čiastke 14/1983 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-21 317/84 o výnimočnom uznávaní vdov po účastníkoch odboja a rodičov účastníka odboja, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodku podľa zákona č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení, za vyživované osoby na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 3/1985 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-21 171/84 o daňovom posudzovaní zahraničných občanov zamestnaných v československých organizáciách na základe medzivládnych dohôd, reg. v čiastke 4/1985 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-1 895/85 o daňovom posudzovaní príspevkov na úhradu za užívanie družstevných bytov poskytovaných pracovníkom poľnohospodárskych organizácií, reg. v čiastke 8/1985 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-13 669/85 o zdaňovaní odmien za odber a zber biologického materiálu z ľudského organizmu na výrobu sér, očkovacích látok a liečiv a za odber orgánov na transplantáciu, reg. v čiastke 26/1985 Zb.,
– ustanovenie § 7 ods. 8 úpravy Federálneho ministerstva financií č. III/3-10 780/86 a úpravy Ministerstva financií ČSR č. 122/11 735/86 o poskytovaní príspevkov na úhradu za užívanie družstevných bytov vo vymedzenom území pri západnej hranici Československej socialistickej republiky, reg. v čiastke 16/1986 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. V/1-7 393/87 z 15. 5. 1987 o odpustení dôsledkov oneskoreného predloženia preukazu o počte vyživovaných osôb na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 16/1987 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. V/1-5 614/88 z 29. apríla 1988 o daňovom posudzovaní zahraničných občanov v čs. organizáciách, reg. v čiastke 12/1988 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/4-19 752/88 z 8. 12. 1988, ktorým sa oslobodzujú od dane zo mzdy vecné odmeny poskytované pracovníkom v oblasti civilnej obrany a brannej výchovy, reg. v čiastke 47/1988 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/4-22 067/89 z 29. 12. 1989 o daňovom posudzovaní cestovných náhrad znalcov za znalecké posudky o cene stavieb, pozemkov, trvalých porastov a úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov, reg. v čiastke 40/1989 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/1-18 039/1989, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky č. 152/16 309/1989 a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 71/1 644/1989 o vymedzení oprávnení finančných správ a národných výborov na povoľovanie úľav na poľnohospodárskej dani a penále, reg. v čiastke 36/1989 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/1-18 795/89, Ministerstva financií, cien a miezd ČSR č. 152/23 286/89 a Ministerstva financií, cien a miezd SSR č. 72/2 220/89 o vymedzení oprávnení finančných správ a národných výborov na povoľovanie úľav na odvode zo zisku, dôchodkovej dani a penále, reg. v čiastke 40/1989 Zb.

§ 43Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.
Príloha zákona č. 286/1992 Zb.
Príloha zákona č. 286/1992 Zb.
Zatriedenie hmotného majetku a nehmotného majetku do odpisových skupín podľa predpokladanej doby odpisovania
Prevziať prílohu - Príloha 01
POLOŽKY ODPISOVÁ SKUPINA
(1) Budovy a haly (Trieda 1)1)z toho; 5
budovy a haly z dreva a ľahkých látok 4
(2) Stavby (Trieda 2) z toho: 5
a) veže, stožiare a komíny (odbor 813) 4
b) zvršok železničných a ďalších koľajových dráh (odbor 824 2) 4
c) diaľkové a prípojné rúrové vedenia (odbor 827) 4
d) skrývkové a uhoľné koľaje pevné na povrchových baniach 4
e) stavebné objekty na povrchových baniach v oblasti banského poľa (odbory 801, 802, 811 a 812) 4
(3) Energetické hnacie stroje a zariadenia (Trieda 3) z toho: 4
a) stroje a zariadenia prenosné a pojazdné 3
b) elektrochemické zdroje prúdu (odbor 346) 2
(4) Pracovné stroje a zariadenia (Trieda 4) z toho: 2
a) ručné mechanizované náradie (odbor 414) 1
b) stroje na pestovanie, hnojenie a ochranu rastlín (odbor 536 3) 1
c) ťažné zariadenia hlbinných baní (odbor 493) 3
d) kolesová rýpadlá a zakladače (odbor 495) 3
e) stroje a zariadenia pre prípravu vysokopecnej vsádzky a pre výrobu surového železa (odbor 498) 3
f) stroje a zariadenia koksární (odbor 499) 3
g) stroje a zariadenia oceliarní (odbor 501) 3
h) valcovanie zariadenia (odbor 502) 3
ch) stabilné zásobníky na plyny (plynojemy) s premenlivým obsahom (v rámci odboru 506) 3
i) stroje a zariadenia na spracovanie plynných palív (v rámci odboru 507) 3
j) stroje a zariadenia na výrobu a spracovanie celulózy, papiera a lepenky (odbor 508) 3
k) palivové priemyselné pece bez keramických a sklárskych (odbor 434) 3
(5) Prístroje a osobitné technické zariadenia (Trieda 5) z toho: 2
a) návestné a zabezpečovacie zariadenia (odbor 404) 3
b) stroje na spracovanie dát (odbor 403) 1
c) reprografické zariadenia (odbor 401) 1
(6) Dopravné prostriedky (Trieda 6) z toho: 3
a) osobné a dodávkové automobily (odbor 444) 1
b) nákladné automobily a ich účelové modofikácie, prívesy a návesy (odbor 445 a 446) 2
c) autobusy (odbor 447) 1
d) motorové jednostopové vozidlá, ich úžitkové modifikácie a návesy (odbor 451) 2
e) dopravné vozíky (odbor 475) 2
f) kolesové a pásové traktory (odbor 531) 2
g) drobné dopravné prostriedky (odbor 543) 2
h) koľajové banské a malodráhové vozíky (odbor 459 6) 1
ch) lietadlá (odbor 465) 2
i) letecká technika (odbor 466) 2
j) stavebné žeriavy (odbor 468 2) 2
k) transparentné zariadenia na prepravu kusových materiálov (odbor 476) 2
(7) Inventár (Trieda 7) 2
(8) Pestovateľské celky trvalých porastov (Trieda 9) 3
(9) Zvieratá z toho: 2
a) plemenné a dostihové kone (odbor 0342, odbor 034 34) 3
b) ťažné zvieratá (odbor 034 32, odbor 031 332) 3
c) základné stádo ošípaných (odbor 032) 1
d) hydina - kŕdel (odbor 041 33) 1
(10) Nehmotný majetok z toho: 2
počítačové programy a znalosti, prípadne skúsenosti podobnej povahy 1
patenty 3
(11) Opravné položky k odplatne obstaranému majetku17) 3
(12) Otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technické rekultivácie, pokiaľ nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny je zahrnutý, dočasné stavby2) a banské diela sa odpisujú rovnomerne. Ročný odpis sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.
(13) Banské diela prevádzkované pred 1. januárom 1993 možno odpisovať ako celý súbor jednotnmou sadzbou vo výške 4 % zo vstupnej ceny súboru.
(14) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť podľa odsekov 1 až 12, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 3.
(15) Súbor predmetov (§ 26) sa musí evidovať na jednej karte a zaradiť do príslušnej odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.

Poznámky pod čiarou

1)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií.
Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách.
3)
Zákon č. 480/1992 Zb. o hmotnom zabezpečení vojakov a žiakov škôl ozbrojených síl a ich zodpovednosti za škodu.
§ 15 a diel VIII zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
Zákon Českej národnej rady č. 186/1992 Zb. o služobnom pomere príslušníkov polície Českej republiky.
4)
Zákon č. 18/1992 Zb. o civilnej službe.
5)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
5a)
6)
§ 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
7)
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
8)
Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch.
Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
9)
10)
11)
Zákon ČNR č. 202/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách.
Zákon SNR č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zákona SNR č. 68/1992 Zb.
11a)
Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 297/1992 Zb.
12)
Podľa údajov vyhlasovaných orgánmi štatistiky.
12a)
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 22/1992 Zb. o Štátnej banke česko-slovenskej.
14)
Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch.
14a)
15)
Zákon č. 92/1991 Zb.
Zákon ČNR č. 171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky.
Zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
16)
Napr. zákon SNR č. 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 128/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky a zákon ČNR č. 388/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Českej republiky.
17)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Smernice k účtovej osnove a Zásady jednoduchého účtovníctva vyhlasované v Zbierke zákonov.
18)
Napr. zákon č. 119/1992 Zb.
19)
Napr. zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, zákon ČNR č. 550/1991 Zb. o všeobecnom zdravotnom poistení.
20)
Napr. zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch, zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 218/1992 Zb.
21)
Napr. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej republiky č. 242/1991 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení zriaďovaných okresnými úradmi a obcami, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 19/1975 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení, zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona ČNR č. 548/1991 Zb., zákona SNR č. 196/1990 Zb. a zákona SNR č. 419/1991 Zb.
22)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Limity stravného pri zahraničných pracovných cestách vyhlasované v Zbierke zákonov.
23)
Zákon ČNR č. 133/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
24)
Nariadenie vlády ČSFR č. 284/1992 Zb. o opatreniach hospodárskej mobilizácie.
24a)
Napr. zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
24b)
Napr. zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 309/1991 Zb.
Zákon ČNR č. 389/1991 Zb. o štátnej správe ovzdušia a poplatkoch za jeho znečisťovanie.
26)
Nariadenie vlády ČSSR č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a predpisy ho vykonávajúce.
28)
Zákon č. 35/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.
29)
30)
§ 1 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
31)
§ 21 zákona č. 1/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
Smernice k štátnym štatistickým výkazom za úsek Práce a mzdy vydané Federálnym štatistickým úradom.
33)
Zákon č. 528/1990 Zb. devízový zákon v znení neskorších predpisov.
33a)
§ 2 zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.
34)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 586/1990 Zb. v znení vyhlášky č. 345/1991 Zb.
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
35)
Oznámenie k postupu pri oceňovaní, účtovaní a odpisovaní vecí, ktoré získajú právnické alebo fyzické osoby pri ich prevode z vlastníctva štátu, publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 9/1991.
1)
Pre zaradenie hmotného majetku do tried, príp. odborov sa postupuje podľa vyhlášky Federálneho štatistického úradu č. 95/1976 Zb. o jednotnom triedení základných prostriedkov v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a predpisov ho vykonávajúcich.