Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva

Tento zákon upravuje zdaňovanie piva spotrebnou daňou (ďalej len „daň“).

Pivo sa podľa tohto zákona zdaňuje jednorazovo.

Pivom sa na účely tohto zákona rozumie alkoholický nápoj s obsahom viac ako 0,6 hmotnostných jednotiek alkoholu, ktorý sa vyrába z mladiny liehovým kvasením.¹) Mladina je cukornatý medziprodukt pri výrobe piva, ktorý obsahuje extraktívne látky z jačmenného sladu a chmeľu. Slad sa môže nahrádzať škrobnatými a cukornatými surovinami.

Vyskladnenie sa rozumie predaj alebo iné fyzické vydanie piva v uzatvorených obaloch, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva alebo prevodu správy.

Vyskladnením je aj výčap piva, ktorým sa rozumie predaj alebo iné fyzické vydanie piva v otvorených nádobách na priamu spotrebu, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva.

Predmetom dane je pivo vyrobené v tuzemsku alebo dovezené do tuzemska.

Dani nepodlieha pivo, ktoré sa daňou podľa tohto zákona už raz zdanilo, ak sa pri ňom neuplatnilo vrátanie dane podľa § 11.

Pivo z dovozu podlieha dani aj v prípade oslobodenia od cla.

Základom dane je množstvo piva, pri ktorom vznikla daňová povinnosť, vyjadrené v hektolitroch.

Sadzba dane sa určuje výhradne podľa názvu trhového druhu piva alebo podľa percentuálneho obsahu extraktu v pôvodnej mladine (ďalej len „stupňovitosť") takto:

Ak na etikete alebo priamo na obale nie sú uvedené trhové druhy piva¹) ani stupňovitosť pôvodnej mladiny,¹) výrobok sa zdaní sadzbou ustanovenou pre pivo viac ako 13,7 % pôvodnej stupňovitosti.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane určenej podľa § 6.

Platiteľ je povinný vypočítať si sám daň z vyskladneného piva. Daň z dovezeného piva vypočíta správca dane.

Daňová povinnosť vzniká

Daňová povinnosť pre platiteľov podľa § 4 písm. c) vzniká dňom nadobudnutia, dňom predaja alebo zistenia piva, a to tým dňom, ktorý nastal skôr.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyskladnenia piva právnickým osobám a fyzickým osobám, na ktoré prešlo vlastnícke právo, prípadne prevod správy na základe osobitných predpisov.⁷)

Daňová povinnosť pri predaji podniku vzniká kupujúcemu dňom nadobudnutia vlastníctva alebo prevodu správy piva, ktoré je súčasťou jeho obchodného majetku.⁸) Daňová povinnosť nevznikne, ak sa kupujúci zaregistruje ako platiteľ, a to pred dňom nadobudnutia vlastníctva alebo prevodu správy.

Správcovi dane vzniká daňová povinnosť dňom uvedenia nezdaneného piva do obehu.⁹)

Pri tuzemskej výrobe je platiteľ povinný najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni vyskladnenia piva vyhotoviť daňový doklad.

Daňový doklad musí obsahovať

Pri výčape piva podľa § 8 ods. 1 písm. a) a c) je povinný platiteľ viesť evidenciu, ktorá plní funkciu daňového dokladu a musí obsahovať údaje uvedené v odseku 2 písm. d), e) a f).

Správca dane uzná na účely správneho zatriedenia piva do číselného kódu podľa odseku 2 písm. d) záväznú informáciu o sadzobnom zatriedení piva colnými orgánmi.

Daňovým dokladom pri dovoze piva a dokladom preukazujúcim uskutočnenie vývozu piva je písomné colné vyhlásenie.¹⁰) Platiteľ je povinný na tomto doklade uviesť číselné kódy podpoložiek tovaru harmonizovaného systému vrátane doplnkových kódov ustanovených osobitným predpisom.⁴) Vývozom na účely tohto zákona sa rozumie prepustenie piva do režimu vývozu, ak je jeho prechod cez štátnu hranicu potvrdený pohraničným colným úradom v odseku C písomného colného vyhlásenia.

Platiteľ je povinný prepravu nezdaneného piva najneskôr v deň začatia prepravy písomne oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu, a to v súlade s ustanovením odseku 2 písm. d), e) a f). Odberateľ je povinný prevzatie nezdaneného piva oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu, ktorý stav preverí a písomne do 30 dní potvrdí daňovému úradu v mieste vyskladnenia.

Platiteľ a právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa § 8 ods. 1 písm. e) a f), je povinná najneskôr nasledujúci pracovný deň vyhotoviť daňový doklad podľa odseku 2, kde namiesto údajov o odberateľovi uvedie slovo „škoda“ a namiesto dátumu vyskladnenia dátum vzniku daňovej povinnosti.

Pri vyskladnení piva oslobodeného od dane musí byť na doklade vyhotovenom podľa odseku 2 uvedené, že ide o vyskladnenie bez dane vykonané v súlade s § 10 písm. a) až e).

Platiteľ je povinný okrem uvedených dokladov mať doklady preukazujúce uplatnené nároky na vrátenie dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) až f).

Platiteľ je povinný uchovávať všetky daňové doklady rozhodujúce na určenie dane a doklady preukazujúce uplatnenie nároku na vrátenie dane počas piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť alebo nárok na vrátenie dane.

Od dane je oslobodené pivo

Od dane je oslobodené pivo vyvážané priamo výrobcom bez prostredníctva nepriameho zástupcu,^12a) ak výrobca uzatvoril kúpnu zmluvu so zahraničným odberateľom, vyhotovil pre neho faktúru a pri deklarovaní vývozu na písomnom colnom vyhlásení je ako odosielateľ, deklarant a osoba potvrdzujúca colné vyhlásenie uvedený výrobca piva.

Registrovaný platiteľ má nárok na vrátenie dane v prípade

Nárok na vrátenie podľa odseku 1 si platiteľ môže uplatniť pri pive vyskladnenom v tuzemsku v daňovom priznaní za mesiac, v ktorom vznikol nárok na vrátenie, najneskôr však do dňa premlčania dane. Platiteľ nemá nárok na vrátenie dane, keď tento nárok nevie doložiť daňovým dokladom podľa § 9 ods. 5, prípadne dobropisom.

Platiteľ si môže uplatniť nárok na vrátenie dane podľa odseku 1 iba na príslušnom daňovom úrade.

Platiteľ má nárok na vrátenie iba zaplatenej dane do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom nárok na vrátenie dane vznikol na základe predloženého dokladu potvrdzujúceho jej zaplatenie.

Platiteľ má nárok na vrátenie zaplatenej dane len do výšky dane vypočítanej podľa sadzby dane platnej v deň vzniku daňovej povinnosti.

Platiteľ, ktorému vznikla daňová povinnosť alebo nárok na vrátenie dane, je povinný predložiť daňové priznanie správcovi dane.

Platiteľ predkladá daňové priznanie mesačne, a to najneskôr do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť alebo vznikol nárok na vrátenie dane. Platiteľ je povinný predložiť daňové priznanie aj v prípade, keď mu nevznikla daňová povinnosť alebo nárok na vrátenie dane.

Pri dovoze alebo vývoze piva platiteľ predkladá daňové priznanie miestne príslušnému daňovému úradu.

Ak platiteľ zistí, že daňové priznanie, ktoré predložil, je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac.

Daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Pri dovoze piva je daň splatná podľa osobitného predpisu.¹⁵)

Splatnosť nároku na vrátenie dane je do desiatich dní po lehote na predloženie daňového priznania alebo do desiatich dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania, ak platiteľ nepredložil včas daňové priznanie.

Platiteľ je povinný sa registrovať na miestne príslušnom daňovom úrade najneskôr do vzniku prvej daňovej povinnosti alebo do vzniku prvého nároku na vrátenie dane.

Platiteľ môže požiadať o zrušenie registrácie najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa registrácie, ak mu v tomto období nevznikla daňová povinnosť alebo nárok na vrátenie dane.

Správca dane určí z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a skutočnou daňovou povinnosťou zvýšenie dane vo výške 100 % z nedoplatku dane, ak tento rozdiel zistí príslušný správca dane a vo výške 20 %, ak ho zistí platiteľ sám a opravu dane vykoná v daňovom priznaní za najbližšie zdaňovacie obdobie spôsobom uvedeným v § 12 ods. 4 písm. a).

Ak daň nebola zaplatená včas a v správnej výške, je platiteľ povinný dodatočne zaplatiť nedoplatok dane a penále vo výške 0,1 % z nedoplatku dane za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane.

Z rozdielu medzi uplatneným a skutočným nárokom na vrátenie dane správca dane uloží pokutu vo výške 100 %, ak uplatnený nárok je vyšší ako nárok zistený správcom dane, a 20 %, ak ho zistil platiteľ sám a opravu nároku vykonal v daňovom priznaní za najbližšie zdaňovacie obdobie spôsobom uvedeným v § 12 ods. 4 písm. a).

Ak platiteľ nepredloží daňové priznanie včas, správca dane mu uloží pokutu až do výšky 100 000 Sk, najmenej však 5 000 Sk.

Ak platiteľ nesplní riadne a včas povinnosť registrácie podľa § 14, správca dane mu uloží pokutu až do výšky 500 000 Sk, najmenej však do výšky 5 000 Sk.

Platiteľovi, ktorý pred prepravou nezdaneného piva nepostupoval podľa § 9 ods. 6, uloží správca dane pokutu vo výške dvojnásobku dane pripadajúcej na množstvo prepravovaného piva.

Zvýšenie dane, penále a pokuty sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia daňového úradu.

Správcom dane pri tuzemskej výrobe piva je príslušný daňový úrad, pri dovoze piva colný úrad.

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty na uplatnenie práv.

Zrušujú sa § 31 až 33 zákona č. 213/1992 Zb. o spotrebných daniach v znení zákona č. 595/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., ako aj prvá časť a tretia časť zákona, ak sa týkajú zdaňovania piva spotrebnou daňou.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.