Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Zdaniteľným plnením je

Zdaniteľným plnením podľa odseku 1 je

Zdaniteľným plnením nie je

Osobou podliehajúcou dani je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uskutočňuje zdaniteľné plnenie podľa odsekov 1 a 2.

Na účely tohto zákona sa rozumie

Osobou, ktorá je povinná platiť daň platiteľovi, je fyzická osoba alebo právnická osoba, od ktorej platiteľ požaduje odplatu za zdaniteľné plnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej sa má prepustiť tovar do navrhovaného colného režimu,⁶) ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri príležitostnej autobusovej preprave je povinný zaplatiť daň zahraničný dopravca, ak medzinárodná dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

Platiteľom je osoba podliehajúca dani, ktorá je registrovaná ako platiteľ. Žiadosť o registráciu je povinná podať osoba podliehajúca dani, ktorá za najbližšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace dosiahne obrat 750 000 Sk, a to najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne tento obrat. Žiadosť o registráciu sa podáva na osobitnom tlačive vydanom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Osoba podliehajúca dani je platiteľom odo dňa registrácie. O registrácii platiteľa vydá daňový úrad osvedčenie o registrácii.

Osoby podliehajúce dani, ktorých obrat nedosiahne sumu uvedenú v odseku 1, ak ide o osoby, ktoré na základe zmluvy o združení⁷) alebo inej obdobnej zmluvy (ďalej len „zmluva o združení“) vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne, a ak celkový obrat všetkých týchto osôb dosiahne sumu uvedenú v odseku 1, pričom do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a ich spoločný obrat, sú povinné podať jednotlivo žiadosť o registráciu v lehote a na tlačive podľa odseku 1. Platiteľmi sú odo dňa registrácie. Ak osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom, je povinná podať žiadosť o registráciu na tlačive podľa odseku 1 najneskôr do piatich dní odo dňa uzavretia zmluvy. Osoby podliehajúce dani, ktoré žiadajú o registráciu podľa tohto odseku, sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení.

Platiteľom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla majetok podľa osobitného predpisu,⁸) a to odo dňa nadobudnutia majetku. Platiteľom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla podnik alebo jeho časť od platiteľa podľa osobitného predpisu,^8a) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom je aj obchodná spoločnosť alebo družstvo, ktoré je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stal právnym nástupcom. Skutočnosť, na základe ktorej sa právnická osoba alebo fyzická osoba stala platiteľom, je platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. O registrácii platiteľa vydá daňový úrad osvedčenie o registrácii.

Platiteľmi môžu byť aj osoby podliehajúce dani, ktorým nevznikla povinnosť registrácie podľa odsekov 1 až 3, ak daňový úrad uzná oprávnenosť žiadosti o registráciu a vydá osvedčenie o registrácii; tieto osoby sú platiteľmi dňom uvedeným v osvedčení o registrácii.

Platiteľ podľa odsekov 1 až 4 je oprávnený uplatniť nárok na odpočet dane zaúčtovanej a zaplatenej pri nadobudnutom majetku, a to vo výške, ktorá sa vypočíta zo zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa osobitného predpisu⁹) ku dňu, keď sa stal platiteľom, a z ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu¹⁰) ku dňu, keď sa stal platiteľom. Odpočet dane môže uplatniť iba pri majetku nadobudnutom najneskôr dvanásť mesiacov pred dňom, keď sa stal platiteľom. Podmienkou na uplatnenie odpočtu dane sú doklady vyhotovené platiteľom s údajmi o zaplatenej dani. Na účely odpočtu dane podľa tohto odseku sa uznávajú aj doklady vyhotovené platiteľmi, ktoré obsahujú cenu vrátane dane. Nárok sa uplatní v prvom zdaňovacom období určenom podľa § 40. Platiteľ nemôže uplatniť odpočet dane pri nadobudnutom osobnom automobile s výnimkou osobného automobilu obstaraného za účelom ďalšieho predaja, a to aj formou zmluvy o kúpe prenajatej veci.

Platiteľ, ktorý v prvom zdaňovacom období uplatňuje odpočet dane spôsobom uvedeným v § 21 ods. 1 a 2, má nárok na pomernú časť odpočtu dane určeného podľa odseku 5. Pomerná časť odpočtu dane sa vypočíta ako súčin koeficientu vypočítaného podľa § 21 ods. 2 za prvé zdaňovacie obdobie a nároku na odpočet dane podľa odseku 5.

Predmetom dane sú

Predmetom dane nie sú

Miestom zdaniteľného plnenia je pri dodaní tovaru miesto, kde

Miestom zdaniteľného plnenia pri dodaní stavby a pri prevode a prechode nehnuteľnosti je miesto, kde sa stavba alebo nehnuteľnosť nachádza.

Miestom zdaniteľného plnenia pri poskytovaní služby je miesto, kde

Pri reklamných, poradenských, právnych, účtovných, audítorských, bankových, finančných alebo poisťovacích službách, pri prevode alebo postúpení práv k patentom, licenciám, ochranným známkam a podobným priemyselným právam, pri prenájme hnuteľného hmotného majetku s výnimkou prenájmu dopravných prostriedkov, ak sú tieto služby poskytnuté zákazníkovi pre jeho podnik založený v zahraničí, je miestom zdaniteľného plnenia miesto, kde má zákazník založený podnik, pre ktorý sa služby poskytujú.

Určenie miesta zdaniteľného plnenia podľa odseku 4 sa vzťahuje aj na sprostredkovanie služieb uvedených v odseku 4, ako aj na záväzky zdržania sa vykonávania služieb uvedených v odseku 4.

Základom dane je každá odplata¹²) za zdaniteľné plnenie, ktorá je alebo má byť platená príjemcom plnenia alebo inou osobou, a to úplne alebo čiastočne v peniazoch alebo v naturáliách (ďalej len „cena“), znížená o daň na výstupe prislúchajúcu k zdaniteľnému plneniu. Základ dane zahŕňa aj súvisiace náklady (výdavky) platiteľa, ako napríklad províziu, náklady na balenie, náklady na dopravu a náklady poistenia účtované platiteľom príjemcovi plnenia alebo inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným plnením a za ktoré platiteľ požaduje úhradu. Ak sa poskytuje k cene plnenia dotácia alebo príspevok, platiteľ, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie, zvýši základ dane o poskytovanú dotáciu alebo príspevok.

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú náklady (výdavky) platené v mene a na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje (ďalej len „prechodné položky“).

Ak cena zdaniteľného plnenia nie je dohodnutá alebo určená osobitným predpisom, základom dane je obvyklá cena bez dane, a to aj v prípade uskutočnenia bezodplatného zdaniteľného plnenia alebo zdaniteľného plnenia na osobnú spotrebu platiteľa.

Ak sa uskutoční zdaniteľné plnenie osobe, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi podľa § 9, bezodplatne alebo cena je nižšia ako obvyklá cena, základom dane je obvyklá cena bez dane.

Ak zdaniteľné plnenie podlieha spotrebnej dani,¹⁴) základ dane zahŕňa aj túto daň.

Ak platiteľ poskytne zľavu z ceny za zdaniteľné plnenie, základ dane sa zníži o sumu tejto zľavy.

Základom dane pri zdaniteľných plneniach podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci¹⁵) sú celkové sumy jednotlivých splátok bez dane dohodnuté v zmluve o kúpe prenajatej veci s výnimkou, ak predmetom takejto zmluvy je osobný automobil. Ak je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci osobný automobil, základ dane sa rozdelí osobitne na časť vzťahujúcu sa na vstupnú cenu osobného automobilu a časť vzťahujúcu sa na prirážku, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky.

Ak platiteľ zníži alebo zvýši cenu zdaniteľného plnenia (§ 18), základom dane je rozdiel medzi pôvodnou cenou a cenou po znížení alebo zvýšení.

Základom dane pri predaji tovaru, stavby alebo nehnuteľnosti na dražbe je vydražená cena, ktorá sa považuje za cenu vrátane dane.

Platiteľ, ktorý dodáva tovar súčasne s jeho montážou alebo inštaláciou, je povinný rozdeliť základ dane osobitne pre tovar a osobitne pre službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Základom dane pri tovare je najmenej obvyklá cena bez dane.

Základom dane pri technologickom zariadení stavby^15a) alebo nehnuteľnosti a pri tovare, ktorý sa pevne zabudováva ako súčasť stavby [§ 2 ods. 5 písm. c)] alebo nehnuteľnosti a je uvedený v prílohe č. 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je najmenej obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady.¹⁰)

Ak ide o predaj podniku alebo jeho časti³¹) osobe, ktorá nie je platiteľom, základ dane sa určí osobitne pre jednotlivé zdaniteľné plnenia (§ 2 ods. 1), pričom základom dane je najmenej hodnota zistená podľa osobitného predpisu.^15b)

Základom dane pri predaji zlata v zliatkoch alebo minciach, ktoré predáva národná banka za vyššiu cenu, ako bola cena nákupu, je rozdiel medzi cenou nákupu a cenou predaja bez dane. Ak nemožno cenu nákupu zistiť, základom dane je rozdiel medzi svetovou trhovou cenou zlata a cenou predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia ako cena nákupu, základom dane je nula.

Základom dane pri predaji platných bankoviek a mincí, ktoré sa na zberateľské účely predávajú za vyššiu cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za vyššiu cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou bankou, je rozdiel medzi ich nominálnou hodnotou a cenou predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia, ako je ich nominálna hodnota, alebo je nižšia, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou bankou, základom dane je nula.

Základom dane pri predaji platných slovenských poštových cenín a kolkov, ktorých cena predaja je vyššia, ako je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, je rozdiel medzi nominálnou hodnotou alebo cenou podľa poštového sadzobníka a cenou predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia, ako je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, základom dane je nula. Pri predaji cenín, ktorých platnosť bola ukončená, je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň.

Pri uskutočnení zdaniteľného plnenia pri zabezpečovacom prevode práva,^26a) ak dlžník nesplní svoj záväzok, je základom dane suma zabezpečeného záväzku, ktorá sa považuje za cenu vrátane dane.

Pri poskytovaní stravovania¹⁶) sa do základu dane nezahŕňa výdavok (náklad) podľa osobitného predpisu.¹⁷)

Ak sú pri poskytovaní ubytovacích služieb v cene zdaniteľného plnenia zahrnuté aj iné služby, je platiteľ povinný rozdeliť základ dane osobitne pre jednotlivé služby, ak pre ne platia rôzne sadzby dane.

Osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, na účely tohto zákona sú

Osobami, ktoré majú osobitný vzťah k fyzickým osobám uvedeným v odseku 1 písm. d) sú

Osoby, ktoré majú kontrolu nad platiteľom podľa odseku 1 písm. c), sú na účely tohto zákona osoby, ktoré vlastnia viac ako 50 % majetkových účastí platiteľa.

Hlavným akcionárom na účely tohto zákona je osoba, ktorá vlastní viac ako 10 % majetkových účastí.

Základná sadzba dane je 23 % s výnimkou podľa odsekov 2 až 5.

Pri tovare a službách uvedených v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 10 %.

Sadzba dane pri dodaní stavby zatriedenej podľa osobitného predpisu²²) do príslušného odboru a pri poskytovaní stavebných prác zatriedených do číselných kódov 45.1 až 45.4 klasifikácie produkcie²⁴) je 10 % vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudovávajú ako súčasť stavby [§ 2 ods. 5 písm. c)] alebo nehnuteľnosti s výnimkou technologického zariadenia stavby^15a) alebo nehnuteľnosti a s výnimkou tovarov uvedených v prílohe č. 2.

Sadzba dane pri prevode a prechode nehnuteľnosti alebo jej časti a pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti je 10 %.

Pri prenájme a požičiavaní osobných automobilov, pri ktorých nemožno uplatniť nárok na odpočet dane podľa § 20 ods. 5, je sadzba dane 10 %.

Pri zdaniteľných plneniach podľa zmlúv o kúpe prenajatej veci¹⁵) sa uplatní sadzba dane, ktorá sa vzťahuje na predmet tejto zmluvy s výnimkou, ak predmetom takejto zmluvy je osobný automobil. Ak je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci osobný automobil, uplatní sa na jeho vstupnú cenu sadzba dane 23 % a na prirážku, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky, sadzba dane 10 %.

Ak je predmetom zdaniteľného plnenia tovar ako súbor vecí, pričom jednotlivé veci, ktoré ho tvoria, majú rôzne sadzby dane, použije sa sadzba dane určená na vec, ktorá tovaru určuje podstatný charakter.

Daňový úrad uzná na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa príloh č. 1 a 2 tohto zákona záväznú informáciu o sadzobnom zatriedení tovaru colnými orgánmi²³) a na účely správneho zatriedenia služieb do číselného kódu podľa prílohy č. 1 tohto zákona zatriedenie služieb do klasifikácie produkcie²⁴) Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Daň je povinný vypočítať platiteľ.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane, ak je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň.

Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena vrátane dane vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane, ak sa daň vypočítava z ceny vrátane dane.

Pri predaji tovaru, stavby alebo nehnuteľnosti na dražbe sa daň vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je vydražená cena vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane.

Ak sa odplata za zdaniteľné plnenie uskutočňuje peňažnými prostriedkami v cudzej mene,²⁵) prepočítajú sa na slovenskú menu kurzom vyhláseným v kurzovom lístku národnej banky, platným v deň vzniku daňovej povinnosti.

Vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na desaťhaliere do 0,05 Sk smerom nadol a od 0,05 Sk vrátane smerom nahor.

Základom dane pri predaji použitého tovaru v nezmenenom stave je rozdiel medzi cenou predaja a cenou nákupu.

Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je základ dane podľa odseku 1 vynásobený príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane.

Platiteľ, ktorý predáva použitý tovar v nezmenenom stave a postupuje pri určení základu dane a výpočte dane podľa odsekov 1 a 2, nemá nárok na odpočet dane.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 môže použiť platiteľ, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti uskutočňuje len nákup a predaj použitého tovaru v nezmenenom stave.

Ak platiteľ predáva použitý tovar v nezmenenom stave a súčasne uskutočňuje iné zdaniteľné plnenia, rozhodne o určení základu dane, výpočte dane a o nároku na odpočet dane podľa odsekov 1 až 3 daňový úrad na základe žiadosti platiteľa.

Zdaniteľné plnenie je uskutočnené

Zdaniteľné plnenie uskutočňované prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze a v prípadoch, keď sa úhrada za zdaniteľné plnenie uskutočňuje platobnými kartami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze, je uskutočnené dňom, keď platiteľ vyberie peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom zistí výšku obratu.

Ak sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje formou čiastkového alebo opakovaného zdaniteľného plnenia podľa zmluvy o dielo,²⁷) nájomnej zmluvy,²⁸) zmluvy o kúpe prenajatej veci¹⁵) alebo obdobnej zmluvy, je každé čiastkové alebo opakované zdaniteľné plnenie samostatným zdaniteľným plnením.

Čiastkovým zdaniteľným plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie, ktoré sa podľa zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy uskutočňuje v dohodnutom rozsahu a v dohodnutých lehotách, a nejde pritom o celkové zdaniteľné plnenie, na ktoré je uzavretá zmluva. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom prevzatia alebo poskytnutia čiastkového zdaniteľného plnenia alebo dňom jeho zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

Opakovaným zdaniteľným plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie, ktoré sa uskutočňuje podľa zmluvy v dohodnutých lehotách, pričom podľa tejto zmluvy ide o plnenie rovnakého druhu tovaru alebo služby. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené najneskôr posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom má byť zaplatené opakované zdaniteľné plnenie.

Ak platiteľ obstará vo svojom mene na účet inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby^28a) službu poskytnutú inou osobou podliehajúcou dani, platí, že tento platiteľ obstaranú službu prijal a sám poskytol a že súčasťou tejto služby je aj jeho služba obstarania, ktorej prislúcha sadzba dane podľa obstaranej služby alebo oslobodenie od dane podľa obstaranej služby. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom vyhotovenia dokladu, ktorým platiteľ požaduje odplatu od inej osoby, alebo dňom jej úhrady, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak platiteľ obstará vo svojom mene na účet inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby službu oslobodenú od dane podľa § 26. Pri obstaraní služby oslobodenej od dane podľa § 26 platiteľ konajúci vo svojom mene na účet inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby uplatňuje daň len k službe obstarania, pri ktorej je základom dane suma prevyšujúca cenu obstaranej služby. Služba obstarania podlieha základnej sadzbe dane.

Ak platiteľ prijal službu vo svojom mene a na svoj účet od osoby podliehajúcej dani a ďalej za túto službu alebo jej časť požaduje odplatu od inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, platí, že túto službu prijal a sám poskytol. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom vyhotovenia dokladu, ktorým platiteľ požaduje odplatu za službu od inej osoby, alebo dňom jej úhrady, a to tým dňom, ktorý nastane skôr. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na prípady, ak má platiteľ prijatú službu zahrnúť do základu dane podľa § 7 ods. 1.

Daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Daňová povinnosť vzniká správcovi dane uvedením nezdaneného tovaru do obehu.²⁹) Pri uvedení nezdaneného tovaru do obehu vyhotoví správca dane kupujúcemu doklad, ktorý je na účely tohto zákona považovaný za daňový doklad.

Daňová povinnosť podľa odseku 2 nevzniká správcovi dane, ak daruje nezdanený tovar na humanitárne a dobročinné účely subjektom, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi dani.

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa daňový doklad, a to najskôr v deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia a najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Platiteľ nie je povinný vyhotoviť daňový doklad za zdaniteľné plnenie oslobodené od dane podľa § 26.

Daňový doklad musí obsahovať

Za správnosť údajov v daňovom doklade zodpovedá platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie.

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, prípadne zdaniteľné plnenie oslobodené od dane, musí sa v daňovom doklade uviesť výška ceny bez dane a výška dane celkom oddelene podľa ustanovených sadzieb dane, prípadne výška ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane. Daň sa zaokrúhľuje pre jednotlivé sadzby dane. Ustanovenie tohto odseku sa nepoužije na zdaniteľné plnenia podľa § 13 ods. 6.

Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, vyhotoví daňový doklad alebo uplatní k cene daň, je povinná oznámiť a zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom tak konala.

Daňovým dokladom môže byť aj

Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenie a úhradu v hotovosti eviduje podľa osobitného predpisu,¹³) doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou sa považuje za daňový doklad, ak obsahuje tieto údaje

Platiteľ, ktorý postupuje pri určení základu dane a výpočte dane podľa § 12, musí v zjednodušenom daňovom doklade okrem údajov v odseku 1 uviesť aj výšku dane.

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, prípadne zdaniteľné plnenie oslobodené od dane, musí sa v zjednodušenom daňovom doklade uviesť výška ceny vrátane dane a sadzba dane oddelene podľa ustanovených sadzieb dane, prípadne výška ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane.

Za správnosť údajov podľa odseku 1 zodpovedá platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie. Za vypočítanú výšku dane na účely uplatnenia odpočtu dane na základe zjednodušeného daňového dokladu zodpovedá platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Daň sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 a uvedie sa na zjednodušený daňový doklad spolu s údajmi podľa § 15 ods. 2 písm. b).

Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, vyhotoví zjednodušený daňový doklad alebo uplatní k cene daň, je povinná oznámiť a zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom tak konala.

Zjednodušeným daňovým dokladom pri preprave osôb je platiteľom vydaný cestovný lístok, ktorý obsahuje obchodné meno prepravcu.

Platiteľ je povinný vyhotoviť doklad o použití v prípade, ak uskutoční

Doklad o použití musí obsahovať

Platiteľ môže opraviť základ dane

Platiteľ je povinný opraviť základ dane pri zvýšení ceny zdaniteľného plnenia na základe zmeny kvalitatívnych, dodacích alebo iných podmienok dohodnutých pri zdaniteľnom plnení.

Rozdiel pôvodného a opraveného základu dane sa považuje za samostatné zdaniteľné plnenie, ktoré podlieha dani v zdaňovacom období, v ktorom sa opravil základ dane podľa odseku 1 alebo 2.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú iba na platiteľa, ktorý bol platiteľom v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, vykoná opravu základu dane podľa § 18 alebo opravu sadzby dane, vyhotoví pre platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, daňový dobropis alebo daňový ťarchopis, a to najneskôr do 15 dní po vykonaní opravy.

Daňovým dobropisom je daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane

Daňovým ťarchopisom je daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane

Ak pri pôvodnom zdaniteľnom plnení vyhotovil platiteľ daňový doklad, musí daňový dobropis alebo daňový ťarchopis obsahovať poradové číslo pôvodného daňového dokladu, ďalej údaje ustanovené v § 15 ods. 2 písm. a), b), c), e), f) a h) a ak ide

Ak pri pôvodnom zdaniteľnom plnení vyhotovil platiteľ zjednodušený daňový doklad, musí daňový dobropis alebo daňový ťarchopis obsahovať údaje ustanovené v § 16 ods. 1 písm. a) až e) a ak ide

Na daňový dobropis a daňový ťarchopis podľa odseku 5 sa vzťahuje § 16 ods. 4.

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak platiteľ zdaniteľné plnenie prijme na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení a zároveň aj na iný účel ako na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, má nárok na odpočet dane v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení.

Platiteľ má nárok na odpočet dane, ak

Platiteľ uplatňuje nárok na odpočet dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a) a c) a ku dňu podania daňového priznania má daň na vstupe zaúčtovanú, má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad a doklad o zaplatení dane. Ak má platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočet dane, pochybnosti o tom, či osoba, ktorá vyhotovila daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, bola platiteľom v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia, môže požiadať daňový úrad o túto informáciu.

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane, ak uskutočňuje zdaniteľné plnenia oslobodené od dane podľa § 26.

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane pri

Platiteľ, ktorý nakupuje osobné automobily za účelom ďalšieho predaja, a to aj formou zmluvy o kúpe prenajatej veci, pričom nákup a predaj osobných automobilov je podnikateľskou činnosťou platiteľa, má nárok na odpočet dane pri ich nákupe a pri nákupe tovaru tvoriaceho ich príslušenstvo vrátane montáže.

Nárok na odpočet dane podľa odseku 6 sa vzťahuje aj na nákup ojazdených osobných automobilov, ak sa ďalej predávajú a to aj formou zmluvy o kúpe prenajatej veci; v týchto prípadoch má platiteľ nárok na odpočet dane vo výške, ktorá sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena, za ktorú bol ojazdený osobný automobil nakúpený, vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli je súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane. Na tento prípad sa nevzťahuje odsek 2.

Ak platiteľ nakúpený osobný automobil podľa odsekov 6 a 7 použije na iný účel ako je uvedený v odsekoch 6 a 7, je povinný priznať a odviesť daň vo výške uplatneného odpočtu dane, a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom osobný automobil použil na iný účel.

Ak platiteľ scudzí osobný automobil, pri ktorého kúpe neuplatnil nárok na odpočet dane podľa odseku 5, daň sa neuplatňuje.

Ak platiteľ predá vratné fľaše, pri kúpe ktorých nemal nárok na odpočet dane, daň sa neuplatňuje.

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri uskutočňovaní zdaniteľných plnení s miestom zdaniteľného plnenia v zahraničí s vylúčením zdaniteľných plnení uskutočnených organizačnou zložkou platiteľa umiestnenou v zahraničí. Platiteľ má nárok na odpočet dane za podmienok a v rozsahu, v akom by mal nárok na odpočet dane, keby sa zdaniteľné plnenia uskutočnili v tuzemsku.

Platiteľ, ktorému bol odcudzený tovar, pri ktorom si uplatnil nárok na odpočet dane, je povinný odviesť daň vo výške uplatneného nároku na odpočet dane. Ak ide o odcudzený hmotný majetok, upraví odvod dane podľa zostatkovej ceny hmotného majetku podľa osobitného predpisu⁹) ku dňu zistenia odcudzenia. Platiteľ daň odvedie v tom zdaňovacom období, v ktorom zistil odcudzenie tovaru.

Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu je nárok na odpočet dane len zo zdaniteľných plnení prijatých na účely prevádzkovania podniku; nárok na odpočet dane nevzniká pri prijatých zdaniteľných plneniach súvisiacich s udržiavaním a správou podstaty a pri prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú hotovými výdavkami správcu a sú pohľadávkou proti podstate.

Platiteľ, ktorý uplatňoval odpočet dane z prirážky pri prenájme osobného automobilu na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci [odsek 5 písm. a)], je povinný odviesť daň vo výške uplatneného odpočtu dane, ak sa zmluvný vzťah neskončil kúpou osobného automobilu týmto platiteľom. Platiteľ odvedie daň v zdaňovacom období, v ktorom skončil zmluvný vzťah.

Ak platiteľ uskutočňuje v zdaňovacom období zdaniteľné plnenia, pri ktorých má nárok na odpočet dane, a zdaniteľné plnenia, pri ktorých nárok na odpočet dane nemá, vypočíta sa pomerná časť odpočtu dane vo výške, ktorá zodpovedá celkovému odpočtu dane za príslušné zdaňovacie obdobie vynásobenému koeficientom.

Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za uskutočnené zdaniteľné plnenia v príslušnom zdaňovacom období, pri ktorých je nárok na odpočet dane, a v menovateli súčet cien bez dane za všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia v príslušnom zdaňovacom období; pri prevode cenných papierov nadobudnutých na vlastný účet podľa § 29 sa z ceny, za ktorú platiteľ cenný papier previedol, započítava do menovateľa pre výpočet koeficientu len 1 %, ak platiteľ nie je bankou, pobočkou zahraničnej banky (ďalej len „banka“) alebo obchodníkom s cennými papiermi. V menovateli koeficientu sa neuvádza

Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odsekov 1 a 2 nárok na odpočet dane za kalendárny rok a prípadné rozdiely oproti súčtu nárokov na odpočet dane uplatňovaných v daňových priznaniach za jednotlivé zdaňovacie obdobia vysporiada na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Tieto rozdiely uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje platiteľ aj v prípade, že v priebehu kalendárneho roka prestane byť platiteľom, a to za obdobie od l. januára do dátumu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa stala platiteľom po 30. júni bežného roka, postupuje podľa odseku 3 až po skončení kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa stala platiteľom, a to za obdobie, odkedy sa stala platiteľom do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak tento platiteľ prestane byť platiteľom v priebehu kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa stal platiteľom, postupuje podľa odseku 3 za obdobie, v ktorom bol platiteľom.

Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, opraví základ dane podľa § 18 alebo opraví sadzbu dane, opraví aj platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, uplatnený odpočet dane. Opravu uplatneného odpočtu dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom daňový dobropis zaúčtoval alebo daňový ťarchopis zaúčtoval a daň zaplatil.

Pri zvýšení ceny zdaniteľného plnenia platiteľ nemôže opraviť uplatnený odpočet dane, ak opravu nemôže doložiť daňovým ťarchopisom a dokladom o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň je 200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou.

Na odpočet dane podľa odseku 1 sa vzťahujú § 20 a 21.

Platiteľ má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní odo dňa predloženia daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, najskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré bolo daňové priznanie predložené.

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet v lehote desiatich dní od skončenia kontroly. Ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia kontroly.

Ak platiteľ v zdaňovacom období uskutočnil vývoz tovaru, ktorý predstavuje najmenej 50 % zo všetkých uskutočnených zdaniteľných plnení v cenách bez dane, a za toto zdaňovacie obdobie predloží daňové priznanie do 15 dní po jeho skončení, má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu viažuceho sa na vývoz tovaru do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom predložil daňové priznanie. Týmto nie je dotknuté ustanovenie odseku 2.

Platiteľ má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 3 vo výške, ktorá sa určí ako súčin nadmerného odpočtu a koeficientu. Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien vyvezeného tovaru a v menovateli súčet cien bez dane za všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia, a zaokrúhli sa na štyri desatinné miesta smerom nahor.

Platiteľ, ktorému v príslušnom zdaňovacom období vznikne nadmerný odpočet v sume vyššej ako 200 000 Sk, je povinný spolu s daňovým priznaním písomne oznámiť daňovému úradu dôvody vzniku nadmerného odpočtu v príslušnom zdaňovacom období, a to, či nadmerný odpočet vznikol z dôvodu nákupu zásob, iného hmotného majetku alebo nehmotného majetku, z dôvodu vývozu tovaru alebo z dôvodu prijatia iných zdaniteľných plnení, a na požiadanie daňového úradu je platiteľ povinný predložiť kópie daňových dokladov o prijatých zdaniteľných plneniach, na ktorých daň presahuje sumu 50 000 Sk a na základe ktorých platiteľ v príslušnom zdaňovacom období uplatňuje odpočet dane.

Platiteľ je povinný viesť osobitne záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach v tuzemsku a osobitne záznamy o dovoze tovaru, v ktorých uvedie údaje rozhodujúce na určenie dane podľa jednotlivých zdaňovacích období. Tieto záznamy vedie v členení podľa jednotlivých sadzieb dane a oslobodenia od dane.

Platiteľ, ktorý nie je založený alebo zriadený za účelom podnikania, je povinný osobitne viesť záznamy podľa odseku 1 v rozsahu jeho podnikania.

Štátny fond trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve a Správa rezerv vedú osobitne záznamy podľa odseku 1 v rozsahu podľa § 2 ods. 2 písm. d) a e).

Platiteľ je povinný uschovávať všetky daňové doklady, zjednodušené daňové doklady a doklady o použití rozhodujúce pre určenie dane počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Poštové služby oslobodené od dane sú

Oslobodený od dane je aj predaj platných slovenských kolkov a poštových cenín za nominálnu hodnotu a ceny podľa poštových sadzobníkov.

Rozhlasové a televízne vysielacie služby sú oslobodené od dane, ak ich vykonávajú právnické osoby zriadené podľa osobitného predpisu,³⁵) s výnimkou vysielania reklám a sponzorovaných programov, prípadne ich častí.

Finančné služby oslobodené od dane sú

Cenou za zdaniteľné plnenie je pri

Poisťovacie služby oslobodené od dane sú činnosti poisťovne⁴⁰) pri

Od dane je oslobodené aj sprostredkovanie poistenia.

Výchovné, vzdelávacie a vedecké služby poskytované osobou podľa osobitných predpisov⁴¹) a činnosti vykonávané povereným rekvalifikačným a vzdelávacím zariadením za účelom rekvalifikácie⁴²) sú oslobodené od dane.

Od dane je oslobodené aj dodanie tovaru a poskytnutie služieb v rámci výchovných a vzdelávacích služieb podľa odseku 1.

Služby zdravotnej starostlivosti⁴³) poskytované oprávneným subjektom⁴³) sú oslobodené od dane.

Od dane je oslobodené aj dodanie tovaru a poskytovanie služieb v súvislosti so službami zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 vrátane predaja ortopedických a protetických výrobkov v hotovosti. Od dane je oslobodený predaj liekov v hotovosti v lekárňach.⁴³)

Od dane je oslobodené aj zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu.⁴⁴)

Služby sociálnej starostlivosti vrátane sociálnych služieb poskytované podľa osobitných predpisov⁴⁵) sú oslobodené od dane.

Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu⁴⁶) je oslobodené od dane.

Prevod a prechod nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od dane s výnimkou prevodu a prechodu nehnuteľnosti alebo jej časti uskutočneného do dvoch rokov po kolaudácii a s výnimkou prevodu nehnuteľnosti alebo jej časti na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci, ak sa pri tejto zmluve prenájom zdaňoval.

Prevod a prechod bytov je oslobodený od dane s výnimkou prevodu a prechodu bytov uskutočnených do dvoch rokov po kolaudácii.

Prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od dane s výnimkou

Platiteľ, ktorý prenajíma inému platiteľovi nehnuteľnosť alebo jej časť s výnimkou bytov, sa môže rozhodnúť, že prenájom nebude oslobodený od dane. Rozhodnutie platiteľa zdaňovať prenájmy nehnuteľností alebo ich častí sa vzťahuje na všetky prenájmy nehnuteľností alebo ich častí poskytnuté iným platiteľom. Svoje rozhodnutie je povinný vopred písomne oznámiť daňovému úradu.

Predaj podniku alebo jeho časti³¹) je oslobodený od dane, ak sa podnik alebo jeho časť predáva platiteľovi.

Na účely tohto zákona sa za vývoz tovaru považuje skutočné prepravenie tovaru z tuzemska do zahraničia za podmienky, že tento tovar vystúpi do zahraničia v rovnakom množstve, v akom je uvedený v prijatom colnom vyhlásení o prepustení tovaru do režimu vývozu.⁴⁷)

Vývoz tovaru preukazuje platiteľ písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do režimu vývozu,⁴⁷) v ktorom je výstup tovaru do zahraničia potvrdený colným orgánom. Na požiadanie daňového úradu je platiteľ povinný preukázať vývoz tovaru aj iným dokladom, najmä dokladom o preprave tovaru do zahraničia, dokladom o platbe zo zahraničia za vyvezený tovar.

Vývoz tovaru do zahraničia je oslobodený od dane u toho platiteľa, ktorý je predávajúci vo vzťahu k zahraničnej osobe alebo ktorý je predávajúci vo vzťahu k organizačnej zložke tuzemskej osoby umiestnenej v zahraničí. Tovar oslobodený od dane podľa § 26 sa pri jeho vývoze považuje za oslobodený podľa tohto odseku.

Platiteľ vyvážajúci tovar má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní nároku na odpočet dane postupuje platiteľ podľa § 20 až 23.

Pri vývoze tovaru, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom nepriameho zástupcu,⁴⁸) nemá tento zástupca nárok na oslobodenie od dane a na odpočet dane pri vyvážanom tovare. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, v ktorom je zastúpená osoba uvedená ako predávajúca popri odosielateľovi. Daňový doklad musí byť doložený príslušnou zmluvou o zastúpení. Oslobodenie od dane a nárok na odpočet dane uplatňuje zastúpená osoba, ak je platiteľom. Oprávnenosť daňového úradu vyžadovať preukázanie vývozu tovaru aj iným dokladom podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na vývoz tovaru uskutočnený prostredníctvom nepriameho zástupcu.

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom rozsah a spôsob vrátenia dane viažucej sa na cenu prijatého zdaniteľného plnenia osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv,⁴⁹) ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dodanie tovaru zahraničným leteckým a plavebným spoločnostiam, ktorý je určený na predaj alebo na poskytovanie služieb na palubách ich lietadiel a lodí, je oslobodené od dane. Platiteľ, ktorý tento tovar dodáva, má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní nároku na odpočet dane postupuje platiteľ podľa § 20 až 23.

Dodanie tovaru, ktoré je oslobodené od dane podľa odseku 7, môže platiteľ uskutočniť len za podmienok, ktoré ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Predaj tovaru spotrebného charakteru fyzickým osobám v tranzitnom priestore letísk a prístavov, na palubách lietadiel zahraničných liniek slovenských leteckých spoločností a na palubách lodí zahraničných liniek slovenských plavebných spoločností je oslobodený od dane. Platiteľ, ktorý takýto tovar predáva, má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní nároku na odpočet dane postupuje platiteľ podľa § 20 až 23.

Predaj tovaru podľa odseku 9 môže platiteľ uskutočňovať len na základe povolenia, ktoré udelí ministerstvo.

Podrobnosti o predaji tovaru a o podmienkach udeľovania povolenia podľa odsekov 9 a 10 ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vývoz služieb je oslobodený od dane.

Na účely tohto zákona je vývozom služieb poskytnutie služieb právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá podniká v zahraničí a nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo organizačnú zložku, ak ide

Platiteľ, ktorý vyváža služby podľa odseku 2, má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní odpočtu dane platiteľ postupuje podľa § 20 až 23.

Dokladom, ktorým platiteľ preukazuje vývoz služieb, je písomná zmluva o poskytnutí služby, prípadne doklad o platbe za službu.

Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a ktorá v cestovnom styku vyváža tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine kúpený v Slovenskej republike (ďalej len „kupujúci“), môže požiadať o vrátenie dane viažucej sa na cenu vyvezeného tovaru kúpeného u platiteľa uvedeného v § 38b.

Kupujúci môže požiadať o vrátenie dane pri tovare, ktorý vyvezie, s výnimkou pohonných látok, alkoholických nápojov, tabaku a tabakových výrobkov a potravín.

Kupujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak

Vrátenie dane sa uplatňuje u platiteľa, ktorý tovar predal.

Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi, ktorý tovar predal, nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.

Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie kupujúceho vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje:

Platiteľ po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 38a ods. 3 až 5) vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane (výtlačok A), v ktorom je potvrdený vývoz tovaru pohraničným colným úradom.

Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daň vrátil. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii platiteľ uvádza poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane.

Výtlačok A tlačiva na vrátenie dane uschováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.

Tlačivá na vrátenie dane poskytuje platiteľovi daňový úrad za úhradu vo výške vecných nákladov.

Pohraničný colný úrad pri predložení tlačiva na vrátenie dane overí zhodu údajov o vyvážanom tovare uvedených v tlačive na vrátenie dane s údajmi na doklade o kúpe tovaru a či sa tovar skutočne vyváža. Vývoz tovaru pohraničný colný úrad po overení potvrdí odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom na obidvoch výtlačkoch tlačiva na vrátenie dane, uvedie dátum vývozu tovaru a ponechá si výtlačok B. Pohraničný colný úrad zároveň potvrdí odtlačkom úradnej pečiatky doklad o kúpe tovaru.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je v zahraničí platiteľom dane alebo obdobnej všeobecnej dane zo spotreby (ďalej len „zahraničná osoba“), má nárok na vrátenie dane, ktorú platiteľ registrovaný podľa tohto zákona uplatnil pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby, a nárok na vrátenie dane zaplatenej pri dovoze tovaru, ak deklarantom je zahraničná osoba, za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 a v § 38e a 38f.

Zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane, ak

Zahraničná osoba nemá nárok na vrátenie dane pri

Zahraničná osoba uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I na tlačive vydanom ministerstvom. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba podať, ak suma dane za zdaniteľné plnenia alebo suma dane zaplatená pri dovoze tovaru je za kalendárny rok viac ako 5 000 Sk. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola daň za zdaniteľné plnenia uplatnená alebo daň pri dovoze tovaru zaplatená, inak nárok na vrátenie dane zaniká. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba podať pred skončením kalendárneho roka za obdobie kratšie ako kalendárny rok, pričom žiadosť sa musí vzťahovať na obdobie najmenej troch kalendárnych mesiacov kalendárneho roka a suma dane za zdaniteľné plnenia alebo suma dane zaplatená pri dovoze tovaru za toto obdobie musí byť najmenej 15 000 Sk. Ak zahraničná osoba podala v kalendárnom roku žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok, môže po skončení kalendárneho roka podať žiadosť o vrátenie dane neuplatnenej v žiadosti o vrátenie dane podanej v kalendárnom roku.

Zahraničná osoba k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť

Zahraničná osoba musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že

Zahraničná osoba, ktorá uplatňuje nárok na vrátenie dane, má na tento účel postavenie daňového subjektu.

Tlačivá podľa odsekov 1 a 2 poskytuje daňový úrad za úhradu vo výške vecných nákladov.

Daňový úrad opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry, iné doklady o kúpe a dovozné dokumenty priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 30 dní ich vráti zahraničnej osobe a o žiadosti o vrátenie dane rozhodne do šiestich mesiacov od podania žiadosti. Ak zahraničná osoba podá žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok, pričom nesplní podmienky na podanie žiadosti za obdobie kratšie ako kalendárny rok, rozhodne daňový úrad o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov od konca kalendárneho roka.

Ak daňový úrad rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti podľa odseku 1. Daň vráti v slovenských korunách na účet vedený v banke v Slovenskej republike alebo na náklady zahraničnej osoby na účet vedený v zahraničnej banke;^50b) daň môže vrátiť aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby.

Ak daňový úrad dodatočne zistí, že daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov, má právo žiadať späť neoprávnene vrátenú daň a uložiť pokutu vo výške 50 % neoprávnene vrátenej dane. Ak zahraničná osoba nevráti neoprávnene vrátenú daň, daňový úrad má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane. Daňový úrad môže odmietnuť vrátenie dane, ak štát, v ktorom má zahraničná osoba založený podnik, neposkytuje vrátenie dane alebo obdobnej všeobecnej dane zo spotreby slovenským osobám, ktoré sú platiteľmi podľa tohto zákona.

Medzinárodnou prepravou tovaru, peňazí a medzinárodnou prepravou osôb je preprava dopravnými prostriedkami

Medzinárodná preprava tovaru, peňazí a medzinárodná pravidelná preprava osôb je oslobodená od dane. Oslobodené od dane sú aj služby iných dopravných agentúr (číselný kód 63.4 klasifikácie produkcie) priamo spojené s medzinárodnou prepravou.

Pravidelnou prepravou osôb sa rozumie preprava osôb v určenom dopravnom spojení podľa vopred určených cestovných poriadkov a tarifných a prepravných podmienok, keď cestujúci vystupujú a nastupujú na vopred určených zastávkach alebo miestach.

V leteckej doprave sa pravidelnou prepravou osôb rozumie aj preprava pri sérii viac ako troch nájomných letov pre jedného alebo i viac nájomcov na stanovenej trase uskutočňovaných vo vopred určených časoch a podľa vopred určených tarifných a prepravných podmienok, ktoré musia byť voľne prístupné verejnosti.

Sprostredkovanie predaja cestovných lístkov medzinárodnej pravidelnej prepravy osôb je oslobodené od dane v prípade, ak sa ich predaj uskutočňuje za platné prepravné tarify alebo za ceny dohodnuté v súlade s prepravnými podmienkami dopravcu.

Platiteľ, ktorý vykonáva medzinárodnú prepravu uvedenú v odseku 1, a platiteľ, ktorý sprostredkúva predaj cestovných lístkov podľa odseku 5, má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní nároku na odpočet dane postupuje platiteľ podľa § 20 až 23.

Medzinárodná nepravidelná preprava osôb podlieha dani. Platiteľ nie je povinný zahrnúť do základu dane úhrady, ktoré majú charakter poplatkov a daní v zahraničí, a to cestnú daň, daň z pridanej hodnoty za nepravidelnú prepravu osôb v zahraničí, poplatky za použitie diaľnic, tunelov, vodných ciest, prístavov, letísk, navigačné poplatky a úhrady za parkovanie a za stráženie dopravných prostriedkov.

Dodanie a prenájom civilného lietadla na prevádzkovanie prevažne medzinárodnej leteckej prepravy vykonávanej leteckým dopravcom^50a) sú oslobodené od dane; platiteľ, ktorý uskutočňuje takéto zdaniteľné plnenie, má nárok na odpočet dane.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac s výnimkou podľa odseku 2.

Ak platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 10 000 000 Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. V prípade, že platiteľ za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol žiadny obrat a predpokladá, že za kalendárny rok, v ktorom sa stal platiteľom, dosiahne obrat nižší ako 10 000 000 Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na platiteľov, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení.

Platiteľ, na ktorého sa vzťahuje odsek 2, si môže určiť ako zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac a túto skutočnosť oznámi písomne daňovému úradu. Zmenu zdaňovacieho obdobia môže platiteľ vykonať od prvého mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka. Takto určené zdaňovacie obdobie platí do konca kalendárneho roka.

Prvým zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom sa osoba podliehajúca dani stala platiteľom. Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok podľa odseku 2, je prvým zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok, v ktorom sa osoba podliehajúca dani stala platiteľom.

Ak sa osoba podliehajúca dani nestane platiteľom prvým dňom kalendárneho mesiaca alebo kalendárneho štvrťroka, začína prvé zdaňovacie obdobie plynúť odo dňa, keď sa stala platiteľom.

Ak je na platiteľa vyhlásený konkurz alebo ak je platiteľovi povolené vyrovnanie, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu, alebo dňom, ktorý predchádza povoleniu vyrovnania. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom vyhlásenia konkurzu alebo dňom povolenia vyrovnania a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie. Ďalej je zdaňovacím obdobím platiteľa kalendárny mesiac. Ak ide o platiteľa, ktorému bolo povolené vyrovnanie, je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa § 40.

Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Ďalej je zdaňovacím obdobím platiteľa kalendárny mesiac, a to až do zrušenia registrácie platiteľa.

Daň je splatná za zdaňovacie obdobie do 25 dní po skončení tohto obdobia s výnimkou dane pri dovezenom tovare podľa § 48. Dodatočne splatná daň a sankcie sú splatné do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia daňového úradu.

Platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie.⁵¹) Správnosť a úplnosť údajov v daňovom priznaní osvedčuje platiteľ alebo osoba, ktorá je oprávnená konať za platiteľa, svojím podpisom. Platiteľ je povinný podať daňové priznanie aj v prípade, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo nárok na odpočet dane.

Ak platiteľ zistí rozdiely oproti podanému daňovému priznaniu, uvedie ich v dodatočnom daňovom priznaní.

V dodatočnom daňovom priznaní môže platiteľ dodatočne uplatniť nárok na odpočet dane podľa § 4, 20, 21 a 48 najneskôr v lehote 12 mesiacov od konca zdaňovacieho obdobia, keď nárok na odpočet dane vznikol, inak mu nárok na odpočet dane zaniká.

Údaje v daňovom priznaní a v dodatočnom daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.

O zrušenie registrácie môže platiteľ požiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za najbližšie predchádzajúce tri po sebe idúce kalendárne mesiace sumu 750 000 Sk a zároveň za najbližších 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov sumu 3 000 000 Sk. Platitelia podľa § 4 ods. 2 môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, v ostatných prípadoch iba spoločne.

Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pred zánikom právnickej osoby⁵²) alebo pred zánikom oprávnenia na podnikanie.⁵³)

Daňový úrad môže zrušiť registráciu, ak zistí, že nie sú splnené podmienky registrovať sa za platiteľa alebo iné podmienky podľa tohto zákona.

Daňový úrad pri zrušení registrácie podľa odsekov 1 až 3 určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie a vyzve platiteľa na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. Skončením posledného zdaňovacieho obdobia platiteľ prestáva byť platiteľom a do desiatich dní je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii.

V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je platiteľ povinný priznať a odviesť z majetku, pri ktorom uplatnil odpočet dane, daň, a to vo výške, ktorá sa vypočíta zo zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa osobitného predpisu⁹) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu¹⁰) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ, ktorý nadobudol majetok podľa osobitného predpisu,⁸), ^8a) je povinný odviesť daň aj z takto nadobudnutého majetku.

Pri odvode dane z majetku (odsek 5), pri ktorom platiteľ krátil odpočet dane koeficientom podľa § 21 ods. 1 a 2, sa vypočítaná daň upraví týmto koeficientom. Pri odvode dane podľa odseku 5 sa použije sadzba dane platná v čase odvodu dane.

Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na štátny podnik,⁵⁴) ktorý zaniká podľa osobitného predpisu,⁵⁵) ďalej sa nevzťahuje na obchodnú spoločnosť a družstvo, ktoré sa zrušujú bez likvidácie podľa osobitného predpisu,⁵⁶) a to len v prípade, ak právni nástupcovia sú platiteľmi.

Daňový úrad zruší registráciu platiteľa ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia platiteľa.

Ak platiteľ vyhotoví pri oprave základu dane alebo sadzby dane dobropis pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá prestala byť platiteľom podľa odseku 4, je táto právnická osoba alebo fyzická osoba povinná vrátiť daňovému úradu uplatnený odpočet dane alebo jeho pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu, ak táto suma dane nebola zahrnutá v odvode dane podľa odseku 5. Uplatnený odpočet dane alebo jeho pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa vyhotovenia dobropisu.

Fyzická osoba, ktorá pokračuje v živnosti podľa osobitného predpisu^56aa) po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa (ďalej len „osoba pokračujúca v živnosti“), požiada najneskôr do 15 dní odo dňa úmrtia platiteľa príslušný daňový úrad poručiteľa, aby vyznačil v osvedčení o registrácii zomrelého platiteľa meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby pokračujúcej v živnosti. Osvedčenie o registrácii s vyznačením dodatku je platné do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve.

V čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve sa osoba pokračujúca v živnosti považuje za platiteľa. Osoba pokračujúca v živnosti v daňových dokladoch (§ 15) vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho obdobia uvádza aj svoje meno, priezvisko a trvalý pobyt. Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v živnosti je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je osoba pokračujúca v živnosti povinná odviesť daň z majetku podľa § 43 ods. 5, pričom pri odvode dane vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia konania o dedičstve. Povinnosť odviesť daň sa nevzťahuje na majetok vydaný dedičovi, ktorý bude pokračovať v živnosti. Ak tento dedič nie je platiteľom, požiada o registráciu za platiteľa do desiatich dní odo dňa vydania majetku. Daňový úrad zaregistruje tohto dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.

Ak sa po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa, nepokračuje v podnikaní, podá jeho právny nástupca alebo zástupca ustanovený daňovým úradom daňové priznanie podľa osobitného predpisu.^56ab) V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, je právny nástupca alebo zástupca ustanovený daňovým úradom povinný odviesť daň podľa § 43 ods. 5.

Z kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou zistenou daňovým úradom a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo výške 50 %.

Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v daňovom priznaní, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.

Z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným daňovým úradom sa určí zvýšenie dane vo výške 50 % v prípade, že bol nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa z tohto rozdielu zvýšenie dane najviac vo výške 10 %.

Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa zvýšenie dane najviac vo výške 10 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.

Zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej daňovým úradom a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo výške 50 % v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa zvýšenie dane vo výške 50 % z vlastnej daňovej povinnosti zistenej daňovým úradom a zvýšenie dane najviac vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní.

Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním opraví nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a zvýšenie dane najviac vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní.

Ak platiteľ nepodá daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie a daňový úrad určí daň podľa osobitného predpisu,^56ac) určí sa zvýšenie dane vo výške 50 % z určenej sumy dane.

Ak daň nebola zaplatená načas alebo v plnej výške, určí sa penále vo výške 0,1 % z dlžnej dane za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane.

Ak platiteľ nepredloží daňové priznanie načas, daňový úrad mu uloží pokutu vo výške 2 000 Sk.

Ak platiteľ vyhotoví daňový doklad pred uskutočnením zdaniteľného plnenia, daňový úrad mu uloží pokutu do výšky 10 % zo sumy dane uvedenej v daňovom doklade.

Osobe, ktorá konala podľa § 15 ods. 5 a § 16 ods. 5, uloží daňový úrad pokutu vo výške 10 % z uplatnenej dane, najmenej 2 000 Sk.

Za nesplnenie povinnosti podať žiadosť o registráciu podľa § 4 ods. 1 alebo 2 alebo za oneskorené podanie tejto žiadosti uloží daňový úrad pokutu najviac do výšky dane na výstupe, ktorú by bola osoba podliehajúca dani povinná uplatniť za svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia ako platiteľ, a to v období od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bola povinná podať žiadosť o registráciu, do dňa zistenia porušenia povinnosti daňovým úradom alebo do dňa oneskoreného podania žiadosti o registráciu. Daňový úrad pri určení výšky pokuty prihliada najmä na dĺžku oneskorenia a na výšku vlastnej daňovej povinnosti, ktorú by bola osoba podliehajúca dani povinná priznať a odviesť do štátneho rozpočtu ako platiteľ.

Sankcie podľa § 44 a 45 sa zaokrúhlia na celé koruny smerom nahor.

Sankcie podľa § 44 a 45 sa nevyrubia, ak nepresiahnu sumu 100 Sk.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykoná predaj veci platiteľa podľa osobitného predpisu^56a) na dražbe alebo iným spôsobom a z výťažku predaja uspokojuje svoju pohľadávku alebo pohľadávku inej osoby, je povinná predaj tejto veci oznámiť daňovému úradu platiteľa najneskôr do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vec predala, a v tej istej lehote je povinná tomuto daňovému úradu zaplatiť daň.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba predá vec podľa odseku 1 osobe, ktorá je platiteľom, vyhotoví doklad o predaji, ktorý sa považuje za daňový doklad podľa § 15. V tomto doklade okrem náležitostí daňového dokladu podľa § 15 uvedie svoje obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt a právny dôvod núteného predaja veci. Kópiu tohto dokladu odovzdá platiteľovi, ktorého vec sa predala.

Platiteľ, ktorého vec sa predala spôsobom podľa odseku 1, uvedie toto zdaniteľné plnenie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo zdaniteľné plnenie uskutočnené, a svoju vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet upraví o sumu dane, ktorú je povinná zaplatiť právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1.

Ak je vec predaná podľa odseku 1 platiteľovi, zaplatenie dane právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vec predala, sa považuje za splnenie podmienky na účely odpočtu dane podľa § 20 ods. 2 písm. c).

Pri predaji veci platiteľa pri výkone daňovej exekúcie^56b) uhradí daňový úrad daň na výstupe a o úhrade upovedomí platiteľa. Platiteľ dane uvedie toto zdaniteľné plnenie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo zdaniteľné plnenie uskutočnené, a svoju vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet upraví o sumu dane zaplatenú daňovým úradom. Ak daňový úrad predá vec osobe, ktorá je platiteľom, považuje sa doklad o predaji veci vydaný daňovým úradom za daňový doklad podľa § 15 a zaplatenie dane daňovému úradu sa považuje za splnenie podmienky na účely odpočtu dane podľa § 20 ods. 2 písm. c), pričom na obsah dokladu o predaji veci sa primerane vzťahuje odsek 2.

Platitelia, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení, sú povinní bez zbytočného odkladu poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach za združenie. Poverená osoba je povinná písomné poverenie predložiť miestne príslušnému daňovému úradu; súčasne s poverením je povinná predložiť menný zoznam účastníkov združenia, ich sídlo (trvalý pobyt), miestne príslušný daňový úrad jednotlivých účastníkov združenia a písomnú zmluvu o združení, na základe ktorej vykonávajú spoločne zdaniteľné plnenia.

Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odseku 1, je poverená osoba povinná tieto zmeny oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu do 15 dní odo dňa, keď vznikli.

Poverená osoba podľa odseku 1 vo svojom mene vyhotovuje doklady podľa tohto zákona za združenie, vedie záznamy podľa § 24 osobitne za združenie, vo svojom daňovom priznaní uvádza aj údaje za príslušné zdaňovacie obdobie týkajúce sa združenia.

Platitelia v združení, ktorí nie sú poverenou osobou podľa odseku 1, nesmú vo svojom mene vyhotovovať doklady podľa tohto zákona za zdaniteľné plnenia združenia.

Odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (§ 20) pre združenie smie uplatniť len poverená osoba podľa odseku 1, a to len ak daňový doklad znie na jej meno.

Pre platiteľov, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení, je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac.

Za vyrubenú daň a uložené sankcie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne.

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a vo svojom mene obstaráva služby cestovného ruchu pre zákazníkov, uplatňuje daň pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkom takto:

Službami cestovného ruchu podľa odseku 1 sú najmä osobná doprava cestujúcich, ubytovanie, stravovanie, služby sprievodcu.

Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a súčtom cien služieb cestovného ruchu obstaraných od iných osôb, ktoré sú zahrnuté v predajnej cene požadovanej od zákazníka. Tento rozdiel predstavuje vlastný výkon cestovnej kancelárie, ktorý podlieha sadzbe dane 10 % a považuje sa za cenu s daňou. Daň sa vypočíta podľa § 11 ods. 3. Ustanovenie § 38 ods. 2 písm. a) tým nie je dotknuté.

Ak platiteľ sám poskytuje niektorú zo služieb cestovného ruchu (odsek 2), uplatňuje k cene tejto služby daň na výstupe, pričom základom dane je cena, ktorá neobsahuje daň; cenu tejto služby vrátane dane vylúči zo základu dane určeného podľa odseku 3.

Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom poskytnutia poslednej služby alebo dňom zaplatenia celkovej predajnej ceny, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

Ak je platiteľ podľa odseku 1 povinný vypočítať pomernú časť odpočtu dane podľa § 21, pri výpočte koeficientu nezahrnie do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.

Platiteľ, ktorý predáva služby cestovného ruchu inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň na výstupe len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu.

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3.

Na daň pri dovoze tovaru sa vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak.

Dovážaný tovar podlieha dani.

Dovezeným tovarom na účely tohto zákona je

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia písomného colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.⁶²)

Daňovým dokladom pri dovoze tovaru je písomné colné vyhlásenie alebo iné písomné rozhodnutie colného orgánu o vymeraní colného dlhu, ktoré potvrdzuje dovoz tovaru podľa odseku 2.

Ak je dovezený tovar oslobodený od cla podľa osobitného predpisu,⁶³) je oslobodený pri dovoze aj od dane s výnimkou dovozu

Výnimka z oslobodenia od dane podľa odseku 5 písm. a) až c) sa nevzťahuje na tovar darovaný zo zahraničia.

Na odpočet dane pri dovoze tovaru sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20 až 23, pričom platiteľ má nárok na odpočet dane, ak daň vyrubená pri dovoze tovaru bola zaplatená colnému orgánu a platiteľ má daňový doklad podľa odseku 4. Platiteľ uplatňuje odpočet dane v daňovom priznaní za to zdaňovacie obdobie, v ktorom sa naplnili všetky podmienky na odpočet dane.

Pri dovoze tovaru, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom nepriameho zástupcu,⁴⁸) je povinný tento zástupca vymeranú daň preúčtovať zastúpenej osobe bez nároku na odpočet dane. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, ktoré potvrdzuje dovoz tovaru podľa odseku 2 a v ktorom musí byť uvedená zastúpená osoba popri príjemcovi. Daňový doklad musí byť doložený príslušnou zmluvou o zastúpení. Nárok na odpočet dane uplatňuje zastúpená osoba, ak je platiteľom.

Daň pri dovoze nemožno vrátiť ani odpustiť s výnimkou prípadov, ak colný orgán vráti alebo odpustí clo⁶⁵)

Dovoz civilného lietadla určeného na prevádzkovanie prevažne medzinárodnej leteckej prepravy vykonávanej leteckým dopravcom^50a) je oslobodený od dane.

Základom dane pri dovezenom tovare je súčet

Daň pri dovezenom tovare podľa § 48 ods. 2 písm. c) sa vypočíta za každý mesiac, v ktorom je tovar prepustený do režimu dočasného použitia, vo výške 3 % z dane, ktorá by sa vyrubila, keby bol tento tovar prepustený do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia. Takto určená daň nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vyrubila v prípade prepustenia tohto tovaru do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia.

Ak sa tovar po ukončení režimu dočasného použitia prepúšťa do režimu voľného obehu, určí sa daň ako rozdiel dane vypočítanej podľa odseku 1 a dane podľa odseku 2.

Pri tovare prepustenom do režimu voľného obehu z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa daň vypočíta spôsobom zhodným s výpočtom cla.⁶⁶)

Sadzba dane pri dovezenom tovare je 23 % s výnimkou tovaru uvedeného v prílohe č. 1 tohto zákona, pri ktorom je sadzba dane 10 %.

Daňová povinnosť vzniká dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky do tuzemska.

Základom dane je súčin počtu prepravovaných osôb a počtu prejdených kilometrov v tuzemsku. Do počtu prepravovaných osôb sa nezapočítava vodič a jeden sprievodca alebo vedúci zájazdu.

Sadzba dane je 0,10 Sk za osobu a prejdený kilometer v tuzemsku.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane.

Daň je splatná ako preddavok pri prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky do tuzemska podľa predpokladaného počtu prejdených kilometrov a vyúčtovanie dane sa vykoná pred prekročením štátnej hranice Slovenskej republiky. Ak je zaplatený preddavok nižší ako skutočná daň, je zahraničný dopravca povinný rozdiel doplatiť pred prekročením štátnej hranice Slovenskej republiky. Ak je zaplatený preddavok vyšší ako skutočná daň, colný orgán pred prekročením štátnej hranice Slovenskej republiky rozdiel vráti s výnimkou, ak rozdiel nepresahuje 100 Sk.

Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú na Správu rezerv pri vytváraní štátnych hmotných rezerv a pri hospodárení s nimi, ako aj na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú ochraňovanie alebo udržiavanie štátnych hmotných rezerv vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.⁶⁷)

Právnické osoby a fyzické osoby uvedené v odseku 1 s výnimkou Správy rezerv vedú evidenciu na účely podľa odseku 1 samostatne a daň priznávajú na samostatnom daňovom priznaní.

Právnické osoby a fyzické osoby uvedené v odseku 1 majú nárok na vrátenie nadmerného odpočtu do 15 dní odo dňa predloženia daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, najskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

Ustanovenia osobitného predpisu^67a) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak je Slovenská republika viazaná v rámci projektov zahraničnej pomoci alebo projektov týkajúcich sa oblasti spolupráce ozbrojených síl medzinárodnou zmluvou uplatňovať daň inak, ako ustanovuje tento zákon, daňový úrad daň vráti.

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom rozsah a spôsob vrátenia dane.

Daňový úrad vráti daň viažucu sa na pohonné látky, oleje a mazivá dodané na území Slovenskej republiky ozbrojeným silám cudzích štátov, ktoré sú vyslané na územie Slovenskej republiky v rámci aktivít podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.^67a)

O vrátenie dane požiada Ministerstvo obrany Slovenskej republiky príslušný daňový úrad. K žiadosti doloží doklady o množstve predaných pohonných látok, olejov a mazív ozbrojeným silám cudzích štátov.

Daň podľa tohto zákona sa uplatňuje na všetky zdaniteľné plnenia uskutočnené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. To platí aj v prípade, ak zmluvy, na základe ktorých sa uskutočňujú zdaniteľné plnenia, boli uzavreté pred účinnosťou tohto zákona.

Daň sa neuplatňuje pri osobnom automobile, ak sa pred 1. januárom 1993 oprávnene kúpil za cenu vrátane dane z obratu alebo vrátane dovoznej dane.

Daň z obratu podľa § 52 ods. 5 doterajšieho predpisu môže ministerstvo v odôvodnených prípadoch pomerne upraviť s ohľadom na deň registrácie platiteľa na základe žiadosti podanej najneskôr do 31. marca 1997; zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

Ak dôjde k oprave základu dane podľa § 18 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a pôvodné zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, platiteľ použije sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

Ak platiteľ mal nárok na odpočet dane podľa § 18 ods. 2 zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom do 31. marca 1995, nemá nárok na odpočet dane podľa § 20 ods. 2 tohto zákona.

V prípade tovaru, ktorý bol prepustený do záznamového obehu v tuzemsku do 31. decembra 1992, sa pri ukončení tohto režimu vypočíta daň za každý mesiac po 1. januári 1993 vo výške 3 % z dane, ktorá by sa vyrubila, keby bol tento tovar prepustený do režimu voľného obehu 1. januára 1993.

Ak sa tovar po ukončení režimu podľa odseku 6 prepúšťa do režimu voľného obehu, určí sa daň ako rozdiel dane vypočítanej podľa § 49 ods. 1 a dane vypočítanej podľa odseku 6.

Sadzba dane podľa prílohy č. 1 tohto zákona sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené od 1. januára 1998 a na tovar dovezený od 1. januára 1998.

Registrácia platiteľov uskutočnená podľa doterajšieho predpisu sa považuje za registráciu podľa tohto zákona.

Do obratu ustanoveného v § 4 sa zahŕňa aj obrat za kalendárne mesiace v roku 1995.

Ustanovenia § 44 až 46 sa vzťahujú na zvýšenia dane, na penále a na pokuty uložené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona, ako aj lehoty na uplatnenie práv, ktoré sa spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.

Na zdaňovacie obdobia do konca roku 1992 sa použijú predpisy upravujúce daň z obratu a dovoznú daň.

Na zdaňovacie obdobia do konca roku 1995 sa použije doterajší predpis s výnimkou podľa § 54.

Pri uplatňovaní odpočtu dane pri zdaniteľných plneniach uskutočnených do 1. apríla 1999 sa postupuje podľa § 20 ods. 2 a 3 doterajšieho zákona.

Pri ročnom vysporiadaní odpočtu dane za rok 1999 sa pri výpočte koeficientu použije spôsob podľa § 21 ods. 2 zákona účinného od 1. apríla 1999.

Pri oprave základu dane podľa § 18 vzťahujúcej sa na zdaniteľné plnenie uskutočnené do 1. júla 1999 použije platiteľ sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

Ak platiteľ predá vratné fľaše po 31. decembri 2001, pri ktorých uplatnil odpočet dane, je povinný uplatniť pri ich predaji daň na výstupe.

Vrátenie dane podľa § 38a sa vzťahuje na vyvezený tovar, ktorý bol kúpený po 31. decembri 2001.

Vrátenie dane podľa § 38d sa vzťahuje na kúpu tovaru a služieb a dovoz tovaru po 31. decembri 2001.

Osoby v združení, ktoré sa stali platiteľmi do 31. decembra 2001, sú povinné splniť povinnosti podľa § 46b ods. 1 do 31. januára 2002.

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu, môže použiť postup podľa zákona v znení platnom do 31. decembra 2001, najdlhšie však do 30. júna 2002.

Platiteľ, ktorý neuplatnil nárok na odpočet zaplatenej dane pri tovare prepustenom do režimu voľného obehu, ku ktorému nenadobudol vlastnícke právo do 31. decembra 2001, má nárok na odpočet zaplatenej dane pri splnení podmienok podľa § 48 ods. 7 zákona účinného od 1. januára 2002.

Zrušuje sa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1996.