Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 66/1995 Z. z. o stredných školách požiarnej ochrany

Stredné školy požiarnej ochrany (ďalej len „škola“) zriaďuje a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky²) (ďalej len „ministerstvo“).

Názov školy je stredná škola požiarnej ochrany. Súčasťou názvu je aj sídlo školy.

Škola poskytuje žiakom úplné stredné odborné vzdelanie v študijnom odbore 24–16–4 Požiarna technika a v študijnom odbore 39–63–6 Požiarna ochrana a pripravuje ich na výkon povolania a činností v odbore požiarna ochrana.³)

Štúdium v študijných odboroch uvedených v odseku 1 sa organizuje ako štúdium popri zamestnaní a trvá dva roky.

Štúdium v študijnom odbore 24–16–4 Požiarna technika je nadstavbové a je pre uchádzačov, ktorí majú stredné vzdelanie v učebnom odbore 24–66–2 Mechanik opravár so zameraním na 03 požiarna technika alebo v príbuznom odbore.⁴)

Štúdium v študijnom odbore 39–63–6 Požiarna ochrana je kvalifikačné a žiaci v ňom získavajú odbornú kvalifikáciu v odbore požiarna ochrana.

Škola vykonáva výučbu odborných predmetov aj v rámci denného štvorročného štúdia v študijnom odbore 36–32–6 Pozemné staviteľstvo s odborným zameraním na požiarnu ochranu.

Súčasťou školy je stredisko praktického vyučovania⁵) pre učebný odbor 24–66–2 Mechanik opravár so zameraním na 03 požiarna technika.

Školu riadi náčelník školy, ktorého do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva náčelník Hlavnej správy Zboru požiarnej ochrany ministerstva⁶) (ďalej len „náčelník hlavnej správy“).

V škole sa zriaďuje funkcia zástupcu náčelníka školy pre veci pedagogické; do funkcie ho vymenúva a z funkcie odvoláva náčelník hlavnej správy na návrh náčelníka školy.

Náčelník školy zodpovedá za dodržiavanie učebných plánov a učebných osnov, za efektívne využívanie prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy, za riadne hospodárenie s majetkom v užívaní školy a za ochranu štátneho a služobného tajomstva.

Náčelník školy zriaďuje pedagogickú radu a predmetové komisie ako svoje poradné orgány. Podľa potrieb a podmienok školy môže zriadiť aj iné poradné orgány.

Škola vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti zabezpečuje teoretické vyučovanie, praktické vyučovanie a mimovyučovaciu činnosť.

Teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie sa uskutočňujú podľa učebných plánov a učebných osnov; vyučovacia hodina teoretického vyučovania a praktického vyučovania trvá 45 minút; ak sa praktické vyučovanie vykonáva mimo priestorov školy, môže vyučovacia hodina trvať 60 minút.

Škola utvára podmienky pre prípravu na vyučovanie a na aktívny oddych v čase mimo vyučovania.

Podrobnosti o organizácii štúdia upravuje školský poriadok.

Uchádzač o štúdium podáva prihlášku na štúdium na predpísanom tlačive; prihlášku zasiela škole do 20. mája.

Prijímacie skúšky sa konajú v júni a v auguste; ich termín určí náčelník školy.

Náčelník školy písomne oznámi uchádzačovi o štúdium termín prijímacej skúšky najneskôr 14 dní pred jej konaním, pričom mu oznámi aj rozsah a obsah prijímacej skúšky.

Prijímacia skúška na štúdium je povinná. Prijímacia skúška je písomná. V prípade, že uchádzač o štúdium na písomnej prijímacej skúške neprospel, môže vykonať ústnu prijímaciu skúšku.

Ak uchádzač o štúdium na prijímacej skúške neprospel alebo nebol prijatý z iných dôvodov, môže sa zúčastniť na prijímacej skúške v ďalšom termíne, ktorý určí náčelník školy.

Výsledky prijímacej skúšky platia len v školskom roku, pre ktorý bola skúška vykonaná.

O prijatí uchádzača na štúdium rozhodne náčelník školy do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky; rozhodnutie o prijatí alebo o možnosti zúčastniť sa na prijímacej skúške v ďalšom termíne písomne oznámi uchádzačovi o štúdium do 14 dní odo dňa konania prijímacej skúšky.

Štúdium možno prerušiť na základe písomnej žiadosti žiaka z vážnych zdravotných, rodinných alebo pracovných dôvodov.

Štúdium možno prerušiť najviac na jeden rok. O prerušení štúdia rozhoduje náčelník školy.

Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.

Ak žiak v školskom roku neprospel a nevykonal úspešne ani opravnú skúšku, náčelník školy môže na základe písomnej žiadosti žiaka povoliť opakovanie ročníka.

Ak žiak chce zanechať štúdium, oznámi to písomne náčelníkovi školy.

Žiak prestáva byť žiakom školy dňom nasledujúcim po dni, keď náčelníkovi školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia.

Ak sa žiak nezúčastní na vyučovaní v trvaní najmenej ôsmich vyučovacích dní a jeho neúčasť nie je ospravedlnená, náčelník školy písomne vyzve žiaka, aby do 14 dní písomne odôvodnil svoju neprítomnosť. Súčasne ho upozorní, že ak tak neurobí, bude sa posudzovať, akoby štúdium zanechal.

Ak žiak neodôvodnil svoju neprítomnosť na vyučovaní v určenej lehote, posudzuje sa tak, akoby štúdium zanechal prvým dňom po uplynutí lehoty určenej náčelníkom školy na ospravedlnenie; týmto dňom prestáva byť žiakom školy.

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

Klasifikácia žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje počas štúdia v každom ročníku dvakrát. Podrobnosti klasifikácie upravuje klasifikačný poriadok.

Ak nie je možné žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne, najmä z dôvodu jeho neprítomnosti na vyučovaní, náčelník školy určí na jeho vyskúšanie a klasifikáciu náhradný termín.

Ak má žiak pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže do troch dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, požiadať náčelníka školy o komisionálne preskúšanie. Preskúšať žiaka nemožno, ak už bol z príslušného vyučovacieho predmetu v klasifikačnom období raz komisionálne preskúšaný. Náčelník školy môže nariadiť komisionálne preskúšanie z vlastného podnetu.

Žiak je klasifikovaný na základe výsledkov komisionálnej skúšky, ak

Komisia pre komisionálne skúšky je najmenej trojčlenná. Tvorí ju predseda, ktorého určuje náčelník školy, skúšajúci učiteľ, ktorým je spravidla učiteľ vyučujúci príslušný predmet, a prísediaci učiteľ, ktorý má na skúšaný alebo príbuzný predmet aprobáciu.

Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky; tento výsledok je pre klasifikáciu žiaka konečný. O priebehu a výsledku komisionálnej skúšky sa vyhotoví písomný protokol.

Žiak, ktorý bol klasifikovaný najviac z dvoch vyučovacích predmetov stupňom nedostatočný, môže so súhlasom náčelníka školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku. Termín opravnej skúšky určí náčelník školy.

Žiadosť o povolenie vykonať opravnú skúšku podá žiak písomne náčelníkovi školy do troch dní odo dňa, keď bol oboznámený s výsledkami klasifikácie. Opravnú skúšku môže žiak vykonať iba raz.

Žiak, ktorý bol v klasifikačnom období štúdia klasifikovaný stupňom nedostatočný z viac ako dvoch vyučovacích predmetov, alebo žiak, ktorý bol klasifikovaný stupňom nedostatočný na opravnej skúške, nemôže postúpiť do vyššieho ročníka.

Štúdium v študijných odboroch 24–16–4 Požiarna technika a 39–63–6 Požiarna ochrana sa ukončuje maturitnou skúškou.⁷) Účelom maturitnej skúšky je overiť, ako si žiak osvojil vedomosti a zručnosti v rozsahu učiva určeného učebným plánom a učebnými osnovami a ako je pripravený používať ich v praxi.

Podmienkou na vykonanie maturitnej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka štúdia.

Maturitná skúška v študijnom odbore 24–16–4 Požiarna technika sa vykonáva z predmetov slovenský jazyk a literatúra, matematika alebo fyzika, požiarna chémia, požiarna taktika, požiarna prevencia a požiarna technika.

Maturitná skúška v študijnom odbore 39–63–6 Požiarna ochrana sa vykonáva z odborných predmetov požiarna prevencia a požiarna taktika a z ďalších predmetov zaradených do učebného plánu študijného odboru, ktoré určí náčelník školy.

Maturitná skúška pozostáva z praktickej a teoretickej časti, pričom

Témy z jednotlivých predmetov a praktickej časti maturitnej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje na návrh predmetovej komisie náčelník školy.

Na maturitnú skúšku sa určuje na každý predmet najmenej 25 tém; na každú tému sú dve otázky.

Maturitná skúška je verejná; organizuje sa po skupinách tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. Skúšobná komisia môže v jednom dni vyskúšať najviac 12 žiakov.

Maturitná skúška z jedného vyučovacieho predmetu trvá najviac 20 minút; praktická časť trvá najviac 60 minút. Príprava na skúšku trvá najviac 30 minút.

Žiak, ktorý sa z vážnych zdravotných, rodinných alebo pracovných dôvodov nedostavil na maturitnú skúšku, je povinný sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie najneskôr do troch dní odo dňa skúšky. Ak predseda skúšobnej komisie žiaka ospravedlní, náčelník školy určí žiakovi náhradný termín na vykonanie maturitnej skúšky.

Ak žiak svoju neúčasť na maturitnej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebolo uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne skúšky štúdium zanechal.

Ak sa žiak správa počas maturitnej skúšky nedovoleným spôsobom, predseda skúšobnej komisie alebo v jeho neprítomnosti podpredseda skúšobnej komisie skúšku žiaka preruší.

Predseda skúšobnej komisie po prerokovaní s jej členmi posúdi správanie žiaka počas maturitnej skúšky a rozhodne o ďalšom pokračovaní alebo ukončení skúšky.

Ak predseda skúšobnej komisie nepovolí žiakovi ďalej pokračovať v skúške, žiak opakuje skúšku alebo jej časť v náhradnom termíne, ktorý určí náčelník školy.

Maturitná skúška sa koná pred skúšobnou komisiou.

Skúšobnú komisiu tvoria stáli a ďalší členovia. Stálymi členmi sú predseda a podpredseda skúšobnej komisie a triedny učiteľ. Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú skúšajúci učiteľ a prísediaci učiteľ.

Náčelník školy môže na maturitnú skúšku prizvať odborníkov z praxe.

Predsedu skúšobnej komisie vymenúva náčelník hlavnej správy. Predsedom skúšobnej komisie môže byť len príslušník Zboru požiarnej ochrany s odbornou spôsobilosťou, ktorý má najmenej päť rokov praxe na úseku požiarnej ochrany. Predsedu skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických pracovníkov školy.

Podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva náčelník školy z pedagogických pracovníkov školy.

Prísediaceho učiteľa pre každý predmet určí náčelník školy z učiteľov, ktorí majú na skúšaný alebo príbuzný predmet aprobáciu.

Na maturitnej skúške konanej v náhradnom termíne je predsedom skúšobnej komisie náčelník školy alebo jeho zástupca.

Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť maturitnej skúšky a hodnotí jej priebeh a úroveň.

Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastupuje ho podpredseda skúšobnej komisie.

Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie dávať žiakovi otázky; nepodieľa sa však na jeho hodnotení.

Predseda skúšobnej komisie po skončení maturitných skúšok všetkých žiakov zvolá záverečnú poradu skúšobnej komisie, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň maturitných skúšok a vyhotoví o tom písomný protokol.

Prospech žiaka na maturitnej skúške sa klasifikuje týmito stupňami:

Klasifikáciu žiaka schvaľuje na návrh skúšajúceho učiteľa skúšobná komisia hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie.

Skúšobná komisia pri celkovom hodnotení žiaka prihliada na jeho prospech počas štúdia a klasifikuje ho takto:

Celkové hodnotenie maturitnej skúšky vrátane hodnotenia z jednotlivých predmetov skúšky oznámi žiakovi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak skúšku ukončil. Toto hodnotenie je konečné.

Ak bol žiak na maturitnej skúške klasifikovaný najviac z dvoch predmetov stupňom nedostatočný, môže náčelník školy na návrh skúšobnej komisie povoliť z týchto predmetov opravnú skúšku.

Opravnú skúšku môže žiak vykonať iba raz, a to v náhradnom termíne, ktorý určí náčelník školy.

Žiakovi, ktorý bol na maturitnej skúške klasifikovaný stupňom nedostatočný z viac ako dvoch predmetov, môže náčelník školy na návrh skúšobnej komisie povoliť opakovať celú maturitnú skúšku. Túto skúšku vykoná žiak v náhradnom termíne, ktorý určí náčelník školy.

Žiadosť o povolenie vykonať opravnú skúšku alebo opakovať celú maturitnú skúšku podá žiak písomne náčelníkovi školy do troch dní odo dňa oznámenia výsledku skúšky.

Maturitnú skúšku môže žiak opakovať iba raz, najskôr tri mesiace odo dňa konania maturitnej skúšky a najneskôr do jedného roka od termínu, keď mal štúdium ukončiť.

Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie v deň konania skúšky.

Žiak prestáva byť žiakom školy dňom nasledujúcim po dni

Podrobnosti o právach a povinnostiach žiakov školy upravuje školský poriadok.

Úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu na škole kontroluje náčelník školy, zástupca náčelníka školy, ďalší pracovníci určení náčelníkom školy a pracovníci ministerstva.⁸)

Úlohou kontroly je zisťovanie úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu ako celku, jednotlivých vyučovacích predmetov, dodržiavania učebných plánov, učebných osnov, všeobecne záväzných právnych a iných predpisov vzťahujúcich sa na výchovno-vzdelávaciu činnosť.

Žiaci, ktorí začali štúdium na škole pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, ukončia štúdium podľa doterajších predpisov.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1995.