Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

Tento zákon ustanovuje pravidlá rokovania a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a jej výborov.¹) Podrobnejšie upravuje aj postavenie orgánov národnej rady a jej vzťahy navonok.

Národná rada a jej výbory si môžu v medziach tohto zákona upraviť svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením.

Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky²) (ďalej len „ústava“) v zákonodarnej a kontrolnej činnosti, v oblasti zahraničných vzťahov a v zriaďovaní vlastných a iných orgánov, ako aj v ďalších činnostiach, ak to ustanovuje zákon (§ 91 ods. 1).

Národná rada na tento účel najmä

Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj tým, že

Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných predpisov.⁶)

Ustanovujúcu schôdzu národnej rady (ďalej len „ustanovujúca schôdza“) zvolá prezident republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb do národnej rady.⁷)

Ak prezident republiky nezvolá ustanovujúcu schôdzu podľa odseku 1, národná rada sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb do národnej rady.

Miesto, deň a hodinu konania ustanovujúcej schôdze oznámi predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolený v predchádzajúcom volebnom období⁸) (ďalej len „doterajší predseda národnej rady“).

Doterajší predseda národnej rady zvolá predsedov politických strán a predsedov politických hnutí zastúpených v národnej rade a prerokuje s nimi prípravu ustanovujúcej schôdze.

Do zvolenia nového predsedu národnej rady riadi ustanovujúcu schôdzu doterajší predseda národnej rady.

Poslanec národnej rady (ďalej len „poslanec“) skladá na ustanovujúcej schôdzi do rúk doterajšieho predsedu národnej rady sľub. Poslanec, ktorý sa nemôže zúčastniť na ustanovujúcej schôdzi, skladá sľub na schôdzi národnej rady, na ktorej sa zúčastňuje po prvý raz.⁹)

Poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo „sľubujem“ a podá ruku doterajšiemu predsedovi národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

Ak bol doterajší predseda národnej rady znovuzvolený za poslanca, skladá sľub ako prvý do rúk doterajšieho podpredsedu národnej rady.

Poslanec sa ujíma svojej funkcie¹⁰) a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu.

Národná rada schváli volebný poriadok, v ktorom sa upravia podrobnosti o hlasovaní a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi. Tento volebný poriadok sa uplatní aj počas volebného obdobia.

Po zložení sľubu poslancov a po schválení volebného poriadku národná rada zvolí overovateľov národnej rady (§ 62); predsedu a ďalších členov Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „mandátový a imunitný výbor“), predsedu a ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov¹¹) (ďalej len „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“).

Členovia mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa volia na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v národnej rade.

Poslanci predložia mandátovému a imunitnému výboru osvedčenie o svojom zvolení za poslanca vydané Slovenskou volebnou komisiou.¹²)

Mandátový a imunitný výbor preskúma osvedčenia (odsek 1); správu o ich preskúmaní a návrh na rozhodnutie o overení platnosti voľby poslancov predloží národnej rade.¹³)

Povinnosti poslancov pri zamedzení rozporu osobných záujmov s verejnými záujmami pri výkone funkcie, činnosť výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ako aj konanie vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom upravuje osobitný predpis.¹⁴)

Ak sa uprázdni mandát poslanca pred skončením ustanovujúcej schôdze, doterajší predseda národnej rady alebo po jeho zvolení predseda národnej rady vyhlási nastúpenie náhradníka.¹⁵)

Náhradník nastupuje, ak

Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj vtedy, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia národnej rady po ustanovujúcej schôdzi.²¹)

Náhradník, ktorý sa stal poslancom, skladá sľub na schôdzi národnej rady, na ktorej sa zúčastňuje po prvý raz.

Počas neuplatňovania mandátu poslanca¹⁷) zaniká jeho funkcia predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, predsedu, podpredsedu alebo člena výboru, predsedu alebo člena osobitného kontrolného výboru, predsedu alebo člena komisie, do ktorých bol zvolený, a to dňom vymenovania za člena vlády alebo vymenovania podľa osobitného predpisu.¹⁷)

Po zániku funkcie, počas ktorej sa neuplatňoval mandát poslanca, sa o jeho funkcii alebo o jeho členstve (odsek 1) rozhodne vo voľbách podľa volebného poriadku (§ 6).

Po overení platnosti voľby poslancov doterajší predseda národnej rady preruší ustanovujúcu schôdzu na čas potrebný na utvorenie poslaneckých klubov.

Poslanecké kluby alebo poslanci²²) podajú doterajšiemu predsedovi národnej rady písomné návrhy kandidátov na predsedu národnej rady a podpredsedov národnej rady vrátane návrhov na určenie ich počtu, ako aj písomné návrhy na zriadenie ďalších výborov, ktoré nie sú ustanovené zákonom. Súčasne podajú písomné návrhy kandidátov na predsedov výborov a členov výborov.

Doterajší predseda národnej rady predloží návrhy podané podľa odseku 1 národnej rade na ustanovujúcej schôdzi.

Predsedu národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.²³)

Ak bolo na funkciu predsedu národnej rady navrhnutých viac kandidátov a ani jeden z nich nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov, vykoná sa na ustanovujúcej schôdzi opakovaná voľba; zúčastnia sa na nej kandidáti, ktorí získali v prvom kole najväčší počet hlasov a druhý najväčší počet hlasov. Ak ani v opakovanej voľbe nebol predseda národnej rady zvolený, vykonajú sa nové voľby, a to najskôr na druhý deň. Do nových volieb možno navrhnúť aj poslancov, ktorí neboli zvolení v prvom kole volieb ani v opakovanej voľbe.

Po zvolení predsedu národnej rady doterajší predseda národnej rady odovzdá riadenie schôdze predsedovi národnej rady, ktorý dá vykonať voľbu podpredsedov národnej rady, schváliť návrh na zriadenie ďalších výborov a vykonať voľbu predsedov týchto výborov a ich členov.

Podpredsedu národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.²⁴) Predsedov výborov národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. Pri ich voľbe sa použije postup podľa § 14 ods. 2.

Postup podľa § 14 a 15 sa primerane použije aj na odvolanie predsedu národnej rady, podpredsedov národnej rady, predsedov výborov a členov výborov počas volebného obdobia národnej rady.

Schôdzu národnej rady zvoláva predseda národnej rady;²⁵) určí miesto, deň a hodinu jej konania a navrhne program schôdze.

Predseda národnej rady zvolá schôdzu národnej rady aj vtedy, ak o to písomne požiada najmenej pätina jej poslancov.²⁶) Poslanci v žiadosti uvedú, čo navrhujú prerokovať na schôdzi národnej rady. V takom prípade predseda národnej rady zvolá schôdzu národnej rady do siedmich dní.²⁶) Návrh zákona nemožno prerokovať na takejto schôdzi, ak nebola dodržaná pätnásťdňová lehota ustanovená v § 72 ods. 1.

Návrh, ktorý sa má prerokovať na schôdzi národnej rady zvolanej podľa odseku 2, predseda národnej rady zašle vláde na zaujatie stanoviska a pridelí ho príslušnému výboru na prerokovanie, ak sa tak nestalo už predtým. Ak vláda nezaujme do zvolania schôdze stanovisko, národná rada návrh prerokuje bez stanoviska vlády.

Schôdze národnej rady sú verejné.²⁷) Účasť verejnosti na schôdzach národnej rady sa umožňuje do naplnenia kapacity miest určených pre verejnosť.

Neverejné schôdze národnej rady alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho tajomstva, služobného tajomstva, obchodného tajomstva,²⁸) alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Národná rada sa môže uzniesť trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov na konaní neverejnej schôdze alebo neverejnej časti schôdze národnej rady aj z iných dôvodov.²⁹)

Schôdze národnej rady alebo ich častí, na ktorých sa prerokúvajú správy osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti služieb vykonávaných podľa osobitných predpisov,³⁰) sú neverejné.

Schôdze národnej rady, na ktorých sa prerokúvajú návrhy týkajúce sa štátneho rozpočtu, daňových vecí a poplatkov, sú vždy verejné.

Zverejnenie vystúpenia poslanca na verejnej schôdzi národnej rady nemožno obmedziť.

Prezident republiky, predseda vlády a ostatní členovia vlády, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda ústavného súdu“), predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“), predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a generálny prokurátor majú právo byť prítomní na schôdzach národnej rady a nemožno ich zo schôdzi národnej rady vylúčiť.

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na guvernéra Národnej banky Slovenska.

Na požiadanie národnej rady sa člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi.³¹) Na schôdzi národnej rady môže člena vlády zastupovať len iný člen vlády.

Na rokovaní schôdze národnej rady sa so súhlasom národnej rady môžu zúčastniť aj iné osoby.

Významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom národnej rady vystúpiť na jej schôdzi.

Zástupcovia hromadných informačných prostriedkov alebo iné osoby, ktoré sú na schôdzi národnej rady prítomné, môžu sa zdržiavať len na miestach určených pre nich a nesmú rušiť priebeh schôdze. V prípade ich nevhodného správania alebo porušenia poriadku môže predsedajúci (§ 23 ods. 1) rušiteľa poriadku vykázať alebo nechať vyviesť z budovy. Ak rušenie schôdze pokračuje, predsedajúci môže nariadiť vypratať miesta určené pre verejnosť.

Rokovacími dňami schôdzí národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Ak predseda národnej rady nerozhodne inak, schôdza národnej rady sa začína v prvý rokovací deň o 13. hodine. Počas ďalších rokovacích dní schôdzí národnej rady sa rokovanie začína o 9. hodine a trvá najdlhšie do 19. hodiny, v piatok do 16. hodiny, ak národná rada nerozhodne inak.

Schôdze národnej rady riadi predseda národnej rady alebo ním poverený podpredseda národnej rady³²) (ďalej len „predsedajúci“).

Ak chce predsedajúci vystúpiť v rozprave, odovzdá riadenie schôdze inému predsedajúcemu.

Po začatí schôdze národnej rady a na začiatku každého rokovacieho dňa predsedajúci oznámi mená poslancov, ktorí predsedu národnej rady písomne požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti na schôdzi národnej rady alebo na jej rokovacom dni.

Národná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov.³³)

Ak do 30 minút po určenom začiatku schôdze národnej rady (§ 17) nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže začiatok schôdze národnej rady odložiť na ďalší rokovací deň. Musí tak urobiť, ak ani do jednej hodiny po oznámenom začiatku schôdze nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Ak ani na ďalší rokovací deň nie je do jednej hodiny po určenom začiatku schôdze prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci schôdzu skončí. Predseda národnej rady navrhne neprerokované body programu schôdze do programu nasledujúcej schôdze. Obdobne postupuje, ak sa do skončenia schôdze neprerokujú všetky body programu schôdze z dôvodu opakovanej neprítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Ak sa počas schôdze národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci schôdzu národnej rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania.

Ak ani po prerušení schôdze národnej rady nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže rozhodnúť, že sa bude rokovať o ďalšom bode programu. Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť na neskoršom prerokovaní nedokončeného bodu programu, a to na tej istej schôdzi.

Národná rada na začiatku každej schôdze prerokuje návrh programu schôdze navrhnutý predsedom národnej rady a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním. Národná rada môže pri prerokúvaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnutý program doplniť alebo zmeniť. V bode programu schôdze národnej rady, ktorý sa týka disciplinárneho konania, trestného stíhania alebo disciplinárneho stíhania a vzatia do väzby, sa mená poslancov, proti ktorým sa konanie vedie, neuvádzajú.

Vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu schôdze národnej rady, môže trvať najviac jednu minútu.

Program schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 2 nemožno doplniť ani meniť.

Národná rada môže na návrh poslanca aj počas schôdze národnej rady hlasovaním bez rozpravy presunúť body programu schôdze alebo zlúčiť rozpravu o dvoch alebo o viacerých bodoch jej programu.

Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze národnej rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť schválený bod jej programu.

Ak je rokovacím dňom schôdze národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy do jej programu hodina otázok so začiatkom o 14. hodine s výnimkou schôdze zvolanej podľa § 17 ods. 2.

Interpelácie sú pravidelnou súčasťou programu schôdze národnej rady; to neplatí pri schôdzi národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 2.

Národná rada môže uznesením určiť deň skončenia schôdze národnej rady. Do tohto dňa neprerokované body programu schôdze sa zaradia do návrhu programu nasledujúcej schôdze národnej rady.

Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak národná rada bez rozpravy nerozhodne inak.

Pri prerokúvaní veci zaradenej do programu schôdze národnej rady ako prvý vystúpi navrhovateľ a po ňom spravodajca, ak bol určený. Ak je navrhovateľom vláda, môže v jej mene vystúpiť len poverený člen vlády. Ak je navrhovateľom výbor, môže vystúpiť v jeho mene poverený člen výboru. Ak je navrhovateľom podľa osobitných predpisov iná osoba, môže ako prvý vystúpiť poverený člen vlády alebo poverený člen príslušného výboru, alebo táto osoba so súhlasom národnej rady. O tomto vystúpení a o vystúpení v rozprave rozhodne národná rada bez rozpravy.

Návrh podaný národnej rade musí byť vyhotovený písomne a musí obsahovať odôvodnenie a návrh uznesenia, ktoré sa odporúča národnej rade schváliť.

Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia národnej rady musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska a národná rada musí o ňom rozhodnúť, ak tento zákon neustanovuje inak.

Návrh podaný podľa odseku 2 označí Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária“) číslom parlamentnej tlače. Návrh sa doručí všetkým poslancom.

Navrhovateľ môže svoj návrh vziať späť, až kým národná rada nepristúpi k hlasovaniu o návrhu ako o celku.

O prerokúvanej veci po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu, ak bol určený, predsedajúci otvorí rozpravu.

Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne zápisom do zoznamu rečníkov po schválení programu schôdze národnej rady do začatia rokovania o návrhu v príslušnom bode programu schôdze národnej rady a ústne po vystúpení rečníkov v rozprave zapísaných do zoznamu rečníkov. Predsedajúci prečíta ústne prihlásených rečníkov do rozpravy a uzatvorí možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Pri otvorení rozpravy predsedajúci prečíta zoznam písomne prihlásených rečníkov (odsek 2). Pred vystúpením prvého a ďalších prihlásených rečníkov predsedajúci informuje o poradí ďalšieho prihláseného rečníka, ktorého vystúpenie má nasledovať. Ak rečník pri udelení slova nie je prítomný v rokovacej sále, stráca poradie. Strata poradia rečníka znamená, že rečník môže vystúpiť v rozprave iba ako posledný. Ak viacerí rečníci stratia poradie, môžu vystúpiť až po všetkých prihlásených rečníkoch, ktorí poradie nestratili, a to v poradí, v akom toto poradie stratili. Ak rečník opakovane stratí poradie, stráca možnosť vystúpiť v rozprave.

Predsedajúci prideľuje slovo rečníkom v poradí, v akom sa prihlásili. Ako prví vystúpia poverení členovia poslaneckých klubov, ak sa prihlásili do zoznamu rečníkov. Každý poslanecký klub môže poveriť vystúpením len jedného člena. Prihlásený rečník sa môže vzdať svojho poradia v prospech iného rečníka.

Poslanec môže vystúpiť na schôdzi národnej rady, ak mu predsedajúci udelí slovo.

V rozprave možno vystúpiť len od rečníckeho pultu.

Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky.

Spravodajcovi a navrhovateľovi sa počas rozpravy udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú.

Po skončení rozpravy môže k jej výsledkom zaujať stanovisko navrhovateľ (§ 26 ods. 1) aj spravodajca.

Predsedovi národnej rady, podpredsedom národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú.

Predsedovi ústavného súdu, predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho kontrolného úradu, generálnemu prokurátorovi a guvernérovi Národnej banky Slovenska možno so súhlasom národnej rady udeliť slovo, ak o to požiadajú. Národná rada hlasuje bez rozpravy.

Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a riadne sformulované.

Poslanec alebo navrhovateľ môže po podaní pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu navrhnúť prerušenie prerokúvania veci až dovtedy, kým k nim nezaujme stanovisko výbor, ktorý určí národná rada. O návrhu na prerušenie prerokúvania bodu programu schôdze rozhodne národná rada bez rozpravy. Národná rada môže súčasne určiť lehotu, dokedy jej určený výbor predloží k podanému pozmeňujúcemu alebo doplňujúcemu návrhu stanovisko.

Poslanec môže svoj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vziať späť, až kým národná rada nepristúpi k hlasovaniu o ňom.

Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze národnej rady. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady. Na návrhy predložené v inom čase sa neprihliada. Určená dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12 hodín.

Návrh podľa odseku 1 nemožno podať, ak národná rada má rokovať o návrhu ústavného zákona, návrhu zákona o štátnom rozpočte a o programovom vyhlásení vlády.

Ak sa národná rada uznesie podľa odseku 1, predsedajúci rozdelí čas určený na rozpravu medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, pomerne podľa počtu poslancov. V rozprave vystupujú striedavo poslanci zastupujúci poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, podľa poradia určeného žrebom. Poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub predsedajúcemu písomne oznámi predseda poslaneckého klubu alebo ním poverený člen poslaneckého klubu najneskôr do otvorenia rozpravy. Poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, sa prihlási do rozpravy písomne alebo ústne najneskôr do otvorenia rozpravy. Poradie rečníkov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, sa určí žrebom.

Meranie času vyhradeného pre poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckého klubu, sa zabezpečuje prostredníctvom technického zariadenia alebo prostredníctvom overovateľov. Ak rečníci zastupujúci poslanecký klub alebo poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpajú čas, ktorý im bol vyhradený, skracuje sa čas určený na rozpravu podľa odseku 1 o čas, ktorý poslanecký klub alebo poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpal.

Do času určeného podľa odseku 1 sa nezapočítava čas, v ktorom vystupuje predsedajúci, navrhovateľ a spoločný spravodajca výborov. Ak je navrhovateľ alebo spoločný spravodajca výborov členom poslaneckého klubu, jeho čas využitý na vystúpenia sa nezapočítava do času vyhradeného pre jeho poslanecký klub. Do času určeného pre poslanecký klub a poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, sa započítava aj čas využitý na faktické poznámky (§ 33) a procedurálne návrhy (§ 34).

Ak uplynie čas vyhradený pre poslanecký klub alebo poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, predsedajúci rečníkom odníme slovo. Na návrh rečníka môže národná rada bez rozpravy rozhodnúť, že sa mu umožní dokončiť vystúpenie. Ostatným poslancom, ktorí mali podľa oznámenia predsedu poslaneckého klubu alebo ním povereného člena poslaneckého klubu vystúpiť za poslanecký klub, sa už slovo neudelí. Poslanci, ktorým bolo odňaté slovo, alebo poslanci, ktorým sa neumožnilo vystúpiť pre uplynutie vyhradeného času, majú právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu, a to najneskôr do vystúpenia spoločného spravodajcu po skončení rozpravy. Písomný prejav poslanca sa zahrnie do doslovnej zápisnice o schôdzi národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že prejav nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať.

Ak sa národná rada uznesie o určení dĺžky času na rozpravu podľa odseku 1, ustanovenia § 27 ods. 2 a 4, § 30 a § 35 ods. 2, 3 a 6 sa nepoužijú.

Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť na dĺžke rečníckeho času v rozprave. Nemôže sa uzniesť na kratšom čase ako 10 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, na kratšom čase ako 20 minút, ak tento zákon neustanovuje inak.

Rokovacím jazykom na schôdzach národnej rady a jej orgánov je štátny jazyk. Ak vystúpi na schôdzi cudzinec, kancelária zabezpečí tlmočníka.

Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo. Ak rečník prekročil rečnícky čas (§ 30), predsedajúci ho na to upozorní, a ak okamžite neskončí, odoberie mu slovo.

Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, ktorou sa mu odobralo slovo, alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci vyzve zachovávať poriadok. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej miestnosti. Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu.

Do rokovacej sály je zakázané vnášať zbrane,³⁴) výbušniny, paralyzujúce prístroje a látky a prenosné telekomunikačné prostriedky. Voči osobe, ktorá poruší tento zákaz, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.

Vykázanie z rokovacej sály podľa odsekov 2 a 3 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze národnej rady.

Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa odsekov 1 až 3 môže poslanec, ktorého sa opatrenia týkajú, podať námietku hneď po ich uložení. O námietke rozhodne národná rada bez rozpravy.

Poslanci majú v rozprave právo na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka. Faktickou poznámkou nemožno reagovať na inú faktickú poznámku. Po vystúpení poslancov prihlásených s faktickými poznámkami poskytne predsedajúci možnosť faktickou poznámkou reagovať i rečníkovi, na ktorého reagovali poslanci faktickými poznámkami. Vo faktickej poznámke sa nemôžu podávať návrhy na doplnenie alebo na zmenu programu schôdze národnej rady, pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy ani návrhy uznesení národnej rady.

Prednesenie faktickej poznámky a vystúpenie rečníka, na ktorého reagovali poslanci faktickými poznámkami (odsek 1 tretia veta), nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Ak nejde o faktickú poznámku podľa odseku 1 alebo ak poslanec prekročí ustanovený čas, predsedajúci mu odoberie slovo. Rozhodnutie predsedajúceho je konečné.

Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. Vystúpenie poslanca, v ktorom podáva procedurálny návrh, môže trvať najviac jednu minútu.

Ak v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, predsedajúci rozpravu skončí.

O skončení rozpravy pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov môže národná rada rozhodnúť bez rozpravy len na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov. O návrhu možno hlasovať len vtedy, ak z každého poslaneckého klubu aspoň jeden poslanec dostal možnosť vystúpiť.

Ak národná rada rozhodla o skončení rozpravy podľa odseku 2, majú právo ešte vystúpiť poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy pred podaním návrhu na jej skončenie, a poslanci, ktorí chcú podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

Po skončení rozpravy a pred hlasovaním na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov predsedajúci preruší rokovanie o bode programu schôdze národnej rady a určí čas najmenej 15 minút na poradu poslaneckých klubov.

Po skončení rozpravy a po porade poslaneckých klubov (odsek 4) môže poverený člen poslaneckého klubu informovať o stanovisku poslaneckého klubu; informácia nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.

Ak sa člen vlády ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova.

Na návrh predsedu národnej rady môže národná rada rozhodnúť o uzavretí rozpravy. V takom prípade sa rozprava skončí bezprostredne po rozhodnutí národnej rady.

Po uzavretí rozpravy podľa odseku 7 majú poslanci, ktorí boli ešte prihlásení do rozpravy, právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu. Písomný prejav poslanca sa zahrnie do doslovnej zápisnice o schôdzi národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať. Na vykonanie úkonov podľa tohto odseku vyhlási po uzavretí rozpravy predsedajúci desaťminútovú technickú prestávku.

Po uzavretí rozpravy a po prípadnom vypočutí informácie povereného člena poslaneckého klubu (odsek 5) začne predsedajúci rokovanie o ďalšom bode programu, ak sa národná rada uzniesla podľa § 36 ods. 1.

Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. Hlasovanie sa spravidla uskutoční bezprostredne po skončení alebo po uzavretí rozpravy, ak národná rada nerozhodne bez rozpravy inak.

Predsedajúci pred hlasovaním upozorní poslancov, že sa prikročí k hlasovaniu, oznámi spôsob hlasovania a zistí počet prítomných poslancov.

Pred každým hlasovaním predsedajúci alebo spravodajca oznámi, o akom návrhu sa bude hlasovať, a zopakuje presné znenie návrhu, ak návrh nebol vopred poslancom odovzdaný písomne. Predsedajúci potom prikročí k riadeniu hlasovania.

Jednotlivé hlasovanie nemožno prerušiť; počas neho predsedajúci nikomu nemôže udeliť slovo.

Poslanci hlasujú spravidla z miest, ktoré im boli určené zasadacím poriadkom národnej rady. Spravodajca hlasuje z miesta určeného pre spravodajcu.

Ak boli k návrhu podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, hlasuje sa najskôr o nich, a to v poradí, v akom boli podané. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v správe výboru alebo v spoločnej správe výborov má prednosť pred ostatnými návrhmi podanými v rozprave. Ak prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, už sa o nich nehlasuje. Ak poslanec vylúčenie spochybní, národná rada rozhodne bez rozpravy, či sa týmito návrhmi bude zaoberať.

Ak je na platné uznesenie národnej rady potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov³⁵) alebo ak je v prípadoch ustanovených ústavou potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov,³⁶) národná rada môže schváliť pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy len takouto väčšinou.

Na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu môže hlasovať oddelene. Ak sa pri oddelenom hlasovaní neschvália všetky časti návrhu, je potrebné, ak schválené časti tvoria obsahový celok, hlasovať o nich ešte ako o celku.

Po hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa hlasuje o návrhu ako o celku.

O procedurálnych návrhoch (§ 34) sa hlasuje bez rozpravy.

O procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu národnej rady, sa môže rozhodnúť aj bez hlasovania. V takom prípade sa predsedajúci poslancov opýta, či niektorý z nich požaduje hlasovanie. Ak čo len jeden poslanec požaduje hlasovať o návrhu, postupuje sa podľa § 39.

O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu národnej rady, dá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. V takom prípade o procedurálnom návrhu, ktorý nestratil opodstatnenie, dá predsedajúci hlasovať opäť vtedy, keď bude národná rada schopná uznášať sa.

Hlasovanie je verejné alebo tajné.

Verejne sa hlasuje spravidla použitím technického zariadenia, prípadne zdvihnutím ruky, ak sa národná rada neuznesie na inom spôsobe verejného hlasovania.

Výsledky hlasovania vyhlási predsedajúci tak, že oznámi počet poslancov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh, počet poslancov, ktorí hlasovali proti návrhu, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, a počet poslancov, ktorí nehlasovali.

Každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia. O námietke rozhodne národná rada bez rozpravy. Ak národná rada námietke vyhovie, musí sa verejné hlasovanie opakovať prostredníctvom technického zariadenia, ak národná rada nerozhodne inak. Predsedajúci môže požiadať aj overovateľov národnej rady, aby hlasy spočítali.

Pri hlasovaní podľa mien sú poslanci vyzývaní predsedajúcim. Vyzvaný poslanec hlasuje tak, že vysloví „hlasujem za návrh“ alebo „hlasujem proti návrhu“, alebo „zdržiavam sa hlasovania“. Predsedajúci hlasovanie poslanca zopakuje. Iný spôsob hlasovania poslanca sa považuje za zdržanie sa hlasovania. Hlasovanie podľa mien môže navrhnúť aspoň pätina prítomných poslancov. O návrhu rozhodne národná rada bez rozpravy.

Pri hlasovaní poslanca je zastúpenie iným poslancom alebo inou osobou vylúčené. Proti poslancovi, ktorý hlasoval za iného poslanca, sa začne disciplinárne konanie podľa § 136 ods. 2 písm. b).

Pravidlá hlasovania použitím technického zariadenia a hlasovania podľa mien upraví národná rada uznesením.

Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou,³⁷) zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky, ktoré overovatelia národnej rady vydajú poslancom pri vstupe do priestoru určeného na tajné hlasovanie. Na priebeh tajného hlasovania dozerajú overovatelia národnej rady, ktorí spočítavajú hlasy a vyhotovujú zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

Poverený overovateľ národnej rady oznámi počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, počet poslancov, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, počet poslancov, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov. Predsedajúci vyhlási výsledok voľby.

Výsledky tajného hlasovania vyhlási predsedajúci tak, že oznámi počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh, počet poslancov, ktorí hlasovali proti návrhu, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, počet poslancov, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

Informácia z technického zariadenia o výsledku verejného hlasovania a zápisnica o výsledku tajného hlasovania alebo o výsledku volieb sú súčasťou zápisnice zo schôdze národnej rady.

Uznesenia národnej rady podpisuje predseda národnej rady a dvaja overovatelia národnej rady.

Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica. V zápisnici sa uvedie aj to, kto riadil schôdzu, koľko poslancov bolo prítomných, ktorí poslanci neboli prítomní, ktorí poslanci žiadali svoju neúčasť na rokovacích dňoch schôdze národnej rady ospravedlniť, ktorí rečníci vystúpili v rozprave a aký bol výsledok hlasovania.

Rečník, ktorý vystúpil v rozprave, opraví písomné chyby a overí správnosť záznamu svojho vystúpenia do 24 hodín od jeho doručenia. Ak rečník v tejto lehote neopraví chyby a neoverí správnosť svojho vystúpenia, záznam sa vyhotoví bez jeho overenia iba so základnou jazykovou úpravou. Rečník pri oprave nesmie meniť obsah ani zmysel svojho vystúpenia. O prípadných námietkach rečníka proti nedostatkom záznamu rozhoduje predseda národnej rady.

Overená zápisnica je autentickým záznamom o schôdzi národnej rady a odovzdáva sa s predloženými podkladmi, prílohami a uzneseniami na archivovanie. Súčasťou zápisnice sú úplné texty podaných návrhov, schválených uznesení, vyhlásení a iných materiálov, ktoré sa prerokovali na schôdzi národnej rady, prezenčná listina o účasti poslancov na schôdzi národnej rady a výsledok hlasovania.

Zápisnica zo schôdze národnej rady je podkladom na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi národnej rady. Ak ide o neverejné schôdze národnej rady alebo o ich časti, predseda národnej rady môže rozhodnúť o inom spôsobe vydania správy.

V správe vydanej podľa odseku 4 sa najmä uvedie, kto riadil schôdzu národnej rady, úplné znenie vystúpení rečníkov, menovitý prehľad záverečného hlasovania, výsledky volieb, texty schválených uznesení a vyhlásení (okrem zákonov). Ak sa na tom národná rada uznesie, uvedú sa v nej aj ďalšie skutočnosti.

Z každej schôdze národnej rady sa vyhotoví zvukový záznam, ktorý sa uschováva najmenej šesť mesiacov.

O výsledku denného rokovania národnej rady sa vypracúva stručná informácia, ktorá má náležitosti uvedené v odseku 2. Uvedená informácia sa vypracuje do začiatku rokovania ďalšieho dňa.

Náležitosti informácie o výsledku rokovania národnej rady v uvedenom dni rokovania národnej rady sú:

Za vyhotovenie a úplnosť informácie o výsledku rokovania národnej rady v uvedenom dni zodpovedá kancelária.

Predseda národnej rady vykonáva pôsobnosť podľa ústavy.³⁸)

Predseda národnej rady na tento účel najmä

Ak to povaha veci vyžaduje, predseda národnej rady zvoláva poradu predsedov výborov.

Národná rada zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány.

Národná rada zriaďuje mandátový a imunitný výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „ústavnoprávny výbor“). Ďalšie výbory zriaďuje podľa potreby a určí úseky ich činnosti.

Výbory najmä

Predseda národnej rady nemôže byť členom výboru.

Výbory prerokúvajú veci, ktoré im predseda národnej rady alebo národná rada pridelí, a veci, na ktorých prerokovaní sa uznesú. Veci pridelené výborom prerokujú výbory v určenej lehote.

Na prerokovanie veci vo výbore určí jeho predseda z členov výboru spravodajcu. Spravodajca podá výboru správu o prerokúvanej veci a navrhne uznesenie.

Výbory podávajú svoje návrhy, podnety a stanoviská národnej rade; môžu ich podávať aj predsedovi národnej rady.

Návrhy, podnety a stanoviská môžu výbory zasielať aj príslušným členom vlády alebo vedúcim ďalších ústredných orgánov; podľa povahy veci o tom informujú aj predsedu národnej rady.

Členovia vlády a vedúci ďalších ústredných orgánov sú povinní výboru do 30 dní, ak výbor neurčí dlhšiu lehotu, oznámiť, aké opatrenia prijali na jeho odporúčanie.

Ak výbor nedostal v lehote určenej podľa odseku 2 odpoveď alebo ak s ňou nesúhlasí, môže predložiť svoje odporúčanie národnej rade.

Ustanovujúcu schôdzu výboru zvolá jeho predseda. Výbor zvolí jedného alebo dvoch podpredsedov výboru a dvoch overovateľov výboru.

Na zvolenie alebo na odvolanie podpredsedu výboru a overovateľov výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.

Schôdze výboru zvoláva spravidla počas rokovacích dní (§ 22) a riadi predseda výboru. Po začatí schôdze výboru predseda výboru oznámi mená členov výboru, ktorí ho písomne požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti na schôdzi výboru.

Predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak sa na tom uznesie národná rada alebo ak o to požiada predseda národnej rady alebo aspoň tretina členov výboru. Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr do siedmich dní od prijatia uznesenia alebo od doručenia žiadosti.

Návrh programu schôdze výboru a spôsob rokovania podáva výboru jeho predseda. Člen výboru môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu schôdze výboru.

Predsedu výboru zastupuje počas jeho neprítomnosti poverený podpredseda výboru; zastupuje ho aj vtedy, ak ho tým predseda výboru poverí. Ak predseda výboru aj podpredseda výboru nie sú prítomní, predsedu výboru zastupuje člen výboru, ktorého tým poverí predseda výboru alebo výbor.

Schôdze výborov sú verejné, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 57 ods. 3 a § 60 ods. 3). Účasť verejnosti sa umožňuje do naplnenia kapacity miest v miestnosti, v ktorej výbor rokuje. Na konanie neverejnej schôdze výboru sa vzťahujú ustanovenia § 18 ods. 2 a 3 obdobne.

Členovia výborov, ktorým nebol pridelený návrh na prerokovanie, môžu písomne oznámiť svoje stanovisko gestorskému výboru. Výbor sa ich stanoviskami zaoberá aj vtedy, ak sa na prerokúvaní návrhu vo výbore nezúčastnia.

Poslanci majú právo zúčastniť sa aj na rokovaní výboru, ktorého nie sú členmi. Majú právo vyjadrovať sa o prerokúvanej veci; nemajú právo hlasovať.

Na neverejných schôdzach výboru môžu byť prítomní poslanci, prezident republiky, členovia vlády a so súhlasom výboru aj iné osoby.

Zverejnenie vystúpenia poslanca na verejnej schôdzi výboru nemožno obmedziť.

Výbor rozhoduje uznesením. Hlasovanie vo výbore je verejné.

Výbor sa môže uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.

Na hlasovanie vo výbore sa primerane použijú ustanovenia § 36 ods. 2 až 4, § 37 a 38.

Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru, okrem prípadov ustanovených ústavou, ak je na platné uznesenie národnej rady potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov alebo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. V takých prípadoch je na schválenie uznesenia výboru potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru alebo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru.

Ak najmenej tretina prítomných členov výboru nevyslovila s uznesením výboru súhlas, v uznesení výboru sa uvedie ich stanovisko, ak o to požiada ktorýkoľvek z prítomných členov výboru.

Prezident republiky, členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu majú právo zúčastňovať sa aj na schôdzach výboru; udelí sa im slovo, kedykoľvek o to požiadajú.

Výbory majú právo pozývať na svoje schôdze členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich vysvetlenia, správy a potrebné podklady; tí sú povinní prísť na schôdzu výboru, podať požadované vysvetlenia a správy a predložiť podklady. Môžu sa dať zastúpiť poverenými zástupcami, ak s tým výbor súhlasí.

Prezident republiky, členovia vlády, vedúci iných orgánov štátnej správy a generálny prokurátor alebo ich poverení zástupcovia si môžu na schôdze výborov pribrať odborníkov a požiadať predsedu výboru, aby im udelil slovo.

Výbory môžu pozývať na svoje schôdze aj odborníkov a ďalšie osoby a požiadať ich o stanovisko.

Výbory môžu požiadať odborníkov, vedecké ústavy alebo iné ustanovizne, aby vypracovali odborné posudky a stanoviská potrebné na rokovanie výborov. Na vyjasnenie obsahu podaného posudku môže výbor požadovať, aby ten, kto ho vypracoval, podal ústne vysvetlenie na schôdzi výboru.

Zo schôdzí výboru sa vyhotovujú zápisnice. Zápisnice a uznesenia overuje overovateľ výboru svojím podpisom. Po overení ich podpisuje predseda výboru alebo ten, kto ho zastupuje (§ 48 ods. 1).

Výbory môžu po vzájomnej dohode konať spoločné schôdze a podávať spoločné návrhy.

Na rokovanie spoločnej schôdze výborov primerane platia ustanovenia o rokovaní na schôdzach výborov. V riadení spoločnej schôdze výborov sa predsedovia výborov striedajú; výbory hlasujú vždy oddelene.

O zvolanie spoločnej schôdze výborov môže požiadať aj predseda národnej rady; môže zvolať spoločnú schôdzu všetkých výborov.

Mandátový a imunitný výbor najmä

Ak príslušný orgán požiada národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca,⁴⁵) mandátový a imunitný výbor žiadosť urýchlene prerokuje a umožní poslancovi, aby sa zúčastnil na rokovaní výboru a aby sa k veci vyjadril. Mandátový a imunitný výbor podáva správu o výsledku rokovania spolu so svojím návrhom národnej rade.

Schôdze mandátového a imunitného výboru sú vždy neverejné. Na rokovanie tohto výboru sa nevzťahuje ustanovenie § 50 ods. 3 a § 143 ods. 6. Predseda národnej rady má právo zúčastniť sa na schôdzach výboru; iné osoby sa môžu na schôdzach výboru zúčastniť len so súhlasom výboru.

Národná rada si zriaďuje z poslancov osobitné kontrolné výbory na kontrolu činnosti služieb vykonávaných podľa osobitných predpisov.³⁰) Práva a povinnosti osobitných kontrolných výborov a ich členov upravujú osobitné predpisy.⁵⁰)

Členov osobitného kontrolného výboru volí národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Poslanec sa môže členstva v kontrolnom výbore vzdať.

Rokovanie osobitných kontrolných výborov je neverejné, zúčastňujú sa na ňom členovia výboru a ďalšie osoby len so súhlasom výboru. Predseda národnej rady má právo zúčastniť sa na rokovaní osobitných kontrolných výborov. Ostatné ustanovenia tohto zákona sa na rokovanie týchto výborov vzťahujú primerane.

Národná rada a výbory si môžu zriaďovať stále alebo dočasné komisie na konzultovanie otázok a na prípravu stanovísk k veciam, ktoré patria do ich pôsobnosti. Členmi komisie môžu byť poslanci a iné osoby. Predsedom komisie je vždy poslanec. Výbory môžu zriaďovať aj spoločné komisie.

Overovatelia národnej rady dozerajú na správnosť hlasovania a na konanie volieb na schôdzach národnej rady. Na návrh predsedajúceho môže národná rada bez rozpravy rozhodnúť, že v prípade pochybností o výsledku hlasovania overovatelia národnej rady spočítajú hlasy.

Overovatelia národnej rady zodpovedajú aj za správnosť a úplnosť zápisníc zo schôdzí národnej rady; podpisujú jej uznesenia a iné listiny schvaľované národnou radou.

Ak nie je na schôdzi národnej rady prítomný ani jeden overovateľ národnej rady, úlohy overovateľov na tejto schôdzi národnej rady podľa odsekov 1 a 2 plnia poslanci, ktorých určí národná rada.

Na overovateľov výborov sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.

Poslanec je povinný zúčastňovať sa na schôdzach národnej rady a jej výborov, do ktorých bol zvolený. Je povinný zúčastňovať sa aj na činnostiach, ktoré patria do ich pôsobnosti, ktoré mu národná rada alebo výbor určil alebo ktorými ho poveril.

Na každý rokovací deň schôdze národnej rady alebo jej výboru sa vyhotoví prezenčná listina, do ktorej sú povinní zapísať sa všetci prítomní poslanci.

Ak sa poslanec nemôže zúčastniť na rokovaní schôdzí národnej rady alebo jej výborov (odsek 1) pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu, je povinný pred konaním schôdze písomne sa ospravedlniť predsedovi národnej rady, ak ide o schôdzu národnej rady, alebo predsedovi výboru, ak ide o schôdzu výboru, ktorého je členom. V ospravedlnení uvedie dôvod, pre ktorý sa nemôže zúčastniť na schôdzi, a predpokladanú dĺžku svojej neúčasti. Ospravedlnenie sa nevyžaduje, ak dôvod neúčasti poslanca na schôdzi súvisí s plnením povinností poslanca, na ktoré dal súhlas predseda národnej rady alebo predseda výboru.

Ak vznikne dôvod neúčasti poslanca na schôdzi a ak nemožno doručiť písomné ospravedlnenie podľa odseku 3, poslanec sa môže ospravedlniť aj iným vhodným spôsobom. Takéto ospravedlnenie treba bezodkladne písomne potvrdiť.

Predseda národnej rady posudzuje, či dôvod neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady (odsek 3) možno považovať za závažný a jeho ospravedlnenie za riadne;⁵¹) predseda výboru posudzuje dôvody neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí výboru, ktorého je členom. Poslancovi sa umožní vyjadriť sa o veci.

Neúčasť poslanca na rokovacích dňoch schôdzí podľa odseku 5 sa posudzuje bezodkladne po skončení kalendárneho mesiaca. Predseda národnej rady alebo predseda výboru po posúdení dôvodov neúčasti oznámi svoje rozhodnutie poslancovi a kancelárii, ktorá v prípade neospravedlnenia neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo na rokovacích dňoch schôdzí výborov zabezpečí vykonanie straty nárokov alebo úpravu niektorých nárokov poslanca podľa osobitných predpisov.⁵²) Kancelária rozhodnutie doručí aj predsedovi príslušného poslaneckého klubu.

Ak predseda národnej rady neospravedlnil neúčasť poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo predseda výboru na rokovacích dňoch schôdzí výboru, môže poslanec do piatich dní odo dňa, keď oznámenie o neospravedlnení neúčasti dostal, podať písomne námietku proti neospravedlnenej neúčasti predsedovi národnej rady a požiadať ho, aby s prihliadnutím na stanovisko mandátového a imunitného výboru a podpredsedov národnej rady o veci opäť rozhodol. Rozhodnutie predsedu národnej rady je konečné.

Evidenciu o účasti poslancov na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady a na rokovacích dňoch výborov vedie a uschováva kancelária.

Ak poslanec svoju neúčasť na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo na rokovacích dňoch výborov vôbec neospravedlnil alebo ju neospravedlnil spôsobom uvedeným v odsekoch 3 a 4, považuje sa jeho neúčasť za neospravedlnenú.⁵²)

Na posudzovanie neúčasti poslanca na časti rokovacieho dňa sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 9 obdobne.

Poslanci sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady.

Ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí, rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Ak sa chcú poslanci združiť do poslaneckého klubu iným spôsobom ako podľa odseku 1 alebo odseku 2, musí utvorenie poslaneckého klubu schváliť národná rada.

Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu.

Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. O utvorení poslaneckého klubu sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíšu všetci ustanovujúci členovia poslaneckého klubu.

Predseda poslaneckého klubu písomne oznámi predsedovi národnej rady utvorenie poslaneckého klubu, jeho názov, meno a priezvisko predsedu a podpredsedu poslaneckého klubu a mená a priezviská poslancov, ktorí sú jeho členmi.

V mene poslaneckého klubu koná jeho predseda alebo podpredseda, alebo poverený člen poslaneckého klubu.

Poslanecké kluby majú právo používať na svoju činnosť miestnosti v priestoroch národnej rady. Podrobnosti upraví predseda národnej rady.

Na úhradu nákladov poslaneckých klubov sa poskytujú príspevky z rozpočtu kancelárie vo výške, ktorú určí na každý rozpočtový rok predseda národnej rady, a to s prihliadnutím na počet členov jednotlivých poslaneckých klubov.

Pravidlá hospodárenia poslaneckých klubov schvaľuje predseda národnej rady.

Poslanecké kluby vedú prehľad o poskytnutých príspevkoch podľa odseku 2 a dbajú, aby ich čerpanie bolo doložené príslušnými dokladmi. Poslanecké kluby sú povinné predložiť predsedovi národnej rady doklady o čerpaní týchto príspevkov, kedykoľvek o to požiada. Poslanecké kluby predkladajú predsedovi národnej rady súhrnnú správu o čerpaní poskytnutých príspevkov za predchádzajúci kalendárny rok v ním určenom termíne.

Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov.

Stanoviská poslaneckého grémia majú pre národnú radu, jej orgány a pre predsedu národnej rady povahu odporúčaní.

Poslanecké grémium sa skladá z členov delegovaných poslaneckými klubmi. Počet členov poslaneckého grémia sa určí tak, že počet poslancov každého poslaneckého klubu sa vydelí pätnástimi a výsledok sa zaokrúhli na celé číslo podľa štatistických zásad.

Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov; v tomto prípade ho zvolá bezodkladne.

Na poslaneckom grémiu sa môžu zúčastniť aj podpredsedovia národnej rady.

Návrh zákona môžu podávať výbory, poslanci a vláda⁵³) (ďalej len „navrhovateľ zákona“).

Návrh zákona sa podáva predsedovi národnej rady písomne v potrebnom počte výtlačkov a v elektronickej forme.

Ak návrh podáva výbor alebo poslanec, potrebný počet výtlačkov a elektronickú formu zabezpečuje kancelária.

Návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.

Dôvodová správa musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskeho a finančného dosahu, najmä vplyvu na štátny rozpočet,⁵⁴) nároku na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutný na všestranné posúdenie návrhu zákona. V dôvodovej správe sa musí uviesť súlad návrhu zákona s ústavou, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a súlad návrhu zákona s právom Európskej únie vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti tohto návrhu s právom Európskej únie. Dôvodová správa obsahuje okrem všeobecnej časti aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.

Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.

Ak podaniu návrhu zákona predchádzala verejná diskusia, navrhovateľ zákona predloží jej zhodnotenie.

Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme upravia legislatívne pravidlá, ktoré schváli národná rada uznesením.

Legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné.

Ak návrh zákona nespĺňa náležitosti podľa tohto zákona alebo podľa legislatívnych pravidiel (§ 69), predseda národnej rady odporučí navrhovateľovi zákona, aby nedostatky odstránil. Ak navrhovateľ zákona s odporúčaním nesúhlasí, predloží predseda národnej rady svoje odporúčanie spolu so stanoviskom navrhovateľa zákona na najbližšiu schôdzu národnej rady, ktorá o nich rozhodne bez rozpravy.

Ak návrh zákona podajú výbory alebo poslanec a ak návrh zákona spĺňa ustanovené náležitosti, predseda národnej rady doručí návrh zákona vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní. Vláda zašle stanovisko predsedovi národnej rady. Ak vláda v 30-dňovej lehote nezaujme stanovisko, rokuje sa o návrhu zákona aj bez tohto stanoviska. Ak vláda doručí stanovisko dodatočne, možno ho zohľadniť.

Predseda národnej rady zabezpečí bezodkladné doručenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa tohto zákona, všetkým poslancom. Predseda národnej rady navrhne národnej rade prideliť návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a podľa povahy veci aj ďalším výborom. Súčasne navrhne výbor, ktorý je pre tento návrh zákona gestorský.

Návrh zákona sa musí doručiť poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda národnej rady zaradí návrh zákona do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 sa nepoužijú. Návrh zákona sa nemôže zaradiť do programu schôdze, ak neuplynula lehota ustanovená v odseku 1.

Národná rada môže zmeniť poradie prerokovania návrhov zákonov v programe svojej schôdze.

Návrh zákona uvedie navrhovateľ zákona. Po ňom vystúpi spravodajca, ktorého určí navrhnutý gestorský výbor.

O návrhu zákona, najmä o jeho podstate, sa koná všeobecná rozprava. V nej nemožno predkladať návrhy na jeho zmeny a doplnky.

Národná rada sa uznesie tak, že buď

Ak národná rada neprijme uznesenie podľa odseku 3, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Ak sa národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne aj o návrhu predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru; návrh zákona sa vždy pridelí ústavnoprávnemu výboru. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch poslancov k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom rozhoduje národná rada bez rozpravy.

Národná rada na základe návrhu predsedu národnej rady určí aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia.

Ak národná rada neprijme uznesenie podľa odsekov 1 a 2, postupuje sa podľa návrhu predsedu národnej rady.

O návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridelený.

Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, môžu svoje stanovisko oznámiť gestorskému výboru do začatia jeho rokovania podľa § 79 ods. 2.

Návrh zákona vo výboroch odôvodňuje člen vlády alebo vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorého tým vláda poverila. Iná poverená osoba môže odôvodniť návrh zákona len so súhlasom výboru. Ak ide o návrh výboru alebo skupiny poslancov, návrh zákona odôvodní nimi poverený poslanec, a ak ide o návrh poslanca, navrhujúci poslanec.

Na prerokovanie návrhu zákona určí výbor na návrh predsedu výboru zo svojich členov spravodajcu, ktorý vystúpi po navrhovateľovi zákona.

Spravodajca informuje výbor najmä o vyjadreniach, posudkoch a informáciách, ktoré si výbor alebo spravodajca vyžiadal alebo mu boli doručené, a navrhne uznesenie výboru.

Ak navrhovateľmi zákona sú výbory alebo poslanci, spravodajca informuje aj o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2.

Výbor vypracuje o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní pre národnú radu písomnú správu obsahujúcu stanovisko výboru, v ktorom najmä navrhne, či odporúča národnej rade návrh zákona schváliť; ak sa výbor uznesie na pozmeňujúcich alebo na doplňujúcich návrhoch, správa obsahuje ich znenie. Návrhy musia byť presne sformulované a odôvodnené. Písomnú správu pre národnú radu obsahujúcu stanovisko výboru schvaľuje výbor uznesením.

Ak návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú národnej rade písomnú spoločnú správu, ktorú vypracuje gestorský výbor.

Gestorský výbor rokuje o návrhu zákona ako posledný.

Ak sú stanoviská výborov rozdielne, gestorský výbor pôsobí na ich zjednotenie. Môže zvolať spoločnú schôdzu výborov.

Gestorský výbor schvaľuje osobitným uznesením spoločnú správu výborov obsahujúcu

Gestorský výbor v uznesení podľa odseku 4 môže poveriť spoločného spravodajcu výborov (§ 80 ods. 1) predložiť návrhy podľa § 25, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.

Gestorský výbor určí spoločného spravodajcu výborov (ďalej len „spoločný spravodajca“) na prerokovanie návrhu zákona v národnej rade. Ak gestorský výbor neurčí spoločného spravodajcu, určí ho predseda tohto výboru.

Spoločný spravodajca informuje národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodňuje návrh a stanovisko gestorského výboru. Ak gestorský výbor neschválil spoločnú správu alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup.

Spoločná správa výborov alebo informácia spoločného spravodajcu o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní sa doručí všetkým poslancom a navrhovateľovi zákona.

O návrhu zákona v druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodnúť národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona.

Ak gestorský výbor alebo spoločný spravodajca odporučil národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa bez rozpravy najskôr o tomto návrhu.

Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (§ 29 ods. 1) k návrhu zákona na schôdzi národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov. Súhlas poslanca sa vyjadruje jeho podpisom pod písomný a odôvodnený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Ak poslanec zoberie svoj súhlas späť pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, takže chýba potrebný počet poslancov, považuje sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh za vzatý späť.

Po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady sa hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu.

K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom spoločný spravodajca nezaujíma stanovisko; upozorní na ich súvislosť s návrhom zákona a s návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov.

Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi národnej rady podané nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

Ak v druhom čítaní boli na schôdzi národnej rady podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná najskôr na druhý deň po ich rozdaní. O nedoručení pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov alebo o skrátení lehoty rozhodne národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca.

Ak v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

Ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení (§ 83); skôr sa môže konať, ak o tom na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne národná rada bez rozpravy.

Tretie čítanie sa obmedzí len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb.

Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia podľa odseku 1 a návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov.

V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto možno ďalej meniť a dopĺňať; to sa vzťahuje aj na ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Na návrh predsedu národnej rady sa národná rada bez rozpravy uznesie o tom, že

Ak v treťom čítaní neboli schválené nijaké opravy, pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Ak boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu sa hlasovanie môže odložiť, kým tieto návrhy nebudú poslancom rozdané v písomnej forme. O tomto návrhu rozhodne národná rada bez rozpravy.

Termín predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte určuje osobitný predpis.⁵⁵)

O návrhu zákona o štátnom rozpočte sa rokuje v druhom a treťom čítaní. Návrh sa prideľuje všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. O lehote podľa § 74 ods. 2 rozhodne predseda národnej rady.

Návrh zákona o štátnom rozpočte nesmie obsahovať zmeny, doplnenia ani zrušenia iných zákonov.

Medzinárodná zmluva, pred ktorej ratifikáciou je potrebný súhlas národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda národnej rady.

V druhom čítaní gestorský výbor v uznesení alebo spoločný spravodajca najmä odporučí, či národná rada má, alebo nemá vysloviť s medzinárodnou zmluvou súhlas.

V treťom čítaní národná rada rozhodne, či vyslovuje, alebo nevyslovuje s medzinárodnou zmluvou súhlas. Môže tiež rozhodnúť, že rokovanie o vyslovení súhlasu odkladá.

Ďalšie ustanovenia o druhom a treťom čítaní sa použijú primerane.

Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

O skrátenom legislatívnom konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.

V skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa § 25, § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú.

Ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami⁵⁶) národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom prerokúvania sú iba pripomienky prezidenta republiky. Pripomienky musia obsahovať presné znenie navrhovanej úpravy, ak prezident republiky nenavrhne neprijatie celého zákona.

Predseda národnej rady pridelí vrátený zákon výborom a určí gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie.

Na prezidenta republiky sa ustanovenia o navrhovateľovi zákona vzťahujú primerane. Na schôdzi národnej rady prezidenta republiky môže zastúpiť v odôvodnených prípadoch vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

Na schôdzach výborov môže prezidenta republiky zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.⁵⁷) So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

Národná rada hlasuje osobitne o pripomienkach k vrátenému zákonu a osobitne o zákone ako o celku.

Zákon sa označuje bez slovného spojenia „Národnej rady Slovenskej republiky“.

Zákon sa uvádza touto vetou:

Ustanovenie odseku 1 druhej vety neplatí, ak vláda postupuje podľa čl. 87 ods. 4 ústavy.

Ak prezident republiky nevráti národnej rade zákon s pripomienkami, zašle ho predseda národnej rady najneskôr do 21 dní od jeho schválenia na vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Ak národná rada schváli zákon, ktorý prezident republiky vrátil národnej rade s pripomienkami, zašle predseda národnej rady schválený zákon vrátený prezidentom republiky po jeho opätovnom prerokovaní najneskôr do 14 dní od jeho schválenia na vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Rozprava sa musí vzťahovať na prerokúvaný návrh zákona alebo medzinárodnú zmluvu.

Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním.

Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne národná rada bez rozpravy.

Navrhovateľ zákona môže svoj návrh zákona vziať späť; v treťom čítaní však len so súhlasom národnej rady.

Písomné odôvodnenie schválených zmien a doplnkov sa považuje za súčasť návrhu zákona a použije sa pri výklade a uplatňovaní zákona.

Počas prerušenia zasadania národnej rady neplynú lehoty na prerokúvanie návrhov zákonov ustanovené týmto zákonom.

Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie [§ 73 ods. 3 písm. a)].

Návrhy zákonov podané v predchádzajúcom volebnom období možno prerokovať v nasledujúcom volebnom období, iba ak boli podané ako nové návrhy.

Ak nie je v tejto časti ustanovené inak, použijú sa na rokovanie o návrhoch zákonov ustanovenia štvrtej časti a ustanovenia § 45 až 56.

Návrh na obžalobu na prezidenta republiky za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu⁶³) môže národnej rade podať najmenej pätina poslancov.

Návrh na obžalobu podaný podľa odseku 1 predseda národnej rady bez zbytočného odkladu pridelí ústavnoprávnemu výboru na prerokovanie a zašle prezidentovi republiky a vláde. Predseda národnej rady do 30 dní odo dňa, keď dostal návrh na obžalobu na prezidenta republiky, zvolá schôdzu národnej rady, na ktorej sa návrh na obžalobu na prezidenta republiky so stanoviskom ústavnoprávneho výboru prerokuje a o ňom rozhodne. Prezident republiky musí byť na túto schôdzu národnej rady pozvaný a musí sa mu umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho obžalobu a vystúpiť v rozprave.

Návrh na obžalobu na prezidenta republiky podaný podľa odseku 1 schvaľuje národná rada v tajnom hlasovaní.

Ak národná rada schváli návrh na obžalobu na prezidenta republiky (odsek 3), predseda národnej rady obžalobu na prezidenta republiky zašle bez zbytočného odkladu na rozhodnutie ústavnému súdu.

Predseda národnej rady zvolá po vymenovaní vlády schôdzu národnej rady tak, aby na nej predseda vlády predniesol programové vyhlásenie vlády a požiadal o vyslovenie dôvery v tridsiaty deň po vymenovaní vlády. Predseda národnej rady môže na návrh vlády zvolať schôdzu národnej rady aj pred uplynutím lehoty uvedenej v predchádzajúcej vete.

Predseda národnej rady programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

Ak národná rada programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery neschváli, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.

Vláda môže kedykoľvek požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery.⁶⁴) Odôvodnená žiadosť sa podáva predsedovi národnej rady.

Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.⁶⁵)

Žiadosť vlády podanú podľa odsekov 1 a 2 predseda národnej rady pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

Predseda národnej rady na prerokovanie žiadosti vlády podanej podľa odsekov 1 a 2 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď žiadosť dostal.

Ak národná rada nevysloví vláde dôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.

Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov.⁶⁶) Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený.

Predseda národnej rady na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.⁶⁷)

Predseda národnej rady bezodkladne zašle návrh podaný podľa odseku 1 vláde na zaujatie stanoviska v ním určenom termíne podľa odseku 2. Návrh pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ak vláda k návrhu nezaujme v určenom termíne stanovisko, výbory a národná rada prerokujú návrh bez stanoviska vlády.

Ak bol návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi podľa odseku 1 podaný počas schôdze národnej rady, tá ho môže prerokovať ako posledný bod svojho programu.

Ak národná rada na základe návrhu podaného podľa odseku 1 vysloví vláde alebo jej členovi nedôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.

Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu môžu podávať poslanci,²²) a to písomne, predsedovi národnej rady najneskôr do desiatich dní pred určeným dňom voľby (§ 111). Súčasťou návrhu je prehľad o vzdelaní a praxi navrhovaných a ich písomný súhlas s kandidatúrou.

Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu volí národná rada v tajnom hlasovaní.⁶⁸) Zvolený je kandidát, ktorý získal v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený (odsek 2), vykoná sa opakovaná voľba.

Na opakovanej voľbe sa zúčastnia tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov; v prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.

Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.

Voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu sa konajú najneskôr 30 dní pred uplynutím ich funkčného obdobia. Deň voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu určuje predseda národnej rady.

Návrh na odvolanie alebo na pozastavenie výkonu funkcie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu⁶⁹) môžu podávať poslanci;²²) návrhy sa podávajú predsedovi národnej rady, ktorý ich predloží národnej rade na jej najbližšej schôdzi. Návrhy musia byť podané písomne a odôvodnené. Predsedovi alebo podpredsedovi najvyššieho kontrolného úradu sa musí umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie.

Národná rada odvoláva alebo pozastavuje výkon funkcie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu v tajnom hlasovaní. Návrh na odvolanie alebo na pozastavenie výkonu funkcie je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Podrobnosti o voľbe, odvolávaní a pozastavení výkonu funkcie predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu upraví volebný poriadok, ktorý schváli národná rada.

Najvyšší kontrolný úrad predkladá národnej rade správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti za uplynulý kalendárny rok do konca marca a vždy, keď o to národná rada požiada.⁷⁰)

Národná rada navrhuje prezidentovi republiky 20 občanov ako kandidátov na sudcov ústavného súdu;⁷¹) navrhnutí sú tí kandidáti, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Ak sa podľa odseku 1 nenavrhne 20 kandidátov na vymenovanie sudcov ústavného súdu, tajná voľba ďalších kandidátov do uvedeného počtu sa opakuje.

Ak v opakovanej voľbe nebol navrhnutý zostávajúci počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, vykonajú sa nové voľby; v nich sa zvolí zostávajúci počet kandidátov.

Podrobnosti o voľbách kandidátov na sudcov ústavného súdu upraví volebný poriadok, ktorý schváli národná rada.

Podávanie návrhov na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu upravujú osobitné predpisy.⁷²) Návrhy sa podávajú ústavnoprávnemu výboru, ktorý ich predloží so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne zaradenie voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu na najbližšiu schôdzu národnej rady.

Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je z tejto funkcie odvolaný, prezident republiky vymenuje iného sudcu ústavného súdu na nové funkčné obdobie z dvoch kandidátov navrhnutých národnou radou.⁷³)

Na postup pri navrhovaní a voľbe kandidátov podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 115.

Návrhy na voľbu sudcov podáva vláda.⁷⁴)

Návrhy na voľbu sudcov prerokúva ústavnoprávny výbor. Návrhy musia obsahovať kritériá ustanovené osobitným predpisom.⁷⁵)

Návrhy na predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podáva vláda.⁷⁶) Návrhy prerokúva ústavnoprávny výbor. Návrhy musia obsahovať prehľad o vzdelaní a praxi navrhovaných, ako aj ich písomný súhlas s návrhom.

Ústavnoprávny výbor predloží návrhy podané podľa § 117 a 118 so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ich navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady.

Národná rada volí sudcov, predsedu a podpredsedov najvyššieho súdu v tajnom hlasovaní. V prípade voľby sudcov sa môže bez rozpravy uzniesť aj na inom spôsobe hlasovania. Zvolený je sudca, predseda alebo podpredseda najvyššieho súdu, ktorý vo voľbe získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho súdu nebol zvolený podľa odseku 2, vykoná sa opakovaná voľba.

Na opakovanej voľbe predsedu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa zúčastnia dvaja sudcovia najvyššieho súdu, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci sudcovia najvyššieho súdu, ktorí získali tento počet hlasov.

Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho súdu nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.

Národná rada odvoláva sudcov.⁷⁷)

Ústavnoprávny výbor na základe návrhu zisťuje, či sú splnené ústavné dôvody na odvolanie. Ústavnoprávny výbor návrh so svojím stanoviskom predloží predsedovi národnej rady, ktorý ho navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady.

Sudcov, predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu národná rada odvoláva v tajnom hlasovaní. Ak ide o odvolanie sudcu z dôvodov ustanovených v ústave,⁷⁸) národná rada sudcu odvolá; ak ide o zdravotné dôvody alebo o dosiahnutie veku 65 rokov,⁷⁹) národná rada môže sudcu odvolať. Návrh na odvolanie sudcu zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov a návrh na odvolanie predsedu a podpredsedov najvyššieho súdu sú schválené, ak za ne hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Podrobnosti o voľbe a odvolávaní sudcov, predsedu a podpredsedov najvyššieho súdu upraví volebný poriadok, ktorý schváli národná rada.

Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci²²) predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na vymenovanie je životopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou. Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady.

Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky národná rada.

Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba.

Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali.

Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.

Návrh na odvolanie generálneho prokurátora môže písomne podať najmenej pätina poslancov. Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho so svojím stanoviskom predloží predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne návrh na odvolanie generálneho prokurátora so stanoviskom ústavnoprávneho výboru na program najbližšej schôdze národnej rady. Generálnemu prokurátorovi musí byť umožnené vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie.

Návrh na odvolanie generálneho prokurátora je schválený, ak zaň v tajnom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Návrh na odvolanie generálneho prokurátora podáva národná rada prezidentovi republiky.

Podrobnosti o podávaní návrhov na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora upraví volebný poriadok, ktorý schváli národná rada.

Národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.

Návrhy podľa odseku 1 podávajú poslanci²²) alebo výbory, ak osobitný zákon neustanoví inak. Návrhy predkladá národnej rade príslušný výbor.

Návrh na voľbu podľa odseku 1 musí obsahovať životopis a písomný súhlas navrhovaného.

Podrobnosti o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov upraví volebný poriadok, ktorý schváli národná rada.

Národná rada, výbory alebo poslanci vykonávajú kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi⁸⁰) a týmto zákonom.

Národná rada môže od vlády, vedúcich ústredných orgánov, prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a vyšších štátnych funkcionárov žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti; správu musia podať do 30 dní alebo v inej lehote určenej národnou radou, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní.

Výbory môžu žiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov; tí sú povinní žiadosti výborov vyhovieť do 30 dní.

Interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení národnej rady vládou a jej členmi.

Poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti.⁸¹)

Interpelácia sa podáva písomne predsedovi národnej rady, ktorý ju zašle interpelovanému a predsedovi vlády a na vedomie poslaneckým klubom.

Poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie. Písomné znenie interpelácie poslanec doručí predsedovi národnej rady a národná rada interpelovanému.

Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne.

Ak národná rada vyhlási interpeláciu za naliehavú, určí na odpoveď lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Predseda národnej rady zašle odpoveď na interpeláciu na vedomie poslaneckým klubom.

Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný.

Interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú.

Národná rada zaujme uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú. Na návrh vlády, interpelovaného alebo najmenej pätiny poslancov sa hlasovanie o uznesení môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde alebo jej členovi.⁸²)

Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.

Do programu schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 1 sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, ktoré písomne položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu.

Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme.

Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.

Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní.

Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty.

Pri udeľovaní slova sa postupuje primerane podľa § 27.

Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.

Na hodine otázok nemožno prijímať konkrétne návrhy ani podávať procedurálne návrhy.

Na schôdzach výborov môžu poslanci podávať podnety a pripomienky členom vlády vo veciach ich pôsobnosti.

Ak sa podnety a pripomienky poslancov počas rokovania výboru nevysvetlili, zašle ich predseda výboru príslušným členom vlády a požiada ich, aby do 30 dní oznámili, aké opatrenia na ich základe prijali. S týmito opatreniami sa poslanci oboznámia na ďalšej schôdzi výboru.

Petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia.

Ak petícia nepatrí do pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy.

Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada.

Výbory podávajú aspoň raz za kalendárny rok národnej rade správu o petíciách doručených podľa § 133 ods. 1.

Do petícií a ich evidencie môže každý poslanec kedykoľvek nazrieť.

Disciplinárne konanie sa začína v mandátovom a imunitnom výbore.

Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať

Mandátový a imunitný výbor môže začať disciplinárne konanie aj na základe vlastného uznesenia.

Mandátový a imunitný výbor v disciplinárnom konaní zisťuje všetky skutočnosti, na ktorých základe sa vedie proti poslancovi disciplinárne konanie.

Poslanec, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má právo oboznámiť sa so všetkými písomnosťami slúžiacimi ako podklad na rozhodovanie mandátového a imunitného výboru a vyjadriť sa o nich.

Z rokovania mandátového a imunitného výboru v disciplinárnom konaní sú vylúčené iné osoby než členovia tohto výboru, navrhovateľ, poslanec, proti ktorému sa konanie vedie, a tajomník výboru.

Z rokovania mandátového a imunitného výboru je vylúčený člen tohto výboru, ak sa disciplinárne konanie vedie proti nemu.

Mandátový a imunitný výbor po konaní podľa § 137 rozhodne o uložení disciplinárneho opatrenia alebo o zastavení disciplinárneho konania.

Disciplinárne konanie možno začať a disciplinárne opatrenie možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom došlo k disciplinárnemu previneniu.

Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec svojím výrokom pri výkone funkcie poslanca predneseným v národnej rade alebo v jej orgáne urazil orgán národnej rady alebo poslanca, alebo iného ústavného činiteľa, a ak samo prerokovanie veci nepostačuje, odporučí mu, aby sa na najbližšej schôdzi národnej rady ospravedlnil. Ak to poslanec neurobí, mandátový a imunitný výbor bezodkladne postúpi vec národnej rade s návrhom na uznesenie. Národná rada môže poslancovi uložiť pokutu až do výšky 5 000 Sk.

Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec hlasoval za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby mu udelila pokarhanie a pokutu vo výške 5 000 Sk.

Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec závažným spôsobom porušil poslanecký sľub alebo porušil zákaz hlasovania za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby poslancovi navrhla vzdať sa funkcie poslanca.

Ak mandátový a imunitný výbor nezistí skutočnosti uvedené v odsekoch 1, 2 a 3, oznámi to národnej rade.

Ak príslušný orgán oznámi predsedovi národnej rady, že poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, predseda národnej rady neodkladne požiada o zvolanie mandátového a imunitného výboru. Mandátový a imunitný výbor rozhodne o žiadosti o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca.⁴⁰)

Ak príslušný orgán oznámi predsedovi národnej rady, že žiada národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, alebo na jeho vzatie do väzby,⁸⁴) predseda národnej rady požiada o zvolanie mandátového a imunitného výboru.

Mandátový a imunitný výbor prerokuje žiadosť príslušného orgánu podanú podľa odseku 1. Poslancovi, ktorého sa žiadosť týka, umožní zúčastniť sa na rokovaní výboru a vyjadriť sa o žiadosti.

Mandátový a imunitný výbor predkladá správu o výsledku svojich zistení a návrh na uznesenie národnej rade.

Národná rada po oboznámení sa so žiadosťou (§ 141 ods. 1) a na základe predloženej správy mandátového a imunitného výboru o výsledku jeho zistení (§ 141 ods. 3) rozhodne, či vydá súhlas na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, alebo na jeho vzatie do väzby.⁸⁴) Národná rada rozhodne o žiadosti na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového a imunitného výboru odo dňa, keď túto žiadosť predseda národnej rady dostal.

Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby.

Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly.

Kanceláriu riadi a vystupuje v jej mene vedúci kancelárie; za činnosť kancelárie zodpovedá predsedovi národnej rady.

Vedúceho kancelárie zastupuje v plnení jeho úloh zástupca vedúceho kancelárie.

Vedúceho kancelárie vymenúva a odvoláva predseda národnej rady.

Vedúci kancelárie má právo byť prítomný na verejných aj neverejných schôdzach národnej rady a na verejných aj neverejných schôdzach výborov.

Zamestnanci kancelárie sú v pracovnom pomere s kanceláriou; pracovný pomer s nimi uzatvára a rozväzuje vedúci kancelárie.

Predseda národnej rady určuje vedúcemu kancelárie plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti. Odmeňovanie zamestnancov kancelárie sa riadi platovým poriadkom kancelárie. Platový poriadok kancelárie a počet jej zamestnancov schvaľuje predseda národnej rady.

Vedúci kancelárie vydáva organizačný poriadok, spisový a škartačný poriadok a ďalšie vnútroorganizačné predpisy kancelárie.

Kancelária môže vyžadovať od štátnych orgánov, iných orgánov a právnických osôb podklady, informácie a vysvetlenia, ktoré potrebuje na svoju činnosť národná rada a jej výbory. Tieto orgány a právnické osoby sú povinné žiadosti kancelárie vyhovieť.

Poverení zamestnanci kancelárie sa môžu zúčastňovať na schôdzach národnej rady. Na schôdzach výborov môžu podávať stanoviská k prerokúvaným návrhom zákonov a iným materiálom.

Kancelária zabezpečuje archiváciu všetkých materiálov a písomností, ktoré boli doručené národnej rade, jej výborom, osobitným kontrolným výborom a komisiám, predsedovi a podpredsedom národnej rady, ako aj písomnosti doručené kancelárii a vybavované v jej pôsobnosti.⁸⁵)

Parlamentný inštitút ako súčasť kancelárie plní informačné a vzdelávacie úlohy súvisiace s činnosťou národnej rady a jej poslancov.

Podrobnosti o Parlamentnom inštitúte upraví organizačný poriadok kancelárie.

Všetky písomnosti, najmä podklady na rokovanie schôdze národnej rady, sa poslancom doručujú na mieste určenom v budove národnej rady. V naliehavom prípade sa pozvánka na schôdzu národnej rady doručuje aj iným spôsobom.

Termínom doručenia je deň doručenia písomnosti na mieste určenom v budove národnej rady.

Ak sa počas schôdze národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Na návrh poslanca národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.

V novom volebnom období nemožno prerokovať návrhy, ktoré boli národnej rade alebo jej orgánom doručené v predchádzajúcom volebnom období; to sa nevzťahuje na petície a podania, ktoré sa vybavujú podľa osobitných predpisov⁸⁶) a ktoré môže vo svojej pôsobnosti vybaviť predseda národnej rady alebo kancelária.

Ak došlo k strate mandátu poslanca, k neuplatňovaniu mandátu poslanca, k vzdaniu sa funkcie poslanca alebo k zániku mandátu poslanca,⁸⁷) nemožno prerokovať návrhy, ktoré podal.

Pokuty uložené podľa § 139 ods. 1 a 2 sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ak poslanec neuhradí pokutu do 15 dní odo dňa jej uloženia, kancelária vykoná jej úhradu zrážkou z platu poslanca.

Výdavky súvisiace s činnosťou národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov, komisií a poslancov sa uhrádzajú z rozpočtu kancelárie. To sa nevzťahuje na výdavky, ktoré si poslanci uhrádzajú sami z paušálnych náhrad určených národnou radou podľa osobitného predpisu.⁸⁸)

Osoby prizvané na schôdzu výboru, osobitného kontrolného výboru alebo komisie si môžu uplatniť do troch dní u ich predsedu nárok na úhradu preukázaných výdavkov a ušlého zárobku, inak nárok zaniká. Predseda výboru, osobitného kontrolného výboru alebo komisie upozorní prizvané osoby na ich nárok a lehotu jeho uplatnenia.

Návrhy zákonov a zásad zákonov predložených národnej rade pred účinnosťou tohto zákona sa prerokujú podľa doterajších predpisov.⁸⁹)

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 268/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 28/1992 Zb. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 2/1996 Z. z.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.