Zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe

Tento zákon upravuje právne vzťahy vojakov ozbrojených síl¹) (ďalej len „vojak“) a štátu²) súvisiace so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby.

Vojak je

Tam, kde sa v tomto zákone používa pojem vojak základnej služby, vojak mimoriadnej služby, vojak prípravnej služby a profesionálny vojak, rozumie sa tým aj vojačka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nadriadený vojak je vojak, ktorý je vo vymedzenom rozsahu oprávnený vo výkone vojenskej služby vydávať podriadeným vojakom bez ohľadu na ich vojenskú hodnosť ústne alebo písomné vojenské rozkazy a vykonávať nad podriadenými vojakmi disciplinárnu právomoc.

Tam, kde sa v tomto zákone používa pojem nadriadený vojak, rozumie sa tým aj vedúci zamestnanec,^8a) ktorý vykonáva právomoc voči profesionálnym vojakom vyčleneným podľa § 24, ak tento zákon neustanovuje inak.

Služobný orgán je

V mene štátu v právnych vzťahoch súvisiacich so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby, vo veciach výkonu vojenského disciplinárneho práva a vo veciach náhrady škody koná a rozhoduje vo vymedzenom rozsahu služobný orgán.

Petičné právo vojakov vo veciach súvisiacich s výkonom vojenskej služby sa obmedzuje na individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti vojaka, ktoré je oprávnený podávať služobným orgánom, nadriadeným vojakom alebo štátnym orgánom.¹⁰)

Vojaci s výnimkou profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby môžu byť členmi politických strán alebo politických hnutí.¹¹) Tým nie je dotknuté právo profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby na vlastné politické presvedčenie.

Vojaci nemôžu zakladať odborové organizácie¹²) na pracoviskách, kde plnia služobné povinnosti.

Vojaci nemajú právo na štrajk.¹³)

Činnosť politických strán a politických hnutí¹⁴) alebo činnosť združení politického charakteru je vo vojenských objektoch zakázaná.

Činnosť v združeniach nepolitického charakteru, ktoré majú profesijný vzťah k Armáde Slovenskej republiky alebo odborový charakter,¹⁵) sa nesmie vykonávať v čase zamestnania a na pracoviskách, kde vojaci plnia služobné povinnosti.

Činnosť uvedená v odseku 5 sa môže organizovať mimo času zamestnania vo vojenských objektoch len v samostatne stojacich budovách vyhradených na kultúrne a spoločenské podujatia alebo v časti budovy vyhradenej na tento účel.

Profesionálny vojak, vojak základnej služby, vojak náhradnej služby a vojak prípravnej služby nesmie byť zárobkovo činný v pracovnom pomere ani v obdobnom pracovnom vzťahu na základe osobitných predpisov¹⁶) alebo prevádzkovať živnosť,¹⁷) alebo inú podnikateľskú činnosť;¹⁸) to neplatí, ak vojak mimo času služby vykonáva vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu, umeleckú alebo športovú činnosť, správu vlastného majetku, majetku manželky, majetku vlastných nezaopatrených detí,¹⁹) osvojených detí, detí, ktoré mu boli zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,²⁰) správu majetku osôb, o ktorých tak rozhodol súd, alebo ak profesionálny vojak so súhlasom ministra vykonáva činnosť v komisii inej právnickej osoby.²¹)

Profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nesmie byť členom riadiacich a kontrolných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak ho do takých orgánov vyslal minister.

Do služobného pomeru môže byť prijatý občan, ktorý písomne požiadal o prijatie do služobného pomeru a

Služobný orgán môže od občana, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, požadovať, aby predložil aj ďalšie doklady podľa osobitných predpisov.²⁵)

Na účely tohto zákona sa za bezúhonného občana nepovažuje ten občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za

Občan je povinný svoju bezúhonnosť preukázať výpisom z registra trestov,²⁷) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

Občana, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, služobný orgán oboznámi s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru.

Prijímacím konaním sa rozumie zhromažďovanie a vyhodnocovanie písomných materiálov o občanovi, ktorý požiadal o prijatie do služobného pomeru.

Na účely zisťovania, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný orgán oprávnený zhromažďovať a uchovávať informácie o občanovi uvedené v § 8.

Prijímacie konanie trvá spravidla tri mesiace.

Služobný orgán do jedného mesiaca od skončenia prijímacieho konania o prijatí do služobného pomeru písomne oboznámi občana s jeho výsledkom.

Služobný pomer je právny vzťah štátu a profesionálneho vojaka, v ktorom profesionálny vojak na základe dobrovoľne prevzatého záväzku vykonáva profesionálnu službu v ozbrojených silách ako svoje zamestnanie.

Do služobného pomeru možno prijať len občana, ktorý preukáže, že sa jeho predchádzajúci pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah skončil.

Služobný pomer vznikne dňom, ktorý je určený v rozkaze v personálnych veciach (ďalej len „personálny rozkaz“), ak občan v tento deň nastúpi do profesionálnej služby.

Ak určený deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň štátneho sviatku alebo na ďalší deň pracovného pokoja, považuje sa podmienka nástupu do profesionálnej služby v deň určený podľa odseku 3 za splnenú, ak občan nastúpi do profesionálnej služby v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Personálny rozkaz podľa odseku 3 musí obsahovať určený deň vzniku služobného pomeru, druh služobného pomeru, vojenskú hodnosť, do ktorej bude občan vymenovaný alebo do ktorej bude prijatý, služobné zaradenie s určením funkcie, vojenského útvaru a jeho sídla a čas zotrvania v dočasnom služobnom pomere podľa prevzatého záväzku na profesionálnu službu.

Ak občan v určený deň podľa odseku 3 nenastúpi do profesionálnej služby z dôvodu dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo pre úraz, alebo z dôvodov, pre ktoré sa profesionálnemu vojakovi udeľuje krátka dovolenka podľa § 127 ods. 2 alebo podľa § 128 ods. 2, a túto prekážku včas oznámi služobnému orgánu, služobný pomer vznikne nasledujúcim pracovným dňom po dni, keď tieto dôvody pominú, ak občan v tento deň nastúpi profesionálnu službu. Služobný orgán uvedie v personálnom rozkaze skutočný deň vzniku služobného pomeru.

Ak občan v určený deň podľa odseku 3 bez dôvodov (odsek 6) nenastúpi do profesionálnej služby, služobný orgán personálny rozkaz o vzniku služobného pomeru zruší.

Dočasný služobný pomer trvá

Do dočasného služobného pomeru podľa odseku 1 písm. a) možno prijať občana, ktorý spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru a prevezme na takúto službu záväzok.

Do dočasného služobného pomeru podľa odseku 1 písm. b) možno prijať občana, ktorý spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru a prevezme na takúto službu záväzok najmenej na tri roky.

Stály služobný pomer trvá do dovŕšenia vekovej hranice ustanovenej pre vojenské hodnosti (§ 98), ak tento zákon neustanovuje inak.

Do stáleho služobného pomeru služobný orgán prijme profesionálneho vojaka, ktorého dočasný služobný pomer ku dňu prijatia do stáleho služobného pomeru trval najmenej dva roky a umožnilo sa mu získať kvalifikačné predpoklady vzdelania.

Do stáleho služobného pomeru môže služobný orgán prijať profesionálneho vojaka, ktorého dočasný služobný pomer ku dňu prijatia do stáleho služobného pomeru trval najmenej tri roky, podľa záveru služobného hodnotenia je spôsobilý na výkon profesionálnej služby a prevezme záväzok na stály služobný pomer.

Profesionálneho vojaka, ktorý dovŕšil vekovú hranicu (§ 98), možno s jeho súhlasom a podľa potrieb ozbrojených síl ponechať v služobnom pomere.

Do stáleho služobného pomeru môže služobný orgán prijať aj občana, ktorého predchádzajúci služobný pomer v ozbrojených silách^29a) trval najmenej tri roky, ak od jeho skončenia neuplynulo viac ako päť rokov a

Profesionálny vojak sa ustanoví do voľnej funkcie v súlade s potrebami ozbrojených síl, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti a na základe záverov služobného hodnotenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Profesionálneho vojaka do voľnej funkcie ustanovuje služobný orgán, ak osobitný predpis neustanovuje inak.³⁰)

Profesionálneho vojaka môže služobný orgán ustanoviť do voľnej funkcie aj na základe výberového konania.

Výberové konanie na voľnú funkciu alebo na funkciu, ktorá sa uvoľní do troch mesiacov od vyhlásenia výberového konania, vyhlasuje minister alebo ním splnomocnený služobný orgán.

Funkcia sa stáva voľnou prvým dňom nasledujúcim po

Výnimku z kvalifikačných predpokladov vzdelania a kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie a z dosiahnutej vojenskej hodnosti podľa odseku 1 pre profesionálneho vojaka ustanoveného do funkcie plánovanej pre vojenských umelcov, vojenských vrcholo- vých športovcov, vojenských športových trénerov a vojenských športových inštruktorov povoľuje minister.

Výnimku z kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie a z dosiahnutej vojenskej hodnosti podľa odseku 1 pre profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy podľa osobitného predpisu,³¹) a pre profesionálneho vojaka ustanoveného do funkcie plánovanej pre vojenského duchovného povoľuje minister.

Podrobnosti o výberovom konaní a jeho priebehu, ako aj okruh funkcií, do ktorých sa ustanovenie spája s podmienkou výberového konania, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Profesionálny vojak sa z vyššej funkcie ustanoví do nižšej funkcie

Profesionálneho vojaka možno z vyššej funkcie ustanoviť do nižšej funkcie

Na účely tohto zákona sa za nižšiu funkciu považuje taká funkcia, v ktorej je nižší súčet nárokových zložiek funkčného platu a príplatku za riadenie.

Pri každom ustanovení do nižšej funkcie podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) sa profesionálnemu vojakovi zachováva služobný príjem z predchádzajúcej funkcie, najdlhšie však jeden rok, ak je to preňho výhodnejšie. Do tohto času sa započítava aj zaradenie do personálnej zálohy.

Organizačnou zmenou sa na účely tohto zákona rozumie zrušenie doterajšej funkcie profesionálneho vojaka, ak sa nevytvorila nová funkcia s rovnakou alebo príbuznou funkčnou náplňou, alebo zrušenie doterajšej funkcie profesionálneho vojaka, ak sa síce vytvorila nová funkcia, ale s inou funkčnou náplňou.

Profesionálneho vojaka nemožno ustanoviť do funkcie, pre ktorú je plánovaná nižšia vojenská hodnosť, než akú dosiahol, ak tento zákon neustanovuje inak.

Výnimku z ustanovenia odseku 1 pre profesionálneho vojaka pri jeho ustanovení do nižšej funkcie podľa § 14 ods. 2 písm. a), ak jeho zotrvanie v služobnom pomere je v záujme ozbrojených síl, povoľuje minister.

Do funkcie plánovanej pre vyššieho práporčíka sa ustanoví profesionálny vojak vo vojenskej hodnosti vyššieho práporčíka, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť plánovanú na funkciu, do ktorej má byť ustanovený, alebo ktorý spĺňa dobu výsluhy na povýšenie do vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej má byť ustanovený, ak tento zákon neustanovuje inak.

Do funkcie plánovanej pre vyššieho dôstojníka sa ustanoví profesionálny vojak vo vojenskej hodnosti vyššieho dôstojníka, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť plánovanú na funkciu, do ktorej má byť ustanovený, alebo ktorý spĺňa dobu výsluhy na povýšenie do vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej má byť ustanovený, ak tento zákon neustanovuje inak.

Profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti podpráporčík, práporčík, major alebo podplukovník možno výnimočne po splnení minimálne polovice doby výsluhy v dosiahnutej vojenskej hodnosti ustanoviť do funkcie, pre ktorú je plánovaná vojenská hodnosť o jeden stupeň vyššia, než akú dosiahol, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom ustanovenia do funkcie sa profesionálny vojak súčasne povýši do vyššej vojenskej hodnosti plánovanej pre funkciu, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený.

Profesionálnej vojačke sa do nástupu na materskú dovolenku preruší výkon funkcie, ak ju na základe písomného posudku odborného lekára nemôže vykonávať z dôvodu tehotenstva. Počas prerušenia výkonu funkcie plní služobné povinnosti podľa rozhodnutia nadriadeného vojaka.

Profesionálnemu vojakovi možno prerušiť výkon funkcie počas

Výkon funkcie možno prerušiť aj profesionálnej vojačke počas materskej dovolenky alebo ďalšej materskej dovolenky, ktorá trvá menej ako šesť mesiacov.

Pri prerušení výkonu funkcie sa funkcia nestáva voľnou.

Pri prerušení výkonu funkcie možno jej výkonom poveriť iného profesionálneho vojaka, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na jej výkon.

Profesionálneho vojaka možno poveriť výnimočne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na tri mesiace, aj výkonom voľnej funkcie, ak je to v záujme ozbrojených síl.

Profesionálneho vojaka nemožno poveriť výkonom nižšej funkcie, než do akej je ustanovený.

Profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie zástupcu, nemožno poveriť výkonom funkcie, ktorej zastupovanie mu vyplýva z jeho funkčnej náplne.

Splnenie kvalifikačných predpokladov vzdelania alebo kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie podľa odseku 1 alebo 2 sa nevyžaduje od profesionálneho vojaka, ktorý má povolenú výnimku podľa § 13 ods. 6 alebo ods. 7.

Profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, možno poveriť zastupovaním iného profesionálneho vojaka v jeho funkcii, ak ju sám nemôže vykonávať po čas dlhší ako jeden mesiac a výkon funkcie mu nebol prerušený.

Profesionálneho vojaka nemožno poveriť zastupovaním iného profesionálneho vojaka v nižšej funkcii, než do akej je ustanovený.

Profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie zástupcu, nemožno poveriť zastupovaním iného profesionálneho vojaka v tej funkcii, ktorej zastupovanie mu vyplýva z jeho funkčnej náplne.

Splnenie kvalifikačných predpokladov vzdelania alebo kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie podľa odseku 1 sa nevyžaduje od profesionálneho vojaka, ktorý má povolenú výnimku podľa § 13 ods. 6 alebo 7.

Služobná kariéra je postup profesionálneho vojaka vo funkciách, ktorými prechádza podľa ustanovených zásad počas trvania služobného pomeru.

V ozbrojených silách sa vytvárajú štruktúry služobnej kariéry jednotlivých druhov vojsk³⁴) a služieb a zásady zaraďovania a postupu profesionálneho vojaka v služobnej kariére.

Štruktúry služobných kariér podľa odseku 2 spracovávajú služobné orgány zodpovedné za výstavbu a riadenie jednotlivých druhov vojsk a služieb.

Štruktúru služobnej kariéry tvorí súbor hierarchicky usporiadaných pozícií funkcií jednotlivých druhov vojsk a služieb. Štruktúra služobnej kariéry sa vytvára spoločne pre vojenské hodnosti poddôstojníkov a práporčíkov a osobitne pre vojenské hodnosti dôstojníkov.

Postup profesionálneho vojaka v služobnej kariére závisí od

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na profesionálnych vojakov vyčlenených podľa § 23 a 24, na funkcie, do ktorých je profesionálny vojak menovaný, volený alebo ustanovený podľa osobitných predpisov,^34a) na funkcie plánované pre vojenských umelcov, vojenských duchovných, vojenských vrcholových športovcov, vojenských športových trénerov, vojenských športových inštruktorov a na funkcie, v ktorých plní profesionálny vojak úlohy podľa osobitného predpisu.³¹)

Zásady vytvárania štruktúr služobnej kariéry, prípravy na zaradenie do služobnej kariéry, zaraďovania, postupu, prestupu a výstupu profesionálneho vojaka v služobnej kariére ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Na výkon funkcie s plánovanou poddôstojníckou hodnosťou musí profesionálny vojak spĺňať stredné odborné vzdelanie³⁵) a príslušné kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie.

Na výkon funkcie s plánovanou práporčíckou hodnosťou profesionálny vojak musí spĺňať úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie³⁵) a príslušné kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na výkon funkcie s plánovanou dôstojníckou hodnosťou alebo generálskou hodnosťou musí profesionálny vojak spĺňať vysokoškolské vzdelanie³⁶) a príslušné kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch vzdelania a kvalifikačných požiadavkách na výkon funkcií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Profesionálny vojak musí byť z funkcie odvolaný z dôvodu

Z funkcie nemožno odvolať profesionálneho vojaka, ktorý je poverený výkonom funkcie, poverený zastupovaním iného profesionálneho vojaka vo funkcii, dočasne pozbavený výkonu funkcie alebo ktorý má prerušený výkon funkcie.

Deň odvolania profesionálneho vojaka z funkcie predchádza dňu realizácie personálneho opatrenia uvedeného v odseku 1.

Ak sa profesionálny vojak stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť alebo vojenskú prísahu obzvlášť hrubým spôsobom alebo že sa dopustil trestného činu v súvislosti s výkonom vojenskej služby a jeho ďalšie ponechanie vo funkcii by ohrozovalo dôležitý záujem služby alebo objasňovanie trestného činu, možno ho dočasne pozbaviť výkonu funkcie.

Profesionálneho vojaka môže dočasne pozbaviť výkonu funkcie služobný orgán, ktorý ho do funkcie ustanovil, alebo iný nadriadený profesionálneho vojaka, ktorý je funkčne nadriadený najmenej o dva stupne. Služobný orgán, ktorý profesionálneho vojaka do funkcie ustanovil, do siedmich dní odo dňa vydania personálneho rozkazu o dočasnom pozbavení výkonu funkcie personálny rozkaz potvrdí s uvedením času trvania dočasného pozbavenia výkonu funkcie, alebo ho zruší.

Profesionálneho vojaka možno dočasne pozbaviť výkonu funkcie na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najdlhšie na šesť mesiacov. Tento čas môže minister výnimočne predĺžiť najviac o tri mesiace. Ak sa proti profesionálnemu vojakovi vedie trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu funkcie do skončenia trestného stíhania. Do dočasného pozbavenia výkonu funkcie sa nezapočítava výkon väzby.

Ak je profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu funkcie a nie je vo výkone väzby, plní služobné povinnosti podľa rozhodnutia nadriadeného vojaka. Profesionálnemu vojakovi počas dočasného pozbavenia výkonu funkcie nemožno ukladať úlohy, ktoré sú náplňou funkcie, ktorej výkonu bol dočasne pozbavený alebo pri ktorej výkone by mohol mariť objasňovanie trestného činu, z ktorého spáchania je dôvodne podozrivý.

Profesionálneho vojaka možno po jeho predchádzajúcom súhlase vyčleniť mimo ozbrojených síl na plnenie úloh inej právnickej osoby na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky a úloh ozbrojených síl.

O vyčlenení profesionálneho vojaka a o skončení jeho vyčlenenia rozhoduje minister personálnym rozkazom podľa počtu funkcií určených Radou obrany štátu a po predchádzajúcom prerokovaní so štatutárnym orgánom príslušnej právnickej osoby.

Na profesionálneho vojaka vyčleneného podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Profesionálneho vojaka možno vyčleniť na plnenie úloh ministerstva, rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorých je ministerstvo zriaďovateľom, štátnych podnikov, ktorých zakladateľom je ministerstvo, a okresných vojenských správ.

Minister po predchádzajúcom prerokovaní s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky³⁷) môže profesionálneho vojaka s jeho súhlasom vyčleniť na plnenie úloh vojenských súdov.

Minister po predchádzajúcom prerokovaní s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky môže profesionálneho vojaka s jeho súhlasom vyčleniť na plnenie úloh vojenskej prokuratúry.³⁸)

O skončení vyčlenenia profesionálneho vojaka na plnenie úloh podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje minister po predchádzajúcom prerokovaní s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak ide o vojenského sudcu, a s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, ak ide o vojenského prokurátora.

Funkciu zamestnávateľa profesionálneho vojaka, ktorý bol ustanovený do riadiacej alebo do odbornej funkcie na plnenie úloh ministerstva v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, plní príslušný štátny podnik.

Profesionálnemu vojakovi sa preruší výkon profesionálnej služby na čas výkonu funkcie

Po skončení dôvodov prerušenia výkonu profesionálnej služby služobný orgán ustanoví profesionálneho vojaka do funkcie v ozbrojených silách alebo ho zaradí do personálnej zálohy podľa tohto zákona.

Čas, na ktorý bol profesionálnemu vojakovi prerušený výkon profesionálnej služby, sa započítava do doby výkonu profesionálnej služby.

Zaradenie do personálnej zálohy je opatrenie, počas ktorého profesionálny vojak nevykonáva žiadnu funkciu a súčasne sa nerozhodlo o jeho ustanovení do funkcie alebo o prepustení zo služobného pomeru.

Do personálnej zálohy sa profesionálny vojak zaradí najviac na tri mesiace, ak ďalej nie je uvedené inak, v prípade, ak

Do personálnej zálohy sa profesionálny vojak zaradí na nevyhnutne potrebný čas v prípade, ak

Počas zaradenia do personálnej zálohy podľa odseku 2 s výnimkou písm. f) a g) a podľa odseku 3 písm. c) plní profesionálny vojak služobné povinnosti podľa rozhodnutia nadriadeného vojaka.

Profesionálneho vojaka má právo z funkcie odvolať, prerušiť mu výkon funkcie, poveriť ho výkonom inej funkcie, poveriť ho zastupovaním iného profesionálneho vojaka v jeho funkcii, dočasne ho pozbaviť výkonu funkcie, prerušiť mu výkon profesionálnej služby alebo ho zaradiť do personálnej zálohy podľa tohto zákona ten služobný orgán, ktorý profesionálneho vojaka do funkcie ustanovil.

Profesionálneho vojaka, ktorý prestal vykonávať funkciu sudcu vojenského súdu alebo funkciu prokurátora vojenskej prokuratúry, do personálnej zálohy zaradí minister.

Personálne opatrenia podľa odsekov 1 a 2 a ich skončenie realizuje služobný orgán personálnym rozkazom.

Prevzatie funkcie profesionálnym vojakom vyhlasuje služobný orgán vo vojenskom rozkaze. Za výkon funkcie je profesionálny vojak zodpovedný dňom jej prevzatia.

Profesionálny vojak odvolaný z funkcie je povinný funkciu odovzdať dňom odvolania z funkcie, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania z funkcie, ak tomu nebránia vážne dôvody. Ak deň odovzdania funkcie pripadne na deň nepretržitého odpočinku v týždni, deň pracovného pokoja alebo na sviatok, odovzdá funkciu najneskôr posledný pracovný deň, ktorý tomuto dňu predchádza.

Nadriadený vojak je povinný profesionálnemu vojakovi vytvoriť podmienky na prevzatie a odovzdanie funkcie.

Ak profesionálny vojak vlastným zavinením nesplní povinnosť podľa odseku 2, uplatní sa proti nemu disciplinárne opatrenie alebo personálne opatrenie.

Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka je jedným z podkladov na rozhodovanie služobného orgánu vo veciach výkonu profesionálnej služby.

Služobné hodnotenie na profesionálneho vojaka spracováva najbližší nadriadený vojak najmenej raz za tri roky, ak služobný orgán nerozhodne inak. Pri prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 32 ods. 1 písm. h) sa služobné hodnotenie spracuje vždy.

Nadriadený vojak oboznámi profesionálneho vojaka s hodnotiacou časťou a so záverom služobného hodnotenia, s jeho dôsledkami a s možnosťou požiadať o opravu služobného hodnotenia.

Služobné hodnotenie podpisuje nadriadený vojak a profesionálny vojak, ktorý je oprávnený urobiť si z neho výpisky alebo poznámky. V prípade, že profesionálny vojak odmietne podpísať služobné hodnotenie, nadriadený vojak o tom urobí záznam do služobného hodnotenia.

So služobným hodnotením je oprávnený oboznamovať sa aj nadriadený služobný orgán, príslušní zamestnanci personálnych pracovísk a ďalšie orgány po predložení dokladu oprávňujúceho ich oboznamovať sa so služobným hodnotením.

Služobné hodnotenie spolu s kompletnou dokumentáciou o opravnom konaní sa zakladá do osobného spisu.

Ak profesionálneho vojaka nemožno dosiahnuť, oboznámenie so služobným hodnotením sa nahradí jeho doručením.

Profesionálny vojak môže do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením písomne požiadať o opravu služobného hodnotenia; žiadosť o opravu služobného hodnotenia podáva nadriadenému vojakovi, ktorý služobné hodnotenie spracoval.

Nadriadený vojak, ktorý služobné hodnotenie spracoval, môže žiadosti profesionálneho vojaka sám vyhovieť. Ak tak neurobí v celom rozsahu, je povinný najneskôr do siedmich dní odo dňa podania žiadosti predložiť ju služobnému orgánu oprávnenému o žiadosti rozhodnúť.

Služobný orgán uvedený v odseku 2 v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o opravu služobného hodnotenia služobné hodnotenie preskúma a vráti nadriadenému vojakovi na vykonanie opravy s uvedením dôvodov, alebo služobné hodnotenie potvrdí. Rozhodnutie služobného orgánu je pre nadriadeného vojaka, ktorý služobné hodnotenie spracoval, záväzné.

Nadriadený vojak podľa odseku 2 do siedmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia služobné hodnotenie opraví a oboznámi s ním profesionálneho vojaka, alebo mu oznámi potvrdenie služobného hodnotenia. O ďalšiu opravu služobného hodnotenia profesionálny vojak nemôže žiadať.

Ak sa profesionálny vojak písomne vzdá práva požiadať o opravu služobného hodnotenia alebo o opravu služobného hodnotenia nepožiada v lehote podľa § 30 ods. 1, služobné hodnotenie nadobudne právoplatnosť.

Služobné hodnotenie, o ktorého opravu profesionálny vojak podal žiadosť, nadobudne právoplatnosť dňom, v ktorom bol profesionálny vojak s opraveným služobným hodnotením alebo s potvrdeným služobným hodnotením oboznámený (§ 29 ods. 3 a 4).

Podrobnosti o služobnom hodnotení profesionálneho vojaka ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Na profesionálneho vojaka, ktorý je do funkcie vymenovaný, zvolený alebo ustanovený podľa osobitných predpisov,^34a) sa ustanovenia § 13 ods. 1 až 6, § 14, 15, 17, 18 a 21 nevzťahujú.

Uplynutím volebného obdobia, vzdaním sa funkcie alebo odvolaním z funkcie, do ktorej je profesionálny vojak vymenovaný, zvolený alebo ustanovený podľa osobitných predpisov,^34a) sa služobný pomer neskončí; profesionálny vojak sa ustanoví do funkcie podľa tohto zákona s výnimkou § 14.

Služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak

Zo služobného pomeru možno prepustiť profesionálneho vojaka, ktorý

Návrhy na prepustenie z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a), d) a e) posudzuje komisia zriadená ministrom alebo ním splnomocneným služobným orgánom.

O prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru rozhoduje služobný orgán. O prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 32 ods. 1 a § 32 ods. 2 písm. a), d) a e) rozhodne služobný orgán do dvoch mesiacov odo dňa, keď dôvod na prepustenie zistil, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Ak ide o prepustenie zo stáleho služobného pomeru, služobný pomer sa skončí uplynutím troch kalendárnych mesiacov, a ak ide o prepustenie z dočasného služobného pomeru, uplynutím jedného kalendárneho mesiaca, ak sa profesionálny vojak a služobný orgán nedohodnú na kratšej lehote, ak tento zákon neustanovuje inak.

Lehota na prepustenie zo služobného pomeru podľa odseku 2 začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni vyhlásenia alebo doručenia personálneho rozkazu o prepustení profesionálnemu vojakovi.

Lehota na prepustenie zo služobného pomeru sa neuplatní, ak ide o dôvody uvedené v § 35 a 36; v takom prípade sa služobný pomer skončí dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Skončenie služobného pomeru prepustením sa vyhlási v personálnom rozkaze.

Personálny rozkaz o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru musí obsahovať náležitosti podľa § 48, musí byť vyhotovený písomne, musí sa v ňom uviesť dôvod prepustenia podľa § 32, dátum prepustenia a musí sa profesionálnemu vojakovi vyhlásiť alebo doručiť v lehotách podľa odseku 1, inak je neplatný.

Ak profesionálneho vojaka nemožno dosiahnuť, vyhlásenie personálneho rozkazu o prepustení zo služobného pomeru sa nahradí jeho doručením.

Profesionálneho vojaka nemožno prepustiť zo služobného pomeru v dobe

Zákaz prepustenia v ochrannej dobe z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.³³)

Zákaz prepustenia v ochrannej dobe sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý nie je sudcom vojenského súdu ani prokurátorom vojenskej prokuratúry a ktorý

Ak bol personálny rozkaz o prepustení profesionálnemu vojakovi vyhlásený alebo doručený pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do lehoty na prepustenie uvedenej v § 33 nezapočítava v prípade, ak profesionálny vojak písomne vyhlási, že na ochrannej dobe netrvá.

Ak súd uloží profesionálnemu vojakovi trest straty hodnosti,⁴³) skončí sa služobný pomer profesionálneho vojaka dňom, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Služobný pomer sa skončí úmrtím alebo vyhlásením profesionálneho vojaka za mŕtveho dňom uvedeným v úmrtnom liste profesionálneho vojaka alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol profesionálny vojak vyhlásený za mŕtveho podľa osobitného predpisu.⁴⁴)

Ak služobný orgán zruší personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru, služobný pomer trvá a profesionálnemu vojakovi naďalej patria všetky doterajšie náležitosti.

Ak profesionálny vojak písomne oznámi služobnému orgánu najneskôr pred vyhlásením alebo pred doručením personálneho rozkazu o zrušení prepustenia zo služobného pomeru, že už netrvá na ďalšom výkone profesionálnej služby, služobný pomer sa skončí uplynutím lehoty na prepustenie.

Pri prepustení zo služobného pomeru sa profesionálnemu vojakovi vydá písomné hodnotenie, v ktorom sa zhodnotí priebeh jeho profesionálnej služby, a potvrdenie o zamestnaní. Písomné hodnotenie na profesionálneho vojaka spracováva najbližší nadriadený vojak.

Písomné hodnotenie vydané inej oprávnenej fyzickej osobe alebo inej oprávnenej právnickej osobe nesmie obsahovať skutočnosti tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva. S takým písomným hodnotením musí byť profesionálny vojak vždy oboznámený a na požiadanie mu musí služobný orgán vydať jeho opis. Iné informácie, ako sú uvedené v písomnom hodnotení profesionálneho vojaka, je služobný orgán oprávnený podávať iba s jeho súhlasom.

Pri prepustení zo služobného pomeru je služobný orgán povinný na žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, u ktorej sa prepustený profesionálny vojak uchádza o zamestnanie, vydať potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä čas trvania profesionálnej služby, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky bývalého profesionálneho vojaka voči ozbrojeným silám, výšku, poradie pohľadávok a v koho prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu, ako aj údaje potrebné na daňové účely.

Proti písomnému hodnoteniu môže profesionálny vojak podať odvolanie písomne alebo ústne do protokolu nadriadeného vojaka do siedmich dní od oboznámenia sa s písomným hodnotením. Ak nadriadený vojak odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, môže profesionálny vojak dať podnet na preskúmanie písomného hodnotenia súdom.⁴⁵)

Písomné hodnotenie a potvrdenie o zamestnaní vydá profesionálnemu vojakovi služobný orgán najneskôr v deň prepustenia zo služobného pomeru. Ak deň skončenia služobného pomeru pripadne na deň nepretržitého odpočinku v týždni, deň pracovného pokoja alebo na sviatok, služobný orgán vydá písomné hodnotenie a potvrdenie o zamestnaní profesionálnemu vojakovi posledný pracovný deň, ktorý predchádza dňu skončenia služobného pomeru.

Rekvalifikáciou sa na účely tohto zákona rozumie príprava profesionálneho vojaka na občianske zamestnanie.

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je prepustený zo služobného pomeru podľa § 32 ods. 1 písm. a), b), c) a f) a podľa odseku 2 písm. c) a ktorý v služobnom pomere zotrval najmenej päť rokov, možno v čase lehoty na prepustenie na základe jeho žiadosti umožniť rekvalifikáciu aj na náklady ozbrojených síl.

Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa umožnila rekvalifikácia, sa udelí krátka dovolenka podľa § 128 ods. 1.

Umožnenie rekvalifikácie vyhlasuje služobný orgán v personálnom rozkaze.

Vo veciach súvisiacich so vznikom, zmenami a so skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka (ďalej len „konanie“) sa koná podľa tohto zákona.

Účastníkom konania vo veciach služobného pomeru je profesionálny vojak.

Účastníkmi konania vo veciach skončenia služobného pomeru úmrtím profesionálneho vojaka alebo jeho vyhlásením za mŕtveho sú aj pozostalí po profesionálnom vojakovi.

Účastník konania je povinný postupovať tak, aby nesťažoval a neodôvodnene nepredlžoval konanie.

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka.

Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania bolo doručené služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi oprávnenému vo veci rozhodnúť. Ak sa konanie začína z podnetu služobného orgánu, konanie je začaté dňom, keď služobný orgán alebo nadriadený vojak urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

O začatí konania vyrozumie služobný orgán alebo nadriadený vojak všetkých účastníkov konania.

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť.

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho urobil, ktorej veci sa týka a čo sa navrhuje.

Na žiadosť účastníka konania sa musí prijatie podania potvrdiť.

Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy úkon urobil, predmet úkonu, ktoré osoby sa ho zúčastnili, ako úkon prebiehal, aké návrhy boli podané a aký postup bol prijatý.

Zápisnicu podpisuje ten, kto úkon vykonal, a podľa povahy veci aj osoby, ktoré sa na úkone zúčastnili. V zápisnici sa uvedie aj odopretie podpisu, dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu záznamu.

Ak nie je služobný orgán alebo nadriadený vojak oprávnený vo veci rozhodnúť, je povinný podanie do troch dní postúpiť príslušnému služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi a upovedomiť o tom účastníkov konania.

Ak služobný orgán alebo nadriadený vojak nemôže vykonať procesný úkon sám alebo ak je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať iný služobný orgán alebo iného nadriadeného vojaka. Dožiadaný služobný orgán alebo nadriadený vojak bez zbytočného odkladu tento úkon vykoná a výsledok oznámi dožiadajúcemu.

Účastník konania má právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, nemôže však nazerať do protokolu o hlasovaní.

Služobný orgán alebo nadriadený vojak môže povoliť nazretie do spisov aj iným oprávneným fyzickým osobám alebo právnickým osobám.⁴⁶)

Nazretím do spisov alebo robením výpiskov z nich sa nesmie porušiť štátne alebo služobné tajomstvo.

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Účastník konania je oprávnený navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a právnických osôb a fyzických osôb, listiny, veci a ohliadka.

Služobný orgán alebo nadriadený vojak hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Personálny rozkaz musí byť v súlade so zákonom, musí byť vyhotovený písomne a musí vychádzať zo skutočného stavu veci.

Personálny rozkaz musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku (odvolanie, rozklad).

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.

V odôvodnení personálneho rozkazu služobný orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie.

Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, že rozhodnutie uvedené v personálnom rozkaze je konečné a že sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad).

V personálnom rozkaze sa uvedie vojenská hodnosť, meno, priezvisko a funkcia služobného orgánu, dátum jeho vydania a základné osobné údaje o profesionálnom vojakovi.

Personálny rozkaz musí byť podpísaný s uvedením vojenskej hodnosti, mena, priezviska, funkcie služobného orgánu a musí sa oznámiť alebo doručiť profesionálnemu vojakovi.

Ak profesionálneho vojaka nemožno dosiahnuť, vyhlásenie personálneho rozkazu sa nahradí jeho doručením.

Personálny rozkaz musí obsahovať náležitosti uvedené v odsekoch 2 až 7, inak je neplatný.

Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení personálneho rozkazu služobný orgán aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

Ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné skutočnosti, ktoré vojak nemohol v konaní uplatniť a ktoré odôvodňujú priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže služobný orgán na návrh vojaka zrušiť svoje pôvodné rozhodnutie a opätovne rozhodnúť vo veci samej.

Návrh podľa odseku l môže vojak podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti personálneho rozkazu.

Ak sa zistí, že právoplatný personálny rozkaz je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, minister personálny rozkaz zruší a rozhodne vo veci samej, alebo personálny rozkaz zruší a vráti späť na nové konanie, alebo personálny rozkaz zmení.

Ak sa zistí, že právoplatný personálny rozkaz vydaný ministrom je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, prezident Slovenskej republiky personálny rozkaz zruší a rozhodne vo veci samej, alebo personálny rozkaz zruší a vráti späť na nové konanie, alebo personálny rozkaz zmení.

Právoplatný personálny rozkaz možno zrušiť alebo zmeniť, alebo zrušiť a vrátiť späť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Základnú službu a náhradnú službu vykonáva vojak základnej služby a vojak náhradnej služby podľa osobitného predpisu.⁴⁷)

Vojak po nástupe základnej služby alebo náhradnej služby skladá vojenskú prísahu²⁸) v deň určený v písomnom vojenskom rozkaze služobného orgánu. Deň vykonania vojenskej prísahy sa spravidla určuje na deň pracovného pokoja.

Vojak základnej služby alebo vojak náhradnej služby, ktorý z akýchkoľvek dôvodov nevykonal vojenskú prísahu v určený deň, vykoná ju v najbližšom možnom termíne určenom služobným orgánom.

Žiakovi vojenskej strednej školy, študentovi vojenskej vysokej školy alebo študentovi vzdelávacieho a výcvikového zariadenia ozbrojených síl, ak nevykonal základnú službu^47a) už pred nástupom na štúdium, na prípravu alebo na výcvik, sa výkon základnej služby určí počas

Žiakovi vojenskej strednej školy podľa odseku 1 písm. a), ktorý do 30 kalendárnych dní pred skončením základnej služby nedovŕšil vek 18 rokov, sa výkon základnej služby určí tak, aby ju skončil počas 30 kalendárnych dní po dovŕšení veku 18 rokov.⁴⁸)

Ak bol žiak vojenskej strednej školy, študent vojenskej vysokej školy alebo študent vzdelávacieho a výcvikového zariadenia ozbrojených síl vylúčený zo štúdia, z prípravy alebo z výcviku z dôvodov ním zavinených, alebo štúdium, prípravu alebo výcvik zanechal z dôvodov ním zavinených, alebo štúdium, prípravu alebo výcvik z takých dôvodov neskončil v termíne určenom študijným plánom alebo výcvikovým programom vojenskej strednej školy, vojenskej vysokej školy alebo vzdelávacím a výcvikovým zariadením ozbrojených síl, výkon základnej služby dokončí v určenom rozsahu^47a) vo vojenskom útvare a nahradí náklady podľa ustanovenia § 71a.

Žiak vojenskej strednej školy, študent vojenskej vysokej školy alebo študent vzdelávacieho a výcvikového zariadenia ozbrojených síl po skončení štúdia, prípravy alebo výcviku je povinný zotrvať v služobnom pomere po čas, ktorý zodpovedá dvojnásobku dĺžky štúdia, najmenej však tri roky.

Zdokonaľovaciu službu vykonáva vojak v zálohe vo vojenskom útvare v trvaní ustanovenom osobitným predpisom.⁴⁹)

Mimoriadnu službu vykonáva občan podľa osobitného predpisu.⁵⁰)

Zaraďovanie vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby do funkcie vykonáva služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Pri zaraďovaní vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby do funkcie sa prihliada najmä na jeho odbornosť získanú v civile a na potreby vojenského útvaru.

Vojak základnej služby, vojak náhradnej služby a vojak zdokonaľovacej služby s ťažko využiteľnou civilnou profesiou sa zaradia do funkcie, ktorá je náplňou činnosti najbližšia k ich civilnej profesii.

O zaradení vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby s ťažko využiteľnou civilnou profesiou rozhoduje služobný orgán.

Vojak základnej služby, vojak náhradnej služby a vojak zdokonaľovacej služby so zníženou zdravotnou klasifikáciou sa zaradia do funkcie s prihliadnutím na stupeň zníženej zdravotnej klasifikácie tak, aby sa počas výkonu vojenskej služby nezhoršil ich zdravotný stav.

Rozsah obmedzení a úľav z výkonu vojenskej služby určí vojenský lekár na základe výsledkov lekárskeho vyšetrenia, zdravotnej klasifikácie a komplexného zhodnotenia zdravotného stavu.

Rozsah obmedzení a úľav podľa odseku 2 vyhlási služobný orgán v písomnom vojenskom rozkaze pri zaraďovaní vojaka so zníženou zdravotnou klasifikáciou do funkcie.

Vojakovi so zníženou zdravotnou klasifikáciou (§ 57), ktorý je odkázaný na diétne stravovanie, služobný orgán zabezpečí prípravu diétnej stravy vo vojenskom útvare. Ak zabezpečenie diétnej stravy nie je vo vojenskom útvare možné, služobný orgán zabezpečí diétne stravovanie zmluvným spôsobom s civilnou organizáciou.

Ak diétne stravovanie podľa odseku 1 nemožno zabezpečiť, nadriadený služobný orgán (§ 4 ods. 3) vojaka so zníženou zdravotnou klasifikáciou premiestni do iného vojenského útvaru, ktorý zabezpečuje diétne stravovanie.

Vojaci základnej služby, vojaci náhradnej služby a vojaci zdokonaľovacej služby súdne trestaní alebo disciplinárne trestaní a vojaci závislí od alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok sa zaraďujú do funkcií tak, aby nedochádzalo k ich sústreďovaniu vo vojenskom útvare.

Vojaci podľa odseku 1 sa nezaraďujú

Vojaci podľa odseku 1 sa nepremiestňujú ani neodveľujú do iného vojenského útvaru. Zmeny v ich zaradení sa vykonajú len výnimočne so súhlasom nadriadeného služobného orgánu.

Na výkon funkcie vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby zaradených do funkcie, v ktorej sa budú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, sa vzťahuje osobitný predpis.⁵¹)

Hodnotenie vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby (ďalej len „hodnotenie“) je podkladom na rozhodovanie služobného orgánu vo veciach výkonu služby tohto vojaka. Hodnotenie spracováva najbližší nadriadený vojak.

Hodnotenie obsahuje posúdenie plnenia vojenských povinností, odborných schopností, morálnych vlastností vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby, ako aj ich spôsobilosti na zaradenie do funkcie.

Hodnotenie sa spracováva

S hodnotením vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby oboznámi nadriadený vojak, ktorý hodnotenie spracoval.

Vojak základnej služby a vojak náhradnej služby môžu do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa s hodnotením písomne požiadať nadriadeného vojaka, ktorý hodnotenie spracoval, o opravu hodnotenia.

Na hodnotenie vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby sa primerane uplatnia aj ustanovenia § 29 až 31.

Deň prerušenia výkonu základnej služby a náhradnej služby⁵³) vyhlasuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Povinná vojenská služba vojaka^53a) sa skončí

Pred skončením povinnej vojenskej služby podľa odseku 1 písm. a) a c) sa vojak podrobí lekárskemu vyšetreniu.

Deň prepustenia z výkonu základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby vyhlasuje služobný orgán v písomnom vojenskom rozkaze.

Dňom prepustenia z výkonu vojenskej služby je vojak základnej služby, vojak náhradnej služby a vojak zdokonaľovacej služby vyňatý z evidencie vojenského útvaru.

Podrobnosti o základnej službe, náhradnej službe a zdokonaľovacej službe ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Na výkon prípravnej služby^53d) môže služobný orgán prijať občana na základe jeho písomnej žiadosti, ak spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru podľa § 8 ods. 1 s výnimkou písm. d).

O výkone prípravnej služby občana a o jeho zotrvaní v prípravnej službe a v služobnom pomere po dohodnutý čas uzavrú služobný orgán a občan, ak nie je plnoletý, jeho zákonný zástupca písomnú dohodu, ktorá obsahuje

Dohoda, ktorá nie je uzavretá podľa odseku 2, je neplatná.

Vojak prípravnej služby po skončení štúdia, prípravy alebo výcviku je povinný zotrvať v služobnom pomere po čas, ktorý zodpovedá dvojnásobku dĺžky štúdia, prípravy alebo výcviku, najmenej však tri roky.

Prípravná služba vojaka prípravnej služby sa skončí, ak

Prípravná služba sa skončí aj úmrtím vojaka prípravnej služby alebo vyhlásením vojaka prípravnej služby za mŕtveho.

Prijatie občana na výkon prípravnej služby a skončenie prípravnej služby vyhlasuje služobný orgán personálnym rozkazom.

Vojakovi prípravnej služby sa udelí osobitné voľno

Vojak prípravnej služby, ak to okolnosti dovoľujú, predloží písomný doklad pred udelením osobitného voľna; v ostatných prípadoch ho predloží dodatočne. Ak taký doklad nepredloží, uplatnia sa proti nemu disciplinárne alebo personálne opatrenia.

Vojakovi prípravnej služby sa k osobitnému voľnu poskytne čas potrebný na cestu súvisiacu s dôvodom udelenia osobitného voľna.

Osobitné voľno a čas podľa odseku 3 sa započítavajú do doby výkonu vojenskej služby.

Na účely tohto zákona sa za vlastných rodičov považujú osvojitelia a osoby, ktorým boli deti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov²⁰) vrátane pestúnov.⁵⁵)

Pod pojmom vlastné deti sa rozumejú aj osvojené deti a deti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov²⁰) vrátane detí zverených do pestúnskej starostlivosti.⁵⁵)

Udelenie osobitného voľna vyhlasuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Osobitné voľno sa udeľuje vojakovi prípravnej služby v dňoch, ktoré sú inak jeho obvyklými dňami výkonu služby.

Žiak vojenskej strednej školy, študent vojenskej vysokej školy a študent vzdelávacieho a výcvikového zariadenia ozbrojených síl sú povinní nahradiť náklady vynaložené na ich materiálne a finančné zabezpečenie počas štúdia, prípravy alebo výcviku (ďalej len „náklady"), ak

Za neplnoletého žiaka vojenskej strednej školy je povinný nahradiť náklady jeho zákonný zástupca.

Na náhradu nákladov pri nesplnení záväzku prevzatého žiakom vojenskej strednej školy, študentom vojenskej vysokej školy a študentom vzdelávacieho a výcvikového zariadenia ozbrojených síl alebo vojakom prípravnej služby na profesionálnu službu sa primerane použije ustanovenie odseku 6.

Vojak prípravnej služby, ktorý skončí prípravnú službu z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 písm. b), c) alebo d), alebo ak nevznikne služobný pomer z dôvodov ním zavinených, je povinný nahradiť náklady.

Profesionálny vojak, ktorý bude pred splnením prevzatého záväzku na profesionálnu službu prepustený zo služobného pomeru podľa § 32 ods. 1 písm. e), h) alebo i), alebo podľa § 32 ods. 2 písm. a), d) alebo e), alebo ktorého služobný pomer sa skončí podľa § 35, je povinný nahradiť náklady.

Ak profesionálny vojak splní záväzok zotrvať v služobnom pomere po dohodnutý čas len čiastočne, náhrada nákladov sa pomerne zníži.

Určenie sumy náhrady nákladov a ich pomerného zníženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vojak je povinný

V súvislosti s výkonom služby vojak nesmie prijímať dary ani iné výhody, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vojenskou disciplínou sa rozumie povinnosť vojaka dodržiavať ustanovenia tohto zákona, plniť vojenskú prísahu, vojenské predpisy a vojenské rozkazy služobných orgánov alebo nadriadených vojakov, ktoré vydávajú v súvislosti s výkonom vojenskej služby.

Na velenie a riadenie v ozbrojených silách služobný orgán a nadriadený vojak vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré vojaka zaväzujú podľa nich konať alebo sa konania zdržať.

Vojenský rozkaz nesmie byť vydaný v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými normatívnymi aktmi.

Vojenské rozkazy nepreskúmavajú súdy.

Počas výkonu vojenskej služby vojak podlieha vojenskej disciplinárnej právomoci alebo v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom⁵⁶) kárnej právomoci.

Nadriadený vojak v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci môže podriadeným vojakom udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať im disciplinárne tresty ustanovené týmto zákonom.

Disciplinárnu právomoc vykonáva v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci aj služobný orgán.

Disciplinárna právomoc podľa odsekov 2 a 3 sa vykonáva rozkazom vo veciach vojenského disciplinárneho práva (ďalej len „disciplinárny rozkaz“).

Rozsah disciplinárnej právomoci služobných orgánov a nadriadených vojakov sa ustanoví v Základnom poriadku ozbrojených síl, ktorý vydá hlavný veliteľ ozbrojených síl.

Disciplinárnu právomoc nad profesionálnym vojakom vyčleneným na plnenie úloh inej právnickej osoby (§ 23) vykonáva jeho najbližší nadriadený vojak alebo najbližší služobný orgán. Ak nadriadený profesionálneho vojaka nie je profesionálnym vojakom, disciplinárnu právomoc nad profesionálnym vojakom vykonáva na návrh jeho nadriadeného minister.

Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby a vojakovi prípravnej služby možno udeliť tieto disciplinárne odmeny:

Profesionálnemu vojakovi možno udeliť tieto disciplinárne odmeny:

Mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť vojaka do vyššej vojenskej hodnosti možno, len ak spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na vojenskú hodnosť a je zaradený do funkcie, pre ktorú je takáto vojenská hodnosť plánovaná alebo do ktorej ho možno súčasne s mimoriadnym povýšením ustanoviť.

Mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť do vyššej vojenskej hodnosti in memoriam možno aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 3.

Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje. Za ten istý záslužný čin alebo za to isté príkladné plnenie služobných povinností možno vojakovi udeliť iba jednu disciplinárnu odmenu.

Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy a úsilia vo výkone služby alebo vzorná reprezentácia ozbrojených síl a Slovenskej republiky.

Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie základných povinností vojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom.

Ako disciplinárny priestupok sa podľa tohto zákona prerokuje aj konanie vojaka označené za priestupok v osobitných predpisoch.⁵⁷)

Vojakovi možno za disciplinárny priestupok podľa § 78 uložiť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov (§ 78 ods. 2) disciplinárne tresty, sankcie⁵⁷) alebo ochranné opatrenia⁵⁷) (ďalej len „disciplinárny trest“).

Disciplinárnymi trestami sú:

Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby vo vojenskej hodnosti vojak možno uložiť tieto disciplinárne tresty:

Poddôstojníkovi základnej služby, poddôstojníkovi náhradnej služby a poddôstojníkovi zdokonaľovacej služby možno uložiť tieto disciplinárne tresty:

Vojakovi prípravnej služby možno uložiť tieto disciplinárne tresty:

Poddôstojníkovi prípravnej služby možno uložiť tieto disciplinárne tresty:

Dôstojníkovi zdokonaľovacej služby, práporčíkovi zdokonaľovacej služby a práporčíkovi prípravnej služby možno uložiť tieto disciplinárne tresty:

Vojenskú hodnosť nemožno znížiť o jeden stupeň v prípade, ak by týmto disciplinárnym opatrením vojak v dôstojníckej hodnosti dosiahol práporčícku vojenskú hodnosť a vojak v práporčíckej hodnosti dosiahol poddôstojnícku hodnosť. Ustanovenia § 15 platia obdobne.

Za priestupok vojaka prerokovaný podľa § 78 ods. 2 nemožno uložiť disciplinárny trest zákazu výkonu vojenskej služby.

Disciplinárny trest zníženia vojenskej hodnosti o jeden stupeň a odňatie poddôstojníckej hodnosti možno uložiť len za disciplinárny priestupok podľa § 78 ods. 1.

Disciplinárny trest umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov možno vojakovi podľa § 80 ods. 1 písm. d) a § 80 ods. 2 písm. d) uložiť len na zabezpečenie splnenia povinností ustanovených týmto zákonom.

Disciplinárne potrestaný vojak podľa odseku 1 je v oddelení výkonu disciplinárneho trestu strážený.

Vojak základnej služby, vojak náhradnej služby, vojak zdokonaľovacej služby, poddôstojník základnej služby, poddôstojník náhradnej služby a poddôstojník zdokonaľovacej služby potrestaný disciplinárnym trestom podľa odseku 1 má raz za deň právo na vychádzku v objekte vojenského útvaru v trvaní jednej hodiny v čase ustanovenom denným poriadkom oddelenia výkonu disciplinárnych trestov vojenského útvaru.

Výkon disciplinárneho trestu podľa odseku 1 sa prerušuje

Výkon disciplinárneho trestu podľa odseku 1 možno prerušiť z dôvodu zabezpečenia výcviku na základe rozhodnutia nadriadeného vojaka alebo služobného orgánu, ktorý disciplinárny trest uložil.

Na účely tohto zákona sa za dôvody hodné osobitného zreteľa považujú dôvody uvedené v § 123 ods. 1.

Nástup vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby na výkon disciplinárneho trestu podľa odseku 1 musí nadriadený vojak alebo služobný orgán zabezpečiť do 30 dní odo dňa oboznámenia vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby s disciplinárnym rozkazom o uložení disciplinárneho trestu, inak sa disciplinárny trest umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov nevykoná.

Nástup vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby na výkon zvyšku disciplinárného trestu podľa odseku 1 po jeho prerušení musí nadriadený vojak alebo služobný orgán zabezpečiť do siedmich dní odo dňa skončenia dôvodov, pre ktoré bol výkon disciplinárneho trestu umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov prerušený, inak sa tento disciplinárny trest nevykoná.

Vojačkám sa disciplinárny trest umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov neukladá.

Disciplinárny trest podľa odseku 1 možno ukladať aj podmienečne na skúšobnú dobu najviac troch mesiacov.

Disciplinárne konanie je začaté dňom, keď postúpená vec bola doručená nadriadenému vojakovi alebo služobnému orgánu toho vojaka, ktorý je podozrivý zo spáchania disciplinárneho priestupku.

Ak sa disciplinárne konanie začína na základe zistenia nadriadeného vojaka alebo služobného orgánu alebo na základe oznámenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby o disciplinárnom priestupku vojaka, disciplinárne konanie je začaté dňom, keď nadriadený vojak alebo služobný orgán urobil voči vojakovi prvý úkon.

Ak je predmetom disciplinárneho konania viac disciplinárnych priestupkov vojaka, prerokujú sa v spoločnom disciplinárnom konaní.

Spoločné disciplinárne konanie sa vykoná aj proti všetkým vojakom, ktorých disciplinárne priestupky spolu súvisia. Na urýchlenie disciplinárneho konania, a ak je to účelné, možno vec niektorého vojaka zo spoločného disciplinárneho konania vylúčiť.

Disciplinárny trest možno vojakovi uložiť, ak sa preukázalo, že disciplinárny priestupok spáchal, a ak na jeho nápravu a obnovenie vojenskej disciplíny nestačí samo prerokovanie disciplinárneho priestupku alebo výčitka.

Za disciplinárny priestupok možno vojakovi uložiť len jeden disciplinárny trest.

V disciplinárnom konaní musí nadriadený vojak alebo služobný orgán objektívne zistiť skutkový stav a musí dať vojakovi možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu nadriadený vojak alebo služobný orgán prihliada na povahu disciplinárneho priestupku, na okolnosti, za ktorých ho vojak spáchal, jeho následky, mieru zavinenia a jeho doterajší postoj k plneniu základných povinností vojaka.

Uložením disciplinárneho trestu vojak nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú disciplinárnym priestupkom spôsobil.

Za disciplinárny priestupok možno vojakovi uložiť disciplinárny trest najskôr nasledujúci deň po jeho spáchaní. Disciplinárny trest možno vojakovi uložiť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o disciplinárnom priestupku dozvedel nadriadený vojak alebo služobný orgán alebo keď bola vec príslušným orgánom postúpená nadriadenému vojakovi alebo služobnému orgánu, najneskôr však do jedného roku odo dňa spáchania disciplinárneho priestupku.

Ak bolo konanie vojaka predmetom vyšetrovania iného orgánu a vec bola vrátená na disciplinárne vybavenie,⁵⁸) lehota jedného mesiaca na uloženie disciplinárneho trestu začína plynúť dňom, keď nadriadenému vojakovi alebo služobnému orgánu bola vec doručená príslušným orgánom. Uvedená lehota platí aj v prípade, ak sa prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu zrušilo a ak vec bola vrátená na nové rozhodnutie.

Ak vojak spáchal disciplinárny priestupok v cudzine, lehota jedného mesiaca na uloženie disciplinárneho trestu podľa § 88 ods. 1 začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu vojaka z cudziny, ak sa nadriadený vojak alebo služobný orgán o disciplinárnom priestupku vojaka dozvedel. Na plynutie lehôt sa vzťahuje aj ustanovenie § 88 ods. 2.

Disciplinárny trest nemožno uložiť, ak bol vojak za ten istý skutok už právoplatne odsúdený súdom; ak bol disciplinárny trest uložený pred právoplatným odsúdením súdom, zruší sa disciplinárny trest s účinnosťou odo dňa uloženia.

Disciplinárne konanie nemožno začať, začaté konanie treba zastaviť a disciplinárny trest nemožno uložiť, prípadne vykonať, ak sa na protiprávne konanie vojaka vzťahuje amnestia.

Amnestiu na disciplinárne priestupky podľa § 78 ods. 1 udeľuje minister.

Proti disciplinárnemu rozkazu môže vojak podať odvolanie do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa s disciplinárnym rozkazom.

Odvolanie môže vojak podať písomne alebo ústne do protokolu nadriadenému vojakovi alebo služobnému orgánu, ktorý disciplinárny rozkaz vydal. Odvolanie má odkladný účinok.

Ustanovenia § 48 ods. 1 až 10 sa primerane vzťahujú aj na disciplinárny rozkaz.

Ak vojak v dôsledku nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí ustanovenej lehoty alebo u nepríslušného nadriadeného vojaka alebo u nepríslušného služobného orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a u príslušného nadriadeného vojaka alebo u príslušného služobného orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď bol s disciplinárnym rozkazom oboznámený.

Nadriadený vojak alebo služobný orgán odpustí zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a ak o to profesionálny vojak požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

Disciplinárny rozkaz, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatný.

Disciplinárny rozkaz je vykonateľný, ak nadobudol právoplatnosť.

Nadriadený vojak alebo služobný orgán, ktorý disciplinárny rozkaz vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť. Ak tak neurobí v celom rozsahu odvolania, je povinný ho najneskôr do 15 dní odo dňa podania odvolania predložiť odvolaciemu orgánu.

Proti disciplinárnemu rozkazu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O konaní o rozklade platia ustanovenia odsekov 1 až 7.

Odvolacím orgánom na účely tohto zákona je najbližší nadriadený služobný orgán toho nadriadeného vojaka alebo služobného orgánu, ktorý disciplinárny rozkaz vydal.

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po jeho predchádzajúcom prerokovaní v senáte poradnej komisie (§ 93 ods. 3). Ak nemožno v tejto lehote rozhodnúť, musia sa profesionálnemu vojakovi písomne oznámiť dôvody a čas, v ktorého priebehu odvolací orgán o odvolaní rozhodne.

Odvolací orgán môže disciplinárny rozkaz zrušiť, zmeniť v prospech odvolateľa alebo odvolanie zamietnuť a disciplinárny rozkaz potvrdiť.

Odvolací orgán môže disciplinárny rozkaz zrušiť a vec vrátiť nadriadenému vojakovi alebo služobnému orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania. Nadriadený vojak alebo služobný orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Rozhodnutie o odvolaní vo veci je konečné a nemožno proti nemu podať riadny opravný prostriedok.

Odvolací orgán zriaďuje poradnú komisiu.

Poradná komisia sa skladá z predsedu, jeho zástupcu a ďalších najmenej piatich členov.

Odvolanie prerokúva trojčlenný senát poradnej komisie, ktorého zloženie určí predseda poradnej komisie z členov poradnej komisie.

Neprerokovanie odvolania v senáte poradnej komisie nezakladá neplatnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu.

Z účasti na rokovaní senátu poradnej komisie predseda komisie vylúči toho člena, o ktorého nezaujatosti s ohľadom na jeho vzťah k prerokúvanej veci alebo k účastníkovi možno mať pochybnosti. Vylúčeného člena nahradí iný člen poradnej komisie, ktorého určí jej predseda.

Podrobnosti o zložení poradnej komisie a jej senátu upraví rokovací poriadok, ktorý schváli minister.

Právoplatné disciplinárne rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom s výnimkou rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov podľa § 80 ods. 1 písm. d) a § 80 ods. 2 písm. d).

Návrh na preskúmanie disciplinárneho rozkazu súdom podľa odseku 1 možno podať až po vyčerpaní opravného prostriedku (§ 91 ods. 1), a to v lehote do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti disciplinárneho rozkazu.

Ak vojak, ktorý podal podľa odseku 1 návrh na preskúmanie disciplinárneho rozkazu okresným súdom, požiada o odloženie jeho výkonu, nadriadený vojak alebo služobný orgán jeho žiadosti vyhovie.

Nadriadený vojak alebo služobný orgán môže po uplynutí troch mesiacov od uloženia právoplatného disciplinárneho trestu disciplinárny trest profesionálnemu vojakovi zahladiť, ak osobitné predpisy⁵⁷) neustanovujú inak. Ak tak nerozhodne do jedného roku od právoplatnosti disciplinárneho trestu podľa tohto zákona, profesionálnemu vojakovi sa disciplinárny trest zahladí a posudzuje sa, akoby mu nebol disciplinárny trest uložený.

Právoplatne uložený disciplinárny trest podľa tohto zákona sa vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby a vojakovi prípravnej služby zahladí

Na ocenenie výkonu vojenskej služby alebo záslužného činu vojaka, obetavosti pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm, technologických havárií, pri záchrane životov a majetku veľkého rozsahu možno vojakovi udeliť tieto vojenské medaily:

Vojenské medaily a vojenské čestné odznaky možno udeliť aj vojakom cudzích armád.

Vojenské medaily a vojenské čestné odznaky zriaďuje minister.

Vojenskú medailu Za statočnosť udeľuje prezident Slovenskej republiky. Vojenskú medailu Za vernosť ozbrojeným silám, vojenskú medailu Za službu v mierových misiách Armády Slovenskej republiky a Pamätnú medailu ministra udeľuje minister. Vojenský Čestný odznak ozbrojených síl udeľuje minister alebo ním splnomocnený služobný orgán.

Podrobnosti o druhoch vojenských medailí a vojenských čestných odznakov, ich udeľovaní a nosení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vojakovi patrí vojenská hodnosť.

Dosiahnutou vojenskou hodnosťou sa okrem hodnostného označenia vyjadruje najmä pripravenosť vojaka vykonávať funkcie v ozbrojených silách.

Vojak podľa vojenskej hodnosti je hodnostne vyšší vojak alebo hodnostne nižší vojak.

Vojak, ktorý nie je nadriadený podľa funkcie, je nadriadený podľa vojenskej hodnosti takto:

Pre vojenské hodnosti⁶⁰) sa ustanovujú tieto vekové hranice:

Vekové hranice v dosiahnutých vojenských hodnostiach sa nevzťahujú na profesionálneho vojaka v stálom služobnom pomere, ak plní záväzok na profesionálnu službu po skončení štúdia.

Do prvej vojenskej hodnosti práporčík, dôstojník a generál je vojak vymenúvaný; do ostatných vojenských hodností je vojak povyšovaný.

Vojaka do vojenských hodností vymenúva a povyšuje služobný orgán.

Pre potreby ozbrojených síl je príslušný služobný orgán alebo ním poverený orgán oprávnený povyšovať aj vojakov v zálohe,^60a) aj keď nevykonávajú zdokonaľovaciu službu, okrem § 2 a 97.

Do generálskych hodností vymenúva a povyšuje prezident Slovenskej republiky.⁶¹) Návrhy na vymenovanie vojaka do prvej generálskej hodnosti alebo na povýšenie vojaka do vyššej generálskej hodnosti predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky na návrh ministra.

Pre profesionálnu službu sa na vojenské hodnosti práporčíkov a dôstojníkov ustanovuje, ak tento zákon neustanovuje inak, doba výsluhy vo vojenskej hodnosti

Pre profesionálnu službu sa na vojenskú hodnosť desiatnik ustanovuje doba výsluhy vo vojenskej hodnosti tri mesiace.

Na vojenské hodnosti čatár, nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy vo vojenskej hodnosti neustanovuje.

Do doby výsluhy vo vojenskej hodnosti sa nezapočítava doba

Vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka prípravnej služby možno povýšiť do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, ak

Minimálna doba výsluhy vo vojenskej hodnosti podľa odseku 1 písm. d) sa ustanovuje na vojenské hodnosti

Pre zdokonaľovaciu službu sa doba výsluhy vo vojenskej hodnosti neustanovuje.

Žiaka alebo študenta vojenskej školy, ktorý vykonáva základnú službu (§ 52), možno do skončenia štúdia povýšiť do vyšších vojenských hodností, ak

Do vojenskej hodnosti slobodník možno povýšiť žiaka alebo študenta vojenskej školy podľa odseku 1 najskôr po dvoch mesiacoch odo dňa nástupu na výkon základnej služby.

Do ďalších vojenských hodností možno povýšiť žiaka alebo študenta vojenskej školy podľa odseku 2 najskôr po uplynutí minimálnej doby výsluhy vo vojenskej hodnosti, ktorá je ustanovená na vojenskú hodnosť slobodník dva mesiace a na vojenskú hodnosť desiatnik dva mesiace.

Vojakovi, ktorý je ustanovený do funkcie, na ktorú je plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol, a nespĺňa podmienku uvedenú v § 100 písm. b) a c), možno na dobu výkonu funkcie prepožičať vyššiu vojenskú hodnosť s výnimkou vojenskej hodnosti generál, nie však vyššiu, aká je plánovaná na zastávanú funkciu.

Za podmienok uvedených v odseku 1 možno vojakovi prepožičať vyššiu vojenskú hodnosť, ak plní osobitné úlohy, najmä na úseku

Vojak, ktorému bola prepožičaná vyššia vojenská hodnosť, má práva a povinnosti spojené s touto vojenskou hodnosťou s výnimkou hodnostného príplatku z prepožičanej vyššej vojenskej hodnosti.

Vymenovanie, povýšenie profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti alebo prepožičanie vojenskej hodnosti profesionálnemu vojakovi vyhlasuje služobný orgán v personálnom rozkaze.

Povýšenie vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby, vojaka zdokonaľovacej služby alebo vojaka prípravnej služby vyhlasuje služobný orgán v písomnom vojenskom rozkaze.

Vojenská rovnošata je vojenský odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť vojaka k ozbrojeným silám.⁶³) Vojenskú rovnošatu nesmú nosiť príslušníci iných ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov ani bezpečnostných služieb.

Vojak počas výkonu vojenskej služby je povinný nosiť vojenskú rovnošatu vrátane predpísaných vojenských výstrojných súčiastok.

Minister alebo ním splnomocnený služobný orgán môže povoliť výnimky z povinnosti nosiť vojenskú rovnošatu a predpísané výstrojné súčiastky počas výkonu vojenskej služby vojakovi, ktorý

Profesionálny vojak môže mimo času výkonu vojenskej služby nosiť občiansky odev, ak minister alebo ním splnomocnený služobný orgán neustanoví inak.

Služobný orgán pri prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru môže v personálnom rozkaze o prepustení povoliť na žiadosť profesionálneho vojaka nosenie vojenskej rovnošaty po skončení služobného pomeru.

Poberateľovi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku zo sociálneho zabezpečenia vojakov alebo účastníkovi boja proti fašizmu^63b) alebo rehabilitovanému vojakovi^63c) môže náčelník úradu vojenskej správy príslušný podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa povoliť nosenie vojenskej rovnošaty.

Podrobnosti o vojenskej rovnošate, nosení vojenskej rovnošaty a iných vojenských výstrojných súčiastok ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Čas služby zahŕňa plnenie služobných povinností vyplývajúcich vojakovi z jeho funkcie a z vojenského rozkazu služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka na určenom mieste a v určenom čase (ďalej len „zamestnanie“).

Časom služby vojaka je aj zamestnanie nad určený čas zamestnania v týždni a čas zamestnania vo sviatok alebo v ďalších dňoch pracovného pokoja (ďalej len „zamestnanie nadčas“), služobná pohotovosť vo vojenských útvaroch, v objektoch a na vojenských pracoviskách, služobná pohotovosť mimo miesta výkonu zamestnania a plnenie iných služobných povinností, ktoré vojak vykonáva na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl.

Čas zamestnania v týždni sa rozvrhuje spravidla rovnomerne na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali podľa možnosti na sobotu a nedeľu. Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže sa čas zamestnania v týždni rozvrhnúť aj nerovnomerne.

O rozvrhnutí času zamestnania v týždni rozhoduje služobný orgán písomným vojenským rozkazom, v ktorom určí aj začiatok a koniec času zamestnania v jednotlivých dňoch.

Čas zamestnania v týždni sa rozvrhuje tak, aby medzi koncom jedného zamestnania a začiatkom nasledujúceho zamestnania bol nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín. Ak to nie je možné, nepretržitý odpočinok musí trvať aspoň šesť hodín a raz za týždeň aspoň 32 hodín.

Ak zamestnanie trvá nepretržite l2 hodín, musí čas nepretržitého odpočinku pred ďalším zamestnaním trvať aspoň šesť hodín.

Ak zamestnanie trvá nepretržite 24 hodín, musí čas nepretržitého odpočinku pred ďalším zamestnaním trvať aspoň 12 hodín.

Vojak má nárok na prestávku na jedenie a odpočinok v trvaní najmenej 30 minút najneskôr po piatich hodinách nepretržitého výkonu zamestnania.

Prestávka na odpočinok a jedenie poskytnutá podľa odseku 1 sa nezapočítava do času zamestnania.

Ak ide o zamestnanie, ktorého výkon nemožno prerušiť, musí sa vojakovi bez prerušenia výkonu zamestnania zabezpečiť primeraný čas na jedenie a na nevyhnutný odpočinok.

Zamestnanie nadčas zahŕňa plnenie služobných povinností, ktoré vzhľadom na ich závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno zabezpečiť v rozvrhnutom čase zamestnania v týždni, vykonávaných profesionálnym vojakom na príkaz alebo so súhlasom služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka nad rozvrhnutý čas zamestnania v týždni.

Pri zamestnaní nadčas možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma zamestnaniami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni však musí byť najmenej 24 hodín.

Za zamestnanie nadčas patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno.

Za služobnú pohotovosť vo vojenských útvaroch, objektoch a na vojenských pracoviskách sa považuje prítomnosť a pripravenosť vojaka plniť služobné povinnosti nad rozvrhnutý čas zamestnania; táto služobná pohotovosť sa však nepovažuje za zamestnanie nadčas.

Počas služobnej pohotovosti mimo miesta výkonu zamestnania je vojak povinný byť pripravený dostaviť sa na určený signál a v určenom čase na určené miesto a plniť služobné povinnosti.

Služobná pohotovosť, do ktorej je vojak zaradený na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl, sa do času zamestnania nezapočítava.

Služobnú pohotovosť nariaďuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

V čase vojenských cvičení a vyvedenia vojsk do vojenského priestoru a v čase vykonávania záchranných, lokalizačných a likvidačných prác v priestore postihnutom mimoriadnou udalosťou alebo tam, kde je vyhlásená mimoriadna situácia, sa ustanovenia § 110 ods. 1 a 2 na vojaka nevzťahujú.

Ustanovenia § 110 ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na výkon celodennej zmeny, stálych služieb a dozorných hotovostných zmien.

Za každé dva dni výkonu činnosti podľa odseku 1 patrí profesionálnemu vojakovi jeden deň náhradného voľna.

Profesionálny vojak má za kalendárny rok nárok na riadnu dovolenku 44 kalendárnych dní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Do riadnej dovolenky (odsek 1) sa nezapočítavajú štátne sviatky a ďalšie dni pracovného pokoja.⁶⁴) Do riadnej dovolenky sa započítava šesť sobôt a šesť nedieľ.

Riadna dovolenka podľa odseku 1 sa profesionálnemu vojakovi po 20 rokoch výkonu profesionálnej služby zvyšuje o sedem kalendárnych dní, do ktorých sa započítava jedna sobota a jedna nedeľa.

Ak služobný pomer vznikol alebo zanikol v priebehu kalendárneho roka, patrí profesionálnemu vojakovi pomerná časť riadnej dovolenky.

Pomerná časť riadnej dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac trvania služobného pomeru v kalendárnom roku patrí profesionálnemu vojakovi jedna dvanástina riadnej dovolenky. Ak vznikne služobný pomer najneskôr 15. deň v mesiaci, patrí profesionálnemu vojakovi pomerná časť riadnej dovolenky aj za tento mesiac. Za kalendárny mesiac, v ktorom sa služobný pomer skončil, patrí profesionálnemu vojakovi pomerná časť riadnej dovolenky, len ak v tomto mesiaci trval služobný pomer dlhšie ako 15 dní.

Vojak základnej služby má nárok na riadnu dovolenku 21 kalendárnych dní za deväť mesiacov základnej služby.

Čerpanie riadnej dovolenky môže vojakovi základnej služby určiť služobný orgán alebo nadriadený vojak po vykonaní základného výcviku, a to spravidla vcelku, pričom prihliada na potreby služby a na oprávnené záujmy vojaka základnej služby. Nástup riadnej dovolenky určí služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom tak, aby ju vojak základnej služby vyčerpal najneskôr 14 dní pred skončením základnej služby. Vojak základnej služby nemôže čerpať riadnu dovolenku 14 dní pred skončením základnej služby.

Riadna dovolenka sa vojakovi základnej služby preruší, ak je v čase čerpania riadnej dovolenky uznaný dočasne neschopným na výkon vojenskej služby pre chorobu alebo pre úraz.

Vojakovi základnej služby patria za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť peňažné náležitosti zopovedajúce počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vojak základnej služby vyčerpať najneskôr 14 dní pred skončením základnej služby z ním nezavinených dôvodov.

Vojak základnej služby je povinný vrátiť peňažné náležitosti, ktoré mu boli vyplatené za dni vyčerpanej riadnej dovolenky alebo jej pomernej časti, na ktoré mu nevznikol nárok, s výnimkou prípadov uvedených v § 64 ods. 1 písm. b) až d).

Riadna dovolenka sa vojakovi základnej služby započítava do doby výkonu vojenskej služby.

Žiak alebo študent vojenskej školy, ktorý vykonáva základnú službu (§ 52), má nárok na riadnu dovolenku 21 kalendárnych dní za deväť mesiacov základnej služby.

Čerpanie riadnej dovolenky môže žiakovi alebo študentovi vojenskej školy určiť služobný orgán alebo nadriadený vojak vojenskej školy po vykonaní najmenej troch mesiacov základnej služby, pričom za každé tri mesiace mu môže určiť čerpanie jej pomernej časti. Pri udelení riadnej dovolenky služobný orgán alebo nadriadený vojak prihliada na potreby služby a na oprávnené záujmy žiaka a študenta vojenskej školy.

Nástup žiaka alebo študenta vojenskej školy podľa odseku 1 na riadnu dovolenku určuje služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom spravidla v čase školských prázdnin tak, aby sa vyčerpala do konca základnej služby.

Riadna dovolenka sa žiakovi alebo študentovi preruší, ak je v čase čerpania riadnej dovolenky uznaný dočasne neschopným na výkon vojenskej služby pre chorobu alebo pre úraz.

Dovolenka bez nároku na peňažné náležitosti sa žiakovi alebo študentovi vojenskej školy udeľuje podľa § 125.

Čerpanie riadnej dovolenky profesionálnemu vojakovi určuje služobný orgán alebo nadriadený vojak s prihliadnutím na potreby služby a na oprávnené záujmy profesionálneho vojaka.

Nástup riadnej dovolenky vyhlási profesionálnemu vojakovi služobný orgán alebo nadriadený vojak v písomnom vojenskom rozkaze najmenej l5 dní pred jej nástupom. So súhlasom profesionálneho vojaka možno túto lehotu skrátiť.

Nástup riadnej dovolenky určí služobný orgán alebo nadriadený vojak tak, aby ju profesionálny vojak mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roku. Ak profesionálny vojak nemohol riadnu dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, služobný orgán alebo nadriadený vojak určí jej nástup tak, aby ju profesionálny vojak vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roku.

Profesionálny vojak je povinný vyčerpať do konca kalendárneho roku, za ktorý mu vznikol nárok na riadnu dovolenku, najmenej polovicu riadnej dovolenky podľa § 114 ods. 1. Služobný orgán alebo nadriadený vojak je povinný vytvoriť profesionálnemu vojakovi podmienky na vyčerpanie riadnej dovolenky.

Riadna dovolenka sa spravidla čerpá vcelku. Ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej 22 kalendárnych dní, ak na ňu profesionálnemu vojakovi vznikol nárok.

Služobný orgán alebo nadriadený vojak nemôže profesionálnemu vojakovi určiť čerpanie riadnej dovolenky v čase, keď je uznaný dočasne neschopným na výkon profesionálnej služby pre chorobu alebo pre úraz, keď mu bola udelená krátka dovolenka na ošetrovanie člena rodiny, ani keď je profesionálna vojačka na materskej dovolenke alebo na ďalšej materskej dovolenke.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže služobný orgán alebo nadriadený vojak odvolať profesionálneho vojaka z riadnej dovolenky. Profesionálny vojak má nárok na náhradu preukázaných účelne vynaložených nákladov, ktoré mu tým vznikli.

Služobný orgán alebo nadriadený vojak profesionálnemu vojakovi riadnu dovolenku preruší, ak je profesionálny vojak v čase čerpania riadnej dovolenky uznaný dočasne neschopným na výkon profesionálnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo ak mu bola udelená krátka dovolenka podľa § 127 ods. 2 písm. l) alebo m). Riadnu dovolenku profesionálnemu vojakovi služobný orgán alebo nadriadený vojak preruší aj pred prerušením výkonu profesionálnej služby, pred dočasným pozbavením výkonu funkcie a pred nástupom profesionálnej vojačky na materskú dovolenku.

Odvolanie profesionálneho vojaka z riadnej dovolenky a prerušenie riadnej dovolenky profesionálnemu vojakovi vyhlasuje služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom.

Profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a) až d).

Profesionálny vojak je povinný vrátiť služobný príjem, ktorý mu bol vyplatený za dni vyčerpanej riadnej dovolenky alebo jej pomernej časti, na ktorý mu nevznikol nárok.

Ak profesionálny vojak zomrie, vyplatí sa služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť pozostalému manželovi, a ak ho niet, služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť sa prihlási do dedičského konania.

Profesionálnemu vojakovi sa riadna dovolenka kráti za prvých 120 kalendárnych dní neprítomnosti v zamestnaní o jednu dvanástinu a za každých takýchto ďalších 30 kalendárnych dní o jednu dvanástinu, ak

Za jeden deň neospravedlnenej neprítomnosti profesionálneho vojaka alebo vojaka základnej služby v zamestnaní sa riadna dovolenka kráti o jeden až tri dni; krátenie riadnej dovolenky v kalendárnom roku nesmie prekročiť polovicu riadnej dovolenky podľa § 114 ods. 1 a § 116 ods. 1 alebo jej pomernej časti, ak profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi základnej služby vznikol na riadnu dovolenku alebo na jej pomernú časť nárok.

Riadna dovolenka podľa odseku 1 sa nekráti, ak je profesionálny vojak alebo vojak základnej služby uznaný dočasne neschopným na výkon služby z dôvodu choroby alebo úrazu v priamej súvislosti s výkonom služby alebo choroby z povolania profesionálneho vojaka.

Na účely tohto zákona sa za jeden deň neprítomnosti profesionálneho vojaka alebo vojaka základnej služby v zamestnaní považuje neprítomnosť, ktorá trvá viac ako polovicu času zamestnania v ten istý deň.

Profesionálny vojak, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu, má nárok na osobitnú dovolenku v trvaní siedmich kalendárnych dní. Do tejto dovolenky sa započítava jedna sobota a jedna nedeľa. Ak takúto službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť osobitnej dovolenky.

Osobitná dovolenka sa musí udeliť prednostne a vcelku v tom kalendárnom roku, v ktorom na ňu profesionálnemu vojakovi vznikol nárok. Za nevyčerpanú osobitnú dovolenku alebo za jej pomernú časť sa neposkytuje služobný príjem a nemožno ju krátiť podľa § 121.

Udelenie osobitnej dovolenky vyhlasuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu v ozbrojených silách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

Vojak základnej služby, vojak náhradnej služby a vojak zdokonaľovacej služby majú nárok na mimoriadnu dovolenku

Vojak základnej služby prijatý na štúdium na vojenskú školu a vojak základnej služby, ktorý má byť bezprostredne po skončení základnej služby prijatý do služobného pomeru, majú nárok na mimoriadnu dovolenku 14 kalendárnych dní.

Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby možno udeliť mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac siedmich kalendárnych dní na vybavovanie vážnych rodinných, osobných alebo majetkových veci, ktoré si vyžadujú osobnú účasť tohto vojaka.

Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby sa k mimoriadnej dovolenke poskytne aj čas potrebný na cestu súvisiacu s dôvodom udelenia mimoriadnej dovolenky.

Mimoriadna dovolenka sa udeľuje vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby v dňoch, ktoré sú inak ich obvyklými dňami výkonu služby.

Udelenie mimoriadnej dovolenky vyhlasuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Dovolenku bez nároku na služobný príjem udeľuje profesionálnemu vojakovi služobný orgán písomným vojenským rozkazom za dobu, počas ktorej sa mu poskytuje peňažná pomoc alebo príspevok podľa osobitných predpisov.⁶⁵)

Profesionálnemu vojakovi možno na jeho žiadosť udeliť z rodinných alebo z iných vážnych dôvodov dovolenku bez nároku na služobný príjem.

Dovolenku bez nároku na služobný príjem dlhšiu ako 30 kalendárnych dní profesionálnemu vojakovi udeľuje služobný orgán personálnym rozkazom.

Dovolenka bez nároku na služobný príjem, ktorá v kalendárnom roku presahuje 30 dní, sa nezapočítava do doby služby.

Vojakovi základnej služby a vojakovi náhradnej služby možno udeliť dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti v trvaní najviac 30 kalendárnych dní počas výkonu základnej služby a náhradnej služby na vybavovanie vážnych rodinných, osobných alebo majetkových vecí, ktoré si vyžadujú osobnú účasť tohto vojaka.

Dovolenka bez nároku na peňažné náležitosti sa do výkonu základnej služby a náhradnej služby nezapočítava.⁶⁶)

Dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti udeľuje vojakovi základnej služby a vojakovi náhradnej služby služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Do dovolenky podľa § 116, 122, 124 a 125 sa započítavajú aj štátne sviatky a ďalšie dni pracovného pokoja.⁶⁴)

Ak profesionálny vojak nemôže pre dôležité osobné prekážky vykonávať službu, má nárok na udelenie krátkej dovolenky. Krátka dovolenka sa udelí na nevyhnutne potrebný čas za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Krátka dovolenka sa profesionálnemu vojakovi udelí

Profesionálny vojak je povinný predložiť písomný doklad o dôvodoch, na ktorých základe mu bola udelená krátka dovolenka. Ak taký doklad nepredloží, kráti sa mu za vyčerpané dni krátkej dovolenky riadna dovolenka podľa § 121 ods. 2, na ktorú mu vznikol alebo vznikne nárok.

Krátka dovolenka, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 písm. d) a m), sa profesionálnemu vojakovi udeľuje v dňoch, ktoré sú inak jeho obvyklými dňami výkonu služby.

Udelenie krátkej dovolenky vyhlasuje služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom.

Počas rekvalifikácie patrí profesionálnemu vojakovi pred prepustením zo služobného pomeru krátka dovolenka najviac do uplynutia lehoty na prepustenie.

Krátka dovolenka na nevyhnutne potrebný čas sa profesionálnemu vojakovi udelí, ak nemôže z dôvodu výkonu verejných funkcií alebo plnenia občianskych povinností vykonávať profesionálnu službu. Krátka dovolenka z dôvodu plnenia iných úkonov vo všeobecnom záujme sa profesionálnemu vojakovi udelí na nevyhnutne potrebný čas za podmienok a v rozsahu ustanovených osobitným predpisom.⁶⁷)

Výkonom verejnej funkcie sa na účely tohto zákona rozumie výkon povinností vyplývajúcich z funkcie prísediaceho sudcu na súde. O plnenie občianskych povinností ide v prípade predvolania profesionálneho vojaka ako svedka na súd, v prípade poskytnutia prvej pomoci, opatrení proti prenosným chorobám, v prípade izolácie z dôvodov veterinárnoochranných opatrení, ak ide o poskytnutie osobnej pomoci, jeho účasti na likvidácii požiaru alebo mimoriadnych udalostí a v prípadoch, keď je občan povinný podľa osobitných predpisov⁶⁸) poskytnúť osobnú pomoc.

Krátka dovolenka v celkovej dĺžke 14 kalendárnych dní v kalendárnom roku sa môže udeliť ženatému, rozvedenému alebo ovdovenému profesionálnemu vojakovi, ktorý nemá v mieste výkonu zamestnania byt a nemôže denne dochádzať k rodine alebo k deťom na návštevu manželky alebo vlastného dieťaťa, ktoré je na profesionálneho vojaka odkázané výživou alebo ktoré bolo súdom zverené do jeho opatery na čas po rozvode. Ak profesionálny vojak odmietol ubytovanie alebo pridelenie služobného bytu v mieste výkonu zamestnania, krátka dovolenka sa mu z dôvodov uvedených v tomto odseku neudelí.

Vojaka možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu zamestnania, na čas nevyhnutne potrebný, ak nejde o prípad uvedený v § 130 ods. 1.

Služobný orgán alebo nadriadený vojak určí vojakovi služobné povinnosti, miesto konania, dobu trvania služobnej cesty, spôsob dopravy a miesto jej skončenia.

Vojak je povinný, ak to plnenie služobných povinností vyžaduje, nastúpiť služobnú cestu aj v deň nepretržitého odpočinku v týždni, štátneho sviatku alebo v ďalších dňoch pracovného pokoja. Osobitné podmienky podľa § 145 až 149 na výkon služby profesionálnej vojačky nie sú týmito ustanoveniami dotknuté.

Čas, ktorý pri nástupe služobnej cesty, jej priebehu a skončení pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni, štátneho sviatku alebo na ďalšie dni pracovného pokoja, je zamestnaním nadčas, za ktorý patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno.

Služobnou cestou sa rozumie činnosť vojaka od nástupu na služobnú cestu v záujme plnenia služobných povinností v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu zamestnania, vrátane plnenia služobných povinností v mieste konania služobnej cesty až do jeho návratu z tejto cesty.

Za služobnú cestu sa na účely zamestnania nadčas podľa § 111 nepovažuje vojenské cvičenie, vyvedenie vojsk do vojenského priestoru a preventívna rehabilitácia.

Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta podľa odseku 5 zo Slovenskej republiky do zahraničia a späť.

Za zahraničnú služobnú cestu sa nepovažuje činnosť vojaka v zahraničí podľa osobitného predpisu.²⁹)

Za nástup služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje čas odchodu dopravného prostriedku, ktorý vojaka dopraví do miesta jej konania. Čas dopravy vojaka k dopravnému prostriedku, ktorý ho dopraví do miesta konania služobnej cesty, sa do nástupu služobnej cesty nezapočítava.

Za čas návratu vojaka zo služobnej cesty sa považuje čas skutočného návratu dopravného prostriedku do miesta jeho pravidelného výkonu zamestnania.

Vojak základnej služby a vojak náhradnej služby, ktorý plní služobné povinnosti v inom vojenskom útvare viac ako 24 hodín, musí byť odvelený.

Odvelenie podľa odseku 1 vykonáva služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom.

Služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom skončí odvelenie vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby najneskôr 10 dní pred jeho prepustením z výkonu vojenskej služby.

Profesionálny vojak sa premiestni na výkon služby do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu zamestnania, podľa potrieb ozbrojených síl. Na ustanovenie premiestneného profesionálneho vojaka do funkcie sa vzťahujú ustanovenia § 13 a 15.

Profesionálneho vojaka možno na vlastnú žiadosť premiestniť do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu zamestnania, ak tomu nebráni dôležitý záujem služby.

Žiadosť o premiestnenie podáva profesionálny vojak v čase od 1. januára do konca februára kalendárneho roku, ak chce byť premiestnený v priebehu kalendárneho roku, v ktorom žiadosť podal. Z naliehavých dôvodov môže profesionálny vojak o premiestnenie požiadať kedykoľvek. O žiadosti rozhoduje služobný orgán, a to najneskôr do 30. júna, s výnimkou žiadosti podanej z naliehavých dôvodov, o ktorej rozhodne do 60 dní od jej podania.

Na účely tohto zákona sa za naliehavé dôvody na premiestnenie profesionálneho vojaka podľa § 131 ods. 3 považujú najmä

Vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby možno premiestniť do iného vojenského útvaru

K žiadosti vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby o premiestnenie podľa odseku 1 písm. d) sa vyjadria služobné orgány uvedené v odseku 1 písm. b).

O premiestnení vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby rozhoduje služobný orgán vojenského útvaru, z ktorého bude vojak základnej služby alebo vojak náhradnej služby premiestnený písomným vojenským rozkazom. O premiestnení vojaka základnej služby alebo vojaka náhradnej služby podľa odseku 1 písm. d) rozhodne služobný orgán do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti vojaka základnej služby alebo vojaka náhradnej služby.

Vojaka základnej služby alebo vojaka náhradnej služby možno výnimočne premiestniť do iného vojenského útvaru aj v prípade, ak bol disciplinárne alebo súdne potrestaný v súvislosti s plnením vojenských povinností alebo s ponižovaním ľudskej dôstojnosti iného vojaka.

Vojak základnej služby alebo vojak náhradnej služby sa nepremiestni do iného vojenského útvaru v čase

Na profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva vojenskú službu v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, vojenských misií alebo iných medzinárodných organizácií²⁹) (ďalej len „vojenská služba v zahraničí“), sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, neustanovujú inak.

Profesionálny vojak, ktorý vykonáva vojenskú službu v zahraničí, musí okrem podmienok ustanovených týmto zákonom spĺňať aj ďalšie podmienky vyplývajúce zo splnomocnenia alebo zo smerníc Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných organizácií²⁹) (ďalej len „mandát“).

Profesionálny vojak počas výkonu vojenskej služby v zahraničí podlieha veleniu, ktoré vyplýva z mandátu.

Profesionálny vojak vyslaný na výkon vojenskej služby v zahraničí plní úlohy vo funkcii a v hodnosti, ktorá je ustanovená mandátom.

Doba trvania výkonu vojenskej služby v zahraničí sa riadi mandátom.

Profesionálny vojak má za dobu výkonu vojenskej služby v zahraničí nárok na udelenie pomernej časti dovolenky, ktorá mu vyplýva z mandátu. Nárok na riadnu dovolenku podľa § 114 zostáva nedotknutý.

Profesionálneho vojaka možno po skončení výkonu vojenskej služby v zahraničí prepustiť zo služobného pomeru najskôr dňom nasledujúcim po dni skončenia povinnej karantény, aj keď sa dohodlo skrátenie lehoty na prepustenie (§ 33 ods. 2).

Povinnou karanténou po skončení výkonu vojenskej služby v zahraničí sa na účely tohto zákona rozumie zdravotné vyšetrenie profesionálneho vojaka alebo pozorovanie jeho zdravotného stavu po ustanovený čas.

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia vojaka pri výkone služby je jednou zo základných povinností služobného orgánu a nadriadeného vojaka. Služobný orgán a nadriadený vojak sú v rozsahu svojej pôsobnosti povinní vojakom vytvárať podmienky na bezpečný výkon služby.

Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní najmä

Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní starať sa aj o zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia všetkých osôb, ktoré sa s ich vedomím zdržiavajú vo vojenských objektoch, zariadeniach a priestoroch.

Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní dbať, aby zdravie vojaka nebolo ohrozované fajčením na pracoviskách a v ubytovacích priestoroch. Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní zabezpečovať dodržiavanie zákazu fajčenia, ktorý je ustanovený osobitným predpisom.⁷⁰)

Vojak je povinný

Bezpečnosť a ochrana zdravia vojaka pri výkone služby sa riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu života a zdravia, hygienickými a protiepidemiologickými predpismi, dopravnými predpismi, predpismi o požiarnej ochrane a o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými zdraviu škodlivými látkami.

Služobnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby sú písomné vojenské rozkazy, pokyny a nariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby.

Vojenské rozkazy, pokyny a nariadenia na výkon služby vydávané služobným orgánom a nadriadeným vojakom musia obsahovať aj hľadisko bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby.

Dozor nad zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby vykonáva ministerstvo.

Vojak má právo na

Profesionálny vojak v stálom služobnom pomere má právo na pridelenie služobného bytu.

Profesionálnemu vojakovi v dočasnom služobnom pomere možno prideliť služobný byt, ak prevzal záväzok na profesionálnu službu najmenej na šesť rokov.

Ak pri skončení služobného pomeru podľa § 32 ods. 1 písm. a) až d) profesionálny vojak odovzdal služobný byt, poskytne sa mu bezplatná preprava pri ceste do zvoleného miesta trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vrátane prepravy príslušníkov jeho domácnosti a prepravy bytového zariadenia.

Profesionálny vojak v stálom služobnom pomere, ktorý má právo na pridelenie služobného bytu, ktorému ministerstvo tento byt nepridelilo v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí a ktorý sa presťahoval do bytu získaného iným spôsobom v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí, má nárok na mesačný príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie patrí vo výške dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.^70c)

Nárok na mesačný príspevok na bývanie vo výške dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu^70c) má aj profesionálny vojak v dočasnom služobnom pomere, ak

Na zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov o profesionálnom vojakovi a o priebehu jeho služobného pomeru sa vedie v nevyhnutnom rozsahu osobný spis a osobná karta. Údaje sa môžu viesť a uchovávať aj na nosičoch automatizovaných systémov.

Profesionálny vojak má právo nazerať do svojho osobného spisu. Má tiež právo robiť si výpisy z písomností uložených v jeho osobnom spise a právo na to, aby mu boli poskytované rovnopisy alebo odpisy týchto písomností.

Poskytnutie písomností z osobného spisu oprávnenej fyzickej osobe alebo oprávnenej právnickej osobe oznámi služobný orgán profesionálnemu vojakovi.

Služobný orgán môže na náklady ozbrojených síl profesionálnemu vojakovi, ktorý je v služobnom pomere najmenej dva roky, na jeho žiadosť umožniť zvýšenie kvalifikácie, ak je to v záujme ozbrojených síl a ak sa profesionálny vojak zaviaže zotrvať po zvýšení kvalifikácie po dohodnutý čas v stálom služobnom pomere podľa tohto zákona. O zvýšení kvalifikácie služobný orgán a profesionálny vojak uzavrú dohodu.

Dohoda podľa odseku 1 musí byť písomná a musí sa v nej uviesť:

Zvyšovanie kvalifikácie profesionálneho vojaka sa uskutočňuje na školách a vo vzdelávacích zariadeniach v Slovenskej republike alebo v zahraničí. Zvyšovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej získavanie, rozširovanie alebo prehlbovanie. Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej udržiavanie alebo obnovovanie.

Profesionálny vojak v prípade skončenia služobného pomeru je povinný nahradiť ozbrojeným silám náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie alebo ich pomernú časť zodpovedajúcu nesplnenému záväzku na profesionálnu službu, na ktorú sa zaviazal dohodou podľa odseku 2. To neplatí, ak sa mu služobný pomer skončil prepustením z dôvodov uvedených v § 32 ods. 1 písm. a) až c) a § 36.

Profesionálny vojak si môže zvyšovať kvalifikáciu aj bez súhlasu služobného orgánu na vlastné náklady. Ak je zvyšovanie kvalifikácie na prekážku plnenia jeho služobných povinností, môže služobný orgán proti profesionálnemu vojakovi uplatniť disciplinárne opatrenia alebo personálne opatrenia podľa tohto zákona. Na získanie vyššieho vzdelania profesionálneho vojaka bez súhlasu služobného orgánu na vlastné náklady môže služobný orgán prihliadnuť.

Podrobnosti o zvyšovaní kvalifikácie profesionálneho vojaka, o udeľovaní študijného voľna s nárokom na služobný príjem a výšku náhrady nákladov za nesplnenie záväzku na profesionálnu službu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní vojakovi vytvoriť podmienky na bezpečnú úschovu vojenských výstrojných súčiastok, osobných zvrškov a iných osobných predmetov, ktoré vojak obvykle nosí do zamestnania a ktoré potrebuje na výkon služby.

Preventívna rehabilitácia je súbor preventívno-liečebných opatrení zameraných na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia profesionálneho vojaka.

Profesionálnemu vojakovi staršiemu ako 35 rokov sa za každý kalendárny rok poskytne preventívna rehabilitácia 14 kalendárnych dní s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 5 a 6.

Preventívna rehabilitácia na upevnenie služobnej profesijnej spôsobilosti sa bez vekového obmedzenia poskytne za každý kalendárny rok 14 kalendárnych dní profesionálnemu vojakovi, ktorý je výkonným letcom, výkonným výsadkárom, padákovým špecialistom letectva, špecialistom, ktorý vykonáva službu v zahraničí, profesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy podľa osobitného predpisu³¹) a profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený v prápore rýchleho nasadenia.

Profesionálni vojaci uvedení v odseku 3 sú povinní zúčastňovať sa na preventívnej rehabilitácii; to neplatí v prípadoch uvedených v odseku 6.

Profesionálnemu vojakovi s oslabeným zdravím sa na základe lekárskeho odporúčania poskytne preventívna rehabilitácia s kúpeľným režimom 14 kalendárnych dní spojených s časťou riadnej dovolenky.

Preventívna rehabilitácia sa neposkytne profesionálnemu vojakovi počas

Ak sa preventívna rehabilitácia profesionálnemu vojakovi poskytla pred vznikom dôvodov uvedených v odseku 6, preventívna rehabilitácia sa zruší.

V súvislosti s účasťou na preventívnej rehabilitácii patria profesionálnemu vojakovi náhrady podľa osobitného predpisu.^70a)

Podrobnosti o preventívnej rehabilitácii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Profesionálna vojačka sa nesmie ustanoviť do takej funkcie, ktorá je pre ňu podľa lekárskeho posudku fyzicky neprimeraná alebo ohrozuje jej materské poslanie.

Tehotná profesionálna vojačka sa nesmie ustanoviť do funkcie alebo zaraďovať do služby, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo.

Zákazy uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vzťahujú aj na poverenie výkonom funkcie a na poverenie zastupovaním vo funkcii.

Tehotná profesionálna vojačka a profesionálna vojačka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie zaraďovať do nočných služieb, bojovej pohotovosti, na vojenské cvičenia, na vyvedenie vojsk do vojenského priestoru, do služobnej pohotovosti a nesmie sa jej nariadiť zamestnanie nadčas.

Profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok, ale mladšie ako 15 rokov možno zaradiť s jej súhlasom len do služobnej pohotovosti.

Tehotná profesionálna vojačka a profesionálna vojačka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie vyslať na služobnú cestu alebo premiestniť do iného miesta, ako je miesto jej pravidelného výkonu zamestnania, alebo do miesta mimo jej trvalého pobytu.

Tehotnú profesionálnu vojačku a profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok, ale mladšie ako osem rokov, a osamelú profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok, ale mladšie ako 15 rokov možno vyslať na služobnú cestu alebo premiestniť do iného miesta, ako je miesto jej pravidelného výkonu zamestnania, alebo do miesta mimo jej trvalého pobytu len s jej súhlasom.

Služobný orgán určí profesionálnej vojačke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej profesionálnej vojačke na jej žiadosť kratší čas zamestnania alebo čas zamestnania inak vhodne upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem služby.

Ak profesionálna vojačka požiada služobný orgán o poskytnutie riadnej dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky, je služobný orgán povinný jej žiadosti vyhovieť.

Ustanovenia § 146 a § 147 ods. 1 sa vzťahujú aj na osamelých profesionálnych vojakov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov.

Osamelými podľa odseku 1 sa rozumejú slobodné, ovdovené a rozvedené profesionálne vojačky, slobodní, ovdovení a rozvedení profesionálni vojaci alebo profesionálne vojačky a profesionálni vojaci osamelí z iných dôvodov.

Činnosti zakázané profesionálnym vojačkám, tehotným profesionálnym vojačkám a profesionálnym vojačkám matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní zabezpečovať vojakom podmienky na výkon služby tak, aby mohli riadne plniť služobné úlohy a aby to neohrozilo ich zdravie a majetok. Ak zistia závady, sú povinní urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní sústavne kontrolovať, či vojak plní svoje služobné povinnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám.

Na ochranu majetku štátu je služobný orgán a nadriadený vojak v rámci svojej pôsobnosti oprávnený vykonávať kontrolu vecí, ktoré vojak vnáša na pracovisko, do vojenského útvaru alebo do vojenského zariadenia alebo ktoré z nich odnáša, prípadne vykonať aj osobnú prehliadku vojaka.

Vojak je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť služobný orgán alebo nadriadeného vojaka, alebo vedúceho pracoviska.

Ak na odvrátenie hroziacej škody je potrebný neodkladný zákrok, vojak je povinný zakročiť; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo iných vojakov, alebo iné osoby alebo ak by dôvodne predpokladal, že spôsobí väčšiu škodu, než aká hrozila.

Ak vojak pri plnení služobných povinností zistí, že nie sú vytvorené podmienky na ochranu majetku štátu, je to povinný oznámiť služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi, alebo vedúcemu pracoviska.

Vojak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním.

Ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj porušením povinností zo strany štátu, zodpovednosť vojaka sa pomerne obmedzí.

Ak škodu spôsobil vojak, služobný orgán je povinný preukázať zavinenie vojaka s výnimkou prípadov uvedených v § 154 a 156.

Vojak zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil konaním proti dobrým mravom.

Vojak, ktorý sa vlastnou vinou uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.

Služobný orgán je povinný požadovať od vojaka náhradu škody, za ktorú ten zodpovedá.

Vojak, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo mimo plnenia služobných povinností, zodpovedá za škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Od vojaka, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode alebo neupozornil na hroziacu škodu, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody alebo by sa dosiahlo jej zníženie, môže služobný orgán požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti (§ 150 ods. 5 a 6), na výšku a povahu škody, ako aj na osobné a majetkové pomery vojaka. Ak ide o profesionálneho vojaka, výška náhrady škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného služobného príjmu, a ak ide o vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby, vojaka zdokonaľovacej služby, vojaka mimoriadnej služby alebo vojaka prípravnej služby, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku minimálnej mzdy.⁷¹)

Ak vojak na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo za iné hodnoty (ďalej len „zverené hodnoty“), ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok na zverených hodnotách v celej výške.

Ak viacerí vojaci na základe dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti prevzali zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré sú povinní vyúčtovať (ďalej len „spoločná hmotná zodpovednosť“), zodpovedajú za vzniknutý schodok na zverených hodnotách spoločne.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

Vojak sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

Ak vojak prevzal na základe dohody hmotnú zodpovednosť, môže o nej odstúpiť, ak je ustanovený do inej funkcie, ak mu bol výkon funkcie prerušený alebo ak bol poverený výkonom inej funkcie, alebo ak bol dočasne pozbavený výkonu funkcie, alebo ak služobný orgán alebo nadriadený vojak, alebo vedúci pracoviska v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal písomné upozornenie vojaka, neodstránil závady vo výkone služby, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.

Ak ide o spoločnú hmotnú zodpovednosť, môže vojak od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti odstúpiť aj vtedy, ak je na pracovisko do funkcie ustanovený iný vojak alebo zaradený zamestnanec v pracovnom pomere, alebo vedúci pracoviska, alebo jeho zástupca. Odstúpenie od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti musí vojak písomne oznámiť služobnému orgánu, ktorý s vojakom dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti uzavrel.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti vojaka zaniká dňom odvolania z funkcie, zaradenia do personálnej zálohy, premiestnenia, vyčlenenia na plnenie úloh inej právnickej osoby podľa § 23 a 24, prerušenia výkonu profesionálnej služby, skončenia služobného pomeru, skončenia vojenskej služby alebo dňom písomného oznámenia o odstúpení vojaka od tejto dohody.

V prípade uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti alebo dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, odstúpenia od týchto dohôd alebo ich zániku služobný orgán je povinný nariadiť vykonanie inventúry.

Vojak zodpovedá za stratu vojenských výstrojných súčiastok, výzbrojných súčiastok, nástrojov a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia, v celej výške. Tejto zodpovednosti sa zbaví celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že strata vznikla celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

Vojak, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu zásadne v peniazoch.

Ak je to možné a účelné, škodu možno nahradiť uvedením do predošlého stavu. Náhrada škody uvedením do predošlého stavu je neprípustná najmä v prípade škôd, ktoré vznikli stratou proviantu, liekov, služobných zvierat, poškodením zbraní a vojenskej bojovej techniky.