Tento zákon upravuje práva a povinnosti občanov Slovenskej republiky (ďalej len „občan“)
pri hlásení ich pobytu, práva a povinnosti obcí pri vedení evidencie pobytu občanov,
zriadenie registra obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register“), úlohy štátnych
orgánov a obcí súvisiace s vedením registra a poskytovanie údajov z evidencie pobytu
občanov a z registra.
Občan hlási v rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho
pobytu obci, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice hlási
tieto údaje mestskej časti a vo vojenskom obvode príslušnému úradu1) (ďalej len „ohlasovňa“).
(2)
Pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt.
Trvalý pobyt je pobyt v mieste stáleho bydliska občana. Občan môže mať v tom istom
čase iba jeden trvalý pobyt a na jednom mieste.
(2)
Trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan; pritom hlási údaje uvedené v § 11 písm. a) až c), g) až i) a k). Pri hlásení môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul.
(3)
Občan je povinný pri hlásení trvalého pobytu predložiť
a)
občiansky preukaz, ak ho nemá, iný doklad preukazujúci jeho totožnosť a obsahujúci
údaje uvedené v § 11 písm. a) až c) a u dieťaťa do 15 rokov rodný list,
b)
doklad o oprávnení užívať byt alebo inú obytnú miestnosť alebo písomný súhlas vlastníka
bytu alebo nájomcu bytu alebo inej obytnej miestnosti vo vzťahu k iným občanom, ktorých
vo svojom byte alebo v inej obytnej miestnosti ubytoval, alebo písomný súhlas prevádzkovateľa
ubytovacieho zariadenia vo vzťahu k občanom, ktorých vo svojom ubytovacom zariadení
ubytoval.
(4)
Ústavy sociálnej starostlivosti,2) v ktorých sa poskytuje ústavná starostlivosť formou celoročného pobytu pre občanov
s celoročným pobytom, detské domovy3) pre občanov mladších ako 18 rokov, u ktorých súd nariadil ústavnú výchovu, a osobitné
zariadenia na výkon pestúnskej starostlivosti4) pre občanov mladších ako 18 rokov sú povinné dať písomný súhlas občanom, ktorí sú
v nich umiestnení, na prihlásenie sa na trvalý pobyt v týchto zariadeniach, ak títo
občania nemajú trvalý pobyt.
Za členov rodiny, prípadne za iných občanov žijúcich v domácnosti,5) môže hlásiť trvalý pobyt jeden z členov tejto rodiny alebo osoba žijúca s nimi v
domácnosti.
(2)
Za občana mladšieho ako 15 rokov a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na
právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je povinný hlásiť
trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník.
(3)
Za občana mladšieho ako 15 rokov, u ktorého súd nariadil ústavnú výchovu a ktorému
sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo v ústave sociálnej starostlivosti
pre mládež, za občana mladšieho ako 15 rokov, ktorému sa poskytuje pestúnska starostlivosť
v osobitnom zariadení na výkon pestúnskej starostlivosti, a za občana, ktorý je pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená
a ktorému sa poskytuje ústavná starostlivosť formou celoročného pobytu pre občanov
s celoročným pobytom v ústave sociálnej starostlivosti, sú povinní hlásiť trvalý pobyt
vedúci týchto zariadení, ak si povinnosť podľa odseku 2 nesplnil zákonný zástupca,
prípadne opatrovník.
(4)
Za občana, ktorý pre svoj zdravotný stav nie je schopný hlásiť trvalý pobyt bez mimoriadnych
ťažkostí, môže túto povinnosť splniť ním splnomocnený zástupca.
(5)
Pri hlásení trvalého pobytu podľa odsekov 1 až 3 predloží ten, kto hlási trvalý pobyt,
doklady uvedené v § 3 ods. 3 za občanov, ktorých trvalý pobyt hlási.
Občan, ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo § 4, sa prihlási na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste narodenia, a ak sa nenarodil na
území Slovenskej republiky, v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. V týchto prípadoch
občan predkladá iba doklad preukazujúci jeho totožnosť a ako miesto trvalého pobytu
sa uvedie iba obec pobytu.
(2)
Odhlásenie sa z trvalého pobytu podľa odseku 1 je možné iba po prihlásení sa na trvalý
pobyt podľa § 3 alebo § 4.
Občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí,
je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie
údaje o jeho trvalom pobyte; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať,
a deň začiatku pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia trvalého pobytu.
ak prihlásenie bolo vykonané na základe neplatného, falšovaného, vedome pozmeneného
alebo cudzieho dokladu.
(2)
Ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa odseku 1 písm. d), ohlasovňa oznámi túto
skutočnosť ohlasovni predchádzajúceho trvalého pobytu, ktorá pôvodný údaj o trvalom
pobyte obnoví.
(3)
Okresné úrady oznamujú ohlasovniam príslušným podľa miesta trvalého pobytu zmenu
mena alebo priezviska občana, úmrtie občana alebo vyhlásenie občana za mŕtveho.
Prechodný pobyt je pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne
zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní; prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo
žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní.
(2)
Občan hlási ohlasovni v mieste prechodného pobytu do 10 dní od ubytovania začiatok,
miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 platia aj pre hlásenie prechodného pobytu s tým, že sa predkladajú doklady podľa
odseku 3.
(3)
Pri hlásení prechodného pobytu je občan povinný predložiť občiansky preukaz, prípadne
iný doklad preukazujúci jeho totožnosť; občan trvalo žijúci v zahraničí je povinný
predložiť platný cestovný doklad Slovenskej republiky.
Ak prechodný pobyt trvá aj po skončení predpokladanej doby, občan je povinný hlásiť
prechodný pobyt znova. Ak sa prechodný pobyt skončí skôr, než uplynula doba, na ktorú
bol ohlásený, občan je povinný túto skutočnosť ohlásiť.
Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na
vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto
skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu
a predpokladanú dobu pobytu.
Register je časťou štátneho informačného systému,6) obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na ktorých základe možno
osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne
údaje vymedzené týmto zákonom.
(2)
Register je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky pre potreby
štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných právnických osôb alebo fyzických
osôb.
Register tvorí okresná evidencia a centrálna evidencia. Okresnú evidenciu registra
vedie okresný úrad, centrálnu evidenciu registra vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo“).
Register obsahuje o cudzincoch prihlásených na pobyt v Slovenskej republike a o cudzincoch
s priznaným postavením utečenca na území Slovenskej republiky údaje v rozsahu údajov
uvedených v preukazoch na pobyt vydaných podľa osobitných zákonov.7)
Okresný úrad preberá a zaznamenáva do registra údaje od
a)
krajského úradu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky,
b)
okresného súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony, o rozvode manželstva alebo o vyhlásení manželstva za neplatné a o
zákaze pobytu,
c)
útvaru Policajného zboru o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, o cudzincoch
s priznaným postavením utečenca na území Slovenskej republiky, o žiadateľoch o priznanie
postavenia utečenca na území Slovenskej republiky, o pobyte odídencov na území Slovenskej
republiky a o občianskom preukaze a cestovnom doklade občanov,
d)
okresnej vojenskej správy o tom, či osoba je vojakom alebo nevojakom,
e)
obce o určení alebo o zmene názvu ulice, alebo o určení, zmene alebo zrušení čísla
stavby.
(2)
Údaje uvedené v odseku 1 sú povinné štátne orgány a obce zasielať okresnému úradu
do troch dní od právoplatnosti príslušného rozhodnutia alebo od času, keď nastala
zmena údajov uvedených v registri.
Ministerstvo a okresné úrady poskytujú štátnym orgánom, obciam a iným právnickým
osobám, ktoré plnia úlohy štátu alebo vykonávajú zdravotné poistenie a nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie, alebo plnia úlohy na úseku zamestnanosti, údaje
z registra v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov.
(2)
Ministerstvo, okresné úrady a obce poskytujú na základe písomnej žiadosti právnickej
osoby alebo fyzickej osoby oznámenie o mieste pobytu obyvateľa. V žiadosti musí byť
uvedené
a)
meno a priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúceho
totožnosť a miesto trvalého pobytu žiadateľa; ak ide o právnickú osobu, obchodné meno,
sídlo a identifikačné číslo,
b)
meno a priezvisko, prípadne dátum narodenia alebo rodné číslo obyvateľa, ktorého
pobyt sa požaduje oznámiť,
c)
odôvodnenie žiadosti.
(3)
Obyvateľ môže na základe písomného vyhlásenia doručeného ohlasovni zakázať poskytovanie
údajov podľa odseku 2. Vo vyhlásení sa uvedie lehota, na ktorú sa má zakázať vydávanie
údajov; táto lehota nesmie byť dlhšia ako tri roky. Ohlasovňa o zákaze poskytovania
údajov vyrozumie okresný úrad, ktorý zabezpečí zaznamenanie tohto zákazu do registra.
(4)
O poskytnutí údajov podľa odseku 2 sa v registri alebo v evidencii pobytu občanov
urobí záznam.
(5)
Orgán, ktorý poskytol informáciu o pobyte obyvateľa podľa odseku 2, je povinný na
požiadanie obyvateľa poskytnúť mu údaje, komu a na aký účel bola informácia o jeho
pobyte poskytnutá.
Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré poskytujú služby na základe zmluvy o ubytovaní,9) sú povinné viesť knihu ubytovaných, ktorá obsahuje údaje o mene a priezvisku ubytovaného,
číslo jeho občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu, adresu trvalého pobytu a
dobu ubytovania.
Ministerstvo je oprávnené zaznamenávať do evidencie pobytu občanov (§ 11) a do registra (§ 13) a vyberať z nich údaje súvisiace s plnením úloh podľa osobitných predpisov.10)
(2)
Slovenská informačná služba je oprávnená zaznamenávať do evidencie pobytu občanov
(§ 11) a do registra (§ 13) a vyberať z nich údaje potrebné na utajenie skutočnej totožnosti príslušníka Slovenskej
informačnej služby, ak je to nevyhnutné na vyhotovenie legalizačných dokumentov.11) Podrobnosti o postupe pri zaznamenávaní a vyberaní údajov dohodnú ministerstvo a
Slovenská informačná služba v osobitnej zmluve.
Ministerstvo riadi a usmerňuje činnosť okresných úradov pri vedení registra a činnosť
ohlasovní pri výkone štátnej správy na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov.
(2)
Na postup štátnych orgánov, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb a na ich
úkony vykonávané podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.12)
(3)
Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia právnych predpisov o ochrane osobných údajov.13)
Hlásenie miesta, začiatku alebo skončenia trvalého pobytu občanov alebo hlásenie miesta,
začiatku a predpokladanej doby prechodného pobytu vykonané podľa doterajších predpisov
sa považujú za hlásenie podľa tohto zákona.
§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
2)
§ 27 ods. 1 písm. a) a § 28 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov.
3)
§ 27 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.§ 74a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
4)
§ 27 ods. 2 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 12 zákona č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti v znení zákona č. 118/1992 Zb.
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.
7)
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky.§ 17 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch.
8)
§ 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z.
Napríklad Trestný poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 72/1995 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.