Zákon o účtovníctve 2027

Tento zákon upravuje

rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva

právnických osôb,¹) ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,

zahraničných právnických osôb,²) ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov,³)

zahraničných fyzických osôb^3a) a slovenských fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu⁴) okrem zahraničných fyzických osôb a slovenských fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu,^4a) pričom slovenskou fyzickou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt^4aa) na území Slovenskej republiky,

obchodnej spoločnosti a družstva odo dňa obnovenia zápisu obchodnej spoločnosti a družstva v obchodnom registri z dôvodu nariadenia dodatočnej likvidácie do dňa výmazu obchodnej spoločnosti a družstva z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie,

rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky,

register účtovných závierok (ďalej len „register“).

Osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku.

Tento zákon sa vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré nie sú účtovnými jednotkami,

ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak im vzniknú povinnosti v súvislosti s uchovávaním účtovnej dokumentácie účtovnej jednotky, ktorá zaniká bez právneho nástupcu alebo končí podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť, alebo

ktorým vznikla povinnosť uloženia dokumentov podľa § 23a ods. 10.

Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9).

Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o

stave a pohybe majetku,

stave a pohybe záväzkov,

rozdiele majetku a záväzkov,

výnosoch,

nákladoch,

príjmoch,

výdavkoch,

výsledku hospodárenia účtovnej jednotky,

Predmetom účtovníctva je aj vykazovanie skutočností o účtovných prípadoch podľa odseku 2 v účtovnej závierke, pričom predmetom vykazovania v účtovnej závierke sú aj iné aktíva a iné pasíva.

Na účely tohto zákona sa rozumie

majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch,

záväzkom existujúca povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazuje sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch,

výnosom zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť,

ekonomickým úžitkom možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov,

nákladom zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť,

príjmom prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,

výdavkom úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,

výsledkom hospodárenia ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období,

aktívami ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa očakáva, že v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov; aktíva tvoria majetok a iné aktíva,

iným aktívom časť aktív účtovnej jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach,

pasívami zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov,

iným pasívom povinnosť účtovnej jednotky, ktorá nespĺňa podmienky na jej zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktorá sa vykazuje v účtovnej závierke v poznámkach,

podielovou účasťou aspoň dvadsaťpercentný podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou účtovnou jednotkou na účel, aby toto prepojenie prispelo k činnosti účtovnej jednotky,

aspektmi udržateľnosti environmentálne faktory, sociálne faktory, faktory týkajúce sa ľudských práv a faktory oblasti správy a riadenia vrátane faktorov udržateľnosti podľa osobitného predpisu,^4b)

vykazovaním informácií o udržateľnosti vykazovanie informácií, ktoré súvisia s aspektmi udržateľnosti, v súlade s § 20c alebo § 20g.

Na účely tohto zákona sa obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu účtujúca v sústave podvojného účtovníctva a pozemkové spoločenstvo,^4c) triedia do veľkostných skupín takto:

mikro účtovná jednotka,

malá účtovná jednotka alebo

veľká účtovná jednotka.

Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

celková suma majetku nepresiahla 450 000 eur,

čistý obrat nepresiahol 900 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.

Do veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

celková suma majetku presiahla sumu 450 000 eur, ale nepresiahla sumu 5 000 000 eur,

čistý obrat presiahol sumu 900 000 eur, ale nepresiahol sumu 10 000 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50.

Do veľkostnej skupiny veľkej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

celková suma majetku presiahla 5 000 000 eur,

čistý obrat presiahol 10 000 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 50.

Celkovou sumou majetku podľa odsekov 6 až 8 sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3.

Účtovné jednotky podľa odseku 5 sa zatriedia do veľkostnej skupiny na základe splnenia podmienok podľa odsekov 6 až 8 k prvému dňu účtovného obdobia, pričom sa posudzuje splnenie podmienok za dve po sebe bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia. Účtovná jednotka je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho účtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať podmienky podľa odsekov 6 až 8, ak odseky 11 a 12 neustanovujú inak. Pri posudzovaní podmienok podľa odsekov 6 až 8 sa pri zmene účtovného obdobia neposudzujú podmienky za kratšie účtovné obdobie podľa § 3 ods. 5. Účtovná jednotka, ktorá nespĺňa podmienky zatriedenia do veľkostných skupín podľa odsekov 5 až 8, sa zatriedi ako malá účtovná jednotka. Účtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veľkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu.

Novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veľkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období, pričom nepostupuje podľa odseku 12. Ak pri premene alebo cezhraničnej premene^4d) účtovná jednotka, na ktorú prechádza časť imania^4e), alebo ktorá sa stane právnym nástupcom^4f) zanikajúcej obchodnej spoločnosti, družstva alebo zanikajúcej zahraničnej právnickej osoby (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka“), nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, je povinná k rozhodnému dňu opätovne prehodnotiť svoje zatriedenie do veľkostných skupín a zohľadniť veľkosť majetku a priemerný prepočítaný počet zamestnancov, ktoré prevzala od premenou alebo cezhraničnou premenou zanikajúcej obchodnej spoločnosti a družstva (ďalej len „premenou zanikajúca účtovná jednotka“) alebo od odštiepením rozdeľovanej obchodnej spoločnosti a družstva (ďalej len „odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka“) alebo od zanikajúcej zahraničnej právnickej osoby alebo od odštiepením rozdeľovanej zahraničnej právnickej osoby.

Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku, môže postupovať ako malá účtovná jednotka.

Odseky 5 až 12 sa nevzťahujú na účtovnú jednotku, ktorá je uvedená v § 17a a 17b alebo je subjektom verejného záujmu, ak § 20c alebo § 20g neustanovuje inak.

Na účely tohto zákona sa subjektom verejného záujmu rozumie účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát"), banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov, Centrálny depozitár cenných papierov, obchodník s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania, dôchodkový fond, pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie^29db) a účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky uvedené v § 17a ods. 2.

Na účely tohto zákona sa do čistého obratu účtovnej jednotky, ktorou je

banka a pobočka zahraničnej banky, zahŕňajú výnosy z úrokov, výnosy z cenných papierov a z podielových účastí, výnosy z odplát a provízií, čistý zisk alebo čistá strata z finančných operácií, iné prevádzkové výnosy,

poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne, zaisťovňa, kaptívna poisťovňa,^4g) kaptívna zaisťovňa,^4h) Slovenská kancelária poisťovateľov, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne, zahŕňajú výnosy z poistných služieb,

účtovná jednotka neuvedená v písmenách a) a b), zahŕňajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav; do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie"). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.

Účtovná jednotka postupuje v účtovnom období v účtovníctve podľa § 4 ods. 2. Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu.

Účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.

K zmene účtovného obdobia môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca. Pri zmene účtovného obdobia je obdobie od skončenia predchádzajúceho účtovného obdobia do začatia iného účtovného obdobia účtovným obdobím, ktoré je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov. To primerane platí aj pri vzniku alebo zániku účtovnej jednotky, pričom pri vzniku účtovnej jednotky začína prvé účtovné obdobie dňom vzniku účtovnej jednotky a pri zániku účtovnej jednotky končí posledné účtovné obdobie dňom zániku účtovnej jednotky.

Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, uplatní účtovná jednotka písomným oznámením daňovému úradu

do 30 dní odo dňa vzniku účtovnej jednotky alebo

najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia účtovnej jednotky.^47a)

Ak oznámenie podľa odseku 6 nie je daňovému úradu doručené v ustanovenej lehote, účtovná jednotka nesmie uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, musí účtovná jednotka uplatňovať minimálne jedno účtovné obdobie. Obdobne postupuje účtovná jednotka aj pri zmene hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo pri zmene hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.

Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť účtovná jednotka, ktorou je subjekt verejnej správy⁵) (ďalej len „účtovná jednotka verejnej správy"), právnická osoba s majetkovou účasťou štátu založená podľa osobitných predpisov,^29b) právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo právnická osoba s majetkovou účasťou vyššieho územného celku a účtovná jednotka uvedená v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode.

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa odseku 3; účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

Podrobnosti o rámcových účtových osnovách (§ 13) pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia účtovného prípadu, postupoch účtovania, usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek a štruktúre účtovnej závierky, rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch, postupoch a mieste ukladania účtovnej závierky a výročnej správy, obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva a v sústave podvojného účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných metódach určujúcich spôsoby oceňovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov, zásadách pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a účtovných sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky⁸) a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať.

Premenou zanikajúca účtovná jednotka alebo odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený v projekte podľa osobitného predpisu,^8a) ktorý nesmie byť neskorší ako deň účinnosti^8b) premeny alebo účinnosti cezhraničnej premeny. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo časti imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky nástupníckej účtovnej jednotky. Ak táto nástupnícka účtovná jednotka ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za nástupnícku účtovnú jednotku, a to do dňa účinnosti premeny alebo účinnosti cezhraničnej premeny premenou zanikajúca účtovná jednotka alebo odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka. Od rozhodného dňa sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo časť imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, ak nenastanú účinky premeny alebo účinky cezhraničnej premeny. Podľa tohto odseku postupujú primerane aj účtovné jednotky podľa osobitného predpisu.^8c)

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môžu ustanoviť osobitné predpisy.⁹)

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami.

Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len „súhrnné účtovné záznamy"). Účtovná jednotka je povinná účtovné záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov,¹⁰) cenných papierov,¹¹) derivátov,¹¹) cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách,¹²) ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku v štátnom jazyku.¹³) Účtovný doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku musí spĺňať podmienku zrozumiteľnosti podľa § 8 ods. 5.

Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.

Poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona.

Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).

Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov podľa § 29 a 30.

Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 alebo zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a. V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo (ďalej len „konsolidovaný celok"), ako konsolidovanú účtovnú závierku. Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.

Účtovná jednotka zostavuje

riadnu účtovnú závierku,

mimoriadnu účtovnú závierku,

priebežnú účtovnú závierku (§ 18), ak tak ustanovuje osobitný predpis.¹⁴)

Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

Účtovná jednotka musí používať v jednom účtovnom období rovnaké účtovné metódy a účtovné zásady; ak účtovná jednotka zmení doterajšie účtovné zásady a účtovné metódy v priebehu účtovného obdobia, nové účtovné zásady a účtovné metódy musí používať od prvého dňa tohto účtovného obdobia. O zmene účtovných zásad a účtovných metód je účtovná jednotka povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach. Ak účtovná jednotka zistí, že účtovné zásady a účtovné metódy použité v účtovnom období sú nezlučiteľné s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia skutočností, je povinná zostaviť účtovnú závierku tak, aby poskytla verný a pravdivý obraz skutočností. O tom je účtovná jednotka povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach.

Účtovná jednotka je povinná použiť účtovné zásady a účtovné metódy spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti a že u nej nenastáva žiadna skutočnosť, ktorá by ju obmedzovala alebo jej zabraňovala v tejto činnosti pokračovať aj v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila riadna účtovná závierka. V prípade, že účtovná jednotka má informáciu o tom, že u nej takáto skutočnosť nastáva, je povinná použiť tomu zodpovedajúci spôsob účtovania, pričom je povinná uviesť informáciu o použitom spôsobe v účtovnej závierke v poznámkach.

Účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami pre účtovné jednotky zriadené podľa osobitných predpisov.¹⁵)

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité podoby účtovných záznamov (§ 31 ods. 2).

Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36.

Účtovná jednotka je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou podľa odseku 2.

Ak osobitné predpisy¹⁶) neustanovujú inak, v sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať

fyzická osoba [§ 1 ods. 1 písm. a) bod 3],

občianske združenie, jeho organizačné jednotky, ak konajú vo svojom mene, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy,⁵)

cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 pre účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva. Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať

slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

dátum vyhotovenia účtovného dokladu,

dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke, ak overenie účtovného prípadu nie je zabezpečené podľa § 32 ods. 3 písm. b) alebo písm. c).

Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.

Účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách.

Účtovná jednotka je povinná podľa tohto zákona zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne.

Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:

v denníku, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky a ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období,

v hlavnej knihe, v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období.

Hlavná kniha zahŕňa syntetické účty a analytické účty podľa účtového rozvrhu a obsahuje najmä tieto údaje:

stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa otvára hlavná kniha,

súhrnné obraty strany Má dať a strany Dal jednotlivých účtov, minimálne za kalendárny mesiac,

zostatky a stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Účtovný zápis zaznamenaný na syntetickom účte sa podrobne rozvádza na analytických účtoch.

V hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo v denníku.

Účtovný zápis, ktorý sa nevykonáva v účtovných knihách podľa odseku 1, sa vykonáva na podsúvahových účtoch.

Účtovná jednotka nesmie účtovať na účtoch, ktoré nie sú uvedené v účtovom rozvrhu, ani zriaďovať účty mimo účtovných kníh.

Rámcová účtová osnova obsahuje usporiadanie účtových tried, prípadne účtových skupín alebo syntetických účtov na účtovanie účtovných prípadov a ich číselné a slovné označenie a podsúvahové účty; toto usporiadanie musí rešpektovať požiadavky na zostavenie účtovnej závierky.

V súlade s rámcovou účtovou osnovou podľa odseku 1 je účtovná jednotka povinná zostaviť účtový rozvrh, v ktorom uvedie syntetické účty, analytické účty potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov účtovného obdobia a na zostavenie účtovnej závierky a podsúvahové účty. V priebehu účtovného obdobia možno účtový rozvrh dopĺňať podľa potrieb účtovnej jednotky. Ak nedochádza k prvému dňu účtovného obdobia k zmene účtového rozvrhu platného v predchádzajúcom účtovnom období, môže postupovať účtovná jednotka podľa tohto účtového rozvrhu aj v nasledujúcom účtovnom období.

Peňažné sumy analytických účtov musia zodpovedať príslušným súhrnným peňažným sumám začiatočných stavov, obratov strany Má dať a strany Dal, konečných zostatkov a konečných stavov syntetických účtov, ku ktorým sa analytické účty vedú.

Analytické účty sú súčasťou analytickej evidencie, ktorá sa vedie v peňažných jednotkách. Ak to povaha majetku vyžaduje, vedie sa analytická evidencia aj v jednotkách množstva a obsahuje aj iné údaje pre potreby účtovnej jednotky.

Účtovná jednotka je povinná viesť zoznam účtovných kníh a zoznam číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovných knihách a v ostatných účtovných záznamoch s uvedením ich významu.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:

v peňažnom denníku,

v knihe pohľadávok,

v knihe záväzkov,

v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov.

Peňažný denník obsahuje najmä údaje o

stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,

príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom podľa písmen b) a c).

Kniha pohľadávok obsahuje najmä údaje o

dlžníkoch,

pohľadávkach v peňažnom vyjadrení,

poskytnutých preddavkoch,

poskytnutých úveroch,

pohľadávkach dane z príjmov,

pohľadávkach nepriamych daní,

pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni,¹⁷) a príslušnej zdravotnej poisťovni.¹⁹)

Kniha záväzkov obsahuje najmä údaje o

veriteľoch,

výške záväzku v peňažnom vyjadrení,

prijatých preddavkoch,

prijatých úveroch,

záväzkoch dane z príjmov,

záväzkoch nepriamych daní,

záväzkoch voči Sociálnej poisťovni,¹⁷) a príslušnej zdravotnej poisťovni.¹⁹)

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy

ku dňu svojho vzniku, s výnimkou podľa odseku 2,

k prvému dňu účtovného obdobia,

k rozhodnému dňu,

ku dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou.

K rozhodnému dňu otvorí účtovné knihy nástupnícka účtovná jednotka. Ak táto nástupnícka účtovná jednotka ešte nevznikla, zostaví otváraciu súvahu a otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú jednotku premenou zanikajúca účtovná jednotka alebo odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka. Novovzniknutá účtovná jednotka, ktorá je pri cezhraničnej premene nástupníckou účtovnou jednotkou zanikajúcej zahraničnej právnickej osoby alebo odštiepením rozdeľovanej zahraničnej právnickej osoby, zostaví otváraciu súvahu, otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti premeny a ku dňu účinnosti premeny účtuje skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva od rozhodného dňa. Pri premene a cezhraničnej premene nástupnícka účtovná jednotka, ktorá nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh po doplnení účtov z podkladov otváracej súvahy.

Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy

ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

k prvému dňu účtovného obdobia.

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy

ku dňu zániku v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný predpis,²⁰)

k poslednému dňu účtovného obdobia,

ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu,

ku dňu predchádzajúcemu dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou,

ku dňu výmazu účtovnej jednotky, ktorá je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, z obchodného registra z dôvodu cezhraničnej zmeny právnej formy^20aa) pri zmene sídla do iného cieľového štátu,^20ab)

ku dňu zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,^20a)

ku dňu výmazu účtovnej jednotky z obchodného registra,^20b) ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení účtovnej jednotky a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku účtovnej jednotky a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok účtovnej jednotky.^20b)

Pri zmene právnej formy, okrem § 16 ods. 4 písm. e), zostaví účtovná jednotka priebežnú účtovnú závierku, ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti zmeny právnej formy²¹) v rozsahu podľa § 18.

Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy

k poslednému dňu účtovného obdobia,

ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.

Účtovná jednotka v účtovnom období odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie otvorí účtovné knihy ku dňu vstupu do likvidácie a uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie. Ak je počas likvidácie na účtovnú jednotku vyhlásený konkurz, účtovná jednotka postupuje podľa odseku 8. Ak bola nariadená dodatočná likvidácia,^21a) účtovné obdobie sa začína dňom obnovenia zápisu účtovnej jednotky v obchodnom registri^21a) a končí sa dňom výmazu účtovnej jednotky z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie.

Účtovná jednotka v účtovnom období odo dňa účinnosti vyhlásenia konkurzu do dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy ku dňu právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu. Pri zmene malého konkurzu podľa osobitného predpisu^21aa) účtovná jednotka zostaví priebežnú účtovnú závierku.

Po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak tento zákon neustanovuje inak.

Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7).

Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.

V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. To platí aj pre účty vedené v knihe podsúvahových účtov.

V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa rovnajú začiatočným stavom majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú (ďalej len „používatelia"). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok.

Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti:

obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, a fyzické osoby uvedú miesto podnikania,

identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené,

deň, ku ktorému sa zostavuje,

deň jej zostavenia,

obdobie, za ktoré sa zostavuje,

iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva,

podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu.

Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti:

súvahu,

výkaz ziskov a strát,

poznámky.

Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti:

výkaz o príjmoch a výdavkoch,

výkaz o majetku a záväzkoch.

Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku, okrem súhrnnej účtovnej závierky podľa § 22a, najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam podľa odseku 2 písm. g).

Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16. Pri premene a cezhraničnej premene nástupnícka účtovná jednotka, ktorá nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku.

Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu

ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola zostavená k rozhodnému dňu,

ku dňu vstupu do likvidácie,

ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,

k rozhodnému dňu.

Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky, pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama.

Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3 a 4. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 1 a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 5.

Účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžadovanie informácií vykonávané na základe osobitného predpisu.²²)

Individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov^22a) zostavuje účtovná jednotka, ktorou je

banka, správcovská spoločnosť, poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne,¹⁹) zaisťovňa, Slovenská kancelária poisťovateľov, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov a účtovná jednotka zriadená osobitným predpisom,^22aaa)

pobočka zahraničnej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne.

Účtovná jednotka okrem účtovnej jednotky podľa odseku 1 sa môže rozhodnúť zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,^22a) ak je obchodnou spoločnosťou, ktorá najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

celková suma majetku presiahla 170 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

čistý obrat presiahol 170 000 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období presiahol 2 000.

Účtovná jednotka okrem účtovnej jednotky podľa odseku 1 sa môže rozhodnúť zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,^22a) ak

v účtovnom období emitovala cenné papiere a tieto boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, alebo

je platobnou inštitúciou,^22ad) inštitúciou elektronických peňazí, obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi a nie je súčasne bankou, pobočkou zahraničnej banky, správcovskou spoločnosťou alebo pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, alebo

je nástupníckou účtovnou jednotkou a zanikajúca účtovná jednotka alebo nástupnícka účtovná jednotka pred rozhodným dňom^7a) zostavovala individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,^22a) alebo

je novovzniknutou dcérskou účtovnou jednotkou a ku dňu, ku ktorému zostavuje prvú individuálnu účtovnú závierku, spĺňa podmienky podľa odseku 2 a zároveň jej materská účtovná jednotka, ktorá podlieha právu niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,^22a)

je európskou spoločnosťou^22ae) so sídlom na území Slovenskej republiky, európskym družstvom^22af) so sídlom na území Slovenskej republiky alebo je európskym zoskupením hospodárskych záujmov^22ag) so sídlom na území Slovenskej republiky, ak pred premiestnením sídla na územie Slovenskej republiky zostavovali individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.^22a)

Účtovná jednotka uvedená v odsekoch 1 až 3 zostaví na účely osobitného predpisu^22ab) aj individuálnu účtovnú závierku,^22a) v ktorej sa cenné papiere a podiely vykážu podľa osobitného predpisu.^22ac)

Účtovná jednotka uvedená v odsekoch 1 až 3, ktorá začne zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,^22a) zostavuje takúto účtovnú závierku aj keď zaniknú podmienky uvedené v odsekoch 1 až 3.

Na účtovné jednotky podľa odsekov 1 až 3 sa vzťahuje tento zákon, ak osobitné predpisy^22a) neustanovujú inak.

Účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku podľa odsekov 1 až 6 je povinná zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Účtovná jednotka, ktorou je Národná banka Slovenska, vedie účtovníctvo podľa osobitných predpisov.^22b)

Účtovná jednotka, ktorou je Národná banka Slovenska, zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.^22b)

Na účtovnú jednotku, ktorou je Národná banka Slovenska, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitné predpisy^22b) alebo medzinárodné účtovné štandardy, ktoré vydáva Rada pre medzinárodné účtovné štandardy so sídlom v Londýne neustanovujú inak.

Okrem riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky zostavuje účtovná jednotka v priebehu účtovného obdobia aj priebežnú účtovnú závierku, ak to vyžaduje osobitný predpis.¹⁴) Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzavrú a inventarizácia sa vykonáva len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3; ustanovenia tohto zákona upravujúce účtovnú závierku platia rovnako aj na priebežnú účtovnú závierku. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť zostaviť účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia, na účely tohto zákona sa táto účtovná závierka považuje za priebežnú účtovnú závierku, pričom taká účtovná závierka musí byť zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky.

Priebežnú účtovnú závierku zostavuje účtovná jednotka v úplnej štruktúre alebo v skrátenej štruktúre. Priebežná účtovná závierka v skrátenej štruktúre nadväzuje na položky účtovnej závierky v úplnej štruktúre.

V súvahe riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. V súvahe priebežnej účtovnej závierky sa v časti bežné účtovné obdobie vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka, a v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za účtovné obdobie a informácie za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, prípadne ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich vysvetľujú a dopĺňajú. V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód, a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených týmto zákonom. V poznámkach uvedie účtovná jednotka tiež informácie o skutočnostiach, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje v ostatných súčastiach účtovnej závierky, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky.

Účtovné jednotky podľa § 2 ods. 8 a 14 uvedú v poznámkach aj vymedzenie a sumu vzniknutých nákladov voči štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti^22c) (ďalej len „audítor“) za účtovné obdobie v členení na náklady za

overenie účtovnej závierky,

uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky,

daňové poradenstvo,

ostatné neaudítorské služby.

Priebežná individuálna účtovná závierka podľa osobitného predpisu^22ca) sa doručuje daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania.

Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka,

ktorá je obchodnou spoločnosťou a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 50,

obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu,

ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis,²⁴)

ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a, pričom audítor musí overiť, či účtovná jednotka, ktorá nie je účtovnou jednotkou, nad ktorou sa vykonáva dohľad podľa osobitných predpisov,^24aab) má údaje vo výkaze vybraných údajov z účtovnej závierky v súlade s účtovnou závierkou zostavenou podľa § 17a.

Audítora na overenie účtovnej závierky a výročnej správy podľa § 20 ods. 3 účtovnej jednotky podľa odseku 1 písm. a), b) a d) schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza. V účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit^24aaa) alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady. Ak účtovná jednotka nemá predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný predpis.^24aa) Odvolanie audítora musí byť riadne odôvodnené, pričom rozdielnosť názorov na použitie postupov pri zostavovaní účtovnej závierky podľa tohto zákona alebo na použitie audítorských postupov^24a) nemôže byť dôvodom na odvolanie audítora. Účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora, písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní audítora v priebehu vykonávania auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu alebo odvolaniu viedli.

Účtovná závierka účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí byť audítorom overená do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.²⁵)

V správe audítora k účtovnej závierke obchodnej spoločnosti, ktorá má povinnosť nechať si overiť účtovnú závierku audítorom podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. d) alebo podľa § 22 ods. 2, audítor uvedie aj informáciu o tom, či

za účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce účtovnému obdobiu, za ktoré je overovaná účtovná závierka zostavená, vznikla účtovnej jednotke povinnosť uloženia správy s informáciami o dani z príjmov podľa § 21a alebo § 21b,

účtovná jednotka uvedená v písmene a) správu s informáciami o dani z príjmov uložila v súlade s § 23a ods. 11.

Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom majú aj právnické osoby vymedzené v osobitnom predpise,²⁶) ktorých suma prijatého podielu zaplatenej dane za účtovné obdobie je vyššia ako 35 000 eur, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité, táto účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^26aa)

Individuálnu priebežnú účtovnú závierku a konsolidovanú priebežnú účtovnú závierku nemusí mať účtovná jednotka overenú audítorom.

Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) a pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, je povinná vyhotovovať výročnú správu. Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora vrátane dodatku správy audítora^26b) (ďalej len „správa audítora“) k tejto účtovnej závierke, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a najmä informácie o

vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza, a o významných rizikách a neistotách, ktorým je účtovná jednotka vystavená; informácia sa poskytuje vo forme vyváženej a obsiahlej analýzy stavu a prognózy vývoja a obsahuje dôležité finančné a nefinančné ukazovatele vrátane informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť, s poukázaním na príslušné údaje uvedené v účtovnej závierke,

udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa,

predpokladanom budúcom vývoji činnosti účtovnej jednotky,

nákladoch na činnosť v oblasti výskumu a vývoja,

nadobúdaní vlastných akcií,^27a) dočasných listov, obchodných podielov a akcií, dočasných listov a obchodných podielov materskej účtovnej jednotky podľa § 22,

návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty,

údajoch požadovaných podľa osobitných predpisov,

tom, či účtovná jednotka má organizačnú zložku v zahraničí.

Ak tak ustanovuje tento zákon, výročná správa obsahuje okrem informácií podľa odseku 1 aj správu podľa § 20a a 20b a vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa § 20c. Výročná správa, ktorá obsahuje vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa § 20c, obsahuje aj správu o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti^27b) k tejto výročnej správe. Iný obsah výročnej správy ako je uvedený v odsekoch 1 a 13 môžu ustanoviť osobitné predpisy.²⁸)

Výročná správa účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí poskytovať verný a pravdivý obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Audítor musí

vyjadriť názor, či je výročná správa v súlade s účtovnou závierkou okrem výročnej správy podľa osobitných predpisov,²⁷)

vyjadriť názor na informácie uvedené v odseku 6 písm. d) a odseku 7 písm. c) až e), g) a h),

vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa osobitného predpisu,^28ab)

vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa tohto zákona okrem informácií, na ktoré sa vzťahujú požiadavky podľa § 20c,

uviesť, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v nej získaných počas auditu účtovnej závierky zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takej významnej nesprávnosti.

K priebežnej účtovnej závierke sa vyhotovuje priebežná správa, ak tak ustanoví osobitný predpis.^28a)

Ak je to pre posúdenie aktív, pasív a finančnej situácie účtovnej jednotky, ktorá používa nástroje podľa osobitného predpisu¹¹) významné, účtovná jednotka je povinná uviesť vo výročnej správe tiež informácie o

cieľoch a metódach riadenia rizík v účtovnej jednotke vrátane jej politiky pre zabezpečenie hlavných typov plánovaných obchodov, pri ktorých sa použijú zabezpečovacie deriváty,

cenových rizikách, úverových rizikách, rizikách likvidity a rizikách súvisiacich s tokom hotovosti, ktorým je účtovná jednotka vystavená.

Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, je povinná vo výročnej správe uviesť ako osobitnú časť výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení, ktoré obsahuje

odkaz na kódex o riadení spoločnosti, ktorý sa na ňu vzťahuje alebo ktorý sa rozhodla dodržiavať pri riadení, a údaj o tom, kde je kódex o riadení spoločnosti verejne dostupný,

všetky významné informácie o metódach riadenia a údaj o tom, kde sú informácie o metódach riadenia zverejnené,

informácie o odchýlkach od kódexu o riadení spoločnosti ^28c) a dôvody týchto odchýlok alebo informáciu o neuplatňovaní žiadneho kódexu riadenia spoločnosti a dôvody, pre ktoré sa tak rozhodla,

opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke,

informácie o činnosti valného zhromaždenia, jeho právomociach, opis práv akcionárov a postupu ich vykonávania,

informácie o zložení a činnosti orgánov spoločnosti a ich výborov,

informácie podľa odseku 7.

Ak účtovná jednotka emitovala cenné papiere, a aspoň niektoré z nich sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu a týka sa ich ponuka na prevzatie, je povinná vo výročnej správe uviesť aj údaje o

štruktúre základného imania vrátane údajov o cenných papieroch, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v žiadnom členskom štáte s uvedením druhov akcií, opisu práv a povinností s nimi spojených pre každý druh akcií a ich percentuálny podiel na celkovom základnom imaní,

obmedzeniach prevoditeľnosti cenných papierov,

kvalifikovanej účasti na základnom imaní podľa osobitného predpisu,^28aa)

majiteľoch cenných papierov s osobitnými právami kontroly s uvedením opisu týchto práv,

obmedzeniach hlasovacích práv,

dohodách medzi majiteľmi cenných papierov, ktoré sú jej známe a ktoré môžu viesť k obmedzeniam prevoditeľnosti cenných papierov a obmedzeniam hlasovacích práv,

pravidlách upravujúcich vymenovanie a odvolanie členov jej štatutárneho orgánu a zmenu stanov,

právomociach jej štatutárneho orgánu, najmä ich právomoci rozhodnúť o vydaní akcií alebo spätnom odkúpení akcií,

všetkých významných dohodách, ktorých je zmluvnou stranou a ktoré nadobúdajú účinnosť, menia sa alebo ktorých platnosť sa skončí v dôsledku zmeny jej kontrolných pomerov, ku ktorej došlo v súvislosti s ponukou na prevzatie, a o jej účinkoch s výnimkou prípadu, ak by ju ich zverejnenie vážne poškodilo; táto výnimka sa neuplatní, ak je povinná zverejniť tieto údaje v rámci plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,

všetkých dohodách uzatvorených medzi ňou a členmi jej orgánov alebo zamestnancami, na ktorých základe sa im má poskytnúť náhrada, ak sa ich funkcia alebo pracovný pomer skončí vzdaním sa funkcie, výpoveďou zo strany zamestnanca, ich odvolaním, výpoveďou zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu alebo sa ich funkcia alebo pracovný pomer skončí v dôsledku ponuky na prevzatie.

Členovia predstavenstva účtovnej jednotky, ktorá emitovala cenné papiere a tie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, predložia valnému zhromaždeniu vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy podľa odseku 7.

Účtovná jednotka, ktorá má povinnosť vykazovania informácií o udržateľnosti podľa § 20c a neuplatňuje postup podľa § 20c ods. 16, je povinná vo výročnej správe uviesť aj informácie o kľúčových nehmotných zdrojoch, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú zdroje bez fyzickej podstaty, od ktorých významne závisí obchodný model účtovnej jednotky a ktoré sú pre účtovnú jednotku zdrojom tvorby hodnoty. Informácie podľa prvej vety obsahujú aj vysvetlenie, akým spôsobom obchodný model účtovnej jednotky závisí od týchto zdrojov a ako tieto zdroje prispievajú k tvorbe hodnoty účtovnou jednotkou.

Účtovná jednotka, ktorá emitovala akcie a tieto boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu a účtovná jednotka, ktorá emitovala akcie, s ktorými sa obchoduje v mnohostrannom obchodnom systéme^28ca) ktoréhokoľvek členského štátu, uvedie vo výročnej správe aj opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňuje vo svojich správnych orgánoch, riadiacich orgánoch a dozorných orgánoch vo vzťahu k pohlaviu a ďalším aspektom, najmä veku, zdravotnému postihnutiu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov týchto orgánov, ciele takej politiky, spôsob, akým sa vykonáva, a dosiahnuté výsledky vo vykazovanom období, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie splnila aspoň dve z týchto podmienok:

celková suma majetku presiahla 25 000 000 eur, pričom sumou majetku na tento účel sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

čistý obrat presiahol 50 000 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 250.

Účtovná jednotka, ktorá neuvádza vo výročnej správe opis politiky rozmanitosti podľa odseku 10, uvádza vo výročnej správe dôvody, na základe ktorých sa rozhodla neuplatňovať politiku rozmanitosti.

Povinnosť uvedenia informácií podľa odseku 10 účtovnou jednotkou, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vykazovania informácií o udržateľnosti podľa § 20c, sa považuje za splnenú, ak účtovná jednotka uvedie tieto informácie ako súčasť svojho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa § 20c a túto skutočnosť uvedie vo vyhlásení o správe a riadení.

Výročná správa, ktorú vyhotovuje účtovná jednotka, ktorá má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 5, ak osobitné predpisy²⁸) neustanovujú inak, obsahuje najmä

účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa,

správu audítora k účtovnej závierke podľa písmena a),

prehľad vykonávaných činností alebo projektov za účtovné obdobie s uvedením ich vzťahu k účelu založenia účtovnej jednotky,

prehľad výnosov (príjmov) v členení podľa zdrojov,

prehľad nákladov (výdavkov) v členení podľa jednotlivých druhov činností, účelu alebo projektov, s osobitným vyčíslením nákladov (výdavkov) na správu,

návrh vysporiadania výsledku hospodárenia,

informáciu o predpokladanom budúcom vývoji činnosti účtovnej jednotky.

Výročná správa podľa odseku 13 za účtovné obdobie, za ktoré účtovnej jednotke vznikla povinnosť uložiť výkaz podľa osobitného predpisu,^28cb) neobsahuje údaje podľa odseku 13 písm. d) a e).

Veľká účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou a subjekt verejného záujmu, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov, zostavujú a zverejňujú ako súčasť výročnej správy ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „správa o platbách“). Povinnosť zostaviť a zverejniť správu o platbách nemá podnik z členského štátu, ktorý je materskou účtovnou jednotkou alebo dcérskou účtovnou jednotkou, ak materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu a poskytnuté platby sú zahrnuté v konsolidovanej správe o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „konsolidovaná správa o platbách“).

Na účely tohto zákona sa rozumie

účtovnou jednotkou pôsobiacou v ťažobnom priemysle účtovná jednotka, ktorej činnosti môžu zahŕňať prieskum, nález, prípravu územia na ťažbu alebo ťažbu nerastných surovín podľa osobitného predpisu,^28d)

účtovnou jednotkou pôsobiacou v klčovaní prirodzených lesov účtovná jednotka, ktorá vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,^28e)

orgánom verejnej moci orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy vrátane ním zriadených organizácií a riadených organizácií, štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých má orgán verejnej moci práva podľa § 22 ods. 3,

prirodzeným lesom lesný porast pôvodných rastlinných druhov, v ktorom nie sú jasne viditeľné známky ľudskej činnosti a v ktorom ekologické procesy nie sú významne narušené,

projektom prevádzkové činnosti vykonávané na základe konkrétnej zmluvy alebo povolenia, na základe ktorých sa odvodzujú záväzky na platby; ak je viac takých zmlúv a povolení vzájomne prepojených, považujú sa za jeden projekt, pričom účtovná jednotka nesmie prevádzkové činnosti rozdeľovať ani spájať s cieľom vyhnúť sa vypracovaniu správy o platbách a posudzuje podstatu platby, pričom nie je rozhodujúca forma platby,

platbou peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie poskytnuté orgánu verejnej moci.

Platby sa v správe o platbách uvádzajú v členení podľa štátov, v ktorých má účtovná jednotka prevádzku ťažby nerastných surovín alebo prevádzku klčovania prirodzených lesov.

Platby sa členia podľa druhu takto:

platba za ťažobné právo,

daň z príjmov právnických osôb a obdobná daň,

dividenda,

licenčný poplatok, vstupný poplatok a iná odplata z nájomnej zmluvy,

prémia za podpísanie zmluvy za nález a ťažbu,

platba za zlepšenie infraštruktúry.

V správe o platbách sa nemusia zverejňovať platby jedného druhu v jednom štáte, ak ich súhrnná hodnota za účtovné obdobie je nižšia ako 100 000 eur.

Správa o platbách obsahuje

celkovú sumu platieb poskytnutých jednotlivému orgánu verejnej moci v členení podľa druhu platby,

platby vzťahujúce sa k projektu, ak je možné ich priradiť k projektu, ich celkovú sumu a celkovú sumu v členení podľa druhu platby; platby, ku ktorým je účtovná jednotka zaviazaná a nedajú sa priradiť k projektu, sa nemusia priradiť k projektu a môžu sa uviesť osobitne,

platby vykonané nepeňažným plnením vrátane vyjadrenia ich peňažnej hodnoty, pričom sa zverejní aj obsah a rozsah nepeňažného plnenia a popíše sa, ako bolo vyjadrenie peňažnej hodnoty tohto plnenia určené,

vyhlásenie štatutárneho orgánu účtovnej jednotky podpísané oprávnenou osobou, že správa o platbách poskytuje verný obraz o platbách.

Povinnosť zahrnúť do samostatnej osobitne označenej časti výročnej správy individuálne vykazovanie informácií o udržateľnosti, ktorého súčasťou sú informácie potrebné na pochopenie vplyvu účtovnej jednotky na aspekty udržateľnosti vrátane toho ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú rozvoj, výkonnosť a postavenie účtovnej jednotky, má banka okrem Národnej banky Slovenska, zaisťovňa a poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne, ak

v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

celková suma majetku presiahla 25 000 000 eur,

čistý obrat presiahol 50 000 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 250 alebo

emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu a v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období spĺňa aspoň dve podmienky z

podmienok na zatriedenie do veľkostnej skupiny, ktoré sú uvedené v § 2 ods. 7,

týchto podmienok:

celková suma majetku presiahla sumu 5 000 000 eur, ale nepresiahla sumu 25 000 000 eur,

čistý obrat presiahol sumu 10 000 000 eur, ale nepresiahol sumu 50 000 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 50 a nepresiahol 250 alebo

týchto podmienok:

celková suma majetku presiahla 25 000 000 eur,

čistý obrat presiahol 50 000 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 250.

Povinnosť podľa odseku 1 má aj účtovná jednotka, okrem účtovnej jednotky uvedenej v odseku 1, ktorou je obchodná spoločnosť, ak

v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období spĺňa aspoň dve podmienky z podmienok uvedených v odseku 1 písm. a),

emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu a v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období spĺňa aspoň dve podmienky z

podmienok podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu alebo druhého bodu alebo

podmienok podľa odseku 1 písm. b) tretieho bodu.

Na posudzovanie podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2 sa § 2 ods. 9 vzťahuje rovnako a § 2 ods. 10 sa vzťahuje primerane.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na finančné produkty podľa osobitného predpisu.^28ea)

Výročná správa účtovnej jednotky, na ktorú sa vzťahuje povinnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, musí byť vyhotovená v elektronickom formáte podľa osobitného predpisu,^28eb) pričom účtovná jednotka je povinná svoje individuálne vykazovanie informácií o udržateľnosti vrátane informácií zverejňovaných podľa osobitného predpisu^28ec) označiť v súlade s osobitným predpisom.^29ib)

Účtovná jednotka podľa odsekov 1 a 2 je povinná vo výročnej správe uviesť aj informácie o postupe, ktorý uplatnila na identifikáciu informácií, ktoré zahrnula do osobitnej časti výročnej správy v súlade s odsekom 1.

Informácie uvedené v odseku 1 zahŕňajú

stručný opis obchodného modelu a obchodnej stratégie účtovnej jednotky vrátane

odolnosti obchodného modelu a obchodnej stratégie účtovnej jednotky voči rizikám, ktoré súvisia s aspektmi udržateľnosti,

príležitostí pre účtovnú jednotku, ktoré súvisia s aspektmi udržateľnosti,

plánov účtovnej jednotky vrátane vykonávacích opatrení a súvisiacich finančných plánov a investičných plánov na zabezpečenie toho, aby jej obchodný model a obchodná stratégia boli zlučiteľné s

prechodom na udržateľné hospodárstvo,

obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C v súlade s osobitným predpisom,^28ed)

cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 podľa osobitného predpisu,^28ee)

vystavením účtovnej jednotky činnostiam súvisiacich s uhlím, ropou a plynom, ak účtovná jednotka je vplyvom z takýchto činností vystavená,

spôsobu, akým obchodný model a obchodná stratégia účtovnej jednotky zohľadňujú záujmy zainteresovaných strán účtovnej jednotky a vplyv účtovnej jednotky na aspekty udržateľnosti,

spôsobu realizácie stratégie účtovnej jednotky s ohľadom na aspekty udržateľnosti,

opis cieľov týkajúcich sa aspektov udržateľnosti, ktoré si účtovná jednotka určila, vrátane termínov na ich dosiahnutie a prípadne aj opis absolútnych cieľov zníženia emisií skleníkových plynov aspoň na roky 2030 a 2050, opis pokroku, ktorý účtovná jednotka dosiahla pri dosahovaní týchto cieľov, a vyhlásenie, či sú ciele účtovnej jednotky týkajúce sa environmentálnych faktorov založené na presvedčivých vedeckých dôkazoch,

opis úlohy správnych orgánov, riadiacich orgánov a dozorných orgánov účtovnej jednotky s ohľadom na aspekty udržateľnosti, ako aj ich odborných znalostí a zručností v súvislosti s plnením tejto úlohy alebo prístupu týchto orgánov k týmto odborným znalostiam a zručnostiam,

opis politík účtovnej jednotky vo vzťahu k aspektom udržateľnosti,

informácie o existencii systémov stimulov spojených s aspektmi udržateľnosti, ktoré účtovná jednotka ponúka členom správnych orgánov, riadiacich orgánov a dozorných orgánov,

opis

postupu náležitej starostlivosti uplatňovaného účtovnou jednotkou vo vzťahu k aspektom udržateľnosti, a ak je to relevantné v súlade s požiadavkami Európskej únie na uplatňovanie postupu náležitej starostlivosti,

hlavných skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvov spojených s vlastnými činnosťami účtovnej jednotky a s jej hodnotovým reťazcom vrátane jeho výrobkov a služieb, obchodných vzťahov a dodávateľského reťazca, opatrení prijatých na identifikáciu a monitorovanie týchto vplyvov a iných nepriaznivých vplyvov, ktoré je účtovná jednotka povinná identifikovať podľa iných požiadaviek Európskej únie na uplatňovanie postupu náležitej starostlivosti,

opatrení, ktoré účtovná jednotka prijala na predchádzanie skutočným alebo potenciálnym nepriaznivým vplyvom, na ich zmierňovanie, nápravu alebo odstraňovanie, ako aj výsledok týchto opatrení,

opis hlavných rizík pre účtovnú jednotku, ktoré súvisia s aspektmi udržateľnosti vrátane opisu hlavných závislostí účtovnej jednotky od aspektov udržateľnosti a spôsobu, akým účtovná jednotka tieto riziká riadi,

ukazovatele relevantné pre uvádzanie informácií uvedených v písmenách a) až g).

Účtovná jednotka je pri uvádzaní informácií uvedených v odseku 7 povinná náležite rozlišovať krátkodobé, strednodobé a dlhodobé časové hľadisko.

Informácie uvedené v odsekoch 1 a 7 zahŕňajú, ak je to relevantné, aj

informácie o vlastných činnostiach účtovnej jednotky a o jej hodnotovom reťazci vrátane jeho výrobkov a služieb, obchodných vzťahov a dodávateľského reťazca,

odkaz na iné informácie uvedené vo výročnej správe podľa § 20 a odkaz na informácie o sumách vykázaných v individuálnej účtovnej závierke a vysvetlenie týchto informácií.

Účtovná jednotka nemusí výnimočne uvádzať informácie týkajúce sa jej budúceho vývoja alebo záležitostí, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté, ak podľa odôvodneného stanoviska členov správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky, ktorý je oprávnený na jeho vydanie, by zverejnenie týchto informácií mohlo vážne poškodiť podnikateľskú činnosť účtovnej jednotky, pričom neuvedenie týchto informácií nemá vplyv na správne a vyvážené pochopenie vývoja, výkonnosti, postavenia a vplyvu činnosti účtovnej jednotky.

Informácie uvedené v odsekoch 1 a 6 až 9 je účtovná jednotka povinná vykazovať v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti podľa osobitných predpisov.^28ef)

Účtovná jednotka uvedená v odseku 1, ktorou je malá a menej zložitá inštitúcia,^28eg) kaptívna poisťovňa, kaptívna zaisťovňa, účtovná jednotka uvedená v odseku 1 písm. b) prvom bode a druhom bode a odseku 2 písm. b) prvom bode môže informácie uvedené v odsekoch 1 a 7 uvádzať zjednodušene v rozsahu podľa odseku 13 (ďalej len „zjednodušené vykazovanie informácií o udržateľnosti“).

Zjednodušené vykazovanie informácií o udržateľnosti zahŕňa tieto informácie:

stručný opis obchodného modelu a obchodnej stratégie účtovnej jednotky,

opis politík účtovnej jednotky vo vzťahu k aspektom udržateľnosti,

hlavné skutočné vplyvy alebo potenciálne nepriaznivé vplyvy účtovnej jednotky na aspekty udržateľnosti a všetky opatrenia prijaté s cieľom identifikovať a monitorovať takéto skutočné alebo potenciálne nepriaznivé vplyvy, predchádzať im, zmierňovať ich alebo ich naprávať,

hlavné riziká pre účtovnú jednotku, ktoré súvisia s aspektmi udržateľnosti a spôsob, ako účtovná jednotka tieto riziká riadi,

kľúčové ukazovatele potrebné pre zverejňovanie informácií uvedených v písmenách a) až d).

Účtovná jednotka, ktorá uplatňuje možnosť zjednodušeného vykazovania informácií o udržateľnosti, je povinná informácie podľa odsekov 6, 8, 9 a 13 vykazovať v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie ustanovujúcim štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredne veľké podniky.

Uvedením informácií v súlade s odsekom 11 alebo odsekom 14 je splnená povinnosť účtovnej jednotky uvádzať informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť podľa § 20 ods. 1 písm. a).

Na účtovnú jednotku uvedenú v odseku 1 alebo odseku 2, ktorá je dcérskou účtovnou jednotkou, sa nevzťahujú povinnosti podľa odsekov 1, 2, 11 a 14 (ďalej len „oslobodenie od povinnosti individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti“), ak jej materská účtovná jednotka má sídlo

na území Slovenskej republiky a táto dcérska účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky sú zahrnuté do konsolidovanej výročnej správy tejto materskej účtovnej jednotky, ktorá je vyhotovená v súlade s § 20g a § 22 ods. 16,

na území niektorého členského štátu okrem Slovenskej republiky a táto dcérska účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky sú zahrnuté do konsolidovanej výročnej správy tejto materskej účtovnej jednotky, ktorá je vyhotovená v súlade s požiadavkami na konsolidovanú výročnú správu a konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa právne záväzného aktu Európskej únie alebo

mimo územia členského štátu a táto dcérska účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky sú zahrnuté do konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky, ktoré je vyhotovené v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti podľa osobitných predpisov^28ef) alebo spôsobom rovnocenným s týmito štandardmi podľa právne záväzného aktu Európskej únie o rovnocennosti štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti, ak § 20i neustanovuje inak.

Oslobodenie od povinnosti individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 16 možno uplatniť, ak sú okrem podmienok podľa odseku 16 splnené aj tieto podmienky:

výročná správa dcérskej účtovnej jednotky, ktorá uplatňuje oslobodenie od povinnosti individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 16, obsahuje

názov a sídlo materskej účtovnej jednotky, ktorá vyhotovuje konsolidovanú výročnú správu uvedenú v odseku 16 písm. a) alebo písm. b) alebo konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti uvedené v odseku 16 písm. c),

odkaz na webové sídlo, kde sú prístupné

konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky uvedenej v odseku 16 písm. a) a správa o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti,^27b)

konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky uvedenej v odseku 16 písm. b) a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré sú vyhotovené v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie, alebo

konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky uvedenej v odseku 16 písm. c) a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia podľa písmena b),

informáciu o oslobodení dcérskej účtovnej jednotky od povinnosti individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 16,

konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej účtovej jednotky so sídlom mimo územia členského štátu a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti vyjadrený jednou alebo viacerými fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú oprávnené vyjadriť názor týkajúci sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti podľa práva, ktorým sa riadi táto materská účtovná jednotka, sú dcérskou účtovnou jednotkou, ktorá uplatňuje oslobodenie od povinnosti individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 16, uložené do registra a zbierky listín obchodného registra,

informácie podľa osobitného predpisu^28ec) týkajúce sa činností vykonávaných dcérskou účtovnou jednotkou uplatňujúcou oslobodenie od povinnosti individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 16 a jej dcérskymi účtovnými jednotkami sú zahrnuté do výročnej správy tejto dcérskej účtovnej jednotky alebo do konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti vyhotoveného materskou účtovnou jednotkou so sídlom mimo územia členského štátu, ak § 20i neustanovuje inak.

Na účely uplatnenia oslobodenia od povinnosti individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 16 sa za dcérsku účtovnú jednotku považuje aj poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou skupiny podľa osobitného predpisu^28eh) a podlieha dohľadu podľa osobitného predpisu.^28ei)

Oslobodenie od povinnosti individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 16 sa uplatňuje aj na subjekt verejného záujmu, na ktorý sa vzťahuje povinnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, okrem účtovnej jednotky uvedenej v odseku 1 písm. b) treťom bode a odseku 2 písm. b) druhom bode.

Účtovná jednotka, ktorá má povinnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, je povinná informovať zástupcov zamestnancov na príslušnej úrovni o tejto povinnosti a prerokovať s nimi príslušné informácie a spôsoby získavania informácií o udržateľnosti vrátane ich kontroly a ak je to potrebné, oznámiť stanovisko zástupcov zamestnancov správnemu orgánu, riadiacemu orgánu alebo dozornému orgánu účtovnej jednotky.

Podmienka uloženia dokumentov podľa odseku 17 písm. b) do zbierky listín obchodného registra sa považuje za splnenú uložením týchto dokumentov v registri.

Dcérska účtovná jednotka, ktorá je účtovnou jednotkou uvedenou v § 20c ods. 1 alebo ods. 2 a má zahraničný konečný materský subjekt uvedený v § 21 ods. 2 písm. b), ktorého čistý obrat na základe jeho konsolidovanej účtovnej závierky dosiahnutý na území Slovenskej republiky a území ostatných členských štátov (ďalej len „územie Európskej únie“) presiahol v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období sumu 150 000 000 eur, je povinná uložiť správu o udržateľnosti týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu do registra a do zbierky listín obchodného registra.

Organizačná zložka zahraničného subjektu uvedená v § 21 ods. 2 písm. e) je povinná uložiť správu o udržateľnosti týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu uvedeného v § 21 ods. 2 písm. d) do registra a do zbierky listín obchodného registra, ak v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období jej čistý obrat presiahol sumu 50 000 000 eur a sú splnené tieto podmienky:

zahraničný subjekt, ktorý zriadil organizačnú zložku zahraničného subjektu, je

prepojeným zahraničným subjektom, pričom čistý obrat jeho zahraničného konečného materského subjektu na území Európskej únie presiahol na základe jeho konsolidovanej účtovnej závierky v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období sumu 150 000 000 eur, alebo

zahraničným samostatným subjektom, pričom jeho čistý obrat na území Európskej únie presiahol na základe jeho účtovnej závierky v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období sumu 150 000 000 eur,

zahraničný konečný materský subjekt uvedený v písmene a) prvom bode nemá

dcérsku účtovnú jednotku uvedenú v odseku 1 a

dcérsky subjekt, ktorým je dcérska právnická osoba so sídlom v členskom štáte okrem Slovenskej republiky a s právnou formou obdobnou právnej forme obchodnej spoločnosti spĺňajúca podmienky pre vznik povinnosti uložiť správu o udržateľnosti podľa právne záväzného aktu Európskej únie upravujúceho správu o udržateľnosti.

Na účely posúdenia vzniku povinnosti podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa čistým obratom

zahraničného konečného materského subjektu rozumejú konsolidované výnosy zahraničného konečného materského subjektu uvedené v § 21 ods. 2 písm. g),

zahraničného samostatného subjektu rozumejú výnosy zahraničného samostatného subjektu uvedené v § 21 ods. 2 písm. h).

Správa o udržateľnosti zahŕňa informácie uvedené v § 20c ods. 7 písm. a) treťom až piatom bode, písm. b) až f) a ak je to relevantné, aj informácie uvedené v § 20c ods. 7 písm. h) týkajúce sa zahraničnej skupiny zahraničného konečného materského subjektu.

Správa o udržateľnosti sa vyhotovuje

v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie ustanovujúcim štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti pre účtovné jednotky uvedené v odsekoch 1 a 2,

v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti podľa osobitných predpisov^28ef) alebo

spôsobom rovnocenným so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti uvedenými v písmene b) podľa právne záväzného aktu Európskej únie o rovnocennosti štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti.

Účtovná jednotka, ktorá má povinnosť uloženia správy o udržateľnosti podľa odseku 1 alebo odseku 2, ukladá do registra a zbierky listín obchodného registra aj dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti vyjadrený jednou alebo viacerými fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú oprávnené vyjadriť názor týkajúci sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti podľa práva štátu, v ktorom má zahraničný konečný materský subjekt alebo zahraničný samostatný subjekt sídlo. Ak dokument s názorom podľa prvej vety nie je účtovnej jednotke poskytnutý, je súčasťou správy o udržateľnosti vyhlásenie o tejto skutočnosti.

Ak účtovná jednotka uvedená v odseku 1 alebo odseku 2 nemá k dispozícii správu o udržateľnosti týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu, požiada svoj zahraničný konečný materský subjekt alebo zahraničný samostatný subjekt, aby jej poskytol všetky informácie potrebné na to, aby mohla splniť povinnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2. Ak účtovná jednotka uvedená v odseku 1 alebo odseku 2 nezíska od svojho zahraničného konečného materského subjektu alebo od zahraničného samostatného subjektu všetky požadované informácie na uloženie tejto správy, vyhotoví a uloží v súlade s týmto zákonom správu o udržateľnosti, v ktorej uvedie všetky informácie, ktoré má k dispozícii, a súčasne vyhlási, že jej zahraničný konečný materský subjekt alebo zahraničný samostatný subjekt neposkytol potrebné informácie.

Povinnosť uloženia do zbierky listín obchodného registra podľa odsekov 1, 2, 6 a 7 sa považuje za splnenú uložením správy o udržateľnosti a dokumentu s názorom týkajúcim sa uistenia uvedeného v odseku 6 v registri.

Správa o udržateľnosti a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia uvedený v § 20d ods. 6 sa zverejňujú uložením do registra. Dokumenty podľa prvej vety sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c.

Účtovná jednotka, ktorá je organizačnou zložkou zahraničného subjektu uvedenou v § 21 ods. 2 písm. e) a na ktorú sa vzťahuje povinnosť podľa § 20d ods. 2, 6 alebo ods. 7, súčasne bezplatne zverejní správu o udržateľnosti a ak je to relevantné, aj dokument s názorom týkajúcim sa uistenia uvedený v § 20d ods. 6 na svojom webovom sídle v tom istom elektronickom formáte, rozsahu, jazyku a v tej istej lehote ako bola uložená do registra. Takýmto spôsobom musia byť správa o udržateľnosti a ak je to relevantné, aj dokument s názorom týkajúcim sa uistenia uvedený v § 20d ods. 6, zverejnené minimálne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré bola správa o udržateľnosti vyhotovená.

Na účel plnenia povinností podľa § 20d a 20e sú členovia príslušných orgánov účtovnej jednotky uvedenej v § 20d ods. 1 spoločne a nerozdielne zodpovední za zabezpečenie súladu
s týmto zákonom podľa ich najlepších vedomostí a schopností.

Na účel plnenia povinností podľa § 20d a 20e je účtovná jednotka uvedená v § 20d ods. 2 zodpovedná za zabezpečenie súladu s týmto zákonom podľa jej najlepších vedomostí a schopností.

Materská účtovná jednotka, ktorá je bankou okrem Národnej banky Slovenska, zaisťovňou a poisťovňou okrem zdravotnej poisťovne a ktorá v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období spĺňa aspoň dve podmienky z podmienok uvedených v § 22 ods. 10 písm. a) alebo písm. b), je povinná do samostatnej osobitne označenej časti konsolidovanej výročnej správy zahrnúť konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti, ktorého súčasťou sú informácie potrebné na pochopenie vplyvu konsolidovaného celku na aspekty udržateľnosti vrátane toho, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú rozvoj, výkonnosť a postavenie konsolidovaného celku. Na posudzovanie podmienok uvedených v § 22 ods. 10 písm. a) a b) sa ustanovenie § 2 ods. 10 vzťahuje primerane.

Povinnosť podľa odseku 1 má aj materská účtovná jednotka okrem materskej účtovnej jednotky podľa odseku 1, ktorá je obchodnou spoločnosťou, ak v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období spĺňa aspoň dve podmienky z podmienok uvedených v § 22 ods. 10 písm. a) alebo písm. b). Na posudzovanie podmienok uvedených v § 22 ods. 10 písm. a) a b) sa § 2 ods. 10 vzťahuje primerane.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na finančné produkty podľa osobitného predpisu.^28ea)

Na informácie podľa odseku 1 sa ustanovenia § 20c ods. 6 až 10 vzťahujú primerane, pričom materská účtovná jednotka uvedená v odseku 1 alebo odseku 2, je povinná tieto informácie vykazovať v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti podľa osobitného predpisu.^28ef)

Ak materská účtovná jednotka podľa odseku 1 alebo odseku 2 identifikuje významné rozdiely medzi rizikami pre konsolidovaný celok alebo vplyvmi konsolidovaného celku a rizikami pre jednu alebo viaceré zo svojich dcérskych účtovných jednotiek alebo vplyvmi jednej alebo viacerých zo svojich dcérskych účtovných jednotiek, uvedie v konsolidovanej výročnej správe, ak je to potrebné, primerané vysvetlenie rizík pre dotknutú dcérsku účtovnú jednotku alebo dotknuté dcérske účtovné jednotky a vysvetlenie vplyvov dotknutej dcérskej účtovnej jednotky alebo dotknutých dcérskych účtovných jednotiek.

Materská účtovná jednotka podľa odseku 1 alebo odseku 2 v rámci svojho konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti tiež uvádza, ktoré dcérske účtovné jednotky, bez ohľadu na ich sídlo, zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky boli oslobodené od povinnosti individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti a konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti.

Konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky, na ktorú sa vzťahuje povinnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, musí byť vyhotovená v elektronickom formáte podľa osobitného predpisu,^28eb) pričom materská účtovná jednotka je povinná svoje konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti vrátane informácií zverejňovaných podľa osobitného predpisu^28ec) označiť v súlade s osobitným predpisom.^29ib)

Uvedením informácií v súlade s odsekmi 1 a 4 až 6 je splnená povinnosť materskej účtovnej jednotky uvádzať informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť podľa § 20 ods. 1 písm. a) a povinnosť individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa § 20c.

Na materskú účtovnú jednotku uvedenú v odseku 1 alebo odseku 2, ktorá je zároveň dcérskou účtovnou jednotkou, sa nevzťahujú povinnosti podľa odsekov 1, 2 a 4 až 7 (ďalej len „oslobodenie od povinnosti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti“), ak jej materská účtovná jednotka má sídlo

na území Slovenskej republiky a táto dcérska účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky sú zahrnuté do konsolidovanej výročnej správy tejto materskej účtovnej jednotky, ktorá je vyhotovená v súlade s odsekmi 1 a 4 až 7 a § 22 ods.16,

na území niektorého členského štátu okrem Slovenskej republiky a táto dcérska účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky sú zahrnuté do konsolidovanej výročnej správy tejto materskej účtovnej jednotky, ktorá je vyhotovená v súlade s požiadavkami na konsolidovanú výročnú správu a konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa právne záväzného aktu Európskej únie alebo

mimo územia členského štátu a táto dcérska účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky sú zahrnuté do konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky, ktoré je vyhotovené v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti podľa osobitného predpisu^28ef) alebo spôsobom rovnocenným s týmito štandardmi podľa právne záväzného aktu Európskej únie o rovnocennosti štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti, ak § 20i neustanovuje inak.

Oslobodenie od povinnosti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 9 možno uplatniť, ak sú okrem podmienok podľa odseku 9 splnené aj tieto podmienky:

výročná správa materskej účtovnej jednotky uplatňujúcej oslobodenie od povinnosti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 9 obsahuje

názov a sídlo materskej účtovnej jednotky, ktorá vyhotovuje konsolidovanú výročnú správu uvedenú v odseku 9 písm. a) alebo písm. b) alebo konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti uvedené v odseku 9 písm. c),

odkaz na webové sídlo, kde sú prístupné

konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky uvedenej v odseku 9 písm. a) a správa o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti,^27b)

konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky uvedenej v odseku 9 písm. b) a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré sú vyhotovené v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie alebo

konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky uvedenej v odseku 9 písm. c) a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia podľa písmena b),

informáciu, že materská účtovná jednotka je oslobodená od povinnosti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 9,

konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej účtovej jednotky so sídlom mimo územia členského štátu a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti vyjadrený jednou alebo viacerými fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú oprávnené vyjadriť názor týkajúci sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti podľa práva, ktorým sa riadi táto materská účtovná jednotka, sú materskou účtovnou jednotkou, ktorá uplatňuje oslobodenie od povinnosti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 9, uložené do registra a zbierky listín obchodného registra,

informácie podľa osobitného predpisu^28ec) týkajúce sa činností vykonávaných materskou účtovnou jednotkou uplatňujúcou oslobodenie od povinnosti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 9 a jej dcérskymi účtovnými jednotkami sú zahrnuté do výročnej správy tejto materskej účtovnej jednotky alebo do konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti vyhotoveného materskou účtovnou jednotkou so sídlom mimo územia členského štátu, ak § 20i neustanovuje inak.

Oslobodenie od povinnosti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 9 môže uplatniť aj subjekt verejného záujmu, na ktorý sa vzťahuje povinnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 okrem materskej účtovnej jednotky, ktorá spĺňa podmienky uvedené v § 20c ods. 1 písm. b) treťom bode a ods. 2 písm. b) druhom bode. Na účely uplatnenia oslobodenia od povinnosti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 9 sa § 20c ods. 18 vzťahuje rovnako.

Na materskú účtovnú jednotku uvedenú v odseku 1 alebo odseku 2 sa § 20c ods. 20 vzťahuje rovnako.

Podmienka uloženia dokumentov podľa odseku 10 písm. b) do zbierky listín obchodného registra sa považuje za splnenú uložením týchto dokumentov v registri.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vykazovania informácií o udržateľnosti podľa § 20c, je povinná zabezpečiť, aby jej vykazovanie informácií o udržateľnosti vo výročnej správe podliehalo uisteniu v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti audítorom, ktorým môže byť aj iný audítor ako ten, ktorý vykonáva audit v tejto účtovnej jednotke.

Audítor, ktorý vykonáva uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 1, musí na základe zákazky na limitované uistenie vyjadriť názor na

súlad vykazovania informácií o udržateľnosti vo výročnej správe s § 20c ods. 11 alebo ods. 14,

postup uplatnený účtovnou jednotkou podľa § 20c ods. 6,

súlad informácií, ktoré účtovná jednotka uvádza ako súčasť vykazovania informácií o udržateľnosti vo výročnej správe, s osobitným predpisom,^28ec)

súlad označovania vykazovania informácií o udržateľnosti vo výročnej správe vrátane informácií, ktoré účtovná jednotka uvádza ako ich súčasť podľa osobitného predpisu,^28ec) s osobitným predpisom.^29ib)

Na konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky uvedenej v § 20g ods. 1 a 2 sa odsek 1 vzťahuje rovnako a postup podľa odseku 2 sa na audítora vzťahuje primerane.

Vykazovanie informácií o udržateľnosti účtovnej jednotky uvedenej v odsekoch 1 a 3 musí byť audítorom uistené do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa obsahujúca vykazovanie informácií o udržateľnosti vyhotovuje.

Audítora na uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti týkajúce sa výročnej správy účtovnej jednotky uvedenej v odsekoch 1 a 3 schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie. Odvolanie audítora, ktorý vykonáva uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, musí byť riadne odôvodnené, pričom rozdielnosť názorov na vykazovanie informácií o udržateľnosti alebo na použitie postupov uistenia týchto informácií nemôže byť dôvodom na odvolanie tohto audítora. Účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora schváleného na uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní tohto audítora v priebehu vykonávania uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu alebo odvolaniu viedli.

Za audítora na uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti podľa odseku 5 možno schváliť len audítora, ktorý má oprávnenie na vykonávanie uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti podľa osobitného predpisu.^28ej)

Účtovná jednotka uvedená v § 20c ods. 1 alebo ods. 2 a § 20g ods. 1 alebo ods. 2, ktorá má materskú účtovnú jednotku so sídlom mimo územia členského štátu a je zároveň dcérskou účtovnou jednotkou, ktorá z dcérskych účtovných jednotiek tejto materskej účtovnej jednotky dosiahla aspoň v jednom z predchádzajúcich piatich účtovných období na území Európskej únie najväčší obrat, môže vyhotovovať konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti v súlade s § 20g. Konsolidované vykazovanie informácií podľa prvej vety zahŕňa všetky dcérske účtovné jednotky materskej účtovnej jednotky so sídlom mimo územia členského štátu, ktoré majú sídlo v niektorom z členských štátov a povinnosť vykazovania informácií o udržateľnosti podľa tohto zákona alebo právne záväzného aktu Európskej únie.

Konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa odseku 1 môže zahŕňať informácie podľa osobitného predpisu,^28ec) ktoré sa vzťahujú na činnosti vykonávané všetkými dcérskymi účtovnými jednotkami materskej účtovnej jednotky so sídlom v niektorom z členských štátov, ktoré majú povinnosť vykazovania informácií o udržateľnosti podľa tohto zákona alebo právne záväzného aktu Európskej únie.

Na účely § 20c ods. 16 písm. c) a § 20g ods. 9 písm. c) sa vykazovanie v súlade s odsekom 1 považuje za konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskou účtovnou jednotkou so sídlom mimo územia členského štátu, ak do jej konsolidovaného celku je zahrnutá účtovná jednotka uplatňujúca oslobodenie od individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa § 20c ods. 16 alebo oslobodenie od konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti podľa § 20g ods. 9.

Vykazovanie v súlade s odsekom 2 sa považuje za splnenie podmienok uvedených
v § 20c ods. 17 písm. c) a § 20g ods. 10 písm. c).

Na konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa odseku 1 sa ustanovenia § 20c ods. 17 písm. b) a ods. 21 alebo § 20g ods. 10 písm. b) a ods. 13 vzťahujú rovnako.

Na účely správy s informáciami o dani z príjmov sa rozumie

konečnou materskou účtovnou jednotkou obchodná spoločnosť, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku za najväčšiu skupinu účtovných jednotiek bez ohľadu na ich sídlo,

samostatnou účtovnou jednotkou obchodná spoločnosť, ktorá nie je súčasťou žiadnej skupiny účtovných jednotiek,

prepojenými účtovnými jednotkami dve alebo viaceré účtovné jednotky v rámci skupiny účtovných jednotiek bez ohľadu na ich sídlo.

Na účely posúdenia vzniku povinnosti podľa § 21b až 21d sa rozumie

zahraničným subjektom zahraničná právnická osoba so sídlom mimo územia členského štátu, ktorej právna forma je obdobná právnej forme obchodnej spoločnosti,

zahraničným konečným materským subjektom zahraničný subjekt, ktorý zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku zahraničnej skupiny,

zahraničnou skupinou najväčšia skupina subjektov, bez ohľadu na ich sídlo, ktorá je súčasťou konsolidovanej účtovnej závierky zahraničného konečného materského subjektu,

zahraničným samostatným subjektom zahraničný subjekt, ktorý nie je súčasťou žiadnej skupiny,

organizačnou zložkou zahraničného subjektu účtovná jednotka, ktorá je organizačnou zložkou podniku zahraničného subjektu a je zapísaná v obchodnom registri,

konsolidovanou účtovnou závierkou zahraničného konečného materského subjektu účtovná závierka zahraničnej skupiny zostavená zahraničným konečným materským subjektom, v ktorej sú aktíva, záväzky, vlastné imanie, výnosy a náklady vykázané tak, ako keby zodpovedali jednému ekonomickému celku,

konsolidovanými výnosmi zahraničného konečného materského subjektu konsolidované výnosy vykázané v jeho konsolidovanej účtovnej závierke zostavenej v súlade s právnymi predpismi štátu, v ktorom bol zahraničný konečný materský subjekt založený,

výnosmi zahraničného samostatného subjektu výnosy vykázané v jeho účtovnej závierke zostavenej v súlade s právnymi predpismi štátu, v ktorom bol zahraničný samostatný subjekt založený.

Správu s informáciami o dani z príjmov je povinná vyhotoviť:

konečná materská účtovná jednotka, ak v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach jej konsolidované výnosy^28f) vykázané v jej konsolidovanej účtovnej závierke zostavenej podľa osobitných predpisov^22a) presiahli sumu 750 000 000 eur,

samostatná účtovná jednotka, ak v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach jej

výnosy vykázané v jej individuálnej účtovnej závierke zostavenej podľa osobitných predpisov^22a) presiahli sumu 750 000 000 eur alebo

čistý obrat vykázaný v jej individuálnej účtovnej závierke, ak nezostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov^22a), presiahol sumu 750 000 000 eur.

Konečná materská účtovná jednotka a samostatná účtovná jednotka, ktorým vznikla povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1, sú povinné túto správu vyhotoviť za druhé účtovné obdobie z dvoch účtovných období uvedených v odseku 1.

Povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 zaniká, ak v každom z dvoch účtovných období bezprostredne nasledujúcich po účtovnom období, za ktoré vznikla povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1, konsolidované výnosy konečnej materskej účtovnej jednotky a výnosy podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu alebo čistý obrat podľa odseku 1 písm. b) druhého bodu samostatnej účtovnej jednotky nepresiahnu sumu 750 000 000 eur.

Na konečnú materskú účtovnú jednotku a samostatnú účtovnú jednotku sa povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 nevzťahuje, ak

sú tieto účtovné jednotky vrátane ich prepojených účtovných jednotiek a organizačných zložiek, ktoré sú umiestnené mimo územia Slovenskej republiky, rezidentmi na daňové účely len v Slovenskej republike alebo

zverejňujú výročnú správu v súlade s osobitným predpisom,^28g) ktorá zahŕňa informácie o všetkých ich činnostiach alebo všetkých činnostiach všetkých prepojených účtovných jednotiek, ktoré sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky konečnej materskej účtovnej jednotky.

Konečná materská účtovná jednotka a samostatná účtovná jednotka, ktoré majú povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1, sú povinné ju uložiť do registra v súlade s § 23a ods. 11 a do zbierky listín obchodného registra.

Náležitosti správy s informáciami o dani z príjmov, ich usporiadanie a označovanie ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Ak veľká dcérska účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, má zahraničný konečný materský subjekt, ktorého konsolidované výnosy vykázané v jeho konsolidovanej účtovnej závierke presiahli v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach sumu 750 000 000 eur alebo ekvivalent tejto sumy v mene štátu, ktorý nie je členským štátom, po prepočte referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným k 21. decembru 2021 a zaokrúhlení na najbližšiu tisícku meny (ďalej len „ekvivalentná suma“), je povinná uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu vyhotovenú za druhé účtovné obdobie z uvedených dvoch účtovných období do registra v súlade s § 23a ods. 11 a do zbierky listín obchodného registra.

Povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa zahraničného konečného materského subjektu podľa odseku 1 zaniká, ak v každom z dvoch účtovných období bezprostredne nasledujúcich po účtovnom období, za ktoré vznikla povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1, konsolidované výnosy zahraničného konečného materského subjektu nepresiahnu sumu 750 000 000 eur alebo ekvivalentnú sumu.

Ak veľká dcérska účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, má povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 a nemá k dispozícii správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu, požiada svoj zahraničný konečný materský subjekt, aby jej poskytol všetky informácie potrebné na to, aby mohla splniť povinnosť podľa odseku 1. Ak veľká dcérska účtovná jednotka uvedená v odseku 1 nezíska od svojho zahraničného konečného materského subjektu všetky požadované informácie na uloženie tejto správy, vyhotoví a uloží v súlade s odsekom 1 správu s informáciami o dani z príjmov, v ktorej uvedie všetky informácie, ktoré má k dispozícii a súčasne vyhlási, že jej zahraničný konečný materský subjekt neposkytol potrebné informácie.

Povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na obchodnú spoločnosť, ktorá je mikro dcérskou účtovnou jednotkou alebo malou dcérskou účtovnou jednotkou, ak táto účtovná jednotka vykonáva svoju činnosť len za účelom vyhýbania sa tejto povinnosti.

Organizačná zložka zahraničného subjektu je povinná uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu do registra v súlade s § 23a ods. 11 a do zbierky listín obchodného registra, ak v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach jej čistý obrat presiahne sumu 10 000 000 eur a sú splnené tieto podmienky:

zahraničný subjekt, ktorý zriadil organizačnú zložku zahraničného subjektu, je

prepojeným zahraničným subjektom a konsolidované výnosy vykázané v konsolidovanej účtovnej závierke jeho zahraničného konečného materského subjektu presiahli v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach sumu 750 000 000 eur alebo ekvivalentnú sumu, alebo

zahraničným samostatným subjektom, ktorého výnosy vykázané v jeho účtovnej závierke v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach presiahli sumu 750 000 000 eur alebo ekvivalentnú sumu a

zahraničný konečný materský subjekt uvedený v písmene a) prvom bode nemá

veľkú dcérsku účtovnú jednotku uvedenú v § 21b ods. 1 a

dcérsky subjekt, ktorým je dcérska právnická osoba so sídlom v členskom štáte okrem Slovenskej republiky a s právnou formou obdobnou právnej forme obchodnej spoločnosti spĺňajúca veľkostné podmienky pre stredne veľký podnik alebo veľký podnik podľa právne záväzného aktu Európskej únie.

Povinnosť organizačnej zložky zahraničného subjektu uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 zaniká, ak v každom z dvoch účtovných období bezprostredne nasledujúcich po účtovnom období, za ktoré jej vznikla povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1,

čistý obrat organizačnej zložky zahraničného subjektu nepresiahne sumu 10 000 000 eur alebo

konsolidované výnosy zahraničného konečného materského subjektu alebo výnosy zahraničného samostatného subjektu podľa odseku 1 písm. a) nepresiahnu sumu 750 000 000 eur alebo ekvivalentnú sumu.

Ak organizačná zložka zahraničného subjektu uvedená v odseku 1 nemá k dispozícii správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu, požiada svoj zahraničný konečný materský subjekt alebo zahraničný samostatný subjekt, aby jej poskytol všetky informácie potrebné na to, aby mohla splniť povinnosť podľa odseku 1. Ak organizačná zložka zahraničného subjektu uvedená v odseku 1 nezíska od svojho zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu všetky požadované informácie na uloženie tejto správy, vyhotoví a uloží v súlade s odsekom 1 správu s informáciami o dani z príjmov, v ktorej uvedie všetky informácie, ktoré má k dispozícii a súčasne vyhlási, že jej zahraničný konečný materský subjekt alebo zahraničný samostatný subjekt neposkytol potrebné informácie.

Povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na organizačnú zložku zahraničného subjektu, ktorej čistý obrat nepresahuje v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach sumu 10 000 000 eur, ak táto účtovná jednotka vykonáva svoju činnosť len za účelom vyhýbania sa tejto povinnosti.

Na veľkú dcérsku účtovnú jednotku uvedenú v § 21b sa povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu nevzťahuje, ak táto správa je bezplatne prístupná verejnosti v elektronickom formáte, ktorý je strojovo čitateľný, na webovom sídle jej zahraničného konečného materského subjektu aspoň v jednom úradnom jazyku Európskej únie v lehote najneskôr do 12 mesiacov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré je táto správa vyhotovená a je splnená jedna z týchto podmienok:

táto správa je vyhotovená a uložená v súlade s týmto zákonom a uvádza sa v nej obchodné meno a sídlo jednej veľkej dcérskej účtovnej jednotky, ktorá splnila povinnosť uložiť túto správu, ktorá jej vznikla podľa § 21b alebo

táto správa je vyhotovená a zverejnená v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie a uvádza sa v nej obchodné meno a sídlo jedného dcérskeho subjektu, ktorý túto správu zverejnil.

Na organizačnú zložku zahraničného subjektu uvedenú v § 21c sa povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu nevzťahuje, ak táto správa je bezplatne prístupná verejnosti v elektronickom formáte, ktorý je strojovo čitateľný, na webovom sídle jej zahraničného konečného materského subjektu alebo jej zahraničného samostatného subjektu aspoň v jednom úradnom jazyku Európskej únie v lehote najneskôr do 12 mesiacov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré je táto správa vyhotovená a je splnená jedna z týchto podmienok:

táto správa je vyhotovená a uložená v súlade s týmto zákonom a uvádza sa v nej označenie a adresa umiestnenia jednej organizačnej zložky zahraničného subjektu, ktorá splnila povinnosť uložiť túto správu, ktorá jej vznikla podľa § 21c alebo

táto správa je vyhotovená a zverejnená v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie a uvádza sa v nej označenie a adresa miesta činnosti jednej organizačnej zložky podniku zahraničného subjektu, ktorá túto správu zverejnila, pričom táto organizačná zložka sa nachádza na území členského štátu okrem Slovenskej republiky a jej zriaďovateľ spĺňa podmienky uvedené v § 21c ods. 1.

Povinnosť účtovnej jednotky uložiť správu s informáciami o dani z príjmov do zbierky listín obchodného registra podľa § 21a ods. 5, § 21b ods. 1 alebo § 21c ods. 1 sa považuje za splnenú uložením tejto správy v registri podľa § 23a ods. 11.

Správa s informáciami o dani z príjmov sa zverejňuje uložením do registra. Správa s informáciami o dani z príjmov sa ukladá do registra podľa § 23 až 23c.

Účtovná jednotka, ktorá má povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa § 21a, § 21b alebo § 21c, súčasne zverejní túto správu aj na svojom webovom sídle v tom istom elektronickom formáte, rozsahu, jazyku a v tej istej lehote ako bola uložená do registra podľa § 23a ods. 11. Takýmto spôsobom musí byť správa s informáciami o dani z príjmov zverejnená minimálne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré bola správa s informáciami o dani z príjmov vyhotovená.

Na účtovnú jednotku uvedenú v § 21a až 21c, ktorá má povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov, sa povinnosť zverejniť túto správu podľa odseku 2 nevzťahuje, ak na svojom webovom sídle zverejní odkaz na webové sídlo registra, v ktorom je správa s informáciami o dani z príjmov uložená a bezplatne prístupná verejnosti a poukáže na to, že bola od povinnosti zverejnenia podľa odseku 2 oslobodená. Odkaz a informácia podľa prvej vety musia byť týmto spôsobom zverejnené minimálne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré bola správa s informáciami o dani z príjmov vyhotovená.

Na účely uloženia a zverejnenia správy s informáciami o dani z príjmov účtovnou jednotkou uvedenou v § 21b alebo § 21c je táto účtovná jednotka zodpovedná za zabezpečenie súladu tejto správy s týmto zákonom podľa jej najlepších vedomostí a schopností.

Konsolidovanou účtovnou závierkou sa rozumie účtovná závierka, ktorá poskytuje informácie o konsolidovanom celku podľa § 6 ods. 4. Konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje podľa metód a zásad ustanovených osobitnými predpismi.^22a)

Konsolidovanú účtovnú závierku zostavuje materská účtovná jednotka. Materská účtovná jednotka, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovuje konsolidovanú výročnú správu. Ak tak ustanovuje tento zákon, súčasťou konsolidovanej výročnej správy je aj konsolidovaná správa o platbe podľa odsekov 19 a 20 a konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa § 20g. Konsolidovaná účtovná závierka a konsolidovaná výročná správa musia byť overené audítorom a postup podľa § 20 ods. 3 sa na audítora vzťahuje primerane.

Materskou účtovnou jednotkou sa na účely tohto zákona rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy a má rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou, pričom materská účtovná jednotka má rozhodujúci vplyv, ak

má väčšinu hlasovacích práv v účtovnej jednotke alebo

má právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky a súčasne je jej spoločníkom alebo jej akcionárom, alebo

má právo vykonávať rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorej je spoločníkom alebo akcionárom na základe dohody uzavretej s touto účtovnou jednotkou alebo na základe spoločenskej zmluvy alebo stanov tejto účtovnej jednotky, ak to umožňuje právo štátu, ktorým sa riadi táto účtovná jednotka, alebo

je spoločníkom alebo akcionárom účtovnej jednotky a väčšina členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky vykonávajúcich svoju funkciu v priebehu účtovného obdobia a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období a až do zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky bola vymenovaná výlučne prostredníctvom výkonu hlasovacích práv spoločníka alebo akcionára, ktorý je materskou účtovnou jednotkou; toto sa neuplatňuje, ak existuje iná, tretia strana disponujúca právami podľa písmen a) až c), alebo

je spoločníkom alebo akcionárom a na základe dohody s inými jej spoločníkmi alebo akcionármi má väčšinu hlasovacích práv.

Dcérska účtovná jednotka je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv, a to priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych účtovných jednotiek.

Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) sa k hlasovacím právam a právam na vymenovanie alebo odvolanie členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu pripočítajú

práva inej jej dcérskej účtovnej jednotky,

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet materskej účtovnej jednotky alebo inej jej dcérskej účtovnej jednotky.

Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) sa od hlasovacích práv odpočítajú tie hlasovacie práva, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré

sú držané na účet inej účtovnej jednotky ako je materská účtovná jednotka alebo dcérska účtovná jednotka alebo

sú držané ako zábezpeka, ak sa tieto hlasovacie práva vykonávajú podľa pokynov účtovnej jednotky, ktorá zábezpeku poskytla alebo ktoré sú držané v súvislosti s poskytovaním pôžičiek v rámci podnikateľskej činnosti, a to za predpokladu, že hlasovacie práva sa uplatňujú v záujme osoby, ktorá poskytla zábezpeku.

Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), d) a e) sa od celkového počtu hlasovacích práv spoločníkov alebo akcionárov dcérskej účtovnej jednotky odpočítajú tie, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré sú držané touto dcérskou účtovnou jednotkou, niektorou z jej dcérskych účtovných jednotiek alebo osobou konajúcou vo vlastnom mene, ale na účet týchto účtovných jednotiek.

Na materskú účtovnú jednotku, ktorá je zároveň dcérskou účtovnou jednotkou a jej materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu, sa nevzťahuje povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu (ďalej len „oslobodenie"), ak jej materská účtovná jednotka má

všetky akcie alebo podiely dcérskej účtovnej jednotky alebo

najmenej 90 % akcií alebo podielov dcérskej účtovnej jednotky a ostatní akcionári alebo spoločníci tejto účtovnej jednotky súhlasili s oslobodením.

Oslobodenie podľa odseku 8 možno uplatniť, len ak

dcérska účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky sú zahrnované do konsolidovanej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky zostavenej podľa právne záväzných aktov Európskej únie,

konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a) a súlad konsolidovanej výročnej správy materskej účtovnej jednotky vyhotovenej podľa právne záväzných aktov Európskej únie s účtovnou závierkou sa overuje audítorom podľa právne záväzných aktov Európskej únie,

konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a), konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky a správa audítora sa zverejňujú podľa právne záväzných aktov Európskej únie,

dcérska účtovná jednotka uvádza v poznámkach k individuálnej účtovnej závierke názov a sídlo materskej účtovnej jednotky zostavujúcej konsolidovanú účtovnú závierku uvedenú v písmene a) a poukáže na to, že bola od povinnosti oslobodená.

Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka

na základe individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky a individuálnych účtovných závierok všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek, nie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 30 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 60 000 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov, alebo

za konsolidovaný celok nie sú po konsolidácii kapitálu, konsolidácii vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami, konsolidácii výsledku hospodárenia a konsolidácii nákladov a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok:

celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 25 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 50 000 000 eur,

priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov.

Oslobodenie podľa odseku 8 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ktorá emitovala cenné papiere a tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu a oslobodenie podľa odseku 10 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka je subjektom verejného záujmu. Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného obdobia, ak splní podmienky podľa odseku 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia. Pri posudzovaní podmienok oslobodenia od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa odseku 10 materská účtovná jednotka postupuje takto:

pri posúdení podmienok zahŕňa len tie dcérske účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky podľa odseku 13,

môže sa rozhodnúť, či bude posudzovať podmienky podľa odseku 10 písm. a) alebo odseku 10 písm. b).

Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu nemá materská účtovná jednotka, ak zostavením len individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky sa významne neovplyvní úsudok o finančnej situácii, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia za konsolidovaný celok; ustanovenia odsekov 10 a 11 sa v takomto prípade nepoužijú.

Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému by sa zostavovala konsolidovaná účtovná závierka, má len dcérske účtovné jednotky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

existujú dlhodobé prekážky, ktoré závažným spôsobom bránia materskej účtovnej jednotke vo výkone jej práv vo vzťahu k majetku dcérskej účtovnej jednotky alebo práv v riadení dcérskej účtovnej jednotky,

údaje nevyhnutné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky možno získať len za cenu neprimerane vysokých nákladov alebo s nadmerným omeškaním, alebo

podiel v dcérskej účtovnej jednotke drží materská účtovná jednotka len na účel jeho predaja.

Materská účtovná jednotka je povinná včas oznámiť dcérskym účtovným jednotkám a ostatným účtovným jednotkám zahrnovaným do konsolidovanej účtovnej závierky informáciu, že má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku.

Dcérske účtovné jednotky a ostatné účtovné jednotky zahrnované do konsolidovanej účtovnej závierky sú povinné včas poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a požadované informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotke.

Na konsolidovanú výročnú správu sa § 20 vzťahuje primerane. Ak má účtovná jednotka povinnosť zostaviť individuálnu výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu, možno údaje z individuálnej výročnej správy a údaje z konsolidovanej výročnej správy spojiť do jednej konsolidovanej výročnej správy.

Na zostavenie mimoriadnej konsolidovanej účtovnej závierky a priebežnej konsolidovanej účtovnej závierky sa odseky 1 až 16 vzťahujú rovnako.

Účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku podľa odsekov 1 až 17 je povinná zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Účtovná jednotka podľa odseku 20, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, zostavuje konsolidovanú správu o platbách, do ktorej sa zahrnú len platby za činnosti podľa § 20a ods. 1. Na konsolidovanú správu o platbách sa § 20a a 20b vzťahujú primerane.

Materská účtovná jednotka sa považuje za účtovnú jednotku pôsobiacu v ťažobnom priemysle alebo za účtovnú jednotku pôsobiacu v klčovaní prirodzených lesov, ak materská účtovná jednotka alebo jej dcérska účtovná jednotka pôsobí v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov.

Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy zostavuje správca kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), obec alebo vyšší územný celok na základe individuálnych účtovných závierok

zriadených rozpočtových organizácií,

zriadených príspevkových organizácií,

dcérskych účtovných jednotiek podľa § 22 ods. 4,

právnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov,^29b) alebo

štátnych fondov,^29ba)

verejných výskumných inštitúcií.^29bb)

Konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy zostavuje ministerstvo za všetky kapitoly na základe konsolidovaných účtovných závierok podľa odseku 1 zostavených správcami kapitol. Ak správca kapitoly nie je povinný zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1, použije sa ako základ na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy individuálna účtovná závierka správcu kapitoly.

Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy podľa odseku 2, konsolidovaných účtovných závierok účtovných jednotiek verejnej správy podľa odseku 1 a účtovných závierok subjektov verejnej správy,⁵) ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1. Ministerstvo je povinné zostaviť súhrnnú účtovnú závierku najneskôr do deviatich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa súhrnná účtovná závierka zostavuje. Ministerstvo ukladá súhrnnú účtovnú závierku v registri do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa súhrnná účtovná závierka zostavuje.

Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy a konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy overuje audítor.

Účtovné jednotky zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky podľa odsekov 1 a 2 a účtovné jednotky zahrnuté do súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy podľa odseku 3 sú povinné poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a ostatné informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy a súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy v termíne a v štruktúre určenej účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy, okrem informácií a individuálnej účtovnej závierky, ktorých obsahom sú utajované skutočnosti podľa osobitného predpisu.^29c)

Účtovné jednotky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sú povinné umožniť na základe odôvodnenej žiadosti v písomnej forme prístup do softvéru na vedenie účtovníctva

správcovi kapitoly, obci alebo vyššiemu územnému celku pre účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa odseku 1,

ministerstvu pre účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy podľa odseku 2,

audítorovi pre účely overenia konsolidovanej účtovnej závierky účtovnej jednotky verejnej správy alebo konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy podľa odseku 4.

Povinnosť podľa odseku 6 sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu, Národný bezpečnostný úrad a Vojenské spravodajstvo,^29ca) o ktorom sa účtuje v účtovnej jednotke, ktorou je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Účtovná jednotka, ktorou je obec alebo vyšší územný celok, je povinná umožniť audítorovi na základe odôvodnenej žiadosti v písomnej forme prístup do softvéru na vedenie účtovníctva pre účely overenia konsolidovanej účtovnej závierky účtovnej jednotky verejnej správy podľa odseku 4.

Žiadosť podľa odsekov 6 a 8 obsahuje

identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby a identifikačné číslo osoby,

účel, na ktorý žiadateľ požaduje umožniť prístup do softvéru na vedenie účtovníctva,

rozsah prístupu do softvéru na vedenie účtovníctva a

dobu trvania prístupu do softvéru na vedenie účtovníctva.

Ak žiadosť podľa odsekov 6 a 8 neobsahuje náležitosti uvedené v odseku 9, účtovná jednotka bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom²⁹ⁿ) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,^29na) inak ju možno zamietnuť. Na konanie podľa odsekov 6 a 8 sa nevzťahuje správny poriadok.

Žiadosť podľa odsekov 6 a 8 možno zamietnuť, ak neobsahuje náležitosti uvedené v odseku 9 alebo umožnenie prístupu do softvéru na vedenie účtovníctva by bolo v rozpore s osobitnými predpismi^29cb) alebo by umožnilo prístup k informácii týkajúcej sa obrany alebo bezpečnosti Slovenskej republiky, ktorá je spôsobilá jednotlivo alebo v spojení s inou informáciou ohroziť, obmedziť alebo znemožniť obranyschopnosť Slovenskej republiky.

Účtovná jednotka, ktorou je správca kapitoly, obec alebo vyšší územný celok, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19 alebo § 22a, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom.

Ak má účtovná jednotka zostavujúca konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22a ods. 1 povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu, môže údaje z individuálnej výročnej správy uviesť v konsolidovanej výročnej správe a individuálnu výročnú správu nemusí zostaviť ako samostatný dokument.

Výročná správa a konsolidovaná výročná správa za účtovné obdobie obsahujú účtovnú závierku k poslednému dňu účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke a informácie najmä o

kapitole štátneho rozpočtu, obci, vyššom územnom celku alebo o organizáciách konsolidovaného celku,

geografických údajoch, demografických údajoch, histórii, pamiatkach a symboloch obce alebo o symboloch vyššieho územného celku,

plnení úloh obce alebo vyššieho územného celku v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, kultúry, dopravy, územného plánovania a hospodárstva,

plnení úloh ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

ostatných významných skutočnostiach, ktoré mali vplyv na hospodárenie a činnosť obce, vyššieho územného celku alebo kapitoly štátneho rozpočtu.

Register je informačným systémom verejnej správy,^29d) správcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum (ďalej len "prevádzkovateľ registra"). Správca registra a prevádzkovateľ registra sa považujú za spoločných prevádzkovateľov podľa osobitného predpisu.^29daa)

Do registra sa ukladajú

riadne individuálne účtovné závierky,

mimoriadne individuálne účtovné závierky,

riadne konsolidované účtovné závierky,

mimoriadne konsolidované účtovné závierky,

súhrnné účtovné závierky verejnej správy,

výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22,

správy audítorov,

individuálne výročné správy,

konsolidované výročné správy,

ročné finančné správy podľa osobitného predpisu,^29da)

oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky,

správy s informáciami o dani z príjmov,

konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky so sídlom mimo územia členského štátu a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti uvedené v § 20c ods. 17 písm. b) a § 20g ods. 10 písm. b),

správy o udržateľnosti a dokumenty s názorom týkajúcim sa uistenia uvedené v § 20d ods. 6,

správy o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

Do registra môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku podľa odseku 2, ktorú zostavila z vlastného podnetu. Účtovné jednotky, ktoré zostavujú ročnú finančnú správu podľa osobitného predpisu,^29da) ukladajú účtovnú závierku a výročnú správu ako súčasť ročnej finančnej správy v lehote ustanovenej osobitným predpisom.^29da)

Prevádzkovateľ registra

vytvára, udržiava a prevádzkuje register,

zhromažďuje a spracováva údaje z účtovných závierok,

zhromažďuje a spracováva údaje z výročných správ,

poskytuje a sprístupňuje dokumenty podľa odseku 2 a identifikačné údaje podľa odseku 7 v súlade s týmto zákonom orgánom verejnej správy a iným osobám.

Dokumenty podľa odseku 2 sa uchovávajú v súlade s § 35. Dokumenty podľa odseku 2, ktoré vyhotovuje účtovná jednotka, musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Dokumenty podľa odseku 2 musia byť uložené v štátnom jazyku a na základe rozhodnutia účtovnej jednotky môžu byť uložené aj v cudzom jazyku. Dokumenty podľa odseku 2 písm. m), ktorých preklad do štátneho jazyka nie je úradne overený, obsahujú vyhlásenie o tejto skutočnosti.

Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Verejnú časť registra tvoria dokumenty podľa odseku 2 a voľne dostupný zoznam identifikačných údajov podľa odseku 7. Neverejnú časť registra tvoria dokumenty podľa odseku 2

účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) a pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie,^29db)

fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou.

Prevádzkovateľ registra vedie, aktualizuje a zverejňuje zoznam právnických osôb, zahraničných fyzických osôb a slovenských fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, prostredníctvom webového sídla v elektronickej podobe. Do registra sa zapisujú o nich najmä tieto identifikačné údaje:

obchodné meno alebo názov alebo meno a priezvisko,

identifikačné číslo organizácie,

daňové identifikačné číslo,

štatistický kód hlavnej ekonomickej činnosti pridelený podľa spoločnej štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskej únii,^29dc)

adresa sídla alebo miesta podnikania,

právna forma,

počet zamestnancov,

druh vlastníctva,

dátum vzniku, ktorým je dátum vzniku právnickej osoby, dátum vzniku oprávnenia na podnikanie alebo dátum vzniku oprávnenia na výkon činnosti fyzickej osoby,

dátum zániku, ktorým je dátum zániku právnickej osoby, dátum zániku oprávnenia na podnikanie alebo dátum zániku oprávnenia na výkon činnosti fyzickej osoby.

Identifikačné údaje zahraničnej fyzickej osoby a slovenskej fyzickej osoby, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, pričom neuložila žiadne dokumenty podľa odseku 2 a zanikla, sú prístupné v neverejnej časti registra. Identifikačné údaje zahraničnej fyzickej osoby a slovenskej fyzickej osoby, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, pričom uložila dokumenty podľa odseku 2 a zanikla, sú po desiatich rokoch od dátumu jej zániku prístupné v neverejnej časti registra. Identifikačné údaje zahraničnej fyzickej osoby a slovenskej fyzickej osoby, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť a uložila dokumenty podľa odseku 2 po dátume zániku, a to za účtovné obdobie, ktoré začalo po dátume zániku uvedenom v registri, sú prístupné vo verejnej časti registra po dobu desiatich rokov od konca účtovného obdobia, za ktoré uložila dokumenty podľa odseku 2. Prevádzkovateľ registra uskutoční presun identifikačných údajov do neverejnej časti registra do 12 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o dátume zániku fyzickej osoby, okrem zverejnenia identifikačných údajov podľa tretej vety.

Prevádzkovateľ registra je oprávnený poskytovať údaje z neverejnej časti registra na analytické účely a na štatistické účely analytickým útvarom orgánov verejnej správy.

Účtovná jednotka je povinná ukladať dokumenty podľa § 23 ods. 2 v elektronickej podobe.

Povinnosť uložiť dokumenty podľa § 23 ods. 2 sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu a na účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektu verejnej správy, ak nemá povinnosť predkladať daňové priznanie podľa osobitných predpisov^29g) alebo ak nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa osobitných predpisov,^29h) alebo ak jej povinnosť uloženia dokumentov podľa § 23 ods. 2 neustanovujú osobitné predpisy.^29ha)

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku, mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky podľa § 17a ods. 7 v registri najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 3 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.²⁹ⁱ) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zostavovať riadnu konsolidovanú účtovnú závierku alebo mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 alebo § 22a, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú účtovnú závierku, mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku a výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky podľa § 22 ods. 18 spolu so správou audítora v registri do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje riadna konsolidovaná účtovná závierka alebo mimoriadna konsolidovaná účtovná závierka. Dokumenty podľa § 23 ods. 2 ukladá do registra za zanikajúcu účtovnú jednotku nástupnícka účtovná jednotka; do dňa účinkov premeny alebo účinkov cezhraničnej premeny ich môže uložiť zanikajúca účtovná jednotka.

Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku v lehote podľa odseku 3, ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia. Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, ukladá v registri aj správu audítora. Ak účtovná jednotka nemá účtovnú závierku overenú v lehote podľa odseku 3, ukladá neoverenú účtovnú závierku a správu audítora uloží v registri dodatočne, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

Ak po uložení účtovnej závierky v registri účtovná jednotka otvorí účtovné knihy v súlade s § 16 ods. 10, uloží do registra novú schválenú účtovnú závierku bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia. Ak po uložení výročnej správy v registri účtovná jednotka mení obsah výročnej správy, uloží do registra novú výročnú správu bez zbytočného odkladu.

Schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia individuálnej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu individuálnu výročnú správu a mimoriadnu individuálnu výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto individuálna výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^29ha) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia konsolidovanej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú výročnú správu a mimoriadnu konsolidovanú výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa tieto konsolidované výročné správy vyhotovujú. Ukladané výročné správy nemusia obsahovať účtovnú závierku, správu audítora a ak sa vyhotovuje, ani správu o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, ak tieto dokumenty sú už osobitne uložené v registri.

Účtovná jednotka je zodpovedná za správnosť uložených dokumentov podľa § 23 ods. 2, ak § 20f alebo § 21f neustanovuje inak. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania podľa § 19 alebo § 22, nesmie zverejniť informácie, ktoré predtým neboli overené audítorom, spôsobom, ktorý by mohol používateľa uviesť do omylu, že audítorom overené boli.

Ak § 23a ods. 3 neustanovuje inak, dokumenty podľa § 23 ods. 2 po výmaze obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra je povinný uložiť posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra, ktorý bol oprávnený konať za obchodnú spoločnosť alebo družstvo v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uloženia správy s informáciami o dani z príjmov podľa § 21a ods. 5, je povinná ju uložiť v registri podľa vzoru a v elektronickom formáte ustanovenými osobitným predpisom^29iaa) najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto správa s informáciami o dani z príjmov vyhotovuje. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uloženia správy s informáciami o dani z príjmov podľa § 21b alebo § 21c do registra, je povinná ju uložiť v registri v elektronickom formáte, ktorý ustanoví ministerstvo opatrením, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto správa s informáciami o dani z príjmov vyhotovuje. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť, aby jej vykazovanie informácií o udržateľnosti vo výročnej správe podliehalo uisteniu v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti audítorom podľa § 20h, ukladá v registri aj správu o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa vyhotovuje.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uloženia správy o udržateľnosti podľa § 20d do registra, je povinná uložiť túto správu spolu s názorom týkajúcim sa uistenia uvedeným v § 20d ods. 6 v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto správa o udržateľnosti vyhotovuje.

Účtovná jednotka, ktorá postupuje podľa § 20c ods. 16 alebo § 20g ods. 9, ukladá dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. m) v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré uplatňuje oslobodenie od individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti alebo konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti.

V prípade, ak dokument doručený účtovnou jednotkou obsahuje osobné údaje, prevádzkovateľ registra je oprávnený ich spracúvať v súlade s § 23b ods. 3. Ak dokument doručený účtovnou jednotkou obsahuje osobné údaje, správca registra je oprávnený ich spracúvať v súlade s § 23b ods. 5.

Ak odsek 2 neustanovuje inak, dokumenty podľa § 23 ods. 2 vyhotovené v elektronickej podobe sa doručujú prostredníctvom špecializovaného portálu^29k) prevádzkovaného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“). Ak majú dokumenty podľa § 23 ods. 2 predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona, povinnosť uloženia do registra sa považuje za splnenú iba vtedy, ak sú doručené spôsobom podľa osobitného predpisu.^29ia) Finančné riaditeľstvo overí, či doručená účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4 a overí, či dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. f) až j) obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) a postúpi ich bez zbytočného odkladu prevádzkovateľovi registra. Ak účtovná jednotka neuložila dokumenty podľa § 23 ods. 2, neuložila ich v správnej podobe podľa § 23a ods. 1 alebo formáte podľa § 23a ods. 11 alebo osobitného predpisu,^29ib) doručené podanie bolo podané na nesprávnom vzore, neobsahuje náležitosti alebo súčasti podľa tretej vety, uložila dokumenty len s vyplnenými všeobecnými náležitosťami bez vyplnenia obsahu dokumentu a účtovná jednotka chyby neodstránila v lehotách podľa § 23a ods. 3 až 8, 11 a 14, daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote^29ic) a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.

Dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek verejnej správy sa doručujú prevádzkovateľovi registra prostredníctvom systému štátnej pokladnice.^29j)

Prevádzkovateľ registra zaradí, zverejní a sprístupní každý doručený dokument podľa § 23 ods. 2, tak ako ho účtovná jednotka uložila, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa doručenia do registra, vo verejnej časti alebo neverejnej časti registra. Zverejnené dokumenty podľa § 23 ods. 2, ktoré sa ukladajú a sú obsahom zbierky listín obchodného registra,^29ka) zasiela prevádzkovateľ registra priebežne v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa zverejnenia prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky do zbierky listín obchodného registra. Tieto dokumenty sa spolu s údajom o dátume ich uloženia zasielajú v elektronickej podobe. Ročnú finančnú správu uloženú podľa § 23 ods. 2 písm. j) súčasne zasiela prevádzkovateľ registra spolu s údajom o dátume jej uloženia prevádzkovateľovi centrálnej evidencie regulovaných informácií.^29kb) Rovnako postupuje prevádzkovateľ registra pri dodatočnom doručení oznámenia podľa § 23a ods. 4 a dodatočnom doručení správy audítora podľa § 23a ods. 5.

Doručením dokumentov podľa § 23 ods. 2 do špecializovaného portálu podľa odseku 1, alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov účtovnou jednotkou považuje za splnenú. Ak účtovná jednotka nedostatky podľa odseku 1 v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej daňovým úradom vo výzve na odstránenie nedostatkov, považuje sa takto doručené podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného doručenia podania. Ak účtovná jednotka nevyhovie výzve daňového úradu na odstránenie nedostatkov v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa podanie dokumentov podľa § 23 ods. 2 za nedoručené.

Správca registra môže

presunúť dokument podľa § 23 ods. 2 k tej účtovnej jednotke, ktorej sa týka, ak bol uložený k účtovnej jednotke, ktorej sa netýka,

vymazať dokument, ktorý nie je dokumentom podľa § 23 ods. 2.

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokumentov, po uložení dokumentov v registri, prevádzkovateľ registra oznámi pochybnosti daňovému úradu a ten účtovnú jednotku vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.

Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní prevádzkovateľ registra na svojom webovom sídle.

Prevádzkovateľ registra sprístupní dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek, ktoré sú podľa § 23 ods. 6 uložené vo verejnej časti registra všetkým osobám prostredníctvom webového sídla v elektronickej podobe, tak ako ich účtovná jednotka uložila, bez poplatku.

Dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek, ktoré sú podľa § 23 ods. 6 uložené v neverejnej časti registra, sa sprístupňujú Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy na účely súvisiace s ich činnosťou a účtovnej jednotke, ktorej sa dokumenty týkajú, pričom Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy sa sprístupňujú prostredníctvom registra a účtovnej jednotke, ktorej sa dokumenty týkajú, na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľovi registra. Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy môžu byť v odôvodnených prípadoch sprístupnené aj na základe písomnej žiadosti, a to ak technické podmienky bránia sprístupneniu prostredníctvom registra. Iným osobám tieto dokumenty sprístupní prevádzkovateľ registra, ak tak ustanovuje osobitný predpis.^29l) Poskytovanie informácií podľa osobitného predpisu^29m) sa nevzťahuje na skutočnosti nachádzajúce sa v dokumentoch podľa § 23 ods. 2 uložených v neverejnej časti registra.

Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje

identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú názov účtovnej jednotky, sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby a identifikačné číslo organizácie,

zoznam dokumentov alebo časti dokumentov, ktoré žiadateľ požaduje sprístupniť,

preukázanie oprávnenia na sprístupnenie požadovaných dokumentov alebo časti dokumentov.

Dokumenty podľa odseku 2 sa sprístupňujú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe, pričom v elektronickej podobe sa nespoplatňujú. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom²⁹ⁿ) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,^29na) inak ju možno zamietnuť. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahuje správny poriadok.

Na základe žiadosti vydá prevádzkovateľ registra žiadateľovi, po zaplatení správneho poplatku, kópiu uloženého dokumentu alebo časti dokumentu podľa § 23 ods. 2 alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu nie je v registri uložený. O vydanie kópie uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenia o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami. Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej podoby uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo elektronickej podoby potvrdenia, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá ich prevádzkovateľ registra elektronickými prostriedkami^29d) podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom²⁹ⁿ) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou.^29na) Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá prevádzkovateľ registra do piatich pracovných dní odo dňa zaplatenia správneho poplatku. Účtovná jednotka môže o kópiu dokumentu alebo časti dokumentu, ktoré sa jej týkajú alebo potvrdenie, že určitý dokument nie je v registri uložený, požiadať osobne aj na okresnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.^29o) Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu vydá účtovnej jednotke do uloženia dokumentu v registri daňový úrad.

Individuálna účtovná závierka sa zverejňuje uložením do registra. Konsolidovaná účtovná závierka, ktorej povinnosť zostavenia ustanovuje tento zákon, sa zverejňuje uložením do registra. Individuálna účtovná závierka a konsolidovaná účtovná závierka sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, zverejňuje správu audítora uložením do registra, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^29ha) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť, aby jej vykazovanie informácií o udržateľnosti podliehalo uisteniu v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti audítorom podľa § 20h, zverejňuje správu o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti uložením do registra. Správa audítora a správa o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c.

Individuálna výročná správa a konsolidovaná výročná správa sa zverejňujú uložením do registra. Individuálna výročná správa a konsolidovaná výročná správa sa ukladajú do registra spôsobom a v termínoch podľa § 23 až 23c.

Konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky so sídlom mimo územia členského štátu a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti uvedené v § 20c ods. 17 písm. b) a § 20g ods. 10 písm. b) sa zverejňujú uložením do registra. Dokumenty podľa prvej vety sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c.

Účtovná jednotka, ktorá postupuje podľa § 22 ods. 8, je povinná uložiť konsolidovanú účtovnú závierku, ktorá je zostavená podľa § 22 ods. 9 písm. a), spolu so správou audítora a konsolidovanou výročnou správou do zbierky listín obchodného registra do jedného roka od skončenia jej účtovného obdobia, pričom konsolidovaná účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť konsolidovanej výročnej správy.

Účtovná jednotka uvedená v § 17a, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b), zverejňuje najmenej na jeden rok na svojom webovom sídle informáciu o uložení individuálnej účtovnej závierky v registri; najmenej na jeden rok zverejní na svojom webovom sídle úplnú individuálnu účtovnú závierku v tom istom rozsahu a v tej istej lehote, ako sa ukladá v registri.

Ak účtovná jednotka má povinnosť podľa osobitných predpisov,^29p) aby prvky jej vykazovania informácií o udržateľnosti boli overené akreditovanou nezávislou treťou stranou,^29q) zverejní na svojom webovom sídle správu tejto akreditovanej nezávislej tretej strany.

Na účely sprístupnenia informácií na jednotnom európskom mieste prístupu vytvorenom a prevádzkovanom Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) podľa osobitného predpisu^29r) účtovná jednotka podľa § 20c ods. 1 a 2, § 20d ods. 1 a 2 a § 20g ods. 1 a 2 predkladá orgánu zberu údajov,^29s) ktorým je ministerstvo, prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom podľa § 23b ods. 1 alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice podľa § 23b ods. 2 dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. a) až d), g) až j), n) a o). Pri ukladaní dokumentov podľa prvej vety na účely ich sprístupnenia na jednotnom európskom mieste prístupu účtovná jednotka identifikuje túto povinnosť vyznačením v príslušnom informačnom systéme.

Národná banka Slovenska zabezpečuje pre orgán zberu údajov podľa odseku 1 plnenie úloh podľa osobitného predpisu.^29t)

Účtovné jednotky uvedené v odseku 1 sú povinné získať identifikátor právnickej osoby.^29u)

Dokumenty sprístupňované podľa odseku 1 musia spĺňať tieto požiadavky:

predkladajú sa vo formáte umožňujúcom extrahovanie údajov^29v) alebo v strojovo čitateľnom formáte,^29w)

pripojené sú k nim tieto metaúdaje:

obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky uvedenej v odseku 1, ktorá dokumenty ukladá a s ktorou informácie v dokumentoch súvisia a názov materskej účtovnej jednotky, ak účtovná jednotka je uvedená v jej konsolidovanom vykazovaní informácií o udržateľnosti podľa § 20g ods. 6,

identifikátor právnickej osoby, ktorá dokumenty ukladá, a ak účtovná jednotka je uvedená v konsolidovanom vykazovaní informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky podľa § 20g ods. 6 aj identifikátor právnickej osoby tejto materskej účtovnej jednotky, ak je pridelený,

veľkosť účtovnej jednotky uvedenej v odseku 1 podľa kategórie,^29x)

priemyselné odvetvie hospodárskych činností podľa osobitného predpisu^29y) účtovnej jednotky, s ktorou informácie v dokumentoch súvisia,

druh dokumentu podľa klasifikácie podľa osobitného predpisu,^29z)

poznámka o tom, či dokument obsahuje osobné údaje,

ďalšie údaje podľa osobitného predpisu.^29za)

Na predkladanie dokumentov obsahujúcich informácie dobrovoľne sprístupňované účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu^29zb) sa odseky 1, 3, 4 a 8 vzťahujú rovnako.

Doručením dokumentov podľa odseku 1, ktoré spĺňajú požiadavky podľa odseku 4 písm. a) a b), prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom podľa § 23b ods. 1 alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice podľa § 23b ods. 2, sa povinnosť predloženia dokumentov orgánu zberu údajov považuje za splnenú. Na predkladanie dokumentov podľa odseku 1 sa lehoty podľa § 23a vzťahujú rovnako.

Ak účtovná jednotka identifikovala svoju povinnosť podľa odseku 1, finančné riaditeľstvo overí, či doručený dokument podľa odseku 1 je uložený vo formáte podľa odseku 4 písm. a) a obsahuje metaúdaje podľa odseku 4 písm. b). Ak účtovná jednotka neidentifikovala svoju povinnosť podľa odseku 1, neuložila dokumenty podľa odseku 1, neuložila dokumenty podľa odseku 1 v správnom formáte podľa odseku 4 písm. a) alebo tieto dokumenty neobsahujú metaúdaje podľa odseku 4 písm. b) a účtovná jednotka chyby neodstránila v lehotách podľa § 23a ods. 3 až 8, 12 a 13, daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote^29ic) a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.

Dokumenty podľa odseku 1, ktoré sa sprístupňujú na jednotnom európskom mieste prístupu, zasiela orgán zberu údajov podľa odseku 1 priebežne Národnej banke Slovenska v súlade s odsekom 2, pričom dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. a) a b) sa zasielajú až po ich schválení príslušným orgánom.

Účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to

ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,

ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27,

k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu.³³)

Ak tento zákon neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^33a) (ďalej len „referenčný kurz“)

v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis,³⁴)

v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, okrem ocenenia podľa odseku 4, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. Na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu, okrem ocenenia podľa odseku 4, sa použije hodnota inej cudzej meny v eurách alebo sa na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

Na ocenenie cudzej meny obstarávanej v rámci menového derivátu sa ku dňu ocenenia použije kurz banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je zmluvnou stranou tohto menového derivátu, alebo ku dňu ocenenia sa použije referenčný kurz ku dňu ocenenia. Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnej banky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia.

Účtovná jednotka prepočíta ku dňu ocenenia (§ 24 ods. 1) referenčným kurzom

cenné papiere znejúce na cudziu menu,

nástroje peňažného trhu ocenené cudzou menou,¹¹)

finančné rozdielové zmluvy ocenené cudzou menou,¹¹)

podkladové nástroje derivátov ocenených cudzou menou okrem podkladových nástrojov menových derivátov,

pohľadávky a záväzky spojené s majetkom podľa písmen a) až d), ktoré sú ocenené rovnakou cudzou menou ako tento majetok.

Na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu sa môže použiť na prepočet cudzej meny na eurá cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak je tento úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa hodnota z prepočtu podľa prvej vety na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá. Na ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.

Účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa odsekov 1 až 6 a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke.

Ustanovenie tohto zákona o oceňovaní majetku a záväzkov sa použije primerane aj na oceňovanie iných aktív a iných pasív.

Odsek 2 sa nepoužije pri prijatých preddavkoch a pri poskytnutých preddavkoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Kryptoaktívum^34a) prepočítava účtovná jednotka na eurá ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 25 ods. 1 písm. h). Na kryptoaktívum sa § 4 ods. 7 vzťahuje primerane.

Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje

obstarávacou cenou

hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou,

podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa písmena e) tretieho bodu,

pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom³⁵) do základného imania,

nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

záväzky pri ich prevzatí,

vlastnými nákladmi

hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,

nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

príchovky a prírastky zvierat,

menovitou hodnotou

peňažné prostriedky, tokeny elektronických peňazí^35aaa) a ceniny,

pohľadávky pri ich vzniku,

záväzky pri ich vzniku,

reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2

majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, tokenov elektronických peňazí, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, tokenov elektronických peňazí, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,^35aa)

reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2

majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti,

majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté zámenou,

cenné papiere, deriváty a podiely na základnom imaní, a to

cenné papiere určené na obchodovanie,

cenné papiere v majetku fondu,^35a) ak osobitný predpis neustanovuje inak,^35ab)

cenné papiere určené na predaj u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii, v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie^29db) okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

deriváty v majetku fondu,^35a)

deriváty u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii a v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie^29db) okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú v majetku fondu,^35a)

komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu, ktoré účtovná jednotka sama nevyrobila a nadobudla ich na účel ich ďalšieho predaja na verejnom trhu (ďalej len „komodity"),

drahé kovy v majetku fondu,⁹)

reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 2 majetok a záväzky prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou od premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky,

reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 1 písm. j) nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce podľa osobitného predpisu;^35aa) takýto nehmotný majetok účtuje koncesionár, ak v prevažnej miere preberá riziko dopytu a verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo na začiatku realizácie diela alebo jeho uvedením do užívania,

reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13

kryptoaktívum, okrem tokenov elektronických peňazí, ktorým je

odplatne nadobudnuté kryptoaktívum,

kryptoaktívum nadobudnuté overovaním transakcií v sieti daného kryptoaktíva ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu,

kryptoaktívum nadobudnuté výmenou za iné kryptoaktívum,

bezodplatne nadobudnuté kryptoaktívum,

služba a majetok nadobudnuté výmenou za kryptoaktívum okrem peňažných prostriedkov, tokenov elektronických peňazí a cenín ocenených menovitými hodnotami.

Nástupnícka účtovná jednotka ocení reálnou hodnotou podľa tohto zákona preberaný majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak ho zanikajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo nemá takto ocenený.

Pohľadávky fondu^35a) obstarané ako investičné nástroje okrem vkladov v bankách a záväzky fondu^35a) obstarané na financovanie fondu sa oceňujú súčasnou hodnotou.

Súčasná hodnota budúcich peňažných príjmov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich peňažných príjmov a príslušných diskontných faktorov. Súčasná hodnota budúcich peňažných výdavkov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich peňažných výdavkov a príslušných diskontných faktorov.

Ak je to v súlade s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia podľa § 7 ods. 1, pri majetku, ktorým je kryptoaktívum, rovnaký druh zásob vedený na sklade a rovnaký druh cenných papierov vedený v portfóliu účtovnej jednotky, možno za spôsob ocenenia podľa odseku 1 považovať aj ocenenie úbytku cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku. Rovnaký druh cenného papiera možno uvedeným spôsobom oceniť len v prípade, ak sú od rovnakého emitenta a znejú na rovnakú menu.

Na účely tohto zákona sa rozumie

obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny,

vlastnými nákladmi

pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť,

pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť,

menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.

Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, neoceňuje majetok a záväzky podľa odseku 1 písm. e) tretieho bodu.

Účtovná jednotka ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) okrem cenných papierov uvedených v odseku 1 písm. e) treťom bode môže oceniť cenné papiere a podiely určené na predaj reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2.

Ocenenie majetku a záväzkov obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reálnou hodnotou európskou spoločnosťou, európskym družstvom a európskym zoskupením hospodárskych záujmov pred premiestnením sídla na územie Slovenskej republiky sa považuje za ocenenie obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reálnou hodnotou aj po premiestnení sídla na územie Slovenskej republiky.

Ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom.

Ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení a pri dlhodobých záväzkoch fondu^35a) sa prehodnotí diskontný faktor.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.

Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou.

Na účely tohto zákona sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko.

Odseky 1 až 4 nepoužije účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva s výnimkou odpisovania majetku a tvorby rezerv, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu.^35b) Ustanovenia odsekov 1 až 4 nie je povinná použiť účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem odpisovania majetku, pri ktorom môže použiť odpisovanie podľa osobitného predpisu.^35c)

Ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa jednotlivé zložky majetku alebo záväzkov alebo súbor rovnorodých zložiek majetku alebo súbor rovnorodých zložiek záväzkov oceňujú takto:

cenné papiere a podiely na základnom imaní reálnou hodnotou okrem cenných papierov držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť, okrem majetkovej účasti v realitnej spoločnosti podľa osobitného predpisu^37a) a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií podľa osobitného predpisu,^37b)

deriváty reálnou hodnotou,

v premenou zanikajúcej účtovnej jednotke alebo odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotke, ak nástupníckou účtovnou jednotkou sa stáva účtovná jednotka, reálnou hodnotou, pričom v odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotke sa reálnou hodnotou ocenia iba tie jednotlivé zložky majetku a záväzkov alebo súbor rovnorodých zložiek majetku a súbor rovnorodých zložiek záväzkov predstavujúce časť imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, ktoré preberá nástupnícka účtovná jednotka,

reálnou hodnotou, ak sú zabezpečené derivátmi na zabezpečenie ich reálnej hodnoty,

nehnuteľnosti v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv účtovných jednotiek, ktoré sú poisťovňami podľa osobitného predpisu,¹⁹) reálnou hodnotou,

komodity trhovou cenou,

drahé kovy v majetku fondu⁹) trhovou cenou,

podielový list v majetku fondu^35a) jeho podielom na hodnote čistého majetku v príslušnom fonde,

záväzky, ktoré sú súčasťou portfólia finančných nástrojov na obchodovanie reálnou hodnotou,

hodnotou zhotoveného diela koncesionárom pre verejného obstarávateľa, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g).

Na účely tohto zákona sa reálnou hodnotou jednotlivej zložky majetku alebo záväzkov alebo súboru rovnorodých zložiek majetku alebo súboru rovnorodých zložiek záväzkov rozumie

trhová cena,

hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľa písmena a) známa,

hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b), alebo

posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľa písmen a) až c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.

Trhová cena je

záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom, alebo

najpočetnejšia cena ponuky, alebo ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1, ak nie je možné použiť ocenenie podľa písmena a); ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na účely obchodovania na aktívnom trhu na miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné, prirátajú sa k trhovej cene.

Ak jednotlivý trh nezverejňuje záverečné ceny alebo iné ceny na ňom realizované, použijú sa kotácie cien na ňom alebo iné formy cenových ponúk, ak nemajú formu kotácií, ak tento trh spĺňa podmienky aktívneho trhu podľa odseku 5 písm. a) a b).

Aktívny trh je trh, na ktorom

sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok,

sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať za cenu ponúkanú na tomto trhu,

informácia o cenách je dostupná verejnosti.

Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) záverečná cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocenenia, v deň ocenenia neobchodovalo, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) najvyššia cena zo záverečných cien vyhlásená na zahraničných regulovaných verejných trhoch, na ktorých je účtovnej jednotke dostupná účasť na obchodovaní.

Oceňovacie modely vychádzajú z

trhového prístupu, ktorý používa informácie vytvárané operáciami na trhu, ako napríklad

cenu podobného majetku dosiahnutú na aktívnom trhu, pričom sa jeho cena upraví o vplyv charakteristík majetku, v ktorých a v akom rozsahu sa líši od charakteristík oceňovaného majetku,

cenu majetku, s vývojom cien ktorého vývoj ceny oceňovaného majetku vykazuje štatistickú závislosť,

pri dlhovom majetku úrokovú sadzbu, výnosovú krivku, rizikovú maržu alebo ďalšie zložky ocenenia podobného druhu dlhového nástroja, s podobnou splatnosťou a podobným dlžníkom,

výdavkového prístupu, ktorý vychádza z peňažnej sumy, ktorú by bolo potrebné vydať na obstaranie majetku, ktorý by mal pre účtovnú jednotku porovnateľný prínos ako oceňovaný majetok, pričom tento prístup sa používa najmä na ocenenie nefinančného majetku; zohľadňujú sa pri tom informácie z operácií alebo cenové ponuky z trhu z hľadiska jeho druhu a miesta, na ktorom by sa majetok pravdepodobne obstaral, vrátane maloobchodného trhu,

príjmového prístupu, napríklad model súčasnej hodnoty, ktorý je založený na súčasnej hodnote budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok, pričom diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia, ktorý nesie danú mieru rizika.

Akcie a podiely v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podielovou účasťou sa môžu oceňovať metódou vlastného imania. Pri použití metódy vlastného imania sa hodnota akcií a podielov porovnáva s hodnotou zodpovedajúcou miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou a hodnota akcií a podielov sa upraví na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou. Ak účtovná jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takých akcií a podielov a za predpokladu, že môže určiť ocenenie metódou vlastného imania. Účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka podielovú účasť, poskytuje informácie o aktuálnej štruktúre svojho vlastného imania v takom čase, aby účtovná jednotka mohla oceniť akcie a podiely metódou vlastného imania.

Pri dlhových cenných papieroch a iných úročených pohľadávkach sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti alebo ich prevodu na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku. Pri dlhových cenných papieroch emitovaných účtovnou jednotkou a iných úročených záväzkoch sa ich ocenenie odo dňa ich prvotného zaúčtovania do dňa splatnosti alebo ich postúpenia na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku.

Účtovná jednotka, ktorá ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) neoceňuje cenné papiere a podiely podľa § 25 ods. 8 reálnou hodnotou, neoceňuje tieto cenné papiere a podiely reálnou hodnotou ani ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) a c).

Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou okrem majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. c) a neoceňuje majetok metódou vlastného imania podľa odseku 8.

Ocenenie reálnou hodnotou sa ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu.

Reálna hodnota kryptoaktíva je trhová cena v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s kryptoaktívom. V priebehu účtovného obdobia účtovná jednotka používa rovnaký spôsob určenia reálnej hodnoty pre dané kryptoaktívum.

Účtovná jednotka, ak nie je ďalej ustanovené inak, odpisuje hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ide o zmluvu o výpožičke⁴¹) počas doby zabezpečenia záväzku prevodom práva⁴²) alebo ak sa vlastnícke právo k veciam nadobúda iným spôsobom ako prevzatím veci,⁴³) ako aj v ďalších prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, o majetku účtuje a odpisuje ho účtovná jednotka, ktorá ho používa.

Pozemky, predmety z drahých kovov a iný majetok vymedzený osobitnými predpismi⁴⁴) sa neodpisujú.

Účtovná jednotka uvedená v odseku 1 je povinná zostaviť si odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku. Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Účtovná jednotka podľa § 9 ods. 2 účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva a účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, si môže určiť v odpisovom pláne odpisy podľa osobitného predpisu,^35c) ak sú v tomto osobitnom predpise určené inak ako podľa tohto zákona.

Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Ak sa nedá životnosť goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od ich obstarania. Ak neboli aktivované náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka rozdeliť zisk, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania.

Na základe splatenia príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov sa účtuje v obchodnej spoločnosti a u spoločníka alebo akcionára vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov podľa osobitného predpisu.^44a) V účtovníctve spoločníka alebo akcionára sa splatené príspevky do kapitálového fondu z príspevkov účtujú ako súčasť ocenenia cenného papieru alebo podielu na základnom imaní.

Účtovná jednotka je povinná dodržať podmienku zákazu vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje, ak je spoločnosť v kríze podľa § 67a Obchodného zákonníka. Na účely posúdenia, či je spoločnosť v kríze, sa rozumie

vlastným imaním suma položky vlastné imanie vykázaná v súvahe účtovnej závierky alebo suma, ktorá by bola vykázaná, ak by účtovná jednotka zostavila účtovnú závierku,

záväzkami suma položky záväzkov vykázaná v súvahe účtovnej jednotky alebo suma záväzkov, ktorá by bola vykázaná, ak by účtovná jednotka zostavila účtovnú závierku; mikro účtovná jednotka od sumy záväzkov odpočíta sumu vykázanú na účtoch časového rozlíšenia nákladov a výnosov na strane pasív súvahy.

Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Účtovná jednotka pre potreby zostavenia priebežnej účtovnej závierky vykonáva inventarizáciu len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3. Ustanovenia o vykonávaní inventarizácií podľa osobitných predpisov⁴⁵) nie sú týmto dotknuté.

Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ako je ustanovená v odseku 2, ktorá však nesmie prekročiť štyri roky, okrem účtovnej jednotky, ktorou je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok a rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré vykonávajú inventarizáciu v lehote ustanovenej v odseku 2. Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou; ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.

Inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva (§ 8 ods. 4). Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:

obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry,

stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25,

miesto uloženia majetku,

meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,

zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25,

zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,

odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,

meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,

poznámky.

Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať

obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,

výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27,

meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.

Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to

manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom; pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok,

prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom.

Rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely.

Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

Účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky tvorí súhrn všetkých účtovných záznamov vytváraných podľa § 4 ods. 5.

Na účely tohto zákona sa rozumie

listinným účtovným záznamom účtovný záznam vyhotovený na papieri a tiež vytlačený účtovný záznam vyhotovený pomocou softvéru, ktorý je zaslaný a prijatý ako listina, alebo vyhotovený na interné účely účtovnej jednotky ako listina,

elektronickým účtovným záznamom účtovný záznam vyhotovený

v elektronickom formáte a prijatý alebo sprístupnený v elektronickom formáte, pričom elektronický formát určuje vyhotoviteľ účtovného záznamu alebo je určený na základe dohody s prijímateľom účtovného záznamu,

v súlade s § 33 ods. 3 zaslaný elektronicky, pričom môže tvoriť prílohu elektronickej pošty,

v elektronickom formáte na interné účely účtovnej jednotky.

Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť účtovného záznamu od okamihu vyhotovenia účtovného záznamu alebo od okamihu prijatia alebo sprístupnenia účtovného záznamu až do ukončenia doby ustanovenej v § 35 ods. 3, pričom táto povinnosť sa vzťahuje aj na prenos účtovného záznamu inej osobe podľa odseku 7.

Vierohodnosť pôvodu účtovného záznamu je zabezpečená, ak účtovná jednotka, ktorou je

vyhotoviteľ, je schopná preukázať, že účtovný záznam naozaj vyhotovila,

prijímateľ, je schopná preukázať, že prijatý účtovný záznam je od vyhotoviteľa.

Neporušenosť obsahu účtovného záznamu je zabezpečená, ak zaslaním alebo sprístupnením účtovného záznamu alebo transformáciou účtovného záznamu v účtovnej jednotke nenastala zmena obsahu skutočností, ktoré sa účtovným záznamom zaznamenávajú.

Čitateľnosť účtovného záznamu je zabezpečená, ak obsah účtovného záznamu je čitateľný ľudským okom. Účtovná jednotka je povinná pri zabezpečení čitateľnosti účtovného záznamu dodržať neporušenosť jeho obsahu.

Ak účtovná jednotka elektronický účtovný záznam zasiela alebo inak sprístupňuje inej osobe, použitie elektronického účtovného záznamu podlieha

písomnej dohode medzi zúčastnenými stranami o určení technických požiadaviek potrebných na prijímanie účtovných záznamov alebo

potvrdenému súhlasu prijímateľa účtovného záznamu; za potvrdený súhlas sa považuje informácia o akceptovaní účtovného záznamu, napríklad informácia o zaplatení požadovanej sumy.

Pre potreby overovania účtovnej závierky audítorom (§ 19), zverejňovania (§ 23d) a pre potreby daňového úradu (§ 38) je účtovná jednotka povinná na výzvu daňového úradu alebo na požiadanie oprávnených osôb umožniť im oboznámiť sa s obsahom nimi určených účtovných záznamov. Daňový úrad vyzve účtovnú jednotku na predloženie účtovných záznamov v ním určenej lehote^29ic) a poučí ju o následkoch nepredloženia účtovných záznamov. Účtovná jednotka je povinná predložiť určené účtovné záznamy v podobe, v akej ich vedie a uchováva. Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, ktorá vedie účtovníctvo spôsobom využívajúcim programové vybavenie, je povinná daňovému úradu alebo oprávneným osobám umožniť prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a preukázať účtovným záznamom označenie účtov, na ktorých sú účtovné prípady v účtovnej jednotke účtované. Tieto povinnosti má účtovná jednotka po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať účtovné záznamy.

Na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť alebo ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov. Pri zaznamenaní a spracovaní týchto skutočností musí účtovný záznam spĺňať požiadavky podľa § 31 ods. 3.

Podpisovým záznamom sa rozumie vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v elektronickej podobe, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila.

Vierohodnosť pôvodu účtovného záznamu a neporušenosť obsahu účtovného záznamu možno zabezpečiť

podpisovým záznamom zodpovednej osoby,

elektronickou výmenou údajov alebo

vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov.

Účtovná jednotka je povinná upraviť podrobnosti o oprávnení, povinnosti a o zodpovednosti osôb v účtovnej jednotke, na ktoré sa vzťahuje pripájanie podpisového záznamu, a to takým spôsobom, aby bolo možné určiť nezávisle od seba zodpovednosť jednotlivých osôb za obsah účtovného záznamu, ku ktorému boli ich podpisové záznamy pripojené.

Na účely tohto zákona sa elektronickou výmenou údajov rozumie výmena štruktúrovaných správ medzi počítačmi alebo počítačovými aplikáciami, v rámci ktorej nastáva spracovanie rôznych elektronických formátov účtovných záznamov, ktoré prechádzajú procesom overovania, koordinácie, schvaľovania a zaúčtovania bez možnosti ľudského zásahu do obsahu účtovného záznamu.

Na účely tohto zákona sa vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov rozumie určenie osôb zodpovedných za kontrolu procesu spracovania účtovných záznamov, pričom kontrola musí byť dostatočná na preukázanie skutočnosti, ktorá je účtovným záznamom zaznamenaná. Spôsob kontroly určený účtovnou jednotkou je súčasťou účtovného záznamu na vedenie účtovníctva a spracovanie účtovných záznamov.

Na účely tohto zákona sa transformáciou účtovného záznamu rozumie zmena podoby účtovného záznamu pri spracovaní účtovného záznamu v účtovnej jednotke, pričom neporušenosť obsahu účtovného záznamu zostáva zachovaná. Zmenou podoby účtovného záznamu je zmena z listinnej podoby účtovného záznamu na elektronickú podobu účtovného záznamu alebo zmena elektronickej podoby účtovného záznamu na listinnú podobu účtovného záznamu.

Účtovná jednotka môže vykonať transformáciu účtovného záznamu, len ak účtovný záznam je preukázateľný. V súlade so zvoleným spôsobom uchovávania účtovných záznamov účtovná jednotka môže vykonať transformáciu účtovného záznamu, ktorý ešte nebol predmetom transformácie, pričom je povinná uchovávať účtovný záznam v podobe, ktorá je výsledkom transformácie účtovného záznamu.

Účtovná jednotka môže vykonať transformáciu účtovného záznamu z listinnej podoby do elektronickej podoby zaručenou konverziou v súlade s osobitnými predpismi^45aa) alebo spôsobom podľa odseku 5.

Účtovná jednotka, ktorá neuchováva účtovné záznamy v elektronickej podobe, môže vykonať transformáciu účtovného záznamu z elektronickej podoby do listinnej podoby zaručenou konverziou v súlade s osobitnými predpismi^45aa) alebo spôsobom podľa odseku 6, ak účtovný záznam neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať.

Pri transformácii účtovného záznamu skenovaním do súborového formátu v rastrovej grafickej forme účtovná jednotka zabezpečí

úplnosť účtovného záznamu v pôvodnej podobe a v novej podobe,

obsahovú zhodu a vizuálnu zhodu účtovného záznamu v novej podobe s jeho pôvodnou podobou,

čitateľnosť celej plochy účtovného záznamu v novej podobe,

neporušenosť obsahu účtovného záznamu podľa § 31 ods. 5.

Transformáciu účtovného záznamu, ktorý neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať, z elektronickej podoby do listinnej podoby účtovná jednotka vykoná použitím výstupného zariadenia výpočtovej techniky, ktoré umožňuje jeho vytlačenie na papier spôsobom zaručujúcim neporušenosť a čitateľnosť obsahu účtovného záznamu.

Účtovný záznam, ktorého podoba je výsledkom transformácie účtovného záznamu podľa odsekov 2 až 6, sa považuje za preukázateľný, pričom sa nevyžaduje predloženie účtovného záznamu v pôvodnej podobe, ak osobitné predpisy^45ab) neustanovujú inak.

Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu spôsobom podľa odseku 2.

Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva.

Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad.

Deň v účtovnom zázname treba zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov.

Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.

Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením.

Účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku 3. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve.

Účtovné záznamy sa uchovávajú takto:

účtovná závierka, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22 a výročná správa počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

správa s informáciami o dani z príjmov a správa o udržateľnosti počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtový rozvrh počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva, a účtovné záznamy, ktorými sa určuje systém uchovávania účtovnej dokumentácie, počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použili,

ostatné účtovné záznamy počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli porušené ostatné ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov,

konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky so sídlom mimo územia členského štátu a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti uvedené v § 20c ods. 17 písm. b) a § 20g ods. 10 písm. b) počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19 alebo § 22, je povinná uchovávať správu audítora počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa overovanie audítorom týka. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť, aby jej vykazovanie informácií o udržateľnosti vo výročnej správe podliehalo uisteniu v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti audítorom podľa § 20h, je povinná uchovávať správu o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa uistenie audítorom týka.

Účtovná jednotka je povinná dodržiavať určený spôsob uchovávania účtovnej dokumentácie. Elektronickým uchovávaním účtovnej dokumentácie sa rozumie uloženie účtovnej dokumentácie na dátovom nosiči. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť splnenie požiadaviek podľa § 31 ods. 3, ak uchováva len účtovné záznamy, ktorých podoba je výsledkom transformácie účtovného záznamu.

Účtovná jednotka je povinná pred svojím zánikom bez právneho nástupcu alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovania jej účtovnej dokumentácie inou účtovnou jednotkou alebo fyzickou osobou podľa § 1 ods. 3 písm. a) s uvedením identifikačných údajov v rozsahu podľa odseku 7. Ak si účtovná jednotka nesplní povinnosť podľa prvej vety, povinnosť uchovania účtovnej dokumentácie má posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu oprávnený konať za účtovnú jednotku pred jej zánikom alebo skončením podnikania. Iná účtovná jednotka a fyzická osoba podľa § 1 ods. 3 písm. a) sú povinné pri uchovávaní účtovnej dokumentácie podľa prvej vety dodržiavať ustanovenia odsekov 1 až 5 a § 31 ods. 8.

Identifikačnými údajmi

inej účtovnej jednotky sú obchodné meno alebo názov, jej sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie,

fyzickej osoby podľa § 1 ods. 3 písm. a) sú meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené.

Povinnosť informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovania účtovnej dokumentácie podľa odseku 6 u účtovnej jednotky uvedenej v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode pri úmrtí prechádza na dediča alebo na príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu, ak dedičstvo pripadlo štátu, a to v lehote troch kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve.^45ac)

Účtovné záznamy, ktoré sa týkajú správneho konania, trestného konania, konania pred súdom alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom sa skončila lehota na ich preskúmanie. Účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, sa uchovávajú v lehote podľa tohto zákona, najmenej však v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa osobitného predpisu^47a) alebo v lehote ustanovenej osobitnými predpismi.^45a)

Účtovná jednotka môže ako účtovné záznamy použiť aj mzdové listy, daňové doklady alebo inú dokumentáciu vyplývajúcu z osobitných predpisov. Takto použitá dokumentácia musí spĺňať požiadavky kladené týmto zákonom na účtovné záznamy. Túto dokumentáciu uchováva účtovná jednotka počas doby ustanovenej v § 35 ods. 3 podľa toho, akú funkciu plní pri vedení účtovníctva.

Účtovné doklady a iné účtovné záznamy, ktoré sa týkajú záručných lehôt a reklamačných konaní, uchováva účtovná jednotka počas doby, počas ktorej záručné lehoty alebo reklamačné konania trvajú; účtovné záznamy, ktoré sa týkajú nezinkasovaných pohľadávok alebo nezaplatených záväzkov, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom došlo k ich inkasu alebo zaplateniu.

Knihy analytickej evidencie pohľadávok a knihy analytickej evidencie záväzkov, účtovné doklady a iné účtovné záznamy, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou z doby pred 1. januárom 1949, a účtovnú závierku vzťahujúcu sa na prevod majetku na iné právnické osoby alebo fyzické osoby, vykonaný podľa osobitného predpisu,⁴⁶) uchováva účtovná jednotka do doby, kým ministerstvo z vlastného podnetu alebo na žiadosť účtovnej jednotky nedá súhlas na vyradenie tejto dokumentácie.

Podrobnosti o inom obsahovom vymedzení položiek majetku a jeho vykázanie v účtovnej závierke môže ministerstvo ustanoviť z dôvodov osobitného charakteru majetku pre

ozbrojené sily Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,

ozbrojené bezpečnostné zbory v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,

Zbor väzenskej a justičnej stráže v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,

Slovenskú informačnú službu,

Správu štátnych hmotných rezerv.

Opatrenie podľa § 4 ods. 2, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre banky,⁴⁷) pobočky zahraničných bánk,⁴⁷) Národnú banku Slovenska a Fond ochrany vkladov, vydá ministerstvo po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska.

Ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza dňu zavedenia meny euro v Slovenskej republike^47aa) (ďalej len „zavedenie eura“), účtovné knihy uzavrú a priebežnú účtovnú závierku v úplnej štruktúre v rozsahu riadnej účtovnej závierky zostavia účtovné jednotky

s účtovným obdobím, ktoré je hospodárskym rokom,

s účtovným obdobím kratším ako 12 kalendárnych mesiacov z dôvodu zmeny účtovného obdobia,

v konkurze,

v likvidácii.

Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku podľa odseku 1, sa nevzťahuje povinnosť mať overenú túto účtovnú závierku audítorom podľa § 19 vrátane jej zverejňovania a povinnosť vyhotovenia priebežnej správy podľa § 20 ods. 4.

V priebežnej účtovnej závierke podľa odseku 1 sa údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie nevykazujú, ak súčasne nejde o účtovnú závierku, ktorej zostavenie sa vyžaduje podľa osobitného predpisu.¹⁴)

Účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, prepočíta na slovenskú menu

majetok a záväzky vyjadrené v mene euro s výnimkou prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov konverzným kurzom,^47ab)

majetok a záväzky vyjadrené v inej cudzej mene ako v eure s výnimkou prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska platným ku dňu bezprostredne predchádzajúcemu dňu zavedenia eura.

Na výkon inventarizácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku podľa odseku 1, sa ustanovenie § 29 ods. 2 druhej vety nepoužije.

Ak účtovná jednotka nevykonala inventarizáciu v inej lehote podľa § 29 ods. 3, možno fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, vykonať v priebehu posledných troch mesiacov pred dňom, ktorý bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura. Fyzickú inventúru zásob možno vykonávať v období od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky hmotného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura.

Účtovná jednotka otvorí ku dňu zavedenia eura účtovné knihy a podsúvahové účty v mene euro a informatívne aj v slovenských korunách.

Účtovná jednotka prepočíta ku dňu zavedenia eura jednotlivé zložky aktív a pasív zo slovenských korún na eurá konverzným kurzom s výnimkou podľa odsekov 3 až 5. Účtovná jednotka podľa § 37a ods. 1 prepočíta ku dňu zavedenia eura konverzným kurzom zo slovenských korún na eurá aj konečné stavy nákladov, konečné stavy výnosov, súhrnné stavy príjmov a súhrnné stavy výdavkov.

Účtovná jednotka prepočíta ku dňu zavedenia eura jednotlivé zložky prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov vyjadrené v eurách na hodnotu jednotlivých zložiek prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov v eurách v čase prijatia preddavku a poskytnutia preddavku.

Ku dňu zavedenia eura sa na prepočet jednotlivých zložiek účtov časového rozlíšenia, ktoré vznikli ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu v eurách, odsek 3 vzťahuje primerane.

Účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, prepočíta ku dňu zavedenia eura základné imanie vyjadrené v eurách na hodnotu základného imania zapísaného do obchodného registra v eurách.

Účtovná jednotka postupuje ku dňu zavedenia eura pri zaokrúhľovaní prepočítaných peňažných súm v súlade s osobitným predpisom.^47ac)

Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a, sa ustanovenia § 37a a 37b vzťahujú, ak osobitné predpisy^22a) neustanovujú inak.

Na ocenenie prírastku a úbytku majetku, ktorým sú peňažné prostriedky v slovenských korunách v pokladnici účtovnej jednotky, sa v období duálneho hotovostného peňažného obehu^47ad) použije konverzný kurz.

Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak

neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4,

neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy podľa § 16,

neuložila dokumenty podľa § 23a ods. 1 až 9, 12, 13 a 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d alebo nevyhovela výzve podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu,

nezabezpečila

overenie účtovnej závierky audítorom a tým porušila ustanovenia § 19, 22 alebo § 22a,

overenie výročnej správy podľa § 20 ods. 3 alebo § 22 ods. 16 audítorom a tým porušila ustanovenia § 20 alebo § 22,

overenie súladu výročnej správy podľa § 22b ods. 1 s účtovnou závierkou a tým porušila § 22b alebo

uistenie vykazovania informácií o udržateľnosti podľa § 20c alebo § 20g vo výročnej správe audítorom a tým porušila ustanovenia § 20h,

nedala schváliť alebo nedala odvolať audítora podľa § 19 ods. 2 alebo § 20h ods. 5 alebo ods. 6,

neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke,

neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke,

porušila ustanovenia § 9,

porušila ustanovenia § 17,

nedodržala oceňovanie podľa § 24 až 28,

porušila ustanovenia § 31 až 33 alebo nevyhovela výzve podľa § 31 ods. 8 v určenej lehote alebo určenom rozsahu,

porušila ustanovenia § 34,

porušila ustanovenia § 18 ods. 7 alebo § 35,

porušila ustanovenie § 11 ods. 3,

uložila správu s informáciami o dani z príjmov, ktorá neobsahuje náležitosti ustanovené opatrením vydaným podľa § 21a ods. 6 alebo usporiadanie a označovanie týchto náležitostí je v rozpore s opatrením vydaným podľa § 21a ods. 6 alebo porušila ustanovenie § 21e alebo § 23a ods. 11,

porušila ustanovenia § 20 až 20i,

porušila ustanovenia § 23e ods. 1, 3 alebo ods. 4 alebo nevyhovela výzve podľa § 23e ods. 7 v určenej lehote alebo určenom rozsahu.

Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt

podľa odseku 1 písm. a) a n) od 1 000 eur do 3 000 000 eur,

podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej

v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 eur,

vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000 eur,

podľa odseku 1 písm. h) až l) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej

v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 100 000 eur,

vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100 000 eur,

podľa odseku 1 písm. g) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej

v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 1 000 eur,

vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 1 000 eur,

podľa odseku 1 písm. c) a k) od 100 eur do 10 000 eur, ak nie je možné zistiť celkovú sumu majetku alebo účtovná jednotka nevykazuje žiaden majetok,

podľa odseku 1 písm. m), p) a q) od 100 eur do 100 000 eur,

podľa odseku 1 písm. o) od 100 eur do 10 000 eur.

Správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba podľa

§ 1 ods. 3 písm. a), ak porušila ustanovenie § 35 ods. 6,

§ 1 ods. 3 písm. b), ak porušila ustanovenie § 23a ods. 10.

Daňový úrad za správny delikt podľa odseku 3 uloží pokutu od 100 eur do 100 000 eur.

Opakované spáchanie správneho deliktu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. n) sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona.

Daňový úrad pri opakovanom zistení spáchania správneho deliktu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. n) uloží pokutu podľa odseku 2 písm. a) a môže podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia.^47ae)

Porušením povinností ustanovených týmto zákonom nie je účtovanie a vykazovanie, ktoré je v súlade s osobitnými predpismi,^22a) v účtovných jednotkách, ktorým táto povinnosť vyplýva z § 17a.

Daňový úrad je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. Pokutu za správny delikt uloží daňový úrad, ktorý vykonal kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona.

Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 4 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpisu⁴⁸) písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období.

Dokumenty podľa § 23 ods. 2 nemožno uložiť do registra za účtovné obdobie, za ktoré sa vykonáva kontrola dodržiavania ustanovení tohto zákona, odo dňa doručenia oznámenia o jej začatí alebo oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona do dňa ukončenia tejto kontroly.

Daňový úrad uloží pokutu podľa odsekov 2 a 4 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do šiestich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo alebo ktorého sa splnenie povinností týka.

Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Ak daňový úrad zistí porušenie predpisov v oblasti účtovníctva platných do 1. januára 2003, môže uložiť pokutu až do výšky 33 193,91 eura, ak toto porušenie malo za následok neúplnosť, nepreukázateľnosť alebo nesprávnosť účtovníctva.

Lehota na uchovávanie účtovných písomností a záznamov, ktorá sa ku dňu účinnosti tohto zákona neskončila, plynie podľa doterajšieho predpisu.

Podľa tohto zákona sa konsolidovaná účtovná závierka zostavuje prvýkrát za prvé účtovné obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2005.

Podľa § 17a sa individuálna účtovná závierka zostavuje prvýkrát za prvé účtovné obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2006; do tohto obdobia sa na účtovné jednotky nevzťahuje § 38 ods. 3.

Podľa § 17b ods. 2 zostavuje Národná banka Slovenska účtovnú závierku prvýkrát za prvé účtovné obdobie, v ktorom Slovenská republika zavedie euro ako svoju menu.

Na konania začaté pred 1. januárom 2005 sa vzťahuje doterajší predpis.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Vyhlásenie o správe a riadení spoločnosti uvádza účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, ako osobitnú časť výročnej správy podľa § 20 ods. 6 až 8 prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2007 a neskôr.

Konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a konsolidované účtovné závierky účtovných jednotiek verejnej správy sa zostavujú prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2009.

Súhrnná účtovná závierka verejnej správy sa zostavuje prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2010.

Na konania podľa § 38 začaté pred 1. januárom 2008 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2007.

Ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom od 1. decembra 2008 sa použije pri zostavovaní účtovnej uzávierky, ktorá sa zostavuje po dni účinnosti tohto zákona.

Fyzická osoba, ktorá bola do 28. februára 2009 účtovnou jednotkou a po 1. marci 2009 sa rozhodla viesť daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu,^4a) uzavrie účtovné knihy k 28. februáru 2009; účtovná závierka sa nezostavuje. Informácie z účtovných kníh prevedie táto fyzická osoba do daňovej evidencie v rozsahu potrebnom na účely vedenia daňovej evidencie podľa osobitného predpisu.^4a)

Ustanovenia § 9, 19, 22 a 28 v znení účinnom od 1. marca 2009 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. marcu 2009 a neskôr.

Na odpisovanie goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009.

Ustanovenie § 19 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na overenie riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky akciovej spoločnosti, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2010 a neskôr.

Ustanovenie § 22 ods. 12 v znení účinnom od 31. decembra 2010 sa prvýkrát použije pri posudzovaní povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu, ktoré sa zostavujú k 31. decembru 2010 a neskôr.

Pozemkové spoločenstvo, ktoré účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva, začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva 1. januára 2012, ak má účtovné obdobie kalendárny rok, alebo prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po 1. januári 2012, ak má účtovné obdobie hospodársky rok.

Ustanovenie § 22 ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa prvýkrát použije pri posudzovaní podmienok na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy za účtovné obdobie začínajúce sa 1. januára 2012 a neskôr.

Ustanovenie § 23a sa prvýkrát použije na uloženie dokumentov, ktoré sa týkajú účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2013 a neskôr.

Na konania podľa § 38 začaté pred 1. januárom 2012 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2011. Na pokuty za porušenie ustanovení tohto zákona, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2012, sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012, ak sú pre účtovnú jednotku priaznivejšie.

Ustanovenia § 2 ods. 5 až 7 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použijú v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr.

Ustanovenia § 17a ods. 2 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2014 a neskôr.

Ustanovenia § 17a ods. 3 písm. c) a d) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2014 a neskôr.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o sumu ročného podielu prijatej dane, ktorá bola prijatá do 31. decembra 2013.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku podľa § 21 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2008.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku podľa § 21 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa § 23b, ak ide o zverejnenie súvahy a výkazu ziskov a strát za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia účtovnej závierky overenej audítorom v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu^29h) v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o zverejňovanie účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2008.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia účtovnej závierky overenej audítorom v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu^29h) v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa § 23b, ak ide o zverejnenie účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012.

Ustanovenia § 23 ods. 2 písm. h) a i) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použijú na uloženie výročných správ, ktoré sa vyhotovujú za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2013 a neskôr.

Ustanovenia § 25 ods. 7 a § 27 ods. 11 sa prvýkrát použijú v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr. Zmena metódy oceňovania sa vykáže v účtovnej závierke za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr.

Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, postupuje podľa § 2 ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát od 1. januára 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 k 31. decembru 2014.

Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 2 ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v priebehu roka 2015.

Účtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro účtovnú jednotku, sa považuje za mikro účtovnú jednotku podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2015.

Účtovná jednotka, ktorá podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa rozhodla, že sa nebude považovať za mikro účtovnú jednotku, sa od 1. januára 2015 považuje za malú účtovnú jednotku.

Ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 sa prvýkrát použije v účtovnom období, ktoré končí najskôr 31. decembra 2015. Ak účtovná jednotka, ktorej účtovné obdobie začína po 1. januári 2015, zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku, použije prvýkrát ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 pri jej zostavovaní po 30. júni 2015.

Na konanie podľa § 38 začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2015 sa vzťahujú predpisy účinné do 30. júna 2015.

Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, oceňuje majetok podľa § 25 ods. 1 písm. d) a majetok a záväzky podľa § 27 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016.

Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, vyhotovuje výročnú správu, správu o platbách, konsolidovanú výročnú správu a konsolidovanú správu o platbách prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.

Materská účtovná jednotka zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.

Ustanovenie § 28 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na goodwill a aktivované náklady na vývoj obstarané od 1. januára 2016.

Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý sa začína v priebehu roka 2016.

Materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, postupuje podľa § 22 ods. 11 v znení účinnom od 1. januára 2016 pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí 31. decembra 2016.

Materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 22 ods. 11 v znení účinnom od 1. januára 2016 pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí v priebehu roka 2017.

Na konania podľa § 38 ods. 1 písm. f) začaté pred 17. júnom 2016 sa vzťahuje predpis účinný do 16. júna 2016.

Ustanovenia § 35 ods. 3 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú aj na uchovávanie účtovných záznamov, pri ktorých ich doba uchovávania začala plynúť pred 1. januárom 2018 a neuplynula do 31. decembra 2017.

Ustanovenia § 38 ods. 3 a 4 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na správne delikty spáchané po 31. decembri 2017.

Ustanovenia § 24 ods. 10, § 25 ods. 1 písm. h) a § 27 ods. 13 sa prvýkrát použijú na ocenenie majetku a záväzkov pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí k 1. októbru 2018.

Ustanovenia § 20 ods. 9 písm. b) a ods. 13 v znení účinnom od 31. decembra 2019 sa prvýkrát použijú pri vyhotovení výročnej správy za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2019.

Ustanovenie § 19 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije na overenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a overenie mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2020, pričom splnenie podmienok podľa § 19 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa za účtovné obdobie končiace najneskôr k 31. decembru 2019 posudzuje podľa predpisu účinného do 31. decembra 2019.