niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti
a zánikom poisťovní a zaisťovní,
b)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek
na území Slovenskej republiky,
c)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných
zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,
d)
výkon dohľadu nad poisťovníctvom.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, doplnkového dôchodkového poistenia, poistenia
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania
podľa osobitných predpisov.1)
Poisťovacou činnosťou je uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného
členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, správa poistenia, poskytovanie
plnenia z poistných zmlúv a likvidácia poistných udalostí. Súčasťou poisťovacej činnosti
je tvorba a použitie technických rezerv a garančného fondu poisťovne, poisťovne z
iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, uzavieranie zaistných
zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo
ich pobočkami so zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami o zaistení
záväzkov poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo
ich pobočiek, ktoré vyplývajú z ňou uzavretých poistných zmlúv, uzavieranie zmlúv
s výlučným sprostredkovateľom poistenia,1a) poisťovacím agentom1b) a poisťovacím maklérom,1c) ktorých obsahom je sprostredkovanie poistenia, vykonávanie činností súvisiacich s
registráciou výlučného sprostredkovateľa poistenia, zabezpečovanie odbornej prípravy
sprostredkovateľov poistenia,1d), ako aj činnosť na predchádzanie škodám.
(2)
Zaisťovacou činnosťou je uzavieranie zaistných zmlúv medzi poisťovňou, poisťovňou
z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami uzavieranie zmlúv
so sprostredkovateľmi zaistenia,1e) ktorých obsahom je sprostredkovanie zaistenia, vykonávanie činností súvisiacich s
registráciou sprostredkovateľa zaistenia, a zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo
ich pobočkami, uzavieranie zmlúv so sprostredkovateľmi zaistenia,1e) ktorých obsahom je sprostredkovanie zaistenia, vykonávanie činností súvisiacich s
registráciou sprostredkovateľa zaistenia, správa zaistenia a poskytovanie plnenia
zo zaistných zmlúv. Zaistnou zmluvou sa zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo ich
pobočky zaväzujú poskytnúť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej
poisťovni alebo ich pobočkám v dohodnutom rozsahu plnenie, ak vznikne udalosť označená
v zaistnej zmluve a poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa
alebo ich pobočky sa zaväzujú platiť zaisťovni, zahraničnej zaisťovni alebo ich pobočkám
zmluvne dohodnutú časť poistného z uzavretých poistných zmlúv, ktoré sú predmetom
zaistnej zmluvy. Súčasťou zaisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv.
(3)
Správou poistenia je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu stavu poistných
zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých poistných zmlúv, ich evidenciou,
evidenciou platenia poistného a jeho zúčtovania, evidenciou zmien v poistení až po
zánik poistnej zmluvy.
(4)
Správou zaistenia je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu stavu zaistných
zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých zaistných zmlúv, ich evidenciou,
evidenciou platenia zmluvne dohodnutej časti poistného z poistných zmlúv, ktoré sú
predmetom zaistnej zmluvy a jej zúčtovania, evidenciou zmien v zaistení až po zánik
zaistnej zmluvy.
(5)
Poistným rizikom je možnosť vzniku náhodnej udalosti, s ktorou je spojená povinnosť
poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek
poskytnúť poistné plnenie vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.
(6)
Poistným kmeňom je súbor uzavretých poistných zmlúv, ako aj súbor záväzkov a pohľadávok,
ktoré sa vzťahujú na tieto zmluvy.
(7)
Likvidáciou poistnej udalosti je súhrn činností spojených s vybavovaním poistnej
udalosti.
(8)
Osobou podľa tohto zákona sa rozumie právnická osoba a fyzická osoba, ak v jednotlivých
ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba.
(9)
Technickou úrokovou mierou je úroková miera, ktorú poisťovňa a pobočka zahraničnej
poisťovne používa na výpočet poistného a technickej rezervy na životné poistenie pomocou
poistnomatematických metód. Technická úroková miera je súčasťou poistnej sadzby a
predstavuje takú mieru zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota
budúcich záväzkov vyplývajúcich z poistenia vypočítaná poistnomatematickými metódami
rovná hodnote budúceho poistného.
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný
v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti
sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov2) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a
dokladujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
2.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, ktorej
bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie
vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo v zaisťovni, alebo zahraničnej
zaisťovni, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo
obdobné povolenie vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo vo finančnej
inštitúcii, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie jej činnosti, alebo vo funkcii
uvedenej v § 6 ods. 2 písm. d) v pobočke zahraničnej poisťovne, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti prostredníctvom pobočky, alebo v právnickej osobe, ktorej bolo odobraté povolenie
na vykonávanie sprostredkovania poistenia poisťovacím agentom, povolenie na vykonávanie
sprostredkovania poistenia poisťovacím maklérom2a) alebo povolenie na vykonávanie sprostredkovania zaistenia sprostredkovateľom zaistenia
alebo nepôsobila v posledných desiatich rokoch ako výlučný sprostredkovateľ poistenia,
podriadený sprostredkovateľ poistenia,2b) poisťovací agent alebo poisťovací maklér, ktorému bolo odobraté príslušné povolenie
alebo bol zrušený zápis v registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov
zaistenia,2c), a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím príslušného povolenia; to neplatí,
ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) alebo v § 6 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu,
zahraničnej poisťovne, zaisťovne, zahraničnej zaisťovne, finančnej inštitúcie, poisťovacieho
agenta, poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa zaistenia a spôsobiť následky,
ktoré viedli k odňatiu tohto povolenia, a ak Národná banka Slovenska v konaní o udelenie
povolenia podľa tohto zákona túto osobu uznala za dôveryhodnú,
3.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni,
zahraničnej zaisťovni alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená
správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy; to neplatí,
ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu,
zahraničnej poisťovne, zaisťovne, zahraničnej zaisťovne, finančnej inštitúcie, poisťovacieho
agenta, poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa zaistenia a spôsobiť následky,
ktoré viedli k zavedeniu nútenej správy, a ak Národná banka Slovenska v konaní o udelenie
povolenia podľa tohto zákona túto osobu uznala za dôveryhodnú,
4.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni,
zahraničnej zaisťovni, finančnej inštitúcii alebo nebola štatutárnym orgánom, členom
štatutárneho orgánu alebo vedúcim zamestnancom v sprostredkovateľovi poistenia alebo
sprostredkovateľovi zaistenia, ktorí vstúpili do likvidácie alebo ktorí sa dostali
do úpadku, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia,
na ktorých bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, voči
ktorým bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorých bol
zrušený konkurz pre nedostatok majetku,4) a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takej skutočnosti; to neplatí,
ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu,
zahraničnej poisťovne, zaisťovne, zahraničnej zaisťovne, finančnej inštitúcie, poisťovacieho
agenta, poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa zaistenia a spôsobiť následky,
ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie, a ak Národná banka
Slovenska v konaní o udelenie povolenia podľa tohto zákona túto osobu uznala za dôveryhodnú,
5.
nemala právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť
podľa § 49 ods. 6 alebo podľa osobitných predpisov,4a)
6.
nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov4b) v oblasti finančného trhu,
7.
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala
v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto
skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne
záväzných predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich
zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov poisťovne, prípadne z iných vnútorných
aktov riadenia,
b)
finančnou inštitúciou banka a pobočka zahraničnej banky,5) doplnková dôchodková spoločnosť,5a) obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,6) správcovská spoločnosť,7) dôchodková správcovská spoločnosť7a) a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti,
c)
skupinou s úzkymi väzbami dve fyzické osoby alebo právnické osoby alebo viac fyzických
osôb alebo právnických osôb, kde má jedna z právnických osôb alebo fyzických osôb
na druhej právnickej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na
hlasovacích právach najmenej 20 %, alebo túto právnickú osobu priamo či nepriamo kontroluje,
alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých právnických osôb kontrolovaných tou istou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
d)
kvalifikovanou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje
aspoň 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej
osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného
s vkladom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „významný vplyv"),
e)
nepriamym podielom podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej
osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba alebo fyzická
osoba vykonáva kontrolu,
f)
kontrolou
1.
priamy podiel alebo nepriamy podiel alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom
imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
2.
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho
orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný orgán alebo kontrolný
orgán právnickej osoby, a to aj vtedy, ak toto právo bolo možné uplatniť kedykoľvek
v dvoch predchádzajúcich rokoch,
3.
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim
podielu podľa bodu 1 (ďalej len „rozhodujúci vplyv"), ktorej je iná fyzická osoba
spoločníkom, akcionárom alebo členom, a to na základe zmluvy s právnickou osobou,
stanov právnickej osoby alebo dohody s ostatnými spoločníkmi, akcionármi alebo členmi
právnickej osoby, alebo
4.
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom,
g)
dcérskou spoločnosťou právnická osoba, nad ktorou sa vykonáva kontrola podľa písmena
f), ako aj akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti,
h)
materskou spoločnosťou právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu podľa písmena f),
i)
poistníkom osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť poistné,
j)
členským štátom členský štát Európskych spoločenstiev alebo členský štát Európskej
dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore,
k)
členským štátom pobočky členský štát, v ktorom poisťovňa alebo poisťovňa z iného
členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky,
l)
členským štátom záväzku členský štát, v ktorom má osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu
v životnom poistení, obvyklý pobyt alebo sídlo, alebo ak ide o poistnú zmluvu v neživotnom
poistení, členský štát,
1.
na území ktorého sa nachádzajú poistené budovy, ich súčasti, príslušenstvo a veci,
ktoré sa v nich nachádzajú, ak sú poistené rovnakou poistnou zmluvou,
2.
v ktorom je evidovaný dopravný prostriedok, ak sa poistenie vzťahuje na dopravné
prostriedky akéhokoľvek druhu,
3.
v ktorom poistník uzavrel poistnú zmluvu s poistnou dobou najviac štyri mesiace,
ktorou sú poistené poistné riziká spojené s cestovaním alebo s dovolenkou bez ohľadu
na poistné odvetvie,
4.
v ktorom má poistník obvyklý pobyt, a ak je poistník právnickou osobou, členský štát,
v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje; prevádzkarňou
sa rozumie sídlo právnickej osoby alebo priestor, v ktorom právnická osoba vykonáva
svoju činnosť,
m)
regulovaným trhom trh s finančnými nástrojmi, ktorý spĺňa podmienky právneho predpisu
Európskej únie upravujúceho investičné služby a ktorý sa nachádza v členskom štáte,
alebo trh s finančnými nástrojmi, ktorý sa nachádza v štáte, ktorý nie je členským
štátom a ktorý spĺňa rovnocenné požiadavky ako regulovaný trh s finančnými nástrojmi
v členskom štáte, ak bol uznaný domovským členským štátom; finančné nástroje, s ktorými
sa obchoduje na tomto trhu s finančnými nástrojmi, musia mať porovnateľnú kvalitu
ako finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu príslušného členského
štátu,
n)
matematickou rezervou technická rezerva na životné poistenie alebo technická rezerva
na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,
o)
domovským členským štátom členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie
1.
poisťovne, ktorá kryje záväzky z poistenia, alebo
2.
poisťovne z iného členského štátu, ktorá kryje záväzky z poistenia,
p)
ústredím miesto, z ktorého je riadená činnosť poisťovne alebo činnosť poisťovne z
iného členského štátu, alebo miesto, kde sa nachádzajú dokumenty o činnosti poisťovne
alebo o činnosti poisťovne z iného členského štátu potrebné na výkon dohľadu,
q)
členským štátom poskytovania služieb členský štát záväzku, ak je tento záväzok krytý
poisťovňou alebo poisťovňou z iného členského štátu, alebo ich pobočkami, ktoré sa
nachádzajú na území iného členského štátu,
r)
zhodnými aktívami záväzky z poistenia, pri ktorých bola dohodnutá možnosť poistného
plnenia v konkrétnej mene prostredníctvom aktív vyjadrených alebo realizovateľných
v tejto mene.
DRUHÁ ČASŤ
VYKONÁVANIE POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
Poisťovňa je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá
vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti
udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3) Obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie „poisťovňa“. Iné osoby nemôžu vo
svojom obchodnom mene toto označenie používať okrem poisťovní založených podľa osobitných
predpisov.1)
(2)
Povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto
zákonom povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne a vykonávanie
poisťovacej činnosti tejto poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu
vymedzenom v tomto povolení.
(3)
Iná osoba ako poisťovňa nesmie bez povolenia Národnej banky Slovenska podľa odseku
2 vykonávať poisťovaciu činnosť, ak tento zákon alebo osobitný zákon8) neustanovuje inak.
(4)
Poisťovňou z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského
štátu, ako je Slovenská republika, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti udelené v domovskom členskom štáte podľa § 3 písm. o) druhého bodu.
(5)
Zahraničnou poisťovňou je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je
členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v
štáte, v ktorom má sídlo.
(6)
Pobočkou poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného
členského štátu; pobočkou zahraničnej poisťovne je organizačná zložka zahraničnej
poisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky;9) za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného
členského štátu alebo zahraničnej poisťovne alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie
časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského
štátu alebo zahraničnej poisťovne.
(7)
Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky
len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie Národnej banky
Slovenska na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa § 6.
(8)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne nesmie vykonávať pre iné osoby inú
činnosť ako poisťovaciu činnosť, zaisťovaciu činnosť alebo sprostredkovanie poistenia.
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže po predchádzajúcom súhlase Národnej
banky Slovenska vykonávať sprostredkovateľské činnosti pre finančné inštitúcie v súlade
s osobitnými predpismi.4a)
(9)
Národná banka Slovenska vydáva povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre
poistné druhy
a)
životného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1,
b)
neživotného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1.
(10)
Poistným druhom sa rozumie samostatná skupina poistných odvetví, ktoré sa členia
podľa rovnorodosti poistného rizika. Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných
druhov je uvedená v prílohe č. 1.
(11)
Poisťovňa nemôže súčasne vykonávať životné poistenie a neživotné poistenie s výnimkou
poisťovní, ktoré
a)
vykonávajú životné poistenie; týmto poisťovniam možno vydať povolenie aj na vykonávanie
poistenia úrazu a poistenia choroby,
b)
vykonávajú súčasne životné poistenie a neživotné poistenie v súlade s doterajšími
právnymi predpismi.
(12)
Základné imanie poisťovne na vykonávanie poisťovacej činnosti musí byť
a)
pre životné poistenie najmenej 4 000 000 EUR,
b)
pre poistné odvetvia neživotného poistenia uvedené v prílohe č. 1
1.
pod číslom 1, 2, 3, 4, 5, 6a, 6b, 7, 8, 9, 16, 17 a 18 najmenej 3 000 000 EUR,
2.
pod číslom 6c, 10b, 11, 12, 13, 14 a 15 najmenej 4 000 000 EUR,
3.
pod číslom 10a najmenej 5 000 000 EUR.
(13)
Ak poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť pre niekoľko poistných odvetví neživotného
poistenia s rôznou požiadavkou na základné imanie, určujúca je najvyššia výška základného
imania podľa odseku 12.
(14)
Ak poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť podľa odseku 11 písm. a) alebo b), výška
základného imania pre neživotné poistenie podľa odseku 12 písm. b) a odseku 13 sa
zvyšuje o základné imanie pre životné poistenie podľa odseku 12 písm. a).
(15)
Základné imanie poisťovne vo výške ustanovenej týmto zákonom možno splatiť len peňažným
vkladom.
O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska.
Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladajú zakladatelia
poisťovne Národnej banke Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne,
c)
vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto
osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích
právach,
d)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členov predstavenstva,
prokuristov, za vedúcich zamestnancov10) poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, zodpovedného aktuára a vedúceho
zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly,
e)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou
účasťou na poisťovni,
f)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e),
g)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého
území má skupina podľa písmena e) úzke väzby,
h)
poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
i)
technická a organizačná pripravenosť na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(3)
V žiadosti o povolenie podľa odseku 1 sa uvedie
a)
obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne,
b)
identifikačné číslo poisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c)
výška základného imania budúcej poisťovne,
d)
zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou na budúcej poisťovni; v zozname sa uvedie
meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo právnických osôb a výška kvalifikovanej účasti,
e)
návrh, v akom rozsahu bude poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť,
f)
vecné, personálne a organizačné predpoklady na vykonávanie poisťovacej činnosti,
g)
meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo osôb navrhovaných za členov predstavenstva,
za členov dozornej rady, za prokuristov, za vedúcich zamestnacov10) poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho
útvar vnútornej kontroly, zodpovedného aktuára a údaje o ich odbornej spôsobilosti
a dôveryhodnosti,
h)
vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé,
i)
meno a priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno a sídlo likvidačného zástupcu,10a) ak poisťovňa bude vykonávať poisťovaciu činnosť v poistnom odvetví uvedenom v prílohe
č. 10a,
j)
preukázanie dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré sú členmi
štatutárneho orgánu alebo akcionármi kontrolujúcimi zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť
a preukázanie vhodnosti akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť,
ak je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich
pobočiek, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného
konglomerátu, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť; vhodnosťou
akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť sa rozumie schopnosť
zabezpečiť riadny a bezpečný výkon činností regulovaných osôb tvoriacich finančný
konglomerát kontrolovaný touto zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v záujme
stability finančného trhu.
(4)
Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je
a)
zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva,
b)
návrh stanov poisťovne,
c)
návrh organizačnej štruktúry poisťovne, pravidiel činnosti poisťovne (§ 38) a návrh obchodnej stratégie poisťovne,
d)
stručné odborné životopisy, doklady o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb
navrhovaných za členov predstavenstva, za zodpovedného aktuára a za vedúcich zamestnancov10) poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva,
e)
výpisy z registra trestov nie staršie ako tri mesiace osôb podľa odseku 3 písm. g)
a ich čestné vyhlásenia o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,
f)
písomné vyhlásenie zakladateľov, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz, neviedlo
sa reštrukturalizačné konanie, konanie o oddlžení, nebola zavedená dozorná správa
ani povolené nútené vyrovnanie,4)
g)
návrh obchodno-finančného plánu poisťovne, ktorý musí obsahovať
1.
rozsah záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti,
2.
predpokladaný rozsah poistenia, ktoré má byť zaistené,
3.
predpokladané umiestnenie prostriedkov garančného fondu podľa § 31,
4.
predpokladaný rozsah zriaďovacích nákladov a ich finančné krytie,
5.
predpokladaný plán činnosti poisťovne na prvé tri roky pôsobenia poisťovne obsahujúci
podrobné odhady príjmov a výdavkov, aktívneho zaistenia a pasívneho zaistenia, predpokladanú
súvahu a predpokladané finančné zdroje určené na krytie záväzkov z poistenia a miery
solventnosti,
h)
doklad o splatení základného imania.
(5)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného
zákona12) na základe posúdenia úplnej žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych
a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.
(6)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky
uvedené v odseku 2 alebo ak údaje uvedené v návrhu obchodno-finančného plánu podľa
odseku 4 písm. g) nie sú úplné alebo preukázateľné. Dôvodom na zamietnutie žiadosti
nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti vyhovieť
čiastočne, ak žiadateľ splnil podmienky podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných
činností a ak pre tieto činnosti predložil návrh obchodno-finančného plánu, v ktorom
uvedené údaje sú úplné a preukázateľné.
(7)
Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas celej doby platnosti
povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(8)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok podľa odseku 2 ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(9)
Odbornou spôsobilosťou sa pri osobách navrhnutých za členov predstavenstva poisťovne,
za prokuristov a osôb zodpovedných za výkon vnútornej kontroly rozumie ukončené vysokoškolské
vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti finančného trhu. Za odborne spôsobilú
osobu môže Národná banka Slovenska uznať aj osobu, ktorá má úplné stredoškolské vzdelanie
alebo iné odborné zahraničné vzdelanie a najmenej sedemročnú prax v oblasti poisťovníctva
alebo v inej finančnej oblasti, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii. Žiadateľ
je povinný preukázať aspoň pri jednej osobe navrhovanej za vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva aj päťročnú prax v oblasti poisťovníctva.
Žiadateľ je povinný preukázať u osoby navrhovanej za zodpovedného aktuára splnenie
podmienok podľa § 37 ods. 5.
(10)
Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienok podľa odseku 2 písm. c) sa považuje
osoba, ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. b), a zo
všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne vykonávanie poisťovacej činnosti
v záujme stability finančného trhu.
O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni prostredníctvom
jej pobočky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie
poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni predkladá Národnej banke Slovenska zahraničná
poisťovňa.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a)
aktíva na území Slovenskej republiky nesmú byť nižšie ako jedna polovica garančného
fondu podľa § 31 a finančné prostriedky vo výške jednej štvrtiny garančného fondu podľa § 31 sú uložené na samostatnom účte v banke;5) finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky
zahraničnej poisťovne,
b)
skutočná miera solventnosti vyplývajúca z rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej
na území Slovenskej republiky bude v súlade s § 31,
c)
dôveryhodnosť zahraničnej poisťovne a jej finančná schopnosť primeraná rozsahu vykonávanej
poisťovacej činnosti prostredníctvom jej pobočky,
d)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných zahraničnou poisťovňou na riadenie
jej pobočky a za prokuristu a zodpovedného aktuára,
e)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí zahraničná poisťovňa,
f)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e),
g)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého
území má skupina podľa písmena e) úzke väzby,
h)
zahraničná poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť prostredníctvom
svojej pobočky, vykonáva podstatnú časť poisťovacej činnosti v štáte, v ktorom má
sídlo.
(3)
V žiadosti o udelenie povolenia podľa odseku 1 uvedie zahraničná poisťovňa okrem
údajov podľa § 5 ods. 3 písm. d) a e)
a)
obchodné meno a sídlo zahraničnej poisťovne a predpokladané umiestnenie jej pobočky
na území Slovenskej republiky,
b)
vecné, personálne a organizačné predpoklady na vykonávanie činnosti podľa odseku
1 na území Slovenskej republiky,
c)
meno, priezvisko a trvalý pobyt vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne a jeho zástupcu,
prokuristu, zodpovedného aktuára, údaje o ich odbornej spôsobilosti a miesto ich pobytu
na území Slovenskej republiky,
d)
meno a priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno a sídlo likvidačného zástupcu,10a) ak pobočka zahraničnej poisťovne bude vykonávať poisťovaciu činnosť v poistnom odvetví
uvedenom v prílohe č. 10a.
(4)
Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je
a)
povolenie na vykonávanie činnosti, ktoré bolo vydané zahraničnej poisťovni v súlade
s právnym poriadkom štátu, v ktorom má zahraničná poisťovňa sídlo, a to v poslednom
úplnom znení,
b)
účtovné závierky overené audítorom alebo audítorskou spoločnosťou za posledné tri
roky pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti;
ak zahraničná poisťovňa je súčasťou konsolidovaného celku, tiež konsolidované účtovné
závierky za posledné tri roky,
c)
výpisy z registra trestov osôb podľa odseku 3 písm. c) nie staršie ako tri mesiace;
zahraničná fyzická osoba predloží dokument obdobného charakteru vydaný príslušným
orgánom štátu jej trvalého pobytu, štátu, ktorého je občanom, a v štátoch, v ktorých
sa táto osoba v posledných piatich rokoch nepretržite zdržovala viac než šesť mesiacov;
ak nie sú tieto dokumenty príslušnými štátmi vydávané, nahradí ich fyzická osoba čestným
vyhlásením,
d)
stručné odborné životopisy, doklady o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb
navrhovaných za vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne a za jeho zástupcu a za prokuristu
a zodpovedného aktuára,
e)
písomný súhlas príslušného orgánu štátu, v ktorom má zahraničná poisťovňa sídlo,
so zriadením pobočky zahraničnej poisťovne, ak sa taký súhlas vydáva podľa právneho
poriadku štátu, v ktorom má zahraničná poisťovňa sídlo,
f)
vyjadrenie orgánu dohľadu štátu, v ktorom má zahraničná poisťovňa sídlo, k zriadeniu
pobočky na území Slovenskej republiky, ako aj písomný prísľub tohto orgánu o včasnom
písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách primeranosti vlastných zdrojov
zahraničnej poisťovne a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv
na schopnosť zahraničnej poisťovne a jej pobočky plniť svoje záväzky,
g)
návrh obchodno-finančného plánu pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu podľa § 5 ods. 4 písm. g).
(5)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného
zákona12) na základe posúdenia žiadosti a jej príloh a na základe posúdenia vecných, personálnych
a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.
(6)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky
uvedené v odseku 2 alebo ak údaje uvedené v návrhu obchodno-finančného plánu podľa
odseku 4 písm. g) nie sú úplné alebo preukázateľné. Dôvodom na zamietnutie žiadosti
nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti vyhovieť
čiastočne, ak žiadateľ splnil podmienky podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných
činností a ak pre tieto činnosti predložil návrh obchodno-finančného plánu, v ktorom
uvedené údaje sú úplné a preukázateľné.
(7)
Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôže byť skutočnosť, že právna forma
zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.
(8)
Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas celej doby platnosti
povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(9)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok podľa odseku 2 ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(10)
Odbornou spôsobilosťou sa pri osobách navrhnutých za vedúceho pobočky zahraničnej
poisťovne a za jeho zástupcu rozumie ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie a najmenej
trojročná prax v oblasti finančného trhu. Žiadateľ je povinný preukázať u osoby navrhovanej
za zodpovedného aktuára ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického, prírodovedného
alebo technického zamerania, minimálne trojročnú odbornú prax v oblasti poistnej matematiky
a úspešné absolvovanie odbornej skúšky aktuára.
(11)
Zahraničnej poisťovni možno udeliť povolenie podľa odseku 1 len pre jeden poistný
druh, ak vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie, a to najviac v
rozsahu činností, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte,
v ktorom má sídlo. To neplatí, ak zahraničná poisťovňa vykonáva životné poistenie;
v takom prípade možno udeliť povolenie aj na vykonávanie poistenia úrazu a poistenia
choroby. Poisťovaciu činnosť pre druhý poistný druh na území Slovenskej republiky
môže zahraničná poisťovňa vykonávať len prostredníctvom dcérskej spoločnosti; ustanovenie
§ 4 ods. 1 tým nie je dotknuté.
(12)
Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia
podľa odseku 1 a ktorá požiadala o oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti
prostredníctvom svojej pobočky v inom členskom štáte alebo jej bolo také oprávnenie
udelené v inom členskom štáte, môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie
výhod, ktoré spočívajú v tom, že
a)
finančné prostriedky podľa § 6 ods. 2 písm. a) možno uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, v ktorom má
pobočku,
b)
výpočet požadovanej miery solventnosti podľa § 31 sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských
štátoch; na účely tohto výpočtu sa zohľadnia len činnosti vykonávané všetkými pobočkami
zahraničnej poisťovne zriadenými v členských štátoch,
c)
aktíva, ktoré tvoria garančný fond, sa môžu nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte,
v ktorom zahraničná poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť.
(13)
Výhody podľa odseku 12 možno poskytnúť len súčasne. Žiadosť o poskytnutie týchto
výhod sa predkladá príslušným orgánom dohľadu členských štátov, na území ktorých chce
zahraničná poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť. V žiadosti o poskytnutie výhod
podľa odseku 12 musí byť určený príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý bude
vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti pobočiek zahraničnej poisťovne vykonávajúcich
poisťovaciu činnosť na území členských štátov, a odôvodnenie určenia príslušného orgánu
dohľadu členského štátu.
(14)
Výhody podľa odseku 12 možno poskytnúť, len ak s ich poskytnutím súhlasia všetky
príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto
výhod podaná. Výhody podľa odseku 12 možno uplatniť odo dňa, keď Národná banka Slovenska
dostala informáciu od príslušného orgánu dohľadu určeného zahraničnou poisťovňou o
tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13, alebo
odo dňa, keď Národná banka Slovenska ako určený príslušný orgán dohľadu informovala
príslušné orgány členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa
odseku 12 podaná, o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa
odseku 13.
(15)
Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť určenému príslušnému orgánu dohľadu
členského štátu všetky informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním
solventnosti podľa odseku 13. Ak je ako príslušný orgán dohľadu určená Národná banka
Slovenska, je oprávnená požadovať od príslušných orgánov dohľadu členských štátov,
v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 12 podaná, informácie potrebné
na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13.
(16)
Ak sa poskytli výhody podľa odseku 12, finančné prostriedky podľa odseku 12 písm.
a) sa musia uložiť na samostatnom účte v banke so sídlom v členskom štáte, ktorého
príslušný orgán dohľadu vykonáva dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku
13.
(17)
Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu alebo iného príslušného orgánu členského
štátu, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 12 podaná, je Národná
banka Slovenska povinná odobrať tieto výhody a o ich odobratí informuje príslušné
orgány dohľadu.
(18)
Ak Národná banka Slovenska odoberie zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu
činnosť na základe povolenia podľa odseku 1, výhody podľa odseku 12 z vlastného podnetu,
informuje o tom príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť
o poskytnutie týchto výhod podaná, a zároveň ich požiada o odobratie nimi poskytnutých
výhod.
Povolenie podľa tohto zákona nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou
zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
(1)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného
členského štátu udelenie povolenia podľa § 5, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je
a)
dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu,
b)
dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne z iného členského štátu,
c)
kontrolovaná tými istými osobami, ktoré kontrolujú poisťovňu z iného členského štátu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného
členského štátu, orgánom bankového dohľadu iného členského štátu alebo orgánom dohľadu
nad kapitálovým trhom iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 5, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je
a)
dcérskou spoločnosťou banky alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území
iného členského štátu,
b)
dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti banky alebo obchodníka s cennými papiermi
so sídlom na území iného členského štátu,
c)
kontrolovaná tými istými fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré kontrolujú
banku alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s orgánmi dohľadu podľa odsekov 1 a
2 najmä vhodnosť akcionárov, vedúcich zamestnancov10) v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva podliehajúcich dohľadu a vymieňať si
s týmito orgánmi všetky informácie dôležité na udelenie povolenia podľa § 5 a na kontrolu činnosti osôb podľa odsekov 1 a 2.
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje na neurčitú dobu a nemožno
ho previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu a neprechádza ani na právneho
nástupcu. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené poisťovni je platné
pre všetky členské štáty a oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť na území
iného členského štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo
na základe práva slobodného poskytovania služieb.
(2)
Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu13) musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti,
obsahovať
a)
obchodné meno a sídlo poisťovne alebo obchodné meno a umiestnenie pobočky zahraničnej
poisťovne,
b)
označenie poistného druhu a poistných odvetví, ktoré je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej
poisťovne oprávnená vykonávať.
(3)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti môže obsahovať aj podmienky, ktoré
musí poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa splniť pred začatím vykonávania poisťovacej
činnosti, alebo podmienky, ktoré je poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa povinná dodržiavať
pri vykonávaní poisťovacej činnosti. V povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti
možno vykonávanie niektorých poistení v rámci poistného odvetvia obmedziť.
(4)
Na žiadosť poisťovne alebo zahraničnej poisťovne možno rozhodnutím Národnej banky
Slovenska povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti zmeniť. Národná banka Slovenska
postupuje pri posudzovaní žiadosti o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti
primerane podľa § 5 alebo § 6. V prípade rozšírenia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti je poisťovňa
alebo zahraničná poisťovňa povinná predložiť Národnej banke Slovenska obchodno-finančný
plán podľa § 5 ods. 4 písm. g) alebo obchodno-finančný plán pobočky zahraničnej poisťovne podľa § 6 ods. 4 písm. g) a preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 31.
(5)
Poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná podať príslušnému súdu návrh na zápis
poisťovacej činnosti do obchodného registra na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej
činnosti alebo jeho zmeny do desiatich dní odo dňa, keď toto povolenie alebo jeho
zmena nadobudla právoplatnosť, a predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného
registra do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní
zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri.
(6)
Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska
zmeny v skutočnostiach uvedených v § 5 ods. 2 až 4; zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky
prostredníctvom pobočky, je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej
banke Slovenska zmeny v skutočnostiach uvedených v § 6 ods. 2 až 4.
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti zaniká
a)
poisťovni dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vykonávanie
poisťovacej činnosti,
b)
poisťovni dňom vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne podľa osobitného predpisu,4)
c)
pobočke zahraničnej poisťovne dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej poisťovne
alebo dňom zrušenia zahraničnej poisťovne z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia
na vykonávanie poisťovacej činnosti,
d)
poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Národnej banky Slovenska o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 36 ods. 1 písm. e),
e)
ak poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa nepodala návrh na zápis do obchodného registra
podľa § 9 ods. 5 dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty podľa § 9 ods. 5,
f)
dňom predaja podniku poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,14)
g)
pobočke zahraničnej poisťovne dňom skončenia jej činnosti zahraničnou poisťovňou.
(2)
Poisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné písomne
informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a),
b), c), e), f) a g) bez zbytočného odkladu po ich vzniku.
Zaisťovňou je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva
zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného
Národnou bankou Slovenska.
(2)
Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa povoľuje
a)
vznik zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovne,
b)
zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočky,
c)
vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou alebo
d)
vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočkou zahraničnej poisťovne.
(3)
Iná osoba ako osoba uvedená v odseku 2 nesmie bez povolenia Národnej banky Slovenska
vykonávať zaisťovaciu činnosť s výnimkou zahraničnej zaisťovne.
(4)
Obchodné meno zaisťovne musí obsahovať označenie „zaisťovňa". Iné osoby nemôžu vo
svojom obchodnom mene toto označenie používať.
(5)
Zahraničnou zaisťovňou je právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť a ktorá má oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti
udelené v štáte, v ktorom má sídlo, alebo ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť v súlade
s právnym poriadkom štátu, v ktorom má sídlo.
(6)
Pobočkou zahraničnej zaisťovne je organizačná zložka zahraničnej zaisťovne umiestnená
na území Slovenskej republiky,9) ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť.
(7)
Zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie vykonávať pre iné osoby inú
činnosť ako zaisťovaciu činnosť.
(8)
Základné imanie zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky musí byť najmenej
1 000 000 000 Sk.
(9)
Ak sa súčasne vykonáva poisťovacia činnosť a zaisťovacia činnosť, základné imanie
musí byť najmenej vo výške podľa odseku 8. Zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie
aj na vykonávanie poisťovacej činnosti, sa považuje za poisťovňu a jej obchodné meno
musí obsahovať označenie „poisťovňa".
(10)
Zahraničná zaisťovňa je povinná finančné prostriedky v rozsahu ustanovenom pre zaisťovne
podľa odseku 8 uložiť v banke5) na samostatný účet. Tieto finančné prostriedky slúžia na zabezpečenie splnenia záväzkov
vyplývajúcich z rizík prijatých pri vykonávaní zaisťovacej činnosti a musia byť uložené
na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.
(11)
Základné imanie zaisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.
Pri udeľovaní povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre pobočku zahraničnej
zaisťovne sa primerane použijú ustanovenia § 6, 7 a 9. Pri udeľovaní povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej
poisťovne sa primerane použijú ustanovenia § 6 ods. 2 písm. e) a f), § 6 ods. 3 písm. a) a b), § 6 ods. 4 písm. g) a § 7 a 9.
(3)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej
činnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(4)
Pri zániku povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa primerane použijú ustanovenia
o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa § 10.
(5)
Úpravou zaisťovacej činnosti podľa tohto zákona nie je dotknuté právo poisťovne alebo
pobočky zahraničnej poisťovne uzavrieť zaistnú zmluvu so zahraničnou zaisťovňou so
sídlom v členskom štáte alebo členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu
a rozvoj, ktorá nepôsobí na území Slovenskej republiky.
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného štátu,
je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť
a)
štát, na ktorého území sa rozhodla zriadiť pobočku,
b)
plán poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti, ktorú sa poisťovňa rozhodla vykonávať
prostredníctvom svojej pobočky,
c)
predpokladanú adresu pobočky,
d)
meno a priezvisko vedúceho pobočky a jeho zástupcu,
e)
organizačnú štruktúru pobočky.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska
udelenie povolenia na zriadenie pobočky v inom štáte; to neplatí, ak sa zriadi pobočka
na území iného členského štátu.
Ak poisťovňa oznámila podľa § 14 ods. 1, že rozhodla o zriadení pobočky na území členského štátu, odovzdá Národná banka Slovenska
do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia údaje podľa § 14 ods. 1 a údaje o solventnosti poisťovne podľa tohto zákona príslušnému orgánu dohľadu iného
členského štátu; o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.
(2)
Ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o údajoch uvedených v oznámení
podľa § 14 ods. 1 alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam,
neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu; v
tom prípade Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní,
a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni. Poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku
a pobočka začať vykonávať svoju činnosť až po tom, ako príslušný orgán dohľadu iného
členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných právnych
predpisov členského štátu pobočky, ktoré sa vzťahujú na poisťovaciu činnosť pobočky,
najneskôr však po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku
1 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky.
(3)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska a príslušnému orgánu dohľadu
členského štátu pobočky plánované zmeny v údajoch uvedených v § 14 ods. 1 najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(4)
Dohľad nad pobočkou poisťovne založenej na území iného členského štátu vykonáva Národná
banka Slovenska. Táto pobočka podlieha tiež opatreniam prijatým príslušným členským
štátom pobočky v rámci jeho menovej politiky; v prípade štátov, ktoré zaviedli euro
ako svoju menu, táto pobočka podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou.
(5)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu pobočky upozorní Národnú banku Slovenska,
že pobočka poisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu
porušuje právne predpisy, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na skončenie
protiprávneho stavu.
(6)
Ak pobočka poisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území členského štátu pobočky
poruší právne predpisy tohto členského štátu pobočky, je povinná vykonať alebo strpieť
opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu členského štátu pobočky.
(7)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 4 môže príslušný orgán dohľadu členského štátu od
pobočky poisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne so sídlom
na jeho území. Príslušný orgán dohľadu členského štátu môže od poisťovne, ktorá má
pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území
na štatistické účely. Poisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
(8)
Ak Národná banka Slovenska odoberie poisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti,
je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu
členského štátu, v ktorom má poisťovňa umiestnenú pobočku.
Poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť v inom členskom štáte
na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, je povinná
pred prvým vykonaním poisťovacej činnosti písomne oznámiť tento zámer Národnej banke
Slovenska.
(2)
Poisťovňa je povinná v oznámení podľa odseku 1 uviesť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť,
b)
rozsah záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti.
(3)
V lehote do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 zašle Národná banka
Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a) potvrdenie
preukazujúce, že skutočná miera solventnosti a garančný fond poisťovne sú v súlade
s § 31, zoznam poistných odvetví, pre ktoré bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie
poisťovacej činnosti, a údaje podľa odseku 2 písm. b); o týchto skutočnostiach informuje
poisťovňu.
(4)
Ak Národná banka Slovenska nezašle doklady podľa odseku 3 príslušnému orgánu dohľadu
členského štátu, vydá o tom rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní, a bez zbytočného
odkladu ho doručí poisťovni. Poisťovňa je oprávnená začať vykonávať poisťovaciu činnosť
po tom, čo jej Národná banka Slovenska doručí informáciu podľa odseku 3.
(5)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch poskytnutých
podľa odseku 2 písm. b) najmenej 30 dní pred vykonaním príslušných zmien. Ustanovenia
odsekov 3 a 4 platia primerane.
(6)
Ak Národná banka Slovenska odoberie poisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti,
je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu
iného členského štátu, v ktorom poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť na základe
práva slobodného poskytovania služieb.
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu
činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,
a to na základe súhlasného písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu domovského
členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu doručeného Národnej banke Slovenska.
(2)
O doručení vyjadrenia podľa odseku 1 Národná banka Slovenska informuje poisťovňu
z iného členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska v lehote do dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa
odseku 1 môže oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa
§ 3 písm. o) druhého bodu ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie
poisťovacej činnosti pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej
republiky.
(4)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu môže začať vykonávať poisťovaciu činnosť
na území Slovenskej republiky po doručení oznámenia príslušnému orgánu dohľadu podľa
odseku 3 alebo po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa
odseku 1 Národnej banke Slovenska.
(5)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je povinná Národnej banke Slovenska písomne
oznámiť najmenej 30 dní pred jej uskutočnením zmenu
a)
rozsahu záväzkov, ktoré bude pobočka poisťovne z členského štátu kryť v členskom
štáte poskytovania služieb,
b)
adresy pobočky poisťovne z iného členského štátu,
c)
mena a priezviska vedúceho pobočky poisťovne z iného členského štátu a jeho zástupcu,
d)
organizačnej štruktúry pobočky poisťovne z iného členského štátu.
(6)
Na oznámenie pobočky poisťovne z iného členského štátu podľa odseku 5 platia odseky
1 až 4 primerane.
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu
činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb po doručení oznámenia príslušného
orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu, v ktorom má sídlo, v rozsahu podľa § 16 ods. 3 Národnej banke Slovenska.
(2)
Na zmenu, ktorú chce poisťovňa z iného členského štátu uskutočniť v súvislosti s
vykonávaním poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného
poskytovania služieb, platí odsek 1 primerane.
Poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 podlieha dohľadu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu.
Ak Národná banka Slovenska zistí, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní
poisťovacej činnosti podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 porušila všeobecne záväzné právne predpisy, bez zbytočného odkladu vyzve poisťovňu
z iného členského štátu, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu.
(2)
Ak poisťovňa z iného členského štátu podľa odseku 1 v určenej lehote neuskutoční
nápravu, informuje Národná banka Slovenska príslušný orgán dohľadu domovského členského
štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho
stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 poisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje
právne predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní príslušného
orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane uloženia opatrení
na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a obmedzenia alebo pozastavenia oprávnenia
na uzavieranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Poisťovňa z iného členského
štátu je povinná opatrenia vykonať.
(4)
Ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu poisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, prijme Národná banka Slovenska bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania
poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1.
Národná banka Slovenska informuje Komisiu Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“),
že odmietla odovzdať údaje podľa § 15 ods. 1 alebo podľa § 16 ods. 3 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, a svoj postup odôvodní.
zriadenie pobočky poisťovne na území iného ako členského štátu,
c)
vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti dcérskej spoločnosti
zahraničnej poisťovne,
d)
problémy, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej poisťovne, ktorá bude dcérskou
spoločnosťou poisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky poisťovne v inom ako členskom
štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich poisťovacej činnosti
na území iného ako členského štátu,
e)
skutočnosť, že poisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne.
(3)
Národná banka Slovenska môže vyžadovať, aby jej poisťovňa z iného členského štátu,
ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1, predkladala na štatistické účely správy o svojej činnosti na území Slovenskej republiky.
Národná banka Slovenska písomne informuje komisiu o
a)
problémoch, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní právnych aktov Európskych spoločenstiev
a Európskej únie, a o problémoch súvisiacich s prevodom poisťovacej činnosti poisťovne
v prospech jej pobočky zriadenej na území iného členského štátu,
b)
tom, že potvrdenia podľa § 3 písm. a) prvého bodu predkladajú cudzinci, ktorí majú obvyklý pobyt v inom členskom štáte Národnej banky
Slovenska; to sa vzťahuje rovnako aj na predkladanie dokumentov fyzickými osobami
podľa § 6 ods. 4 písm. c), pričom o týchto skutočnostiach Národná banka Slovenska informuje aj príslušné orgány
dohľadu iných členských štátov.
Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom
podnikania tieto technické rezervy:
a)
technickú rezervu na poistné budúcich období,
b)
technickú rezervu na poistné plnenie,
c)
technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
d)
technickú rezervu na životné poistenie,
e)
technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene
poistených,
f)
ďalšie technické rezervy.
(2)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola
v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne uhradiť
záväzky poisťovne z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z činností podľa
osobitného predpisu14a) a používajú sa na ich úhradu, ak nie sú uspokojené zo zaistenia.
(3)
Ďalšie technické rezervy podľa odseku 1 písm. f) môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky
voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z technických rezerv uvedených v odseku
1 písm. a) až e). Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebný predchádzajúci
súhlas Národnej banky Slovenska vydaný na základe žiadosti poisťovne.
(4)
Pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vytvárať technické rezervy z poisťovacej
činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky podľa tohto zákona.
(5)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy podľa
odseku 1, ak ich tvorba vyplýva z uzavretých zaistných zmlúv, a to do výšky zodpovedajúcej
jej záväzkom vyplývajúcich z týchto zaistných zmlúv.
(6)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne
pre neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od ostatných
záväzkov poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne. Výkaz o tvorbe a výške technických rezerv a o spôsobe umiestnenia prostriedkov
technických rezerv sa predkladá Národnej banke Slovenska podľa stavu k 31. marcu,
k 30. júnu, k 30. septembru a k 31. decembru bežného roku v lehote do 30 dní od dátumu,
ku ktorému sa vykazuje stav.
(7)
Pri umiestnení prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej
poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať tieto zásady:
a)
zásadu bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú uložené tak,
aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov technických rezerv,
b)
zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technických rezerv zabezpečujú výnos
z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
c)
zásadu likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických rezerv je uložená
tak, aby sa dala ihneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení,
d)
zásadu diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú umiestnené
u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti
alebo dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.15)
(8)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné vytvárať technické rezervy na celý rozsah svojej činnosti a prostriedky
technických rezerv umiestňovať do aktív podľa § 29. Ak vykonávajú poisťovaciu činnosť na území viacerých členských štátov, musia sa
prostriedky technických rezerv umiestňovať do aktív na území týchto členských štátov
alebo na území niektorého z nich.
(9)
Ak sa zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne alebo zahraničná zaisťovňa bude podieľať
na technických rezervách poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, je poisťovňa
alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná uzavrieť zaistnú zmluvu tak, aby nedošlo
k ohrozeniu schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne plniť svoje záväzky
vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.
(10)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné preukázať Národnej banke Slovenska dostatočnosť technických rezerv podľa
odseku 1 vykonaním testu primeranosti záväzku.15aa)
Pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musia byť dodržané tieto zásady:
a)
výška technických rezerv v životnom poistení sa vypočítava dostatočne obozretnou
prospektívnou metódou, pričom pri výpočte sa vychádza z budúceho splatného poistného
a budúcich záväzkov, ktoré sú určené v poistných podmienkach pre každú poistnú zmluvu,
vrátane
1.
plnení súvisiacich s odkupnou hodnotou garantovaných poistnou zmluvou,
2.
bonusov, na ktoré vznikol nárok bez ohľadu na to, ako sú charakterizované,
3.
opcií, na ktoré má poistník nárok podľa poistnej zmluvy,
4.
nákladov a provízií,
b)
retrospektívnu metódu výpočtu technických rezerv v životnom poistení možno použiť,
ak sa preukáže, že technické rezervy v životnom poistení vypočítané touto metódou
nie sú nižšie, ako keby boli vypočítané dostatočne obozretnou prospektívnou metódou,
alebo ak pre poistnú zmluvu nemožno použiť prospektívnu metódu,
c)
metóda použitá pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musí byť dostatočne
obozretná aj vo vzťahu k metóde oceňovania aktív, ktorými sa kryjú tieto technické
rezervy,
d)
technické rezervy v životnom poistení sa vypočítavajú poistno-matematickými metódami
pre každú poistnú zmluvu samostatne; tieto technické rezervy možno vypočítať pre každú
poistnú zmluvu alebo pre viaceré poistné zmluvy aj odhadom alebo pomocou zovšeobecnenia
údajov použitých pri ich výpočte, ak výsledky pri tomto spôsobe výpočtu sú približne
rovnaké ako pri výpočte týchto technických rezerv poistno-matematickými metódami pre
každú poistnú zmluvu samostatne; použitie samostatného výpočtu technických rezerv
v životnom poistení nesmie brániť vytvoreniu ďalších technických rezerv na poistné
riziká, ktoré nie sú individualizované,
e)
hodnota matematických rezerv pre každú poistnú zmluvu musí byť počas celej doby jej
platnosti najmenej v garantovanej výške odkupnej hodnoty, ak je výška odkupnej hodnoty
garantovaná.
(2)
Časť technickej rezervy na životné poistenie určenej na úhradu budúcich nákladov
poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej
poisťovne povinná určiť s prihliadnutím na členský štát záväzku, obsah poistnej zmluvy
a predpokladané správne náklady vrátane provízií.
(3)
Pri výpočte technickej rezervy na životné poistenie tvorenej na úhradu záväzkov vyplývajúcich
z poistných zmlúv, v ktorých je obsiahnutý nárok na podiel na zisku, môže poisťovňa
alebo pobočka zahraničnej poisťovne použiť metódu zohľadňujúcu budúce bonusy, ich
predpokladaný vývoj a súčasný spôsob priznávania týchto bonusov.
(4)
Metóda výpočtu výšky technických rezerv v životnom poistení sa nesmie meniť z dôvodu
zmien v podkladoch na ich výpočet a musí sa použiť taká metóda, aby bolo možné jednoznačne
a preukazne určiť spôsob rozdelenia zisku počas celej doby trvania každej poistnej
zmluvy.
(5)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná umožniť akejkoľvek osobe
oboznámiť sa s podkladmi a metódami, ktoré sa používajú pri výpočte technických rezerv
v životnom poistení .
Technická rezerva na poistné budúcich období sa tvorí v neživotnom poistení a v životnom
poistení s výnimkou životných poistení za jednorazové poistné z tej časti predpísaného
poistného, ktorá sa vzťahuje na budúce účtovné obdobia. Jej výška sa určuje ako súhrn
technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
(2)
Ak nie je možné technickú rezervu na poistné budúcich období určiť ako súhrn technických
rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv, použijú sa na určenie jej
výšky matematickoštatistické metódy.
(3)
V druhoch poistenia, v ktorých sa poistené riziko v priebehu roka opakovane mení,
sa na určenie výšky technickej rezervy na poistné budúcich období používajú matematickoštatistické
metódy, ktoré prihliadajú na tento vývoj poisteného rizika.
Technická rezerva na poistné plnenie sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom
poistení a je určená na poistné plnenie z poistných udalostí
a)
nahlásených a nevybavených,
b)
vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.
(2)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
sa určuje ako súhrn technických rezerv na poistné plnenia v životnom poistení a v
neživotnom poistení vypočítaných pre jednotlivé poistné udalosti. Ak výšku technickej
rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení nemožno určiť
uvedeným spôsobom, použijú sa matematickoštatistické metódy.
(3)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
zahŕňa aj všetky predpokladané náklady spojené s vybavením poistných udalostí.
(4)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
sa na poistné udalosti, ktoré vznikli do konca bežného účtovného obdobia, ale neboli
poisťovni nahlásené, určí matematickoštatistickými metódami.
(5)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
sa znižuje o predpokladanú výšku vymožiteľných pohľadávok, na ktoré má poisťovňa nárok
v súvislosti s poistným plnením.
(6)
Ak sa v jednotlivých druhoch životných poistení a neživotných poistení poskytne poistné
plnenie vo forme dôchodku, technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení
a v neživotnom poistení sa tvorí na základe poistnomatematických metód.
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom
poistení v súlade s poistnou zmluvou a je určená na poskytovanie prémií a zliav na
poistnom. Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa určuje ako súhrn technických
rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
Technická rezerva na životné poistenie sa tvorí ako súhrn technických rezerv podľa
jednotlivých zmlúv životného poistenia a predstavuje hodnotu budúcich záväzkov poisťovne
alebo pobočky zahraničnej poisťovne v životnom poistení vypočítanú poistnomatematickými
metódami vrátane podielov na zisku alebo podielov na prebytku poistného a nákladov
spojených so správou poistení po odpočítaní hodnoty budúceho poistného.
(2)
Pri výpočte technických rezerv je povolená zillmerizácia do výšky obstarávacích nákladov
započítaných do poistného v životnom poistení. Zillmerizáciou sa rozumie postupné
odpisovanie obstarávacích nákladov spojených so životným poistením počas platenia
poistného. Pri výpočte technických rezerv sa použijú tie isté úmrtnostné tabuľky a
technická úroková miera ako pri určovaní sadzieb poistného.
(3)
Ak má technická rezerva zápornú hodnotu, nahradí sa nulou.
(4)
Celkové garantované zhodnotenie, ktorým je technická úroková miera a ďalšie garantované
výnosy a bonusy dohodnuté v poistnej zmluve, nesmie ku dňu uzavretia poistnej zmluvy
presiahnuť aktuálne dosahovaný výnos dosiahnutý v tento deň z umiestnenia prostriedkov
technických rezerv znížený o primeranú zrážku a vypočítaný spôsobom, ktorý potvrdí
zodpovedný aktuár.
(5)
Maximálnu výšku technickej úrokovej miery ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá Národná banka Slovenska.
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
sa tvorí v životnom poistení, ak ekonomické riziko premenlivosti výnosov alebo rastu
investovaných prostriedkov poistného nesie výlučne osoba, ktorá uzavrela s poisťovňou
alebo pobočkou zahraničnej poisťovne poistnú zmluvu. Táto technická rezerva sa určuje
ako aktuálna hodnota finančných prostriedkov investovaných v mene poistených za všetky
takéto poistné zmluvy v životnom poistení v súlade s poistnými zmluvami. Ak poistná
zmluva obsahuje aj plnenie v dohodnutej výške, vytvára sa aj technická rezerva podľa
§ 27.
Prostriedky technických rezerv môže poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne
a pobočka zahraničnej zaisťovne umiestniť len takto:
a)
kúpiť dlhopisy vydané Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, dlhopisy,
za ktoré prevzala záruku Slovenská republika, dlhopisy, ktorých emitentmi sú členské
štáty alebo centrálne banky týchto štátov, a dlhopisy vydané Európskou investičnou
bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu
a rozvoj,
b)
kúpiť dlhopisy vydané bankami alebo zahraničnými bankami so sídlom v členskom štáte,
c)
kúpiť pokladničné poukážky alebo pokladničné poukážky, ktorých emitentmi sú členské
štáty,
d)
kúpiť dlhopisy prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov
alebo zahraničnej burzy cenných papierov,
e)
kúpiť akcie prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo
zahraničnej burzy cenných papierov alebo také akcie upísať,
f)
kúpiť podielové listy uzavretých podielových fondov prijatých na trh kótovaných cenných
papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov,
g)
kúpiť podielové listy otvorených podielových fondov alebo cenné papiere zahraničných
otvorených subjektov kolektívneho investovania,15a)
h)
uložiť na termínované účty v bankách5) alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte,
i)
kúpiť hypotekárne záložné listy alebo zahraničné hypotekárne záložné listy,
j)
kúpiť vkladové listy alebo zahraničné vkladové listy,
k)
kúpiť nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky alebo na území iných členských
štátov,
l)
poskytnúť pôžičky poisteným, ktorí uzavreli s poisťovňou poistné zmluvy v životnom
poistení,
m)
poskytnúť pôžičky alebo úvery zabezpečené bankovou zárukou alebo bankovou zárukou
zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte,
n)
kúpiť zmenky zabezpečené bankovou zárukou a zmenky vydané bankou,
o)
kúpiť iné cenné papiere, ako sú uvedené v písmenách a) až g), i), j) a n), s ktorými
sa obchoduje na zahraničnej burze cenných papierov alebo na inom zahraničnom regulovanom
verejnom trhu cenných papierov v členskom štáte alebo v členskom štáte Organizácie
pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
p)
kúpiť iné prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, ako sú uvedené v
písmenách a) až g), i), j), n) a o).
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné umiestňovať prostriedky technických rezerv podľa odseku 1 len v limitoch
ustanovených pre jednotlivé spôsoby ich umiestnenia podľa odseku 1.
(3)
Limity jednotlivých spôsobov umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(4)
Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
investovanie prostriedkov technickej rezervy podľa § 28.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné udržiavať prostriedky technických rezerv umiestnených podľa odseku 1 najmenej
vo výške technických rezerv vytvorených podľa tohto zákona. Spôsob určenia hodnoty
cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických
rezerv podľa odseku 1, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná
banka Slovenska.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
zostavujú prehľad o umiestnení prostriedkov technických rezerv podľa odseku 1 a výšku
prostriedkov technických rezerv zodpovedajúcu príslušnému spôsobu umiestnenia podľa
odseku 1. Tento prehľad je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka
zahraničnej zaisťovne povinná predkladať Národnej banke Slovenska vždy podľa stavu
k 31. marcu, k 30. júnu, k 30. septembru a k 31. decembru bežného roku do 30 dní od
dátumu, ku ktorému sa vykazuje stav.
(7)
Ak sa poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
zaviazala plniť v inej ako slovenskej mene, je povinná umiestniť prostriedky technických
rezerv do aktív v tejto mene. To neplatí, ak
a)
by aktíva v tejto mene nepresiahli 7 % hodnoty aktív v iných menách alebo
b)
sú záväzky splatné v inej mene, ako je mena niektorého z členských štátov a podľa
právneho poriadku štátu, v mene ktorého sa majú prostriedky technických rezerv umiestniť,
je investovanie v tejto mene alebo nakladanie s touto menou obmedzené, alebo ak z
iných dôvodov nie je táto mena vhodná na umiestnenie prostriedkov technických rezerv.
(8)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
nie sú povinné umiestniť prostriedky technických rezerv do zhodných aktív v sume,
ktorá nepresahuje 20 % jej záväzkov v príslušnej mene.
(9)
Ak má byť záväzok krytý aktívami, ktoré sú vyjadrené v mene niektorého členského
štátu, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak sú tieto aktíva vyjadrené v EUR.
(10)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov
nadobudnutých investovaním do otvorených podielových fondov alebo európskych fondov15b) alebo od hodnoty aktív, ktoré tvoria fond poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
musia sa technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť týmito
podielmi, alebo ak tieto podiely nie sú určené aktívami fondu poisťovne alebo pobočky
zahraničnej poisťovne.
(11)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od indexu akcií alebo
od inej hodnoty, ako je hodnota podľa odseku 10, musia sa technické rezervy, ktoré
sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť podielmi, ktoré predstavujú túto hodnotu,
alebo ak tieto podiely nie sú určené, aktívami, ktoré zodpovedajú tým aktívam, z ktorých
sa táto hodnota určuje.
(12)
Ustanovenia § 22 ods. 7, odsekov 1 až 3 a 7 až 9 sa nevzťahujú na aktíva, ktoré sú určené na krytie záväzkov
z poistných zmlúv podľa odsekov 10 a 11. To neplatí, ak poistné plnenie podľa odsekov
10 a 11 zahŕňa garantovaný výnos alebo iné garantované plnenie.
Osem percent z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za predchádzajúci kalendárny rok
je poisťovňa, ktorá vykonáva toto poistenie, povinná odviesť na osobitný účet Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky do konca februára príslušného roka. Poisťovňa je povinná
odvedenie časti poistného podľa prvej vety písomne oznámiť Národnej banke Slovenska
najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania.
(2)
Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí vláda Slovenskej republiky na
návrh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky hasičským jednotkám a poskytovateľom
záchrannej zdravotnej služby na úhradu nákladov spojených s obstarávaním, údržbou
a prevádzkovaním prostriedkov na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v
cestnej doprave, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na úhradu nákladov spojených
s obstarávaním technických prostriedkov pre koordinačné strediská integrovaného záchranného
systému a operačné strediská tiesňového volania a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej
republiky na úhradu nákladov spojených s obstarávaním technických prostriedkov pre
operačné strediská záchrannej zdravotnej služby do konca júna príslušného roka. Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky prerokuje návrh na rozdelenie prostriedkov z osobitného
účtu podľa odseku 1 pred jeho predložením do vlády s Ministerstvom financií Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo") a s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
Solventnosťou poisťovne alebo solventnosťou pobočky zahraničnej poisťovne sa rozumie
schopnosť trvale zabezpečiť vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých
poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.
(2)
Na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z uzavretých
poistných zmlúv je poisťovňa povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru
solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti.
(3)
Požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota skutočnej miery solventnosti
určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej poisťovňou.
(4)
Skutočnou mierou solventnosti sa rozumie hodnota voľných nezaťažených aktív poisťovne,
ktoré tvoria jej vlastné zdroje, znížená o tieto položky:
a)
nehmotný majetok poisťovne,
b)
vlastné akcie, ktoré sú v majetku poisťovne,
c)
majetkovú účasť podľa § 43 ods. 5 písm. m) poisťovne v inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zahraničnej
zaisťovni, finančnej holdingovej inštitúcii alebo v inej finančnej inštitúcii,
d)
nástroje a záväzky, ktoré poisťovňa má vo vzťahu k subjektom uvedeným v písmene c).
(5)
Vlastné zdroje poisťovne tvorí
a)
splatené základné imanie,
b)
zákonný rezervný fond a ďalšie voľné rezervy, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia,
c)
neuhradená strata alebo nerozdelený zisk minulých rokov po odpočítaní dividend určených
na vyplatenie.
(6)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky
Slovenska možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť
a)
rozdiel medzi nezillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie a zillmerizovanou
technickou rezervou na životné poistenie alebo čiastočne zillmerizovanou technickou
rezervou na životné poistenie, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie,
b)
skryté rezervy vzniknuté z ocenenia aktív, ak tieto rezervy nemajú výnimočný charakter,
c)
polovicu nesplateného základného imania, ak bolo splatené aspoň 25 % základného imania,
najviac však do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti a požadovanej
miery solventnosti.
(7)
Predchádzajúci súhlas nemožno udeliť, ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti
o správnosti údajov uvedených v žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo
ich považuje za nedostatočne preukázané. Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska
na zahrnutie položky podľa § 70a ods. 3 do skutočnej miery solventnosti nemožno udeliť, ak budúce prebytky poisťovne týkajúce
sa životného poistenia sú súčasťou niektorej z položiek podľa odsekov 5 alebo 6.
(8)
Jednu tretinu hodnoty požadovanej miery solventnosti tvorí garančný fond. Minimálnu
výšku garančného fondu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná
banka Slovenska. Národná banka Slovenska je oprávnená upraviť minimálnu výšku garančného
fondu na základe údajov publikovaných Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev
o európskom indexe spotrebiteľských cien zahrnujúcom všetky členské štáty. Minimálna
výška garančného fondu sa upraví o percentuálnu zmenu tohto indexu, ak sa hodnota
tohto indexu zvýši minimálne o 5 % od jej poslednej úpravy. Minimálna výška garančného
fondu sa zaokrúhľuje na celých 100 000 EUR.
(9)
Garančný fond pozostáva z položiek podľa odseku 5 a odseku 6 písm. b).
(10)
Poisťovňa je povinná preukazovať Národnej banke Slovenska skutočnú mieru solventnosti
a výpočet požadovanej miery solventnosti podľa stavu k 31. decembru najneskôr do 31.
marca nasledujúceho kalendárneho roku.
(11)
Ustanovenia odsekov 2 až 10 sa vzťahujú aj na pobočku zahraničnej poisťovne.
(12)
Zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky
prostredníctvom svojej pobočky, je povinná aktíva tvoriace tú časť skutočnej miery
solventnosti, ktorá sa vzťahuje na túto poisťovaciu činnosť, umiestniť na území Slovenskej
republiky, najmenej vo výške polovice hodnoty garančného fondu.
(13)
Poisťovací konsolidovaný celok je povinný vytvoriť a nepretržite dodržiavať upravenú
skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške upravenej požadovanej miery solventnosti.
Upravenou požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota upravenej skutočnej
miery solventnosti určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej subjektmi
zahrnutými do poisťovacieho konsolidovaného celku.
(14)
Upravenou skutočnou mierou solventnosti poisťovacieho konsolidovaného celku sa rozumie
hodnota voľných nezaťažených aktív poisťovacieho konsolidovaného celku, ktoré tvoria
vlastné zdroje subjektov zahrnutých do poisťovacieho konsolidovaného celku.
(15)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne kontrolujúca poisťovací konsolidovaný
celok je povinná preukazovať Národnej banke Slovenska upravenú skutočnú mieru solventnosti
a výpočet upravenej požadovanej miery solventnosti.
(16)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví spôsob
a)
výpočtu a preukazovania skutočnej miery solventnosti,
b)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,
c)
výpočtu, preukazovania a lehotu na preukázanie upravenej skutočnej miery solventnosti,
d)
výpočtu upravenej požadovanej miery solventnosti,
e)
výpočtu rizikového kapitálu a čo sa rozumie rizikovým kapitálom.
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich
umiestnenia.
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné viesť účtovníctvo o stave a pohybe majetku a záväzkov, nákladoch a výnosoch
a zisku alebo o strate v súlade s osobitnými predpismi.15aa) Účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej
zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.
(2)
Ak poisťovňa podľa § 4 ods. 11 písm. b) vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie, je povinná
a)
zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie
a neživotné poistenie; oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo
k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy
v príslušnom druhu poistenia využívali iba v prospech poistených v tomto poistnom
druhu a skutočná miera solventnosti bola dodržaná v každom poistnom druhu,
b)
viesť oddelenú analytickú evidenciu pre jednotlivé poistné druhy, aby sa celkové
náklady a výnosy viedli osobitne pre životné poistenie a osobitne pre neživotné poistenie
tak, aby bolo možno hospodársky výsledok zistiť za každú činnosť samostatne; položky
analytickej evidencie spoločné pre obidva poistné druhy sa delia pomerne podľa podielu
životného poistenia a neživotného poistenia na poisťovacej činnosti,
c)
uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre obidva poistné druhy v rozsahu
ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom na základe
osobitného zákona.15aa)
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorý audítor alebo audítorská
spoločnosť boli poverení preskúmaním účtovnej závierky po schválení dozornou radou
poisťovne alebo zaisťovne, a to do posledného dňa polovice účtovného obdobia, za ktoré
sa má audit vykonať. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30 dní po doručení tohto
oznámenia výber audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí audítora alebo audítorskej spoločnosti je
poisťovňa alebo zaisťovňa povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového
audítora alebo audítorskej spoločnosti schváleného dozornou radou poisťovne alebo
zaisťovne. Ak Národná banka Slovenska odmietne aj výber ďalšieho audítora alebo audítorskej
spoločnosti, Národná banka Slovenska sama určí, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť
účtovnú závierku poisťovne alebo zaisťovne vykoná.
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
zostavujú aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné denne prepočítavať majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na slovenské
koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska17) platného k tomuto dňu.
(3)
Audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorý overuje účtovnú závierku poisťovne, zaisťovne,
pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, sú povinní informovať
Národnú banku Slovenska o akejkoľvek skutočnosti, ktorá
a)
svedčí o porušení povinností zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
poisťovňou alebo zaisťovňou,
b)
môže ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
c)
môže viesť k vyjadreniu výhrad voči účtovnej závierke.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje rovnako na audítora alebo audítorskú spoločnosť,
ktorí overujú účtovné závierky osôb, ktoré tvoria s poisťovňou alebo zaisťovňou skupinu
s úzkymi väzbami.
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné najneskôr do dvoch mesiacov po skončení polovice
účtovného obdobia15aa) predložiť ministerstvu a Národnej banke Slovenska správu o svojom hospodárení za
prvú polovicu účtovného obdobia (ďalej len „polročná správa") a najneskôr do troch
mesiacov po uplynutí účtovného obdobia predložiť ministerstvu a Národnej banke Slovenska
výročnú správu o svojom hospodárení (ďalej len „ročná správa").
(2)
Ročná správa obsahuje
a)
účtovnú závierku overenú audítorom alebo audítorskou spoločnosťou,
b)
správu o finančnej situácii, ktorá obsahuje najmä prehľad o prijatých bankových úveroch
a iných úveroch a údaje o ich splatnosti v členení na krátkodobé a dlhodobé, ako aj
iné údaje ovplyvňujúce finančnú situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
c)
návrh na rozdelenie zisku,
d)
informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom účtovnom
období,
e)
podrobnú informáciu o preverení dostatočnosti technických rezerv vykonaním testu
primeranosti záväzku15aa) a o zhodnotení výsledkov testu primeranosti záväzku.
(3)
Ak nie je v lehote na predloženie ročnej správy účtovná závierka overená audítorom
alebo audítorskou spoločnosťou, je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná predložiť ministerstvu
a Národnej banke Slovenska správu audítora alebo audítorskej spoločnosti bez zbytočného
odkladu potom, keď túto správu prijme.
(4)
Polročná správa obsahuje
a)
účtovnú závierku za uplynulú polovicu účtovného obdobia a výrok audítora alebo audítorskej
spoločnosti, ak účtovnú závierku overil audítor alebo audítorská spoločnosť,
b)
správu o finančnej situácii v rozsahu podľa odseku 2 písm. b) za uplynulú polovicu
účtovného obdobia,
c)
informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcej polovici
účtovného obdobia,
d)
podrobnú informáciu o preverení dostatočnosti technických rezerv vykonaním testu
primeranosti záväzku15aa) a o zhodnotení výsledkov testu primeranosti záväzku.
(5)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná bez meškania oznámiť Národnej banke Slovenska
každú zmenu vo svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť
jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej
činnosti.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné predkladať ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje z účtovnej evidencie
a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov ustanoveným spôsobom
a v ustanovených termínoch; takéto poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie
povinnosti mlčanlivosti podľa § 41. Rozsah, spôsob a termíny predkladania údajov z účtovnej evidencie a štatistickej
evidencie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné vypracovať a predkladať Národnej banke Slovenska aj ďalšie údaje a informácie
vo forme výkazov, hlásení a iných správ ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch.
Obsah, formu, členenie, termíny, spôsob a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných
správ ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov").
(8)
Údaje podľa odsekov 6 a 7 a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných
správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz
o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak výkazy, hlásenia a iné
správy nie sú predložené predpísaným spôsobom alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o
ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne
a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska
predložiť podklady a podať vysvetlenie v ním určenej lehote.
(9)
Poisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska osobitne o výsledkoch poisťovacej
činnosti vykonávanej prostredníctvom svojej pobočky v príslušnom členskom štáte a
osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej na základe práva slobodného
poskytovania služieb v príslušnom členskom štáte. Na základe žiadosti príslušného
orgánu dohľadu členského štátu je Národná banka Slovenska povinná mu zaslať tieto
informácie v súhrnnej podobe.
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa rozhodla znížiť svoj podiel na základnom
imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni
tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 66 %, 50 %, 33 %, 20 % alebo pod 10 % podielu
na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni
alebo zaisťovni priamo alebo konaním v zhode,15) musí túto skutočnosť vopred oznámiť Národnej banke Slovenska.
(2)
Písomné oznámenie podľa odseku 1 musí obsahovať tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu fyzickej osoby podľa odseku
1 alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby podľa odseku 1,
b)
rozsah, v akom chce právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1 znížiť podiel
na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej
zmene na svojom základnom imaní, pri ktorej dôjde k prekročeniu 10 %, 20 %, 33 %,
50 % alebo 66 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích
právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich
v zhode15) alebo k zníženiu podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích
právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich
v zhode15) tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 66 %, 50 %, 33 %, 20 % alebo 10 %, a to najneskôr
do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná vždy podľa stavu k 31. decembru zostavovať zoznam
svojich akcionárov a predkladať ho ministerstvu a Národnej banke Slovenska vždy do
31. marca nasledujúceho roka.
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na
a)
nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne
alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni tak, že sa prvýkrát dostane
nad limit 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo
zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni priamo alebo
konaním v zhode,15)
b)
zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, ak nejde o zníženie základného
imania z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
voľbu osoby navrhovanej za člena predstavenstva a prokuristu poisťovne alebo zaisťovne,
prokuristu a vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo prokuristu a vedúceho pobočky
zahraničnej zaisťovne; predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nie je podmienkou
na voľbu tých istých osôb do tých istých funkcií na bezprostredne nasledujúce funkčné
obdobie,
d)
zlúčenie alebo splynutie poisťovne s inou poisťovňou, zaisťovňou alebo inou právnickou
osobou alebo zlúčenie alebo splynutie zaisťovne s inou poisťovňou, zaisťovňou alebo
inou právnickou osobou; predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou
aj na rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne,
e)
vrátenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
f)
predaj podniku poisťovne alebo zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky
zahraničnej zaisťovne, alebo ich časti.14)
g)
zahrnutie položiek podľa § 31 ods. 6 a § 70a ods. 3 do skutočnej miery solventnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
h)
na vykonávanie sprostredkovateľských činností pre finančné inštitúcie v súlade s
osobitnými predpismi.4a)
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska
a)
podľa odseku 1 písm. a) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. g) pre nadobúdateľa podielu rovnako,
b)
podľa odseku 1 písm. c) platí podmienka uvedená v § 5 ods. 2 písm. d) rovnako,
Na vydanie prechádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), d) a f) musí byť preukázaný
aj prehľadný a dôveryhodný pôvod, dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných
prostriedkov na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu.
(4)
Ustanoveniami odseku 1 písm. a), b), d), e) a f) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného
predpisu.18)
(5)
Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa
a)
odseku 1 písm. a) podávajú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sa rozhodli
nadobudnúť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odseku 1 písm. b) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa,
c)
odseku 1 písm. c) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne
alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, alebo akcionár poisťovne, alebo akcionár zaisťovne,
d)
odseku 1 písm. d) podávajú právnické osoby, ktoré sa zlučujú alebo splývajú, alebo
poisťovňa, alebo zaisťovňa, ktorá sa rozdeľuje,
odseku 1 písm. f) podáva spoločne poisťovňa alebo zaisťovňa, zahraničná poisťovňa
alebo zahraničná zaisťovňa a osoba, ktorá nadobúda poisťovňu alebo zaisťovňu, pobočku
zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, alebo jej časť,
g)
podľa odseku 1 písm. g) podáva poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne.
h)
podľa odseku 1 písm. h) podáva poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne.
(6)
Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(7)
Ak nadobúdateľom podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích
právach uvedených v odseku 1 písm. a) je zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa
so sídlom v inom členskom štáte, zahraničná banka so sídlom v inom členskom štáte,
zahraničný obchodník s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, materská
spoločnosť zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne alebo osoba kontrolujúca
takéto osoby a ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 písm. a) touto osobou
by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala dcérskou spoločnosťou tejto osoby alebo prejde
pod kontrolu tejto osoby, udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a)
je Národná banka Slovenska povinná prerokovať s orgánmi dohľadu iného členského štátu
podľa § 8.
(8)
O žiadosti podľa odseku 1 písm. c) rozhodne Národná banka Slovenska v lehote do 15
dní od jej doručenia.
(9)
Národná banka Slovenska v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu s výnimkou
rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 36 ods. 1 písm. e) určí lehotu, v ktorej sa musí vykonať úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas
Národnej banky Slovenska; táto lehota nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov. Ak sa
úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, vykoná
po uplynutí lehoty určenej v rozhodnutí Národnej banky Slovenska, je neplatný.
(10)
Ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala
súčasťou finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová
spoločnosť, podmienkou na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska
je aj preukázanie dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré sú
členmi štatutárneho orgánu alebo akcionármi kontrolujúcimi zmiešanú finančnú holdingovú
spoločnosť, a vhodnosti akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom
potvrdzovať správnosť
a)
výpočtu sadzieb poistného a ich primeranosť,
b)
určenia výšky technických rezerv a ich umiestnenia,
c)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,
d)
rozdelenia výnosov z investovania finančných prostriedkov v mene poistených v životnom
poistení medzi poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a poistníkom, poisteným
alebo inou oprávnenou osobou,
e)
použitia poistnomatematických metód pri výpočte sadzieb poistného v neživotnom poistení,
f)
použitia poistnomatematických metód pri určovaní výšky technických rezerv v životnom
poistení a v neživotnom poistení.
(2)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom
potvrdzovať správnosť skutočností podľa odseku 1 písm. b) a použitia poistnomatematických
metód pri vykonávaní zaisťovacej činnosti.
(3)
Zodpovedný aktuár svojím podpisom potvrdzuje správnosť údajov podľa odseku 1 na výkaze,
ktorý predkladá poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne Národnej banke Slovenska,
a správnosť údajov podľa odseku 2 na výkaze, ktorý predkladá zaisťovňa alebo pobočka
zahraničnej zaisťovne Národnej banke Slovenska. Na požiadanie Národnej banky Slovenska
vypracuje zodpovedný aktuár k týmto výkazom vysvetľujúcu správu, ktorú predloží Národnej
banke Slovenska a predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúcemu pobočky
zahraničnej poisťovne, alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Výber zodpovedného aktuára poisťovne alebo zaisťovne schvaľuje dozorná rada poisťovne,
zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne z fyzických osôb zapísaných
do zoznamu aktuárov, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Poisťovňa, pobočka zahraničnej
poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné mať zodpovedného aktuára
nepretržite počas celej doby vykonávania svojej činnosti.
(5)
Fyzická osoba je oprávnená vykonávať činnosť aktuára, len ak je zapísaná do zoznamu
aktuárov. Národná banka Slovenska na základe žiadosti zapíše fyzickú osobu do zoznamu
aktuárov, ak spĺňa tieto podmienky:
a)
ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického, prírodovedného alebo technického
zamerania,
b)
minimálne trojročná odborná prax v oblasti poistnej matematiky,
V žiadosti podľa odseku 5 je fyzická osoba povinná uviesť
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt,
b)
doklady o splnení podmienok podľa odseku 5 písm. a), b), c) a e).
(7)
O žiadosti podľa odseku 5 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote do 30 dní od
podania žiadosti.
(8)
Národná banka Slovenska nezapíše fyzickú osobu do zoznamu aktuárov, ak nespĺňa podmienky
uvedené v odseku 5.
(9)
Zoznam aktuárov obsahuje údaje podľa odseku 6 písm. a) s výnimkou rodného čísla fyzickej
osoby.
(10)
Aktuár je povinný oznamovať Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu každú
zmenu skutočnosti podľa odseku 5 písm. d) a e) a údajov podľa odseku 9.
(11)
Národná banka Slovenska vyčiarkne aktuára zo zoznamu aktuárov, ak závažne poruší
povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo prestane spĺňať podmienky podľa odseku 5.
Takáto osoba nemôže byť opätovne zapísaná do zoznamu aktuárov počas desiatich rokov
odo dňa, ku ktorému Národná banka Slovenska túto osobu zo zoznamu vyčiarkla. Svoje
rozhodnutie o vyčiarknutí aktuára, ktorý vykonáva funkciu zodpovedného aktuára, zo
zoznamu aktuárov oznámi Národná banka Slovenska písomne do piatich dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti rozhodnutia poisťovni alebo zaisťovni, pre ktorú táto osoba vykonáva funkciu
zodpovedného aktuára.
(12)
Národná banka Slovenska uverejňuje polročne zoznam aktuárov vo vestníku Národnej
banky Slovenska.
(13)
Odbornú skúšku podľa odseku 5 písm. c) zabezpečuje Národná banka Slovenska alebo
ňou poverená právnická osoba. Za vykonanie odbornej skúšky je žiadateľ povinný zaplatiť
poplatok, ktorý sa pri neúspešne vykonanej odbornej skúške nevracia. Poplatok za vykonanie
odbornej skúšky je príjmom Národnej banky Slovenska. Ak odbornú skúšku zabezpečuje
právnická osoba poverená Národnouj bankou Slovenska, poplatok za vykonanie odbornej
skúšky je príjmom tejto osoby.
(14)
Obsah odbornej skúšky aktuára, spôsob jej vykonania, výšku poplatku za jej vykonanie
a ďalšie podrobnosti o odbornej skúške ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(15)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť zodpovednému aktuárovi prístup k informáciám o svojich činnostiach,
ktoré si zodpovedný aktuár v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiada.
(16)
Zodpovedný aktuár je v prípade zistenia nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo
zaisťovne, ktoré súvisia s výkonom jeho činnosti podľa tohto zákona, povinný navrhnúť
predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne opatrenia na nápravu týchto nedostatkov.
Túto povinnosť má zodpovedný aktuár aj v prípade zistenia nedostatkov v hospodárení
pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne voči vedúcemu pobočky
zahraničnej poisťovne alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne. Ak tieto opatrenia
nie sú uskutočnené a ďalší vývoj hospodárenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne ohrozuje schopnosť poisťovne, zaisťovne,
zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, je zodpovedný aktuár povinný o tejto
skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska.
(17)
Zodpovedný aktuár je povinný do 30. apríla nasledujúceho roka predkladať Národnej
banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne za predchádzajúci kalendárny
rok alebo správu o činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne
za predchádzajúci kalendárny rok, ktorej náležitosti ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné v stanovách upraviť vzťahy medzi predstavenstvom,
dozornou radou, zodpovedným aktuárom, vedúcimi zamestnancami10) poisťovne alebo zaisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva a vedúcim
zamestnancom10) riadiacim útvar vnútornej kontroly. Poisťovňa a zaisťovňa sú tiež povinné v stanovách
rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne na účely ochrany
pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa bez zbytočného odkladu poskytne Národnej banke Slovenska
overenú kópiu platných stanov po ich každej zmene. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej
poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne poskytne Národnej banke Slovenska bez
zbytočného odkladu organizačnú štruktúru po jej každej zmene.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné vypracovať a dodržiavať pravidlá činnosti, ktoré musia upravovať účinný
systém vnútornej kontroly a ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
zodpovedajúci charakteru a povahe poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti.
(4)
Organizačná štruktúra a systém riadenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí zabezpečovať riadne a bezpečné vykonávanie
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. V organizačnej štruktúre poisťovne,
zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť
zahrnutý útvar vnútornej kontroly.
(5)
Vnútornou kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie kontrola dodržiavania zákonov
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia a postupov
v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej
zaisťovne vykonávaná útvarom vnútornej kontroly poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo inými osobami na základe zmluvy.
(6)
Dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne je oprávnená požiadať útvar vnútornej kontroly
o vykonanie vnútornej kontroly poisťovne alebo zaisťovne v ňou vymedzenom rozsahu.
(7)
Útvar vnútornej kontroly je povinný bez zbytočného odkladu informovať dozornú radu
poisťovne alebo zaisťovne a Národnú banku Slovenska o skutočnosti, o ktorej sa v priebehu
svojej činnosti dozvie, svedčiacu o porušení povinností poisťovne alebo zaisťovne
ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktorá môže ovplyvniť riadne
vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovne alebo zaisťovne.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
predkladajú do 31. marca kalendárneho roka Národnej banke Slovenska správu o výsledkoch
činnosti útvaru vnútornej kontroly za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach
na nápravu zistených nedostatkov v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a plán kontrolnej činnosti na nasledujúci
kalendárny rok.
(9)
Zamestnanec zodpovedný za vykonávanie vnútornej kontroly nesmie byť členom predstavenstva,
členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne alebo zaisťovne, ktorej je zamestnancom.
(10)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri uzavieraní poistnej zmluvy
v životnom poistení požadovať preukázanie totožnosti klienta a klient je povinný takejto
žiadosti vyhovieť. V prípadoch, keď sa poistná zmluva v životnom poistení uzaviera
prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia18aa), môže totožnosť zisťovať aj sprostredkovateľ poistenia18aa). Uzavieranie poistnej zmluvy v životnom poistení so zachovaním anonymity klienta
je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, sprostredkovateľ poistenia18aa) povinný odmietnuť.
(11)
Na účely odseku 10 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta.
Pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení prostredníctvom technických zariadení
sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý
poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne pridelí klientovi a autentifikačným
údajom, ktorý poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne dohodne s klientom alebo
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá
doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu
alebo iného zástupcu oprávneného konať v mene maloletého vrátane dokladu, z ktorého
je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, a tiež rodný list maloletého klienta.
(12)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri každom uzavieraní poistnej
zmluvy v životnom poistení, pri ktorom poistné v danom roku presiahne hodnotu 40 000
Sk alebo jednorazové poistné presiahne hodnotu 100 000 Sk, zisťovať vlastníctvo finančných
prostriedkov použitých klientom na uzavretie takejto poistnej zmluvy; táto povinnosť
platí aj pre prípad zvýšenia hodnoty poistného na 40 000 Sk alebo viac. Na účely tohto
ustanovenia sa vlastníctvo finančných prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením
klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom
a či uzavretie poistnej zmluvy vykonáva na vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom
inej osoby alebo ak je poistná zmluva uzavretá na účet inej osoby, vo vyhlásení je
klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu
trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej
osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú finančné prostriedky a na účet ktorej
je poistná zmluva uzavretá; v takomto prípade je klient povinný odovzdať poisťovni
alebo pobočke zahraničnej poisťovne aj písomný súhlas tejto osoby na použitie jej
finančných prostriedkov na uzavretie poistnej zmluvy a na uzavretie tejto zmluvy na
jej účet. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, poisťovňa a pobočka zahraničnej
poisťovne sú povinné odmietnuť uzavretie takejto poistnej zmluvy.
(13)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné uschovávať údaje a kópie dokladov
o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých
klientom na uzavretie poistnej zmluvy najmenej desať rokov od skončenia zmluvného
vzťahu s klientom.
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly
tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na
ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých
osôb pri každom uzavieraní poistnej zmluvy povinní poisťovni a pobočke zahraničnej
poisťovne na jej žiadosť
a)
poskytnúť
1.
osobné údaje18a) o totožnosti v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného
pobytu, ak ho má, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť,
druh a číslo dokladu totožnosti, ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby zastupujúcej
právnickú osobu, ako aj adresu miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je
podnikateľom, predmet podnikania a označenie úradného registra alebo inej úradnej
evidencie, v ktorej je zapísaný tento podnikateľ, a číslo zápisu do tohto registra
alebo evidencie,
2.
identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresa
sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia podniku alebo organizačných
zložiek a iná adresa miesta jej činnosti, ak ide o právnickú osobu, ako aj zoznam
osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa
bodu 1, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto
právnická osoba zapísaná,18b) a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce
4a.
schopnosť klienta splniť si záväzky z poistnej zmluvy,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z poistnej zmluvy,
4c.
oprávnenie na zastupovanie v prípade zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie poistnej zmluvy, ktoré sú
ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi alebo ktoré sú dohodnuté s poisťovňou
a pobočkou zahraničnej poisťovne,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje18a) o totožnosti z dokladu totožnosti v rozsahu obrazová podobizeň, titul, meno, priezvisko,
rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, adresa trvalého
pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania
a platnosť dokladu totožnosti a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).
(2)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a možnosti následnej kontroly tejto
identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie
účely uvedené v odseku 3 je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená pri
každom uzavieraní poistnej zmluvy požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje vymedzené
v odseku 1 písm. a) a získať ich spôsobom vymedzeným v odseku 1 písm. b).
(3)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly
tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia medzi
poisťovňou a pobočkou zahraničnej poisťovne a jej klientmi, na účel ochrany a domáhania
sa práv poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne voči jej klientom, na účel zdokumentovania
činnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, na účely výkonu dohľadu nad poisťovňami
a pobočkami zahraničných poisťovní a nad ich činnosťami a na plnenie povinností a
úloh poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov18c) je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých
osôb18d) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať18e) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1 a § 41 ods. 1; pritom je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená s použitím automatizovaných
alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať
rodné čísla18f) a ďalšie údaje a doklady vymedzené v odseku 1.
(4)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 41 ods. 1, je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých
osôb18d) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať18g) len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým
je zo zákona oprávnená poskytovať informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti
podľa § 41, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených povinnosťou
mlčanlivosti podľa § 41.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 41 ods. 1, môže poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia
len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone18h), alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná
a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká,
b)
vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,
c)
poskytnúť klientovi dôležité informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy a upozorniť
ho na dôležité skutočnosti a riziká súvisiace s touto činnosťou,
d)
nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti,
nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť,
e)
uzavierať zmluvy, ktorých obsahom je sprostredkovanie poistenia, so sprostredkovateľmi
poistenia, ktorí sú zapísaní v registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov
zaistenia, alebo s osobami podľa osobitného predpisu.18ha)
(2)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné na žiadosť klienta alebo Národnej
banky Slovenska hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Vynaložením
odbornej starostlivosti sa rozumie, najmä ak poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne
a)
dokumentuje spôsob vykonávania svojej činnosti, kontroluje objektívnosť evidovaných
údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát,
b)
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti vykonávania svojej činnosti z dostupných
informácií.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné upraviť právne vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou,
na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis19) a ktorá je v súlade s odsekom 5. Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci
pobočky zahraničnej zaisťovne je povinný upraviť svoje právne vzťahy so zahraničnou
poisťovňou a zahraničnou zaisťovňou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis19) a ktorá je v súlade s odsekom 6.
(4)
Člen predstavenstva, člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúci pobočky
zahraničnej poisťovne a jeho zástupca, vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne a jeho
zástupca, nútený správca, zástupca núteného správcu, zodpovedný aktuár, prokurista,
vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútornej kontroly, vedúci zamestanci10) sú povinní vykonávať svoju činnosť
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu,
pobočku zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne,
b)
v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovne a pobočky
zahraničnej zaisťovne.
(5)
Člen predstavenstva je zodpovedný za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie,
ak poruší povinnosti člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúce pre
neho zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.
(6)
Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovedá
za škodu spôsobenú porušením povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych
predpisov a z vnútorných aktov riadenia pri výkone svojej funkcie.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena predstavenstva poisťovne
alebo zaisťovne, člena dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúceho pobočky
zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v súvislosti s poistením
jeho zodpovednosti za škodu podľa odsekov 5 a 6 alebo v súvislosti s jeho poistením
pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak tieto osoby poisťovňa, zaisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne odvolá z funkcie z dôvodu
nedôveryhodnosti podľa § 49 ods. 6, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi;
právo na takúto odmenu zaniká.
(8)
Dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne je povinná zabezpečiť, aby sa škody, ktoré
vznikli poisťovni alebo zaisťovni podľa odseku 5, riadne a včas vymáhali.
Členom predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristom poisťovne alebo zaisťovne
nesmie byť
a)
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky alebo
štátny tajomník; štátny tajomník môže byť členom predstavenstva alebo dozorného orgánu
poisťovne alebo zaisťovne, ak ide o výkon akcionárskych práv štátu,
b)
člen orgánu alebo zamestnanec Najvyššieho kontrolného úradu, člen orgánu Národnej
banky Slovenska alebo jej zamestnanec, osoba zúčastnená pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom,
c)
člen predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokurista, alebo zamestnanec inej
poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne,
doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,5a) banky, dôchodkovej správcovskej spoločnosti7a) alebo obchodníka s cennými papiermi, prokurista, zamestnanec alebo vedúci zamestnanec
pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, člen orgánu spoločnosti
vykonávajúcej sprostredkovanie poistenia alebo sprostredkovanie zaistenia podľa osobitného
predpisu19a); to neplatí, ak je táto právnická osoba súčasťou konsolidovaného celku,
d)
sprostredkovateľ poistenia, sprostredkovateľ poistenia z iného členského štátu, sprostredkovateľ
zaistenia, sprostredkovateľ zaistenia z iného členského štátu, zodpovedný aktuár,
zamestnanec centrálneho depozitára alebo burzy.
Členovia predstavenstva a dozorných orgánov, zamestnanci poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, prokuristi, likvidátori, správcovia,
predbežní správcovia v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní zodpovední aktuári, ako
aj iné osoby podieľajúce sa na ich činnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,
o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných
povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov
jeho jednotlivých účastníkov.
(2)
Osoby podľa odseku 1 sú povinné zachovávať mlčanlivosť o činnosti poisťovne alebo
zaisťovne aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.
(3)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia
poskytne na vyžiadanie
a)
Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom alebo kapitálovým
trhom podľa osobitného zákona,3)
b)
súdu na účely občianskeho súdneho konania,20) ak je účastníkom konania klient poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak je predmetom konania majetok klienta poisťovne,
zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
orgánu činného v trestnom konaní na účely trestného konania,21)
d)
daňových orgánov vo veciach daňového konania,22) ak je účastníkom konania poisťovňa alebo zaisťovňa, poistník alebo poistený,
e)
službe kriminálnej polície a službe finančnej polície policajného zboru na účely
plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom,23)
f)
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného zákona,24)
g)
správcu alebo predbežného správcu v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní,
vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení, alebo dozorného správcu vykonávajúceho
dozornú správu, ak sa na majetok klienta poisťovne, poisťovne z iného členského štátu,
zaisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vedie konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie,
vyrovnacie konanie, konanie o oddlžení, alebo nad ktorým bola zavedená dozorná správa
podľa osobitného predpisu,4)
h)
príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ak ide o poistné zmluvy uzavreté
poisťovňou z iného členského štátu.
(4)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje výmena informácií
medzi
a)
poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, zaisťovňami, pobočkami zahraničných
zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv uzavieraných
fyzickou osobou alebo právnickou osobou v prípade
1.
podozrenia z uvedenia nepravdivých a neúplných údajov,
2.
vyšetrovania nevyhnutného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne, poisťovne z iného
členského štátu, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne
poskytnúť poistné plnenie,
3.
zániku poistnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného,
b)
Národnou bankou Slovenska, ak jej boli informácie poskytnuté podľa odseku 3 písm.
a), a
1.
orgánmi bankového dohľadu iných členských štátov alebo orgánmi dohľadu nad finančnými
inštitúciami iných členských štátov,
2.
osobami z iného členského štátu alebo z iného ako členského štátu, ktoré sa podieľajú
na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovne,
a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito osobami dohľad,
3.
audítormi alebo audítorskými spoločnosťami z iných členských štátov alebo z iných
ako členských štátov, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne z iného členského štátu,
zahraničnej zaisťovne a finančných inštitúcií so sídlom v iných členských štátoch,
a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito audítormi alebo audítorskými spoločnosťami
dohľad,
4.
osobami z iných členských štátov, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára,
a orgánmi, ktoré vykonávajú nad nimi dohľad.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená použiť informácie získané podľa odseku 4 len
na účely, na ktoré jej boli poskytnuté. Informácie získané podľa odseku 4 je Národná
banka Slovenska oprávnená poskytnúť iným osobám len so súhlasom tých subjektov podľa
odseku 4, ktoré ich poskytli.
(6)
Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť
prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.
Dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov;
za podmienok podľa § 20 ods. 3 a 4 podlieha dohľadu podľa tohto zákona aj poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského
štátu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a činnosť iných osôb súvisiaca s činnosťou
alebo riadením poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne. Dohľad sa tiež vykonáva nad konsolidovanými celkami podľa § 43, ktorých súčasťou sú poisťovne a zaisťovne.
(2)
Predmetom dohľadu podľa odseku 1 je
a)
dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho
a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie,
b)
dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa tohto zákona.
(3)
Dohľad podľa odseku 1 vykonáva Národná banka Slovenska.
(4)
Predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek
zahraničných poisťovní alebo pobočiek zahraničných zaisťovní a ich klientov, na ktorých
prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy20) alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.
(5)
Na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu iného
štátu môže orgán dohľadu iného štátu vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky
nad činnosťou pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, nad dcérskou
spoločnosťou zahraničnej poisťovne a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne,
ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou.
(6)
Národná banka Slovenska je povinná umožniť príslušnému orgánu dohľadu domovského
členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky poisťovne
z iného členského štátu zriadenej podľa § 17 priamo alebo prostredníctvom tretej osoby splnomocnenej na tento účel. Predmetom
tohto dohľadu je preverenie informácií získaných pri výkone dohľadu nad príslušnou
poisťovňou z iného členského štátu. Tento dohľad Národná banka Slovenska umožní vykonať
až po tom, ako ju príslušný orgán domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu informuje o tom, že chce taký dohľad vykonať. Národná banka Slovenska je oprávnená
zúčastniť sa takého dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami
zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne
a dcérskou spoločnosťou zaisťovne, ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou na území iného
štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou
bankou Slovenska a orgánmi dohľadu tohto štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 1 formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi Národnou
bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného
zákona.3)
(9)
Osoby podliehajúce dohľadu podľa odseku 1, dohľadu na konsolidovanom základe a doplňujúcemu
dohľadu nad finančnými konglomerátmi (ďalej len „doplňujúci dohľad") sú v Národnou
bankou Slovenska určenej lehote povinné odovzdať Národnej banke Slovenska ňou požadované
údaje vrátane záznamov telefonických rozhovorov a záznamov o práci s údajmi, doklady
a informácie potrebné na riadny výkon tohto dohľadu.
Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie sledovanie a regulácia rizík konsolidovaných
celkov a subkonsolidovaných celkov, ktorých súčasťou sú poisťovne alebo zaisťovne,
na účel obmedzenia rizík, ktorým je poisťovňa alebo zaisťovňa vystavená z dôvodu jej
účasti v konsolidovanom celku alebo subkonsolidovanom celku.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe podľa tohto zákona
nad poisťovacím konsolidovanom celkom a nad poisťovacím subkonsolidovaným celkom.
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad finančným konsolidovaným
celkom, ak osoba ovládajúca konsolidovaný celok je finančnou holdingovou inštitúciou,
ktorá nepodlieha dohľadu podľa osobitného predpisu,5) a nad finančným subkonsolidovaným celkom, ak osoba ovládajúca subkonsolidovaný celok
je finančná holdingová inštitúcia, ktorá nepodlieha dohľadu podľa osobitného predpisu.5)
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad zmiešaným konsolidovaným
celkom a nad zmiešaným subkonsolidovaným celkom v rozsahu sledovania vnútroskupinových
obchodov podľa § 48i ods. 2 medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou,
jej dcérskymi spoločnosťami a v rozsahu poskytovania informácií podľa § 46.
(5)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
konsolidovaným celkom skupina osôb, v ktorej jedna osoba ovláda ostatné osoby a ktorá
nie je ovládaná žiadnou inou osobou,
b)
poisťovacím konsolidovaným celkom konsolidovaný celok ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou,
ktorého členmi sú nimi ovládané osoby, ktoré sú poisťovňami alebo zaisťovňami,
c)
finančným konsolidovaným celkom konsolidovaný celok ovládaný finančnou holdingovou
inštitúciou,
d)
zmiešaným konsolidovaným celkom konsolidovaný celok ovládaný holdingovou spoločnosťou
so zmiešanou činnosťou,
e)
subkonsolidovaným celkom skupina osôb, v ktorej jedna osoba ovláda ostatné osoby
a ktorá je ovládaná inou osobou, ktorú sama neovláda,
f)
poisťovacím subkonsolidovaným celkom subkonsolidovaný celok ovládaný poisťovňou alebo
zaisťovňou, ktorého členmi sú nimi ovládané osoby, ktoré sú poisťovňami alebo zaisťovňami,
pričom poisťovňa alebo zaisťovňa ovládajúca tento subkonsolidovaný celok je ovládaná
inou osobou, ktorú sama neovláda,
g)
finančným subkonsolidovaným celkom subkonsolidovaný celok ovládaný finančnou holdingovou
inštitúciou,
h)
zmiešaným subkonsolidovaným celkom subkonsolidovaný celok ovládaný holdingovou spoločnosťou
so zmiešanou činnosťou,
i)
finančnou holdingovou inštitúciou finančná inštitúcia, ktorej dcérskymi spoločnosťami
sú prevažne poisťovne alebo zaisťovne alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna
jej dcérska spoločnosť je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo inštitúciou elektronických
peňazí a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou,
j)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná
holdingová inštitúcia, poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová
spoločnosť, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je poisťovňou alebo zaisťovňou,
k)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná
osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou
osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný
konglomerát,
l)
ovládaním vzťah v skupine osôb, v ktorých
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom
3a.
vzniknutým na základe zmluvy medzi dvomi osobami alebo viacerými osobami, podľa ktorej
sú tieto osoby riadené jednou osobou na spoločnom základe, pričom tieto osoby nie
sú prepojené vzťahom kontroly podľa § 3 písm. f), alebo
3b.
cez tie isté osoby v štatutárnych orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch osôb alebo
viacerých osôb, ktoré nie sú prepojené vzťahom kontroly podľa § 3 písm. f), pričom tieto isté osoby majú väčšinu v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch
týchto osôb,
m)
majetkovou účasťou priamy podiel alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje
najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej
osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného
s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
n)
regulovanou osobou poisťovňa alebo zaisťovňa, banka, inštitúcia elektronických peňazí,
obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba.
Národná banka Slovenska je oprávnená nezahrnúť do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného
celku na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu
informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, najmä
ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 EUR alebo ako 1
% z celkových aktív osoby ovládajúcej konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok,
c)
ktorej zaradenie do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku je nevhodné
z hľadiska cieľov dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z dohľadu na konsolidovanom základe konsolidovaný
celok alebo subkonsolidovaný celok, ktorý je súčasťou iného konsolidovaného celku,
nad ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska alebo
príslušný orgán dohľadu iného štátu na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi Národnou
bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného štátu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi nezahrnutie osoby podľa odseku 1 písm. b) alebo c)
do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku tejto osobe; táto osoba je
povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom
základe príslušnému orgánu dohľadu štátu, v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.
(4)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej materskou spoločnosťou je zahraničná poisťovňa
alebo zahraničná zaisťovňa alebo zahraničná finančná inštitúcia kontrolujúca finančný
konsolidovaný celok so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, nepodlieha dohľadu
na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska preverí, či
táto poisťovňa alebo zaisťovňa podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný s dohľadom na
konsolidovanom základe podľa tohto zákona.
(5)
Národná banka Slovenska preverí skutočnosť uvedenú v odseku 4 z vlastného podnetu
alebo na žiadosť regulovanej osoby, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte,
alebo na žiadosť materskej spoločnosti.
(6)
Ak Národná banka Slovenska podľa odseku 4 zistí, že nad poisťovňou alebo zaisťovňou
sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný s dohľadom na konsolidovanom
základe podľa tohto zákona, zahrnie túto poisťovňu alebo zaisťovňu do konsolidovaného
celku alebo subkonsolidovaného celku podliehajúcemu dohľadu na konsolidovanom základe
podľa tohto zákona.
Finančná holdingová inštitúcia podľa § 43 ods. 3 je povinná zabezpečovať, aby konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok, ktorý
ovláda, dodržiaval požiadavky podľa § 31.
(2)
Osoba, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku,
je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom
osoby ovládajúcej konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok alebo poisťovne
alebo zaisťovne určenej Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy,
ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom
a v ustanovených termínoch; poisťovňa alebo zaisťovňa ovládajúca konsolidovaný celok
alebo subkonsolidovaný celok a finančná holdingová inšitúcia sú povinné vypracúvať
a predkladať Národnej banke Slovenska za konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný
celok všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na
konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch. Údaje
a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné,
prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a
musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú
ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti,
poisťovňa, zaisťovňa, finančná holdingová inštitúcia alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala
a predložila, je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady
a podať vysvetlenie v ním určenej lehote.
(3)
Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania
výkazov, hlásení a iných správ podľa odseku 2 vrátane metodiky na ich vypracúvanie
ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke
zákonov. Na tieto výkazy, hlásenia a iné správy sa inak vzťahuje § 34 ods. 6.
(4)
Audítor osoby, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného
celku, je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie
Národnej banke Slovenska a audítorom osoby ovládajúcej konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný
celok.
(5)
Osoba ovládajúca konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok oznámi Národnej
banke Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit osôb zahrnutých do konsolidovaného
celku alebo subkonsolidovaného celku, najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý
má byť audit vykonaný.
(6)
Odseky 2 a 3 sa rovnako vzťahujú na osobu, ktorá ovláda zmiešaný konsolidovaný celok
alebo zmiešaný subkonsolidovaný celok, na osobu, ktorá je zahrnutá do zmiešaného konsolidovaného
celku alebo zmiešaného subkonsolidovaného celku a na audítora takýchto osôb.
Osoba, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku,
je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných
informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste3) alebo je oprávnená požiadať o vykonanie dohľadu na mieste iný príslušný orgán dohľadu
nad osobami, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku,
na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe; tento orgán dohľadu je povinný
požadovaný dohľad na mieste vykonať.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa ovládajúca konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok
je povinná zabezpečiť vykonanie auditu nad osobami zahrnutými do konsolidovaného celku
alebo subkonsolidovaného celku na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
Tieto osoby sú povinné na žiadosť poisťovne alebo zaisťovne ovládajúcej konsolidovaný
celok alebo subkonsolidovaný celok uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.
Ak je poisťovňa alebo zaisťovňa súčasťou konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného
celku, ktorý ovláda poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa alebo
finančná inštitúcia, ktorá má sídlo na území iného štátu, Národná banka Slovenska
je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe v písomnej
dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného
štátu a ich vzájomnú výmenu informácií. Ak takáto dohoda nie je uzavretá, dohľad na
konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán dohľadu, ktorý udelil povolenie podľa
§ 4 alebo 11 poisťovni, zaisťovni, zahraničnej poisťovni alebo zahraničnej zaisťovni s najvyššími
celkovými aktívami; ak je výška celkových aktív rovnaká, dohľad na konsolidovanom
základe vykonáva príslušný orgán dohľadu, ktorý udelil povolenie ako prvý.
(2)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu
na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného
členského štátu v konsolidovaných celkoch alebo subkonsolidovaných celkoch; podrobnosti
o výkone tohto dohľadu na mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa
odseku 1. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán
dohľadu iného členského štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené
osoby príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti
a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na
mieste podľa osobitného predpisu;3) nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť
určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení
na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi komisii uzavretie písomnej dohody podľa odseku 1 a
jej obsah.
Doplňujúcim dohľadom je sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých
súčasťou sú poisťovne alebo zaisťovne, obchodníci s cennými papiermi, banky, inštitúcie
elektronických peňazí, správcovské spoločnosti, na účely obmedzenia rizík, ktorým
je poisťovňa, zaisťovňa alebo iná regulovaná osoba vystavená z dôvodu svojej účasti
vo finančnom konglomeráte.
regulovaná osoba podľa bodu 1a. je materskou spoločnosťou osoby vo finančnom sektore
alebo je osobou, ktorá má majetkovú účasť podľa § 43 ods. 5 písm. m) na osobe vo finančnom sektore, alebo je osobou prepojenou s osobou vo finančnom sektore
vzťahom ovládania podľa písmena c),
1c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového
sektora alebo zo sektora investičných služieb a
1d.
konsolidované čínnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva
a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a
v sektore investičných služieb sú významné podľa § 48e ods. 2 a 4,
2.
skupina, ak
2a.
aspoň jedna z dcérskych spoločností v skupine je regulovanou osobou,
2b.
nie je ovládaná regulovanou osobou a činnosť skupiny sa sústreďuje vo finančnom sektore
podľa § 48e ods. 2 a 4,
2c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového
sektora alebo zo sektora investičných služieb a
2d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva
a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a
v sektore investičných služieb sú významné podľa § 48e ods. 2 a 4,
3.
podskupina iného finančného konglomerátu, ktorá spĺňa podmienky podľa prvého bodu
alebo druhého bodu,
b)
finančným sektorom sektor, v ktorom pôsobí jedna alebo viaceré z týchto právnických
osôb:
1.
banka, inštitúcia elektronických peňazí, iná právnická osoba podľa osobitného zákona24a) alebo podnik pomocných bankových služieb; tieto tvoria bankový sektor,
2.
poisťovňa, zaisťovňa alebo právnická osoba ovládajúca finančný konsolidovaný celok;
tieto tvoria sektor poisťovníctva,
3.
obchodník s cennými papiermi alebo iná právnická osoba podľa osobitného zákona4a) okrem inštitúcie elektronických peňazí; tieto tvoria sektor investičných služieb,
4.
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
c)
skupinou skupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania podľa § 43 ods. 5 písm. l).
Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, ak
a)
finančný konglomerát je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou,
b)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá
je materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne a finančný konglomerát netvoria
ďalšie regulované osoby,
c)
materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne je zmiešaná finančná holdingová
spoločnosť a finančný konglomerát tvoria ďalšie regulované osoby so sídlom v inom
členskom štáte, pričom najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu
je sektor poisťovníctva,
d)
finančný konglomerát je ovládaný viac ako jednou zmiešanou finančnou holdingovou
spoločnosťou so sídlom v rôznych členských štátoch a v každom z týchto členských štátov
má sídlo regulovaná osoba, pričom regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami
vo finančnom konglomeráte je poisťovňa alebo zaisťovňa, alebo ak najvýznamnejším finančným
sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva; ak je súčasťou sektora poisťovníctva
aj poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa so sídlom v inom členskom štáte,
ak sa tak Národná banka Slovenska dohodla s príslušným orgánom dohľadu tohto členského
štátu,
e)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so
sídlom v Slovenskej republike, ktorá je materskou spoločnosťou viac ako jednej regulovanej
osoby so sídlom v inom členskom štáte a žiadnej z týchto regulovaných osôb nebolo
udelené povolenie v Slovenskej republike, pričom najvýznamnejším finančným sektorom
finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva,
f)
finančný konglomerát nie je ovládaný materskou spoločnosťou alebo je ovládaný inak,
ako je uvedené v písmenách a) až e), ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného
konglomerátu je sektor poisťovníctva a regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami
v tomto sektore je poisťovňa alebo zaisťovňa.
(2)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný
konglomerát prevziať výkon doplňujúceho dohľadu aj v prípadoch neuvedených v odseku
1, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný
konglomerát prenechať výkon doplňujúceho dohľadu v prípadoch uvedených v odseku 1
príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ak je to vhodné z hľadiska plnenia
cieľov doplňujúceho dohľadu.
Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 48e, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov,
ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho
dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi právnickej osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát
podľa § 48c ods. 1, alebo poisťovni, alebo zaisťovni s najväčšími celkovými aktívami, ak najvýznamnejším
finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva, že tento finančný
konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska o tom informuje
aj príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná
holdingová spoločnosť, a komisiu.
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Výboru pre finančné konglomeráty pri komisii princípy,
ktoré uplatňuje pri doplňujúcom dohľade nad koncentráciou rizík finančného konglomerátu
podľa § 48h a nad vnútroskupinovými obchodmi podľa § 48i.
Činnosti sa považujú za sústredené vo finančnom sektore, ak podiel celkových aktív
regulovaných osôb a neregulovaných osôb finančného sektora v skupine k celkovým aktívam
skupiny ako celku je vyšší ako 40 %.
(2)
Činnosti vo finančných sektoroch sú významné, ak priemer z hodnôt podielov za každý
finančný sektor je vyšší ako 10 %, pričom priemer sa vypočíta z týchto podielov:
a)
z podielu celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam osôb finančného
sektora v skupine a
b)
z podielu minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej
výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.
(3)
Najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer
z podielov podľa odseku 2 je najnižší; najvýznamnejší finančný sektor vo finančnom
konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najvyšší.
Na účely výpočtu priemeru z podielov podľa odseku 2 a na meranie najmenšieho finančného
sektora vo finančnom konglomeráte a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom
konglomeráte sa bankový sektor a sektor poisťovníctva považujú za jeden sektor.
(4)
Ak skupina nedosiahne hodnotu priemeru z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva
najmenšieho finančného sektora v skupine sú vyššie ako 6 000 000 000 EUR, Národná
banka Slovenska je oprávnená určiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, že skupina sa nebude považovať za finančný konglomerát alebo že sa nebudú
uplatňovať ustanovenia § 48g až 48j, ak vykonávanie doplňujúceho dohľadu nie je vhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho
dohľadu, najmä ak
a)
priemer z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 %,
b)
jeden z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
c)
podiel na trhu najmenšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte nepresiahne
5 % v žiadnom členskom štáte, ak je meraný z hľadiska celkových aktív v bankovom sektore
alebo v sektore investičných služieb a z hľadiska hrubej výšky predpísaného poistného
poistných zmlúv uzatvorených v sektore poisťovníctva.
(5)
Rozhodnutia Národnej banky Slovenska prijaté podľa odseku 4 Národná banka Slovenska
oznámi aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za
dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť právnickú osobu z výpočtu podielov podľa odsekov
1 až 3, ak ide o osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto
štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
ktorej zaradenie do finančného konglomerátu je nevhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho
dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, brať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2
za tri po sebe nasledujúce roky, aby sa zamedzilo náhlej zmene režimu výkonu doplňujúceho
dohľadu, a nebrať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2, ak nastanú významné
zmeny v štruktúre skupiny.
(8)
Národná banka Slovenska je oprávnená v osobitne odôvodnených prípadoch a po vyjadrení
príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad
regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výpočte hodnoty
podielov podľa odsekov 1 a 2 nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových
aktívach kritériami založenými na štruktúre príjmov a podsúvahových činnostiach, a
to jedným alebo oboma súčasne, alebo pridať jedno alebo obidve tieto kritériá, ak
majú osobitný význam z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(9)
Ak hodnota podielu podľa odseku 1 klesne pod 40 % alebo hodnota priemeru z podielov
podľa odseku 2 klesne pod 10 % v prípade finančných konglomerátov, na ktoré sa už
vzťahuje doplňujúci dohľad, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku
1 hodnota podielu vo výške 35 % a pri výpočte podľa odseku 2 hodnota priemeru z podielov
8 %.
(10)
Ak v prípade skupiny, nad ktorou sa už vykonáva doplňujúci dohľad, celkové aktíva
najmenšieho finančného sektora skupiny klesnú pod 6 000 000 000 EUR, na nasledujúce
tri roky platí pri výpočte podľa odseku 4 suma 5 000 000 000 EUR.
(11)
Národná banka Slovenska môže so súhlasom príslušných orgánov dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, počas obdobia ustanoveného v odsekoch 7 až 10 určiť, že prestanú platiť
nižšie hodnoty podielov alebo nižšia suma ustanovená v odsekoch 7 až 10 pre finančné
konglomeráty podliehajúce doplňujúcemu dohľadu.
(12)
Výpočty týkajúce sa celkových aktív sa robia súhrnom celkových aktív osôb v skupine
z ich ročných účtovných závierok. Na účely tohto výpočtu sa pre osoby, v ktorých je
nadobudnutá majetková účasť, berie do úvahy výška podielu nadobudnutého v danej osobe.
Ak boli zostavené konsolidované účtovné závierky, tieto sa použijú namiesto súhrnu
údajov.
(13)
Minimálna výška vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne na účely doplňujúceho
dohľadu musí dosahovať výšku požadovanej miery solventnosti podľa § 31 ods. 3.
(14)
Požiadavky na minimálnu výšku vlastných zdrojov regulovaných osôb iných ako obchodník
s cennými papiermi, ktoré sa zahŕňajú do výpočtov podľa odsekov 2 až 6, sa určia podľa
osobitných zákonov,4a) ktoré sa vzťahujú na výpočet primeranosti vlastných zdrojov a výšky vlastných zdrojov
príslušnej regulovanej osoby.
jej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová
spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak je v tomto štáte vykonávaný
dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa
tohto zákona.
(2)
Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou
je poisťovňa alebo zaisťovňa spĺňajúca niektorú z podmienok podľa odseku 1, podmienky
podľa § 48g až 48j sa vzťahujú na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu
zahŕňajúceho podskupinu.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom
a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný
s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 48g až 48j. Ak nemožno dodržať podmienky podľa § 48g až 48j z dôvodu, že dohľad vykonávaný v štáte, ktorý nie je členským štátom, nie je rovnocenný
s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska môže určiť, že
poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu, bude
predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v
takomto finančnom konglomeráte, a môže aj obmedziť alebo zakázať takejto poisťovni
alebo zaisťovni vnútroskupinové obchody, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok
solventnosti.
(4)
Národná banka Slovenska preverí, či nad finančným konglomerátom podľa odseku 3 je
vykonávaný dohľad, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona,
ak sa tak dohodla s orgánmi dohľadu iného členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované
osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu, a to na žiadosť materskej spoločnosti
podľa odseku 3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu,
alebo z vlastného podnetu. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné
konglomeráty pri komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3.
(5)
Ak právnické osoby majú majetkovú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých
regulovaných osobách alebo bez majetkovej účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným
osobám iný významný vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska
v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú
za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí,
či a v akom rozsahu sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak,
ako keby predstavovali finančný konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu.
Aby sa mohol vykonávať taký doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa
prvej vety musí byť poisťovňa alebo zaisťovňa, musia byť splnené podmienky ustanovené
v § 48b písm. a) bodoch 1c. a 1d. a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná
zabezpečiť, aby na úrovni finančného konglomerátu bola dodržaná dostatočná výška vlastných
zdrojov a aby na úrovni finančného konglomerátu boli prijaté pravidlá zabezpečujúce
dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov. Vlastné zdroje finančného konglomerátu
sú dostatočné, ak rozdiel medzi vlastnými zdrojmi na úrovni finančného konglomerátu
a súčtom minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu
je nula alebo kladné číslo.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná
vykonávať výpočty dostatočnej výšky vlastných zdrojov podľa jednej z metód ustanovených
všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Národná banka Slovenska podľa odseku
9.
(3)
Národná banka Slovenska po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, je oprávnený z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby
alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 4 oznámiť regulovanej
osobe alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá z metód výpočtu dostatočnej
výšky vlastných zdrojov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku
9 sa použije.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne,
ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje
o výške vlastných zdrojov a o výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu
potrebných na splnenie podmienok dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného
konglomerátu, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu. Ak finančný konglomerát nie je
ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť
Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná
osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb
alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného
konglomerátu.
(5)
Do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu
sa zahŕňajú požiadavky na vlastné zdroje len za právnické osoby podľa § 48b písm. b).
(6)
Národná banka Slovenska môže po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska rozhodnúť,
že do výpočtu požiadaviek na dostatočnú výšku vlastných zdrojov na úrovni finančného
konglomerátu podliehajúcemu doplňujúcemu dohľadu nezaradí osobu,
a)
ktorá má sídlo v štáte, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto štátu
neumožňuje výmenu informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely doplňujúceho dohľadu nad regulovanými osobami
tvoriacimi finančný konglomerát; to neplatí, ak by bolo z výpočtu vylúčených viac
právnických osôb, ktorých podiel na finančnom konglomeráte je v celkovom súčte významný
podľa § 48e ods. 2 a 4,
c)
ktorej zaradenie by bolo nevhodné alebo neprimerané z hľadiska cieľov doplňujúceho
dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska nezaradenie osoby podľa odseku 6 písm. c) prerokuje s orgánmi
dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za doplňujúci dohľad v príslušnom členskom
štáte.
(8)
Ustanovením odseku 6 nie je dotknutá povinnosť dotknutých osôb poskytovať informácie
na účely výkonu doplňujúceho dohľadu ani oprávnenie orgánov dohľadu poskytovať informácie
o týchto osobách na účely výkonu doplňujúceho dohľadu alebo dohľadu nad finančnými
konglomerátmi v inom členskom štáte.
(9)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví na
účely výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu,
a)
čo tvorí vlastné zdroje na úrovni finančného konglomerátu a spôsob ich výpočtu vrátane
vlastných zdrojov zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
b)
čo sa rozumie minimálnou výškou vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte
a spôsob ich výpočtu,
c)
metódy výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu.
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná k 31. marcu
kalendárneho roka alebo na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke
Slovenska údaje o koncentrácii rizík finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát
nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety predkladá Národnej
banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená
Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných
finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(2)
Koncentráciou rizík finančného konglomerátu sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie
každá činnosť osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktorá môže spôsobiť
takú stratu, ktorá môže ohroziť platobnú schopnosť alebo bezpečnosť a zdravie regulovaných
osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu; takáto koncentrácia môže byť v riziku
protistrany, úverovom riziku, investičnom riziku, poistnom riziku, trhovom riziku,
riziku likvidity, operačnom riziku a inom riziku alebo kombinácii týchto rizík.
(3)
Ak finančný konglomerát ovláda poisťovňa alebo zaisťovňa, vzťahuje sa na koncentráciu
rizík finančného konglomerátu rovnako § 31. Ak finančný konglomerát ovláda iná regulovaná osoba, vzťahujú sa na koncentráciu
rizík finančného konglomerátu primerane ustanovenia osobitného predpisu.4a)
(4)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším
finančným sektorom vo finančnom konglomeráte sektor poisťovníctva, vzťahujú sa na
koncentráciu rizík sektora poisťovníctva a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti
primerane ustanovenia § 31.
(5)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví na
účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu spôsob výpočtu
a)
majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou
finančného konglomerátu,
b)
majetkovej angažovanosti sektora poisťovníctva a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou
sektora poisťovníctva,
c)
majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a čo sa rozumie
majetkovou angažovanosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
d)
koncetrácie rizík finančného konglomerátu a podrobnosti o koncentrácii rizík finančného
konglomerátu.
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná na žiadosť
Národnej banky Slovenska, najmenej však raz ročne k 31. marcu kalendárneho roka, predkladať
Národnej banke Slovenska údaje o významných vnútroskupinových obchodoch. Ak finančný
konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je
povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť
alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení
regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich
súčasť finančného konglomerátu.
(2)
Vnútroskupinovým obchodom sa na účely tohto zákona rozumie obchod, v ktorom regulované
osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu priamo alebo nepriamo využívajú iné
spoločnosti tej istej skupiny alebo fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktoré ovládajú
na splnenie povinnosti, a to bez ohľadu na to, či je táto povinnosť určená zmluvou
a či je splnenie tejto povinnosti za úhradu.
(3)
Významným vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vnútroskupinový
obchod, ktorého výška je najmenej 5 % zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni
finančného konglomerátu podľa § 48g ods. 9 písm. a).
(4)
Pri významných vnútroskupinových obchodoch s osobami s osobitným vzťahom sa postupuje
podľa osobitného zákona.24b)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná
vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich postupov
a vedenia účtovníctva s cieľom sledovať dodržiavanie ustanovení tohto zákona na úrovni
finančného konglomerátu.
(2)
Systém riadenia rizík na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
vhodný systém riadenia zabezpečujúci na úrovni finančného konglomerátu schvaľovanie
a pravidelnú kontrolu podnikateľskej stratégie vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z
činnosti finančného konglomerátu,
b)
postupy na zabezpečenie dostatočnej výšky vlastných zdrojov, ktoré zahŕňajú možný
vplyv podnikateľskej stratégie na rizikový profil a na vlastné zdroje poisťovne alebo
zaisťovne,
c)
postupy na sledovanie rizík a opatrenia zabezpečujúce sledovanie a kontrolu rizík
na úrovni finančného konglomerátu.
(3)
Systém vnútornej kontroly na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa hodnotenie postupov
a)
na identifikáciu a meranie rizík ovplyvňujúcich plnenie ustanovení tohto zákona o
dostatočnej výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu a hodnotenie
ich funkčnosti a účinnosti,
b)
účtovania a poskytovania informácií, ktoré slúžia na zisťovanie, meranie, sledovanie
a kontrolu vnútroskupinových obchodov a koncentráciu rizík finančného konglomerátu.
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu podľa § 48c
a)
zabezpečuje koordináciu zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie
činnosti finančného konglomerátu a aj zabezpečuje poskytovanie informácií dôležitých
na výkon doplňujúceho dohľadu v jednotlivých finančných sektoroch Národnej banke Slovenska
a príslušným orgánom dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými
osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
zhromažďuje informácie potrebné na zhodnotenie finančnej situácie finančného konglomerátu
na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
sleduje dodržiavanie ustanovení tohto zákona o dostatočnej výške vlastných zdrojov,
koncentráciách rizík finančného konglomerátu a vnútroskupinových obchodoch,
d)
sleduje štruktúru finančného konglomerátu, jeho organizáciu a sleduje funkčnosť systému
vnútornej kontroly podľa § 48j,
e)
plánuje a koordinuje výkon doplňujúceho dohľadu za akejkoľvek situácie v spolupráci
s Národnou bankou Slovenska a s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú
za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
f)
plní ďalšie úlohy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, koordinovať výkon doplňujúceho dohľadu a upraviť postupy spolupráce
pri uplatňovaní ustanovení § 48d, 48e, § 48f ods. 3 a 5, § 48g, § 48l ods. 2 a § 49a.
(3)
Informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu, ktoré už boli poskytnuté príslušnému
orgánu dohľadu iného štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, si Národná banka Slovenska vyžiada od tohto orgánu.
Ak tieto informácie Národná banka Slovenska nezískala postupom podľa prvej vety, je
oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
ktoré sú uvedené v § 48g ods. 2.
Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, pri výkone doplňujúceho dohľadu, a to aj vtedy ak doplňujúci dohľad
vykonáva príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a to najmenej v rozsahu podľa
odseku 3.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná na žiadosť príslušných orgánov dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, poskytnúť im informácie potrebné na výkon dohľadu nad regulovanými osobami
tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu a doplňujúceho dohľadu, najmenej však v
rozsahu podľa odseku 3. Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť tieto informácie
aj z vlastného podnetu, ak zistí, že uvedené informácie sú dôležité na výkon dohľadu
nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska je oprávnená vyžiadať si od
príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad
regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, informácie potrebné
na výkon doplňujúceho dohľadu najmenej v rozsahu podľa odseku 3 a je oprávnený aj
vymieňať si informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu aj so zahraničnými centrálnymi
bankami, Európskym systémom centrálnych bánk a Európskou centrálnou bankou.
(3)
Spolupráca a výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 sa týka najmä
a)
štruktúry finančného konglomerátu a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov
, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu,
b)
stratégie a zamerania finančného konglomerátu,
c)
finančnej situácie finančného konglomerátu, najmä dostatočnej výšky vlastných zdrojov,
vnútroskupinových obchodov, koncentrácie rizík finančného konglomerátu a výsledkov
hospodárenia,
d)
akcionárov s kvalifikovanou účasťou v osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu
a členov štatutárnych orgánov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
e)
organizácie, riadenia rizík a systému vnútornej kontroly na úrovni finančného konglomerátu,
f)
postupov zberu informácií od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a preverovania
týchto informácií,
g)
nepriaznivého vývoja v regulovaných osobách alebo v iných osobách tvoriacich súčasť
finančného konglomerátu, ktorý by mohol mať vážny negatívny vplyv na poisťovňu alebo
zaisťovňu,
h)
závažných sankcií a mimoriadnych opatrení prijatých Národnou bankou Slovenska, príslušnými
orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými
osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu,
a)
vydanie rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase podľa § 36 ods. 1 písm. a), c) a d), ak by zmeny v akcionárskej štruktúre alebo zmeny v orgánoch poisťovne alebo zaisťovne
ovplyvnili výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
uloženie sankcií alebo prijatie opatrení voči regulovaným osobám tvoriacim súčasť
finančného konglomerátu, ktoré by mohli mať vplyv aj na regulované osoby podliehajúce
doplňujúcemu dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom
dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami
tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Národná banka Slovenska nie je povinná prerokovať skutočnosti podľa odseku 4, ak
toto prerokovanie môže ohroziť prijatie rozhodnutí v príslušnej lehote alebo ak prijatie
sankcií a opatrení neznesie odklad. Národná banka Slovenska v takom prípade bez zbytočného
odkladu informuje príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú
za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je pri výkone doplňujúceho dohľadu oprávnená vyzvať príslušný
orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami
tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo
materská spoločnosť, aby požiadal materskú spoločnosť o informácie potrebné na vykonávanie
úloh Národnej banky Slovenska podľa § 48k a aby jej postúpili tieto informácie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoluprácu Národnej banky Slovenska
s orgánmi dohľadu štátov, s ktorými Európska únia podpísala dohodu o spolupráci pri
výkone doplňujúceho dohľadu.
(8)
Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté oprávnenie uzavrieť dohodu o podmienkach výkonu
dohľadu nad finančnými konglomerátmi a o vzájomnej výmene informácií s príslušným
orgánom dohľadu iného štátu, ktorý nie je členským štátom, ak takáto dohoda nie je
v rozpore s pravidlami výkonu doplňujúceho dohľadu.
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá
tvorí súčasť finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky,
alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným
orgánom dohľadu iného členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa na preverovaní vykonávanom
Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej
banky Slovenska samostatne.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského
štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, o preverenie informácií potrebných na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom
a o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území členského
štátu, alebo o preverenie týchto informácií prostredníctvom poverených osôb. Osoby
poverené Národnou bankou Slovenska sú oprávnené zúčastniť sa na preverovaní vykonávanom
príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu alebo môžu preveriť tieto informácie
so súhlasom príslušného orgánu dohľadu členského štátu samostatne.
Osoby, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, sú na účely doplňujúceho dohľadu
povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností podľa § 48g až 48j.
Zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa § 48c sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia
a iné správy obsahujúce údaje, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu podľa
§ 48g ods. 2, § 48h ods. 1 a § 48i ods. 1, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah,
formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na
ich vypracúvanie ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa
vyhlasuje v zbierke zákonov.
(2)
Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť
zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach
a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú
ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti,
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska
predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní
podmienok určených v povolení podľa § 5, 6 alebo § 12 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich
z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke
zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v
obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti,
alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť vykonávaná
poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej
zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov môže podľa závažnosti, rozsahu,
dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej
poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenia na odstránenie a na nápravu
zistených nedostatkov,
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej
poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predkladať osobitné výkazy, hlásenia
a správy,
d)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej
poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne skončiť nepovolenú činnosť,
e)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej
poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne pokutu od 50 000 Sk do 20 000 000 Sk,
f)
obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni,
pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oprávnenie na uzavieranie
poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov,
g)
nariadiť poisťovni prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na inú poisťovňu,
h)
obmedziť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne voľné nakladanie s aktívami,
i)
odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré
poistenia v rámci poistného odvetvia, odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej
poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, povolenie
na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie,
j)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne opravu účtovnej alebo inej evidencie,
k)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú
uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
l)
uložiť poisťovni alebo zaisťovni zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním
po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo
zisku,
m)
zaviesť nútenú správu nad poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne
alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne (ďalej len „nútená správa"),
n)
odobrať poisťovni alebo zaisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo
zaisťovacej činnosti z dôvodov uvedených v § 62.
(2)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov
spočívajúce v nedodržiavaní podmienok podľa osobitného zákona,25) je oprávnený podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov uložiť
Slovenskej kancelárii poisťovateľov sankcie podľa odseku 1 písm. a), c), e) a j).
(3)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba vykonáva
činnosti, na ktoré je potrebné povolenie podľa tohto zákona, bez povolenia, je oprávnený
uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania
a následkov pokutu od 100 000 Sk do 1 000 000 Sk a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému
v trestnom konaní.21)
(4)
Národná banka Slovenska môže uložiť právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného
celku, nad ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom základe podľa závažnosti, rozsahu,
dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov, pokutu od 50 000 Sk do 20
000 000 Sk, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad formou kontroly na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom
základe,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne
nedodrží termíny na ich predloženie alebo
Národná banka Slovenska môže uložiť za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto
zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na individuálnom základe, na konsolidovanom
základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov poisťovne alebo zaisťovne alebo
za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou
Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
členovi predstavenstva alebo členovi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcemu
pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcovi, vedúcemu pobočky zahraničnej
zaisťovne alebo jeho zástupcovi, nútenému správcovi alebo zástupcovi núteného správcu,
členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti
podľa § 48c ods. 1 písm. b) až e), zodpovednému aktuárovi, prokuristovi pokutu až do výšky dvanásťnásobku mesačného
priemeru celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne,
pobočky zahraničnej zaisťovne, konsolidovaného celku, subkonsolidovaného celku alebo
osôb tvoriacich finančný konglomerát, do ktorého patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,
b)
vedúcemu zamestnancovi10) riadiacemu útvar vnútornej kontroly alebo vedúcemu zamestnancovi10) v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne pokutu najviac
do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od poisťovne,
zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo
konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, do ktorého patrí poisťovňa,
zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne.
(6)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba vykonala
úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, bez tohto
súhlasu, je oprávnený uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa závažnosti
a rozsahu, dĺžky trvania, následkov pokutu od 100 000 Sk do 1 000 000 Sk.
(7)
Národná banka Slovenska je povinná na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu
iného členského štátu obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom poisťovne
z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky
prostredníctvom svojej pobočky. Obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom
možno len pri tom druhu majetku, ktorý bol na tento účel určený príslušným orgánom
dohľadu iného členského štátu.
(8)
Osobu, ktorá na základe právoplatného uloženia pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou
podľa § 3 písm. a), je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej
zaisťovne, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 48c ods. 1 písm. b) až e) povinná bez zbytočného odkladu odvolať z funkcie alebo zabezpečiť jej odvolanie.
(9)
Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 8 možno ukladať samostatne alebo súbežne a
opakovane. Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 7 možno uložiť do dvoch rokov od
zistenia nedostatkov, najneskôr však do piatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa
odseku 6 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch
rokov od ich vzniku.
(10)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení sankcie alebo opatrenia
prerokovať nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne s členmi predstavenstva
poisťovne alebo zaisťovne, v činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky
zahraničnej zaisťovne s vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami,10) vedúcim zamestnancom riadiacim útvar vnútornej kontroly alebo zodpovedným aktuárom,
ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ním požadovanú súčinnosť.
(11)
O každej sankcii a opatrení podľa odseku 1 udeleným pobočke zahraničnej poisťovne
alebo pobočke zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu
informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo
zahraničná zaisťovňa, ktorej pobočke bola udelená sankcia alebo opatrenie podľa odseku
1.
(12)
Pokuta podľa odsekov 1 až 7 je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
Národná banka Slovenska môže zmiešanej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou
finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad,
podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
uložiť pokutu od 50 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu doplňujúceho
dohľadu,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne
nedodrží termíny na ich predloženie, alebo
Ak je ohrozená platobná schopnosť finančného konglomerátu alebo ak je ohrozené dodržanie
dostatočnej výšky vlastných zdrojov vo finančnom konglomeráte, ktorý podlieha doplňujúcemu
dohľadu, Národná banka Slovenska je oprávnená
a)
uložiť opatrenia na ozdravenie finančného konglomerátu podľa § 50,
b)
obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorých vnútroskupinových obchodov.
(3)
Ak je súčasťou finančného konglomerátu osoba, nad ktorou podľa § 42 ods. 1 vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je Národná banka Slovenska oprávnená udeliť
sankciu podľa § 49 aj na základe oznámenia príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá
za dohľad nad finančným konglomerátom, ktorého súčasťou je osoba podľa § 42 ods. 1.
(4)
Ak Národná banka Slovenska udelila sankciu osobe podľa § 42 ods. 1, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu podliehajúcemu dohľadu príslušného orgánu
dohľadu iného členského štátu, a ak udelenie tejto sankcie má význam pre výkon doplňujúceho
dohľadu, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.
Národná banka Slovenska nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne
alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predložiť na schválenie ozdravný plán, ak poisťovňa,
zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
a)
závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán alebo neplní povinnosti
ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi26) a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
b)
má skutočnú mieru solventnosti nižšiu, ako je požadovaná miera solventnosti, ale
vyššiu ako garančný fond podľa § 31 ods. 8,
c)
vykazuje straty, ktorých výška by pri úhrade týchto strát z disponibilných prostriedkov
poisťovne viedla k zníženiu základného imania pod hodnoty podľa § 4 ods. 12 alebo k zníženiu základného imania zaisťovne pod hodnotu podľa § 11 ods. 8.
(2)
Ozdravný plán musí schváliť predstavenstvo a dozorná rada poisťovne, zaisťovne, zahraničnej
poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne. Poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa
alebo zahraničná zaisťovňa je povinná predložiť tento ozdravný plán Národnej banke
Slovenska v lehote ňou určenej. Národná banka Slovenska je povinná do desať dní od
doručenia ozdravného plánu schváleného predstavenstvom a dozornou radou poisťovne,
zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne, ho schváliť alebo zamietnuť.
Ak Národná banka Slovenska v tejto lehote predložený ozdravný plán nezamietne, považuje
sa ozdravný plán za schválený.
(3)
Ozdravný plán musí obsahovať najmä tieto údaje týkajúce sa vykonávania poisťovacej
činnosti alebo zaisťovacej činnosti v nasledujúcich troch rokoch:
a)
predpokladané výdavky na správu, najmä celkové výdavky a provízie,
b)
podrobný odhad príjmov a výdavkov predpokladaných v súvislosti s vykonávanou poisťovacou
činnosťou a s ňou súvisiacim zaistením alebo s vykonávanou zaisťovacou činnosťou,
c)
predpokladanú súvahu,
d)
predpokladané finančné zdroje určené na krytie záväzkov z poistenia a predpokladanú
požadovanú mieru solventnosti,
pozastavenie výkonu funkcií orgánom poisťovne alebo zaisťovne zodpovedným za zhoršujúcu
sa hospodársku situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti poisťovne alebo zaisťovne
s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie poisťovne alebo zaisťovne,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa poisťovňa alebo zaisťovňa nachádza vo všetkých
oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana práv klientov poisťovne alebo zaisťovne pred vznikom alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného režimu, ak možno odôvodnene predpokladať, že jeho prijatím sa
zabezpečí ekonomické ozdravenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane prijatia a vykonania
organizačných opatrení na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie
jej solventnosti, najmä v súčinnosti s akcionármi vykonávajúcimi kontrolu nad poisťovňou
alebo zaisťovňou,
f)
v nevyhnutnom prípade zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov klientov,
g)
vykonanie nevyhnutných úkonov smerujúcich k vyhláseniu konkurzu alebo vstúpeniu do
likvidácie, ak to vyžaduje ekonomická situácia poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce
práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia výplaty poistného plnenia alebo
zníženia poistného plnenia.
(3)
Ak hodnota vlastných zdrojov poisťovne klesne pod hodnotu garančného fondu podľa
§ 31 ods. 8, Národná banka Slovenska je povinná zaviesť nútenú správu.
(4)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť vtedy, ak poisťovňa alebo zaisťovňa
nesplnila opatrenia ozdravného plánu podľa § 50 alebo Národná banka Slovenska ozdravný plán zamietla, alebo nedostatky v činnosti
poisťovne alebo zaisťovne ohrozujú bezpečné fungovanie poisťovníctva a akcionári poisťovne
alebo zaisťovne neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov.
(5)
Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy
nad poisťovňou alebo zaisťovňou a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a
voči iným osobám. Začatie konania o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.
(6)
Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je účinné vo všetkých členských štátoch.
(7)
Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce
práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy, ktoré bolo zavedené v inom
členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so
sídlom v tomto členskom štáte, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na ich pobočky
zriadené na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na
území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom
členskom štáte nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne je od
okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky.
Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte sa na území
Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto
členského štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie rozhodnutia
o zavedení zahraničného reštrukturalizačného opatrenia podľa odseku 7, ktoré mu bolo
oznámené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, vo vestníku Národnej banky
Slovenska.
(9)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia
o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy vo
vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou
a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo
zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa; osoby, ktoré Národná banka Slovenska
o zverejnenie takýchto údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená
nútená správa nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá má zriadenú pobočku na území
iného členského štátu, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie
výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia
nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Zverejnenie týchto
údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány
dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.
V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.
(11)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 42 ods. 1 nad pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne
so sídlom v inom členskom štáte zistí dôvody na zavedenie zahraničného reštrukturalizačného
opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo v zahraničnej zaisťovni so sídlom
v inom členskom štáte, ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom príslušný orgán
dohľadu tohto členského štátu.
(12)
Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne
sa odseky 1 až 9 a § 52 až 59 vzťahujú primerane.
Nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného
správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva
Národná banka Slovenska. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní
na dobu určitú.
(2)
Osvedčením o vymenovaní núteného správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej
správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reštrukturalizačné opatrenie v poisťovni z
iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte
je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska
alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do
úradného jazyka iného členského štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný
postup.
(3)
Núteným správcom a zástupcom núteného správcu môže byť len fyzická osoba, ktorá je
odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť núteného správcu a zástupcu núteného správcu
sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9.
(4)
Núteným správcom a zástupcom núteného správcu nemôže byť osoba, ktorá
a)
je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky
Slovenska kedykoľvek počas dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
bola právoplatne odsúdená za akýkoľvek trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej
funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin,
c)
kedykoľvek v období troch rokov pred zavedením nútenej správy vykonávala v poisťovni
alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady,
člena predstavenstva, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca,10)
d)
kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy poskytovala poisťovni
alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia
výhrad k činnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne,
e)
má k poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný
vzťah podľa § 64 ods. 4,
f)
je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená
správa,
g)
je zamestnancom alebo členom predstavenstva alebo dozorného orgánu právnickej osoby,
ktorá je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená
nútená správa,
h)
je členom predstavenstva alebo dozorného orgánu inej poisťovne alebo zaisťovne, vedúcim
pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcom alebo vedúcim pobočky zahraničnej
zaisťovne alebo jeho zástupcom.
(5)
Nútený správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov.
Kompetencie núteného správcu sú vymedzené týmto zákonom a zmluvou podľa § 55 ods. 1. Nútený správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska
o zavedení nútenej správy alebo v zmluve podľa § 55 ods. 1.
(6)
Zástupca núteného správcu je zodpovedný za nútenému správcovi zverenú oblasť činnosti
poisťovne alebo zaisťovne a podlieha pri výkone nútenej správy nútenému správcovi.
Kompetencie zástupcu núteného správcu sú vymedzené zmluvou podľa § 55 ods. 1. Po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska môže nútený správca splnomocniť
niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene na základe písomného
plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;27) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 55 ods. 1.
(7)
Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného
členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na
ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(8)
Osoba vykonávajúca zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom
štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reštrukturalizačného opatrenia
rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky
kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu, v ktorom
bolo zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií
však musia postupovať v súlade so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
Slovenskej republiky, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(9)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je nútený správca po predchádzajúcom súhlase
Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov
v poisťovni alebo zaisťovni pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas
môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 55 ods. 1. Odborným poradcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú
spôsobilosť odborného poradcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9. Odborným poradcom nemôže byť osoba podľa odseku 3.
(10)
Výkon funkcie núteného správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej
správy alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo ich odvolaním z funkcie.
Nútený správca a zástupcovia núteného správcu môžu byť odvolaní na základe porušenia
tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s výkonom
nútenej správy alebo porušenia zmluvy podľa § 55 ods. 1.
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne
alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov10) poisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza na
núteného správcu. Ak ide o členov predstavenstva a členov dozornej rady, pozastavuje
sa plynutie ich funkčného obdobia. Týmto nie je dotknuté právo predstavenstva podať
opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti
predstavenstva a dozornej rady sa na núteného správcu nevzťahuje osobitný predpis.28)
(2)
Nútený správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne,
riadiť jeho priebeh a má právo na ňom predkladať návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať
rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(3)
Nútený správca je oprávnený urobiť nevyhnutné opatrenia na postupnú stabilizáciu
poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä
nakladať s pohľadávkami a iným majetkom vrátane predaja pobočky poisťovne, pobočky
zaisťovne alebo organizačnej jednotky poisťovne alebo zaisťovne ako časti podniku
poisťovne alebo zaisťovne, alebo predaja podniku poisťovne alebo zaisťovne za primeranú
cenu, uzavrieť pobočku poisťovne alebo pobočku zaisťovne, alebo inú organizačnú jednotku
poisťovne alebo zaisťovne alebo ukončiť činnosť poisťovne alebo zaisťovne; týmto nie
je dotknuté ustanovenie § 36 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Nútený správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť
Národnej banke Slovenska projekt ekonomického ozdravenia poisťovne alebo zaisťovne,
nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v poisťovni
alebo v zaisťovni.
(5)
Ak to vyžaduje situácia v poisťovni alebo zaisťovni, môže nútený správca po predchádzajúcom
súhlase Národnej banky Slovenska čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s prostriedkami
poisťovne alebo zaisťovne, najdlhšie však na 30 dní.
(6)
Nútený správca môže podať po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska návrh
na vyhlásenie konkurzu,30) ak je poisťovňa alebo zaisťovňa v úpadku alebo predĺžená.
(7)
Nútený správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie povolenia na
vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, ak zistí skutočnosti
uvedené v § 62.
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať
svoju činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú
svojou činnosťou. Nútený správca a ním poverený zástupca núteného správcu sú povinní
pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať
informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy vo svoj prospech ani v prospech
iných osôb a nesmú nakladať s majetkom poisťovne alebo zaisťovne vo svoj prospech
a v prospech im blízkych osôb.31)
(3)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať
mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči
všetkým osobám s výnimkou Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu; povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení
svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy. Ustanovenie § 41 ods. 3 týmto nie je dotknuté.
Národná banka Slovenska uzavrie s núteným správcom mandátnu zmluvu,32) ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za
škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Národná banka Slovenska uzavrie
so zástupcom núteného správcu mandátnu zmluvu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva
a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom
jeho funkcie.
(2)
Pribranie odborných poradcov podľa § 52 ods. 6 nútený správca uskutoční na zmluvnom základe a za podmienok odsúhlasených Národnou
bankou Slovenska.
(3)
Výšku odmeny núteného správcu a zástupcu núteného správcu za výkon funkcie určí Národná
banka Slovenska.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien núteného správcu, zástupcov
núteného správcu a odborných poradcov uhrádza poisťovňa alebo zaisťovňa, nad ktorou
bola zavedená nútená správa.
Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci,10) vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútornej kontroly a zodpovedný aktuár sú povinní
na požiadanie núteného správcu spolupracovať s núteným správcom, najmä poskytovať
mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané núteným správcom v súvislosti s výkonom
nútenej správy.
(2)
Nútený správca je oprávnený vedúcim zamestnancom10) a vedúcemu zamestnancovi riadiacemu útvar vnútornej kontroly okamžite skončiť pracovný
pomer, dať im výpoveď alebo ich previesť na inú prácu.33)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom predstavenstva a členom dozornej
rady vyplatená žiadna odmena v prípade skončenia členstva v týchto orgánoch poisťovne
alebo zaisťovne vyplývajúca zo zmluvy medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a členom predstavenstva
alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi poisťovne alebo zaisťovne.
Účinky zavedenia nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku
v inom členskom štáte, ak ide o
a)
pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského
štátu, ktorým sa spravuje pracovná zmluva,
b)
kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, sa spravujú právnym poriadkom
členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c)
práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v
katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom
členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako
platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti,
lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného
registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
d)
vlastnícke alebo iné práva k investičným nástrojom,33a) ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej
evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v inom členskom štáte, sa spravujú
právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register
alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení
nútenej správy, týkajúce sa investičných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri
ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie
vedenej v inom členskom štáte,
e)
zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena
celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú
súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou
kúpou a zmluvy o burzových obchodoch, sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci
pre tieto zmluvy.
(2)
Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky
voči poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a započítavať
vzájomné pohľadávky medzi takou poisťovňou alebo takou zaisťovňou a inými osobami
okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko
alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítavanie pohľadávok aj počas zavedenia
reštrukturalizačného opatrenia.
(3)
Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu,34) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle
ukrátiť poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť
poisťovni alebo zaisťovni známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel poisťovne alebo zaisťovne ukrátiť jej
veriteľa.
(4)
Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom
členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu
k aktívam patriacim poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni alebo
zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte, ktoré sa v čase zavedenia nútenej
správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného
členského štátu.
(5)
Zavedením nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni kupujúcej aktívum alebo zahraničného
reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej
zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte kupujúcej aktívum nie je dotknutý nárok
predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej
správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte
nachádzalo na území iného členského štátu.
(6)
Zavedenie nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni predávajúcej aktívum alebo zahraničného
reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej
zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie
alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo,
ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného
reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského
štátu.
(7)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom
členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 4, 5 a 6 nevylučujú podanie návrhu na súd
o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov
poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo
návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu
na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov
poškodzujúcich veriteľov poisťovne alebo zaisťovne v nútenej správe alebo veriteľov
poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovne so sídlom v inom členskom
štáte, v ktorej je zavedené zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením
nútenej správy začalo v inom členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo
práva, ktoré bolo poisťovni alebo zaisťovni odobraté, toto konanie sa aj po zavedení
nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie
začalo a uskutočňuje.
Zavedenie nútenej správy, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt núteného správcu
a jeho zástupcu, skončenie nútenej správy a zmeny týchto skutočností sa zapisujú do
obchodného registra.28) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri zápise tejto skutočnosti
sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.35)
(2)
Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri
alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je
umiestnená pobočka poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(3)
Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského
štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte, ktorá má zriadenú
pobočku na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú
do obchodného registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu alebo osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného
registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné
reštrukturalizačné opatrenie.
doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú
dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na poisťovňu alebo zaisťovňu,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy,
d)
odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie
zaisťovacej činnosti.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 Národná banka Slovenska bez zbytočného
odkladu zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných
priestoroch sídla poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa
a vo všetkých jej pobočkách. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto
skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Po skončení nútenej správy je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná bez zbytočného odkladu
zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia
nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je poisťovňa alebo zaisťovňa
povinná zaradiť odvolanie doterajších a voľbu nových členov predstavenstva poisťovne
alebo zaisťovne a dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne.
Národná banka Slovenska môže pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej
poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných
zmlúv a rozširovanie záväzkov, ak je ohrozená schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce
z týchto zmlúv a sankcie uložené Národnou bankou Slovenska podľa § 49 neviedli k zlepšeniu hospodárskej situácie. Národná banka Slovenska môže pozastaviť
poisťovni alebo zaisťovni uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie
záväzkov aj v súvislosti so zavedením nútenej správy.
(2)
Pozastavenie podľa odseku 1 sa môže týkať uzavierania poistných zmlúv na všetky alebo
niektoré poistné odvetvia v rámci jednotlivých poistných druhov, na ktorých vykonávanie
bolo poisťovni udelené povolenie podľa tohto zákona. Pozastavenie podľa odseku 1 oznámi
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu aspoň v jednom denníku s celoštátnou
pôsobnosťou. Subjekty, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti
požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. V prípade pobočky zahraničnej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje o pozastavení
podľa odseku 1 príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa
alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takúto pobočku.
Národná banka Slovenska môže poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne nariadiť
previesť na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne poistný kmeň alebo jeho
časť, ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne nesplní opatrenia uložené Národnou
bankou Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej
poisťovne splniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv alebo v súvislosti
so zavedením nútenej správy, alebo v súvislosti s pozastavením uzavierania poistných
zmlúv a rozširovania záväzkov alebo s odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej
činnosti. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná v lehote do 30
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho
časti predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie návrh postupu tohto prevodu.
Súčasťou návrhu musí byť vyjadrenie preberajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej
poisťovne, že s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti súhlasí.
(2)
Preberajúca poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná do 30 dní po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktorým bol schválený
návrh postupu prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, oznámiť osobám, ktorých poistných
zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka, obchodné meno a sídlo preberajúcej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej poisťovne a dátum, dokedy sa musí prevod poistného kmeňa
skončiť.
(3)
Súčasne s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti dôjde k prevodu finančných prostriedkov
z odovzdávajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne do preberajúcej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej poisťovne vo výške technických rezerv zodpovedajúcich prevádzanému
poistnému kmeňu alebo jeho časti.
(4)
Preberajúca poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vstupuje do všetkých práv
a záväzkov odovzdávajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré boli
predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, dňom dohodnutým v zmluve o prevode
poistného kmeňa alebo jeho časti. Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti musí byť
skončený najneskôr do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky
Slovenska podľa odseku 1 alebo 5.
(5)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže uskutočniť i na základe žiadosti
poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, o ktorej Národná banka Slovenska rozhodne
do 30 dní od jej podania.
(6)
V návrhu postupu podľa odseku 1 alebo v žiadosti podľa odseku 5 sa uvedú
a)
dôvody prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, ak ide o prevod poistného kmeňa
alebo jeho časti na základe žiadosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
b)
opis prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti,
c)
predpokladané zmeny v hospodárení odovzdávajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej
poisťovne a preberajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne ako dôsledok
prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti,
d)
výška skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej
poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po prevode poistného kmeňa
alebo jeho časti vrátane ich výpočtu,
e)
spôsob a obsah oznámenia osobám, s ktorými boli uzavreté poistné zmluvy, ktoré sú
predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane dátumu, do ktorého má byť
tento prevod skončený.
(7)
Prílohou návrhu postupu podľa odseku 1 alebo žiadosti podľa odseku 5 je zmluva o
prevode poistného kmeňa alebo jeho časti medzi odovzdávajúcou poisťovňou alebo pobočkou
zahraničnej poisťovne a preberajúcou poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne;
preberajúca poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže byť iba poisťovňa alebo
pobočka zahraničnej poisťovne, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti pre tie poistné odvetvia v rámci poistných druhov, ktoré sa týkajú prevádzaného
poistného kmeňa alebo jeho časti.
(8)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti Národná banka Slovenska neschváli, ak by
týmto prevodom bola ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv,
ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo stabilita preberajúcej
poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo stabilita odovzdávajúcej
poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo ak by po tomto
prevode nebola výška skutočnej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej
pobočky zahraničnej poisťovne v súlade s § 31, ak sa prevod poistného kmeňa alebo jeho časti uskutočňuje na základe žiadosti podľa
odseku 5.
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň
alebo jeho časť na poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom
členskom štáte (ďalej len „preberajúci subjekt"). Národná banka Slovenska je povinná
tento prevod prerokovať s príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom má
preberajúci subjekt sídlo, a s príslušným orgánom dohľadu členského štátu záväzku
a požiadať ich o stanovisko k tomuto prevodu.
(2)
Ak je stanovisko príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci
subjekt sídlo, alebo príslušného orgánu dohľadu členského štátu záväzku k prevodu
podľa odseku 1 zamietavé, Národná banka Slovenska tento prevod neschváli.
(3)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu požiada Národnú banku Slovenska
o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti poisťovne z iného členského
štátu na poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne, je Národná banka Slovenska
povinná vydať stanovisko najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti; ak
Národná banka Slovenska v tejto lehote stanovisko nevydá, považuje sa to za jej súhlas
s týmto prevodom.
(4)
Rozhodnutie o schválení prevodu podľa odseku 1 je záväzné pre všetky osoby, ktoré
majú práva alebo povinnosti vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu
podľa odseku 1.
(5)
Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o schválení prevodu podľa
odseku 1 v členskom štáte záväzku.
(6)
Na prevod podľa odseku 1 sa ustanovenia § 61 vzťahujú rovnako.
Odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti
Národná banka Slovenska je povinná odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti
alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak
a)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
nezačne do 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto povolenia vykonávať činnosti
uvedené v tomto povolení alebo počas šiestich mesiacov tieto činnosti nevykonáva,
b)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
získala toto povolenie na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o udelenie
tohto povolenia,
c)
ide o pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne a táto zahraničná
poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa stratila v štáte svojho sídla oprávnenie na vykonávanie
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(2)
Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti
alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti pri vzniku závažných nedostatkov
v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne a pri porušovaní požiadaviek na podnikanie poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak
a)
poisťovňa alebo zaisťovňa neplní podmienky podľa § 5 ods. 2 alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne neplní podmienky
podľa § 6 ods. 2,
b)
poisťovňa alebo zaisťovňa dosiahne stratu prevyšujúcu 50 % základného imania v jednom
roku alebo 10 % v troch po sebe nasledujúcich rokoch,
c)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
nesplnila podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v tomto povolení,
d)
zavedenie nútenej správy neviedlo k ekonomickému ozdraveniu poisťovne alebo zaisťovne,
e)
poisťovňa alebo zaisťovňa nesplnila povinnosť podľa § 70 alebo § 70a,
f)
sankcie uložené podľa tohto zákona neviedli k náprave zistených nedostatkov.
Od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej
činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo odo
dňa zániku tohto povolenia nesmie právnická osoba, ktorej bolo odobraté alebo jej
zaniklo takéto povolenie, vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť
s výnimkou činností, ktoré sú nevyhnutné na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie
záväzkov.
(2)
Rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí
povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zašle Národná banka Slovenska Obchodnému
vestníku na uverejnenie do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
(3)
Právoplatné rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti
alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej
poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oznámi Národná banka Slovenska príslušnému
orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná
zaisťovňa, ktorá zriadila takúto pobočku. Ak je vydané rozhodnutie o odobratí povolenia
na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej
činnosti poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku v zahraničí, Národná
banka Slovenska oznámi túto skutočnosť aj príslušnému orgánu dohľadu štátu, v ktorom
má poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej bolo odobraté takéto povolenie, svoju pobočku.
(4)
Odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobratie povolenia
na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa zapisuje do obchodného registra. Do 15 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej
činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti Národná banka
Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie
obchodný register; pri zápise tejto skutočnosti sa nepoužije ustanovenie osobitného
zákona.35)
(5)
Bez zbytočného odkladu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia
na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej
činnosti Národná banka Slovenska podá príslušnému súdu návrh na zrušenie a likvidáciu
tejto právnickej osoby a na vymenovanie likvidátora. Súd pred rozhodnutím o zrušení
nemôže použiť postup podľa osobitného zákona.36)
(6)
Konanie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí
povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa zastaví na základe právoplatného
rozhodnutia o vyhlásení konkurzu podľa osobitného zákona.4)
Na likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak sa poisťovňa alebo zaisťovňa zrušuje s likvidáciou, návrh na vymenovanie a odvolanie
likvidátora je oprávnená podať iba Národná banka Slovenska. Pri zápise vstupu poisťovne
alebo zaisťovne do likvidácie a pri zápise likvidátora sa nepoužije ustanovenie osobitného
zákona.35)
(3)
Likvidátorom nesmie byť osoba, ktorá má alebo mala osobitný vzťah k poisťovni alebo
zaisťovni.
(4)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni alebo zaisťovni, sa na účely tohto
zákona považujú
a)
členovia predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, vedúci zamestnanci poisťovne alebo
zaisťovne, ďalší zamestnanci poisťovne alebo zaisťovne určení stanovami poisťovne
alebo zaisťovne a prokurista poisťovne alebo zaisťovne,
b)
členovia dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne,
c)
fyzické osoby majúce kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou a členovia predstavenstva
právnických osôb majúcich kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou a ich vedúci zamestnanci,
d)
osoby blízke31) členom predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne,
vedúcim zamestnancom poisťovne alebo zaisťovne alebo fyzickým osobám majúcim kontrolu
nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
e)
akcionári, ak sú fyzickými osobami, s významným vplyvom na poisťovňu alebo zaisťovňu,
f)
fyzická osoba, ktorá v období piatich rokov pred podaním návrhu na likvidáciu bola
audítorom alebo audítorskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne alebo sa na audite
poisťovne alebo zaisťovne podieľala bez vyslovenia výhrad k činnosti poisťovne alebo
zaisťovne,
g)
člen predstavenstva inej poisťovne alebo zaisťovne a vedúci pobočky zahraničnej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupca.
(5)
S prihliadnutím na rozsah činnosti likvidátora určí Národná banka Slovenska výšku
a splatnosť jeho odmeny.
(6)
Osoby, ktoré sa podieľajú na likvidácii poisťovne alebo zaisťovne, sú povinné zachovávať
mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním likvidácie voči všetkým
osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto
zákona alebo osobitného zákona;3) ustanovenia § 41 týmto nie sú dotknuté.
(7)
Likvidátor predkladá Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu účtovné výkazy
a doklady spracúvané v priebehu likvidácie v súlade s osobitným predpisom26) a ďalšie podklady vyžadované Národnou bankou Slovenska na účely posúdenia činnosti
likvidátora a priebehu likvidácie.
(8)
V prípade likvidácie poisťovne musia byť záväzky, ktoré vznikli z poistných zmlúv
uzavretých prostredníctvom pobočiek alebo na základe práva slobodného poskytovania
služieb, plnené rovnako ako záväzky, ktoré vznikli z iných poistných zmlúv.
Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány
dohľadu iných členských štátov o tom, že podala návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne,
zaisťovne vrátane ich pobočiek v iných členských štátoch a o ich vstupe do likvidácie.
(2)
Rozhodnutie o zrušení a likvidácii poisťovne, zaisťovne vrátane ich pobočiek v iných
členských štátoch je platné pre všetky členské štáty.
(3)
Národná banka Slovenska zverejní vo vestníku Národnej banky Slovenska oznámenie o
začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu po tom, ako sa o tejto skutočnosti
dozvie.
(4)
Likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia podľa odseku 2 v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku.
(5)
Likvidátor po začatí likvidácie bez zbytočného odkladu písomne oznámi známym veriteľom,
ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, lehotu, v ktorej majú prihlásiť
svoje pohľadávky, následky neprihlásenia pohľadávok a ďalšie informácie súvisiace
s likvidáciou subjektov podľa odseku 1, najmä informáciu o tom, či veritelia, ktorí
majú prednostné pohľadávky, sú povinní si svoju pohľadávku prihlásiť, a dátum zániku
poistných zmlúv a zaistných zmlúv.
(6)
Informácie v oznámení podľa odseku 5 sa uvedú v úradnom jazyku alebo v jednom z viacerých
úradných jazykov členského štátu, v ktorom majú veritelia trvalé bydlisko alebo sídlo.
Oznámenie podľa odseku 5 sa označí „Výzva na uplatnenie pohľadávky".
(7)
Veriteľ, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, je oprávnený si
uplatniť svoju pohľadávku na príslušnom orgáne v Slovenskej republike v úradnom jazyku
alebo v jednom z úradných jazykov tohto členského štátu, prípadne v slovenskom jazyku,
ak ho ovláda. Doklad, ktorým si veriteľ uplatňuje pohľadávku, sa označí „Uplatnenie
pohľadávky".
(8)
Likvidátor je povinný pravidelne informovať veriteľov o priebehu likvidácie subjektov
podľa odseku 1. Národná banka Slovenska je povinná na požiadanie poskytnúť informácie
o priebehu likvidácie subjektov podľa odseku 1 príslušným orgánom dohľadu iných členských
štátov.
(9)
Ak likvidátor z iného členského štátu, ktorý vykonáva likvidáciu poisťovne z iného
členského štátu, chce pôsobiť na území Slovenskej republiky, jeho vymenovanie sa Národnej
banke Slovenska preukazuje úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora
alebo iným obdobným dokladom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu
a Národná banka Slovenska môže požadovať ich preklad do slovenského jazyka.
Fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu
§ 36 ods. 1 písm. a) alebo ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 36 ods. 1 písm. a) na základe nepravdivých údajov, môže Národná banka Slovenska pozastaviť výkon práva
zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať
o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná päť pracovných dní pred dňom konania valného
zhromaždenia dať príkaz centrálnemu depozitárovi na registráciu pozastavenia práva
nakladať pre všetky zaknihované akcie, ktoré vydala.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej
registra emitenta cenných papierov a z jej zoznamu akcionárov vyhotovený v deň, keď
bol vykonaný príkaz poisťovne alebo zaisťovne na registráciu pozastavenia práva nakladať
pre všetky zaknihované akcie, ktoré poisťovňa alebo zaisťovňa vydala. Výpis sa nesmie
vyhotoviť skôr, ako sa takáto registrácia vykonala. Tento výpis je poisťovňa alebo
zaisťovňa povinná doručiť Národnej banke Slovenska najneskôr tri dni pred dňom konania
valného zhromaždenia. Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu na tomto výpise
písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1 a doručí
ho poisťovni alebo zaisťovni najneskôr v deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia
poisťovne alebo zaisťovne.
(4)
Konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 je začaté, ak Národná banka
Slovenska na výpise podľa odseku 3 písomne označí osobu, u ktorej zistila dôvod na
pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1.
(5)
Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia3) vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska
tejto osobe a poisťovni alebo zaisťovni najneskôr v deň konania valného zhromaždenia.
Týmto rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia3) je poisťovňa alebo zaisťovňa viazaná. Za doručenie sa považuje doručenie rozhodnutia
o uložení predbežného opatrenia3) aj zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.
(6)
Poisťovňa alebo zaisťovňa nesmie na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby
označenej Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 ani osôb splnomocnených týmito
osobami na konanie v ich mene.
(7)
Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia
týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada
pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného
zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných
osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom poisťovňou alebo zaisťovňou podľa odseku
3, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 36 ods. 1 písm. a).
(8)
Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka
Slovenska ich pozastavenie bez zbytočného odkladu zruší. Subjekty, ktoré Národná banka
Slovenska o uverejnenie takéhoto rozhodnutia požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená podať súdu návrh na vyhlásenie rozhodnutia valného
zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne za neplatné pre rozpor so zákonmi, s inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so stanovami poisťovne alebo zaisťovne
do troch mesiacov odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí dozvedela, najneskôr do jedného
roka od prijatia tohto rozhodnutia.
Poisťovaciu činnosť možno vykonávať aj formou spolupoistenia. Pri spolupoistení možno
uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného
členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami, ktorí uzavreli vzájomnú dohodu o spoločnom
postupe pri poistení určitých poistných rizík (ďalej len „spolupoisťovateľ"), a to
v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov. Táto dohoda o spoločnom postupe musí
určiť hlavného spolupoisťovateľa. Na plnenie povinností hlavného spolupoisťovateľa
podľa tohto zákona možno vytvoriť samostatný spoločný útvar na tento účel, poverený
orgán niektorého spolupoisťovateľa alebo spoločne určeného sprostredkovateľa poistenia.
(2)
Dohoda o spoločnom postupe spolupoisťovateľov podľa odseku 1 musí obsahovať aj výšku
podielov jednotlivých spolupoisťovateľov na právach a záväzkoch vyplývajúcich zo spolupoistenia.
(3)
Hlavný spolupoisťovateľ spravuje spolupoistenie, najmä určuje všeobecné poistné podmienky
a výšku poistného, prijíma poistné, prijíma od poisteného oznámenia o poistnej udalosti,
vedie vyšetrovanie nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti spolupoisťovateľov poskytnúť
poistné plnenie a v tomto rozsahu koná hlavný spolupoisťovateľ v mene ostatných spolupoisťovateľov.
(4)
Oprávnená osoba má právo na poistné plnenie v plnej výške voči hlavnému spolupoisťovateľovi;
spolupoisťovatelia sa medzi sebou vzájomne vyporiadajú podľa pomeru výšky svojich
podielov podľa odseku 2.
(5)
Záväzky vyplývajúce zo spolupoistenia musia byť v prípade likvidácie spolupoisťovateľa
vyporiadané rovnako ako ostatné záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzavretých týmto
spolupoisťovateľom.
(6)
Formou spolupoistenia môžu byť kryté poistné riziká pre poistné odvetvia neživotného
poistenia uvedené v prílohe č. 1 pod číslami 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 16; to neplatí, ak ide o krytie rizík týkajúcich sa škôd spôsobených jadrovými zdrojmi
a farmaceutickými výrobkami.
Pri vyporiadaní nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva
v tomto poistnom odvetví musí poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná
poisťovňa zabezpečiť, aby
a)
žiadny z ich zamestnancov poverených vyporiadaním nárokov z poistenia právnej ochrany
vrátane právneho poradenstva v tomto poistnom odvetví nevykonával súčasne podobnú
činnosť v inom poistnom odvetví poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo
zahraničnej poisťovne, ktorá poistnú zmluvu o poistení právnej ochrany uzavrela; to
platí, aj ak je táto činnosť vykonávaná inou poisťovňou, poisťovňou z iného členského
štátu alebo zahraničnou poisťovňou v inom poistnom odvetví neživotného poistenia,
ktorá je vo vzťahu k poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej
poisťovni, ktorá poistnú zmluvu týkajúcu sa poistenia právnej ochrany uzavrela, osobou
ovládanou alebo ovládajúcou,
b)
vyporiadanie nárokov z poistenia právnej ochrany vykonávala iná poisťovňa, poisťovňa
z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa nezávislá od poisťovne, poisťovne
z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne, uvedená v poistnej zmluve alebo
v osobitnej zmluve; ak táto iná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo
zahraničná poisťovňa je vo vzťahu k inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu
alebo zahraničnej poisťovni osobou ovládanou alebo ovládajúcou, jej zamestnanci poverení
vyporiadaním nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva súvisiaceho
s týmto vyporiadaním nesmú súčasne vykonávať rovnakú alebo podobnú činnosť v tejto
inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, alebo
c)
poistná zmluva obsahovala právo poisteného na výber právneho zástupcu pri ochrane
jeho práv.
(2)
Na poistenie právnej ochrany sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právnym poriadkom členského štátu, v ktorom je umiestnené poistné riziko, sa riadi
poistná zmluva v neživotnom poistení, ak sa zmluvné strany nedohodli na použití iného
právneho poriadku.
(2)
Ak poistná zmluva podľa odseku 1 obsahuje jedno alebo viac poistných rizík, ktoré
sa nachádzajú vo viacerých členských štátoch, považuje sa táto zmluva za niekoľko
poistných zmlúv, z ktorých sa každá spravuje právnym poriadkom členského štátu, v
ktorom sa nachádza poistné riziko alebo jeho časť, ak sa zmluvné strany nedohodli
na použití iného právneho poriadku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osobitný predpis ustanoví, že poistná
zmluva sa musí riadiť slovenským právnym poriadkom, alebo ak právny poriadok členského
štátu, v ktorom je umiestnené poistné riziko alebo ktorého právne predpisy ustanovujú
povinnosť uzavrieť poistenie, ustanoví použitie tohto právneho poriadku bez ohľadu
na to, ktorým právnym poriadkom by sa inak poistná zmluva riadila.
(4)
Ak členský štát pozostáva z niekoľkých územných jednotiek a v územnej jednotke sa
zmluvné vzťahy riadia osobitnými predpismi tejto územnej jednotky, potom sa každá
taká územná jednotka považuje na účely odsekov 1 až 4 za samostatný členský štát.
Na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne
sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno;
zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
(3)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný zákon3), ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Ak tento zákon požaduje uvedenie identifikačného čísla alebo rodného čísla, tieto
čísla sa neuvádzajú u osôb, ktorým neboli pridelené.
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane
zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou nesmie byť na ujmu veriteľov
poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Právnická osoba, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti
alebo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo ktorej zaniklo
toto povolenie, vykonáva činnosti podľa § 63 ods. 1 ako poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej
zaisťovne podľa tohto zákona dovtedy, kým vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosti
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne
predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia podľa tohto zákona sa na
takúto právnickú osobu nevzťahujú.
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 36 je každý úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je
tiež každý úkon vykonaný na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe
nepravdivých údajov.
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti poisťovníctva
v súlade s doterajšími predpismi, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami
tohto zákona najneskôr do 1. marca 2003. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 4 ods. 11 písm. b).
(2)
Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť
v súlade s doterajšími predpismi, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú
za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľa
tohto zákona.
Poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa
doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto
zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 8, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20.
marca 2007.
(2)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na
území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov,
sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za pobočku poisťovne z iného
členského štátu zriadenú podľa § 17 ods. 1.
(3)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky
Slovenska podľa § 36 ods. 1 písm. g) možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť do 31. decembra 2009 50 % budúcich
prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia, najviac však do výšky 25 %
nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti, ak
ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie.
(4)
Konania začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska pred
1. májom 2004 sa dokončia podľa predpisov platných do 30. apríla 2004.
Povolenia, schválenia, predchádzajúce súhlasy a iné rozhodnutia vydané Úradom pre
finančný trh pred 1. januárom 2006, ktoré sú platné k 1. januáru 2006, sa považujú
za povolenia, schválenia, predchádzajúce súhlasy a iné rozhodnutia vydané podľa tohto
zákona. Na obmedzenie alebo pozastavenie výkonu činností podľa takéhoto povolenia
a na zmenu, odobratie alebo zánik takéhoto povolenia sa vzťahujú ustanovenia tohto
zákona; to obdobne platí o zrušení alebo zániku schválení a predchádzajúcich súhlasov
a iných rozhodnutí vydaných Úradom pre finančný trh pred 1. januárom 2006.
(2)
Vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli pred 1. januárom 2006
vydané na vykonanie jednotlivých splnomocňovacích ustanovení tohto zákona, prechádza
od 1. januára 2006 do pôsobnosti Národnej banky Slovenska v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom.
Konanie o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2005 a výkon
nútenej správy začatý a neukončený pred 1. júlom 2005 sa dokončia podľa predpisov
platných k 30. júnu 2005.
Poisťovací maklér, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona vykonával činnosť podľa doterajších
predpisov, je povinný do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona podať Národnej
banke Slovenska žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13. Ak poisťovací maklér v tejto lehote žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13 nepodá, povolenie udelené podľa doterajších predpisov uplynutím tejto lehoty zaniká.
Ak poisťovací maklér podal žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13 Národnej banke Slovenska včas, povolenie udelené podľa doterajších predpisov zaniká
dňom právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o tejto žiadosti.
(2)
V žiadosti podľa odseku 1 je žiadateľ povinný uviesť údaje podľa § 13 ods. 5 písm.
a) a b).
(3)
Prílohou žiadosti podľa odseku 1 sú doklady podľa § 13 ods. 6.
(4)
Na rozhodovanie o žiadosti podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje § 13.
Konania o uložení pokút alebo iných sankcií začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa nedostatky zistené v činnosti poisťovní
a zaisťovní a iných osôb, ku ktorým došlo podľa doterajších predpisov a o ktorých
sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov, posudzujú a prejednávajú podľa tohto
zákona, ak ide o také nedostatky, ktoré sa posudzujú ako nedostatky aj podľa tohto
zákona. Odo dňa účinnosti tohto zákona však možno uložiť len také opatrenie na odstránenie
protiprávneho stavu, opatrenie na nápravu, pokutu alebo inú sankciu, ktoré umožňuje
tento zákon. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.
(2)
Na lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neskončili, sa
vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. Ak doterajšie predpisy neustanovovali
lehoty na vydanie rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých
a právoplatne neukončených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehoty podľa
tohto zákona sa uplatnia tým, že začínajú plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.
zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 25/1992 Zb., zákona Slovenskej
národnej rady č. 197/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1995
Z. z., zákona č. 356/1997 Z. z., zákona č. 101/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z.
a zákona č. 381/2001 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 136/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spôsob umiestnenia prostriedkov technických
rezerv poisťovne v znení vyhlášky č. 177/1999 Z. z. a vyhlášky č. 1/2000 Z. z.
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 64/2005 Z. z. o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982
Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č . 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona
č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991
Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997
Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z.,
zákona č. 261/2001 Z. z. a zákona č. 281/2001 Z. z. sa mení takto:
V § 788 ods. 2 sa vypúšťajú slová „schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve".
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
1.
V § 6 ods. 2 sa v prvej vete vypúšťajú slová „schválené dozorným orgánom" a vypúšťa
sa druhá veta.
2.
V § 6 ods. 3 sa slovo „úrad" nahrádza slovami „Úrad pre finančný trh11) (ďalej len „úrad")."
Zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií
a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov sa mení takto:
V § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a schválené všeobecné poistné podmienky Úradom pre
finančný trh podľa osobitného predpisu9)".
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2002 s výnimkou ustanovení § 8, § 15 až 21, § 36 ods. 7, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskym spoločenstvám.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
priloha 1
Príloha k zákonu č. 95/2002 Z. z.
KLASIFIKÁCIA POISTNÝCH ODVETVÍ PODĽA POISTNÝCH DRUHOV
A - životné poistenie
Poistné odvetvie
1. Poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad
smrti alebo dožitia.
2. Poistenie vena alebo prostriedkov na výživu detí.
3. Poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami.
4. Poistenie podľa bodov 1 a 3 spojené s investičným fondom.
5. Dôchodkové poistenie.
6.
Poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením niektorého poistného
odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 5.
B - neživotné poistenie
Poistné odvetvie
1. Poistenie úrazu
a) s jednorazovým plnením,
b) s opakovaným plnením,
c) s kombinovaným plnením,
d) cestujúcich.
e) individuálne zdravotné poistenie.
2. Poistenie choroby
a) s jednorazovým plnením,
b) s opakovaným plnením,
c) s kombinovaným plnením,
d) zmluvné poistenie a pripoistenie.
e) individuálne zdravotné poistenie.
3. Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových
a) motorových,
b) nemotorových.
4. Poistenie škôd na koľajových dopravných prostriedkoch.
5. Poistenie škôd na leteckých dopravných prostriedkoch.
6. Poistenie škôd na plávajúcich dopravných prostriedkoch
a) riečnych,
b) jazerných,
c) námorných.
7. Poistenie dopravy tovaru počas prepravy vrátane batožín a iného majetku bez ohľadu
na použitý dopravný prostriedok.
8. Poistenie škôd na inom majetku, ako je uvedené v bodoch 3 až 7, spôsobených
a) požiarom,
b) výbuchom,
c) víchricou,
d) prírodnými živlami inými ako víchrica,
e) jadrovou energiou,
f) zosuvom alebo zosadaním pôdy.
9. Poistenie iných škôd na inom majetku, ako je uvedené v bode 3 až 7, vzniknutých
krupobitím alebo mrazom, alebo inými príčinami (napr. krádežou), ak nie sú tieto príčiny
zahrnuté v bode 8.
10. Poistenie zodpovednosti
a) za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
b) dopravcu.
11. Poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva alebo z používania
leteckého dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
12. Poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva alebo z používania
riečneho, jazerného alebo námorného dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
13. Všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu iné, ako je uvedené v bodoch 10 až
12.
14. Poistenie úveru
a) všeobecná platobná neschopnosť,
b) exportný úver,
c) splátkový úver,
d) hypotekárny úver,
e) poľnohospodársky úver.
15. Poistenie kaucie
a) priame záruky,
b) nepriame záruky.
16. Poistenie rôznych finančných strát vyplývajúcich z
a) výkonu povolania,
b) nedostatočného príjmu,
c) zlých poveternostných podmienok,
d) straty zisku,
e) trvalých všeobecných nákladov,
f) neočakávaných obchodných výdajov,
g) straty trhovej hodnoty,
h) straty pravidelného zdroja príjmov,
i) inej nepriamej obchodnej finančnej straty,
j) ostatných finančných strát.
17. Poistenie právnej ochrany.
18. Poistenie pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho
trvalého pobytu.
C - Skupiny neživotného poistenia (B)
Na vykonávanie poisťovacej činnosti pre viaceré poistné odvetvia sa povolenie orgánu
dohľadu v poisťovníctve vydáva pod označením týchto skupín:
a) „Poistenie úrazov a chorôb“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 a 2,
b) „Poistenie motorových vozidiel“ pre poistné odvetvia podľa bodov 3, 7 a 10,
c) „Námorné a dopravné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 6, 7 a 12,
d) „Letecké poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 5, 7 a 11,
e) „Poistenie požiarov a iných majetkových škôd“ pre poistné odvetvia podľa bodov
8 a 9,
f) „Poistenie zodpovednosti za škodu“ pre poistné odvetvia podľa bodov 10 až 13,
g) „Poistenie úveru a kaucie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 14 a 15,
h) „Všeobecné neživotné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 až 18.
Poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre jedno
poistné odvetvie alebo viaceré poistné odvetvia, môže uzavrieť poistnú zmluvu aj na
poistné riziko patriace do poistného odvetvia, pre ktoré jej nebolo udelené povolenie
(doplnkové poistenie) za predpokladu, že toto riziko
a) je spojené s hlavným poistným rizikom,
b) sa týka predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku, a
c) je poistené poistnou zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.
Doplnkovým poistením nemôže byť poistné riziko patriace do poistných odvetví uvedených
v bodoch 14 a 15.
priloha 2
Príloha č. 2
k zákonu č. 95/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
Týmto zákonom sa preberajú tieto právne záväzné akty Európskych spoločenstviev a Európskej
únie:
1. Smernica Rady č. 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich
sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,
naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/87/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dozore úverových spoločností
a investičných spoločností vo finančnom konzorciu a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smerníc 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 228, 16/08/1973).
2. Smernica Rady č. 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich
sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a doplňujúca
smernicu Rady č. 73/239/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii práva členských štátov
týkajúceho sa poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS a 88/357/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 172, 04/07/1988).
3. Smernica Rady č. 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich
sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a pozmeňujúca
a doplňujúca smernice 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení), naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/87/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dozore úverových spoločností
a investičných spoločností vo finančnom konzorciu a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smerníc 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 228, 16/08/1973).
4. Smernica č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 110, 20/04/2001).
5. Smernica č. 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady
73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky marže solventnosti pre neživotné poistenie (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 77, 20/03/2002).
6. Smernica č. 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 345, 19/12/2002).
Prehľad uvedených smerníc sa nachádza v databáze centrálnej prekladateľskej jednotky
Sekcie inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky.
priloha 3
Príloha č. 3 k zákonu č. 95/2002 Z. z.
v znení neskorších predpisov
Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie
1. Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzenia voľného pohybu osôb a voľného pohybu služieb
v oblasti zaisťovania a retrocesií (Ú. v. ES L 56, 04. 04. 1964).
2. Smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich
sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia
(Ú. v. ES L 228, 16. 08. 1973) v znení smernice Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984
(Ú. v. ES L 339, 27. 12. 1984), v znení smernice Rady 87/343/EHS z 22. júna 1987 (Ú.
v. ES L 185, 04. 07. 1987), v znení smernice Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 (Ú. v.
ES L 185, 04. 07. 1987), v znení smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 (Ú. v. ES
L 172, 04. 07. 1988), v znení smernice Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990 (Ú. v. ES
L 330, 29. 11. 1990), v znení smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L
228, 11. 08. 1992), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna
1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 07. 1995), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady
2000/26/ES zo 16. mája 2000 (Ú. v. ES L 181, 20. 07. 2000), v znení smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2002/13/ES z 5. marca 2002 (Ú. v. ES L 77, 20. 03. 2002), v znení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. ES L
345, 19. 12. 2002).
3. Smernica Rady 77/92/EHS z 13. decembra 1976 o opatreniach na umožnenie efektívneho vykonávania práva na podnikanie
a slobody poskytovania služieb v súvislosti s činnosťou poisťovacích agentov a sprostredkovateľov
(ISIN Skupina 630) a predovšetkým o prechodných opatreniach pre tieto činnosti (Ú.
v. ES L 26, 31. 07. 1977).
4. Smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich
sa priameho neživotného poistenia, určujúcu opatrenia k umožneniu slobodného poskytovania
služieb a doplňujúca smernicu 73/239/EHS (Ú. v. ES L 172, 04. 07. 1988) v znení smernice Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990
(Ú. v. ES L 330, 29. 11. 1990), v znení smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Ú.
v. ES L 228, 11. 08. 1992), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES
zo 16. mája 2000 (Ú. v. ES L 181, 20. 07. 2000).
5. Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich
sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES
L 228, 11. 08. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29.
júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 07. 1995), v znení smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000 (Ú. v. ES L 290, 17. 11. 2000), v znení smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. ES L 345, 19.
12. 2002).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní
(Ú. v. ES L 330, 05. 12. 1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES
zo 16. decembra 2002 (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností (Ú. v. ES
L 110, 20. 04. 2001).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a investičnými
firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002).
Poznámky pod čiarou
1)
Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
1a)
§ 4 zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
4a)
Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
8)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.